[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 23.4.2008 KOM(2008)213 v konečnom znení 2008/0082 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky [SEC(2008)491][SEC(2008)492] (predložená Komisiou) DÔVODOVÁ SPRÁVA KONTEXT NÁVRHU Dôvody a ciele návrhu Hlavným účelom návrhu je uviesť smernicu o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (ďalej len „smernica SFD“) a smernicu o dohodách o finančných zárukách (ďalej len „smernica FCD“) do súladu s najnovšími udalosťami na trhu a v regulačnom prostredí. Po prvé, dosiahne sa to rozšírením ochrany smernice SFD na nočné vyrovnávanie a na vyrovnávanie medzi prepojenými systémami, keďže podľa smernice 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi[1] (ďalej len „smernica MiFID“) a Európskeho kódexu správania pri zúčtovávaní a vyrovnávaní (ďalej len „kódex“) sa očakáva, že systémy budú stále viac prepojené a interoperabilné. Po druhé, dosiahne sa to rozšírením rozsahu ochrany ustanoveného v oboch smerniciach, pričom do tohto rozsahu sa zahrnú nové typy aktív (t. j. úverové pohľadávky prípustné ako záruka úverových operácií centrálnej banky) s cieľom uľahčiť ich používanie v celom Spoločenstve. No a po tretie, jedným z cieľov tohto návrhu je zaviesť niekoľko zjednodušení a vyjasnení, aby sa uľahčilo uplatňovanie smerníc FCD a SFD. Nedávne – a stále pretrvávajúce – finančné otrasy poslúžili ako ďalší argument v prospech návrhu, keďže riešenia, ktoré sa v ňom navrhujú, by významne prispeli k posilneniu nástrojov na riadenie nestability a otrasov na finančných trhoch. Napríklad, zriadením harmonizovaného právneho rámca na používanie úverových pohľadávok ako záruk pri cezhraničných transakciách by sa pomohla posilniť likvidita trhu, ktorá bola v nedávnych mesiacoch obzvlášť zasiahnutá. Navyše zabezpečovanie vhodného fungovania systémov vyrovnávania na rýchlo sa meniacich trhoch je nepostrádateľným prvkom pre stabilitu finančných trhov, čo platí ešte viac v časoch trhových otrasov. Všeobecný kontext V nedávnych rokoch sa nové typy aktív, akými sú napr. bankové úvery alebo „úverové pohľadávky“, stali dôležitým zdrojom pretrvávajúceho rastu záručných operácií na finančných trhoch. Riadiaca rada Európskej centrálnej banky sa v auguste 2004 rozhodla o zahrnutí úverovej pohľadávky ako prípustného druhu záruky pre úverové operácie Eurosystému od 1. januára 2007. Niektoré členské štáty, t. j. Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Rakúsko a Holandsko, už však uznali úverové pohľadávky, aj keď fungujú v odlišných právnych režimoch. Aby sa medzi centrálnymi bankami vytvorili rovnaké pravidlá hry a povzbudilo cezhraničné používanie záruky, je nutné zharmonizovať príslušný právny rámec[2]. Ďalším dôležitým faktorom na finančných trhoch je zvyšujúca sa miera prepojenosti systémov. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať a možno aj zrýchľovať tempo po tom, ako sa zaviedol kódex, ktorý 7. novembra 2006 prijali poskytovatelia ústredných služieb trhovej infraštruktúry[3]. Cieľom kódexu je zlepšiť efektivitu európskych zúčtovacích a vyrovnávacích systémov tým, že možnosti pre užívateľov ustanovené v článkoch 34 a 46 smernice MiFID sa povýšia na úroveň skutočnej alternatívy a nie len teoretickej možnosti. Všeobecnými zásadami obsiahnutými v kapitole IV kódexu a podrobnými pravidlami opísanými v pokynoch pre prístup a interoperabilitu[4], ktoré predniesli poskytovatelia služieb infraštruktúry v júni 2007, sa užívateľom umožní zvoliť si poskytovateľa služieb tak, že sa v systémoch uľahčí vytváranie prepojení, t. j. získať prístup do systémov na zahraničných trhoch a získať s nimi interoperabilitu. Aby sa zabezpečilo, že ciele smernice SFD sa v tejto novej situácii splnia, v návrhu sa smernica SFD prispôsobuje tomuto nového trhovému prostrediu, ktoré je charakteristické zvýšeným počtom prepojení. 30 Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Tieto dve smernice o konečnom zúčtovaní a o dohodách o finančných zárukách predstavujú dva hlavné nástroje Spoločenstva v oblasti finančných záruk, zúčtovania a vyrovnávania. Navrhované zmeny sú v súlade s ustanoveniami, ktoré je možné nájsť v smernici MiFID, a do istej miery aj s určitými osobitnými ustanoveniami o ukazovateľoch platobnej schopnosti v smerniciach o kapitálových požiadavkách 2006/48/ES a 2006/49/ES[5]. Aj niektoré ustanovenia smernice 2001/24/ES[6] o likvidácii úverových inštitúcií a nariadenia 1346/2000[7] o konkurze majú vplyv na dohody o zárukách. V EÚ však neexistuje žiadny všeobecný rámec na zaobchádzanie s nárokmi na cenné papiere v držbe sprostredkovateľa. Komisia si uvedomuje, že pri cezhraničných transakciách to môže predstavovať potenciálne právne riziko, a preto v januári 2005 zostavila skupinu právnej istoty, ktorá má poskytovať poradenstvo o príslušnom právnom rámci. Záverečná správa tejto skupiny sa má vydať koncom roka 2008 a bude doplnkom k smernici o dohodách a finančných zárukách a smernici o konečnom zúčtovaní, ako aj k zmenám, ktoré predpokladá tento návrh. Na medzinárodnej úrovni zároveň UNIDROIT – Medzinárodný inštitút pre zjednotenie súkromného práva – mieni v septembri 2008 zorganizovať diplomatickú konferenciu s cieľom dosiahnuť dohovor o substantívnych pravidlách týkajúcich sa sprostredkovaných cenných papierov. Ustanovenia návrhu tohto dohovoru čiastočne vychádzajú zo smernice o dohodách a finančných zárukách a smernice o konečnom zúčtovaní a nemali by viesť k žiadnym problémom nezlučiteľnosti. Navyše zámerom ustanovení týkajúcich sa úverových pohľadávok nie je zasahovať do práv spotrebiteľov a už vôbec nie do práv ustanovených nedávno schválenou smernicou o spotrebiteľskom úvere […]. Rozsah tohto návrhu je obmedzený na úverové pohľadávky prípustné ako záruka úverových operácií centrálnej banky, čo vo svojej podstate vylučuje úverové pohľadávky jednotlivých spotrebiteľov. Napríklad podľa kvalifikačných kritérií uplatňovaných v Eurosystéme dlžníci alebo ručitelia buď patria do verejného sektora, alebo sú nefinančnými, resp. medzinárodnými/nadnárodnými inštitúciami. Okrem toho hranica všetkých vnútroštátnych operácií sa od roku 2012 stanoví na 500 000 EUR, zatiaľ čo horný limit pre dohody o spotrebiteľskom úvere sa očakáva na úrovni 50 000 až 100 000 EUR. Pre týchto pár prípadov, ktoré môžu obsahovať pohľadávky spotrebiteľských úverov, čo sa v súčasnosti nedeje, pokiaľ ide o Eurosystém, sa dopĺňa osobitné ustanovenie, ktorým sa uprednostňuje smernica o spotrebiteľskom úvere. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI Konzultácie so zainteresovanými stranami Na základe odpovedí na dotazník určený členským štátom prijala Komisia 15. decembra 2005 svoju hodnotiacu správu o uplatňovaní a transpozícii smernice o konečnom zúčtovaní[8]. V správe sa konštatovalo, že smernica SFD vo všeobecnosti funguje dobre, avšak zároveň sa v súvislosti s uplatňovaním a transpozíciou zdôraznilo desať problematických miest, ktoré si vyžadovali ďalšiu analýzu. Po reakciách od členských štátov a Európskej centrálnej banky Komisia vyzvala i samotné odvetvie, spotrebiteľov a iné zainteresované strany, aby predložili ďalšie názory. Do 30. júna 2006 prišlo sedem ďalších reakcií. Aby bolo možné vypracovať hodnotiacu správu o smernici o dohodách o finančných zárukách z 20. decembra 2006[9], Komisia požiadala začiatkom roka 2006 členské štáty, Európsku centrálnu banku a štáty EHP o zodpovedanie otázok dotazníka o implementácii a uplatňovaní tejto smernice. Menej rozsiahly dotazník sa vytvoril pre súkromný sektor. Popri reakciách z členských štátov a ECB dostala Komisia 27 odpovedí priamo od najrozličnejších kľúčových hráčov a organizácií finančného trhu. V správe o smernici FCD sa tiež konštatuje, že smernica funguje dobre, a navrhuje sa rozšírenie jej rozsahu o úverové pohľadávky. Informácie o týchto dvoch smerniciach, konzultácie a samotné správy sú uverejnené na internetových stránkach GR MARKT[10]. Obe správy sa dôkladne prediskutovali s členskými štátmi a ECB v rámci Európskeho výboru pre cenné papiere (ďalej len „ESC“) a so samotným odvetvím v rámci rozličných skupín zainteresovaných strán (napr. CESAME[11]). Aktivovala sa i pracovná skupina s ECB a národnými centrálnymi bankami s osobitným cieľom posúdiť legislatívne zmeny a doplnenia v súvislosti s úverovými pohľadávkami. HODNOTENIE VPLYVU Komisia uskutočnila hodnotenie vplyvu[12] rozličných možností na uľahčenie používania úverových pohľadávok ako záruk s cieľom zabezpečiť stabilitu systémov vyrovnávania a zvýšiť mieru právnej istoty. Domnieva sa, že najlogickejším a najefektívnejším spôsobom, ako dosiahnuť tieto ciele, je zmena týchto smerníc ďalšou pozmeňujúcou smernicou. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Právny základ Právny základ návrhu na zmenu a doplnenie smernice 1998/26/ES o konečnom zúčtovaní a smernice 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách je rovnaký ako pre dve smernice, ktoré sa menia a dopĺňajú, t. j. článok 95 Zmluvy o ES. Zásada subsidiarity Podľa tejto zásady by k legislatívnym opatreniam na úrovni Spoločenstva malo dochádzať iba vtedy, keď členské štáty nedokážu dostatočne dosiahnuť navrhované ciele. Smernicou o konečnom zúčtovaní sa už preukázala dôležitosť obmedzovania systematického rizika prirodzene prítomného v takýchto systémoch pomocou spoločných pravidiel. Pokiaľ ide o smernicu FCD, navrhovanými zmenami sa nezasahuje do rozhodovania členských štátov, či povoliť alebo nepovoliť úverové pohľadávky ako záruky; toto rozhodnutie sa ponecháva výhradne na členské štáty. Návrhom sa však dosiahne to, že úverovým pohľadávkam používaným ako záruka sa udelí rovnaká úroveň ochrany ako tá, na ktorú majú nárok iné druhy finančných záruk. Navyše uplatňovaním harmonizovaného súboru pravidiel na úverové pohľadávky používané ako záruka sa uľahčí ich používanie v cezhraničných transakciách. Vzhľadom na uvedené je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože sa prísne obmedzuje na zmeny nevyhnutné na to, aby sa umožnilo cezhraničné používanie úverových pohľadávok ako záruky, interoperabilita systémov a niektoré menšie zjednodušujúce opatrenia. Zjednodušenie a objasnenie Návrhom sa do oboch smerníc vnášajú určité užitočné prvky zjednodušenia a objasnenia. Napríklad, návrh má za cieľ uľahčiť používanie úverových pohľadávok ako záruky tým, že sa v ňom navrhuje jednoduchý režim evidencie poskytnutia úverovej pohľadávky ako záruky namiesto zdĺhavého (a teda nákladného) postupu, v ktorom by sa vyžadoval dôkaz o každej jednotlivej úverovej pohľadávke. V návrhu sa tiež navrhuje vypustenie nevyužívaného ustanovenia o možnosti nevyužitia v článku 4 ods. 3 smernice FCD a navrhuje sa odstránenie zastaraných odkazov v týchto dvoch smerniciach. Pokiaľ ide o smernicu SFD, objasnením jej ustanovení sa zjednoduší jej uplatňovanie. Napríklad, návrhom sa objasňuje osobný rozsah smernice SFD prostredníctvom jasného zahrnutia inštitúcií elektronického peňažníctva do článku 2. Výber nástrojov Navrhovaným nástrojom je smernica, pretože účelom opatrenia je zmeniť a doplniť dve existujúce smernice. Len týmto nástrojom je možné dosiahnuť požadovaný právny účinok. VPLYV NA ROZPOčET Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva a nevyžadujú sa ani žiadne dodatočné ľudské a administratívne zdroje. PRIPOMIENKY K čLÁNKOM NÁVRHU Tento návrh na zmenu a doplnenie smernice sa týka predovšetkým ustanovenia o úverových pohľadávkach. Popri technických zmenách je jeho druhotným cieľom rozšíriť rozsah výhod smernice o konečnom zúčtovaní na systémy, ktoré sa v stále väčšej miere prevádzkujú cezhraničným spôsobom. Článok 1: Zmeny smernice o konečnom zúčtovaní (ďalej len „smernica SFD“) Článok 1 smernice SFD V písmene a) sa „ecu“ nahrádza „eurom“ a písmeno c) obsahuje už aj odkaz na Európsku centrálnu banku s cieľom zahrnúť aj jej jednotlivé operácie. Článok 2 smernice SFD Písmeno b) obsahuje niekoľko odkazov na smernice Spoločenstva, ktoré sa stali zastaranými a nahradili sa iným smernicami. Navrhované zmeny v tomto odseku sú hlavne redakčného charakteru, avšak sú medzi nimi aj dve substantívne zmeny. Po prvé, objasňuje sa pozícia inštitúcií elektronického peňažníctva. Ako sa zdôrazňuje v hodnotení Komisie, zo strany členských štátov sa v minulosti vyskytli protichodné výklady toho, či inštitúcie elektronického peňažníctva považovať za úverové inštitúcie. Nahradením odkazu na smernicu 77/780/EHS v článku 2 písm. b) odkazom na článok 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES – v konsolidovanom prepracovanom znení, ktoré nasledovalo smernicu z roku 1977 – sa teraz jasne stanovuje, že inštitúcie elektronického peňažníctva spadajú do pôsobnosti smernice. V kódexe sa počíta s niekoľkými spôsobmi, prostredníctvom ktorých je možné systémy vzájomne prepájať. Tri z nich sú relevantné pre smernicu SFD: štandardný prístup, užívateľsky prispôsobený prístup a interoperabilita. Na systémy, ktoré sú prepojené prístupom, t. j. jeden systém sa stáva účastníkom druhého, sa smernica SFD nevzťahuje, pretože „systém“ v súčasnosti nemôže byť účastníkom. Tento nedostatok prístupu je problémom, keďže potreba takéhoto prístupu sa pravdepodobne začne vyskytovať častejšie nie len v dôsledku kódexu, ale aj v dôsledku smernice MiFID. Písmeno f) sa zodpovedajúcim spôsobom mení a dopĺňa, aby sa umožnilo systému figurovať ako účastník. V písmene g) sa vymedzuje pojem „nepriamy účastník“. V smernici SFD sa umožňuje členským štátom, aby rozšírili ochranu smernice SFD na nepriamych účastníkov, t. j. aby považovali nepriameho účastníka za účastníka, ak sa domnievajú, že je to oprávnené z hľadiska systémového rizika. Táto možnosť sa však vzťahuje len na úverové inštitúcie, ktoré sú členmi platobných systémov. Ostatné subjekty – ako napr. centrálne protistrany, zúčtovacie agentúry (vrátane agenta iného systému) alebo zúčtovacie ústavy – nie je možné považovať za účastníkov. Navyše možnosť považovať nepriameho účastníka za účastníka sa nevzťahuje na systémy vyrovnávania. Pre túto diskrimináciu neexistuje zjavný dôvod a návrhom sa následne rozširuje vymedzenie pojmu „nepriamy účastník“. Písmeno h) je jednoducho technickou aktualizáciou, nahrádzajúcou odkaz na smernicu o investičných službách odkazom na smernicu MiFID. Písmenom m) sa zavádza výslovný odkaz na úverové pohľadávky prípustné ako záruka úverových operácií Eurosystému v rámci vymedzenia pojmu „vecná záruka“ s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek možnej neistote, resp. rozdielom v uplatňovaní v členských štátoch. S cieľom prispôsobiť smernicu SFD pravdepodobnému zvýšenému počtu prepojení v rámci interoperability vyplývajúcemu zo smernice MiFID a kódexu správania, resp. s cieľom prispôsobiť ju mnohostrannému platobnému systému ako napr. TARGET2, sa (novým) písmenom n) zavádza vymedzenie interoperabilného systému, aby sa zahrnuli situácie, v ktorých sú systémy (či už systémy platobné, zúčtovacie systémy cenných papierov, systémy zúčtovacích ústavov alebo centrálnych protistrán) prepojené prostredníctvom interoperability s cieľom uľahčiť medzisystémové zúčtovanie, vyrovnávanie a dojednania dodávky verzus platby (DVP). (Novým) písmenom o) sa zavádza vymedzenie prevádzkovateľa systému s cieľom objasniť, kto je zodpovedný za prevádzkovanie systému, a teda kto nesie právnu zodpovednosť za jeho prevádzku. Článok 3 smernice SFD Odsek 1: Zavádza sa zmena a doplnenie s cieľom odstrániť akúkoľvek neistotu ohľadom postavenia služieb nočného vyrovnávania. Odkedy sa prijala smernica SFD, do stále väčšieho počtu systémov sa zaviedli pracovné dni, ktoré začínajú ihneď po uzavretí pracovného dňa T-1. V takýchto systémoch sa poskytujú služby nočného vyrovnávania, ktorých hlavným cieľom je vykonávať hromadné a maloobchodné transakcie. V súčasnosti nie je jasné, či sa smernicou SFD plne chráni nočné vyrovnávanie, keďže smernica sa vzťahuje iba na prevodové príkazy uskutočnené v ten istý kalendárny deň („deň začatia konkurzného konania“). Prísnym výkladom smernice SFD by sa mohlo naznačiť, že prevodový príkaz, ktorý sa zadal do systému v deň T-1, je plne chránený iba vtedy, ak sa spracúvanie danej série skončí pred polnocou, zatiaľ čo príkaz v sérii spracovanej po polnoci chránený nie je. Týmto by sa výrazný počet príkazov nechával mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vzhľadom na čo sa navrhuje nahradiť „deň“ odkazom na „pracovný deň, ako je vymedzený pravidlami daného systému“. Navyše sa vkladá odkaz na „prevádzkovateľa systému“ s cieľom objasniť, kto je zodpovedný za odsledovanie začatia konkurzného konania (zúčtovací agent, centrálna protistrana alebo zúčtovací ústav). Odsek 4 (nový): Aby sa zabezpečila aktuálnosť smernice SFD s prepojeniami interoperability, ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku kódexu, týmto odsekom sa v prípade interoperabilných systémov sleduje cieľ objasniť moment vstupu. Pokiaľ nie je úplne jasne stanovené, pravidlá ktorého systému sa uplatňujú, interoperabilitou sa účastníci jedného systému alebo dokonca príslušného systému samotného môžu vystaviť vedľajším účinkom platobnej neschopnosti iného systému, s ktorým sa nadviazala interoperabilita. Nedostatok jasnej formulácie ohľadom toho, pravidlá ktorého systému sa uplatňujú, predstavuje stále vážnejší problém, keďže systémy v stále väčšej miere požadujú vzájomnú interoperabilitu (v dôsledku smernice MiFID a kódexu). Článok 5 smernice SFD Podobne ako pri „momente vstupu“ sa navrhuje objasniť, že v prípade interoperabilných systémov sa pravidlá o momente výstupu jedného systému neovplyvnia pravidlami iných systémov, s ktorými je tento systém interoperabilný. Článok 9 smernice SFD Mnohé systémy fungujú na základe mechanizmov záruky, v ktorých účastníci poskytnú systému záruku, často automatizovaným spôsobom, resp. sa založí skupina záruk s cieľom zaručiť vyrovnanie v prípade neplnenia. Pri interoperabilite súčasné znenie smernice SFD takéto poskytnutie záruky výslovne nechráni. Preto sa navrhuje, aby sa do odseku 1 vložil odkaz na systém. Navyše sa vypúšťa výraz „budúcej“, ktorý sa vyskytuje dvakrát v súvislosti s Európskou centrálnou bankou. Článok 10 smernice SFD Následne po zmenách navrhovaných pre článok 2 písm. o) a článok 3 ods. 1 sa navrhuje, aby pri oznamovaní systémov Komisii členské štáty uvádzali aj prevádzkovateľa systému. Táto povinnosť by sa vzťahovala na súčasné i budúce systémy. Článok 2: Zmeny smernice o dohodách o finančných zárukách (ďalej len „smernica FCD“) Článok 1 smernice FCD „Predmet a rozsah pôsobnosti“ Odsek 1 bod 2) obsahuje niekoľko odkazov na smernice Spoločenstva, ktoré sa stali zastaranými a nahradili sa iným smernicami. Navrhované zmeny v tomto odseku sú iba technickou aktualizáciou. Odsek 1 pododsek 4) písm. a): Poskytované finančné záruky pozostávajú z hotovosti alebo finančných nástrojov. Tri členské štáty – Česká republika, Francúzsko a Švédsko – zaraďujú v rámci implementácie smernice FCD do zoznamu aktív, ktoré môžu podľa smernice FCD slúžiť ako záruka, osobitné druhy pohľadávok, ako napr. úverové alebo iné pohľadávky. S príchodom tejto smernice sa pre celé Spoločenstvo ako tretia kategória doplnia úverové pohľadávky prípustné ako záruka úverových operácií centrálnej banky. Odsek 5: Pre evidenciu poskytovania úverových pohľadávok ako záruky sa uvádza odlišný spôsob fungovania. Zavedený spôsob evidencie týkajúci sa poskytovania zaknihovaných cenných papierov alebo hotovosti ako záruky je neprimeraný, ak sa uplatňuje na úverové pohľadávky. Pri dosť protichodných praktikách a pri záujme finančných trhov disponovať jednoduchými a zároveň hladko fungujúcimi postupmi musí postačovať to, že pohľadávky predložené príjemcovi záruky sa zahrnú na zoznam bez toho, aby sa podrobne uvádzala mobilizácia úverových pohľadávok poskytnutých ako záruka, resp. metódy ich identifikácie. Tento zoznam je možné predložiť v písomnej podobe alebo právne obdobným spôsobom vrátane elektronickej formy, keďže v niektorých štátnych centrálnych bankách sa používajú elektronické zoznamy. Odsek 6: Na rozdiel od hotovosti alebo finančných nástrojov úverové pohľadávky nie sú zameniteľné. Preto príjemca záruky, ktorý si uplatňuje svoje užívacie právo, nemôže na konci transakcie vrátiť poskytovateľovi záruky záruku ekvivalentnú. Preto by bolo vhodné jasne stanoviť, že užívacie právo stanovené v článku 5 sa nevzťahuje na úverové pohľadávky. Článok 2 smernice FCD „Vymedzenie pojmov“ Článok 2 ods. 1 písm. b): Vo vymedzení pojmu „dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva“ sa dopĺňajú slová „alebo plný nárok na ňu“ s cieľom rozlíšiť medzi vlastníctvom hotovosti alebo finančných nástrojov na strane jednej a „nárokom“ na úverové pohľadávky na strane druhej. Článok 2 ods. 1 písm. o): Vymedzenia pojmu úverová pohľadávka Do článku 2 ods. 1 sa dopĺňa písmeno o), ktorým sa vymedzuje pojem „úverové pohľadávky“. Navrhuje sa tým široká definícia úverových pohľadávok zohľadňujúca skutočnosť, že úverové pohľadávky môžu mať v rôznych jurisdikciách EÚ a na rôznych trhoch rozličné vlastnosti. Článok 2 ods. 2: Týmto odsekom sa objasňuje, že v prípade úverových pohľadávok nie len samotná pohľadávka, ale aj možnosť inkasovať výnos z nej až do odvolania nesmie znemožniť to, aby sa príjemcovi záruky poskytla záruka. Článok 3 smernice FCD „Formálne požiadavky“ Jednou z prekážok efektívneho používania úverových pohľadávok je požiadavka, aby vytvorenie, platnosť alebo dôkazná prípustnosť ich poskytnutia ako finančnej záruky podľa dohody o finančnej záruke boli podmienené vykonaním akéhokoľvek formálneho úkonu (ako napr. registrácia alebo ex ante oznámenie dlžníka úverovej pohľadávky poskytnutej ako záruka). Niekoľko členských štátov (napr. Fínsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Slovinsko) vyžaduje ex ante oznámenie a iné štáty (napr. Rakúsko, Belgicko, Grécko, Španielsko a Slovinsko) majú systém registrácie. Ďalšie členské štáty (napr. Francúzsko, Nemecko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo) nemajú ani jednu z uvedených alternatív. Cieľom (novej vety v) článku 3 ods. 1 je zabezpečiť, aby nebolo možné zrušiť platnosť mobilizácie úverových pohľadávok na základe toho, že nebola zaregistrovaná, resp. že sa neoznámil dlžník. Nemá to samozrejme znamenať, že registrácia alebo oznámenie dlžníka ako také by sa mali zakázať; cieľom je skôr eliminovať riziko zrušenia platnosti z takéhoto dôvodu. V niektorých jurisdikciách sa môže považovať za prospešné uchovať požiadavky na registráciu a oznamovanie na účely iné než je platnosť transakcie (napr. spochybniteľnosť). V článku 3 ods. 3 sa riešia dva ďalšie aspekty, ktorými sa má uľahčiť používanie úverových pohľadávok ako záruky. Prvý aspekt sa týka možného uplatňovania kompenzácie pohľadávok dlžníkom úverovej pohľadávky poskytnutej ako záruka. Táto možnosť môže v niektorých jurisdikciách ohroziť pozíciu príjemcov záruky, pretože záruka ako taká môže zmiznúť, ak si dlžník uplatní svoje právo kompenzácie pohľadávky voči veriteľom úverovej pohľadávky a voči osobám, ktorým veritelia postúpili, v prospech ktorých založili alebo inak zmobilizovali úverovú pohľadávku poskytnutú ako záruku. Preto sa uvádza, že ak si to dlžníci prajú, mali by byť schopní právoplatne sa zriecť práva na kompenzáciu voči takýmto osobám prostredníctvom dohody (a tento súhlas by mal prevažovať nad akýmikoľvek konfliktnými ustanoveniami vnútroštátneho práva). Druhý aspekt sa týka bankového tajomstva. V niektorých jurisdikciách môže byť poskytnutie údajov o dlžníkovi a úverovej pohľadávke bankou pôvodného veriteľa príjemcovi záruky porušením obmedzení týkajúcich sa bankového tajomstva. Dôsledkom je, že buď protistrany by nerady poskytovali úverové pohľadávky ako záruku, alebo príjemcovia záruky by neboli schopní získať dostatočné informácie o úverovej pohľadávke, resp. o dlžníkovi. Aj tu by teda dlžníci mali mať možnosť prostredníctvom dohody sa právoplatne zriecť svojich práv súvisiacich s bankovým tajomstvom voči veriteľovi na účely mobilizácie úverovej pohľadávky. Uvedené ustanovenia by nemali mať žiadny vplyv na práva jednotlivých spotrebiteľov, ako sa to ustanovuje v navrhovanej smernici o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodov ochrany spotrebiteľov sa v tejto smernici ustanovuje, že v prípade postúpenia práv veriteľa na tretiu stranu je spotrebiteľ oprávnený uviesť proti tejto tretej strane na svoju obhajobu čokoľvek, čo mal k dispozícii proti pôvodnému veriteľovi vrátane kompenzácie. Okrem toho sa spotrebiteľ informuje o takomto postúpení okrem prípadov, keď veriteľ i naďalej spravuje úver vo vzťahu k spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nemá právo zrieknuť sa práv, ktoré sú mu navrhovanou smernicou udelené. Aby sa zachovala táto úroveň ochrany spotrebiteľa vrátane prípadov, keď sú úverové dohody prípustnou zárukou, uvedenými ustanoveniami nie je dotknutá budúca smernica o spotrebiteľskom úvere. Článok 4 smernice FCD „Vymáhanie dohôd o finančných zárukách“ Článok 4 ods. 3 „privlastnenie“: Týmto ustanovením sa určitým členským štátom umožňovalo rozhodnúť o práve na privlastnenie v prípade príjemcu záruky. Privlastnenie v podstate znamená, že príjemca záruky si môže v prípade vymáhania za určitých podmienok ponechať aktíva ako svoj vlastný majetok namiesto toho, aby ich predal. Túto možnosť však nevyužil žiadny členský štát. V dôsledku toho všetky členské štáty teraz uznávajú privlastnenie príjemcom záruky v prípade vymáhania. Preto sa článok 4 ods. 3 stal zastaraným a z dôvodu zjednodušenia sa vypustil. 2008/0082 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95, so zreteľom na návrh Komisie[13], so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[14], so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[15], konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy[16], keďže: 1. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov[17] sa zaviedol režim, podľa ktorého sa konečné zúčtovanie prevodových príkazov a netting, ako aj vynútiteľnosť zabezpečenia zárukou zabezpečujú tak pri vnútroštátnych účastníkoch, ako aj pri účastníkoch zahraničných. 2. V hodnotiacej správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o smernici 98/26/ES o konečnom zúčtovaní[18] sa konštatuje, že smernica 98/26/ES vo všeobecnosti funguje dobre. Zdôrazňuje sa v nej, že v oblasti zúčtovacích systémov platieb a cenných papierov sa môžu uskutočňovať isté dôležité zmeny a tiež sa v nej konštatuje, že existuje určitá potreba objasniť a zjednodušiť smernicu 98/26/ES. 3. Hlavnou zmenou je však zvyšujúci sa počet prepojení medzi systémami, ktoré v čase vypracúvania smernice 98/26/ES fungovali takmer výhradne na vnútroštátnom a nezávislom základe. Táto zmena je jedným z výsledkov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS[19] a Európskeho kódexu správania pri zúčtovávaní a vyrovnávaní[20]. S cieľom prispôsobiť sa tomuto vývoju by sa mala objasniť koncepcia interoperabilného systému a zodpovednosť prevádzkovateľov systému. 4. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách[21] sa vytvoril jednotný právny rámec Spoločenstva na (cezhraničné) používanie finančných záruk, a teda sa zrušila väčšina formálnych požiadaviek, ktoré sa tradične uplatňovali na finančné dohody. 5. Riadiaca rada Európskej centrálnej banky sa rozhodla ustanoviť úverové pohľadávky za prípustný druh záruky pre úverové operácie Eurosystému od 1. januára 2007 a s cieľom maximalizovať ich hospodársky vplyv Európska centrálna banka odporučila rozšíriť právny rozsah smernice 2002/47/ES. Hodnotiaca správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o smernici 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách[22] sa zaoberala touto problematikou a podporil sa v nej názor Európskej centrálnej banky. Používaním úverových pohľadávok sa zvýši počet dostupných záruk a harmonizáciou právnych ustanovení v smernici 2002/47/ES by sa ešte viac prispelo k tomu, aby sa medzi úverovými inštitúciami vo všetkých členských štátoch dosiahli rovnaké pravidlá hry. Ak by sa ešte viac zjednodušilo využívanie úverových pohľadávok ako záruky, bolo by to prínosom aj pre spotrebiteľov/dlžníkov, pretože využívanie úverových pohľadávok ako záruky by mohlo v konečnom dôsledku viesť k intenzívnejšej hospodárskej súťaži a lepšej dostupnosti úverov. 6. S cieľom zjednodušiť používanie úverových pohľadávok je dôležité zrušiť, resp. zakázať akékoľvek administratívne pravidlá, ako napr. oznamovanie a registrácia povinností, ktoré by znemožňovali postupovanie úverových pohľadávok. Podobne s cieľom neohrozovať pozíciu príjemcov záruky by dlžníci mali mať možnosť právoplatne sa voči veriteľom zriecť svojich práv kompenzácie. Rovnaké zdôvodnenie by sa malo uplatňovať aj na potrebu zaviesť pre dlžníka možnosť zriecť sa pravidiel o bankovom tajomstve, keďže inak by príjemca záruky mohol disponovať nedostatočnými informáciami na to, aby náležite posúdil hodnotu podkladových úverových pohľadávok. [Týmito ustanoveniami nie je dotknutá smernica o spotrebiteľskom úvere [……]. 7. Členské štáty nevyužili možnosť podľa článku 4 ods. 3 smernice 2002/47/ES rozhodnúť o práve na privlastnenie v prípade príjemcu záruky. Toto ustanovenie by sa preto malo vypustiť. 8. Smernice 98/26/ES a 2002/47/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1 Zmeny a doplnenia smernice 98/26/ES Smernica 98/26/ES sa mení z dopĺňa takto: 9. Článok 1 sa mení a dopĺňa takto: 10. V písmene a) sa slovo „ECU“ nahrádza slovom „EUR“. 11. V písmene c) sa druhá zarážka nahrádza týmto: „- operáciami centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky v ich úlohách ako centrálne banky.“ 12. Článok 2 sa mení a dopĺňa takto: 13. V písmene b) sa prvá a druhá zarážka nahrádza týmto: „- úverovú inštitúciu v zmysle článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/48/ES[23], vrátane inštitúcií uvedených v článku 2 uvedenej smernice, - investičnú spoločnosť v zmysle definície v bode 1 článku 4 ods. 1 smernice 2004/39/EHS[24] s výnimkou inštitúcií uvedených v zozname v článku 2 ods. 1 tejto smernice, alebo“ 14. V písmene f) sa slová „'účastník‘ znamená inštitúciu, centrálnu protistranu, zúčtovacieho agenta alebo zúčtovací ústav.“ nahrádzajú týmto: „'účastník‘ znamená inštitúciu, centrálnu protistranu, zúčtovacieho agenta, zúčtovací ústav alebo systém.“ 15. Písmeno g) sa nahrádza týmto: „g) „nepriamy účastník“ znamená inštitúciu, centrálnu protistranu, zúčtovacieho agenta, zúčtovací ústav alebo systém so zmluvným vzťahom s inštitúciou zúčastňujúcou sa na systéme vykonávajúcom prevodné príkazy, čo umožňuje nepriamemu účastníkovi zadávať prevodné príkazy cez systém;“ 16. Písmeno h) sa nahrádza týmto: „h) „cenné papiere“ znamenajú všetky nástroje uvedené v oddiele C prílohy 1 k smernici 2004/39/ES;“ 17. Písmeno m) sa nahrádza týmto: „m) „vecná záruka“ znamená všetky speňažiteľné aktíva vrátane úverových pohľadávok prípustných ako záruka úverových operácií centrálnej banky, poskytnuté v rámci záložnej zmluvy (vrátane peňazí poskytnutých v rámci záložnej zmluvy), v rámci dohody o spätnej kúpe alebo podobnej dohody, alebo inak s cieľom zabezpečiť práva a povinnosti, ktoré môžu potenciálne vzniknúť v súvislosti so systémom, alebo poskytnuté centrálnym bankám členských štátov alebo Európskej centrálnej banke;“ 18. Dopĺňajú sa tieto písmená n) a o): „n) „interoperabilný systém“ znamená systém, ktorý vstupuje do súladu s jedným alebo viacerými systémami, ktorými sa vyvoláva založenie vzájomných riešení a nie len jednoduché prepojenie existujúcich štandardne ponúkaných služieb; o) „prevádzkovateľ systému“ znamená subjekt zodpovedný za každodennú prevádzku systému. Prevádzkovateľ systému môže pôsobiť aj ako zúčtovací agent, centrálna protistrana alebo zúčtovací ústav.“ 19. Článok 3 sa mení a dopĺňa takto: 20. Odsek 1 sa nahrádza týmto: „1. Prevodné príkazy a netting budú právne záväzné a dokonca v prípade konkurzného konania voči účastníkovi alebo interoperabilnému systému budú záväzné pre tretie osoby pod podmienkou, že prevodné príkazy sa zadali do systému pred okamihom začatia takýchto konkurzných konaní, ako je definované v článku 6 ods. 1. Ak sa vo výnimočných prípadoch prevodné príkazy zadali do systému po okamihu začatia konkurzného konania a vykonali v priebehu pracovného dňa, ako je vymedzený pravidlami daného systému, počas ktorého sa vyskytne začatie takéhoto konania, sú právne vynútiteľné a záväzné voči tretím stranám iba vtedy, ak prevádzkovateľ systému môže po momente vyrovnania dokázať, že si nebol vedomý a ani nemohol byť vedomý začatia takéhoto konania.“ 21. Dopĺňa sa tento odsek 4: „4. V prípade interoperabilných systémov si každý systém určuje svoje vlastné pravidlá okamihu vstupu do vlastného systému. Na pravidlá okamihu vstupu jedného systému nemajú vplyv žiadne pravidlá iných systémov, s ktorými je interoperabilný.“ 22. V článku 5 sa dopĺňa tento pododsek: „V prípade interoperabilných systémov si každý systém určuje svoje vlastné pravidlá okamihu výstupu z vlastného systému. Na pravidlá okamihu výstupu jedného systému nemajú vplyv žiadne pravidlá iných systémov, s ktorými je interoperabilný.“ 23. V článku 9 sa odsek 1 nahrádza týmto: „1. Práva systému alebo účastníka na vecnú záruku, ktorá sa mu poskytla v súvislosti so systémom, a práva centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky na zabezpečenie zárukou, ktoré sa im poskytla, nie sú dotknuté konkurzným konaním voči účastníkovi alebo protistrane k centrálnym bankám členských štátov alebo Európskej centrálnej banke, ktorí poskytli vecnú záruku. Takáto vecná záruka sa môže použiť na uspokojenie týchto práv.“ 24. Článok 10 sa nahrádza týmto: „Článok 10 Členské štáty určia systémy a príslušných prevádzkovateľov systémov, ktorí sa majú zahrnúť do rozsahu tejto smernice, a oznámia ich Komisii a informujú Komisiu o orgánoch, ktoré určili v súlade s článkom 6 ods. 2. Prevádzkovateľ systému oznámi členskému štátu, ktorého právo je uplatniteľné, účastníkov v systéme vrátane akýchkoľvek možných nepriamych účastníkov, ako aj akúkoľvek zmenu, ktorá sa ich týka.“ Článok 2 Zmeny a doplnenia smernice 2002/47/ES Smernica 2002/47/ES sa mení a dopĺňa takto: 25. Článok 1 sa mení a dopĺňa takto: 26. Písmeno b) odseku 2 sa nahrádza týmto: „b) centrálna banka, Európska centrálna banka, Banka pre medzinárodné zúčtovanie, multilaterálna rozvojová banka v zmysle prílohy VI časti 1 oddielu 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/48/ES[25], Medzinárodný menový fond a Európska investičná banka;“ 27. V písmene c) odseku 2 sa body i) až iv) nahrádzajú týmto: „i) úverovej inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 1 smernice č. 2006/48/ES vrátane inštitúcií uvedených v článku 2 uvedenej smernice; ii) investičnej spoločnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[26]; iii) finančnej inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 5 smernice 2006/48/ES; iv) poisťovne v zmysle článku 1 písm. a) smernice Rady 92/49/EHS[27] a poisťovne v zmysle článku 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES[28]; 28. Písmeno a) odseku 4 sa nahrádza týmto: „a) Poskytované finančné záruky musia pozostávať z hotovosti, finančných nástrojov alebo úverových pohľadávok prípustných ako záruka úverových operácií centrálnej banky;“ 29. V odseku 5 sa za druhý pododsek dopĺňa táto veta: „Pri úverových pohľadávkach je ich zahrnutie do zoznamu pohľadávok predloženého príjemcovi záruky v písomnej podobe, resp. iným právne ekvivalentným spôsobom vrátane elektronickej formy, dostačujúce na preukázanie mobilizácie a identifikácie pohľadávky poskytnutej ako záruka.“ 30. Dopĺňa sa tento odsek 6: „6. Článok 5 sa neuplatňuje na úverové pohľadávky.“ 31. Článok 2 sa mení a dopĺňa takto: 32. Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto: i) Písmeno b) sa nahrádza týmto: „b) „dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda, vrátane dohôd o spätnom odkúpení, pri ktorej poskytovateľ záruky prevádza plné vlastnícke právo k finančnej záruke alebo plný nárok na ňu na príjemcu záruky s cieľom zabezpečenia alebo iného krytia plnenia príslušných finančných záväzkov;“ ii) Dopĺňa sa toto písmeno o): „o) „úverové pohľadávky“ sú peňažné pohľadávky vyplývajúce z dohody, podľa ktorej úverová inštitúcia v zmysle odseku 1 článku 4 smernice 2006/48/ES, vrátane inštitúcií uvedených v článku 2 tejto smernice, poskytuje úver v podobe pôžičky.“ 33. V odseku 2 sa druhá veta nahrádza týmto: „Žiadne právo na náhradu alebo na vybratie prebytočnej finančnej záruky v prospech poskytovateľa záruky, resp. v prípade úverových pohľadávok na inkasovanie výnosov z nej až do odvolania, nemá vplyv na poskytnutie finančnej záruky príjemcovi záruky v zmysle tejto smernice.“ 34. Článok 3 sa mení a dopĺňa takto: 35. Do odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Ak sa úverové pohľadávky poskytujú ako finančná záruka, členské štáty nevyžadujú, aby vytvorenie, platnosť alebo dôkazná prípustnosť ich poskytnutia ako finančnej záruky podľa dohody o finančnej záruke boli podmienené vykonaním akéhokoľvek formálneho úkonu, ako napr. registrácie alebo oznámenia dlžníka úverovej pohľadávky poskytnutej ako záruky. 36. Dopĺňa sa tento odsek 3 [a odsek 4]: „3. Členské štáty zabezpečia, aby sa dlžníci úverových pohľadávok mohli písomne alebo iným právne ekvivalentným spôsobom právoplatne zriecť: i) svojich práv na kompenzáciu voči veriteľom úverových pohľadávok a voči osobám, ktorým veriteľ postúpil, v prospech ktorých založil alebo inak zmobilizoval úverovú pohľadávku poskytnutú ako záruku; a ii) svojich práv vyplývajúcich z pravidiel bankového tajomstva, ktoré by inak neumožňovali alebo obmedzovali schopnosť veriteľa úverovej pohľadávky poskytovať informácie o úverovej pohľadávke alebo dlžníkovi na účely použitia úverovej pohľadávky ako záruky.“ [4. Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknutá smernica o spotrebiteľských úveroch .../xxx/ES. 37. Článok 4 ods. 3 sa vypúšťa. Článok 3 Transpozícia 1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 1. októbra 2009 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. októbra 2010. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Článok 4 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Článok 5 Adresáti Táto smernica je adresovaná členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlament za Radu predseda predseda[pic][pic][pic] [1] Ú. v. EÚ L … [2] Smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43, a smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní, Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45. [3] Kódex správania je k dispozícii na webových stránkach Európskej komisie: http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/docs/code/code_en.pdf [4] Pokyny sú uverejnené na stránkach Komisie: http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/docs/code/guideline_en.pdf [5] Ú. v. EÚ L … [6] Ú. v. EÚ L … [7] Ú. v. EÚ L … [8] KOM(2005) 657 [9] KOM(2006) 833 [10] http://europa.eu.int/comm/internal_market/financial-markets [11] Poradná a monitorovacia skupina odborníkov pre zúčtovanie a vyrovnanie. [12] Pozri pripojenú prílohu. [13] Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]. [14] Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]. [15] Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]. [16] Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]. [17] Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45. [18] KOM (2005) 657 v konečnom znení/2, 4.7.2006. [19] Ú. v. EÚ L 149, 30.10.2004, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2007/44/ES (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1). [20] „http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/docs/code/code_en.pdf“ [21] Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43. [22] KOM (2006) 833 v konečnom znení, 20.12.2006. [23] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1. [24] Ú. v. ES L 145, 30.4.2004, s. 1. [25] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1. [26] Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. [27] Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1. [28] Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.