[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.8.2008

KOM(2008) 519 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

Výročná správa o aktivitách v oblasti výskumu a technického rozvoja (RTD) v rámci Európskej únie za rok 2007 [SEK(2008) 2380]

SPRÁVA KOMISIE

Výročná správa o aktivitách v oblasti výskumu a technického rozvoja (RTD) v rámci Európskej únie za rok 2007

(Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD

V tejto výročnej správe sa opisuje vývoj a aktivity v roku 2007. Vypracovala sa podľa článku 173 Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva[1].

K správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý obsahuje bližšie podrobnosti a štatistické údaje. Hlavné kapitoly sú venované aktivitám a výsledkom dosiahnutým v roku 2007 a vývoju aktivít v oblasti výskumu a technického rozvoja (RTD) v členských štátoch Európskej únie.

2. ROZVOJ POLITÍK: EURÓPSKY VÝSKUMNÝ PRIESTOR (ERA) - EUROPEAN RESEARCH AREA (ERA)

Výskum a v širšom zmysle vedomostný trojuholník (výskum, vzdelávanie a inovácia) predstavujú základný kameň obnovenej Lisabonskej stratégie. Európska politika v oblasti výskumu dosiahla svoje celkové ciele na rok 2007 vďaka novej dynamike pri rozvoji ERA a prvému roku úspešnej realizácie Siedmeho rámcového programu (7. RP ES a 7. RP Euratomu).

Ďalší pokrok pri kvalite výskumu, zvýšiť efektívnosť a účinnosť výskumného systému EÚ, zvýšiť otvorenosť a príťažlivosť ERA, ako aj rozvíjať strategické partnerstvo s členskými štátmi zamerané na medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy a techniky (V&T) a užšie vzťahy so susednými krajinami - takto sa dajú zhrnúť strednodobé až dlhodobé ciele politiky EÚ v oblasti výskumu.

Hlavnou politickou iniciatívou Komisie v oblasti výskumu v roku 2007 bolo prijatie Zelenej knihy - Európsky výskumný priestor: nové perspektívy [2]. Na jej základe sa otvorila široká inštitucionálna a verejná diskusia na úrovni EÚ a na širšej úrovni o možných opatreniach na rýchlejšie vytvorenie otvoreného, konkurencieschopného a príťažlivého európskeho výskumného priestoru[3]. Európska komisia spoločne s portugalským predsedníctvom EÚ zorganizovali v októbri 2007 v Lisabone podujatie s účasťou kľúčových zainteresovaných strán s cieľom prediskutovať rôzne rozmery ERA. Výsledkom konzultácií a verejnej diskusie boli stabilné základy pre vypracovanie politických iniciatív pre všetky rozmery ERA uvedené v zelenej knihe. Dosiahnuté výsledky sa v plnej miere zohľadnili pri vypracovaní a príprave piatich kľúčových iniciatív ERA naplánovaných na rok 2008: 1) európske partnerstvo výskumných pracovníkov, 2) rámec na pomoc členským štátom pri určovaní a vypracúvaní spoločných výskumných programov na dobrovoľnom základe a podľa zásady „variabilnej geometrie“, 3) primeraný právny rámec na podporu vytvorenia a prevádzku celoeurópskych výskumných infraštruktúr, 4) strategický rámec EÚ na medzinárodnú spoluprácu v oblasti V&T a 5) odporúčanie Komisie a „zásady dobrej praxe“ na spravovanie práv duševného vlastníctva (PDV) vo verejných výskumných inštitúciách.

Význam ERA je zrejmý aj z kľúčových údajov o situácii EÚ v oblasti V&T za rok 2007[4]. Tieto údaje svedčia o nutnosti zintenzívniť úsilie o prekonanie celkovej stagnácie vo výdavkoch na výskum a vývoj (1,84 % HDP v rokoch 2005 a 2006) a o dosiahnutie „barcelonského cieľa“, teda 3 % HDP investované do výskumu do roku 2010.

Udržateľnosť dostatočných ľudských zdrojov vo vede je jednou z najdôležitejších otázok, predovšetkým z dôvodu starnutia výskumného personálu v mnohých členských štátoch. V EÚ 27 bolo vo roku 2006 približne 35 % vysoko kvalifikovaných vedecko-technických pracovníkov vo vekovej skupine 45 – 64 ročných, pričom vo vekovej skupine 25 - 34 ročných to bolo 31%. Ďalšou výraznou črtou celosvetovej situácie je príťažlivosť Spojených štátov pre talentovaných vedeckých pracovníkov z celého sveta. V roku 2004 pochádzalo 25 % z celkového počtu 400 000 zahraničných vedeckých a technických pracovníkov z EÚ. V roku 2007 sa naplno realizovali opatrenia v rámci stratégie EÚ pre mobilitu a rozvoj kariéry výskumníkov. K nim patrí ďalšie rozvíjanie iniciatívy ERA-Link na vytvorenie sietí medzi spoločenstvami európskych výskumníkov mimo územia EÚ (pôvodne v USA v roku 2006 a v roku 2007 rozšírená na Japonsko), ako aj dobrovoľné podpísanie Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu pravidiel pre nábor výskumných pracovníkov zo strany takmer 700 výskumných organizácií. Komisia a členské štáty sa zároveň zapojili do prípravy obnoveného a posilneného partnerstva pre lepšie vzdelávanie, kariéru a mobilitu výskumných pracovníkov.

Ďalšou prioritou je dosiahnuť vynikajúcu kvalitu výskumu, bez ohľadu na to, či sa financuje z verejných alebo súkromných zdrojov, pretože je mimoriadne dôležitá pre konkurencieschopnosť EÚ. V tejto súvislosti Komisia v apríli 2007 prijala oznámenie Zdokonaľovanie prenosu poznatkov medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom v Európe: smerom k otvorenej inovácii – implementácia lisabonskej agendy“[5]. Toto oznámenie a usmernenia v sprievodnom dokumente k nemu obsahujú praktický návod a rady pre výskumné inštitúcie na zlepšenie riadenia a využívania duševného vlastníctva, predovšetkým v súvislosti so spoluprácou s hospodárskymi odvetviami. Európska rada na svojom zasadnutí v roku 2007 uvítala iniciatívu za Európsku chartu využívania duševného vlastníctva štátnych výskumných inštitúcií a univerzít (IP-Charter) na zlepšenie prenosu poznatkov medzi výskumom a priemyslom[6].

3. AKTIVITY V OBLASTI VÝSKUMU A TECHNOLOGICKÉHO VÝVOJA V EÚ

3.1. Výsledky v oblasti politiky

S cieľom dosahovať pokrok pri vytváraní ERA, zmenšiť rozdrobenosť výskumných činností v EÚ a zintenzívniť inováciu vzniklo v kontexte ERA a 7. RP niekoľko iniciatív .

Komisia prijala oznámenie „ Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii “[7], v ktorom preskúmala možnosti súčinnosti medzi finančnými zdrojmi EÚ na výskum a inováciu, ako aj prekážky, ktoré často bránia jej vzniku. Komisia sa zasadzuje za lepšiu koordináciu prípravy a využívania fondov v členských štátoch a regiónoch a sprostredkúvanie podrobnejších informácií o dostupnom financovaní a súčinnosti, predovšetkým prostredníctvom praktických usmernení pri financovaní, ktoré na tento účel zostaví.

Komisia takisto predložila oznámenie o obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím[8] na podporu verejného obstarávania vo výskume a inovácii, zvýšenie informovanosti o možnosti zabezpečiť obstarávanie na účely výskumu a rozvoja spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami obstarávania a ktorý nepredstavuje štátnu pomoc.

Okrem toho sa vytvorila platforma European Forum on Philanthropy and Research Funding (Fórum EÚ o dobročinnosti a financovaní výskumu) na preskúmanie dodatočných spôsobov financovania výskumu a výmenu skúseností v oblasti dobročinného financovania výskumu[9].

Zdôrazniť sa môže aj prínos k rozvoju ERA v špecifickej oblasti jadrovej syntézy. V tomto odvetví je prvoradou iniciatívou politiky RTD ITER[10] (Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor). Rozhodujúcim míľnikom bolo nadobudnutie platnosti dohody o ITER v októbri 2007, po tom, ako ju ratifikovalo všetkých sedem strán (Euratom, Čína, USA, India, Japonsko, Kórea a Rusko). Euratom prostredníctvom poskytovania finančnej, organizačnej a personálnej podpory zohral významnú úlohu pri zriaďovaní medzinárodnej organizácie ITER. Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj jadrovej syntézy (označovaný aj ako Jadrová syntéza pre energiu) sa takisto zriadil v roku 2007. Zo svojho sídla v Barcelone bude spravovať príspevok EÚ k ITERu.

Rozhodnutím Komisie 2007/134/ES[11] sa 2. februára 2007 ako súčasť 7. RP zriadila Európska rada pre výskum (ERV). Je jednou z najdôležitejších noviniek 7. RP, pretože podporuje vedeckú činnosť svetovej úrovne prostredníctvom jednotlivých vedcov a vedeckých tímov a bude prvou celoeurópskou finančnou inštanciou pre výskum na hraniciach súčasného poznania vo všetkých vedeckých oblastiach, od humanitných a spoločenských vied až po biologické, prírodné a technické vedy.

Jednou z ďalších iniciatív, ktoré sú súčasťou širšej politickej stratégie výskumu je koordinácia európskych technologických platforiem (ETP). V súčasnosti existuje 34 týchto platforiem. ETP vystupňovali úsilie realizovať svoje strategické výskumné programy s pomocou rôznych zdrojov financovania vrátane vnútroštátnych zdrojov. Komisia zorganizovala dva semináre pre vedúcich pracovníkov ETP, na ktorých mali zástupcovia odvetvia príležitosť vymeniť si osvedčené postupy a získať aktualizované informácie o politických iniciatívach EÚ, ktoré sú pre ich prácu dôležité.

Ďalšou významnou novinkou 7. RP sú spoločné technologické iniciatívy (STI). Prostredníctvom nich sa vytvárajú a udržujú partnerstvá medzi organizáciami zaoberajúcimi sa výskumom financovanými z verejných zdrojov a organizáciami financovanými zo súkromných zdrojov. V 7. RP sa pre STI určila prvá skupina šiestich oblastí výskumu. Rada po konzultácii s Európskym parlamentom prijala 20. decembra 2007 štyri návrhy právnych predpisov, konkrétne „Inovačné lieky“, „ARTEMIS“ (zabudované systémy na spracovanie údajov), „Čisté nebo“ a „ENIAC“ (nanoelektronické komponenty)[12]. Komisia v roku 2007 predložila návrh na STI pre vodík a palivové články, ktorého prijatie je naplánované na rok 2008.

Zatiaľ čo STI sú prirodzene dlhodobými verejno-súkromnými partnerstvami v priemyselnom výskume, je účelom tzv. iniciatív podľa článku 169 zlepšiť integráciu vnútroštátnych výskumných programov. V roku 2007 sa v rámci 7. RP určili štyri iniciatívy, je pravdepodobné, že dve z nich, „AAL“ (bývanie s podporou okolia ) a EUROSTAR (pre MSP vyvíjajúce výskumnú činnosť) Rada a Európsky parlament prijmú v rámci spolurozhodovacieho postupu do leta 2008.

Finančné nástroje s rozdelením rizika (FNRR) sú ďalšou zaujímavou iniciatívou 7. RP. Predstavujú nový nástroj, ktorý spoločne vyvinula EK a Európska investičná banka (EIB), na poskytovanie pôžičiek na vysoko rizikový výskum, technický vývoj, aktivity súvisiace s preukazovaním a inováciu. FNRR začali fungovať 5. júna 2007 a prvá zmluva bola podpísaná 10. júla 2007.

Okrem toho sa v rámci 7. RP medzinárodná spolupráca rozšírila na účasť tretích krajín na rozličných konkrétnych programoch, pretože sa vytýčili geografické, ako aj tematické ciele. Na výzvu na predkladanie ponúk z roku 2007 zareagovali organizácie z vyše 130 krajín. Aj podpísanie asociačných nástrojov so Švajčiarskom, Izraelom, krajinami EHS/EZVO (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko), Tureckom, Srbskom, Chorvátskom, Macedónskom a Albánskom počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, znamenalo významné rozšírenie ERA, v ktorom má 37 štátov pri svojej účasti na výskumných projektoch v rámci 7. RP rovnaké práva a povinnosti. Okrem toho je obnovenie dohody o vedecko-technickej spolupráci s Indiou a začatie rokovaní o dohode o vedecko-technickej spolupráci s Novým Zélandom jednoznačným prejavom zámeru ES otvoriť svoj výskum svetu.

Dôležitým výsledkom na úrovni EÚ je politická dohoda o zriadení Európskeho inštitútu technológie a inovácie (ETI[13]) dosiahnutá 23. novembra 2007. Cieľom tohto inštitútu je zlepšenie integrácie všetkých častí vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácia). Touto dohodou sa umožnilo ukončenie prijímacieho postupu a ďalší pokrok vzhľadom na určenie sídla, vymenovanie správnej rady, určenie podmienok financovania a vymedzenie tematiky, ktorou sa majú zaoberať Znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS).

Najdôležitejším výsledkom je však skutočnosť, že výskum je teraz pevne zakotvený v Lisabonskej stratégii. Komisia vo svojej strategickej správe z decembra 2007 dospela k záveru, že je nutné určiť, na čo sa ma úsilie zamerať na to, aby sa dosiahol cieľ investícií vo výške 3 %, a na skutočnosť, že pritom musia určitú úlohu zohrať aj národné reformné programy.

3.2. Vykonávanie rámcových programov

7. rámcový program s celkovým rozpočtom vyše 50 miliárd EUR (v prípade 7. RP Euratom je to 2,7 miliárd EUR na 5 rokov) je centrálnym nástrojom reakcie na potreby Európy vzhľadom na pracovné miesta, konkurencieschopnosť, udržateľný rozvoj, napĺňanie potreby vedeckého výskumu v iných oblastiach politiky Spoločenstva a udržania vedúcej pozície v celosvetovom hospodárstve založenom na vedomostiach.

Rozpočet 7. RP sa v porovnaní s predchádzajúcim rámcovým programom podstatne zvýšil (63 % pri cenách z roku 2007), čím sa preukázalo, aká vysoká priorita sa výskumu na úrovni EÚ priraďuje.

Rok 2007 bol prvým rokom realizácie 7. RP. Na 54 výziev na predkladanie ponúk zareagoval vysoký počet účastníkov (110 101), ktorí zaslali celkovo 23 000 ponúk. Na základe výberového konania sa na financovanie vybralo 2 854 z týchto návrhov (ktoré zahŕňali 19 541 účastníkov).

Desať tém určených v programe spolupráce odráža kľúčové oblasti poznatkov a technológie, v ktorých je vynikajúca kvalita výskumu osobitne dôležitá pre zlepšovanie schopnosti Európy riešiť sociálne, hospodárske, zdravotné, environmentálne a priemyselné výzvy budúcnosti. V roku 2007 sa predložilo celkovo 8 030 ponúk, z ktorých sa vyše 1 000 vybralo na financovanie.

V programe Idey bol prvý rok oficiálneho fungovania ERV v znamení vytvárania riadiacich a organizačných štruktúr, ako aj organizácie prvých výziev na predkladanie ponúk a grantov ERC pre začínajúcich výskumných pracovníkov, ktoré sú určené na podporu výskumných pracovníkov v počiatočnej fáze ich kariéry. Na túto prvú výzvu sa predložilo 9 167 ponúk, čo je dôkazom veľkého záujmu o túto novú iniciatívu. Takmer 300 ponúk sa vybralo na financovanie.

Programom Ľudia sa podporuje široká škála aktivít na zlepšenie vzdelávania a vytvárania sietí výskumných pracovníkov, kariéry, celoživotného vzdelávania a partnerstiev medzi priemyselnými odvetviami a akademickou obcou. V roku 2007 sa predložilo 4 195 ponúk, z čoho sa financovať začalo 1 000.

Cieľom programu Kapacity je výskumným pracovníkom sprístupniť čo najlepšie zdroje a vytvoriť čo najlepšie podmienky. Celkovo sa na rôzne aktivity v rámci programu predložilo 1 753 ponúk, z čoho 300 sa vybralo na financovanie.

V rámci 7. RP Euratom sa v oblasti jadrové štiepenie a radiačná ochrana predložilo 57 ponúk, z čoho 15 sa vybralo na financovanie.

A nakoniec sa v rámci vykonávania 6. RP počas roka 2007 podpísalo 975 zmlúv, napriek tomu, že tento program sa na konci roka 2006 skončil.

4. VÝVOJ V čLENSKÝCH šTÁTOCH A UPLATňOVANIE OTVORENEJ METÓDY SPOLUPRÁCE

4.1. Otvorená metóda koordinácie na podporu dosiahnutia barcelonských cieľov

V oblasti výskumu a rozvoja sa otvorená metóda koordinácie (OMK) zaviedla v nadväznosti na akčný plán 3 %[14]. Výbor pre vedecko-technický výskum po povzbudivých výsledkoch prvých dvoch cyklov OMK (2003 – 2006) spustil v októbri 2006 tretí cyklus. Na koordináciu rámcového programu a štrukturálnych fondov, internacionalizáciu výskumu a rozvoja, otázky zmesi politík a výskum a vývoj v službách sa zriadili pracovné skupiny výboru pre vedecko-technický výskum. Zasadnutie výboru na úrovni generálnych riaditeľov 6. júla 2007 bolo kľúčovou udalosťou v treťom cykle OMK. Na programe zasadnutia bola diskusia o pokroku pri dosahovaní vytýčeného cieľa 3 % a o prioritných aktivitách na rozvoj ERA. V decembri 2007 nasledoval štvrtý cyklus, ktorý bol zameraný na univerzity, odborné strediská v priemyselných odvetviach, internacionalizáciu výskumu a rozvoja a pokračovanie odborných posúdení zmesí politík (vykonávané Rakúskom a Bulharskom).

Výbor v nadväznosti na prácu svojich pracovných skupín organizuje ročné podujatie s cieľom učiť sa jeden od druhého na základne národných reformných programov v súvislosti s revidovanou Lisabonskou stratégiou. Podujatie v roku 2007 bolo zamerané na pokrok dosiahnutý pri vnútroštátnych a súkromných cieľoch investovania do výskumu a rozvoja, na prekážky reformy verejného výskumného sektora a stratégie a problémy pri otváraní vnútroštátnych výskumných systémov ERA.

Schéma OMK-NET sa vytvorila na podporu vzájomného vzdelávania a aktivít na koordináciu politík, ktoré vykonáva niekoľko menších skupín členských štátov a/alebo ich regiónov vzhľadom na politické témy, ktoré sú predmetom ich osobitného záujmu. Nová výzva na predkladanie ponúk sa zverejnila v septembri 2007.

4.2. Trendy vo verejných a súkromných investíciách vo výskume

Intenzita výskumu a vývoja

V roku 2006, rovnako ako v roku 2005, dosiahli hrubé výdavky EÚ27 na výskum a rozvoj (GERD) 1,84 % HDP. Od roku 2000 sa intenzita vedy a výskumu v EÚ27 pohybuje v úzkom rozpätí: Od 1,79 % v rokoch 1996 – 98 po 1,88 % v roku 2002. Za stagnáciou intenzity vedy a rozvoja na úrovni EÚ27 sa však skrýva dynamickejší a odlišný obraz na úrovni členských štátov.

Členské štáty s nižšou intenzitou vedy a rozvoja (nové členské štáty, Grécko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Írsko) vo všeobecnosti vykázali výrazný nárast intenzity vedy a rozvoja (pričom tento nárast v niektorých bol veľmi podstatný, predovšetkým po roku 2003), naproti tomu Poľsko, Bulharsko, Slovensko a Grécko ďalej v znepokojujúcej miere zaostávajú. Významné zvýšenie intenzity výskumu a rozvoja sa síce ľahšie dosahuje pri veľmi nízkych počiatočných hodnotách, čo je typické v nových členských štátoch, alebo pri relatívne nízkych hodnotách zaznamenaných v Írsku a Španielsku, napriek tomu je dôkazom toho, že sa zvýšiť môže, dokonca aj pri veľkom náraste HDP.

Medzi členskými štátmi s väčšou intenzitou výskumu a rozvoja dokázali dosiahnuť pokrok iba Rakúsko a v menšej miere Dánsko. Intenzita výskumu a rozvoja vo Švédsku a Fínsku je už väčšia ako 3 %, je však nižšia ako cieľ 4 %, ktorý si tieto krajiny stanovili samé.

Z uvedeného vyplýva, že nárast intenzity výskumu a rozvoja sa zaznamenal takmer výlučne v členských štátoch s menšou intenzitou výskumu a rozvoja. Preto je pokrok pri dosahovaní vyššej úrovne intenzity výskumu a rozvoja v EÚ-27 predovšetkým dobiehanie zameškaného. Na grafe 4.2 je vyznačený pokrok členských štátov v období 2000 - 2006 (šedou) v porovnaní s pokrokom, ktorý musia dosiahnuť, aby splnili svoj cieľ (modrou).

[pic]

Zdroj: GR pre výskum |

Údaje: Eurostat, členské štáty |

Poznámky: (*) IT, PT, UK : 2005, AT, FI : 2007 |

(1) IT, PT, UK : 2000-2005, AT, FI : 2000-2007; EL, SE : 2001-2006; HU, MT : 2004-2006. |

(2) IT, PT : 2005-2010; UK : 2005-2013; FR : 2006-2012; EL : 2006-2015; AT : 2007-2010; FI 2007-2011. |

(3) EÚ-27 nezahŕňa BG. |

(4) IE : Cieľ intenzity výskumu a rozvoja na rok 2010 odhadlo GR pre výskum. |

(5) BG neposkytlo cieľ intenzity výskumu a rozvoja. |

Toto doháňanie zameškaného v členských štátoch s menšou intenzitou výskumu a rozvoja a pokroky Rakúska a Dánska nemajú výraznejší vplyv na celkovú hodnotu intenzity výskum a rozvoja v EÚ27, keďže HDP týchto krajín predstavuje iba malý podiel celkového HDP v EÚ27. Naproti tomu nedokázala skupina starých členských štátov vrátane Francúzska, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Talianska, ktoré spoločne produkujú podstatný podiel HDP v EÚ, zvýšiť svoje intenzity výskumu a rozvoja[15]. V dôsledku toho bol doteraz pokrok pri dosahovaní cieľa 3 % v EÚ27 len obmedzený. Treba poznamenať, že aj keby všetky členské štáty dosiahli svoje ciele v roku 2010, intenzita výskumu a rozvoja v EÚ27 by bola 2,51 %, teda nižšia ako 3 % cieľ na úrovni EÚ. Inými slovami, ciele, ktoré si vytýčili členské štáty, nie sú dostatočné na to, aby sa na úrovni EÚ dosiahol v roku 2010 cieľ 3 %.

Zdroje financií

V roku 2005[16] dosiahlo financovanie GERD zo štátnych zdrojov 0,63 % HDP, od podnikov 1 %, zo zahraničných zdrojov 0,16 % HDP a z iných vnútroštátnych zdrojov (súkromné neziskové zariadenia a inštitúcie vyššieho vzdelávania) 0,04 % HDP. Zozbierané štatistické údaje o „zahraničných“ zdrojoch financií výskumu a rozvoja nie sú rozdelené podľa toho, či sú verejné/súkromné, preto nie je možné presne monitorovať presné podiely súkromných a verejných zdrojov.

Väčšina členských štátov (t. j. 17) od roku 2000 zintenzívnila priamu štátnu podporu výskumu a rozvoja (verejné finančné prostriedky na výskum a rozvoj ako percentuálny podiel HDP), čo je prejavom ich odhodlania dosiahnuť vyššiu intenzitu výskumu a rozvoja, a to predovšetkým vo veľkom počte členských štátov, ktoré dobiehajú zameškané. Pokrok pri priamom financovaní výskumu a rozvoja z verejných zdrojov sa však zaznamenal aj v členských štátoch so strednou či stagnujúcou intenzitou výskumu a rozvoja (Francúzsko, Belgicko, Spojené kráľovstvo a Holandsko), predovšetkým vo Francúzsku. Pokrok v týchto krajinách ale neutralizuje znížená intenzita financovania výskumu a rozvoja zo strany podnikov.

Intenzita podpory výskumu a rozvoja zo strany podnikov (finančné prostriedky podnikov na výskum a rozvoj ako percentuálny podiel HDP) narástla takmer výlučne v členských štátoch, v ktorých bola nízka alebo veľmi nízka (Estónsko, Lotyšsko, Cyprus, Portugalsko, Maďarsko, Česká republika, Španielsko, Slovinsko, Litva, Bulharsko). V krajinách s vysokou úrovňou financovania výskumu a rozvoja zo strany podnikov, ako Švédsko, Fínsko, Nemecko a Dánsko, intenzita financovania buď poklesla (Švédsko) alebo stagnovala. Jedinou výnimkou je Rakúsko. To isté platí o krajinách s priemernými úrovňami financovania výskumu a rozvoja zo strany podnikov (Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko). Ani jeden z týchto členských štátov nedokázal zvýšiť svoju intenzitu financovania výskumu a rozvoja zo strany podnikov. Pri zintenzívnení financovania výskumu a rozvoja zo strany podnikov v EÚ ide predovšetkým o dobiehanie zameškaného.

Investície zo štrukturálnych fondov sú príslušných štatistikách Eurostatu zahrnuté a v tejto súvislosti treba zdôrazniť prínos kohéznej politiky pre intenzitu financovania výskumu a rozvoja v nových členských štátoch. Priemerný príspevok zo štrukturálnych fondov v období 2004 – 2006 bol 157,4 miliónov EUR, ktorým sa umožnili priemerné ročné vnútroštátne investície vo výške 69,6 miliónov EUR. Na obdobie 2007 – 2013 sa očakáva, že tieto investície v nových členských štátoch narastú na ročný priemer 2,7 miliardy EUR (2,9 miliardy EUR vrátane Rumunska a Bulharska).

4.3. Trendy vo výskumných politikách

V roku 2007 sa vnútroštátne politiky výskumu a rozvoja vytvárali v komplexných zmesiach politík. Členské štáty s cieľom aktivovať kľúčové motory hospodárskeho rastu vyvinuli rôzne zmesi politík prostredníctvom stratégií týkajúcich sa rôznych ministerstiev alebo prostredníctvom zmien inštitucionálneho rámca politiky pre výskum a rozvoj, napr. zlúčením ministerstiev, do ktorých kompetencie patrí výskum, vzdelávanie, zamestnanosť, obchod a priemysel.

Reformy politík výskumu a rozvoja sa doteraz realizovali takmer výlučne z vnútroštátneho hľadiska. Keďže sú však systémy výskumu a rozvoja čoraz viac medzi sebou prepojené, je dôležité, aby tvorcovia vnútroštátnych politík otvorene do svojej vnútroštátnej politiky zahrnuli európske hľadisko, aby získali čo najviac zo súčinnosti a spoločných bodov. Tým sa zvýši účinnosť vnútroštátnych systémov a, v súvislosti s iniciatívou ERA, významne prispeje k rozvoju výskumného systému EÚ ako celku k zvýšeniu jeho konkurencie schopnosti na globálnej scéne. V strategickej správe Komisie za rok 2007 sa osobitne zdôraznil európsky rozmer výskumných činností, ktoré sa vykonávajú na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty sú povinné vo svojich správach o národnom reformnom programe uviesť, aký prínos budú ich stratégie predstavovať pre európsky výskumný priestor.

Členské štáty naďalej venujú osobitnú pozornosť zvyšovaniu kvality verejného výskumu. V tejto súvislosti vo viacerých členských štátoch prebieha pri aktéroch výskumu inštitucionálna reštrukturalizácia, ktorou sa má vo všeobecnosti zabezpečiť, aby verejný výskum v príslušných krajinách spĺňal najvyššie normy na celosvetovej úrovni.

Dôležitým stimulom súkromných investícií v oblasti výskumu a rozvoja zo strany podnikov sú naďalej daňové stimuly, ktoré vlády poskytujú. V uplynulých rokov daňové zvýhodnenia zaviedol veľký počet krajín EÚ, zatiaľ čo v iných sa posilnil existujúci systém. Členské štáty, ktoré v súčasnosti takéto schémy nemajú, napríklad Nemecko, Fínsko a Švédsko, prejavujú rastúci záujem ich nakoniec zaviesť na to, aby podnietili výskum a rozvoj v MSP a podporili spoluprácu medzi verejným výskumom a priemyselnými odvetviami. Daňové stimuly súvisiace s výskumom a rozvojom v oblasti sociálnych odvodoch existujú vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku a Španielsku.

V tej istej súvislosti je možné zreteľne pozorovať aj narastajúci význam kohéznej politiky vo financovaní výskumu a rozvoja, predovšetkým v nových členských štátoch. Účinné využívanie financií určených zo štrukturálnych fondov na výskum a rozvoj je významnou príležitosťou pre mnohé krajiny, ktorých úroveň financovania je ešte nízka.

5. VÝHľAD DO BUDÚCNOSTI

Všetky tieto úspechy vydláždili cestu pre rok 2008, druhý rok realizácie 7. RP a rok veľkého nového rozvoja ERA.

Zelená kniha o ERA bola základom plánovania piatich iniciatív ERA, ktoré sa predstavia počas roka 2008. Okrem toho sa počas slovinského predsedníctva EÚ spustí „Ľubľanský proces“. Jeho cieľom bude vytvoriť dlhodobú spoločnú víziu ERA, ku ktorej dospejú členské štáty a Komisia a bude mať širokú podporu zainteresovaných strán a občanov.

6. ZDROJE ďALšÍCH INFORMÁCIÍ

Podrobnejšie informácie sú uvedené v pracovnom dokumente Komisie, ktorý je pripojený k tejto správe. V prípade potreby sú verejne dostupné tieto dokumenty:

- Výročné správy o monitorovaní rámcového programu a špecifických programov, ktoré slúžia na stručné nezávislé zhrnutie vývoja a kvality opatrení prijatých na implementáciu programov.

- Päťročné hodnotiace správy, v ktorých sa skúma realizácia a výsledky aktivity výskumu Spoločenstva za obdobie uplynulých piatich rokov.

- Správy o kľúčových ukazovateľoch, ktoré sa publikujú každý rok a v ktorých sa uvádza súbor ukazovateľov vyjadrujúcich pozíciu Európy vo vede, technológii a inováciách.

- Štatistiky o vede a technológii v Európe (Eurostat): štatistiky o rozpočtoch na výskum a rozvoj, výdavkoch na výskum a rozvoj a o patentoch v členských štátoch zostavené podľa jednotlivých regiónov.

- Štúdie a analýzy publikované v súvislosti s programami Spoločenstva v oblasti výskumu a technického rozvoja, ktoré sa zaoberajú špecifickými otázkami výskumu a technického rozvoja.

Väčšinu týchto dokumentov možno získať alebo objednať na internetových stránkach Komisie:

- všeobecná stránka Európskej únie, stránka EUROPA: http://europa.eu/index_en.htm

- stránka informačnej služby Spoločenstva pre výskum a vývoj CORDIS, ktorá obsahuje komplexné informácie o rámcovom programe RTD: http://cordis.europa.eu

- stránka CORDIS obsahujúca informácie o ERAwatch: http://cordis.europa.eu/erawatch/

- stránka Generálneho riaditeľstva Komisie pre výskum:http://ec.europa.eu/dgs/research/index_en.html

- stránka Generálneho riaditeľstva Komisie pre informačnú spoločnosť:http://ec.europa.eu/dgs/information_society/index_en.htm

- stránka Generálneho riaditeľstva Komisie pre podnikanie:http://ec.europa.eu/enterprise/index_en.htm

- stránka Generálneho riaditeľstva Komisie pre energetiku a dopravu: http://ec.europa.eu/dgs/energy_transport/index_en.html

- stránka Spoločného výskumného centra (JRC): http://www.jrc.ec.europa.eu

- stránka Eurostatu: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/

[1] „Na začiatku každého roka Komisia zasiela správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa obsahuje informácie o činnostiach v oblasti výskumu a technologického rozvoja a o šírení výsledkov za uplynulý rok a o pracovnom programe na bežný rok.“

[2] KOM(2007) 161, 4.4.2007.

[3] http://ec.europa.eu/research/era/index_en.html

[4] http://ec.europa.eu/invest-in-research/pdf/download_en/keyfigures_071030_web.pdf.

[5] KOM(2007) 182, 4.4.2007.

[6] http://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/ec/94932.pdfKOM(2007)182, 4.4.2007

[7] KOM(2007) 474, 16.8.2007.

[8] KOM(2007) 799, 14.12.2007.

[9] http://ec.europa.eu/invest-in-research/policy/philanthropy_en.htm

[10] KOM(2006) 458, 14.8.2006.

[11] Ú. v. EÚ L 57, 24.2.2007.

[12] Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2008.

[13] Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008.

[14] KOM(2003) 226, 4.6.2003.

[15] 11 členských štátov s vysokým alebo veľmi vysokým nárastom intenzity výskumu a rozvoja vyprodukuje iba 16 % HDP v EÚ27, zatiaľ čo 16 členských štátov s malým alebo negatívnym nárastom intenzity výskumu a rozvoja predstavuje 84 % HDP v EÚ27.

[16] Posledný rok, za ktorý sú k dispozícii údaje rozdelené podľa zdrojov.