[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.7.2008

KOM(2008) 464 v konečnom znení

2008/0157 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv

(predložený Komisiou) {SEK(2008) 2287}{SEK(2008) 2288}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

- Dôvody a ciele návrhu

Návrh sa zameriava na zlepšenie sociálneho postavenia výkonných umelcov, a najmä štúdiových hudobníkov, so zreteľom na to, že výkonní umelci v čoraz väčšej miere prežívajú súčasné 50-ročné obdobie ochrany svojich výkonov.

Veľkovýroba zvukových záznamov je v podstate jav, ktorý sa začal v päťdesiatych rokoch 20. storočia. V prípade, že sa nič nepodnikne, bude čoraz väčšie množstvo výkonov zaznamenaných a vydaných v rokoch 1957 až 1967 v priebehu najbližších 10 rokov strácať ochranu. Približne 7 000 výkonných umelcov v ktoromkoľvek z veľkých členských štátov a zodpovedajúci nižší počet v menších členských štátoch stratí všetky svoje príjmy, ktoré pochádzajú zo zmluvných autorských honorárov a zákonných nárokov na odmenu z vysielania a za verejné predvedenie ich výkonov v baroch a na diskotékach, len čo ich výkon zaznamenaný na zvukovom zázname už nebude chránený.

Ovplyvní to prominentných výkonných umelcov (tých, ktorí dostávajú zmluvné honoráre), ale hlavne tisíce anonymných štúdiových hudobníkov (tých, ktorí nedostávajú honoráre a spoliehajú sa výhradne na zákonné nároky na odmenu), ktorí sa podieľali na záznamoch koncom päťdesiatych rokov a v šesťdesiatych rokoch a postúpili svoje výhradné práva výrobcovi zvukových záznamov za paušálny honorár („ buy out “ – „odkúpenie“). Ich platby vo forme „jednorazovej spravodlivej odmeny“ za vysielanie a predvedenie na verejnosti, ktoré sa nikdy neprevádzajú na výrobcu zvukových záznamov, by zanikli.

Účelom návrhu je okrem toho zaviesť jednotný spôsob vyrátania lehoty ochrany, ktorá sa vzťahuje na hudobné kompozície, ktoré obsahujú aj text a ku ktorým prispeli viacerí autori. Napríklad, hudobné diela z oblasti populárnej hudby alebo opery často obsahujú text (alebo libreto) a hudobnú partitúru. V rôznych členských štátoch sa takéto spoločné napísané hudobné kompozície sa klasifikujú buď ako jednotné dielo so spoločným autorstvom a jednotnou lehotou ochrany, ktorá sa začína smrťou posledného žijúceho spoluautora alebo ako samostatné diela so samostatnými lehotami ochrany, ktoré sa začínajú smrťou jednotlivých prispievajúcich autorov.

To znamená, že v niektorých členských štátoch[1] uplynie lehota ochrany hudobnej kompozície s textom 70 rokov po smrti posledného prispievajúceho autora, pričom v ostatných členských štátoch[2] vyprší lehota ochrany každého príspevku 70 rokov po smrti príslušného autora. Tieto nezrovnalosti v súvislosti s lehotou ochrany, ktoré sa vzťahujú na jednu hudobnú kompozíciu, vedú k ťažkostiam pri správe autorského práva v prípade spoločne napísaných diel v Spoločenstve. Takisto to vedie k ťažkostiam pri cezhraničnom rozdeľovaní autorských honorárov za využívanie diel, ktoré sa objavujú v rôznych členských štátoch.

- Všeobecný kontext

Spoločenské postavenie výkonných umelcov

Súčasný zamestnanecký štatút a podmienky priemerného európskeho výkonného umelca nie sú veľmi výnosné. Len slávni umelci, takzvaní prominentní umelci, ktorí podpísali honorovanú zmluvu s významnou nahrávacou spoločnosťou, si dokážu zarobiť na živobytie zo svojej profesie. Napríklad v Spojenom kráľovstve v roku 2001 len 5 % výkonných umelcov zarábalo viac ako 10 000 GBP ročne. Okrem toho, 77 až 89,5 % všetkých príjmov rozdelených medzi výkonných umelcov pripadá na 20 % najlepších výkonných umelcov[3]. Ekonómovia dokazujú, že veľké rozdiely medzi nízkymi príjmami väčšiny málo známych výkonných umelcov a značnými príjmami výkonných umelcov, ktorí patria k takzvaným „superstar“, sú pre hudobný priemysel charakteristické[4].

Okrem toho, sociálne postavenie výkonných umelcov nie je veľmi bezpečné. Pre výkonných umelcov je ťažké nájsť si postačujúce zamestnanie a väčšina potrebuje ďalšie zamestnania na doplnenie svojich príjmov[5]. Celkove si len 5 % výkonných umelcov skutočne zarába na živobytie svojou profesiou – všetci ostatní si musia hľadať súbežné zamestnanie.

Výkonní umelci obvykle prevádzajú svoje ekonomicky najvýznamnejšie výhradné autorské práva na nahrávacie spoločnosti prostredníctvom zmluvy. Jednotliví výkonní umelci majú vo väčšine prípadov slabú vyjednávaciu pozíciu[6]. Pri podpisovaní zmluvy s výrobcom zvukových záznamov sú výkonní umelci vo všeobecnosti ochotní akceptovať zmluvu, ktorú im ponúknu, pretože dobré meno a publicita, ktoré získajú podpísaním zmluvy s nahrávacou spoločnosťou, im umožňuje dostať sa do povedomia širokého publika. Preto je pre výkonných umelcov ťažké vyjednávať o tom, aký druh zmluvy alebo akú výšku odmeny získajú. Štúdioví hudobníci, to znamená, hudobníci, ktorí sa najímajú ad hoc, aby hrali na jednom nahrávaní, nemôžu vyjednávať vôbec, svoje autorské práva musia previesť „natrvalo“ za jednorazovú platbu.

Zmluvné vzťahy medzi nahrávacími spoločnosťami sa veľmi odlišujú, ale obvykle patria do dvoch kategórií[7]:

- Štúdioví umelci vo všeobecnosti dostávajú paušálnu odmenu, pretože ich výhradné autorské práva kúpi výrobca. Preto sa v prípade veľkého úspechu hudobného záznamu ich odmena nezvyšuje.

- V zmluvách prominentných umelcov sa obvykle stanovuje odmena na báze autorského honorára. Výkonní umelci zvyčajne dostávajú čisté honoráre vo výške 5 až 15 % výnosov[8], v závislosti od ich slávy a vyjednávacej pozície.

Odpočítavaním rôznych nákladov výrobcu záznamov od platieb honorárov sa môže takisto významne znížiť odmena výkonných umelcov. Tieto zrážky sú často formulované v technických pojmoch a sú zahrnuté do zložitých právnych dokumentov[9]. Priemerný percentuálny podiel autorských honorárov, ktoré výkonní umelci skutočne dostanú, môže byť v praxi po odpočítaní rôznych zmluvných zrážok (za náklady výrobcu, ako sú napríklad hudobné videozáznamy, propagácia, náklady na finálnu zvukovú úpravu nahrávok), nižší. Okrem toho, pretože z väčšiny zvukových záznamov výkonných umelcov sa nepredá dosť kópií, aby nahrávacia spoločnosť kompenzovala svoju počiatočnú investíciu (z ôsmich CD je len jedno ziskové)[10], autorské honoráre často vôbec nie sú vyplatené.

Výkonní umelci však majú príjem aj z iných zdrojov. Dostávajú príjem od organizácií kolektívnej správy autorských práv, ktoré spravujú takzvané druhotné nároky na odmenu. Príjmy pochádzajú z troch hlavných zdrojov: 1) spravodlivých odmien za vysielanie a verejné predvedenie, 2) poplatkov za súkromné kopírovanie a 3) spravodlivých odmien za prevod nájomných práv výkonných umelcov. Všetky tieto zdroje sa obvykle uvádzajú ako „druhotné“ zdroje príjmu a vyplácajú sa priamo výkonným umelcom prostredníctvom ich organizácií kolektívnej správy autorských práv. Zmluvné dohody s nahrávacími spoločnosťami nemajú vplyv na tieto platby.

Mnohí európski výkonní umelci (hudobníci alebo speváci) začínajú s kariérou už vo veku 20 rokov. Znamená to, že keď súčasná päťdesiatročná ochrana skončí, budú mať 70 rokov a pravdepodobne budú žiť do 80 alebo 90 rokov (priemerná dĺžka života v EÚ je 75 rokov v prípade mužov a 81 rokov v prípade žien). V dôsledku toho budú výkonní umelci čeliť na sklonku svojho života rozdielu v príjmoch, pretože prídu o platby autorských honorárov od nahrávacích spoločností. ako aj o odmeny splatné za vysielanie alebo verejné predvedenie ich zvukových záznamov. V prípade štúdiových hudobníkov, ktorí hrajú hudobný sprievod, a menej známych umelcov to znamená, že príjem z vysielania a verejného predvedenia sa zníži, keď sa budú nachádzať v najzraniteľnejšom období života, to znamená, keď dosiahnu vek odchodu do dôchodku. Keď skončí platnosť ochrany autorských práv, utrpia aj straty potenciálneho príjmu, ak sa ich prvotné výkony budú predávať na internete.

Okrem toho, ak sa platnosť ich práv skončí, výkonní umelci budú vystavení potenciálne nežiaducemu použitiu ich výkonov, ktoré škodí ich menu aj povesti. Výkonní umelci sú znevýhodnení aj v porovnaní s autormi, ktorých diela sú chránené 70 rokov po ich smrti. Mohlo by sa to považovať za nespravodlivé, pretože výkonní umelci sú v súčasnosti nielenže rovnako potrební ako autori, ale sú aj viac stotožniteľní s komerčným úspechom zvukovej nahrávky.

Ekonomické výzvy, ktorým čelia výrobcovia zvukových záznamov

Pokiaľ ide o výrobcov zvukových záznamov, k hlavným výzvam, ktorým čelia, patrí postupné miznutie trhov s CD nahrávkami a nedostatočná kompenzácia príjmov z predaja na internete. Naostatok uvedená je spôsobená pirátskym sťahovaním nahrávok prostredníctvom peer-to-peer sietí. Odvetvie reprodukovanej hudby v EÚ utrpelo pokles predaja záznamov: predaj hudobných CD dosiahol vrchol v roku 2000 a odvtedy v priemere klesá o 6 %[11]. Odhady pre budúcnosť svedčia o pokračujúcom poklese predaja fyzických albumov z 12,1 miliardy USD v roku 2006 na 10,3 miliardy USD do roku 2010[12]. Celý európsky trh reprodukovanej hudby od roku 2001 stratil 22 % svojej hodnoty[13].

Príjmy vo všeobecnosti a najmä zisky klesali väčšinou v dôsledku narastajúceho pirátstva. V januári 2006 sa v publikácii o obchode v hudobnom priemysle „Billboard“ uvádza, že za celý rok 2005 sa uskutočnilo 350 miliónov legálnych stiahnutí, ale zároveň sa uskutočnilo aj 250 miliónov nelegálnych stiahnutí za týždeň. Hudobný priemysel uvádza, že približne jedna tretina všetkých CD, ktoré sa vo svete kúpili v roku 2005, bola pirátska – spolu 1,2 miliardy CD. Výdavky hudobného vydavateľstva EMI na boj proti pirátstvu a ochranu duševného vlastníctva v roku 2006 presiahli 10 miliónov GBP.

V dôsledku strát príjmov sa celkový počet zamestnancov hudobného vydavateľstva Universal, ktorý v roku 2003 dosahoval 12 000, znížil v roku 2006 na 7 600 zamestnancov[14]. Po počiatočnom znížení počtu zamestnancov v roku 2006 vydavateľstvo EMI takisto oznámilo na január 2008 druhé zníženie o 2 000 pracovných miest (približne o jednu tretinu pracovných síl)[15]. EMI okrem toho uviedlo zámer, že bude selektívnejšie pristupovať k partnerstvám s umelcami, napriek významnému obmedzeniu zoznamu umelcov už v roku 2006[16]. EMI znížilo aj svoje výdavky na reklamu[17].

V tejto situácii európsky nahrávací priemysel čelí výzve udržať stabilný tok príjmov potrebný na investovanie do nových talentov. Nahrávacie spoločnosti tvrdia, že investujú približne 17 % svojich príjmov do rozvoja nových talentov, to znamená do angažovania nových talentov, propagácie talentovaných umelcov bez skúseností a do výroby inovatívnych záznamov. Dlhšia lehota ochrany by preto vytvárala dodatočný príjem, ktorý by pomohol financovať nové talenty a umožnil nahrávacím spoločnostiam lepšie rozložiť riziko pri rozvíjaní nových talentov. Vzhľadom na neistú návratnosť (len jeden z ôsmich zvukových záznamov je úspešný) a takzvané „informačné asymetrie“ taký príjem často nebýva na kapitálových trhoch k dispozícii.

Spoločne napísané hudobné diela

Drvivá väčšina hudby vzniká spoluautorstvom. Napríklad, v prípade opery ide často o rôznych autorov hudby a textu. Okrem toho je v hudobných žánroch, ako je jazz, rock a populárna hudba, tvorivý proces často prirodzeným produktom spolupráce.

Podľa analýzy najpopulárnejších francúzskych piesní v období rokov 1919 až 2005 je 77 % týchto piesní napísaných v spoluautorstve. Podľa podobnej analýzy najpopulárnejších piesní v Spojenom kráľovstve v období rokov 1912 až 2003 je 61 % týchto piesní napísaných v spoluautorstve[18]. Pokiaľ ide o novo vytvorené diela, ďalší prieskum na vzorke približne 2000 nových registrovaných diel v SGAE (asociácia kolektívnej správy autorských práv v Španielsku) uskutočnený v rokoch 2005 a 2006 odhalil, že vyše 60 % týchto diel vzniklo spoluautorstvom[19].

Na príklade opery „Pelléas et Mélisande“ je vidieť, ako rôzne spôsoby výpočtu pre spoločne napísané hudobné kompozície vedú k rôznym lehotám ochrany týchto kompozícií v rôznych členských štátoch. Skladateľ Debussy zomrel v roku 1919, pričom autor libreta Maeterlinck zomrel oveľa neskôr, v roku 1946. V tých členských štátoch, v ktorých sa uplatňuje jednotná lehota (napr. Francúzsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Litva) ostáva celá opera pod ochranou do roku 2016 (koniec života posledného žijúceho autora Maeterlincka plus sedemdesiat rokov). V krajinách, v ktorých sa hudba a libreto považujú za dve odlišné diela (napr. Spojené kráľovstvo, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko) alebo za dve diela, ktoré je možné využívať osobitne (napr. Česká republika, Maďarsko, Nemecko) uplynula lehota ochrany pre hudbu v roku 1989, pričom iba slová (libreto) ostávajú pod ochranou do roku 2016.

Ďalšie príklady zahŕňajú: Opereta Johanna Straussa „Cigánsky barón“[20]; pieseň „Fascination (Love in the afternoon)“, hudbu zložil Fermo D. Marchetti (žil do roku 1940) a text napísal Maurice de Féraudy (žil do roku 1932); pieseň „When Irish Eyes Are Smiling“, hudbu zložil Ernes R. Ball (žil do roku 1927) a text napísali Chauncey Olcott (žil do roku 1932) a George Graff, Jr. (žil do roku 1973).

Pokiaľ ide o posledne uvádzaný príklad, v tých členských štátoch, v ktorých sa uplatňuje jednotná lehota ochrany, by celá pieseň „When Irish eyes are smiling“ bola chránená do roku 2043. V krajinách, v ktorých sa hudba a text považujú za dve odlišné diela alebo za diela, ktoré sa môžu využívať osobitne, uplynula lehota ochrany pre hudbu v roku 1997, pričom chránený by bol iba text, a to do roku 2043.

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Lehoty ochrany autorských práv a súvisiacich práv boli harmonizované smernicou 93/98/EHS, ktorá bola následne kodifikovaná smernicou 2006/116/ES. Kodifikácia nemala za následok žiadne podstatné zmeny smernice. V týchto smerniciach je stanovená lehota ochrany pre výkonných umelcov a výrobcov hudobných záznamov na 50 rokov po uverejnení, zatiaľ čo v tomto návrhu by sa táto ochrana predĺžila na 95 rokov po uverejnení. V aktuálnej smernici sa nenachádzajú osobitné pravidlá pre spoločne napísané hudobné kompozície s textom.

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je v súlade s cieľmi EÚ presadzovať sociálny blahobyt a začlenenie. Výkonní umelci a najmä štúdioví hudobníci patria k najhoršie zarábajúcim v Európe, napriek ich značnému prínosu k pulzujúcej kultúrnej rôznorodosti Európy. Okrem toho, nahrávací priemysel v Európe, ktorý podporuje európskych výkonných umelcov a vyrába v európskych štúdiách, čelí značným problémom, ktoré oslabujú jeho konkurencieschopnosť: prudko narastajúce pirátstvo na internete v mnohých častiach Spoločenstva viedlo k významným stratám. Zdá sa, že schopnosť hudobného priemyslu financovať nové talenty a prispôsobovať sa nemateriálnej distribúcii je vážne oslabená.

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

- Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

V kontexte preskúmavania právneho rámca ES v oblasti autorského práva a súvisiacich práv bol 19. júla 2004 uverejnený pracovný dokument útvarov Komisie. Zúčastnené strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky do 31. októbra 2004. Zo 139 prijatých príspevkov 76 stanovísk obsahovalo pripomienky k smernici 93/98/ES harmonizujúcej lehotu ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv.

V rokoch 2006 až 2007 sa konali dvojstranné stretnutia útvarov Komisie s rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom podrobnejšie prediskutovať príslušné problémy. V rámci týchto dvojstranných diskusií Komisia vypracovala dotazník a zaslala ho hlavným zainteresovaným stranám. Komisia dostala viac alebo menej podrobné odpovede od združení výkonných umelcov a nahrávacieho priemyslu.

Zhrnutie stanovísk a ich zohľadnenie

Od združení výkonných umelcov, nahrávacieho priemyslu, organizácií kolektívnej správy autorských práv, hudobných vydavateľov, výkonných umelcov a hudobných manažérov prišli odpovede v prospech predĺženia lehoty. Odpovede proti predĺženiu lehoty zaslali telekomunikačné spoločnosti, knižnice, spotrebitelia a verejnoprávne spoločnosti. Argumentmi respondentov, ktorí boli proti predĺženiu lehoty, sa zaoberala analýza vplyvov rôznych možností.

- Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

- Hodnotenie vplyvu

V hodnotení vplyvu (dostupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/internal_market/copyright/term-protection/term-protection_en.htm) sa predkladá spolu sedem možností a zaoberá sa šiestimi z nich. Analyzovali sa tieto možnosti: 1) nepodniknúť nič, 2) predĺžiť lehotu ochrany na „doživotne alebo 50 rokov“ len pre výkonných umelcov, 3) predĺžiť lehotu ochrany na 95 rokov pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, 4) presadzovať morálne práva výkonných umelcov, 5) zaviesť do zmlúv o nahrávaní zvukových záznamov doložku „použi, alebo sa vzdaj“ (use it or lose it) a 6) zriadiť fond venovaný štúdiovým hudobníkom.

Všetky možnosti sa posudzujú vo vzťahu k šiestim operačným cieľom: 1) postupne zosúlaďovať ochranu autorov a výkonných umelcov; 2) dodatočne zvyšovať odmeňovanie výkonných umelcov ; 3) zmenšiť rozdiely v ochrane medzi EÚ a USA; 4) dodatočne zvyšovať zdroje na umelcov a repertoár, to znamená, rozvoj nových talentov; 5) zabezpečiť dostupnosť hudby za primerané ceny a 6) podporovať digitalizáciu katalógu starších nahrávok. V hodnotení vplyvu sa konštatuje, že „nerobiť nič“ nie je odporúčania hodná možnosť. Ak sa nič neurobí, počas najbližších desiatich rokov by tisíce európskych výkonných umelcov, ktorých výkony boli zaznamenané koncom päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, stratili všetky príjmy zo zmluvných autorských honorárov alebo zákonnú odmenu za vysielanie a verejné predvedenie. Táto skutočnosť by mala značný spoločenský a kultúrny dosah. Rovnako aj nahrávací priemysel by musel obmedziť tvorbu nových zvukových záznamov v Európe. Výroba by sa mohla prispôsobiť vkusu USA, kde prevláda dlhšia lehota ochrany.

V posúdení vplyvu sa hodnotí vplyv možností, ktoré nezahŕňajú lehotu práv výkonných umelcov a výrobcov záznamov (možnosti 3a, b, c a d).

Možnosť 3a (neodňateľné právo na spravodlivú odmenu za predaj prostredníctvom internetu) sa síce javí ako sľubná, ale v tejto etape predčasná. Nie je jasné, kto by platil za tento dodatočný nárok na zákonnú odmenu a je ťažké odhadnúť, akú finančnú výhodu by to prinieslo. Možnosť 3b (posilnenie morálnych práv) nemá žiadny finančný vplyv na výkonných umelcov a výrobcov záznamov a neprispela by k postupnému zvyšovaniu odmeny výkonných umelcov. Možnosť 3c, teda doložka „použi, alebo sa vzdaj“ (use it or lose it), by bola pre výkonných umelcov výhodná, pretože by im poskytla istotu, že ich výkony sú na trhu k dispozícii. Mohlo by to pozitívne ovplyvniť ich odmenu a takisto podporiť dostupnosť predtým nevyužívaného repertoára. Na druhej strane, ak by sa táto možnosť uplatňovala izolovane, mohla by sa pokladať za neprimeraný regulačný zásah do nenarušiteľnosti platných zmlúv. Možnosť 3d, teda fond, ktorý by mali zriadiť výrobcovia zvukových záznamov, by bol veľmi výhodný pre štúdiových hudobníkov, ktorí previedli všetky svoje výhradné práva ako súčasť ich počiatočných zmlúv o odkúpení. Výrobcovia záznamov by však museli vyhradiť najmenej 20 % dodatočného príjmu pochádzajúceho z predaja týchto zvukových záznamov, ktoré sa rozhodli komerčne využívať počas lehoty predĺženia. Posúdenie vplyvu však preukázalo, že predpokladané zisky počas predĺženej lehoty by boli postačujúce na financovanie 20 % finančných prostriedkov vyhradených v prospech štúdiových hudobníkov (pozri ďalej).

Možnosti zahŕňajúce predĺženie lehoty (2a „doživotne alebo 50 rokov“ a 2b „95 rokov pre výkonných umelcov a výrobcov záznamov“) sa javia ako vhodnejšie, pokiaľ ide o ich prínos k šiestim politickým cieľom. Možnosť 2a, ako aj možnosť 2b prináša finančné výhody pre výkonných umelcov a preto by viacerým umelcom umožnila venovať viac času ich umeleckým aktivitám.

Možnosť 2a, ktorá spája lehotu so životom výkonného umelca, by prispela k zosúladeniu právnej ochrany výkonných umelcov a autorov. Táto možnosť by vyjadrovala osobný charakter umeleckých príspevkov výkonných umelcov a zároveň by potvrdila, že výkonní umelci sú rovnako dôležití ako autori, pokiaľ ide o to, aby sa hudba dostala k publiku. Umožnila by tiež výkonným umelcom, aby namietali voči poškodzujúcemu využívaniu svojich diel počas ich života. Spojením lehoty ochrany s obdobím života výkonných umelcov by však vznikali zložité situácie v prípade, ak by hudobný záznam obsahoval príspevky niekoľkých výkonných umelcov. Museli by sa potom stanoviť pravidlá, ako určiť, koho smrťou sa začína lehota ochrany. Znamenalo by to značnú administratívnu záťaž, ako to dokazuje pretrvávajúca neistota, pokiaľ ide o lehotu uplatniteľnú na spoločne napísané diela. Okrem toho, možnosť 2a by neumožnila zvýšenie zdrojov na umelcov a repertoár, ktorými disponujú výrobcovia záznamov.

Uplatnením možnosti 2b by sa zvýšil fond zdrojov na umelcov a repertoár, ktoré majú k dispozícii výrobcovia zvukových záznamov, a preto by mohla mať dodatočný pozitívny vplyv na kultúrnu rôznorodosť. V posúdení vplyvu sa taktiež preukázalo, že výhody predĺženia lehoty nie sú bezpodmienečne naklonené v prospech slávnych prominentných výkonných umelcov. Hoci prominentní výkonní umelci s určitosťou zarábajú prevažnú väčšinu honorárov za autorské práva, ktoré sa dohodnú s nahrávacími spoločnosťami, všetci výkonní umelci, či už sú to prominentní výkonní umelci alebo štúdioví hudobníci, majú nárok na takzvané „druhotné“ zdroje príjmov, ako je napríklad jednorazová spravodlivá odmena, keď sa zvukový záznam, ktorý obsahuje ich výkony, vysiela alebo je verejne predvedený. Predĺžením lehoty by sa zabezpečilo, že tieto zdroje príjmov počas života výkonného umelca nezaniknú. Dokonca aj mierne zvyšovanie príjmov využívajú výkonní umelci na to, aby získali viac času a mohli sa venovať svojej umeleckej kariére a aby vynakladali menej času na zamestnanie na čiastočný úväzok. Okrem toho, pre tisícky anonymných štúdiových hudobníkov, ktorí boli na vrchole svojej kariéry koncom päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, je „jednorazová spravodlivá odmena“ za vysielanie ich záznamov často jediným zdrojom príjmu, ktorý im zostal z ich umeleckej kariéry.

Možnosť 2b, okrem toho, že zabezpečí zvýšenú dostupnosť zdrojov na umelcov a repertoár, sa dá aj ľahšie realizovať ako možnosť 2a, pretože neviaže lehotu ochrany na niekedy veľmi odlišné dĺžky života jednotlivých spoluúčinkujúcich výkonných umelcov, ale viaže ich na jednotný dátum, to znamená na dátum uverejnenia zvukového záznamu, ktorého obsahom je umelecký výkon.

Na druhej strane, vplyv na používateľov by bol minimálny. Platí to vo vzťahu k nárokom na zákonnú odmenu a v prípade predaja CD:

- Po prvé, „jednorazová spravodlivá odmena“, ktorá sa má platiť za vysielanie a predvedenie hudby na verejných miestach, by zostala rovnaká, pretože tieto platby sa vypočítavajú ako percentuálny podiel z príjmu vysielateľov alebo iných prevádzkovateľov (ukazovateľ nezávislý od toho, koľko zvukových záznamov ešte je chránených autorským právom a koľko už nie).

- Empirickými štúdiami sa tiež ukazuje, že cena zvukových záznamov, ktoré už nie sú chránené autorským právom, nie je nižšia ako cena záznamov, ktoré ešte sú chránené autorským právom. V štúdii spoločnosti Price Waterhouse Coopers sa konštatovalo, že medzi cenami záznamov chránených autorským právom a cenami záznamov, ktoré už nie sú chránené autorským právom, nie je žiadny systematický rozdiel. V súčasnosti je to najkomplexnejšia štúdia a zahŕňa 129 albumov zaznamenaných v období rokov 1950 až 1958. Na základe tejto skutočnosti sa nezistil žiadny jednoznačný dôkaz, že záznamy, v prípade ktorých platnosť súvisiacich práv skončila, sa systematicky predávajú za nižšie ceny ako záznamy, ktoré sú ešte vždy chránené.

Pri analyzovaní vplyvu autorského práva alebo súvisiacich práv na ceny sa posudzovali aj ďalšie štúdie. Väčšina z nich sa zameriava na knihy. Dokonca ani v tejto kategórii sa však buď nezistil žiadny celkový cenový rozdiel medzi vzorkami kníh chránených alebo nechránených autorským právom alebo bol vplyv autorského práva na cenu mimoriadne závislý od modelu, a preto získané odhady nemožno považovať za veľmi presvedčivé. Vzhľadom na to, že chýbajú všeobecne uznávané modely a so zreteľom na dĺžku časového intervalu, treba povedať, že neexistuje jednoznačný dôkaz o tom, že v dôsledku predĺženia lehoty sa ceny budú zvyšovať.

Celkove by predĺžená lehota mala pozitívny vplyv na výber spotrebiteľa a kultúrnu rôznorodosť. Z dlhodobého hľadiska je to preto, lebo predĺženie lehoty prinesie výhody kultúrnej rôznorodosti prostredníctvom zabezpečenia zdrojov na financovanie a rozvoj nových talentov. Z krátkodobého až strednodobého hľadiska poskytne predĺženie lehoty nahrávacím spoločnostiam stimul, aby digitalizovali a predávali retrospektívny katalóg starších nahrávok. Už teraz je jasné, že distribúcia prostredníctvom internetu poskytuje jedinečné možnosti vzťahujúce sa na predaj bezprecedentného množstva zvukových záznamov.

Vplyv na takzvaných verejných výrobcov by bol minimálny. Hoci by tieto spoločnosti museli dlhšie čakať na výrobu zvukových záznamov, ktorým skončila platnosť práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, diela predvedené na zvukovom zázname by nestratili ochranu, len čo by uplynula lehota ochrany zvukového záznamu. Je to preto, lebo dielo zaznamenané na zvukovom zázname zostáva chránené počas života autora (textára a skladateľa), ktorý dielo napísal. Keďže autorské práva trvajú počas života textára alebo skladateľa a potom ešte ďalších sedemdesiat rokov, ochrana, ktorú hudobnému dielu poskytuje autorské právo, môže trvať 140 až 160 rokov. Preto nie je správne tvrdiť, že, len čo uplynie lehota ochrany pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, výkon zaznamenaný na zvukovom zázname sa stáva „verejným majetkom“.

Doložka „použi, alebo sa vzdaj“ (use it or lose it) v zmluvách uzavretých medzi výkonnými umelcami a výrobcami by bola pre výkonných umelcov výhodná, pretože by znamenala, že by boli v lepšom postavení, ktoré by im zabezpečilo, aby sa ich tvorivý výstup dostal na verejnosť, v prípade, že výrobca záznamov by sa rozhodol, že neuverejní alebo iným spôsobom neposkytne staršie zvukové záznamy verejnosti.

Možnosť b, teda posilnenie a harmonizácia morálnych práv výkonných umelcov by umelcom priniesla určité nepeňažné výhody, pretože by im umožnila obmedziť nevhodné využívanie ich výkonov. Posilnenie morálnych práv však nemá žiadny finančný vplyv na výkonných umelcov a výrobcov záznamov, a preto by neprinieslo dodatočné zvyšovanie odmeny výkonných umelcov.

Vytvorenie fondu pre štúdiových hudobníkov by bolo pre túto skupinu výhodné a zabezpečilo by, že by sa na nich vzťahovali finančné výhody predĺženia lehoty, z ktorých sú inak do značnej miery vylúčení na základe zmlúv o odkúpení. Vplyv fondu na štúdiových hudobníkov by bol pozitívny, pretože priemerné dodatočné ročné príjmy výkonného umelca počas obdobia trvania lehoty 45 rokov by sa zvýšili zo 47 až 737 EUR na 130 až 2 065 EUR, to znamená, boli by takmer trojnásobné[21].

Vplyv na výrobcov záznamov by bol negatívny, ale mal by sa posudzovať na základe porovnania s výhodami predĺženia lehoty. V priebehu 45-ročnej lehoty predĺženia by sa výhody predĺženia lehoty v prípade výrobcov záznamov znížili zo 758 miliónov EUR na 607 miliónov EUR (horný odhad) alebo z 39 miliónov EUR na 31 miliónov EUR (dolný odhad). Následne by sa tým tiež znížil dodatočný príjem, ktorý je k dispozícii na umelcov a repertoár, a to zo 129 miliónov EUR na 103 miliónov EUR (horný odhad) alebo zo 6,7 milióna EUR na 5,3 milióna EUR (dolný odhad). V posúdení vplyvu sa analyzovala štruktúra nákladov na CD a konštatovalo sa, že stimuly pre výrobcov, aby predávali zvukové záznamy počas predĺženej lehoty a ešte vždy dosiahli zisk približne 17 %, budú pretrvávať.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Návrh má predĺžiť lehotu ochrany pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov z 50 na 95 rokov. S cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi výhodami pre nahrávacie spoločnosti a prominentných umelcov a skutočnými sociálnymi potrebami štúdiových hudobníkov návrh obsahuje niektoré sprievodné opatrenia, ako je napríklad založenie fondu pre štúdiových hudobníkov, zavedenie doložiek „použi, alebo sa vzdaj“ (use it or lose it) do zmlúv medzi výkonnými umelcami a výrobcami hudobných záznamov a „čistý štít“ pre zmluvy v rámci predĺženého obdobia po uplynutí počiatočných 50 rokov. Týmto návrhom by sa zaviedli zmeny a doplnenia smernice 2006/116/ES.

- Právny základ

Ustanovenia článku 47 ods. 2, článku 55 a článku 95 Zmluvy o ES.

- Zásada subsidiarity

Návrh patrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Dôvod, prečo má Spoločenstvo výlučnú právomoc v tejto oblasti, spočíva v tom, že súčasné právne predpisy obsiahnuté v smernici 2006/116/ES (ďalej len „smernica“) umožňujú úplnú harmonizáciu. V smernici sa súčasne stanovuje minimálna aj maximálna harmonizácia. Znamená to, že členské štáty nesmú stanoviť kratšie alebo dlhšie lehoty ochrany ako sú lehoty ustanovené v smernici (odôvodnenie 2). Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto (týchto) dôvodu(-ov).

Uvedené operačné ciele: 1) postupne zosúlaďovať ochranu autorov a výkonných umelcov; 2) dodatočne zvyšovať odmeňovanie výkonných umelcov; 3) zmenšiť rozdiely v ochrane medzi EÚ a USA; 4) dodatočne zvyšovať zdroje na umelcov a repertoár, to znamená na rozvoj nových talentov; 5) zabezpečiť dostupnosť hudby za primerané ceny a 6) podporovať digitalizáciu katalógu starších nahrávok, čo je možné najlepšie dosiahnuť zmenou lehoty ochrany výkonných umelcov a výrobcov zvukových nahrávok. Hoci sa často spomínajú aj ďalšie sociálne opatrenia v prospech výkonných umelcov (dotácie, začlenenie do programov sociálneho zabezpečenia), také opatrenia zriedkakedy nadobudnú reálnu podobu a postavenie a živobytie tvorcov je obvykle spojené s platbami autorských honorárov a odmien, ktoré plynú z autorských práv. Návrh založený na lehote by preto umožnil zvýšiť príjem pre umelcov.

V rámci prístupov vychádzajúcich z lehoty je jednoznačne výhodnejší prístup založený na lehote, ktorá sa počíta od jednotnej udalosti, ako je napríklad uverejnenie zvukového záznamu, ako na lehote založenej na dĺžke života jednotlivých výkonných umelcov. Spájanie lehoty ochrany výkonných umelcov s ich individuálnou dĺžkou života by viedlo k zvýšenému legislatívnemu zaťaženiu členských štátov a značnej právnej neistote, pokiaľ ide o stanovenie udalosti, ktorou sa lehota začína. Je to kvôli ťažkostiam v súvislosti so stanovením jednotného bodu, od ktorého sa lehota počíta v prípade spoločných umeleckých výkonov. Spoločné umelecké výkony sú bežné, sú to výkony skupiny, orchestra alebo prominentných umelcov sprevádzané štúdiovými hudobníkmi. V súčasnosti neexistujú pravidlá, ktoré v takých prípadoch stanovujú výpočet lehoty ochrany, pretože udalosťou, od ktorej sa počíta súčasná lehota ochrany, je uverejnenie výkonu. V prípade, že udalosťou, od ktorej sa začína lehota ochrany, je úmrtie výkonného umelca, ak by sa na zázname alebo výkone podieľalo niekoľko umelcov, vznikol by problém, koho smrťou sa lehota začína. V prípade niekoľkých spoločne vystupujúcich výkonných umelcov by sa javilo ako vhodné počítať lehotu od úmrtia najdlhšie žijúceho výkonného umelca. V súčasnosti však neexistujú žiadne pravidlá Spoločenstva, pokiaľ ide o túto záležitosť. Analógia s lehotou ochrany autorského práva v prípade spoločne napísaných diel poskytuje len obmedzenú pomoc, pretože takisto neexistujú ani pravidlá Spoločenstva, pokiaľ ide o výpočet lehoty ochrany spoločne napísaných diel.

Návrh na predĺženie lehoty ochrany pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov by znamenal číselnú zmenu (nahradenie čísla 50 číslom 95) súčasných právnych predpisov v oblasti súvisiacich práv v členských štátoch EÚ. Sprievodné opatrenia ponechávajú členským štátom pružnosť, pokiaľ ide o ich uplatňovanie a administratívne bremeno spočíva viac na pleciach výrobcov záznamov a asociácií kolektívnej správy autorských práv.

Zmena vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti autorského práva by bola minimálna a pre verejné orgány by to nepredstavovalo žiadne finančné zaťaženie. Empirickými štúdiami sa tiež preukazuje, že cena zvukových záznamov, ktoré už nie sú chránené autorským právom, nie je nižšia ako cena záznamov, ktoré ešte sú chránené autorským právom. V nedávnej štúdii spoločnosti Price Waterhouse Coopers sa nezistil žiadny jednoznačný dôkaz, že záznamy, v prípade ktorých platnosť súvisiacich práv uplynula, sa systematicky predávajú za nižšie ceny ako záznamy, ktoré ešte vždy podliehajú ochrane.

Všetci výrobcovia zvukových záznamov budú musieť do fondu prispievať a organizácie kolektívnej správy práv budú musieť tieto príjmy spravovať. Ich administratívne zaťaženie spojené s vyhradením 20 % príjmov, ktoré sa vytvárajú predajom zvukových záznamov obsahujúcich výkony štúdiových hudobníkov počas predĺženej lehoty, by sa však kompenzovalo výhodami, ktoré budú hudobníci využívať počas predĺženia lehoty. Výška fondu predstavuje strednú cestu medzi potrebou generovať značné dodatočné zvyšovanie príjmov štúdiových hudobníkov a potrebou zabezpečiť, aby výrobcovia zvukových záznamov ešte vždy získavali dodatočné zisky z predaja, aby ich to motivovalo k predaju zvukových záznamov v predĺženej lehote.

Jednoduchý vzorový výpočet v posúdení vplyvu dokazuje, že 20 %-ný podiel by znamenal strednú cestu medzi ziskovosťou zvukových záznamov, ktoré sa využívajú v predĺženej lehote a vytváraním hmatateľných pridaných výhod pre výkonných umelcov. Tento výpočet sa pokúša zmerať vplyv, ktorý by mal fond založený na príjme na ziskové rozpätie nahrávacej spoločnosti v období po predĺžení lehoty.

Priemerná celková podniková prevádzková marža podľa údajov samotných najväčších výrobcov zvukových záznamov (EBITA/príjem) v roku 2007 predstavuje 9,1 % (EMI 3,3 % – Universal 12,8 % – Warner 14 % – BMG 6,2 %). Ako sa už uviedlo, podľa údajov IFPI je len jedno z ôsmich CD ziskové.

V prípade, že len jedno z ôsmich CD je ziskové a priemerná miera zisku je 9,1 %, toto jedno ziskové CD musí vytvárať ziskovú maržu, ktorá je dostatočne vysoká na to, aby sa kompenzovalo sedem neziskových CD a ešte vždy sa vyprodukoval súhrnný zisk 9,1 %.

Na základe tejto skutočnosti je možné sa pokúsiť o odhad ziskovosti jedného úspešného CD, a to porovnaním jeho ziskovej marže so ziskovou maržou zvyšných siedmich CD. Predpokladajme, že: 5 CD (v príklade sú to „b“ až „f“) pokryje vlastné náklady (zisk = 0), čo je mimoriadne optimistický odhad a 2 CD („g“ a „h“) sú stratové (v prípade „g“ je strata 30; v prípade „h“ je strata 40); potom musí úspešné CD „a“ dosiahnuť značný zisk. V našom príklade je zisková marža 60 %.

Keďže výrobcovia zvukových záznamov sa počas predĺženej lehoty budú zameriavať na opakované vydávanie „špičkových“ CD, to znamená tých CD, ktoré dosiahli veľmi vysoké ziskové marže, fond založený na príjmoch (do ktorého by sa vyčlenilo 20 % príjmov dosiahnutých z predaja špičkových CD) by znamenal, že 20 % príjmu pripisovaného CD „a“ – 250 (t. j. 50) by sa vyhradilo pre výkonných umelcov. Preto by zisková marža výrobcov zvukových záznamov v predĺženej lehote dokonca aj po zohľadnení fondu ešte vždy dosiahla 100/250 = 40 %.

[pic]

Ako už bolo uvedené, fond založený na vyhradení 20 % príjmu, ktorý vytvoria zvukové záznamy v predĺženej lehote, by strojnásobil výhodu, ktorú získajú individuálni výkonní umelci predĺžením lehoty.

Navrhované opatrenie týkajúce sa hudobných kompozícií s textom je tým najmenej rušivým nástrojom, ktorým sa dosiahne jednotná lehota ochrany pre hudobné kompozície.

Uplatnenie navrhovaného nového článku 1 ods. 7 by malo za následok, že hudobná kompozícia s textom by sa iba na účely vypočítania lehoty ochrany považovala za dielo vytvorené v spoluautorstve, a to bez ohľadu na to, či by podľa vnútroštátnych pravidiel táto kompozícia s textom bola klasifikovaná ako dielo v spoločnom autorstve.

Tento prístup je v súlade so zásadou subsidiarity. Možnosť členských štátov rozhodnúť o tom, aké dielo predstavuje dielo v spoločnom autorstve, by ostala nedotknutá. Na druhej strane by sa takto zaviedla minimálna úroveň harmonizácie, takže lehota všetkých hudobných kompozícií s textom, ktoré obsahujú dva alebo viac príspevkov samostatných autorov, by sa počítala jednotným spôsobom.

- Výber nástrojov

Navrhovaným nástrojom je smernica. Iné prostriedky by neboli primerané, nakoľko lehota ochrany sa už harmonizovala prostredníctvom smernice, jediná možnosť ako predĺžiť túto lehotu je zmeniť a doplniť uvedenú smernicu.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva.

5. DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE

- Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný právny akt sa týka záležitosti EHP a mal by sa preto rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

- Podrobné vysvetlenie návrhu

Článkom 1 sa mení a dopĺňa existujúci článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2 smernice 2006/116/ES, ktorou sa upravuje lehota ochrany uplatniteľná na výkony (článok 3 ods. 1) a zvukové záznamy (článok 3 ods. 2). Súčasná lehota 50 rokov by sa predĺžila v prípade zvukových záznamov aj v prípade výkonov na nich zaznamenaných na 95 rokov.

V texte sa ustanovuje, že ak je zvukový záznam oprávnene uverejnený alebo sprístupnený verejnosti počas 50 rokov od jeho zaznamenania, práva uplynú 95 rokov od uverejnenia alebo sprístupnenia verejnosti. V prípade, že výkon je zaznamenaný na zvukovom zázname, ktorý je oprávnene uverejnený alebo sprístupnený verejnosti počas 50 rokov od jeho zaznamenania, práva uplynú 95 rokov od jeho uverejnenia alebo sprístupnenia verejnosti.

Novonavrhnutým článkom 10a by sa zaviedla séria opatrení sprevádzajúcich predĺženie lehoty, zatiaľ čo článok 10 ods. 5 by obsahoval pravidlá, na základe ktorých by zvukové záznamy a výkony boli ovplyvnené návrhom.

Cieľom opatrení obsiahnutých v článku 10a je predovšetkým zabezpečiť, aby prominentní a vedľajší výkonní umelci, ktorých výkony sú zaznamenané na zvukovom zázname, účinne využívali navrhované predĺženie lehoty.

V článku 10a ods. 3, 4 a 5 sa predpokladá náprava situácie, v ktorej štúdioví hudobníci (hudobníci, ktorí nedostávajú pravidelné platby zo zmluvných autorských honorárov), uzavretím zmluvného vzťahu s výrobcom zvukových záznamov často musia previesť svoje výhradné práva na reprodukciu, distribúciu a „sprístupnenie“ na výrobcov zvukových záznamov. Štúdioví hudobníci prevádzajú svoje výhradné práva za jednorazovú platbu („odkúpenie“).

Navrhovaná náprava v prípade „odkúpenia“ spočíva v tom, že štúdioví hudobníci získajú nárok na to, aby dostávali každoročnú platbu z účelového fondu. Na účely financovania týchto platieb sú výrobcovia záznamov povinní vyhradiť aspoň raz do roka najmenej 20 % príjmov z výhradných práv na distribúciu, nájom, reprodukciu a „sprístupnenie“ zvukových záznamov, na ktoré by sa už v prípade nepredĺženia lehoty nevzťahovala ochrana podľa článku 3. S cieľom zabezpečiť čo najdetailnejšiu úroveň distribúcie pre štúdiových umelcov môžu členské štáty vyžadovať, aby boli distribúciou týchto prostriedkov poverené organizácie kolektívnej správy práv zastupujúce výkonných umelcov.

Príjmy výrobcov pochádzajúce z jednorazovej spravodlivej odmeny za vysielanie a sprístupnenie verejnosti a spravodlivej kompenzácie za súkromné kopírovanie sa nezahrnú do príjmov, ktoré sa majú vyhradiť v prospech štúdiových hudobníkov, keďže tieto druhotné nároky sa nikdy neprevádzajú na výrobcov zvukových záznamov. Okrem toho sa nezahrnú ani príjmy výrobcov pochádzajúce z prenájmu zvukových záznamov, keďže výkonní umelci ešte vždy využívajú neodňateľné právo na spravodlivú odmenu z takého využívania, podľa článku 5 smernice 2006/115/ES.

V článku 10a ods. 6 sa ustanovuje štatutárna doložka „použi, alebo sa vzdaj“ (use it or lose it). Preto v prípade, že výrobca zvukových záznamov neuverejní zvukový záznam, ktorý by sa bez predĺženia lehoty stal verejným vlastníctvom, práva k zaznamenaniu výkonu sa vrátia výkonnému umelcovi na základe jeho vlastnej žiadosti a práva k zvukovému záznamu zaniknú. Okrem toho, ak ani rok po predĺžení lehoty ochrany výrobca zvukového záznamu ani výkonný umelec nesprístupnia zvukový záznam verejnosti, práva na zvukový záznam a práva na zaznamenanie výkonu zaniknú.

Uverejnenie zvukového záznamu na účely doložky „použi, alebo sa vzdaj“ (use it or lose it) znamená poskytnutie kópií zvukového záznamu verejnosti so súhlasom držiteľa práv, za predpokladu, že kópie sa poskytnú verejnosti v primeranom množstve. Uverejnenie by takisto zahŕňalo iné komerčné využitie zvukového záznamu, ako je napríklad sprístupnenie zvukového záznamu predajcom na internete.

Účelom tejto doložky je ďalej zabezpečiť, aby sa zvukové záznamy, ktoré výrobca zvukových záznamov ani výkonní umelci nemajú v úmysle využiť, „nezablokovali“. To znamená, že túto doložku bude možné uplatniť aj na tzv. opustené zvukové záznamy, v prípade ktorých nie je možné identifikovať alebo nájsť výrobcu zvukového záznamu ani výkonných umelcov a preto takéto opustené zvukové záznamy nebude využívať ani výrobca ani výkonný umelec. Takto by boli verejne dostupné všetky druhy zvukových záznamov, ktoré sa nevyužívajú.

Účelom tejto doložky je umožniť výkonným umelcom, ktorých výkony zaznamenané na zvukovom zázname už pôvodný výrobca záznamov po uplynutí počiatočnej lehoty v trvaní 50 rokov neuverejňuje, aby znovu nadobudli kontrolu nad svojím výkonom a sprístupnili ho verejnosti sami. Na druhej strane, aby sa nekládli prekážky úsiliu výkonných umelcov sprístupniť svoje výkony v čo najväčšej miere, právo výrobcu zvukových záznamov by malo zaniknúť.

Touto iniciatívou sa navrhuje, aby sa predĺženie lehoty uplatňovalo na výkony a zvukové záznamy, ktorých počiatočná lehota ochrany v trvaní 50 rokov dňom prijatia zmenenej a doplnenej smernice neuplynula. Nebude sa so spätnou platnosťou vzťahovať na výkony, ktoré sa už do tohto dátumu stali verejným vlastníctvom. Uplatňovanie tohto kritéria je jednoduché a takýto prístup sa už použil v smernici 2001/29/ES.

Nový článok 1 ods. 7 sa zavádza s cieľom uplatňovať jednotný spôsob výpočtu lehoty ochrany hudobných kompozícií s textom. Článok 1 ods. 7 sa orientuje na existujúci článok 2, v ktorom sa stanovuje spôsob výpočtu lehoty ochrany pre kinematografické alebo audiovizuálne diela. Podľa článku 1 ods. 7, ak sa hudobná kompozícia uverejňuje s textom, lehota ochrany sa počíta od úmrtia najdlhšie žijúcej osoby: autora textu alebo skladateľa hudby.

Článok 2

V článku 2 smernice, ktorou sa mení a dopĺňa existujúca smernica, sa stanovujú pravidlá o transpozícii smernice, ktorou sa mení a dopĺňa existujúca smernica.

Článok 3

Ustanovenia článku 3 smernice, ktorou sa mení a dopĺňa existujúca smernica, sa týkajú dátumu nadobudnutia účinnosti smernice, ktorou sa mení a dopĺňa existujúca smernica.

Článok 4

V článku 4 smernice, ktorou sa mení a dopĺňa existujúca smernica, sa uvádza, že smernica, ktorou sa mení a dopĺňa existujúca smernica, je určená členským štátom.

2008/0157 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a súvisiacich práv

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 47 ods. 2, 55 a 95,

so zreteľom na návrh Komisie[22],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[23],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy,

keďže:

(1) Podľa smernice 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv[24] trvá lehota ochrany v prípade výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov 50 rokov.

(2) V prípade výkonných umelcov sa začína toto obdobie dňom ich výkonu alebo, ak je záznam ich výkonu uverejnený alebo sprístupnený verejnosti počas obdobia 50 rokov od ich výkonu, 50 rokov od prvého takéhoto uverejnenia alebo prvého takéhoto sprístupnenia verejnosti, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr.

(3) V prípade výrobcov zvukových záznamov sa toto obdobie začína zaznamenaním záznamu alebo od jeho uverejnenia počas obdobia 50 rokov po zaznamenaní alebo, ak záznam nebol uverejnený, od verejného predvedenia počas obdobia 50 rokov po zaznamenaní.

(4) Spoločensky uznávaný význam tvorivého príspevku výkonných umelcov sa musí odzrkadľovať v úrovni ochrany, ktorá potvrdzuje ich tvorivé a umelecké prínosy.

(5) Výkonní umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov so zreteľom na výkony zaznamenané na zvukových záznamoch a v prípade zvukových záznamov často nechráni ich výkony počas celej dĺžky ich života. Preto výkonní umelci na sklonku života čelia rozdielu v príjmoch. Často tiež nie sú schopní spoliehať sa na svoje práva s cieľom zabrániť nevhodnému použitiu svojich výkonov, ku ktorému dôjde počas ich života, alebo také použitie obmedziť.

(6) Príjmy pochádzajúce z výhradných práv na reprodukciu a sprístupnenie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti[25], ako aj zo spravodlivej náhrady za rozmnoženiny na súkromné použitie v zmysle tejto smernice a z výhradných práv na distribúciu a nájom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva[26] by mali byť k dispozícii výkonným umelcom prinajmenšom počas ich života.

(7) Lehota ochrany pre záznamy výkonov a pre zvukové záznamy by sa preto mala predĺžiť na 95 rokov po uverejnení zvukového záznamu a výkonu na ňom zaznamenaného. V prípade, že sa zvukový záznam alebo výkon zaznamenaný na zvukovom zázname neuverejní počas obdobia prvých 50 rokov, potom by lehota ochrany mala plynúť počas 95 rokov od prvého verejného predvedenia.

(8) Výkonní umelci pri uzatvorení zmluvného vzťahu s výrobcom zvukových záznamov obvykle prevedú svoje výhradné práva na reprodukciu, distribúciu, nájom a sprístupnenie záznamov svojich výkonov na výrobcu zvukových záznamov. Výmenou za to sa výkonným umelcom vypláca preddavok na autorský honorár a platby poberajú len vtedy, ak sa výrobcovi zvukových záznamov vráti späť počiatočný preddavok a odpočíta si zmluvné zrážky. Výkonní umelci, ktorí hrajú ako sprievod a ktorých mená sa neuvádzajú medzi spoluúčinkujúcimi („vedľajší účinkujúci“), obvykle prevádzajú svoje výhradné práva za jednorazovú platbu (neopakovaná odmena).

(9) Na účely právnej istoty by sa malo ustanoviť, že ak sa jasne neuvedie inak, pretrvávajú účinky zmluvného prevodu alebo postúpenia práv na zaznamenanie výkonu uzavretého pred dátumom, do ktorého majú členské štáty prijať opatrenia vykonávajúce smernicu, aj počas predĺženej lehoty.

(10) Mal by sa zaviesť rad sprievodných prechodných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby výkonní umelci, ktorí previedli svoje výhradné práva na výrobcov zvukových záznamov pred predĺžením lehoty ochrany, skutočne využívali výhody tohto predĺženia. Tieto opatrenia by sa mali uplatňovať na zmluvy medzi výkonnými umelcami a výrobcami zvukových záznamov, ktorých účinky skutočne pretrvávajú aj počas predĺženej lehoty.

(11) Prvé sprievodné prechodné opatrenie by spočívalo v tom, že výrobcovia zvukových záznamov sú povinní aspoň jedenkrát do roka vyhradiť najmenej 20 percent z príjmov pochádzajúcich z výhradných práv na distribúciu, reprodukciu a sprístupnenie zvukových záznamov, ktoré by pri neexistencii predĺženia lehoty ochrany v dôsledku oprávneného uverejnenia alebo oprávneného predvedenia boli verejným majetkom.

(12) Prvé sprievodné prechodné opatrenie by nemalo klásť neprimerané administratívne bremeno na malých a stredných výrobcov zvukových záznamov. Preto majú členské štáty možnosť oslobodiť od tohto opatrenia tých výrobcov zvukových záznamov, ktorí sú z dôvodu ročného príjmu dosiahnutého komerčným využívaním zvukových záznamov považovaní za malých a stredných výrobcov.

(13) Tieto finančné prostriedky by mali byť vyhradené výlučne v prospech výkonných umelcov, ktorých výkony sú zaznamenané na zvukovom zázname a ktorí previedli svoje práva na výrobcu zvukových záznamov za jednorazovú platbu. Finančné prostriedky vyhradené takýmto spôsobom by sa mali individuálne rozdeľovať medzi iných ako prominentných výkonných umelcov, a to najmenej raz do roka. Členské štáty môžu vyžadovať, aby boli distribúciou týchto finančných prostriedkov poverené organizácie kolektívnej správy práv zastupujúce výkonných umelcov. V prípade, že distribúciou týchto finančných prostriedkov by boli poverené organizácie kolektívnej správy práv, môžu sa uplatňovať vnútroštátne pravidlá o nerozdeliteľných príjmoch.

(14) Článkom 5 smernice 2006/115/ES o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva sa však výkonným umelcom už udeľuje neodňateľné právo na spravodlivú odmenu okrem iného aj za nájom zvukových záznamov. Rovnako, v zmluvnej praxi výkonní umelci obvykle neprevádzajú na výrobcov zvukových záznamov svoje práva na jednorazovú spravodlivú odmenu za vysielanie a sprístupňovanie verejnosti podľa článku 8 ods. 2 smernice 2006/115/ES a na primeranú kompenzáciu za rozmnožovanie na súkromné účely podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29/ES. Preto by sa pri výpočte celkovej sumy, ktorú má výrobca zvukových záznamov vyčleniť na vyplácanie dodatočnej odmeny, nemali brať do úvahy príjmy, ktoré výrobca zvukových záznamov získal z nájmu zvukových záznamov a z jednorazovej spravodlivej odmeny za vysielanie a sprístupňovanie verejnosti a primeranej kompenzácie za rozmnožovanie na súkromné účely.

(15) Druhé sprievodné prechodné opatrenie by malo spočívať v tom, že práva na zaznamenanie výkonu sa vrátia výkonnému umelcovi v prípade, že výrobca zvukových záznamov upustí od uvedenia do predaja dostatočného množstva kópií zvukového záznamu, ktorý by sa bez predĺženia lehoty stal verejným vlastníctvom, alebo upustí od sprístupnenia takého záznamu verejnosti. V dôsledku toho by práva výrobcu zvukových záznamov na zvukový záznam skončili, aby sa predišlo situácii, v ktorej by tieto práva existovali súčasne s právami výkonného umelca na zaznamenanie výkonu, zatiaľ čo práva naostatok uvedeného by sa už na výrobcu zvukových záznamov nepreviedli alebo nepostúpili.

(16) Týmto sprievodným opatrením by sa malo takisto zabezpečiť, aby zvukový záznam už nebol chránený, keď sa v určitom období nasledujúcom po lehote ochrany nesprístupnil verejnosti, pretože držitelia práv toto právo nevyužijú alebo nie je možné lokalizovať alebo identifikovať výrobcu zvukového záznamu alebo výkonného umelca. V prípade, že výkonný umelec po opätovnom získaní autorského práva mal k dispozícii primeraný čas na to, aby sprístupnil verejnosti zvukový záznam, ktorý by bez predĺženia lehoty už nebol chránený a zvukový záznam sa nesprístupní verejnosti, práva na zvukový záznam a práva na zaznamenanie výkonu by mali zaniknúť.

(17) Keďže ciele navrhovaných sprievodných opatrení nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, nakoľko vnútroštátne opatrenia v tejto oblasti by buď viedli k deformácii podmienok hospodárskej súťaže alebo by ovplyvnili rozsah výhradných práv výrobcov zvukových záznamov, ktoré sú definované v právnych predpisoch Spoločenstva a možno ich z toho dôvodu lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(18) V niektorých členských štátoch sa na hudobné kompozície s textom uplatňuje jednotná lehota ochrany, ktorá sa počíta od úmrtia posledného žijúceho autora, pričom v iných členských štátoch sa na hudbu a text uplatňujú rozdielne lehoty ochrany. Vo veľkej väčšine prípadov sú hudobné kompozície s textom spoločne napísané. Napríklad, v prípade opery ide často o rôznych autorov hudby a textu. Okrem toho je v hudobných žánroch, ako je jazz, rock a populárna hudba, tvorivý proces často prirodzeným produktom spolupráce.

(19) Z toho vyplýva, že zosúladenie lehoty ochrany v prípade hudobných kompozícií s textom nie je kompletné, čím vznikajú prekážky voľného pohybu tovarov a služieb, ako napríklad v prípade cezhraničných služieb správy kolektívnych autorských práv.

(20) Smernica 2006/116/ES by sa v dôsledku toho mala zmeniť a doplniť.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2006/116/EHS sa mení a dopĺňa takto:

- (1) Druhá veta článku 3 ods. 1 sa nahrádza týmto:

„Avšak:

- ak je záznam výkonu iný ako zvukový záznam počas tohto obdobia oprávnene vydaný alebo oprávnene uvedený na verejnosti, uplynú práva o 50 rokov odo dňa prvého takéhoto vydania alebo prvého takéhoto uvedenia na verejnosti, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr,

- ak je záznam výkonu na zvukovom zázname počas tohto obdobia oprávnene vydaný alebo oprávnene uvedený na verejnosti, uplynú práva o 95 rokov odo dňa prvého takéhoto vydania alebo prvého takéhoto uvedenia na verejnosti, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr.“

- (2) V druhej a tretej vete článku 3 ods. 2 sa číslica „50“ nahrádza číslicou „95“

- (3) V článku 10 sa vkladá nasledujúci odsek 5:

„5. Článok 3 ods. 1 a 2 v znení zmenenom a doplnenom smernicou [ // uveďte číslo meniacej a doplňujúcej smernice ] sa naďalej uplatňuje iba na záznamy výkonov a zvukové záznamy, v súvislosti s ktorými sú výkonný umelec a výrobca zvukových záznamov ešte vždy chránení na základe týchto ustanovení do [uveďte dátum, do ktorého členské štáty majú transponovať meniacu a doplňujúcu smernicu, ako sa uvádza v článku 2].“

- (4) Vkladá sa tento článok 10a:

„ Článok 10a

Prechodné opatrenia týkajúce sa transpozície smernice [ // uveďte: číslo meniacej a doplňujúcej smernice ]

1. Ak sa jasne neuvedie inak, zmluva uzavretá pred [ uveďte dátum, do ktorého členské štáty majú transponovať meniacu a doplňujúcu smernicu, ako sa uvádza v článku 2 ], v súlade s ktorou výkonný umelec previedol alebo postúpil svoje práva na zaznamenanie svojho výkonu na výrobcu zvukových záznamov (ďalej len „zmluva o prevode alebo postúpení“), sa považuje za účinnú aj po tom momente, v ktorom by na základe článku 3 ods. 1 a 2 v znení, aké mali pred zmenou a doplnením prostredníctvom smernice [// uveďte číslo tejto meniacej a doplňujúcej smernice ] výkonný umelec už nebol chránený v súvislosti so zaznamenaním výkonu a výrobca záznamov by už nebol chránený v súvislosti so zvukovým záznamom.

2. Odseky 3 až 6 tohto článku sa uplatňujú na zmluvy o prevode alebo postúpení, ktorých účinnosť pretrváva aj po momente, v ktorom by na základe článku 3 ods. 1 a 2 v znení, aké mali pred zmenou a doplnením prostredníctvom smernice [// uveďte číslo tejto meniacej a doplňujúcej smernice ]/ES výkonný umelec už nebol chránený v súvislosti so zaznamenaním výkonu a výrobca zvukových záznamov by už nebol chránený v súvislosti so zvukovým záznamom.

3. V prípade, že zmluva o prevode alebo postúpení dáva výkonnému umelcovi právo nárokovať si na neopakovanú odmenu, výkonný umelec má právo dostávať každoročne dodatočnú odmenu od výrobcu zvukových záznamov za každý celý rok, v ktorom by na základe článku 3 ods. 1 a 2 v znení, aké mali pred zmenou a doplnením prostredníctvom smernice [// uveďte číslo tejto meniacej a doplňujúcej smernice ]/ES, výkonný umelec už nebol chránený v súvislosti so zaznamenaním výkonu a výrobca zvukových záznamov by už nebol chránený v súvislosti so zvukovým záznamom.

4. Celková suma, ktorú má výrobca zvukových záznamov vyčleniť na vyplácanie dodatočnej odmeny uvedenej v odseku 3 zodpovedá najmenej 20 percentám príjmov, ktoré počas roka predchádzajúceho roku, za ktorý sa uvedená odmena vypláca, získal z reprodukcie, distribúcie a šírenia týchto zvukových záznamov, v súvislosti s ktorými na základe článku 3 ods. 1 a 2 v znení, aké mali pred zmenou a doplnením prostredníctvom smernice [// uveďte číslo tejto meniacej a doplňujúcej smernice ] ES, by výkonný umelec a výrobca zvukových záznamov k 31. decembru uvedeného roka už neboli chránení.

Členské štáty môžu stanoviť, že výrobca zvukových záznamov, ktorého celkový ročný príjem počas roka, ktorý predchádza roku, za ktorý sa uvedená odmena vypláca, neprekročí minimálnu hranicu 2 milióny eur, nebude povinný vyhradiť aspoň 20 percent týchto príjmov, ktoré získal počas roka, ktorý predchádza roku, za ktorý sa uvedená odmena vypláca, z reprodukcie, distribúcie a šírenia týchto zvukových záznamov, v súvislosti s ktorými na základe článku 3 ods. 1 a 2 v znení, aké mali pred zmenou a doplnením prostredníctvom smernice [// uveďte číslo tejto meniacej a doplňujúcej smernice ]/ES, by výkonný umelec a výrobca zvukových záznamov k 31. decembru uvedeného roka už neboli chránení.

5. Členské štáty môžu stanoviť, či a v akom rozsahu poveria organizácie kolektívnej správy práv správou práva na získavanie každoročnej dodatočnej odmeny uvedenej v odseku 3.

6. V prípade, že po momente, v ktorom by na základe článku 3 ods. 1 a 2 v znení, aké mali pred zmenou a doplnením prostredníctvom smernice [// uveďte číslo tejto meniacej a doplňujúcej smernice ] výkonný umelec už nebol chránený v súvislosti so zaznamenaním výkonu a výrobca zvukových záznamov by už nebol chránený v súvislosti so zvukovým záznamom, výrobca zvukových záznamov prestane ponúkať na predaj rozmnoženiny zvukového záznamu na predaj v dostatočnom množstve alebo ho sprístupňovať verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že jednotlivci môžu mať prístup k nim z miesta a v čase, ktorý si individuálne zvolia, výkonný umelec môže zmluvu o prevode alebo postúpení ukončiť. V prípade, že zvukový záznam obsahuje záznam výkonov viacerých výkonných umelcov, zmluvy o prevode alebo postúpení môžu ukončiť len spoločne. Ak sa zmluva o prevode alebo postúpení ukončí v súlade s vetami 1 alebo 2, práva výrobcu zvukových záznamov na zvukový záznam uplynú.

V prípade, že jeden rok po momente, v ktorom by na základe článku 3 ods. 1 a 2 v znení, aké mali pred zmenou a doplnením prostredníctvom smernice [// uveďte číslo tejto meniacej a doplňujúcej smernice ]/ES výkonný umelec už nebol chránený v súvislosti so zaznamenaním výkonu a výrobca zvukových záznamov by už nebol chránený v súvislosti so zvukovým záznamom, zvukový záznam sa nesprístupní verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že jednotlivci môžu mať prístup k nim z miesta a v čase, ktorý si individuálne zvolia, práva výrobcu zvukových záznamov na zvukový záznam a práva výkonných umelcov v súvislosti so zaznamenaním ich výkonu uplynú.“

- (5) Vkladá sa tento článok 1 ods. 7:

„Lehota ochrany hudobnej kompozície s textom uplynie 70 rokov po smrti poslednej z najdlhšie žijúcich týchto osôb, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú tieto osoby pokladané za spoluautorov: autora textu a skladateľa hudby.“

Článok 2 Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do […] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od […].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli […]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Litva, Portugalsko, Slovensko, Taliansko (v prípade opier), Španielsko.

[2] Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko (okrem opier).

[3] Štúdia AEPO – „Práva výkonných umelcov v európskych právnych predpisoch: stav a základné prvky zlepšenia.“, júl 2007, s. 89.

[4] Prehľad ekonomických „teórií o superstar“ pozri R. Towse: „Tvorivosť, stimul a odmena“ (2000), s. 99 – 108.

[5] Vypočutie Medzinárodného združenia hudobníkov (Fédération Internationale des Musiciens) v Európskom parlamente 31.1.2006 a stretnutie s útvarmi Komisie 16. marca 2006. Napríklad Luciano Pavarotti a Sting boli pôvodne učitelia a Elton John pracoval v baliarni nahrávacej spoločnosti.

[6] Súdy v niekoľkých prípadoch zasiahli, aby zamietli mimoriadne tvrdé dohody, pričom venovali pozornosť najmä „mimoriadnej nerovnosti, pokiaľ ide o vyjednávaciu pozíciu, rokovaciu schopnosť, pochopenie a zastúpenie“ medzi umelcami a profesionálmi zo zábavného priemyslu“, Silvertone Records Limited v.Mountfield and Others , Zb. [1993] EMLR, s. 152.

[7] Upravené z príspevku Naxosu k dotazníku Komisie – máj 2006.

[8] Štúdia CIPIL, s. 36.

[9] Súdy to viedlo k záveru, že takí umelci ako rocková skupina „Stone Roses“ alebo Elton John neboli dostatočne informovaní o tom, že zrážky, ktoré sa odpočítavali od základu na výpočet autorského honorára, boli niekedy neprimerane vysoké, pozri Silvertone Records Limited v Mountfield and Others , Zb. [1993] EMLR s. 152.

[10] Pripomienka IFPI (Medzinárodná federácia fonografického priemyslu).

[11] „Späť do digitálnej budúcnosti: Úloha autorských práv pri udržiavaní tvorivosti a pestrosti v hudobnom priemysle“, strana 3, apríl 2006, profesor Joseph Lampel, Cass Business School, Londýn.

[12] Údaje PricewaterhouseCoopers, Financial Times, 6. júla 2006.

[13] Článok z novín Times, 14. februára 2007.

[14] Interview s IFPI – a s Johnom Kennedym – 29. marca 2006 v oddelení autorských práv GR pre vnútorný trh a služby.

[15] International Herald Tribune, The Associated Press, 14. januára 2008.

[16] Odpoveď vydavateľstva EMI na prieskum spoločnosti Gowers, 2006. Počet zamestnancov EMI sa znížil o jednu tretinu, t. j. na 6 000.

[17] Výdavky hudobného priemyslu na reklamu klesli v roku 2002 o 25 % a v roku 2003 o 7 %. Štyri najväčšie hudobné spoločnosti sú medzi prvými 100 spoločnosťami, ktoré vynakladajú najviac prostriedkov na reklamu a 2 z nich sú zaradené medzi prvých 20. („Vývoj hodnotového reťazca nahrávacieho priemyslu“, anonymná správa) s. 13.

[18] Údaje poskytla Medzinárodná konfederácia hudobných vydavateľov (ICMP).

[19] GESAC, september 2006.

[20] Johann Strauss zomrel v roku 1899, pričom jeden z autorov libreta Leo Stein zomrel v roku 1921. Hudba sa stala verejne dostupnou v Nemecku v roku 1929, pričom text bol pod ochranou do roku 1991. V Belgicku bola celá opereta chránená do roku 1981 a v Taliansku do konca roku 1977.

[21] Keďže fond by sa čerpal z príjmov nahrávacích spoločností, príjmy prominentných umelcov by to nepriaznivo neovplyvnilo. Celkový vplyv na výkonných umelcov by teda bol pozitívny.

[22] Ú. v. EÚ C, , s..

[23] Ú. v. EÚ C, , s..

[24] Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 12.

[25] Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.

[26] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28.