52007PC0680




[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.11.2007

KOM(2007) 680 v konečnom znení

2007/0234 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 85/368/EHS o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva

(predložený Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Súčasný návrh tvorí súčasť programu zjednodušovania v rámci pracovného a legislatívneho programu Komisie pre rok 2007, ktorý je zameraný na zjednodušenie regulačného prostredia pre podniky a ostatné zainteresované strany.

V súvislosti so skúmaním existujúcich právnych predpisov sa Komisia domnieva, že rozhodnutie Rady 85/368/EHS zo 16. júla 1985 o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva je nadbytočné a preto by sa malo zrušiť.

Ciele rozhodnutia Rady 85/368/EHS

Rozhodnutím Rady 85/368/EHS sa zaviedol systém na porovnateľnosť kvalifikácií v odbornom vzdelávaní a príprave (OVP). Jeho cieľom bolo poskytnúť pracovníkom príležitosť na lepšie využitie ich kvalifikácií s cieľom získať prístup k zamestnaniu v ostatných členských štátoch. Systém definovaný v rozhodnutí sa snažil o dosiahnutie tohto cieľa prostredníctvom definovania praktických opisov pracovnej činnosti v konkrétnych povolaniach, ktoré budú zrozumiteľné v celom Spoločenstve, a tak poskytnúť firmám, pracovníkom a verejným orgánom potrebné informácie o porovnateľnosti kvalifikácií získaných v rozličných členských štátoch.

V rozhodnutí sa vyzývala Komisia a členské štáty na spoluprácu pri príprave opisov pracovnej činnosti pre konkrétne povolania alebo skupiny povolaní na úrovni Spoločenstva a na následné zosúladenie kvalifikácií v odbornom vzdelávaní uznávaných v členských štátoch s týmito dohodnutými opismi pracovnej činnosti.

Mali sa vytvoriť porovnávacie tabuľky obsahujúce informácie o: registri SEDOC (používanom v spojení s Európskym systémom pre obsadzovanie voľných pracovných miest a vybavovanie žiadostí o zamestnanie), národných klasifikačných kódoch, úrovni odborného vzdelávania, tituloch odborného vzdelávania v každom členskom štáte a zodpovedajúcich kvalifikáciách, organizáciách a inštitúciách zodpovedných za poskytovanie odborného vzdelávania a o orgánoch zodpovedných za vydávanie a validáciu diplomov, vysvedčení a ostatných dokladov. Opisy pracovnej činnosti spoločne dohodnuté na úrovni Spoločenstva a porovnávacie tabuľky sa potom mali uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

V rozhodnutí sa od krajín požadovalo aj určenie koordinačného orgánu, ktorého úlohou by bolo zbierať a šíriť informácie o porovnateľných kvalifikáciách v odbornom vzdelávaní; Komisia by v spolupráci s týmito orgánmi preskúmala spoločne dohodnuté opisy pracovnej činnosti a tabuľky súvisiace s porovnateľnosťou kvalifikácií v odbornom vzdelávaní. Od členských štátov sa aj vyžadovalo, aby každé štyri roky predkladali správy o vykonávaní tohto rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni.

Nevykonávanie tohto rozhodnutia

V praxi sa však systém navrhnutý v rozhodnutí ukázal ťažkopádny a jeho realizácia prinajlepšom čiastková.

Komisia a členské štáty sa zo začiatku zamerali na odborné kvalifikácie kvalifikovaných pracovníkov. Ako prvý krok sa určilo 219 kvalifikácií OVP v 19 odvetviach: tých 19 odvetví bolo vybratých tak, aby odrážali povolania, v ktorých existovala najväčšia pravdepodobnosť, že pracovníci odídu do iných krajín.

Vytvorili sa postupy na definovanie opisov pracovnej činnosti a porovnávanie kvalifikácií, na ktorých spolupracovala Komisia, Cedefop a odborníci z členských štátov. V správe pripravenej pre Komisiu v roku 1990 sa však podrobne opisovali ťažkosti v tomto procese a priznalo sa pomalé tempo napredovania – do roku 1990 sa uverejnili iba údaje o porovnateľnosti kvalifikácií pre päť z devätnástich vybraných odvetví, ktoré zahŕňali 66 povolaní. Ukázalo sa, že proces zaznamenávania, opisu a porovnávania kvalifikácií bol pomalý a nepraktický. V správe z roku 1990 sa zdôraznila dôležitosť včasného ukončenia práce na porovnateľnosti kvalifikácií v súvislosti s plánovaným dokončením vnútorného trhu do konca roku 1992. Navrhlo sa zjednodušenie postupov a zrýchlenie tempa a vytýčil sa cieľ dohodnúť sa na opisoch povolaní v ďalších 14 odvetviach do konca roku 1992. V praxi sa to ukázalo ako príliš ambiciózne a tieto ciele sa nepodarilo dosiahnuť.

Ukázalo sa aj, že rozhodnutie bolo príliš nepružné na to, aby sa prispôsobilo meniacim sa potrebám. Napriek tomu, že v rozhodnutí sa uvádzala potreba prispôsobiť sa novým situáciám vyvolaným technologickými zmenami, Komisia, Cedefop a členské štáty uznali, že vybraný centralizovaný prístup a neustály a rýchly vývoj kvalifikácií čoskoro zapríčinil, že uverejnené informácie boli neaktuálne.

V správe z roku 1990 sa zdôrazňovalo, že systém bude účinný len vtedy, ak ho budú členské štáty používať – v skutočnosti však práca vykonaná na európskej úrovni mala malý vplyv na zainteresované strany na vnútroštátnej a odvetvovej úrovni.

Zo všetkých týchto dôvodov sa čoskoro upustilo od realizácie činností stanovených v tomto rozhodnutí.

Súčasným návrhom na zrušenie sa preto prispieva k programu Komisie zjednodušovať právne predpisy s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť ako súčasť jej programu pre rast a zamestnanosť a s cieľom zlepšiť celkovú kvalitu legislatívneho rámca Spoločenstiev.

Komisia sa okrem toho domnieva, že rozhodnutie týkajúce sa OVP je nahradené viacerými nedávnymi iniciatívami prijatými na úrovni EÚ alebo na medzivládnej úrovni, ktorých cieľom je zvýšiť transparentnosť, podporiť prenos kvalifikácií a uľahčiť oceňovanie vzdelávacích výstupov.

Európsky kvalifikačný rámec (EQF)

Cieľom európskeho kvalifikačného rámca alebo EQF bude zopakovať všeobecný cieľ rozhodnutia z roku 1985 zameraním sa na uľahčenie porovnania kvalifikácií a tým aj mobility pracovníkov. Komisia predložila návrh na vytvorenie EQF v septembri 2006 (KOM(2006) 479), ktorý bol prijatý Európskym parlamentom a Radou v [mesiac/rok].

EQF sa odlišuje od rozhodnutia z roku 1985 rozsahom v tom, že je rámcom pre celoživotné vzdelávanie, ktoré zahŕňa všeobecné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, vyššie vzdelávanie a tiež OVP (na ktoré bolo rozhodnutie z roku 1985 výlučne zamerané). Podstatne sa však odlišuje aj v rozdielnosti prijatého prístupu.

Odporúčaním sa vytvára EQF ako referenčný nástroj na porovnávanie kvalifikačných úrovní v národných kvalifikačných systémoch, ako aj v kvalifikačných systémoch vyvinutých medzinárodnými odvetvovými organizáciami. Odporúča sa, aby krajiny uvádzali do súvisu svoje vnútroštátne systémy s európskym referenčným rámcom prepájaním kvalifikačných úrovní s príslušnými úrovňami EQF a tam, kde to je vhodné, aby vyvíjali rámec národných kvalifikácií. Krajinám sa ďalej odporúča zabezpečiť, aby na ich vysvedčeniach, diplomoch a ostatných kvalifikáciách bola do roku 2012 vyznačená príslušná úroveň EQF (napríklad úroveň 4).

EQF je založený na súbore európskych referenčných úrovní, ktoré sú opísané pomocou vzdelávacích výstupov – ktoré opisujú, čo osoba, ktorá sa vzdeláva, vie, čomu rozumie a čo je schopná urobiť bez ohľadu na to, kde bola príslušná kvalifikácia získaná. Týmto spôsobom je možné porozumieť kvalifikáciám v ktoromkoľvek odvetví vzdelávania a odbornej prípravy. Takéto využitie vzdelávacích výstupov pri opise kvalifikačných úrovní umožňuje aj validáciu vzdelávania uskutočňujúceho sa mimo inštitúcií formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa vo všeobecnosti pokladá za kľúčový prvok skutočne celoživotného vzdelávania.

EQF a rozhodnutie 85/368/EHS

V rozhodnutí z roku 1985 sa prijal prístup zhora nadol, ktorý si vyžadoval intenzívnu spoluprácu medzi odborníkmi z rozličných krajín s cieľom neustále aktualizovať zoznam, meniť a dopĺňať opisy povolaní a kvalifikácií a v prípade potreby dopĺňať nové kvalifikácie. Skutočnosť, že bola pokrytá len obmedzená oblasť povolaní a iba zlomok odborných kvalifikácií, odráža nepraktickosť takéhoto prístupu.

V prípade EQF sa prijíma dobrovoľný a decentralizovaný prístup, pri ktorom Spoločenstvo poskytuje spoločný referenčný bod, pričom podrobné rozhodnutia sa ponechávajú na príslušné orgány na vnútroštátnej a odvetvovej úrovni. Opatrenia, ktoré sa predpokladajú pre oblasť porovnávania v rámci krajín, nie sú prehnane náročné. Krajiny uvádzajú do súvisu svoje úrovne kvalifikácií s EQF, aby ktorejkoľvek kvalifikácii v rámci konkrétnej úrovne vo vnútroštátnom rámci alebo systéme mohla byť priradená úroveň EQF. EQF preto predstavuje spoločný jazyk na opísanie kvalifikácií a na ich porozumenie.

Vnútroštátne rozhodnutia o zaradení kvalifikácií do úrovní EQF sa potom predkladajú poradnej skupine pre EQF, ktorá zabezpečuje kvalitu tohto procesu.Krajiny preto majú záujem na tom, aby na začiatku primerane posúdili úroveň svojich vlastných kvalifikácií, a tiež na tom, aby prispeli k procesu zabezpečenia kvality na európskej úrovni.

Prostredníctvom EQF sa takýmto spôsobom riešia obmedzenia rozhodnutia z roku 1985 na dvoch úrovniach: zameraním sa na zlepšenie transparentnosti kvalifikácií a zavedením decentralizovaného prístupu k spolupráci, ktorý je pri rastúcej zložitosti kvalifikácií v Európe vhodnejší.

Ostatné nástroje transparentnosti a mobility

Kým EQF bude nástrojom, ktorý najpresnejšie sleduje ciele a funkcie, ktoré rozhodnutie z roku 1985 nemohlo splniť, na európskej úrovni existujú aj iné nástroje a opatrenia, ktoré podporujú transparentnosť a zvyšujú prenositeľnosť kvalifikácií. Sem patria Europass, európsky systém prenosu kreditov pre univerzitné vzdelávanie (ECTS – European Credit transfer system for higher education), závery Rady z roku 2004 o identifikácii a validácii neformálneho a informálneho vzdelávania a portál Ploteus.

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) sa zaviedol súbor európskych nástrojov, ktoré majú jednotlivci používať na opis svojich kvalifikácií a schopností.

Existujúci európsky systém prenosu kreditov pre univerzitné vzdelávanie (ECTS - European Credit transfer system for higher education) a vznikajúci európsky systém prenosu kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET – European Credit Transfer System for Vocational Education and Training) uľahčia jednotlivcom kombinovanie vzdelávania a odbornej prípravy z rôznych krajín. Obidva tieto nástroje poskytujú priamu podporu jednotlivým občanom, ktorí sa snažia o prenos kvalifikácií alebo jednotiek kvalifikácií cez inštitucionálne bariéry a národné hranice.

Súbor spoločných európskych zásad identifikácie a validácie neformálneho a informálneho vzdelávania bol prijatý Európskou radou v roku 2004 (9600/2004). Tieto zásady poskytujú základňu na posilnenie spolupráce v oblasti validácie a povzbudzujú Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby systematickejšie zavádzali metódy a systémy validácie.

„Ploteus“, portál o študijných možnostiach (http://ec.europa.eu/ploteus), prispieva k lepšej transparentnosti kvalifikácií poskytovaním informácií o vzdelávaní, odbornej príprave a študijných možnostiach v európskych krajinách.

Vzájomné uznávanie kvalifikácií v oblasti regulovaných povolaní je zabezpečené smernicou 2005/36/ES prijatou 7. septembra 2005. Táto smernica, ktorou sa konsoliduje, modernizuje a zjednodušuje 15 existujúcich smerníc prijatých v rokoch 1975 až 1999, ustanovuje systém automatického uznávania kvalifikácií pre povolania s harmonizovanými požiadavkami na odbornú prípravu (lekári, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, zubní lekári, veterinárni lekári, farmaceuti) a tiež pre architektov. Pre ďalšie regulované povolania (v súčasnosti je okolo 800 povolaní regulovaných jedným alebo viacerými členskými štátmi v EÚ) je systém založený na vzájomnom uznávaní, t. j. osoba kvalifikovaná vykonávať povolanie v jednom členskom štáte by mala byť oprávnená vykonávať toto povolanie aj v inom členskom štáte.

2. SÚLAD S OSTATNÝMI POLITIKAMI A CIEľMI ÚNIE

Návrh na zrušenie rozhodnutia je v súlade s lisabonským programom, najmä so stratégiou pre lepšiu právnu reguláciu a s potrebou zjednodušenia regulačného prostredia pre podniky a ostatné zainteresované strany.

Rozhodnutie z roku 1985 už dávno zastaralo. Už v roku 1990 sa v správe pripravenej pre Komisiu zdôrazňovali jeho nedostatky a v najlepších prípadoch len čiastočné dosahovanie stanovených cieľov. Nikdy nebolo úplne realizované a prestalo sa používať vo všetkých kontextoch.

Alternatívy pre Komisiu

Vzhľadom na uvedenú situáciu Komisia uvažovala o troch alternatívach postupu. Prvou by bolo ponechať rozhodnutie ako súčasť acquis Spoločenstva. Vzhľadom na neúčinnosť tohto rozhodnutia by však takýto postoj odporoval deklarovanému záväzku Komisie zjednodušovať právne predpisy. Keďže Rada a Parlament prijali európsky kvalifikačný rámec, ktorý je zameraný na dosiahnutie cieľov, z ktorých niektoré sú identické s cieľmi rozhodnutia z roku 1985, toto by teoreticky ponechávalo nadbytočný právny predpis účinný. Existovali by tak dva nástroje s podobnými cieľmi, ktoré by ale boli založené na rozdielnych metodikách a opisovali by kvalifikácie z protichodných hľadísk. Vytváralo by to zavádzajúcu situáciu.

Druhou alternatívou je zmena rozhodnutia z roku 1985. Z metodického i praktického hľadiska by to však bolo ťažké, ak nie nemožné. Ako sme už uviedli, väčšina východísk rozhodnutia z roku 1985 je čoraz zastaranejšia, a preto by bolo potrebné text rozhodnutia takmer úplne prepísať, čím by pôvodný text stratil zmysel. V pozmenenom znení by sa v skutočnosti opakovali niektoré z problémov/námietok, ktoré sú uvedené v prípade prvej alternatívy, čo by mohlo zneistiť členské štáty.

Treťou alternatívou je zrušiť toto rozhodnutie a tak umožniť, aby sa jeho ciele riešili v rámci nového EQF a už uvedených ostatných mechanizmov. Zrušenie je v súlade so všeobecným cieľom Komisie znižovať regulačné zaťaženie a odstraňovať zastarané a nevyužívané právne predpisy (program zjednodušovania a pracovný a legislatívny program Komisie pre rok 2007 a stratégia pre lepšiu právnu reguláciu). Prostredníctvom európskeho kvalifikačného rámca sa jeho ciele vďaka jednoduchšej štruktúre napĺňajú efektívnejšie a vďaka zvýšenej transparentnosti, širšiemu rozsahu a založeniu na vzdelávacích výstupoch aj účinnejšie. Okrem toho európsky kvalifikačný rámec sa budoval na základe dohody zainteresovaných strán v každej fáze jeho vývoja. Komisia ho navrhla na žiadosť členských štátov a sociálnych partnerov a podrobne s nimi jeho znenie konzultovala.

Komisia sa preto rozhodla vybrať tretiu alternatívu a navrhnúť zrušiť rozhodnutie z roku 1985.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Návrhom sa zrušuje rozhodnutie Rady 85/368/EHS o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva.

Právny základ

V ods. 4 článku 150 zmluvy sa uvádza, že činnosť Spoločenstva podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov a najmä, ako je uvedené v odseku 2 tohto článku, zlepšuje počiatočné odborné vzdelávanie, uľahčuje profesijné začlenenie a opätovné začlenenie a takisto rozvíja výmeny informácií a skúseností v otázkach, ktoré sú spoločné.

Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, že návrh nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva.

Ciele návrhu nemôžu byť dostatočne splnené členskými štátmi z tohto dôvodu:

– rozhodnutie sa musí zrušiť na úrovni Spoločenstva.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto dôvodu:

Zrušujú sa ním nadbytočné právne predpisy.

Výber nástrojov

Navrhovaný nástroj: rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady. Na zrušenie existujúceho rozhodnutia je potrebné rozhodnutie.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva.

2007/0234 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 85/368/EHS o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 150 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[4],

keďže:

(1) V politikách Spoločenstva zameraných na lepšiu právnu úpravu sa zdôrazňuje význam zjednodušovania vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva ako významného prostriedku zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov a napĺňania cieľov lisabonského programu.

(2) Realizácia rozhodnutia 85/368/EHS[5] nebola účinná v dosahovaní porovnateľnosti odborných kvalifikácií v prospech pracovníkov, ktorí hľadajú zamestnanie v inom členskom štáte.

(3) Metódy a prístup, ktoré sa použili na opis a porovnanie kvalifikácií v rozhodnutí 85/368/EHS, sa odlišujú od tých, ktoré sa v súčasnosti používajú v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy.

(4) Rozhodnutie 85/368/EHS sa nahrádza prijatím odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z […] o zriadení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie[6].

(5) Rozhodnutie 85/368/ES by sa preto malo zrušiť.

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 85/368/EHS sa zrušuje s účinnosťou od […].

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli […]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Ú. v. EÚ C , , s. .

[2] Ú. v. EÚ C , , s. .

[3] Ú. v. EÚ C , , s. .

[4] Ú. v. EÚ C , , s. .

[5] Ú. v. ES L 199, 31.7.1999, s. 56.

[6] Ú. v. EÚ […].