[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.1.2008

KOM(2008) 18 v konečnom znení

2008/0015 (COD)

Návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006

(predložený Komisiou){KOM(2008) 30 v konečnom znení}{SEK(2008) 54}{SEK(2008) 55}

ODÔVODNENIE

1. KONTEXT NÁVRHU |

110 | 110 Dôvody a ciele návrhu Energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje sú dlhodobo najudržateľnejšie riešenia z hľadiska bezpečnosti dodávok i klímy. Nedokážeme však znížiť emisie CO2, ktoré vznikajú v EÚ alebo vo svete, o 50 % do roku 2050, ak nevyužijeme aj možnosť zachytávať CO2 z priemyselných zariadení a ukladať ho v geologických formáciách (zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, carbon dioxide capture and storage, ďalej len „CCS“). Asi jedna tretina elektriny vyrobenej spaľovaním uhlia v Európe sa v priebehu budúcich 10 rokov nahradí. V medzinárodnom meradle v spotrebe energií bude Čína, India, Brazília, Juhoafrická republika a Mexiko na čele významného zvýšenia globálneho dopytu, ktorý sa pravdepodobne bude uspokojovať z veľkej časti výrobou z fosílnych palív. Tento právny rámec sa navrhuje tak, aby sa zabezpečilo, že zachytávanie a ukladanie CO2 bude dostupnou možnosťou vedúcou k zníženiu emisií a bude sa vykonávať bezpečne a zodpovedne. 120 Všeobecný kontext V oznámení Komisie o plnení cieľov Spoločenstva v súvislosti s obmedzením zmeny klímy na 2 °C sa vysvetľuje, že v kontexte globálneho znižovania emisií CO2 o 50 % do roku 2050 je potrebné znížiť emisie vo vyspelom svete o 30 % do roku 2020 a do roku 2050 postúpiť na 60 – 80 %, že toto zníženie je technicky realizovateľné a prínosy z neho ďaleko presiahnu náklady, ale že na jeho dosiahnutie je potrebné využiť všetky možnosti zníženia emisií, medzi nimi aj zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. V rámci Druhého európskeho programu pre zmenu klímy (ECCP II) sa vytvorila pracovná skupina na zachytávanie a geologické ukladanie uhlíka. Táto pracovná skupina zdôraznila potrebu vytvorenia politického i regulačného rámca pre CCS. V oznámení o udržateľnej výrobe energie z fosílnych palív z januára 2007 sa stanovil akčný plán pre Komisiu na rok 2007, v ktorom sa vyžaduje vytvorenie vhodného regulačného rámca na CCS. Následne na zasadnutí Európskej rady v Bruseli v marci 2007 sa od členských štátov a Komisie tiež naliehavo žiadalo, aby vytvorili potrebný technický, hospodársky a regulačný rámec na zavedenie environmentálne bezpečného CCS do využívania. 130 Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Kde to bolo vhodné, použili sa existujúce ustanovenia na riadenie rizík CCS. Smernica 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC) sa uplatňuje na reguláciu rizík zachytávania CO2. Smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých projektov na životné prostredie (EIA) sa uplatňuje na posudzovanie vplyvov zachytávania, potrubnej prepravy a ukladania na životné prostredie. Smernica 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti sa uplatňuje na regulovanie zodpovednosti za miestne škody na životnom prostredí v dôsledku CCS. Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve sa uplatňuje na regulovanie zodpovednosti za škody spôsobené na klíme tým, že vyžaduje odovzdávanie kvót za úniky. 140 Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Návrh zodpovedá stratégii udržateľného vývoja, keďže dáva do súladu bezpečnosť dodávok s cieľmi súvisiacimi so zmenou klímy. Je v súlade so stratégiou pre rast a zamestnanosť, lebo povolením CCS sa podporí inovácia a potenciálne aj postavenie EÚ na trhu s novými technológiami. 2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU Konzultácie so zainteresovanými stranami 211 Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov Konzultácie sa viedli najmä prostredníctvom stretnutí so zainteresovanými stranami. Pracovná skupina III pre CCS pôsobiaca v rámci Európskeho programu pre zmenu klímy sa v prvej polovici roka 2006 stretla štyrikrát. Prebehla internetová konzultácia „Zachytávanie a ukladanie CO2 pod zemou – máme dôvod na obavy?“, na ktorú prišlo 787 reakcií. Veľké stretnutie zainteresovaných strán sa konalo 8. mája 2007, na ktorom Komisia predstavila náčrt svojho plánovaného regulačného rámca a poskytla možnosť na podanie pripomienok k nemu. Ďalšie ad hoc stretnutia s menšími skupinami sa organizovali v súvislosti s konkrétnymi aspektmi návrhu. 212 Zhrnutie reakcií a ich zohľadnenie Pri internetovej konzultácii sa preukázala výrazná podpora hlavných cieľov, ktoré sa vytýčili v oznámení o udržateľnej výrobe energie z fosílnych palív KOM(2006)843 v konečnom znení. Zainteresované strany mali najväčšie obavy z potenciálneho odklonu úsilia od energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov a v súvislosti so zabezpečením zotrvania uloženého CO2 pod zemou. Ciele 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020 a 20 % podielu obnoviteľných zdrojov v konečnom dopyte po energiách zabezpečia, že tieto iniciatívy zostanú ťažiskom klimatickej a energetickej politiky. Právny rámec, ktorý to umožňuje, je zameraný na bezpečnosť ukladania, ktorá je hlavnou obavou zainteresovaných strán v oblasti bezpečnosti. Náčrt navrhovaného právneho rámca Komisie bol všeobecne dobre prijatý. Z dôvodov subsidiarity a proporcionality tu však existovala obava v súvislosti s navrhovanými právomocami Komisie schvaľovať alebo zamietať návrhy rozhodnutí o povolení, ktoré vydávajú príslušné štátne orgány. To sa riešilo ustanovením kontroly na úrovni EÚ s tým, že konečné rozhodnutie zostane na príslušných štátnych orgánoch. Požiadavku na povinné CCS od určitého dátumu niektorí respondenti (najmä mimovládne organizácie) privítali a iní spochybnili. Tí, ktorí ju spochybnili, urobili tak s odôvodnením, že technológia nie je dostatočne zrelá na to, aby sa mohla nariadiť ako povinná, a že dôsledky na kombináciu energií sú nepredvídateľné. Komisia sa zaoberala hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami povinného CCS v rámci hodnotenia vplyvov a dospela k záveru, že v súčasnosti by sa táto požiadavka nemala ukladať ako povinná. 213 Na internete prebehla otvorená konzultácia od 19. februára 2007 do 30. apríla 2007. Komisia dostala 787 reakcií. Výsledky sú k dispozícii na internetovej adrese http://ec.europa.eu/environment/climat/ccs/index_en.htm. Zhromažďovanie a využívanie expertízy 221 Príslušné vedecké/odborné oblasti Hlavné oblasti, v ktorých sa vyžadovali vedecké expertízy, boli: modelovanie energií za účelom predvídania výsledkov rôznych možností na podporu zavedenia CCS, posudzovanie dostupnosti a pravdepodobného využitia úložných kapacít v celej Európe na základe týchto scenárov, hodnotenie vplyvov nasadenia príslušnej technológie na životné prostredie a vytvorenie rámca na riadenie rizík s cieľom minimalizovať tieto vplyvy. 222 Použitá metodika Energetické modelovanie scenárov sa vykonávalo s použitím modelu PRIMES Národnej technickej univerzity v Aténach (NTUA). Výsledky sa potom použili na vytvorenie záchytného modelu, prepravnej siete a siete ukladania v EÚ s použitím porovnávacieho nástroja na zachytávanie na zdroji, ktorý bol vytvorený v rámci projektu CASTOR 6. rámcového programu a databázy úložných kapacít z projektu GEOCAPACITY 6. rámcového programu. Vplyvy týchto scenárov na životné prostredie sa posudzovali s využitím modelu POLES Medzinárodného inštitútu pre aplikovanú systémovú analýzu IIASA na kvalitu vzduchu a s využitím metodiky, ktorú vyvinula konzultačná spoločnosť pre riadenie environmentálnych zdrojov (ERM) pre všetky ostatné vplyvy na životné prostredie. Technický vstup pre príslušné stratégie na riadenie rizík bol odvodený z prístupov, ktoré vyvinuli ERM a Výskumný energetický ústav v Holandsku (ECN); z diskusií komisie OSPAR a z výsledného rámca na riadenie rizík (FRAM), ktorý bol prijatý na zasadnutí komisie OSPAR v roku 2007; a z projektu CO2ReMoVe v rámci 6. rámcového programu. 223 Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa viedli konzultácie Národná technická univerzita v Aténach v oblasti modelovania energií; Organizácia pre aplikovaný vedecký výskum (TNO), Britský geologický prieskum, Dánsky geologický výskumný ústav GEUS, Škandinávsky výskumný ústav SINTEF a projekty CASTOR a GEOCAPACITY v rámci 6. rámcového programu; projekt CO2ReMoVe v rámci 6. rámcového programu; ECN, ERM a IIASA v oblasti posudzovania rizík pre životné prostredie a riadenie rizík. Osobitne prínosné bolo rokovanie s Európskou technologickou platformou za nulové emisie z elektrární na fosílne palivá (ETP-ZEP), ktoré sa konalo z iniciatívy jednej zainteresovanej strany s podporou Komisie. Ďalšími dôležitými vstupmi boli materiály Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a Medzinárodnej agentúry pre energiu, najmä z jej výskumného a vývojového programu o skleníkových plynoch. 241 Zhrnutie odporúčaní, ktoré sa prijali a uplatnili Už sa spomínala existencia potenciálne závažných rizík s nezvratnými dôsledkami. V súvislosti s existenciou týchto rizík neexistuje žiadna zhoda. 225 To neznamená, že neexistujú žiadne riziká v súvislosti s CCS. Konkrétne obavy, ktoré sa v tomto prípade prezentovali (Ústav vedy a techniky Krakovskej univerzity v liste Komisii), nie sú veľmi rozšírené. V skutočnosti existuje široká vedecká zhoda v tom, a to bolo najlepšie vyjadrené aj v osobitnej správe IPCC o CCS, že pre správne zvolené, riadené a z prevádzky vyradené miesta je riziko úniku, a teda aj nezvratných dôsledkov, v skutočnosti nízke. Úlohou tohto návrhu je zabezpečiť zavedenie takýchto postupov. 226 Prostriedky, ktoré sa používajú na uverejňovanie odborných odporúčaní Použité dokumenty Medzinárodnej agentúry pre energetiku IEA a IPCC sú už verejne dostupné. Pre prácu týkajúcu sa hodnotenia vplyvu sa na internete uverejnia scenáre PRIMES a podobne aj správy IIASA a projekty TNO a ECN/ERM. 230 Hodnotenie vplyvu Pri hodnotení vplyvu sa zvažoval najlepší spôsob regulácie zachytávania, prepravy a ukladania; a vhodná možnosť na stimuláciu CCS. Ďalšie dva odseky sa zaoberajú reguláciou; zvyšné stimuláciou. Na reguláciu zachytávania a prepravy sa zvolil konzervatívny prístup. Na základe toho, že neexistuje žiadny rozdiel v rizikách, ktorý by oprávňoval k inému prístupu pri zachytávaní a preprave CO2 ako pri podobných činnostiach, ktoré už regulácii podliehajú (napr. plynovody na zemný plyn), existujúce regulačné rámce sa budú uplatňovať aj na tieto zložky. Tieto možnosti na reguláciu rizík sa týkali ukladania: (i) smernica pre obchodovanie s emisiami; (ii) použiť IPPC; (iii) používať právne predpisy o odpadoch; a (iv) vytvoriť nový rámec. Európsky systém obchodovania s emisiami neumožňuje kompletnú reguláciu rizík životného prostredia zo strany CCS a IPPC a právne predpisy o odpadoch nie sú dobre upravené na špecifické požiadavky regulácie ukladania CO2 a táto úprava sa dá dosiahnuť len rozsiahlymi zmenami a doplneniami. Preto sa prijalo rozhodnutie, že sa vytvorí nový rámec. Tieto možnosti sa týkali stimulácie: (i) povoliť CCS na základe systému obchodovania s emisiami a umožniť, aby sa zavádzanie riadilo podľa trhu s uhlíkom; a (ii) okrem (i) po určitom dátume ustanoviť zavedenie CCS ako povinné (a dodatočné zavedenie tiež ako povinné). Povinné CCS stimuluje rýchlejšie zavedenie, ale za cenu veľkých dodatočných nákladov; v rámci trhu s uhlíkom sa CCS bude zavádzať pod podmienkou, že za daných okolností a v danom čase je nákladovo efektívne. Rozhodlo sa, že v tejto etape sa CCS neustanoví ako povinné. 231 Komisia vykonala hodnotenie vplyvu podľa pracovného programu a jej správa je dostupná na internetovej adrese http://ec.europa.eu/environment/climat/ccs/index_en.htm. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 305 Zhrnutie navrhovaného opatrenia V návrhu sa zabezpečuje, že zachytávanie CO2 sa reguluje na základe smernice 96/61/ES a že zachytávanie aj potrubná preprava CO2 sa reguluje na základe smernice 85/337/EHS. Jeho predmetom je však najmä regulácia ukladania CO2 a odstraňovanie prekážok v existujúcich právnych predpisoch o ukladaní CO2. 310 Právny základ Článok 175 ods. 1 320 Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nespadá do výhradnej právomoci Spoločenstva. Ciele návrhu nemôžu členské štáty dosiahnuť v dostatočnej miere z tohto dôvodu/týchto dôvodov. 321 Opatrenia iba zo strany členských štátov by neboli dostatočné na to, aby sa nimi zabezpečila porovnateľne vysoká úroveň environmentálnej integrity zachytávania CO2 v celej Európe. Opatrenia na úrovni členských štátov by nedokázali pokryť povoľovanie cezhraničných úložísk ani zabezpečiť rovnaký prístup k prepravnej sieti a sieti ukladania v Európe. Nastavenie podmienok na povoľovanie a podmienok na prevod zodpovednosti za úložiská na štát na úrovni členského štátu štát by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. 323 V rámci systému obchodovania s emisiami sa zachytený a uložený CO2 pripíše ako neemitovaný. Keby sa v celej Európe nedosiahla porovnateľná úroveň ukladania, došlo by k narušeniu trhu s uhlíkom a nepodarilo by sa účinne splniť ciele členských štátov v oblasti klímy. Opatreniami Spoločenstva sa budú lepšie plniť ciele návrhu z tohto dôvodu/týchto dôvodov. 324 Opatreniami EÚ sa môže zabezpečiť, aby sa uvedené problémy riešili vo vzájomnom súlade ustanovením spoločných podmienok na povoľovanie, spoločnej podmienky na prenos zodpovednosti na štát, poskytnutím rovnakého prístupu k preprave a ukladaniu a ustanoveniami na povolenie cezhraničných úložísk. Môže sa tak zabezpečiť dôsledná vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia v celej Európe a zabrániť narušeniu trhu s uhlíkom. 325 Tento prístup je v súlade s predchádzajúcimi prípadmi v iných oblastiach, keďže činnosti s porovnateľným rizikom pre životné prostredie a predpokladmi pre hospodársku súťaž (napríklad skládky odpadov) sa z podobných dôvodov regulujú na úrovni EÚ. 327 Požiadavky na povolenia, prevádzku a monitorovanie a na uzavretie sa obmedzujú na požiadavky potrebné na zabezpečenie porovnateľnej úrovne ochrany životného prostredia v celej EÚ. Ďalšie opatrenia sa obmedzujú na oblasti, v ktorých opatrenia iba zo strany členských štátov môžu vyvolať narušenie hospodárskej súťaže: prenos zodpovednosti na štát, finančné zabezpečenie záväzkov a prístup k prepravnej sieti a sieti ukladania. Tento návrh je teda v súlade so zásadou subsidiarity. Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto dôvodu/týchto dôvodov. 331 Zvolený právny nástroj je smernica, keďže sa v nej stanovujú ciele a všeobecné požiadavky na ukladanie CO2, zatiaľ čo podrobnosti v súvislosti s vykonaním sa ponechávajú na členské štáty. 332 Požiadavky na povoľovanie úložísk a požiadavky na charakterizovanie, monitorovanie a uzavretie sú najvýznamnejšie ustanovenia na zabezpečenie environmentálnej integrity a na zabránenie rizikám narušenia hospodárskej súťaže. Hlavne požiadavky na výber a monitorovanie úložiska musia byť primerane podrobné, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň ochrany životného prostredia a dôvera verejnosti od samého začiatku. Kontrola povolení zo strany Komisie je opodstatnená na zvýšenie dôvery, ktorú vyvolá bezpečnosť prvej generácie úložísk a na získanie ďalších skúseností, ktoré sa získavajú pri charakterizovaní a monitorovaní úložiska. Tieto skúsenosti umožnia Komisii včas zaviesť ďalšie vykonávacie pravidlá alebo usmernenia. Do roku 2015 Komisia posúdi potrebu pokračovať v kontrolách povolení a môže navrhnúť vhodné opatrenia. Výber nástrojov 341 Navrhnuté nástroje: smernica. 342 Iné prostriedky by neboli vhodné z tohto dôvodu/týchto dôvodov. Režim povoľovania musí byť právne záväzný, aby sa zabezpečila požadovaná úroveň ochrany životného prostredia. Nariadenie nie je vhodné, pretože požiadavky sa špecifikujú tak, že ich vykonanie sa ponecháva na vlastné rozhodnutie členských štátov. 4. VPLYV NA ROZPOčET 401 Kontrola rozhodnutí o povoleniach zo strany Komisie bude znamenať vplyv na rozpočet vo výške 0,76 milióna EUR za rok. 5. ĎALšIE INFORMÁCIE 510 Zjednodušenie 511 V návrhu sa ustanovuje zjednodušenie právnych predpisov, zjednodušenie administratívnych postupov pre verejné orgány (EÚ alebo vnútroštátne). 512 Ak by sa neprijali žiadne opatrenia, mnohé časti právnych predpisov týkajúcich sa odpadov, vody a priemyselných emisií by sa mohli uplatňovať pre CCS a tento stav by bol právne neistý. Týmto návrhom sa jasne predpisuje, ktoré ustanovenia existujúcich právnych predpisov by sa mali uplatňovať pri určitých hľadiskách zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. 513 Namiesto toho, aby sa prispôsobovali transponované právne predpisy týkajúce sa vody, odpadov a priemyselných emisií potrebám regulácie ukladania CO2, bude stačiť jediný právny rámec. 517 Tento návrh je zahrnutý do pracovného a legislatívneho programu Komisie pod odkazom 2007/ENV/004. 550 Tabuľka zhody Od členských štátov sa žiada, aby Komisii predložili znenie vnútroštátnych ustanovení na transponovanie smernice, ako aj tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. 560 Európsky hospodársky priestor Návrh opatrenia sa týka záležitostí EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor. 570 Podrobné vysvetlenie návrhu Kapitola 1 obsahuje predmet, rozsah pôsobnosti a vymedzenia. V týchto článkoch sa konkrétne špecifikuje, že cieľom geologického ukladania je trvalá izolácia a ukladanie vo vodnom stĺpci je zakázané. Kapitola 2 sa zaoberá výberom úložiska a povoleniami na prieskum, pričom sa v nej vysvetľuje, že členské štáty určujú oblasti, ktoré majú byť k dispozícii na ukladanie, podmienky využívania úložísk, vrátane ustanovení, ktorými sa prieskum riadi. Kapitola 3 sa zaoberá povoleniami na ukladanie CO2. V článku 10 sa ustanovuje kontrola návrhov rozhodnutí o povolení, ktorú vykonáva Komisia. Komisia môže poskytnúť stanovisko, na ktoré bude zodpovedný orgán prihliadať pri vydávaní rozhodnutí o povolení. Ďalšie ustanovenie, ktoré je v tomto kontexte dôležité, je odkaz na smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (smernica 85/337/EHS zmenená a doplnená smernicou 97/11/ES) v súvislosti s úložiskami v článku 29 ods. 1 písm. b), čím sa zabezpečuje hodnotenie vplyvu a verejná diskusia. Kapitola 4 obsahuje povinnosti týkajúce sa prevádzky, uzavretia a etapy po uzavretí, vrátane akceptačných kritérií pre CO2, povinnosti v oblasti monitorovania a podávania správ, kontroly, opatrenia v prípade nedostatkov a/alebo úniku, povinnosti v súvislosti s uzavretím a etapy po uzavretí a ustanovenia pre finančné zabezpečenie. Kapitola 5 obsahuje ustanovenia pre prístup k preprave a ukladaniu. Kapitola 6 obsahuje všeobecné ustanovenia o príslušnom orgáne, cezhraničnej spolupráci, sankciách, podávaní správ, zmenách a doplneniach a príslušných komitologických postupoch. V kapitole 7 je súhrn potrebných zmien a doplnení pre iné právne predpisy, vrátane potrebných úprav právnych predpisov týkajúcich sa vody a odpadov, a kapitola 8 obsahuje štandardné záverečné ustanovenia. V prílohe I sa stanovujú podrobné kritériá pre požiadavky na charakterizovanie úložiska a posudzovanie rizík podľa článku 4. V prílohe II sa stanovujú podrobné kritériá pre požiadavky na monitorovanie podľa článku 13. |

120 |

2008/0015 (COD)

Návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[4],

keďže:

1. Konečným cieľom Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy, ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993 o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy[5], je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečným antropogénnym zásahom do klimatického systému.

2. V šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva ustanovenom rozhodnutím č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva[6], sa určuje zmena klímy ako priorita na prijatie opatrení. V tomto programe sa uznáva, že sa Spoločenstvo zaviazalo dosiahnuť v rokoch 2008 až 2012 zníženie emisií skleníkových plynov o 8 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, a že z dlhodobého hľadiska bude potrebné znížiť globálne emisie skleníkových plynov približne o 70 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

3. V oznámení Komisie z 10. januára 2007 „Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na dva stupne Celzia – cesta vpred do roku 2020 a neskôr“[7] sa vysvetľuje, že v súvislosti s predpokladaným globálnym znížením emisií skleníkových plynov o 50 % do roku 2050 sa vyžaduje zníženie emisií skleníkových plynov vo vyspelom svete o 30 % do roku 2020 a ďalej o 60 – 80 % do roku 2050, že toto zníženie je technicky realizovateľné a prínosy ďaleko presiahnu náklady, ale že na jeho dosiahnutie sa musia využiť všetky možnosti pre zlepšenie situácie.

4. Zachytávanie a geologické ukladanie oxidu uhličitého (CCS) je prostriedok na zmierňovanie zmeny klímy. Spočíva v zachytávaní oxidu uhličitého (CO2) z priemyselných zariadení, v jeho preprave na úložisko a jeho vstreknutí do vhodnej geologickej formácie za účelom trvalého uloženia.

5. V rámci Druhého európskeho programu pre zmenu klímy (ECCP II), ktorý bol ustanovený oznámením Komisie „Víťazne v zápase s globálnymi klimatickými zmenami“ z 9. februára 2005[8] na prípravu a hodnotenie budúcej politiky Spoločenstva v oblasti klímy sa vytvorila pracovná skupina pre zachytávanie a geologické ukladanie uhlíka. Poslaním tejto pracovnej skupiny bolo skúmať CCS ako prostriedok na obmedzenie zmeny klímy. Pracovná skupina uverejnila podrobnú správu na tému regulácie, ktorá bola prijatá v júni 2006. V nej sa zdôraznila potreba vytvorenia politiky i regulačných rámcov pre CCS a na Komisiu sa naliehalo, aby vykonala ďalší výskum tejto záležitosti.

6. V oznámení Komisie „Trvalo udržateľná výroba energie z fosílnych palív: s cieľom dosiahnuť po roku 2020 takmer nulové emisie z uhlia“ z 10. januára 2007[9] sa znova zdôraznila potreba regulačného rámca na základe integrovaného hodnotenia rizík úniku CO2, vrátane požiadaviek na výber úložiska, ktoré boli navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo riziko úniku, a vrátane režimu monitorovania a predkladania správ s cieľom kontroly ukladania a vhodnej možnosti nápravy v prípade výskytu akejkoľvek poruchy, ktorá by mohla nastať. V oznámení sa stanovil akčný plán pre Komisiu v tejto oblasti na rok 2007, v ktorom sa vyžadovalo vytvorenie vhodného riadiaceho rámca pre CCS, vrátane prác na regulačnom rámci, stimulačnom rámci a podporných programoch, ako aj na vonkajších prvkoch (technologická spolupráca s kľúčovými krajinami v oblasti CCS).

7. Na zasadnutí Európskej rady 8. a 9. marca 2007 sa tiež naliehalo na členské štáty a Komisiu, aby vyvinuli úsilie na zintenzívnenie výskumu a vývoja a aby vytvorili potrebný technický, hospodársky a regulačný rámec na odstránenie existujúcich právnych prekážok a, pokiaľ je to možné, dosiahli zavedenie CCS bezpečného pre životné prostredie do nových elektrární na fosílne palivá do roku 2020.[10]

8. Na medzinárodnej úrovni sa právne prekážky geologického ukladania CO2 v podmorských geologických formáciách odstránili prijatím súvisiacich rámcov na riadenie rizík a to ako na základe Dohovoru o predchádzaní znečisťovaniu morí odpadmi a inými látkami (Londýnsky dohovor z roku 1972) tak aj na základe Dohovoru na ochranu morského prostredia severovýchodného Atlantiku (Dohovor OSPAR).

9. Zmluvné strany Londýnskeho protokolu z roku 1996 k Londýnskemu dohovoru z roku 1972 prijali v roku 2006 zmeny a doplnenia k protokolu z roku 1996 k Londýnskemu dohovoru z roku 1972. Týmito zmenami a doplneniami sa umožňuje a reguluje ukladanie tokov CO2 z procesov zachytávania CO2 v geologických formáciách pod morským dnom.

10. Zmluvné strany dohovoru OSPAR prijali v roku 2007 zmeny a doplnenia k prílohám dohovoru s cieľom umožniť ukladanie CO2 v geologických formáciách pod morským dnom, rozhodnutie o zabezpečení ukladania tokov oxidu uhličitého spôsobom bezpečným pre životné prostredie v geologických formáciách a usmernenia OSPAR pre posudzovanie rizík a riadenie tejto činnosti. Taktiež prijali rozhodnutie o zákaze vypúšťania CO2 do vodného stĺpca v mori a na morskom dne kvôli potenciálnym nepriaznivým účinkom.

11. Na úrovni Spoločenstva sa už zaviedli mnohé právne nástroje na riadenie niektorých rizík CCS pre životné prostredie, najmä vzhľadom na zachytávanie a prepravu CO2, a kde je to možné, mali by sa uplatňovať.

12. Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia[11] určitými priemyselnými činnosťami je vhodná na reguláciu rizík zachytávania CO2, a preto by sa mala uplatňovať pri zachytávaní tokov CO2 s cieľom geologického ukladania zo zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.

13. Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[12] by sa mala uplatňovať pri zachytávaní a preprave tokov CO2 za účelom geologického ukladania. Mala by sa tiež uplatňovať pri úložiskách podľa tejto smernice.

14. Táto smernica by sa mala uplatňovať pri geologickom ukladaní CO2 na území členských štátov, ich výhradných hospodárskych zón a v ich kontinentálnych šelfoch. Smernica by sa nemala uplatňovať pri výskumných projektoch. Mala by sa však uplatňovať pri demonštračných projektoch s celkovým plánovaným obsahom na ukladanie 100 a viac kiloton CO2. Táto hranica sa tiež javí ako vhodná na účely iných súvisiacich právnych predpisov Spoločenstva. Nemalo by sa povoliť ukladanie CO2 v geologických formáciách, ktoré presahujú teritoriálny rozsah pôsobnosti tejto smernice, a ukladanie CO2 vo vodnom stĺpci.

15. Členským štátom by sa malo zachovať právo určovať oblasti v rámci svojho územia, z ktorých možno vyberať mesta na ukladanie CO2. Výber vhodného miesta je rozhodujúci, aby sa zabezpečilo, že uložený CO2 bude úplne izolovaný na neobmedzenú dobu v budúcnosti. Miesto by sa teda malo vyberať ako úložisko, ak neexistuje žiadne významné riziko úniku a ak v žiadnom prípade nie je pravdepodobné, že by došlo k nejakému výraznému vplyvu na životné prostredie alebo zdravie. Toto by sa malo rozhodnúť na základe charakteristiky a hodnotenia potenciálneho úložného komplexu podľa špecifických požiadaviek.

16. Členské štáty by mali rozhodnúť, v ktorých prípadoch sa vyžaduje prieskum na získanie informácií potrebných na výber úložiska. Takýto prieskum by sa mal vykonávať na základe žiadosti o povolenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby postupy na udeľovanie povolení na prieskum boli otvorené pre všetky subjekty, ktoré vlastnia potrebné kapacity, a aby sa povolenia udeľovali na základe objektívnych uverejnených kritérií. Kvôli ochrane a podpore investícií do prieskumu by sa povolenia na prieskum mali udeľovať na oblasť obmedzenej veľkosti a na dobu určitú, počas ktorej by držiteľ povolenia mal mať výhradné právo na prieskum potenciálneho úložného komplexu pre CO2. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v tomto čase nepovolilo žiadne konfliktné využívanie úložného komplexu.

17. Úložisko by sa nemalo využívať bez povolenia na ukladanie CO2. Povolenie na ukladanie CO2 by malo byť kľúčovým nástrojom na zabezpečenie toho, aby sa plnili zásadné požiadavky smernice, a teda aby sa geologické ukladanie vykonávalo spôsobom bezpečným pre životné prostredie.

18. Všetky návrhy povolení na ukladanie CO2 by sa mali predkladať Komisii, aby k návrhom povolení mohla vydať stanovisko do šiestich mesiacov od ich predloženia. Štátne orgány by mali prihliadať na toto stanovisko pri rozhodovaní o povolení a každú odchýlku od stanoviska Komisie by mali zdôvodniť. Kontrola na úrovni Spoločenstva by mala pomôcť zabezpečiť súlad pri vykonávaní požiadaviek smernice v celom Spoločenstve a tiež zvýšiť dôveru verejnosti voči CCS, najmä v počiatočnej etape vykonávania smernice.

19. Príslušné orgány by mali kontrolovať a keď je potrebné, aktualizovať alebo odobrať povolenia na ukladanie CO2, okrem iného vtedy, ak boli informované o významných nedostatkoch alebo únikoch, ak zo správy, ktorú predložili prevádzkovatelia, alebo z vykonaných kontrol vyplynul nesúlad s podmienkami povolenia alebo ak sa dozvedia o akomkoľvek inom neplnení podmienok povolenia zo strany prevádzkovateľa. Po odobratí povolenia by mal príslušný orgán vydať nové povolenie alebo uzavrieť úložisko. Medzičasom by príslušný orgán mal prevziať zodpovednosť za úložisko, vrátane všetkých z toho vyplývajúcich právnych záväzkov. Vzniknuté náklady by mal uhradiť bývalý prevádzkovateľ a to v maximálnom možnom rozsahu.

20. Je potrebné stanoviť obmedzenia týkajúce sa zloženia toku CO2, ktoré sú v súlade s hlavným cieľom geologického ukladania, ktorým je izolácia emisií CO2 od ovzdušia a vychádzajú z rizík, ktoré môže spôsobiť znečistenie v oblasti bezpečnosti a ochrany prepravnej a skladovacej siete. Z toho dôvodu by sa zloženie toku CO2 malo skontrolovať pred vstreknutím a uložením.

21. Monitorovanie je dôležité pri posudzovaní toho, či sa vstreknutý CO2 správa podľa predpokladov, či nedochádza k nejakým presunom alebo únikom a či nejaký zistený únik nepoškodzuje životné prostredie alebo ľudské zdravie. Z toho dôvodu by členské štáty mali zabezpečiť, aby v etape prevádzky prevádzkovateľ monitoroval úložný komplex a vstrekovacie zariadenia na základe plánu monitorovania navrhnutého podľa špecifických požiadaviek na monitorovanie. Tento plán by sa mal predložiť príslušnému orgánu na schválenie.

22. Prevádzkovateľ by mal zodpovednému orgánu predkladať správy, okrem iného, o výsledkoch monitorovania, a to aspoň jedenkrát za rok. Okrem toho by členské štáty mali zaviesť systém kontrol s cieľom zabezpečiť, aby prevádzka úložiska bola v súlade s požiadavkami tejto smernice.

23. Vyžadujú sa ustanovenia o záväzkoch za škody na miestnom životnom prostredí a za poškodenie klímy v dôsledku akéhokoľvek nedostatku v trvalej izolácii. Záväzok za poškodenie životného prostredia (poškodenie chránených druhov a prirodzených biotopov, vody a pôdy) sa reguluje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd[13], ktorá by sa mala uplatňovať pri prevádzke úložísk podľa súčasnej smernice. Záväzok za poškodenie klímy v dôsledku únikov sa rieši zahrnutím úložísk do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES[14], v ktorej sa vyžaduje odovzdávanie obchodných emisných kvót za všetky emisie z únikov. Okrem toho by sa touto smernicou mala ustanoviť povinnosť prevádzkovateľa prijať opravné opatrenia v prípade významných nedostatkov alebo únikov na základe plánu opravných opatrení, ktorý sa predkladá na schválenie príslušnému štátnemu orgánu. Keď prevádzkovateľ neprijme potrebné opravné opatrenia, tieto opatrenia by mal prijať príslušný orgán, ktorý by mal žiadať od prevádzkovateľa úhradu nákladov.

24. Úložisko by sa malo uzavrieť, ak sú splnené podmienky uvedené v povolení, na žiadosť prevádzkovateľa so súhlasom príslušného orgánu alebo ak príslušný orgán tak rozhodne po odobratí povolenia na ukladanie CO2.

25. Po uzavretí úložiska by prevádzkovateľ mal naďalej zostať zodpovedný za údržbu, monitorovanie a kontrolu, podávanie správ a opravné opatrenia podľa požiadaviek tejto smernice na základe plánu činnosti po uzavretí, ktorý sa predkladá na schválenie príslušnému orgánu, ako aj za všetky z toho vyplývajúce povinnosti na základe iných súvisiacich právnych predpisov Spoločenstva, pokiaľ sa zodpovednosť za úložisko neprevedie na príslušný orgán.

26. Zodpovednosť za úložisko, vrátane všetkých z toho vyplývajúcich právnych záväzkov, by sa mala previesť na príslušný orgán, keď všetky dostupné dôkazy signalizujú, že uložený CO2 bude úplne izolovaný na neobmedzenú dobu v budúcnosti. Za tým účelom by prevádzkovateľ mal pripraviť správu, v ktorej preukáže, že toto kritérium je splnené, a predložiť ju príslušnému orgánu na schválenie prevodu. Všetky návrhy schvaľujúcich rozhodnutí by sa mali predkladať Komisii, aby k nim mohla do šiestich mesiacov od ich predloženia vydať stanovisko. Štátne orgány by mali na toto stanovisko prihliadať pri rozhodovaní o schválení a každú odchýlku od stanoviska Komisie by mali zdôvodniť. Podobne ako kontrola návrhov povolení na ukladanie CO2 na úrovni Spoločenstva, aj kontrola návrhov schvaľujúcich rozhodnutí by mala pomôcť zabezpečiť súlad pri vykonávaní požiadaviek smernice v celom Spoločenstve a tiež zvýšiť dôveru verejnosti voči CCS, najmä v počiatočnej etape vykonávania tejto smernice.

27. Po prevode zodpovednosti by sa malo povoliť ukončenie monitorovania, ale monitorovanie by sa malo znova aktivovať, ak sa zistia úniky alebo významné nedostatky. Bývalý prevádzkovateľ by nemal príslušnému orgánu uhrádzať žiadne náklady, ktoré mu vzniknú po prevode zodpovednosti.

28. Malo by sa prijať finančné ustanovenie, aby vzrástla istota, že povinnosti pri uzavretí a po uzavretí, povinnosti vyplývajúce zo zahrnutia pod smernicu 2003/87/ES a povinnosti prijať opravné opatrenia v prípade významných nedostatkov alebo únikov na základe tejto smernice, je možné splniť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby žiadateľ prijal finančné ustanovenia, formou finančnej záruky alebo ľubovoľného iného rovnocenného nástroja, pred predložením žiadosti o povolenie.

29. Prístup k prepravným sieťam a úložiskám by sa mohol stáť podmienkou vstupu do konkurenčného fungovania vnútorného trhu s elektrinou a teplom, v závislosti od relatívnych cien uhlíka a CCS. Preto je vhodné zaviesť také opatrenia pre potenciálnych používateľov, aby tento prístup získali. Malo by sa to urobiť tak, ako určí každý členský štát, pri uplatňovaní cieľov spravodlivého a otvoreného prístupu a s prihliadnutím, okrem iného, na prepravnú a úložnú kapacitu, ktorá je k dispozícii alebo sa môže v primeranej miere poskytnúť, ako aj na podiel jeho záväzku zníženia CO2 podľa medzinárodných právnych nástrojov a s prihliadnutím na právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa majú vykonávať zachytávaním a geologickým ukladaním CO2. Členské štáty by tiež mali zaviesť mechanizmy na riešenie sporov, ktoré by umožnili efektívne urovnávanie sporov v súvislosti s prístupom k prepravným sieťam a úložiskám.

30. Vyžadujú sa ustanovenia, ktorými by sa zabezpečilo, že v prípade cezhraničnej prepravy, cezhraničných úložísk alebo cezhraničných úložných komplexov príslušné orgány daných členských štátov budú spoločne plniť požiadavky tejto smernice a všetkých ďalších právnych predpisov Spoločenstva.

31. Príslušný orgán by mal založiť a viesť register všetkých uzavretých úložísk a okolitých úložných komplexov, vrátane máp ich priestorového rozsahu, a o tento by sa mali príslušné štátne orgány opierať v priebehu príslušných plánovacích a povoľovacích postupov. O vytvorení registra by sa mala informovať aj Komisia.

32. Členské štáty by mali predkladať správy o vykonávaní tejto smernice na základe dotazníkov, ktoré zostaví Komisia podľa smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím[15].

33. Členské štáty by mali zaviesť pravidlá o sankciách, ktoré sa môžu uplatňovať pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odstrašujúce.

34. Opatrenia Spoločenstva potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[16].

35. Smernica 85/337/EHS by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby zahŕňala zachytávanie a prepravu tokov CO2 na geologické ukladanie, ako aj na úložiská podľa tejto smernice. Smernica 96/61/ES by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby zahŕňala zachytávanie tokov CO2 na geologické ukladanie zo zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice. Smernica 2004/35/ES by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby pokrývala prevádzku úložísk podľa tejto smernice.

36. Prijatím tejto smernice by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia proti rizikám vyvolaným geologickým ukladaním CO2. Z toho dôvodu by sa mala zmeniť a doplniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch[17] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu[18] tak, aby sa vylúčil CO2, ktorý sa zachytáva a prepravuje za účelom geologického ukladania, z rozsahu uplatňovania týchto nástrojov. Taktiež by sa mala zmeniť a doplniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[19] tak, aby sa umožnilo vstrekovanie CO2 do hlbinných zásobníkov slanej vody za účelom geologického ukladania.

37. Prechod na nízkouhlíkovú výrobu energie vyžaduje také nové investície do výroby energie z fosílnych palív, ktorými by sa uľahčilo podstatné zníženie emisií. Z toho dôvodu by sa mala zmeniť a doplniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení[20] tak, aby sa vyžadovalo, že všetky spaľovne, ktorým sa prvé stavebné povolenie alebo prvé povolenie na prevádzku udelí po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, budú mať na mieste zariadenia vhodný priestor na umiestnenie vybavenia potrebného na zachytávanie a stláčanie CO2 a že sa bude posudzovať dostupnosť vhodných úložísk a prepravných sietí, ako aj technická realizovateľnosť dodatočného vybavenia pre CO2.

38. Keďže cieľ navrhnutého opatrenia - vytvorenie právneho rámca na reguláciu environmentálnych rizík CCS - nemôžu úspešne splniť členské štáty, ak konajú jednotlivo, a možno ho teda z dôvodu rozsahu a účinkov tohto opatrenia lepšie splniť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa ustanovuje v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa ustanovuje v uvedenom článku, táto smernica nepresahuje rozsah pôsobnosti, ktorý je potrebný na splnenie týchto cieľov.

39. Uplatňovanie tejto smernice sa uskutočňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 87 a 88 Zmluvy o ES,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA 1 Predmet, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1 Predmet a účel

1. Touto smernicou sa zakladá právny rámec na geologické ukladanie oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“).

2. Účelom geologického ukladania je trvalá izolácia CO2 takým spôsobom, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na životné prostredie a všetkým z toho vyplývajúcim rizikám pre ľudské zdravie, alebo aby sa tieto čo najviac znížili.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti a zákaz

1. Táto smernica sa uplatňuje pri geologickom ukladaní CO2 na území členských štátov, ich výhradných hospodárskych zón a v ich kontinentálnych šelfoch v zmysle Dohovoru Organizácie spojených národov o námornom práve (UNCLOS).

2. Táto smernica sa neuplatňuje pri geologickom ukladaní CO2 na účely výskumu, vývoja alebo testovania nových výrobkov a procesov.

3. Ukladanie CO2 v geologických formáciách, ktoré presahujú oblasti uvedené v odseku 1, nie je dovolené.

4. Ukladanie CO2 vo vodnom stĺpci nie je dovolené.

Článok 3 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1) „geologické ukladanie CO2“ znamená vstrekovanie a ukladanie tokov CO2 do podzemných geologických formácií ;

(2) „vodný stĺpec“ znamená vertikálne súvislú vodnú masu od hladiny po usadeniny na dne vodného útvaru;

(3) „úložisko“ znamená určitú geologickú formáciu, ktorá sa používa na geologické ukladanie CO2;

(4) „geologická formácia“ znamená litostratigrafickú jednotku , v rámci ktorej možno nájsť a zmapovať zreteľné vrstvy hornín;

(5) „únik“ znamená každé uvoľnenie CO2 z úložného komplexu;

(6) „úložný komplex“ znamená úložisko a okolité geologické oblasti, ktoré môžu mať vplyv na celkovú neporušenosť ukladania CO2 a bezpečnosť (t. j. formácie na druhotnú izoláciu);

(7) „prieskum“ znamená posudzovanie potenciálnych úložných komplexov pomocou osobitného postupu, vrátane takých činností, ako je vykonávanie geologických prieskumov fyzikálnymi alebo chemickými prostriedkami a vrty na získanie geologických informácií o vrstvách v potenciálnom úložnom komplexe;

(8) „povolenie na prieskum“ znamená písomné a zdôvodnené rozhodnutie, ktorým sa povoľuje prieskum, a ktoré vydáva príslušný orgán podľa požiadaviek tejto smernice;

(9) „prevádzkovateľ“ znamená ľubovoľný fyzický alebo právnický, štátny alebo súkromný subjekt, ktorý prevádzkuje alebo riadi úložisko alebo ktorému bola zverená rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním úložiska podľa vnútroštátnych právnych predpisov; tento subjekt sa môže v období od príprav ukladania CO2 až po etapu po uzavretí úložiska zmeniť;

(10) „povolenie na ukladanie CO2“ znamená písomné a zdôvodnené rozhodnutie, ktorým sa povoľuje geologické ukladanie CO2 v úložisku a ktoré vydáva príslušný orgán podľa požiadaviek tejto smernice;

(11) „podstatná zmena“ znamená zmenu, ktorá môže mať výrazný vplyv na životné prostredie;

(12) „tok CO2“ znamená prúd látok, ktoré sú výsledkom postupov zachytávania oxidu uhličitého;

(13) „odpad“ znamená látky, ktoré sú vymedzené ako odpad pod písmenom a) článku 1 ods. 1 smernice 2006/12/ES;

(14) „oblak CO2“ znamená rozptylový objem CO2 v geologickej formácii;

(15) „migrácia“ znamená pohyb CO2 v rámci úložného komplexu;

(16) „významný nedostatok“ znamená každý nedostatok v operácii vstrekovania alebo uloženia alebo v stave samotného úložiska, ktorý naznačuje nebezpečenstvo úniku;

(17) „opravné opatrenia“ znamenajú každé opatrenie prijaté na nápravu významných nedostatkov alebo ukončenie únikov, s cieľom zabrániť uvoľňovaniu CO2 z úložného komplexu alebo ho minimalizovať ;

(18) „uzavretie“ úložiska znamená konečné zastavenie vstrekovania CO2 do daného úložiska;

(19) „etapa po uzavretí“ znamená obdobie po uzavretí úložiska, vrátane obdobia po prevode zodpovednosti na príslušný orgán;

(20) „prepravná sieť“ znamená sieť potrubných vedení, vrátane pripojených kompresných staníc, na prepravu CO2 na úložisko.

KAPITOLA 2 Výber úložísk a povolenia na prieskum

Článok 4 Výber úložísk

1. Členským štátom sa ponecháva právo určovať oblasti, z ktorých sa môžu vyberať úložiská podľa požiadaviek tejto smernice.

2. Geologická formácia sa vyberie ako úložisko len vtedy, keď na základe navrhnutých podmienok používania neexistuje žiadne významné nebezpečenstvo úniku a ak je pravdepodobné, že nenastanú žiadne nepriaznivé vplyvy na životné prostredie ani na zdravie.

3. Vhodnosť geologickej formácie na využívanie ako úložiska sa určuje prostredníctvom charakteristiky a hodnotenia potenciálneho úložného komplexu a okolitej oblasti podľa kritérií uvedených v prílohe I.

Článok 5 Povolenia na prieskum

1. Keď členské štáty rozhodnú, že na získanie informácií potrebných na výber úložiska podľa článku 4 sa vyžaduje prieskum, zabezpečia, aby sa žiadny prieskum nevykonával bez povolenia na prieskum.

2. Členské štáty zabezpečia, aby postupy na udeľovanie povolení na prieskum boli prístupné všetkým subjektom, ktoré vlastnia potrebné kapacity, a aby sa povolenia udeľovali na základe objektívnych uverejnených kritérií.

3. Povolenia na prieskum sa udeľujú na oblasť obmedzenej veľkosti a najviac na dva roky, pričom je možné jedno predĺženie maximálne o ďalšie dva roky.

4. Držiteľ povolenia na prieskum má výhradné právo vykonať prieskum potenciálneho úložného komplexu pre CO2. Členské štáty zabezpečujú, aby počas doby platnosti povolenia nedošlo k žiadnemu konfliktnému využívaniu komplexu.

KAPITOLA 3 Povolenia na ukladanie CO 2

Článok 6 Povolenia na ukladanie CO 2

1. Členské štáty zabezpečujú, aby sa žiadne úložisko neprevádzkovalo bez povolenia na ukladanie CO2 .

2. Členské štáty zabezpečujú, aby postupy na udeľovanie povolení na ukladanie CO2 boli prístupné všetkým subjektom, ktoré vlastnia potrebné kapacity, a aby sa povolenia udeľovali na základe objektívnych uverejnených kritérií.

Článok 7 Žiadosti o povolenia na ukladanie CO 2

Žiadosti o povolenia na ukladanie CO2, ktoré sa predkladajú príslušnému orgánu, obsahujú tieto informácie:

(1) názov a adresu žiadateľa a potenciálneho prevádzkovateľa, ak je iná ako adresa žiadateľa;

(2) dôkaz o technickej spôsobilosti žiadateľa alebo potenciálneho prevádzkovateľa;

(3) charakteristiku úložiska a úložného komplexu a hodnotenie predpokladanej bezpečnosti ukladania podľa článku 4 ods. 2 a ods. 3;

(4) celkové množstvo CO2, ktoré sa má vstreknúť a uložiť, ako aj výhľadové zdroje, zloženie tokov CO2 a rýchlosť vstrekovania;

(5) návrh plánu monitorovania podľa článku 13 ods. 2;

(6) návrh plánu opravných opatrení podľa článku 16 ods. 2;

(7) predbežný návrh plánu na etapu po zavretí podľa článku 17 ods. 3;

(8) informácie, ktoré sa poskytujú podľa článku 5 smernice 85/337/EHS;

(9) dôkaz o finančnej záruke alebo o inom rovnocennom zabezpečení, ako sa vyžaduje na základe článku 19.

Článok 8 Podmienky povolení na ukladanie CO 2

Príslušný orgán vydá povolenie na ukladanie CO2 len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

(1) príslušný orgán je presvedčený, že:

(a) všetky príslušné požiadavky tejto smernice sú splnené;

(b) riadenie úložiska bude v rukých fyzickej osoby, ktorá je na riadenie tohto miesta technicky spôsobilá a spoľahlivá; odborný a technický rozvoj a vyškolenie tejto osoby a celého personálu je zabezpečené;

(2) Komisia vydala svoje stanovisko k návrhu povolenia podľa článku 10 ods. 1;

(3) príslušný orgán posúdil toto stanovisko podľa článku 10 ods. 2.

Článok 9 Obsah povolení na ukladanie CO 2

Povolenie obsahuje:

(1) názov a adresu prevádzkovateľa;

(2) presné miesto a vymedzenie úložiska a úložného komplexu ;

(3) celkové množstvo CO2 povoleného na geologické ukladanie a maximálne rýchlosti vstrekovania;

(4) požiadavky na zloženie toku CO2 a postup na prijatie CO2 podľa článku 12 a ďalšie požiadavky na vstrekovanie a ukladanie, ak sú potrebné;

(5) schválený plán monitorovania, povinnosti súvisiace s vykonaním tohto plánu a požiadavky na jeho aktualizáciu podľa článku 13, ako aj požiadavky na podávanie správ podľa článku 14;

(6) požiadavku na informovanie príslušného orgánu v prípade významných nedostatkov alebo únikov, schválený plán opravných opatrení a povinnosť vykonať tento plán opravných opatrení v prípade významných nedostatkov alebo únikov podľa článku 16;

(7) podmienky na uzavretie a schválený predbežný plán činností po uzavretí podľa článku 17;

(8) ustanovenia o zmenách, kontrole, aktualizácii a odobratí povolenia na ukladanie CO2 podľa článku 11;

(9) požiadavku udržiavať finančnú záruku alebo akékoľvek iné rovnocenné zabezpečenie podľa článku 19.

Článok 10 Kontrola návrhov povolení na ukladanie CO 2 zo strany Komisie

1. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých návrhoch povolení na ukladanie CO2, žiadostiach o povolenia a všetkých ostatných materiáloch, ktoré príslušný orgán posudzuje pri prijímaní návrhu rozhodnutia. Komisia do šiestich mesiacov od ich predloženia môže vydať stanovisko k návrhom povolení.

2. Príslušný orgán oznámi Komisii konečné rozhodnutie a v prípade, že sa líši od stanoviska Komisie, túto odchýlku zdôvodní.

Článok 11 Zmeny, kontrola, aktualizácia a odobratie povolení na ukladanie CO 2

1. Prevádzkovateľ informuje zodpovedný orgán o každej plánovanej zmene v prevádzke úložiska. Keď je potrebné, príslušný orgán aktualizuje povolenie na ukladanie CO2 alebo podmienky povolenia.

2. Členské štáty zabezpečujú, aby sa nevykonala žiadna podstatná zmena bez nového povolenia na ukladanie CO2 vydaného v súlade s touto smernicou.

3. Príslušný orgán kontroluje, a keď je to potrebné, aktualizuje alebo odoberie povolenie na ukladanie CO2:

(a) ak dostal informáciu o významných nedostatkoch alebo únikoch podľa článku 16 ods. 1;

(b) ak sa v správach predložených podľa článku 14 alebo po environmentálnych inšpekciách, ktoré sa vykonávajú podľa článku 15, vykazuje nesúlad s podmienkami povolenia alebo riziká významných nedostatkov alebo únikov;

(d) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia pod písmenom a) až c), každých päť rokov.

4. Ak bolo povolenie odobraté podľa odseku 3, príslušný orgán vydá nové povolenie na ukladanie CO2 alebo uzavrie úložisko podľa písmena c) článku 17 ods. 1. Pokiaľ sa nevydá nové povolenie, príslušný orgán prevezme zodpovednosť za úložisko vrátane všetkých z toho vyplývajúcich právnych záväzkov. Príslušný orgán si v maximálnom možnom rozsahu vyžiada od bývalého prevádzkovateľa náhradu všetkých vzniknutých nákladov.

KAPITOLA 4 Povinnosti v súvislosti s prevádzkou, uzavretím a v etape po uzavretí

Článok 12 Kritériá a postup na prijatie toku CO 2

1. Tok CO2 pozostáva prevažne z oxidu uhličitého. Z toho dôvodu sa nesmie do neho pridávať žiadny odpad ani iné látky za účelom uskladnenia tohto odpadu alebo látok. Tok CO2 však môže obsahovať náhodne viazané látky zo zdroja, z procesu zachytávania alebo vstrekovania. Koncentrácie týchto látok sú pod úrovňami, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť neporušenosť úložiska a príslušnú prepravnú infraštruktúru a vyvolať významné riziko pre životné prostredie alebo porušiť požiadavky uplatniteľných právnych predpisov Spoločenstva.

2. Členské štáty zabezpečujú aby pri vstrekovaní a ukladaní toku CO2:

(a) pred dodávkou alebo v čase dodávky alebo v čase prvej zo série dodávok prevádzkovateľ vedel preukázať pomocou príslušnej dokumentácie, že daný tok CO2 sa môže prijať v úložisku podľa podmienok ustanovených v povolení, a že spĺňa kritériá zloženia stanovené v odseku 1;

(b) prevádzkovateľ vedie register množstiev a charakteristík dodaných tokov CO2, s evidenciou pôvodu, zloženia a totožnosti výrobcov a prepravcov tokov CO2.

Článok 13 Monitorovanie

1. Členské štáty zabezpečujú, aby prevádzkovateľ vykonával monitorovanie vstrekovacích zariadení, úložného komplexu (kde je to možné aj oblaku CO2), a kde je to vhodné, aj okolitého prostredia za účelom:

(a) porovnania skutočného a modelového správania CO2 v úložisku ;

(b) zisťovania migrácie CO2;

(d) zisťovania významných nepriaznivých účinkov na okolité prostredie, obyvateľstvo alebo používateľov okolitej biosféry;

(e) posudzovania efektívnosti všetkých opravných opatrení, ktoré sa prijmú podľa článku 16;

(f) posúdenia, či uložený CO2 bude úplne izolovaný na neobmedzený čas v budúcnosti.

2. Monitorovanie sa vykonáva na základe plánu monitorovania, ktorý vypracuje prevádzkovateľ podľa požiadaviek stanovených v prílohe II a predloží ho na schválenie príslušnému orgánu podľa článku 7 ods. 5 a článku 9 ods. 5. Tento plán sa aktualizuje podľa požiadaviek uvedených v prílohe II a povinne každých päť rokov kvôli zohľadneniu technického vývoja. Aktualizované plány sa znova predkladajú na schválenie príslušnému orgánu.

Článok 14 Podávanie správ

S periodicitou, ktorú určí príslušný orgán, a vždy aspoň jedenkrát za rok prevádzkovateľ predloží príslušnému orgánu:

(1) všetky výsledky monitorovania podľa článku 13 za obdobie, ktorého sa správa týka;

(2) množstvá a charakteristiky tokov CO2 dodaných v období, ktorého sa správa týka, s uvedením pôvodu, zloženia a totožnosti výrobcov a prepravcov tokov CO2 registrovaných podľa ustanovení pod písmenom b) článku 12 ods. 2;

(3) dôkaz o udržiavaní finančnej záruky podľa článku 19 a článku 9 ods. 9;

(4) všetky ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán považuje za dôležité na účely posúdenia plnenia podmienok povolenia a rozširovania poznatkov o správaní CO2 v úložisku .

Článok 15 Kontroly

1. Členské štáty zabezpečia, aby zodpovedné orgány zaviedli systém rutinných a nerutinných kontrol všetkých úložísk v rozsahu pôsobnosti tejto smernice za účelom preverenia a zlepšenia plnenia požiadaviek smernice a monitorovania účinkov na životné prostredie.

2. Kontroly môžu zahŕňať také činnosti, ako sú osobné kontroly úložného komplexu, vrátane vstrekovacích zariadení, posúdenie vstrekovacích a monitorovacích operácií, ktoré vykonáva prevádzkovateľ, a kontroly všetkých súvisiacich záznamov o úložisku , ktoré vedie prevádzkovateľ.

3. Rutinné kontroly sa vykonávajú najmenej jedenkrát za rok. Pri nich sa preveria príslušné vstrekovacie a monitorovacie zariadenia, ako aj celá škála súvisiacich účinkov úložného komplexu na životné prostredie.

4. Nerutinné kontroly sa vykonávajú:

(a) ak zodpovedný orgán dostane informáciu o únikoch alebo významných nedostatkoch podľa článku 16 ods. 1;

(b) ak sa v správach podľa článku 14 vykázalo nedostatočné plnenie podmienok povolenia;

(d) v iných situáciách, keď to príslušný orgán považuje za vhodné.

5. Po každej kontrole príslušný orgán pripravuje správu o výsledkoch kontroly. V správe sa vyhodnocuje plnenie požiadaviek smernice a uvádza sa, či sú potrebné nejaké ďalšie opatrenia. Správa sa poskytuje príslušnému prevádzkovateľovi a zverejňuje sa do dvoch mesiacov od kontroly.

Článok 16 Opatrenia v prípade významných nedostatkov alebo únikov

1. Členské štáty zabezpečujú, aby prípade významných nedostatkov alebo únikov prevádzkovateľ o nich bez odkladu informoval príslušný orgán a vykonal potrebné opravné opatrenia.

2. Opravné opatrenia podľa odseku 1 sa vykonávajú na základe plánu opravných opatrení, ktorý sa predkladá na schválenie príslušnému orgánu podľa článku 7 ods. 6 a článku 9 ods. 6.

3. Príslušný orgán môže kedykoľvek požiadať prevádzkovateľa, aby vykonal ďalšie opravné opatrenia alebo iné, ako opravné opatrenia stanovené v pláne opravných opatrení. Môže tiež sám kedykoľvek vykonať opravné opatrenia a prevádzkovateľa potom požiadať o úhradu nákladov.

4. Ak prevádzkovateľ nevykoná potrebné opravné opatrenia, zodpovedný orgán sám vykoná potrebné opravné opatrenia a od prevádzkovateľa žiada úhradu nákladov.

Článok 17 Povinnosti pri uzavretí a po uzavretí

1. Úložisko alebo jeho časť sa uzavrie:

(a) keď sú splnené príslušné podmienky uvedené v povolení;

(b) na žiadosť prevádzkovateľa, so súhlasom príslušného orgánu;

2. Po uzavretí úložiska podľa odseku 1 písm. a) alebo b) prevádzkovateľ naďalej nesie zodpovednosť za údržbu, monitorovanie, kontrolu, podávanie správ a za opravné opatrenia podľa požiadaviek stanovených v tejto smernici, ako aj za všetky z toho vyplývajúce povinnosti na základe iných príslušných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva, pokiaľ sa zodpovednosť za úložisko neprevedie na príslušný orgán podľa článku 18 ods. 1 až ods. 4. Prevádzkovateľ je tiež zodpovedný za zaplombovanie úložiska a za odstránenie vstrekovacích zariadení.

3. Povinnosti uvedené v odseku 2 sa plnia na základe plánu pre etapu po uzavretí, ktorý vypracuje prevádzkovateľ podľa najlepších postupov a v súlade s požiadavkami ustanovenými v prílohe II bode 2. Predbežný plán pre etapu po uzavretí sa predkladá na schválenie príslušnému orgánu podľa článku 7 ods. 7 a článku 9 ods. 7. Pred uzavretím úložiska podľa ustanovení pod písmenami a) alebo b) odseku 1 sa predbežný plán pre etapu po uzavretí:

(a) podľa potreby aktualizuje, najmä so zreteľom na najlepšie postupy;

(b) predloží príslušnému orgánu; a

4. Po uzavretí úložiska podľa odseku 1 písm. c) príslušný orgán naďalej nesie zodpovednosť za údržbu, monitorovanie, kontrolu a za opravné opatrenia podľa požiadaviek ustanovených v tejto smernici, ako aj za všetky z toho vyplývajúce povinnosti na základe iných príslušných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva. Požiadavky na etapu po uzavretí podľa tejto smernice sa plnia na základe predbežného plánu pre etapu po uzavretí, ktorý sa predkladá na schválenie príslušnému orgánu podľa článku 7 ods. 7 a článku 9 ods. 7 a ktorý sa podľa potreby aktualizuje.

Článok 18 Prevod zodpovednosti

1 . Keď sa úložisko uzavrie podľa ustanovení pod písmenom a) alebo b) článku 17 ods. 1, zodpovednosť za uzavreté miesto, vrátane všetkých z toho vyplývajúcich právnych záväzkov, sa prevedie na príslušný orgán z jeho vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť prevádzkovateľa, keď všetky dostupné dôkazy signalizujú, že uložený CO2 bude úplne izolovaný na neobmedzenú dobu v budúcnosti. Za tým účelom prevádzkovateľ pripraví správu, v ktorej preukáže, že toto kritérium je splnené, a predloží ju budúcemu zodpovednému orgánu na schválenie prevodu zodpovednosti.

2. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých návrhoch schvaľujúcich rozhodnutí, ktoré pripraví príslušný orgán podľa odseku 1, vrátane správ, ktoré predložil prevádzkovateľ a všetkých ostatných materiálov, ktoré príslušný orgán posudzuje pri formulácii svojho záveru. Do šiestich mesiacov od ich predloženia môže Komisia vydať stanovisko k návrhu schvaľujúceho rozhodnutia.

3. Príslušný orgán oznámi Komisii konečné rozhodnutie a v prípade, že sa líši od stanoviska Komisie, túto odchýlku zdôvodní.

4. Spolu so schvaľujúcim rozhodnutím uvedeným v odseku 3 môže príslušný orgán prevádzkovateľovi oznámiť aktualizované požiadavky na zaplombovanie úložiska a odstránenie vstrekovacích zariadení podľa článku 17 ods. 2 a ods. 3. Prevod zodpovednosti sa vykoná po zaplombovaní úložiska a odstránení vstrekovacích zariadení.

5. Po prevode zodpovednosti podľa odsekov 1 až 4 sa monitorovanie môže zastaviť. Ak sa však zistia nejaké úniky alebo závažné nedostatky, monitorovanie sa obnoví, lebo sa vyžaduje posúdenie závažnosti problému a účinnosti opravných opatrení.

6. Bývalý prevádzkovateľ nevykonáva žiadnu úhradu vzniknutých nákladov po prevode zodpovednosti na príslušný orgán podľa odsekov 1 až 4.

7. Keď sa úložisko uzavrie podľa ustanovení pod písmenom c) článku 17 ods. 1, prevod zodpovednosti sa považuje za vykonaný, ak a v prípade že všetky dostupné dôkazy signalizujú, že uložený CO2 bude úplne izolovaný na neobmedzený čas v budúcnosti a že bolo úložisko zaplombované a vstrekovacie zariadenia boli odstránené.

Článok 19 Finančná záruka

1. Členské štáty zabezpečujú, aby žiadateľ vytvoril primerané zabezpečenie, či už vo forme finančnej záruky alebo iného rovnocenného nástroja podľa rozhodnutia členského štátu, a to ešte pred podaním žiadosti o povolenie na ukladanie CO2 , aby sa zabezpečilo, že všetky záväzky, ktoré vzniknú na základe povolenia vydaného podľa tejto smernice, vrátane postupov uzavretia a opatrení po uzavretí, ako aj všetky povinnosti, ktoré vzniknú začlenením do pôsobnosti smernice 2003/87/ES, je možné splniť.

2. Finančná záruka alebo ľubovoľný iný rovnocenný nástroj uvedený v článku 1 sa ponecháva:

(a) po uzavretí úložiska podľa článku 17 ods. 1 písm. a) alebo b), pokiaľ sa zodpovednosť za úložisko neprevedie na príslušný orgán podľa článku 18 ods. 1 až ods. 4;

(b) po odobratí povolenia na ukladanie CO2 podľa článku 11 ods. 3:

(i) pokiaľ sa nevydá nové povolenie na ukladanie CO2 ;

(ii) keď sa úložisko uzavrie podľa článku 17 ods. 1 písm. c), pokiaľ sa nevykoná prevod zodpovednosti podľa článku 18 ods. 7.

KAPITOLA 5 Prístup tretích strán

Článok 20 Prístup k prepravnej sieti a úložiskám

1. Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že potenciálni používatelia môžu dostať prístup k prepravným sieťam a úložiskám na účely geologického ukladania vyrobeného a zachyteného CO2 v súlade s odsekmi 2 až 4.

2. Prístup uvedený v odseku 1 sa poskytuje spôsobom, ktorý určí členský štát. Členský štát uplatňuje ciele spravodlivého a otvoreného prístupu, s prihliadnutím na:

(a) úložnú kapacitu, ktorá je k dispozícii alebo sa môže v primeranej miere sprístupniť na územiach, ktoré sú na to určené na základe článku 4, a na prepravnú kapacitu, ktorá je k dispozícii alebo sa môže v primeranej miere dať k dispozícii;

(b) podiel jeho záväzku zníženia CO2 podľa medzinárodných právnych nástrojov a právnych predpisov Spoločenstva, ktorý plánuje splniť cestou zachytávania a geologického ukladania CO2;

(c) potrebu odmietnuť prístup, ak existuje nezlučiteľnosť technických špecifikácií, ktorú nemožno vhodným spôsobom prekonať;

(d) potrebu prihliadať na riadne zdôvodnené potreby vlastníka alebo prevádzkovateľa úložiska alebo prepravnej siete pre CO2 a na záujmy všetkých ostatných používateľov úložiska alebo prepravy alebo príslušných spracovateľských alebo manipulačných zariadení, ktoré môžu byť dotknuté; a na

(e) potrebu uplatňovať príslušné vnútroštátne zákony a administratívne postupy v súlade so zákonmi Spoločenstva pri udeľovaní povolení na výrobu alebo základný vývoj.

3. Prevádzkovatelia prepravnej siete pre CO2 a prevádzkovatelia úložísk môžu odmietnuť prístup na základe nedostatočnej kapacity. Každé odmietnutie sa riadne zdôvodniť.

4. Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že podnik, ktorý odmieta prístup na základe nedostatočnej kapacity alebo nedostatočného spojenia, vykoná potrebné zlepšenia, pokiaľ sú tieto ekonomicky prijateľné a keď je potenciálny zákazník pripravený za ne zaplatiť, a za predpokladu, že tieto opatrenia nebudú mať nepriaznivý vplyv na environmentálnu ochranu prepravy a na geologické ukladanie CO2.

Článok 21 Riešenie sporov

1. Členské štáty zabezpečujú zavedenie opatrení na riešenie sporov, vrátane ustanovenia orgánu nezávislého od účastníckych strán sporov, ktorý má prístup ku všetkým dôležitým informáciám, aby sa umožnilo urýchlené riešenie sporov v súvislosti s prístupom k prepravných sieťam a úložiskám, so zreteľom na kritériá uvedené v článku 20 ods. 2 a na počet strán, ktoré sa môžu zúčastniť na rokovaniach o tomto prístupe.

2. V prípade cezhraničných sporov sa uplatňujú opatrenia na riešenie sporov toho členského štátu, pod jurisdikciu ktorého patrí prepravná sieť alebo úložisko, ku ktorému sa zamietol prístup. Keď v cezhraničnom spore príslušná prepravná sieť alebo úložisko zasahuje do viacerých členských štátov, tieto členské štáty spolu rokujú s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia tejto smernice uplatňovali konzistentne.

KAPITOLA 6 Všeobecné ustanovenia

Článok 22 Príslušný orgán

Členské štáty zriadia alebo vymenujú príslušný orgán alebo orgány, ktoré nesú zodpovednosť za plnenie povinností stanovených na základe tejto smernice. Ak sa vymenuje viac príslušných orgánov, koordinuje sa činnosť týchto orgánov, ktorá sa vykonáva podľa tejto smernice.

Článok 23 Cezhraničná spolupráca

V prípadoch cezhraničnej prepravy CO2, cezhraničných úložísk alebo cezhraničných úložných komplexov príslušné orgány zainteresovaných členských štátov spoločne plnia požiadavky tejto smernice a iných súvisiacich právnych predpisov Spoločenstva.

Článok 24 Register uzavretých úložísk

1. Príslušný orgán založí a vedie register všetkých uzavretých úložísk a okolitých úložných komplexov, vrátane máp ich priestorového rozsahu.

2. O tento register sa opierajú príslušné štátne orgány pri relevantných plánovacích postupoch a pri povoľovaní nejakej činnosti, ktorá by mohla ovplyvniť alebo by mohla byť ovplyvnená geologickým ukladaním CO2 v uzavretých úložiskách.

3. O založení tohto registra a o každej aktualizácii registra sa informuje Komisia.

Článok 25 Podávanie správ zo strany členských štátov

1. Členské štáty každé tri roky predkladajú Komisii správu o uplatňovaní tejto smernice. Prvá správa sa zašle Komisii do 30. júna 2011. Táto správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo osnovy, ktorú navrhne Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS. Dotazník alebo osnova sa zašle členským štátom najmenej šesť mesiacov pred konečným termínom na predloženie správy.

2. Na základe správ uvedených v odseku 1 Komisia zverejní správu o uplatňovaní tejto smernice.

3. Komisia organizuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov týkajúcich sa uplatňovania tejto smernice.

Článok 26 Sankcie

Členské štáty stanovujú pravidlá o sankciách uplatniteľných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odstrašujúce. Členské štáty informujú Komisiu o týchto ustanoveniach najneskôr do termínu stanoveného v článku 36 a bez odkladu ju informujú o každej následnej zmene a doplnení, ktoré majú na ne vplyv.

Článok 27 Zmeny a doplnenia príloh

Komisia môže zmeniť a doplniť prílohy. Tie opatrenia, ktoré sa navrhnú na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou so zreteľom na článok 28 ods. 2.

Článok 28 Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje článok 5a ods. 1 až ods. 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

KAPITOLA 7 Zmeny a doplnenia

Článok 29 Zmena a doplnenie smernice 85/337/EHS

Smernica 85/337/EHS sa mení a dopĺňa takto:

(1) Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

(a) Bod 16 sa nahrádza takto:

„16. Potrubia na prepravu plynu, ropy, chemikálií a potrubia na prepravu tokov oxidu uhličitého za účelom geologického ukladania s priemerom väčším ako 800 mm a s dĺžkou väčšou ako 40 km, vrátane pripojených kompresných staníc.“

(b) Dopĺňajú sa body 23 a 24 takto:

„23. Úložiská podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES.(*)

24. Zariadenia na zachytávanie tokov CO2 na geologické ukladanie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES (*) zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto príloha, alebo zo zariadení s celkovou ročnou kapacitou zachyteného CO2 1,5 megatony a viac.

________

(*) Ú. v. EÚ L…, …, s. ..“

(2) Do prílohy II sa v bode 3 dopĺňa písmeno j) takto:

„(j) Zariadenia na zachytávanie tokov CO2 na geologické ukladanie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES (*) zo zariadení, na ktoré sa nevzťahuje príloha I tejto smernice.

________

(*) Ú. v. EÚ L…, …, s. ..“

Článok 30 Zmena a doplnenie smernice 96/61/ES

Do prílohy I k smernici 96/61/ES sa dopĺňa bod 6.9 takto:

„6.9 Zachytávanie tokov CO2 zo zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, s cieľom geologického ukladania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES.(*)

________

(*) Ú. v. EÚ L…, …, s. ..“

Článok 31 Zmena a doplnenie smernice 2000/60/ES

Do písmena j) článku 11 ods. 3 smernice 2000/60/ES za tretiu zarážku sa vkladá táto zarážka:

„- vstrekovanie tokov oxidu uhličitého s cieľom uloženia do geologických formácií, ktoré sú z prirodzených dôvodov trvale nevhodné na iné účely, ak je toto vstrekovanie povolené na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES.(*);

________

(*) Ú. v. EÚ L…, …, s. ..“

Článok 32 Zmena a doplnenie smernice 2001/80/ES

Do smernice 2001/80/ES sa vkladá článok 9a takto:

„Článok 9a

Členské štáty zabezpečujú, aby všetky spaľovacie zariadenia s kapacitou 300 megawattov alebo viac, ktorým bolo pôvodné stavebné povolenie alebo kde takýto postup chýba, ktorým sa pôvodné povolenie na prevádzku vydané po nadobudnutí účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES(*), mali v mieste inštalácie vhodný priestor na umiestnenie zariadenia potrebného na zachytávanie a stláčanie CO2 a aby sa posúdila dostupnosť vhodných úložísk a vhodných prepravných zariadení ako aj technická realizovateľnosť modernizácie umožňujúcej zachytávanie CO2.

________

(*) Ú. v. EÚ L…, …, s. ..“

Článok 33 Zmena a doplnenie smernice 2004/35/ES

Do prílohy III k smernici 2004/35/ES sa dopĺňa bod 14 takto:

„14. Prevádzka úložísk podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES.(*);

________

(*) Ú. v. EÚ L…, …, s. ..“

Článok 34 Zmena a doplnenie smernice 2006/12/ES

Písmeno a) článku 2 ods. 1 smernice 2006/12/ES sa nahrádza takto:

„(a) plynné odpady vypúšťané do ovzdušia a oxid uhličitý zachytený a prepravený na geologické ukladanie a geologicky uložený v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES(*);

________

(*) Ú. v. EÚ L…, …, s. ..“

Článok 35 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1013/2006

Do článku 1 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1013/2006 sa dopĺňa písmeno h) takto:

„(h) preprava CO2 s cieľom geologického ukladania v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/ES.(*);

________

(*) Ú. v. EÚ L…, …, s. ..“

KAPITOLA 8 Záverečné ustanovenia

Článok 36 Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, nariadenia a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [1 roka po jej uverejnení]. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravujú členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 37 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 38 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

KRITÉRIÁ CHARAKTERIZOVANIA A POSUDZOVANIA ÚLOžÍSK UVEDENÝCH V čLÁNKU 4

Charakterizovanie a posudzovanie úložísk uvedených v článku 4 sa vykonáva v štyroch krokoch podľa týchto kritérií. Výnimky z jedného alebo viacerých z týchto kritérií sú dovolené, pokiaľ sa tým nezasiahne do charakteristiky a posudzovania s cieľom vykonať rozhodnutie podľa článku 4.

Krok 1: Zber údajov

Zhromaždí sa dostatočné množstvo údajov na vytvorenie objemového a dynamického trojrozmerného (3-D) modelu úložiska a úložného komplexu, vrátane kamenného povrchu a okolitej oblasti vrátane hydraulicky pripojených oblastí. Tieto údaje musia zahŕňať minimálne tieto podstatné charakteristiky komplexu:

(a) geologické a geofyzikálne vlastnosti zásobníka;

(b) hydrogeologické vlastnosti (najmä existencia pitnej podzemnej vody);

(c) projektované vlastnosti zásobníka (vrátane výpočtov pórovitého objemu na vstrekovanie CO2 a konečnej úložnej kapacity, tlakových a teplotných pomerov, správania objemu pod tlakom ako funkcie vstrekovania do formácie, kumulatívnej rýchlosti a času vstrekovania);

(d) geochemické vlastnosti (rýchlosti rozpúšťania, rýchlosti mineralizácie);

(e) geomechanické vlastnosti (priepustnosť, tlak spôsobujúci praskliny);

(f) seizmické vlastnosti (posúdenie potenciálu na vyvolanie zemetrasenia);

(g) prítomnosť a stav prírodných a umelo vytvorených ciest, z ktorých by mohli vzniknúť cesty na úniky.

Dokumentujú sa tieto charakteristiky blízkeho okolia úložného komplexu:

(h) oblasti v okolí úložného komplexu, ktoré môžu byť zasiahnuté ukladaním CO2 v úložisku;

(i) rozloženie obyvateľstva v regióne, ktorý sa nachádza nad úložiskom;

(j) blízkosť cenných prírodných zdrojov (najmä oblastí Natura 2000 podľa smernice 79/409/EHS a 92/43/EHS, pitnej podzemnej vody a uhľovodíkov);

(k) možné vzájomné pôsobenie s inými činnosťami (napr. s prieskumom, výrobou a skladovaním uhľovodíkov, geotermálnym využívaním vodonosných vrstiev);

(l) blízkosť potenciálneho (-ich) zdroja(-ov) CO2 (vrátane odhadov celkového potenciálneho množstva CO2, ktoré sa môže v mieste hospodárne uložiť).

Krok 2: Počítačová simulácia úložného komplexu

S použitím údajov zhromaždených v kroku 1 sa postaví trojrozmerný staticko-geologický zemský model alebo súbor takýchto modelov kandidátskeho úložného komplexu, vrátane kamenného povrchu a hydraulicky pripojených oblastí, pomocou počítačových simulácií zásobníka. Staticko-geologický(-é) zemský(-é) model(-y) charakterizuje-(ú) úložný komplex na základe:

(a) geologického zloženia fyzikálneho lapača;

(b) geomechanických a geochemických vlastností zásobníka;

(d) skrývky (kamenný povrch, plomby, pórovité a priepustné vrstvy);

(e) plošného a vertikálneho rozloženia úložnej formácie;

(f) objemu pórovitého priestoru (vrátane rozloženia pórovitosti);

(g) ľubovoľných iných dôležitých charakteristík.

Neistota spojená s ktorýmkoľvek z parametrov používaných na postavenie modelu sa posudzuje vytvorením radu scenárov pre každý parameter a výpočtom vhodných hraníc dôveryhodnosti. Posudzuje sa aj každá neistota súvisiaca so samotným modelom.

Krok 3: Charakterizovanie bezpečnosti, citlivosti a nebezpečenstva

Krok 3.1 Charakterizovanie bezpečnosti

Charakterizovanie bezpečnosti vychádza z dynamického modelovania, ktoré zahŕňa rôzne simulácie časových krokov vstrekovania CO2 do úložiska s použitím trojrozmerného staticko-geologického zemského modelu(-ov) v počítačovej simulácii úložného komplexu, vytvorenej v kroku 2. Posudzujú sa tieto činitele:

(a) možné rýchlosti vstrekovania a vlastnosti CO2;

(b) účinnosť spojeného modelovania procesov (t. j. spôsob, akým na seba navzájom pôsobia rôzne jednotlivé účinky v simulácii/simuláciách);

(c) reakčné procesy (t. j. spôsob spätnej odozvy modelu na reakciu vstreknutého CO2 s horninami prítomnými na danom mieste);

(d) použitý simulátor zásobníka (na vyhodnotenie určitých zistení sa môže vyžadovať viac simulátorov);

(e) krátkodobé a dlhodobé simulácie (na zistenie osudu a správania CO2 v priebehu desaťročí a tisícročí, vrátane rýchlosti rozpúšťania CO2 vo vode).

Dynamické modelovanie poskytuje pohľad na:

(f) správanie objemu pod tlakom v závislosti od času vytvorenia geologickej formácie;

(g) plošné a vertikálne rozloženie CO2 v závislosti od času;

(h) charakter toku CO2 v zásobníku vrátane fázového správania;

(i) mechanizmy a rýchlosti zachytávania CO2 (vrátane vstrekovacích bodov a bočných a vertikálnych plomb);

(j) druhotné izolačné systémy v celom úložnom komplexe;

(k) úložnú kapacitu a tlakové spády v úložisku;

(l) nebezpečenstvo vytvárania prasklín úložnej(-ých) formácie(-ií) a kamenného povrchu;

(m) nebezpečenstvo prieniku CO2 do kamenného povrchu (napr. v dôsledku prekročenia kapilárneho tlaku na vstupe do kamenného povrchu alebo v dôsledku rozpadu kamenného povrchu);

(n) nebezpečenstvo úniku cez neudržiavané alebo nevhodne zatesnené studne;

(o) rýchlosť migrácie (v neuzavretých zásobníkoch);

(p) rýchlosti scelovania prasklín;

(q) zmeny chemických vlastností kvapalných látok vo formácii(-iách) a následné reakcie (napr. zmena pH, tvorba minerálov) a použitie modelovania reakcií na hodnotenie účinkov;

(r) odstránenie kvapalných látok z formácie.

Krok 3.2 Charakterizovanie citlivosti

Na zistenie citlivosti hodnotenia predpokladov pre určité parametre sa vykonáva niekoľko simulácií. Tieto simulácie vychádzajú zo zmien parametrov v staticko-geologickom zemskom modeli (modeloch) a zo zmeny rýchlostných funkcií a predpokladov pri dynamickom modelovaní. Pri posudzovaní rizík sa berie do úvahy každá významná hodnota citlivosti.

Krok 3.3 Charakterizovanie nebezpečenstva

Nebezpečenstvo sa charakterizuje stanovením potenciálneho úniku z úložného komplexu pomocou dynamického modelovania a charakteristiky bezpečnosti, ako sa už uviedlo. Okrem iného zahŕňa posúdenie:

(a) ciest pre potenciálne úniky;

(b) potenciálnej závažnosti prípadov únikov pre zistené únikové cesty (prietoky);

(c) kritických parametrov, ktoré ovplyvňujú potenciálny únik (napr. maximálny tlak v zásobníku, maximálna rýchlosť vstrekovania, citlivosť na rôzne predpoklady v staticko-geologickom(-ých) zemskom(-ých) modeli(-och) atď.);

(d) vedľajších účinkov ukladania CO2 vrátane odstránenia kvapalných látok z formácie a nových látok, ktoré vzniknú ukladaním CO2;

(e) všetkých ostatných činiteľov, ktoré môžu vyvolávať nebezpečenstvo pre ľudské zdravie alebo životné prostredie (napr. fyzické stavby súvisiace s projektom);

Charakterizovanie nebezpečenstva zahŕňa rad možných scenárov, vrátane scenárov, ktorými sa testuje bezpečnosť úložného komplexu až do extrémnych podmienok.

Krok 4: Posudzovanie rizík

Posudzovanie rizík zahŕňa rad scenárov, ktoré sa vytvorili na základe charakteristiky nebezpečenstva v kroku 3 a obsahujú:

(a) Posúdenie expozície – na základe charakteristík životného prostredia a rozloženia obyvateľstva nad úložným komplexom a potenciálneho správania a osudu CO2 pri úniku možnými cestami, ktoré sa zistili v kroku 3;

(b) Hodnotenie účinkov – na základe citlivosti konkrétnych druhov, spoločenstiev alebo biotopov v súvislosti s potenciálnymi prípadmi úniku zistenými v kroku 3. Ak je to vhodné, zahrnú sa účinky expozície zvýšeným koncentráciám CO2 v biosfére [vrátane pôd, morských usadenín a nánosových vôd (asfyxia, hyperkapnia) a poklesu pH v týchto prostrediach v dôsledku unikajúceho CO2]. Zahŕňa sa aj hodnotenie účinkov iných látok, ktoré sa môžu nachádzať v unikajúcich tokoch CO2 (nečistoty prítomné vo vstrekovanom toku alebo nové látky, ktoré vzniknú ukladaním CO2). Tieto účinky sa hodnotia v časovom a priestorovom rozsahu a viažu sa na škálu závažnosti rôznych prípadov únikov.

(c) Charakterizovanie rizík – sem patrí posúdenie bezpečnosti a integrity úložiska z krátkodobého a dlhodobého hľadiska, vrátane posúdenia rizika úniku v navrhnutých podmienkach používania a vplyvov na životné prostredie a zdravie v najhorších prípadoch. Charakterizovanie rizík sa vykonáva na základe posúdenia nebezpečenstva, vystavenia účinkom rizík a účinkov. Zahŕňa aj posúdenie zdrojov neistoty.

PRÍLOHA II

KRITÉRIÁ TVORBY A AKTUALIZÁCIE PLÁNU MONITOROVANIA UVEDENÉHO V čLÁNKU 13 ODS. 2 A MONITOROVANIA V ETAPE PO UZAVRETÍ

1. Tvorba a aktualizácia plánu monitorovania

Plán monitorovania, ako sa uvádza v článku 13 ods. 2, sa vytvára a aktualizuje s cieľom splnenia požiadaviek na monitorovanie stanovených v článku 13 ods. 1 podľa týchto kritérií:

1.1 Vytvorenie plánu

Plán monitorovania poskytuje podrobné informácie o monitorovaní, ktoré sa má nasadiť v hlavných etapách projektu, vrátane základného, prevádzkového monitorovania a monitorovania po uzavretí. Pri každej etape sa špecifikujú:

(a) monitorované parametre;

(b) použitá monitorovacia technika a zdôvodnenie výberu techniky;

(d) periodicita používania a dôvody výberu časových vzoriek.

Parametre, ktoré sa majú monitorovať, sa určia tak, aby sa splnil účel monitorovania. Plán však v každom prípade zahŕňa trvalé alebo prerušované monitorovanie týchto položiek:

(e) prchavé emisie CO2 na vstrekovacom zariadení;

(f) objemový prietok CO2 na vstrekovacích zariadeniach v ústí vrtov;

(g) tlak a teplota CO2 na vstrekovacích zariadeniach v ústí vrtov (na určenie hmotnostného prietoku);

(h) chemická analýza vstrekovaného materiálu;

(i) teplota a tlak v zásobníku (na určenie správania a stavu CO2 v danej etape).

Výber monitorovacej technológie vychádza zo súčasných osvedčených postupov v čase projektovania. Ak je vhodné, posudzujú a používajú sa tieto možnosti:

(j) technológie, ktoré dokážu zistiť prítomnosť, miesto uloženia a migračné cesty CO2 pod povrchom;

(k) technológie, ktoré poskytujú informácie o správaní objemu pod tlakom a o plošno-vertikálnom rozložení pri napúšťaní oblaku CO2, uplatňovaním trojrozmernej simulácie v trojrozmerných geologických modeloch úložnej formácie vytvorených podľa článku 4 a prílohy I;

(l) technológie, ktoré dokážu poskytnúť široký plošný záber s cieľom zachytiť informácie o každej predtým nezistenej potenciálnej ceste úniku v rámci plošných rozmerov celého úložného komplexu a mimo nich, v prípade významných nedostatkov alebo migrácie CO2 aj do priestorov mimo úložného komplexu.

1.2 Aktualizácia plánu

Získané údaje z monitorovania sa evidujú. Zaznamenané výsledky sa porovnajú so správaním predpokladaným na základe dynamickej simulácie trojrozmernej závislosti tlaku a objemu a správania pri napúšťaní, ktorá sa vykonáva v súvislosti s charakterizovaním bezpečnosti podľa článku 4 a prílohy I kroku 3.

Ak existuje významná odchýlka medzi pozorovaným a predpokladaným správaním, trojrozmerný model sa prekalibruje tak, aby zohľadňoval pozorované správanie. Prekalibrovanie sa vykonáva na základe zaznamenaných údajov z plánu monitorovania, a keď je potrebné dodať dôveryhodnosť predpokladom na prekalibrovanie, zhromaždia sa ďalšie údaje.

Kroky 2 a 3 prílohy I sa zopakujú s použitím prekalibrovaného(-ých) trojrozmerného(-ých) modelu(-ov) a vygeneruje sa nový scenár pre nebezpečenstvo a rýchlosti tokov. Tento nový scenár sa použije na revíziu a aktualizáciu posudzovania rizík, ktoré sa vyhotovilo v prílohe I krok 4.

Keď sa porovnávaním vývoja a prekalibrovaním modelu zistia nové zdroje, cesty a rýchlosti tokov CO2, zodpovedajúcim spôsobom sa aktualizuje plán monitorovania.

2. Monitorovanie po uzavretí

Monitorovanie po uzavretí vychádza z informácií získaných a modelovaných počas vykonávania plánu monitorovania, ako sa uvádza v článku 13 ods. 2 a v časti 1.2. Slúži najmä na poskytovanie informácií, ktoré sa vyžadujú pri rozhodovaní podľa článku 18 ods. 1.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006

2. RÁMEC ABM / ABB

Životné prostredie (ABB kód 0703: Implementácia politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia).

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA) vrátane ich názvov:

Finančný nástroj pre životné prostredie (LIFE+ na roky 2007 – 2013) (07.03.07)

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Činnosť Komisie týkajúca sa kontroly návrhov rozhodnutí o povolení pre úložiská CO2 nie je časovo obmedzená. Trvanie finančných predpisov týkajúcich sa platby náhrad odborníkom je podmienené trvaním finančného nástroja pre životné prostredie (LIFE+) Politika a riadenie v oblasti životného prostredia: 1. januára 2007 až 31. decembra 2013.

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

070307 | Nepovinné | Dif. | ÁNO | NIE | NIE | č. 2 |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky[21] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | 0 | 0 | 0 | 0,6068 | 0,6068 | 0,6068 | 3,6228 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0 | 0 | 0 | 0,6068 | 0,6068 | 0,6068 | 3,6228 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[22] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 0 | 0 | 0 | 0,6068 | 0,6068 | 0,6068 | 3,6228 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 0 | 0 | 0 | 0,6068 | 0,6068 | 0,6068 | 3,6228 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[23] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0 | 0 | 0 | 0,0648 | 0,0648 | 0,0648 | 0,1944 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0 | 0 | 0,027 | 0,096 | 0,046 | 0,096 | 0,265 |

Celkové orientačné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 0 | 0 | 0,027 | 0,7676 | 0,7176 | 0,7676 | 2,2798 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 0 | 0 | 0,027 | 0,7676 | 0,7176 | 0,7676 | 2,2798 |

Údaje o spolufinancovaní

Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky).

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 a nasl. | Spolu |

…………………… | f | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f | 0 | 0 | 0,027 | 0,7676 | 0,7176 | 0,7676 | 2,2798 |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

X Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[24] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

X Návrh nemá finančný vplyv na príjmy.

( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto)

Pred akciou [Rok n-1] | Stav po akcii |

Počet ľudských zdrojov spolu | 0 | 0 | 0 | 0,6 | 0,6 | 0,6 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Geologické ukladanie CO2 je novou technológiou a v návrhu sa stanovujú požiadavky udeľovania povolení pre úložiská. Rozhodnutie o úložisku je kľúčovým rozhodnutím, pretože ak sa úložisko vyberie správne, riziko budúcich únikov a s nimi spojených nepriaznivých dôsledkov bude minimálne. V počiatočnej fáze vykonávania sú predovšetkým potrebné opatrenia na zabezpečenie konzistentného prístupu pri udeľovaní povolení v celej EÚ.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Navrhovaný mechanizmus na zabezpečenie konzistentného prístupu pri udeľovaní povolení spočíva v kontrole návrhov povolení na úrovni Spoločenstva vyúsťujúcej do vydania stanoviska Komisie. Cieľom kontroly je i) preveriť uplatňovanie požiadaviek smernice v príslušnom úložisku; ii) preveriť, či je analýza postačujúca, aby sa mohli plniť príslušné ustanovenia smernice, najmä tie, ktoré sa týkajú potenciálnych únikov a vplyvu na životné prostredie a zdravie; iii) posúdiť spoľahlivosť údajov a nástrojov/metodiky použitých pri analýze a iv) preveriť, či je návrh na udelenie povolenia riadne podložený príslušnými dokladmi.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Cieľom kontroly rozhodnutí o povoleniach je zabezpečiť, aby sa pravidlá návrhu určené na zaistenie bezpečného miesta na ukladanie CO2, vykonávali porovnateľným spôsobom. Kontroly a získané skúsenosti sa tiež stanú základom na vypracovanie všeobecných usmernení na vykonávanie pravidiel.

5.4. Spôsob realizácie (orientačný)

X Centralizované hospodárenie

X priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním právomoci na:

( výkonné agentúry

( subjekty zriadené Spoločenstvami, ako sa uvádza v článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( (národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

( Spoločné alebo decentralizované hospodárenie

( s členskými štátmi

( s tretími krajinami

( Spoločné riadenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Poznámky:

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Komisia zorganizuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie navrhovanej smernice, a to vrátane správ o kontrole návrhov rozhodnutí o povoleniach.

Zmluvami podpísanými Komisiou na účel implementácie smernice sa má zabezpečiť dohľad a finančná kontrola zo strany Komisie (alebo akéhokoľvek zástupcu splnomocneného Komisiou), ako aj audity vykonávané Dvorom audítorov a v prípade potreby kontroly na mieste.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Pri hodnotení vplyvu návrhu sa uskutočnila analýza možností na zabezpečenie konzistentného uplatňovania smernice v počiatočnej fáze a dospelo sa k záveru, že kontrola zo strany Komisie je najvhodnejšia.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností

Neuplatňuje sa.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

V rámci svojej správy o vykonávaní smernice predkladanej každé tri roky bude Komisia tiež predkladať správu o kontrole návrhov rozhodnutí o povoleniach, vrátane toho, aký pokrok sa dosiahol v konzistentnom uplatňovaní smernice v celej EÚ, a hodnotenia získaných skúseností.

7. opatrenia proti podvodom

Úplné uplatňovanie noriem vnútornej kontroly č. 14, 15, 16, 18, 19, 20 a 21, ako aj zásad uvedených v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

Komisia zavedením preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nelegálnym činnostiam zabezpečuje, aby sa v prípadoch implementácie činností financovaných podľa tohto nariadenia ochraňovali finančné záujmy Spoločenstva, a to účinnými kontrolami a v prípade zistenia nedostatkov vymáhaním vrátenia neodôvodnene vyplateným súm, ako aj účinnými, primeranými a varovnými pokutami v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 a (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999.

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[26] (XX 01 01) | A*/AD | 0 | 0 | 0 | 0,4 | 0,4 | 0,4 |

B*, C*/AST | 0 | 0 | 0 | 0,2 | 0,2 | 0,2 |

Zamestnanci financovaní[27] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci[28] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 0 | 0 | 0 | 0,6 | 0,6 | 0,6 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

Úradník A*/AD bude zabezpečovať sekretariát pre vedecký panel, bude zodpovedný za poskytovanie administratívnej podpory a za dodržovanie interných postupov, potom ako Komisia prijme stanovisko na základe hodnotenia vedeckého panelu. Úradník AST bude zabezpečovať administratívnu podporu.

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť.

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n.

( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR.

X Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia).

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku.

8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros |

Technická a administratívna pomoc spolu | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0 | 0 | 0 | 0,0648 | 0,0648 | 0,0648 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0 | 0 | 0 | 0,0648 | 0,0648 | 0,0648 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci |

Štandardný plat pre 1A* /AD je 0,108 miliónov eur v súlade s bodom 8.2.1. |

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 |

8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 a nasl. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | 0 | 0 | 0 | 0,019 | 0,019 | 0,019 | 0,057 |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | 0 | 0 | 0 | 0,05 | 0 | 0,05 | 0,1 |

XX 01 02 11 03 – Výbory[30] | 0 | 0 | 0,027 | 0,027 | 0,027 | 0,027 | 0,108 |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy |

2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) |

Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | 0,027 | 0,096 | 0,046 | 0,096 | 0,266 |

Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

10 služobných ciest na každé zasadnutie vedeckého panelu (2 ročne) s nákladmi vo výške 950 EUR na jednu = 0,019 miliónov EUR Konferencie raz za dva roky s nákladmi vo výške 0,05 miliónov EUR (od roku 2011) Každoročne sú plánované zasadnutia výboru (jednotkové náklady: 27 000 eur) od roku 2010 s cieľom umožniť výmenu informácií vedúcu k prijatiu primeraných pokynov a odporúčaní v rámci úsilia dosiahnuť väčšiu harmonizáciu medzi členskými štátmi. |

Potreby ľudských a administratívnych zdrojov sa pokryjú z prostriedkov pridelených riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci ročného procesu prideľovania prostriedkov. [pic][pic][pic][pic][pic][pic]

[1] Ú. v. EÚ C , , s. .

[2] Ú. v. EÚ C , , s. .

[3] Ú. v. EÚ C , , s. .

[4] Ú. v. EÚ C , , s. .

[5] Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11.

[6] Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

[7] KOM(2007) 2 v konečnom znení.

[8] KOM(2005) 35 v konečnom znení.

[9] KOM(2006) 843 v konečnom znení.

[10] Dokument Rady 7224/07.

[11] Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

[12] Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).

[13] Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

[14] Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/101/ES (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 18).

[15] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

[16] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

[17] Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.

[18] Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1379/2007 (Ú. v. EÚ L 309, 27.11.2007, s. 7).

[19] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

[20] Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).

[21] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[22] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.

[23] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[24] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[25] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce.

[26] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[27] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[28] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[29] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry.

[30] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.

52008PC0018