[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 9.4.2008

KOM(2008) 179 v konečnom znení

2008/0069 (COD)

Návrh

ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy [SEK(2008) 440 SEK(2008) 441]

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1) KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Cieľom navrhovaného odporúčania je vytvoriť európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality (ďalej len „rámec“) ako referenčný nástroj, ktorý má členským štátom pomôcť podporovať a monitorovať trvalé zlepšovanie ich systémov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) na základe spoločných európskych referencií. Rámec by mal prispievať k zlepšovaniu kvality v OVP a k budovaniu vzájomnej dôvery vo vnútroštátne systémy OVP v oblasti skutočne bezhraničného celoživotného vzdelávania.

Odborné vzdelávanie a príprava (OVP) predstavuje dôležitý prvok snahy EÚ stať sa konkurencieschopnejšou a sociálne súdržnejšou, ako sa stanovuje v Lisabonskej stratégii. Vytvorenie znalostnej spoločnosti, ktorá je oporou tejto stratégie, sa musí zakladať na investíciách do kvality ľudských zdrojov a na zlepšovaní ich kvality. Dôležitými zložkami sú účinnejšie využívanie zdrojov a model OVP orientovaný na budúcnosť, ktorý zahŕňa nové prístupy k vzdelávaniu v školách, ako aj v zamestnaní.

Tento rozsah účelu sa premieta do spôsobu, akým sú OVP organizované v EÚ – vnútroštátne a regionálne programy sú upravené rôznymi normami a vedú k mnohým rozdielnym kvalifikáciám. Táto rôznorodosť znamená, že existuje veľký priestor na učenie sa jeden od druhého a na úvahy o budúcej organizácii na úrovni EÚ. Znamená to tiež, že Európa potrebuje spoločné referenčné body na zabezpečenie transparentnosti, súdržnosti a prenosnosti medzi mnohými smermi rozvoja v Európe. To celé by sa malo diať bez narušenia samostatnosti členských štátov pri správe systémov OVP.

Cieľ vytvoriť do roku 2010 z európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy kritérium svetovej kvality, ktorý sa stanovil na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002, kladie otázku, ako vytvoriť a zabezpečiť kvalitu systémov OVP, do centra programu politiky vzdelávania a odbornej prípravy. Uznesenie Rady[1] a vyhlásenie[2] európskych ministrov odborného vzdelávania a prípravy o podpore dokonalejšej európskej spolupráce v oblasti OVP, ktorými sa odštartoval kodanský proces, predstavovali dôležité míľniky na ceste k barcelonskému cieľu.

Následná európska spolupráca umožnila výmenu skúsenosti, vzájomné učenie sa a budovanie konsenzu. To pripravilo pôdu na spoločné zásady, usmernenia a nástroje rozvoja kvality, ktoré viedli k vytvoreniu Spoločného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (CQAF) v roku 2003. Prístup uplatnený v CQAF schválila Rada[3], ktorá vyzvala členské štáty, ako aj Komisiu na jeho podporu prostredníctvom dobrovoľných praktických iniciatív, do ktorých budú zapojené príslušné zainteresované strany.

CQAF, ktorý je zlučiteľný s väčšinou existujúcich systémov, poskytol spoločné zásady a predstavuje východiskový bod, ktorý umožnil podporovať mnohé iniciatívy na európskej a vnútroštátnej úrovni[4]. Kritériá kvality, orientačné deskriptory a ukazovatele, ktoré podporujú implementáciu CQAF, však nie sú dostatočne jednoznačné, v dôsledku čoho sa tento nástroj ťažko zovšeobecňuje.

Mnoho krajín zdôraznilo potrebu posilniť postavenie CQAF. Potreba ďalšieho rozvoja CQAF bola každopádne uznaná v čase jeho schválenia Radou v roku 2004. Na záver, v helsinskom komuniké z roku 2006, v ktorom sa preskúmali priority kodanského procesu, sa zdôraznila potreba pokroku od CQAF smerom k zlepšovaniu kultúry kvality.

Navrhované odporúčanie sa zakladá na skúsenostiach získaných prostredníctvom uplatňovania CQAF a reaguje na požiadavky členských štátov.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť dostatočne pružné, aby mohli reagovať na široký okruh potrieb, pritom však musia zachovávať celkový súlad medzi rôznymi úrovňami implementácie. Účinnosť a efektívnosť plnenia týchto potrieb pri poskytovaní odbornej prípravy sa musí pravidelne hodnotiť, monitorovať a zlepšovať na základe dôkazov.

Zabezpečenie kvality[5] je prostriedok, ktorým sa to má dosiahnuť. Je potrebné považovať ho za nástroj stáleho zlepšovania OVP na základe cyklu kvality, ktorý vytvára primeraný vzájomný vzťah medzi plánovaním, vykonávaním, hodnotením/posudzovaním a preskúmaním OVP. Zabezpečenie kvality znamená systematický prístup ku kvalite s jasným zameraním na úlohy aktérov na rôznych úrovniach a na spôsoby, akým vzájomne súvisia. Malo by obsahovať aj spôsoby, ktorými možno monitorovať dosiahnutú úroveň OVP, a využívať meranie na podporu preskúmania a zlepšenia OVP na úrovni systémov a na úrovni poskytovateľov.

Tento prístup k zabezpečeniu kvality sa premieta vo všeobecných zásadách zabezpečenia kvality v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú obsiahnuté v prílohe 3 k odporúčaniu o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca (EQF).

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Impulz vznikol ako dôsledok uznesenia a vyhlásenia Rady z roku 2002 („kodanský proces“), za ktorým nasledovali závery Rady z mája 2004 a helsinské komuniké z roku 2006. V tomto komuniké okrem zdôraznenia potreby stavať na CQAF vyzývalo k širšej účasti v ENQAVET (Európska sieť zabezpečenia kvality v odbornom vzdelávaní a príprave)[6]. ENQAVET bola vytvorená s cieľom uľahčiť výmenu skúseností, vzájomné učenie a dosahovanie konsenzu, a podporovať, testovať a ďalej rozvíjať CQAF. Činnosť ENQAVET podporujú v mnohých krajinách národné referenčné miesta na zabezpečenie kvality (QANRP)[7].

Zabezpečenie kvality sa rozvíjalo v ďalších súvisiacich oblastiach, ktoré majú vplyv na OVP. Pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, stretnutie ministrov v Bergene v roku 2005 a odporúčanie o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečenia kvality vyššieho vzdelávania[8] poskytli normy a usmernenia na zabezpečenie kvality. V odporúčaní týkajúcom sa Európskej charty kvality mobility[9] sa zaviedli koncepcie zabezpečenia kvality pri rozvoji a realizácii opatrení na podporu mobility.

V posledných rokoch sa teda na úrovni EÚ, ako aj úrovni jednotlivých členských štátov dosiahla určitá miera pozornosti podpore kvality v OVP. Rámec by mal predstavovať prostriedok na dodanie nových impulzov trvalému zlepšovaniu postupov riadenia kvality, a tým v konečnom dôsledku systémov OVP.

Rámec úplne rešpektuje právomoc členských štátov. Snaží sa stimulovať:

- vytvorenie vyspelejších a jednotnejších systémov zabezpečenia a zlepšenia kvality v jednotlivých krajinách,

- vyššiu transparentnosť systémov a prístupov zabezpečenia a zlepšenia kvality v OVP s cieľom zlepšiť vzájomnú dôveru a uľahčiť mobilitu,

- spoluprácu a vzájomné učenie sa s cieľom podporovať účasť zainteresovaných strán v kultúre zlepšovania kvality a zodpovednosť na všetkých úrovniach.

Rámec predstavuje súčasť súboru opatrení zameraných na podporu trvalého zlepšovania kvality a správy systémov OVP. Do tohto súboru patrí európsky kvalifikačný rámec celoživotného vzdelávania (EQF)[10], európsky systém kreditov pre OVP (ECVET)[11], a spoločné európske zásady identifikácie a potvrdzovania neformálneho a informálneho vzdelávania[12].

Použitie rámca bude dobrovoľné. Jeho hlavnými používateľmi budú orgány verejnej moci a orgány zodpovedné za zabezpečenie a zlepšenie kvality.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Rámec bude prispievať k dosiahnutiu účinnejších investícií do ľudského kapitálu, čo predstavuje cieľ európskej stratégie zamestnanosti. Konkrétne bude prispievať k zlepšovaniu kvality a efektívnosti investícií do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelania a zručností v súlade s usmerneniami politiky zamestnanosti (2005 – 2008)[13], najmä s usmernením č. 24.

Podobným spôsobom oznámenie o politike súdržnosti[14] upozorňuje na dôležitosť zvýšenia investícií do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelania a zručností a na dôležitosť reformovania systémov vzdelávania a odbornej prípravy s uplatnením spoločných európskych referencií a zásad. Vyzýva členské štáty, aby využívali zdroje v rámci cieľa Konvergencia na zlepšenie, okrem iného, kvality a účinnosti poskytovania vzdelania a odbornej prípravy.

2) KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Tento návrh je výsledkom práce vykonanej v spolupráci so širokým okruhom orgánov s osobitnými kompetenciami v oblasti rozvoja kvality OVP. Táto spolupráca sa realizovala na Európskom fóre kvality v oblasti OVP (2001 – 2002), v technickej pracovnej skupine pre OVP (2003 – 2004) a od roku 2005 prostredníctvom ENQAVET.

ENQAVET združuje inštitúcie z 25 krajín z krajín, ktoré sa podieľajú na pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010, a európskych sociálnych partnerov. Okrem toho zhromažďuje názory stále širšej skupiny zainteresovaných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na konkrétnych činnostiach pracovného programu ENQAVET a na činnostiach QANRP, ktoré združujú široký okruh zainteresovaných strán na úrovni jednotlivých krajín. Komisia konzultovala aj s generálnym riaditeľom pre OVP (DGVT) a poradným výborom pre odborné vzdelávanie (ACVT), v ktorom sú zastúpení zástupcovia vlád, odborov a zamestnávateľských organizácií z každého členského štátu. ACVT dal priaznivé stanovisko pripravovanému návrhu Komisie na zasadnutí v dňoch 14. – 15. júna 2007.

Zhrnutie reakcií a spôsob, akým boli zohľadnené

Tieto konzultácie potvrdili širokú podporu rámca.

Osobitný dôraz sa kládol na spôsob implementácie a na potrebu udržať referenčné kritériá a deskriptory čo najjednoduchšie. Podporu dostali aj ukazovatele kvality a výzva, aby ENQAVET realizoval ďalšiu prácu v spolupráci so stálou skupinou pre ukazovatele a meradlá.

Získavanie a využívanie expertízy

Príslušné vedecké/odborné oblasti

Cedefop[15] poskytol silnú technickú a vedeckú podporu a ETF[16] zabezpečil spoluprácu, najmä s kandidátskymi krajinami.

Použitá metodika

Rámec sa zakladá na CQAF, ktorý sa vytvoril na základe konsenzu s ohľadom na rozdielne prístupy k zlepšovaniu kvality v jednotlivých krajinách, a najmä na základe určených prípadov overených postupov. Konkrétne sa ukázalo, že je možné určiť spoločné otázky, ktoré sú nosné z hľadiska zabezpečenia kvality vo väčšine krajín, a vypracovať referenčný súbor ukazovateľov kvality.

Určilo sa a analyzovalo sa vyše 200 ukazovateľov. Tento zoznam sa zúžil uprednostnením tých, ktoré by mohli podporovať zabezpečenie kvality na úrovni systémov, ako aj na úrovni poskytovateľov, a ktoré by sa mohli používať na porovnávanie medzi jednotlivými krajinami a na vzájomné učenie. Zohľadnila sa aj potreba prepojiť zlepšovanie kvality v oblasti OVP so širšími európskymi cieľmi, napríklad so zvýšením zamestnateľnosti, zlepšením súladu medzi ponukou odbornej prípravy a potrebami používateľov a s podporou lepšieho prístupu k celoživotnému vzdelávaniu. Praktické skúsenosti z európskych a vnútroštátnych projektov, najmä z partnerského učenia umožnili lepšie určiť ukazovatele na úrovni poskytovateľov a na úrovni systémov. Implementáciu rámca môžu uľahčiť ďalšie nástroje, ktoré sa vypracovali. Európska príručka na sebahodnotenie [17] je určená na pomoc poskytovateľom OVP zlepšiť kvalitu poskytovaného odborného vzdelávania. Vypracovala sa aj Európska príručka na partnerské preskúmanie pre základné OVP, a to prostredníctvom projektu realizovaného v rámci programu Leonardo da Vinci[18]. Táto príručka sa ďalej testuje v novom projekte v rámci programu Leonardo[19].

Zásady a kritériá CQAF boli ponechané na relatívne všeobecnej úrovni, aby bolo možné rozpracovať a spresniť ich pre konkrétne prostredie. Mnoho európskych krajín už vypracovalo vnútroštátny rámec zabezpečenia kvality na základe CQAF. Niekoľko štúdií a praktických projektov pomohlo CQAF ďalej zdokonaliť. Tieto sú uvedené vo virtuálnom spoločenstve Cedefop (http://communities.trainingvillage.gr).

Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa uskutočnili konzultácie; Zhrnutie prijatých a použitých odporúčaní; Prostriedky použité na uverejnenie odborných odporúčaní

Pozri vyššie (konzultačné metódy …)

Hodnotenie vplyvu

Cieľom hodnotenia vplyvu je analyzovať rôzne spôsoby, ako zabezpečiť uplatnenie rámca a najvhodnejšie riešenie z hľadiska výberu vhodného právneho nástroja. Správa o hodnotení vplyvu bola predložená Rade pre hodnotenie vplyvu (IAB) a zohľadňuje odporúčania IAB k rôznym právnym možnostiam.

Dosiahol sa konsenzus v prospech modernizácie a zlepšenia OVP, vyjadrený v opakovaných záveroch Rady a v kodanskom procese. Pokračujúce výmeny od roku 2003 zdôraznili hodnotu rozvoja zabezpečenia kvality OVP v jednotlivých krajinách EÚ. Úlohou akéhokoľvek nástroja EÚ by v súlade so zásadou subsidiarity malo byť presadzovať, uľahčovať a podporovať postup na úrovni členských štátov. Prvá otázka hodnotenia vplyvu sa týka voľby nástroja. Skúmalo sa päť možností:

1. Žiadny nástroj na európskej úrovni by znamenal pokračovať na základe takých zásad CQAF, aké existujú v súčasnosti. Doterajšie skúsenosti však naznačujú, že súčasný rámec mal obmedzený vplyv z hľadiska stimulácie členských štátov k podpore jeho využívania. Súčasný status rámca sťažuje účastníckym krajinám jednotne využívať systém a využívať výhody vzájomného preskúmania rovnocennými partnerskými subjektmi a vzájomného učenia. Mnoho krajín už poukázalo na potrebu účinnejšieho nástroja na podporu uplatňovania vzťahu EQF k CQAF.

2. Oznámenie Komisie , v ktorom sa uvádzajú jej názory na zabezpečenie kvality. Členské štáty ani Európsky parlament by však neboli zapojené do jeho prijatia a nepredstavovalo by politický záväzok potrebný na dodanie dôveryhodnosti rámcu a na zabezpečenie implementácie na vnútroštátnej úrovni.

3. Odporúčanie Komisie by predstavovalo vyjadrenie názorov Komisie, ale členské štáty ani Európsky parlament by neboli zapojené do jeho prípravy a nepredstavovalo by politický záväzok potrebný na zabezpečenie implementácie na vnútroštátnej úrovni, ktorý je rozhodujúci pre úspešnú európsku spoluprácu v tejto oblasti. Používanie odporúčania Komisie by znamenalo riziko, že by sa mohlo vnímať ako vývoj, ktorý ide proti zásade subsidiarity.

4. Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady na základe článkov 149 a 150 zmluvy by predstavovalo silný politický signál odhodlania inštitúcií stavať na záveroch Rady z roku 2004 pri rozvoji systémov OVP a pri poskytovaní OVP, a tým uľahčiť mobilitu v celej Európe. Zdá sa, že táto možnosť zodpovedá očakávaniam členských štátov, sociálnych partnerov a iných zainteresovaných strán týkajúcim sa podpory zlepšovania kvality systémov OVP prostredníctvom európskej spolupráce a zachová dobrovoľný charakter nástroja. Uplatnenie odporúčania v tejto oblasti bude navyše v súlade s ďalšími podobnými iniciatívami, napríklad s EQF.

5. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady na základe článkov 149 a 150 zmluvy by vyžadovalo prijatie zásad a povinností, na základe ktorých by členské štáty uviedli svoje systémy kvality do vzťahu s rámcom. To by vyžadovalo aj prijatie zosúladených kritérií a noriem kvality na európskej úrovni a de facto povinností členských štátov uplatňovať tieto normy. Dospelo sa k presvedčivému konsenzu zainteresovaných strán, že používanie rámca by malo byť úplne dobrovoľné.

3) PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Navrhovaným odporúčaním sa vytvára rámec, ktorý má členským štátom pomôcť podporovať a monitorovať zlepšovanie kvality systémov OVP. Jeho uplatňovanie je dobrovoľné.

Odporúča sa, aby členské štáty podporovali uplatňovanie rámca v záujme presadzovania stáleho zlepšovania kvality OVP, a aby ho ďalej rozvíjali. Odporúča sa tiež uplatňovať rámec na podporu začleňujúcej spolupráce a vzájomného učenia prostredníctvom ENQAVET s cieľom upevniť a ďalej rozvíjať národné referenčné miesta na zabezpečenie kvality a monitorovať implementáciu rámca s cieľom v prípade potreby preskúmať odporúčanie päť rokov po jeho prijatí.

Zámerom Komisie je podporovať členské štáty pri vykonávaní uvedených úloh, najmä prostredníctvom programu celoživotného vzdelávania a monitorovaním pokroku v implementácii rámca v kontexte pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“.

Právny základ

Článok 149, v ktorom sa stanovuje, že „Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania“ a článok 150, v ktorom sa výslovne stanovuje, že „činnosť Spoločenstva sa zameriava na (…) zlepšenie základného a ďalšieho odborného vzdelávania (…)“.

Zásada subsidiarity

Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, keďže nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva.

Hlavnou funkciou rámca je poskytovať dohodnuté referencie medzi jednotlivými krajinami, ktoré môžu pomôcť členským štátom a zainteresovaným stranám dokumentovať, rozvíjať, monitorovať, hodnotiť a zlepšovať účinnosť svojich postupov poskytovania OVP a riadenia kvality OVP. Poskytuje aj základ a spoločný jazyk na podávanie správ na vnútroštátnej a európskej úrovni. To zasa zvýši transparentnosť a jednotnosť politiky a praktického rozvoja medzi krajinami, čím sa zlepší OVP v Európskej únii. Členské štáty ju nemôžu dosiahnuť samostatne.

Ciele návrhu sa lepšie dosiahnu prostredníctvom činnosti Spoločenstva z týchto dôvodov:

- Úlohy týkajúce sa transparentnosti a jednotnosti politiky a praktického rozvoja v súvislosti so zabezpečením kvality v oblasti OVP v jednotlivých krajinách sú spoločné pre všetky členské štáty – nemôžu sa riešiť len na vnútroštátnej alebo odvetvovej úrovni.

- Ak by všetkých 27 členských štátov malo prerokovať dvojstranné dohody o záležitosti, ktorú upravuje toto odporúčanie, so všetkými ostatnými členskými štátmi samostatne a nekoordinovane, viedlo by to k mimoriadne zložitej a netransparentnej celkovej štruktúre na európskej úrovni.

- Návrh poskytuje spoločný rámec so spoločnými kritériami kvality, orientačnými deskriptormi a ukazovateľmi na podporu jednotného rozvoja kvality OVP medzi krajinami a na uľahčenie spolupráce medzi krajinami. Tieto funkcie nemožno dosiahnuť činnosťou na vnútroštátnej úrovni.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože nenahrádza ani nedefinuje vnútroštátne systémy zabezpečenia kvality a/alebo prístupy, a ponecháva implementáciu odporúčania na členské štáty.

Výber nástrojov

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady.

4) VPLYV NA ROZPOčET

Členské štáty

Rámec nemá nahradiť existujúce systémy, ani nevyžaduje vytváranie nových štruktúr, a použijú sa existujúce systémy podávania správ, čím sa minimalizuje administratívne zaťaženie. Zakladá sa na existujúcich skúsenostiach a prípadoch osvedčených postupov v členských štátoch a iných účastníckych krajinách.

Rozpočet EÚ

Nenastane žiadny vplyv na rozpočet EÚ, keďže program celoživotného vzdelávania – Leonardo da Vinci – obsahuje osobitné krytie na podporu iniciatív sledovaných v tejto oblasti. Zohľadniť je potrebné len náklady na monitorovanie.

5) DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE

Doložka o preskúmaní/revízii/doložka o skončení platnosti

Návrh obsahuje doložku o preskúmaní.

Európsky hospodársky priestor

Krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru sa dobrovoľne zúčastňovali na procese európskej spolupráce, ktorý odštartoval v roku 2002 v Kodani, a boli úplne späté s rozvojom rámca. Možno preto predpokladať, že navrhované odporúčanie bude pre ne dôležité.

Podrobné vysvetlenie návrhu

Hlavnými používateľmi európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality budú vnútroštátne/regionálne orgány a verejné a súkromné inštitúcie zodpovedné za zabezpečenie a zlepšenie kvality aj na úrovni poskytovateľov. Zlepšenie kvality poskytovania OVP je však rozhodujúce na uspokojovanie potrieb zákazníkov: rámec je preto osobitne dôležitý pre konečných používateľov systému.

Rámec zabezpečuje aj lepšiu spoluprácu a vyššiu vzájomnú dôveru medzi vnútroštátnymi zainteresovanými stranami a medzinárodnými odvetvovými organizáciami podieľajúcimi sa na vzdelávaní a odbornej príprave. Jeho úspešná implementácia však vyžaduje, aby sa vnútroštátne orgány zaoberajúce sa vzdelávaním a odbornou prípravou a iné verejné a súkromné zainteresované strany pripojili k nemu na dobrovoľnom základe. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať vypracovaniu podporných a metodických materiálov prostredníctvom skúšania, experimentovania a priamej spolupráce.

Európska sieť zabezpečenia kvality v oblasti OVP má v tomto procese hrať rozhodujúcu úlohu, keďže jej členov oficiálne vymenúvajú členské štáty, kandidátske krajiny, krajiny EZVO – EHP a organizácie európskych sociálnych partnerov. Implementáciu európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality by navyše mala na európskej úrovni uľahčovať Komisia a agentúry ako Cedefop a Európska nadácia pre odborné vzdelávanie.

Rámec obsahuje:

- cyklus zabezpečovania a zlepšovania kvality (tvorí ho plánovanie, implementácia, hodnotenie/posudzovanie a preskúmanie OVP), podporovaný spoločnými kritériami kvality (príloha 1 k návrhu), orientačnými deskriptormi a ukazovateľmi (príloha 2 k návrhu),

- postupy monitorovania vrátane kombinácie interných a externých mechanizmov hodnotenia, ktoré majú určiť členské štáty ako vhodné na stanovenie: i) účinnosti systémov, procesov a postupov; ii) oblastí na zlepšenie.

- používanie nástrojov na meranie, ktoré majú poskytovať dôkazy o účinnosti.

Rámec stanovuje systematický prístup ku kvalite vrátane špecifikácie úloh účastníkov na rôznych úrovniach a spôsobov, akými možno monitorovať dosiahnutú úroveň OVP. Predstavuje nástroj na meranie na podporu preskúmania a zlepšovania OVP na úrovni systémov a na úrovni poskytovateľov. Zakladá sa na stálom procese kvality, ktorý spája: i) stanovenie konečných a priebežných cieľov politiky a plánovanie; ii) určenie zásad, o ktoré sa opiera implementácia prostriedkov a činností plánovaných na dosiahnutie konečných a priebežných cieľov; iii) návrh mechanizmov na hodnotenie poskytovania programov vzhľadom na konečné a priebežné ciele, a posúdenie dosiahnutých úspechov/výsledkov na individuálnej úrovni, na úrovni poskytovateľov a na úrovni systémov; iv) prehodnotenie na základe výsledkov interného, ako aj externého hodnotenia, spracovanie spätnej väzby a organizácia postupov na dosiahnutie zmeny.

Monitorovanie zahŕňa kombináciu interných a externých nástrojov hodnotenia, ktoré určia členské štáty ako primeranú. Kombinácia týchto dvoch vetiev poskytne priebežnú overiteľnú a autorizovanú spätnú väzbu o pokroku pri dosahovaní cieľov politiky na základe zavádzaných alebo plánovaných činností a akcií. Rámec venuje osobitnú pozornosť systematickému sebahodnoteniu ako procesu zdola nahor na zlepšenie kvality poskytovania odborného vzdelávania.

Meranie by malo poskytnúť dôkazy, či sa dosiahli politiky/činnosti/opatrenia, alebo či je potrebné ďalšie zlepšenie. Tým prispieva k zlepšeniu správy systémov.

Súbor ukazovateľov sa sústredí na výsledky OVP a celoživotného vzdelávania a na vzťah medzi systémami OVP, celoživotným vzdelávaním, trhom práce, zamestnanosťou a hospodárstvom, a je štruktúrovaný ako súvislá reťaz, ktorá odráža ciele, vstupy, procesy a výsledky odbornej prípravy. Tvoria ho dva všeobecné ukazovatele, štyri vzájomne sa dopĺňajúce ukazovatele, ktoré poskytujú informácie o výstupoch a výsledkoch odbornej prípravy vzhľadom na priority politiky. Dopĺňajú ho dva kontextové ukazovatele, ktoré poskytujú príslušné kontextové informácie umožňujúce posudzovanie dosiahnutých úspechov, a dva deskriptory, ktoré poskytujú dodatočné kvalitatívne informácie o faktoroch určujúcich kvalitu OVP. Okrem deskriptorov sa všetky ukazovatele zakladajú na kvantifikovaných údajoch, a preto môžu podporovať hodnotenie dosiahnutých úspechov vo vzťahu k stanoveným cieľom.

2008/0069 (COD)

Návrh

ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 149 ods. 4 a článok 150 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie[20],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[21],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[22],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[23],

keďže:

(1) Prechod na znalostne orientované hospodárstvo ( zasadnutie Európskej rady v Lisabone v roku 2000) vyžaduje modernizáciu a stále zlepšovanie systémov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) v reakcii na rýchle zmeny v hospodárstve a spoločnosti, aby mohli pomáhať pri zvyšovaní zamestnanosti a sociálneho začlenenia a zlepšovaní prístupu k celoživotnému vzdelávaniu.

(2) Európska rada na zasadnutí v Barcelone v roku 2002 stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2010, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy Európy stali svetovým štandardom kvality.

(3) Lisabonské integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na roky 2005 – 2008 vyzývajú členské štáty, aby vytvorili cenovo prístupné systémy celoživotného vzdelávania, ktoré reagujú na meniace sa potreby znalostnej ekonomicky a spoločnosti. Prispôsobovanie a rozvoj kapacity systémov vzdelávania a odbornej prípravy sú potrebné na zlepšenie ich významu pre pracovný trh. Ciele stanovené v oblasti politiky vzdelávania a odbornej prípravy by mali preto stále viac dopĺňať ciele hospodárskej politiky a politiky pracovného trhu s cieľom spájať sociálnu súdržnosť s konkurencieschopnosťou.

(4) V dôsledku uznesenia Rady[24] o podpore posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave („kodanský proces“), a ako výsledok následnej skupinovej práce medzi Komisiou, členskými štátmi, sociálnymi partnermi, EHP – EZVO a kandidátskymi krajinami o priorite zabezpečenia kvality bol vytvorený spoločný rámec zabezpečenia kvality (ďalej len „CQAF“), ktorý zohľadňuje existujúce skúsenosti a „osvedčené postupy“ v rôznych účastníckych krajinách.

(5) Podľa spoločnej priebežnej správy Rady a Komisie Európskej rade o pracovnom programe „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (2004)[25] by „CQAF pre OVP“ (ako súčasť následných opatrení ku kodanskému procesu) a „rozvoj schváleného súboru noriem, postupov a usmernení na zabezpečenie kvality“[26] (v spojení s bolonským procesom a ako súčasť pracovného programu týkajúceho sa cieľov systémov vzdelávania a odbornej prípravy) mali predstavovať hlavné priority pre Európu“.

(6) Rada pre vzdelávanie schválila v máji 2004[27] prístup uplatňovaný v CQAF a vyzvala členské štáty a Komisiu, aby ho v rámci svojej príslušnej právomoci podporovali na dobrovoľnom základe, spolu s príslušnými zainteresovanými stranami.

(7) Vytvorenie Európskej siete zabezpečenia kvality v odbornom vzdelávaní a príprave (ďalej len „ENQA-VET“)[28] predstavuje európsku platformu, ktorá umožňuje vhodne nadviazať na závery Rady z roku 2004 a helsinského komuniké a uľahčuje trvalo udržateľnú spoluprácu medzi jednotlivými krajinami.

(8) V roku 2006 sa v helsinskom komuniké zdôraznila potreba ďalej rozvíjať a implementovať spoločné európske nástroje špecificky zamerané na OVP , vychádzajúc (…) zo zásad, ktoré sú základom pre CQAF, ako je uvedené v záveroch Rady z mája 2004 týkajúcich sa zabezpečenia kvality v OVP, s cieľom podporovať kultúru zlepšovania kvality a širšiu účasť v sieti ENQA – VET.

(9) Týmto odporúčaním sa vytvára európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality (ďalej len „rámec“) ako referenčný nástroj na pomoc členským štátom podporovať a monitorovať trvalé zlepšovanie ich systémov OVP na základe spoločných európskych referencií, ktoré sa zakladajú na CQAF a ďalej ho rozvíjajú. Rámec by mal prispieť k zlepšovaniu kvality v oblasti OVP a k vyššej transparentnosti a jednotnosti vývoja politiky v oblasti OVP medzi členskými štátmi, a tým podporovať vzájomnú dôveru, mobilitu pracovníkov a osôb, ktoré sa vzdelávajú, a celoživotné vzdelávanie.

(10) Rámec by mal obsahovať cyklus zabezpečovania a zlepšovania kvality, tvorený plánovaním, implementáciou, hodnotením/posudzovaním a preskúmaním OVP, ktorý je podporený spoločnými kritériami kvality, orientačnými deskriptormi a ukazovateľmi. Postupy monitorovania vrátane kombinácie interných a externých mechanizmov hodnotenia musia členské štáty určiť ako vhodné na stanovenie účinnosti systémov, procesov a postupov, ako aj oblastí na zlepšenie. Rámec by mal zahŕňať používanie nástrojov na meranie s cieľom poskytovať dôkazy o účinnosti.

(11) Rámec by sa mal uplatňovať na úrovni systémov OVP, ako aj na úrovni poskytovateľov. Poskytuje systematický prístup ku kvalite, ktorý zahŕňa a spája príslušné úrovne a účastníkov, a mal by položiť silný dôraz na monitorovanie a zlepšovanie kvality, spájajúc interné a externé hodnotenie, prehodnocovanie a procesy zlepšovania, podporené meraním. Rámec by mal predstavovať základ pre ďalší rozvoj spolupráce na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

(12) Zabezpečením konkrétnych prostriedkov na podporu hodnotenia a kultúry zlepšovania kvality na všetkých úrovniach prispieva toto odporúčanie k uplatňovaniu politiky a praxe založenej na dôkazoch ako základu pre efektívnejšie a spravodlivejšie politiky, v súlade so závermi Rady z roku 2006 o efektívnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy[29].

(13) Toto odporúčanie by malo zohľadniť spoločné „Zásady zabezpečenia kvality vo vzdelávaní a odbornej príprave“, ktoré sú zahrnuté v prílohe 3 k odporúčaniu Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (ďalej len „EQF“)[30]. Rámec by mal preto podporovať implementáciu EQF. Mal by podporovať aj implementáciu ďalších európskych nástrojov, ako európsky systém kreditov pre OVP (ďalej len „ECVET“)[31], a spoločné európske zásady identifikácie a uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania[32].

(14) Toto odporúčanie je v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 zmluvy, keďže jeho cieľom je podporovať a dopĺňať činnosť členských štátov uľahčením ďalšej spolupráce medzi nimi v záujme zvýšenia transparentnosti OVP a podpory mobility a celoživotného vzdelávania.

(15) Toto odporúčanie je v súlade so zásadou proporcionality uvedenou v danom článku, keďže nenahrádza ani nevymedzuje vnútroštátne systémy zabezpečenia kvality. Rámec nepredpisuje konkrétny systém kvality ani prístup ku kvalite, ale stanovuje zásady, kritériá kvality, orientačné deskriptory a ukazovatele, ktoré môžu pomôcť posudzovať a zlepšovať existujúce systémy a poskytovanie vzdelávania,

TÝMTO ODPORÚČAJÚ, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

1. Používali a ďalej rozvíjali európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality, kritériá kvality, orientačné deskriptory a referenčné ukazovatele stanovené v prílohách 1 a 2, ďalej zlepšovali, reformovali a rozvíjali svoje systémy OVP, podporovali stratégie celoživotného vzdelávania a implementáciu EQF a podporovali kultúru zlepšovania kvality na všetkých úrovniach.

2. Najneskôr do roku 2010 navrhli vnútroštátny prístup k implementácii európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality, v ktorom sú zahrnutí sociálni partneri a všetky ostatné príslušné zainteresované strany v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. To by malo zahŕňať určenie viacerých spoločných ukazovateľov na posudzovanie a monitorovanie pokroku a na podporu preskúmania.

3. Aktívne sa zúčastňovali v ENQA–VET, ktorá predstavuje základ pre ďalší rozvoj spoločných zásad, referenčných kritérií a ukazovateľov, usmernení a nástrojov na zlepšovanie kvality v OVP na vnútroštátnej, regionálnej a podľa potreby miestnej úrovni.

4. Určili národné referenčné miesto na zabezpečenie kvality (ďalej len „QANRP“) pre OVP, ktoré združuje existujúce príslušné inštitúcie a zahŕňa sociálnych partnerov a všetky dotknuté zainteresované strany na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť kroky v nadväznosti na iniciatívy a účinné šírenie informácií. Referenčné miesta by mali:

- informovať široký okruh zainteresovaných strán o činnostiach európskej siete,

- poskytovať aktívnu podporu implementácii pracovného programu európskej siete,

- prijímať konkrétne iniciatívy na podporu ďalšieho rozvoja európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality vo vnútroštátnom kontexte.

5. Každé tri roky vykonať preskúmanie procesu implementácie. Vnútroštátne preskúmania budú poskytovať podporu európskemu preskúmaniu, ktoré má organizovať Komisia.

SCHVAĽUJÚ ZÁMER KOMISIE:

1. Podporovať členské štáty pri realizácii uvedených úloh, najmä podporou spolupráce a vzájomného učenia sa, testovania a tvorby metodických materiálov a poskytovaním informácii o vývoji kvality v oblasti OVP v jednotlivých krajinách EÚ.

2. Prostredníctvom konkrétnych návrhov a iniciatív rozvíjať úlohu ENQAVET pri prispievaní k rozvoju politiky v tejto oblasti.

3. Monitorovať opatrenia prijaté členskými štátmi v reakcii na toto odporúčanie a podať správu tri roky po jeho prijatí Európskemu parlamentu a Rade o získaných skúsenostiach a vplyve na budúcnosť vrátane v prípade potreby preskúmania tohto odporúčania.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA 1

EURÓPSKY REFERENČNÝ RÁMEC ZABEZPEČENIA KVALITY: KRITÉRIÁ KVALITY A ORIENTAČNÉ DESKRIPTORY[33]

Táto príloha obsahuje spoločné kritériá kvality a orientačné deskriptory, ktoré majú členským štátom v prípade potreby pomôcť pri implementácii rámca[34].

Kritériá kvality | Orientačné deskriptory na úrovni systémov | Orientačné deskriptory na úrovni poskytovateľov OVP |

V plánovaní je vyjadrená spoločná strategická vízia príslušných zainteresovaných strán a sú obsiahnuté jasne určené konečné /priebežné ciele, činnosti a ukazovatele | Konečné/priebežné ciele OVP sú opísané za strednodobý a dlhodobý výhľad a sú prepojené s európskymi cieľmi Príslušné zainteresované strany sa podieľajú na stanovení konečných a priebežných cieľov OVP na rôznych úrovniach Ciele sa stanovujú a monitorujú prostredníctvom osobitných ukazovateľov (kritériá úspešnosti) Sú vytvorené mechanizmy a postupy zisťovania potrieb odbornej prípravy Je vypracovaná informačná politika na zabezpečenie optimálneho sprístupňovania výsledkov kvality so zreteľom na vnútroštátne/regionálne požiadavky na ochranu údajov Sú stanovené normy a usmernenia na uznávanie, potvrdzovanie a certifikáciu odbornej spôsobilosti osôb | V miestnych cieľoch stanovených poskytovateľmi OVP sú premietnuté európske, vnútroštátne a regionálne konečné/priebežné ciele politiky OVP Sú stanovené jasné konečné/priebežné ciele, ktoré sa monitorujú Uskutočňujú sa priebežné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom určiť osobitné miestne/individuálne potreby Povinnosti v oblasti riadenia a rozvoja kvality sú jasne pridelené Pracovníci sa zavčasu podieľajú na plánovaní aj s ohľadom na rozvoj kvality Poskytovatelia plánujú iniciatívy zamerané na spoluprácu s inými poskytovateľmi OVP Príslušné zainteresované strany sa podieľajú na procese analýzy miestnych potrieb Poskytovatelia majú zavedený jasný a transparentný vyučovací poriadok a systém kvality |

Vykonávacie plány sú vypracované na základe konzultácie so zainteresovanými stranami a obsahujú jasne stanovené zásady | Vykonávacie plány sú vypracované v spolupráci so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi OVP a inými príslušnými zainteresovanými stranami na rôznych úrovniach Vykonávacie plány zahŕňajú posúdenie potrebných zdrojov, možnosti používateľov a nástroje a usmernenia potrebné na podporu Usmernenia a normy na vykonávanie sú vypracované na rôznych úrovniach Vykonávacie plány zahŕňajú osobitnú podporu na odbornú prípravu učiteľov a školiteľov Povinnosti poskytovateľov OVP v procese vykonávania sú jasne opísané a transparentne vyjadrené Je vypracovaný vnútroštátny a/alebo regionálny rámec zabezpečenia kvality, ktorý obsahuje usmernenia a normy kvality na úrovni poskytovateľov na podporu trvalého zlepšovania a sebaregulácie | Zdroje sú interne primerane usmernené/priradené na účely dosiahnutia cieľov stanovených vo vykonávacích plánoch Relevantné a začleňujúce partnerstvá na vykonávanie plánovaných činností sú jasne podporované Strategický plán rozvoja odbornej spôsobilosti pracovníkov stanovuje potrebu odbornej prípravy učiteľov a školiteľov Pracovníci absolvujú pravidelnú odbornú prípravu a rozvíjajú spoluprácu s príslušnými externými zainteresovanými stranami na podporu posilňovania kapacít a zlepšovania kvality a na zlepšenie dosiahnutej úrovne |

Pravidelne sa vykonáva hodnotenie výsledkov a procesov na základe merania | Je vypracovaná metodika hodnotenia, ktorá zahŕňa interné a externé hodnotenie Účasť zainteresovaných strán v procese monitorovania a hodnotenia je schválená a jasne opísaná Vnútroštátne/regionálne normy a postupy zlepšenia a zabezpečenia kvality sú relevantné a primerané potrebám sektora Systémy sú predmetom sebahodnotenia a externého preskúmania Sú implementované systémy včasného varovania Uplatňujú sa ukazovatele dosiahnutých výsledkov Uskutočňuje sa relevantný, pravidelný a súvislý zber údajov s cieľom merať dosiahnuté úspechy a zisťovať oblasti na zlepšenie. Je vypracovaná primeraná metodika zberu údajov, napr. dotazníky a ukazovatele/škály meradiel | Na základe vnútroštátnych a regionálnych predpisov/rámcov alebo na základe iniciatívy poskytovateľov OVP sa pravidelne vykonáva sebahodnotenie Hodnotenie a preskúmanie zahŕňajú procesy a výsledky/výstupy vzdelávania vrátane posudzovania spokojnosti klientov, ako aj dosiahnutých výsledkov pracovníkov Hodnotenie a preskúmanie obsahujú primerané a účinné mechanizmy na zapojenie interných a externých zainteresovaných strán, napríklad manažérov, učiteľov, študentov, rodičov, zamestnávateľov, sociálnych partnerov a miestnych orgánov Na vzájomné učenie a zlepšovanie dosiahnutých výsledkov sa používa porovnávanie na základe porovnávacích kritérií a ukazovateľov |

Preskúmanie | Na všetkých úrovniach sú stanovené postupy, mechanizmy a nástroje na vykonávanie preskúmania Procesy sú predmetom stáleho preskúmania a sú vypracované akčné plány na dosiahnutie zmien. Systémy sa stále rozvíjajú Stimuluje a podporuje sa porovnávanie na základe referenčných kritérií na podporu vzájomného učenia sa medzi poskytovateľmi OVP Informácie o výsledkoch hodnotenia sú sprístupňované verejnosti | Zbiera sa spätná väzba osôb, ktoré sa vzdelávajú, o ich vzdelávacom prostredí, ako aj ich skúsenosti a využívajú sa ako poučenie pri ďalších činnostiach Informácie o výsledkoch preskúmania sú široko a verejne dostupné Postupy spätnej väzby a preskúmania predstavujú súčasť strategického procesu vzdelávania v organizácii Výsledky/výstupy procesu preskúmania sa prerokúvajú s príslušnými zainteresovanými stranami a zavádzajú sa primerané akčné plány |

PRÍLOHA 2

REFERENČNÝ SÚBOR UKAZOVATEĽOV KVALITY PRE OVP

Táto príloha predstavuje komplexný súbor ukazovateľov na podporu hodnotenia, monitorovania a zlepšovania kvality systémov OVP a/alebo poskytovateľov. Tento súbor ukazovateľov sa bude ďalej rozvíjať prostredníctvom európskej spolupráce na dvojstrannom a/alebo viacstrannom základe, vychádzajúc z európskych dátových a vnútroštátnych registrov.

Ukazovateľ | Druh ukazovateľa | Politický zámer | Vzťahuje sa na |

Zastrešujúce ukazovatele zabezpečenia kvality |

Č. 1 Dôležitosť systémov zabezpečenia kvality pre poskytovateľov OVP: a) podiel poskytovateľov uplatňujúcich interné systémy zabezpečenia kvality stanovené zákonom/z vlastnej iniciatívy b) podiel akreditovaných poskytovateľov OVP | Kontextový ukazovateľ/ ukazovateľ vstupov | Podporovať kultúru zlepšovania kvality na úrovni poskytovateľov OVP Zvýšiť transparentnosť kvality odbornej prípravy Zlepšiť vzájomnú dôveru v poskytovanie odbornej prípravy | ZOP[35] ĎOP[36] |

Č. 2 Investície do odbornej prípravy učiteľov a školiteľov: a) podiel učiteľov a školiteľov podieľajúcich sa na ďalšej odbornej príprave b) výška investovaných prostriedkov | Ukazovateľ vstupov/procesov | Podporovať vlastníctvo učiteľov a školiteľov v procese rozvoja kvality v oblasti OVP Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na vývoj dopytu na trhu práce Zvýšiť schopnosť individuálneho vzdelávania Zlepšiť výsledky dosiahnuté študentom | ZOP ĎOP |

Ukazovateľ | Druh ukazovateľa | Politický zámer | Vzťahuje sa na |

Ukazovatele podporujúce ciele kvality pre politiky OVP |

Č. 3 Miera účasti v programoch OVP: Počet účastníkov v programoch OVP podľa druhu programu a individuálnych kritérií[37] | Ukazovateľ vstupov/ procesov/ výstupov | Získať základné informácie na úrovni systémov a na úrovni poskytovateľov o atraktívnosti OVP Cieľová podpora zvýšenia prístupu k OVP, vrátane spoločensky znevýhodnených skupín | ZOP[38] ĎOP CŽV (Celoživotné vzdelávanie): percento obyvateľov prijatých do formálnych programov OVP |

Č. 4 Miera úspešného absolvovania programov OVP: Počet úspešne dokončených/predčasne ukončených programov OVP podľa druhu programu a individuálnych kritérií | Ukazovateľ procesov/ výstupov/ výsledkov | Získať základné informácie o dosiahnutých výsledkoch vzdelávania a kvalite procesov odbornej prípravy Vypočítať mieru osôb, ktoré ukončili program predčasne, v porovnaní s mierou účasti Podporovať úspešné dokončenie ako jeden z hlavných cieľov kvality OVP Podporovať prispôsobené poskytovanie odbornej prípravy aj pre spoločensky znevýhodnené skupiny | ZOP ĎOP (v prípade aktuálnosti) |

Ukazovateľ | Druh ukazovateľa | Politický zámer | Vzťahuje sa na |

Č. 5 Miera pracovného umiestnenia osôb v programoch OVP: a) umiestnenie osôb, ktoré sa vzdelávali v OVP, 6 – 12 – 36 mesiacov po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu programu a individuálnych kritérií, b) podiel zamestnaných osôb, ktorá sa vzdelávali, 6 – 12 – 36 mesiacov po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu programu a individuálnych kritérií | Ukazovateľ výsledkov | Podporovať zamestnateľnosť Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy vrátane spoločensky znevýhodnených skupín | ZOP (vrátane informácií o umiestnení osôb, ktoré predčasne ukončili dochádzku) ĎOP |

Č. 6 Využívanie nadobudnutých zručností na pracovisku: a) informácie o zamestnaní získanom osobami po dokončení odbornej prípravy, podľa druhu odbornej prípravy a individuálnych kritérií b) miera spokojnosti osôb a zamestnávateľov so získanými zručnosťami/odbornými spôsobilosťami | Ukazovateľ výsledkov (kombinácia kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov) | Podporovať zamestnateľnosť Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy vrátane spoločensky znevýhodnených skupín | ZOP ĎOP |

Ukazovateľ | Druh ukazovateľa | Politický zámer | Vzťahuje sa na |

Kontextové informácie |

Č. 7 Miera nezamestnanosti[39] podľa individuálnych kritérií | Kontextový ukazovateľ | Základné informácie pre politické rozhodnutia na úrovni systémov OVP | ZOP ĎOP |

Č. 8 Výskyt zraniteľných skupín: a) percento účastníkov OVP klasifikovaných ako znevýhodnené skupiny (v určenom regióne alebo spádovej oblasti) podľa veku a pohlavia, b) miera úspešnosti znevýhodnených skupín podľa veku a pohlavia | Kontextový ukazovateľ | Základné informácie pre politické rozhodnutia na úrovni systémov OVP Podporovať prístup spoločensky znevýhodnených skupín k OVP Podporovať poskytovanie odbornej prípravy prispôsobenej pre spoločensky znevýhodnené skupiny | ZOP ĎOP |

Ukazovateľ | Druh ukazovateľa | Politický zámer | Vzťahuje sa na |

Č. 9 Mechanizmy na určenie potrieb odbornej prípravy na trhu práce: a) Informácie o mechanizmoch zriadených na zisťovanie meniacich sa požiadaviek na rôznych úrovniach, b) dôkazy ich užitočnosti. | Kontextový ukazovateľ/ ukazovateľ vstupov (kvalitatívne informácie) | Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce Podporovať zamestnateľnosť | ZOP ĎOP |

Č. 10 Programy používané na podporu lepšieho prístupu k OVP: a) informácie o existujúcich programoch na rôznych úrovniach, b) dôkazy ich užitočnosti. | Ukazovateľ procesov (kvalitatívne informácie) | Podporovať prístup k OVP vrátane spoločensky znevýhodnených skupín Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy | ZOP ĎOP |

[1] 19. decembra (Ú. v. ES 2003/C 13/02).

[2] Prijaté v Kodani 29. a 30. novembra 2002.

[3] Závery Rady o zabezpečení kvality v odbornom vzdelávaní a príprave, 18. mája 2004.

[4] Viac podrobností možno nájsť na http://communities.trainingvillage.gr/quality.

[5] Na účely tohto odporúčania sa definície, ktoré sa uplatňujú, zakladajú na slovníku termínov kvality v oblasti odbornej prípravy, ktorý vydal Cedefop (pracovný materiál, november 2003) http://communities.trainingvillage.gr/quality.

[6] ENQAVET bola vytvorená Európskou komisiou v októbri 2005 po priaznivom stanovisku poradného výboru pre odbornú prípravu. Jej členovia boli vymenovaní členskými štátmi, kandidátskymi krajinami, krajinami EZVO – EHP a organizáciami európskych sociálnych partnerov na základe jasne určeného postupu.

[7] Vo väčšine účastníckych krajín sa činnosť ENQAVET zakladá na národných referenčných miestach na zabezpečenie kvality, ktoré boli vytvorené s cieľom poskytnúť aktívnu podporu implementácii pracovného programu siete a zvyšovať povedomie/udržiavať informovanosť príslušných zainteresovaných strán o činnostiach siete. Tieto referenčné miesta sa zakladajú na existujúcich príslušných orgánoch na vnútroštátnej úrovni a združujú ich, a zabezpečujú spoluprácu a účasť širokého okruhu príslušných zainteresovaných strán.

[8] Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania z 15. februára 2006, 2006/143/ES, Ú. v. EÚ L 64/60, 4.3.2006.

[9] Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa medzinárodnej mobility v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality mobility z 18. decembra 2006, Ú. v. EÚ L 394/5, 30.12.2006, (2006/961/ES).

[10] Návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, KOM(2006) 479 v konečnom znení, Brusel 5. 9. 2006.

[11] Pracovný dokument útvarov Komisie. „Európsky kreditný systém pre odborné vzdelávanie a prípravu; systém prenosu, akumulácie a uznávania vzdelávacích výstupov v Európe“, SEK(2006) 1431 – 31. októbra 2006.

[12] Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o spoločných európskych zásadách identifikácie a potvrdzovania neformálneho a informálneho vzdelávania, 9175/04 EDUC 101 SOC 220, 18.5.2004.

[13] Rozhodnutie Rady z 12. júla 2005 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2005/600/ES), Ú. v. EÚ L 205/21, 6.8.2005.

[14] Oznámenie Komisie – Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013, KOM(2005) 0299, 5.7.2005.

[15] Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania.

[16] Európska nadácia pre odborné vzdelávanie.

[17] „Európska príručka na sebahodnotenie pre poskytovateľov OVP“, Cedefop, september 2003.

[18] „Európska príručka na partnerské preskúmanie pre základné OVP“, Gutknecht-Gmeiner, Maria; Lassnigg, Lorenz; Stöger, Eduard; de Ridder, Willem; Strahm, Peter; Strahm, Elisabeth; Koski, Leena; Stalker, Bill; Hollstein, Rick; Alluli, Giorgio; Kristensen, Ole Bech (Viedeň, jún 2007).

[19] „Rozšírené vzájomné preskúmanie rovnocennými partnerskými subjektmi“ (EAC/32/06/13m LE-78CQAF), www.peer-review-education.net;

[20] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[21] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[22] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[23] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[24] 19. decembra 2002 (Ú. v. ES 2003/C 13/02).

[25] „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“: úspech Lisabonskej stratégie závisí od naliehavých reforiem - spoločná priebežná správa Rady a Komisie, ktorá sa týka implementácie podrobného pracovného programu plnenia cieľov vzdelávacích systémov a systémov odbornej prípravy v Európe, 26. februára 2004.

[26] „Vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania“. Komuniké z konferencie ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala v Berlíne 19. septembra 2003.

[27] Závery Rady týkajúce sa zabezpečenia kvality v odbornom vzdelávaní a príprave, 28. mája 2004.

[28] Európsku sieť zabezpečenia kvality v OVP vytvorila v októbri 2005 Európska komisia po priaznivom stanovisku poradného výboru pre odbornú prípravu. Jej členovia boli vymenovaní členskými štátmi, kandidátskymi krajinami, krajinami EZVO – EHP a organizáciami európskych sociálnych partnerov na základe jasne určeného postupu.

[29] Európska rada z 23. – 24. marca 2006, závery predsedníctva; oznámenie a závery Rady o „Efektívnosti a spravodlivosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy“, KOM(2006) 481 a Ú. v. EÚ 2006/C 298/03.

[30] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[31] Pracovný dokument útvarov Komisie. „Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu; systém prenosu, akumulácie a uznávania študijných výsledkov v Európe“, SEK(2006) 1431 – 31. októbra 2006.

[32] Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, zasadnutie v rámci Rady o spoločných európskych zásadách na identifikáciu a uznávanie neformálneho a informálneho vzdelávania, 9175/04 EDUC 101 SOC 220, 18. mája 2004.

[33] Na účely tohto odporúčania sa definície, ktoré sa uplatňujú, zakladajú na Slovníku kvality v odbornom vzdelávaní Cedefop (pracovný dokument, november 2003) http://communities.trainingvillage.gr/quality.

[34] Ďalší osobitný súbor ukazovateľov kvality sa uvádza v prílohe 2.

[35] Základná odborná príprava.

[36] Ďalšia odborná príprava.

[37] Okrem základných informácií o pohlaví a veku sa môžu uplatňovať ďalšie sociálne kritériá, napr. osoby, ktoré ukončili vzdelávanie predčasne, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, migrujúca osoba, národnostná menšina, osoba so zdravotným postihnutím, dĺžka nezamestnanosti atď.

[38] Na to, aby sa študent považoval za účastníka, je potrebné obdobie 6 týždňov.

[39] Definícia podľa ILO a OECD: osoby bez práce vo veku 15 – 74 rokov, ktoré si aktívne hľadajú prácu a sú pripravené nastúpiť do zamestnania.