[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.11.2007

KOM(2007) 650 v konečnom znení

2007/0236 (CNS)

Návrh

RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu

(predložená Komisiou) {SEK(2007) 1424}{SEK(2007) 1425}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

110

- Dôvody a ciele návrhu

Terorizmus predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb demokracie, slobodného uplatňovania ľudských práv a hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Európska únia si v Zmluve o Európskej únii stanovila za cieľ zabezpečiť pre obyvateľov vysokú úroveň bezpečnosti v rámci oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Je životne dôležité, aby na dosiahnutie tohto cieľa mali členské štáty Európskej únie zavedené účinné trestné zákony v rámci boja proti terorizmu. Je tiež rozhodujúce, aby sa prijali opatrenia na posilnenie medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti.

Moderné informačné a komunikačné technológie zohrávajú dôležitú úlohu v šírení hrozby terorizmu. Najmä internet je lacný, rýchly, ľahko dostupný a má prakticky celosvetový dosah. Všetky tieto výhody vysoko oceňované obyvateľmi dodržiavajúcimi zákony, ktorí využívajú internet v každodennom živote, bohužiaľ využívajú aj teroristi. Využívajú internet ako prostriedok na šírenie propagandy zameranej na mobilizáciu a najímanie osôb, ako aj na vydávanie pokynov a poskytovanie online príručiek určených na prípravu alebo plánovanie útokov. Sú určené súčasným aj potenciálnym prívržencom.

Internet takto slúži ako jeden z hlavných prostriedkov na podporu procesov radikalizácie a najímania a slúži aj ako zdroj informácií o prostriedkoch a spôsoboch teroristov, teda funguje ako „virtuálny výcvikový tábor“. Šírením teroristickej propagandy a odborných poznatkov teroristov prostredníctvom internetu sa dopĺňa a posilňuje off-line výcvik a príprava, čo prispieva k vytvoreniu silnejšej a širšej platformy teroristických aktivistov a prívržencov terorizmu.

Je politicky naliehavé zabrániť takejto rastúcej hrozbe. EÚ musí bojovať proti modernému terorizmu a jeho novým spôsobom páchania s rovnakým odhodlaním a silou demonštrovanými v boji proti tradičnému terorizmu. Tento návrh aktualizuje rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu [Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002, s. 3 – 7] a zosúlaďuje ho s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní terorizmu prostredníctvom zaradenia podnecovania verejnosti k páchaniu teroristických činov, najímania osôb na terorizmus a výcviku na terorizmus do svojho konceptu terorizmu.

Je dôležité zahrnúť tieto trestné činy aj do rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu, a to najmä z týchto dôvodov:

- prináša to výhody integrovanejšieho inštitucionálneho rámca Európskej únie (najmä: odpadnutie zdĺhavých postupov podpisovania a ratifikácie ako v prípade dohovorov Rady Európy, uplatňovanie primeraných nadväzujúcich mechanizmov, jednotný výklad Súdneho dvora);

- rámcové rozhodnutie ustanovuje špecifický právny režim, najmä pokiaľ ide o druh a závažnosť trestných postihov a záväzné pravidlá na určenie súdnej príslušnosti pre trestné činy, čo sa bude vzťahovať aj na novozahrnuté trestné činy;

- rámcové rozhodnutie je kľúčovým nástrojom politiky EÚ proti terorizmu: výslovné zahrnutie týchto špecifických prípravných činností preto uvádza do pohybu kooperačné mechanizmy Európskej únie odkazujúce na rámcové rozhodnutie.

Prínos zahrnutia podnecovania verejnosti k spáchaniu teroristického činu, najímania osôb na terorizmus a výcviku na terorizmus do konceptu terorizmu Európskej únie je podrobnejšie rozpracovaný v hodnotení vplyvu.

Rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu sa vzťahuje aj na činnosť, ktorá môže prispieť k teroristickým činom v tretích krajinách. V tom sa odráža záväzok Komisie skoncovať s terorizmom na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie. Tento návrh zachováva tento prístup a vyzdvihuje význam medzinárodnej spolupráce v rámci existujúcich organizácií a mechanizmov spolupráce.

Európska únia a jej členské štáty sú založené na dodržiavaní ľudských práv, základných slobôd, záruke dôstojnosti človeka a ochrane týchto práv, pokiaľ ide o jednotlivcov aj inštitúcie.

120

- Všeobecný kontext

Európska únia

Rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu zbližuje definíciu teroristických trestných činov vo všetkých členských štátoch a zabezpečuje, aby fyzickým a právnickým osobám, ktoré spáchali alebo sú zodpovedné za takéto trestné činy, boli uložené tresty a sankcie, ktoré odzrkadľujú ich závažnosť. Stanovuje prípady, v ktorých sú členské štáty povinné prevziať právomoc rozhodovať o teroristických trestných činoch, aby sa mohli účinne stíhať, a obsahuje osobitné opatrenia týkajúce sa ochrany obetí teroristických trestných činov a pomoci týmto obetiam v dôsledku ich zraniteľnosti.

Prvá hodnotiaca správa Komisie o vykonávaní rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu [KOM(2004) 409 v konečnom znení z 8. 6. 2004 a pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2004) 688 z 8. 6. 2004] poskytuje prehľad o vnútroštátnom vykonávaní v danom čase. V druhej hodnotiacej správe Komisie prijatej v tom istom čase ako tento návrh sa aktualizuje hodnotenie, pokiaľ ide o členské štáty, ktoré už boli hodnotené v predchádzajúcej správe, a je v nej obsiahnuté aj úplné znenie pôvodného hodnotenia vykonávania rozhodnutia členskými štátmi hodnotenými po prvýkrát. Obe správy uvádzajú úroveň harmonizácie, ktorá sa dosiahla v Únii po prijatí rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu, poskytujú vysvetľujúce usmernenia, ako aj cenný prehľad o právnych predpisoch členských štátov zameraných proti terorizmu.

V rámci Haagskeho programu Európska rada zdôrazňuje, že účinné predchádzanie a boj proti terorizmu v úplnom súlade so základnými právami vyžaduje, aby členské štáty neobmedzovali svoje činnosti na zachovanie svojej vlastnej bezpečnosti, ale zamerali sa aj na bezpečnosť Únie ako celku.

Na základe stratégie a akčného plánu EÚ týkajúcich sa radikalizácie a náboru, ktoré boli prijaté na zasadaní Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (JAI) v decembri 2005, EÚ vyžaduje opatrenia na boj proti využívaniu internetu na terorizmus. Zdôrazňuje tiež, že činnosti členských štátov musia sprevádzať opatrenia na úrovni EÚ.

Európska rada vo svojich záveroch z 15. a 16. júna 2006 výslovne žiada Radu a Komisiu, aby vypracovala opatrenia, ktoré zabránia zneužívaniu internetu na teroristické účely pri súčasnom dodržiavaní základných práv a zásad.

Medzinárodný kontext

Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (Varšava, 16. máj 2005) vyžaduje, aby štáty dohovoru zabezpečili, aby podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristického činu, najímanie osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus boli trestné.

Okrem toho sú osobitne dôležité rezolúcia Bezpečnostnej Rady Organizácie Spojených národov 1624 (14. september 2005) a globálna stratégia Organizácie Spojených národov v oblasti boja proti terorizmu (8. september 2006). Zohľadniť by sa mali aj samit G8 (Petrohrad, Ruská federácia, 16. júl 2006) a rozhodnutie Rady ministrov OBSE č. 7/06 „Zamedzenie využívaniu internetu na teroristické účely“ (5. december 2006).

130

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Článok 4 rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu stanovuje, že členské štáty by mali trestne stíhať podnecovanie k teroristickým činom, napomáhanie teroristickým činom alebo pokus o teroristické činy. Článok 2 toho istého dokumentu vyžaduje, aby členské štáty činili tých, ktorí riadia teroristickú skupinu alebo sa zúčastňujú na jej činnostiach, trestne zodpovednými. Tieto ustanovenia sa však jednoznačne nevzťahujú na šírenie teroristickej propagandy a odborných znalostí teroristov, najmä prostredníctvom internetu.

Články 5 až 7 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu vyžadujú, aby štáty dohovoru zabezpečili, aby podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristického činu, najímanie osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus boli v prípade ich nezákonného a úmyselného spáchania trestné. Okrem toho článok 9 vyžaduje, aby štáty dohovoru stanovili trestné činy, ktoré napomáhajú trestným činom uvedeným v článkoch 5 až 7.

140

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Návrh je v súlade so stratégiou a akčným plánom EÚ týkajúcimi sa radikalizácie a náboru, aktualizuje a dopĺňa právny rámec EÚ v oblasti boja proti terorizmu a je v súlade s Chartou základných ľudských práv Európskej únie [Ú. v. ES C 364, 18. 12. 2000, s. 1].

Opatrenia proti terorizmu musia ísť ruka v ruke s ochranou ľudských práv a základných slobôd. Tento návrh sa zaoberá otázkami, ktoré sú na hranici medzi oprávneným uplatňovaním slobôd, medzi ktoré patrí sloboda prejavu, združovania alebo náboženského vyznania, a trestnou činnosťou. Tento návrh bol preto vypracovaný po dôkladnom zohľadnení takýchto ľudských práv a základných slobôd. Najmä obmedzenia vzťahujúce sa na slobodu prejavu sú v prípade nového trestného činu, ktorým je podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristického činu, v súlade s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach .

2. KONZULTÁCIA SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

- Konzultácia so zainteresovanými stranami

211

Spôsoby konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Komisia vydala v roku 2006 tri rôzne dotazníky: Dotazník určený členským štátom 26. júna 2006; dotazník určený médiám, príslušnému odvetviu a občianskej spoločnosti, národným, európskym a medzinárodným mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú otázkami ľudských práv, advokátskym a právnickým komorám, vydavateľom, rozhlasovým a televíznym organizáciám a združeniam novinárov, poskytovateľom internetových služieb, telekomunikačným spoločnostiam a ďalším príslušným odvetviam 20. novembra 2006 a nakoniec dotazník určený Europolu, Cepolu a Eurojustu 11. decembra 2006. Okrem toho sa konali rozhovory a stretnutia so zástupcami európskych médií a poskytovateľmi internetových služieb. Na záver sa 20. marca 2007 konala konferencia s cieľom spojiť zástupcov členských štátov, Europolu, Eurojustu a Cepolu, prezentovať výsledky dotazníkov a rokovať o možných riešeniach v oblasti boja proti využívaniu internetu na teroristické účely.

212

Zhrnutie odpovedí a ako boli zohľadnené

Odpovede na tri dotazníky sú zhrnuté v prílohách I, II a III k hodnoteniu vplyvu, ktorý je priložený k tomuto návrhu.

Na konferencii, ktorá sa konala 20. marca 2007, sa potvrdilo, že existuje dostatočná podpora zmeny a doplnenia rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu, aby zahŕňalo nové trestné činy, ktorými sú podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristických činov, najímanie osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus, vrátane prípadov, keď sa páchajú cez internet, pokiaľ zabezpečenie trestnosti nepresiahne rovnováhu dosiahnutú v Dohovore Rady Európy o predchádzaní terorizmu.

Súčasný návrh predstavuje vyvážený prístup, v ktorom sa zohľadnili odpovede na tri dotazníky a názory vyjadrené počas konzultačného procesu, a opiera sa o priložené hodnotenie vplyvu. Návrh zahŕňa najmä paralelné trestné činy k činom uvedeným v Dohovore Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Týmto spôsobom stanovuje primerané právne opatrenia na vyriešenie problému podnecovania verejnosti k páchaniu teroristických činov, najímania osôb na terorizmus a výcviku na terorizmus, vrátane prípadov, keď sa takéto trestné činy páchajú cez internet. Je úplne v súlade s ľudskými právami a nemení režim zodpovednosti poskytovateľov služieb zriadených na základe smernice o elektronickom obchode.

- Získavanie a využívanie expertízy

229

Externá expertíza nebola potrebná.

230

- Hodnotenie vplyvu

1. Žiadna politická zmena (čo je diskutabilné status quo v dôsledku existencie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu).

2. Zákaz, aby poskytovatelia internetových služieb poskytovali prístup k materiálom, ktorých cieľom je podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristických činov, najímanie osôb na terorizmus alebo výcvik na terorizmus.

3. Posilnenie kapacít a odbornosti orgánov presadzovania práva s cieľom zamedziť využívaniu internetu na teroristické účely (prostredníctvom primeranej odbornej prípravy, podpory odborníkov a účinného vybavenia, pravdepodobne financovaných Komisiou).

4. Naliehanie na členské štáty, aby podpísali a/alebo ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (prostredníctvom politického vyhlásenia).

5. Revízia rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu s cieľom zaviesť paralelné trestné činy k trestným činom uvedeným v Dohovore Rady Európy o predchádzaní terorizmu a zabezpečiť, aby podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristických činov, najímanie osôb a výcvik na terorizmus, aj prostredníctvom internetu, boli trestné.

Po dôkladnom preskúmaní vplyvov každej možnosti na bezpečnosť, hospodárstvo a ľudské práva, ako aj po posúdení ich výhod a nevýhod sa zdá, že kombinácia možností 5 a 3 je najúčinnejšou politikou na zamedzenie využívania internetu na terorizmus pri úplnom dodržiavaní ľudských práv.

231

Komisia uskutočnila hodnotenie vplyvu uvedené v pracovnom programe, ktorý je k dispozícii na adrese: www.europa.eu.int.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

305

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Navrhovaná zmena a doplnenie rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu je určená na zosúladenie vnútroštátnych ustanovení o podnecovaní verejnosti k páchaniu teroristického činu, najímaní osôb na terorizmus a výcviku na terorizmus tak, aby tieto formy činnosti boli trestné v celej EÚ, aj vtedy, ak sa páchajú cez internet, a na zabezpečenie toho, aby sa existujúce ustanovenia o trestoch, zodpovednosti právnických osôb, súdnej právomoci a trestnom stíhaní vzťahujúce sa na teroristické činy vzťahovali aj na takéto formy činnosti.

310

- Právny základ

Články 29, 31 ods. 1 písm. e) a 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o EÚ.

320

- Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa vzťahuje na opatrenia na úrovni Únie.

Členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele návrhu z týchto dôvodov:

Moderný terorizmus je pozoruhodne globálny. Šírenie propagandy zameranej na mobilizáciu a najímanie osôb, ako aj pokyny a online príručky určené na prípravu alebo plánovanie útokov prostredníctvom internetu majú skutočný medzinárodný a cezhraničný charakter. Hrozba je medzinárodná a takou musí byť prinajmenšom časť odpovede.

Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu aj politika EÚ v oblasti počítačových zločinov si vyžadujú koordinované úsilie členských štátov, ako aj spoluprácu na medzinárodnej úrovni, aby dosiahli svoje ciele. Rozdiely v právnom výklade v rôznych členských štátoch sú prekážkou koordinovanému úsiliu, ktoré je potrebné na úrovni EÚ, a sťažujú spoluprácu na medzinárodnej úrovni.

Ciele návrhu sa lepšie dosiahnu jednotnými opatreniami z týchto dôvodov:

Existuje jasná potreba rozšíriť súčasné doplňujúce úsilie v boji proti terorizmu na štátnej úrovni a na úrovni EÚ o nové spôsoby páchania zločinu teroristami. Rozšírenie súčasnej jednotnej definície terorizmu zabráni teroristom využívať medzery a odlišnosti vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Značne sa uľahčí pružnosť presadzovania práva pri cezhraničnej trestnej činnosti. Spoločný základ zdieľaný všetkými členskými štátmi podporí aj spoluprácu na medzinárodnej úrovni a posilní postavenie EÚ na medzinárodnom fóre.

Zintenzívnená spolupráca v oblasti presadzovania práva na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni bude viesť k účinnejšiemu vyšetrovaniu a trestnému stíhaniu a následne k zvýšenej bezpečnosti.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Tento návrh nejde za hranicu toho, čo je nevyhnutné a čo je prínosné na úrovni EÚ. Ako rámcové rozhodnutie je, pokiaľ ide o výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, pre členské štáty záväzné, ponecháva však na vnútroštátnych orgánoch výber formy a spôsobov implementácie.

Ustanovenia smernice o elektronickom obchode a smernice o uchovávaní údajov zostávajú nezmenené, takže poskytovateľom a prevádzkovateľom telekomunikačných služieb nie sú uložené nové povinnosti. Návrh nezaťažuje odvetvie vytvorením nových mechanizmov spolupráce. Jednoducho vedie k zvýšenému využívaniu existujúcich mechanizmov v rámci smernice o elektronickom obchode a smernice o uchovávaní údajov. Nepriame náklady vyplývajúce z tohto návrhu sa obmedzujú na ďalšie pracovné zaťaženie vyplývajúce z vyšetrovaní súvisiacich s novými trestnými činmi. Vzhľadom na počet prípadov trestného stíhania teroristov v EÚ za rok sa zdá, že tieto náklady nie sú významné.

- Výber nástrojov

341

Navrhované nástroje: Rámcové rozhodnutie založené na článku 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o EÚ. Keďže cieľom je aproximácia právnych predpisov členských štátov, iné nástroje nie sú vhodné.

4. VPLYV NA ROZPOčET

409

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva.

E-14058

2007/0236 (CNS)

Návrh

RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29 a článok 31 ods. 1 písm. e) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

keďže:

(1) Terorizmus predstavuje jeden z najzávažnejších spôsobov rozvracania všeobecných hodnôt, akými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a na ktorých je založená Európska únia. Predstavuje aj jeden z najvážnejších útokov na zásadu demokracie a zásadu právneho štátu, zásady, ktoré sú spoločné členským štátom a na ktorých je založená Európska únia.

(2) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu predstavuje základ politiky Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu. Dosiahnutie právneho rámca spoločného pre všetky členské štáty a najmä zosúladenej definície teroristických trestných činov umožnilo rozvinúť a rozšíriť politiku Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu, ktorá je podmienená dodržiavaním základných práv a právneho štátu.

(3) Hrozba terorizmu v posledných rokoch vzrástla a rýchlo sa vyvíja, spolu so zmenami v spôsoboch uskutočnenia zločinov teroristickými aktivistami a prívržencami, vrátane nahradzovania štruktúrovaných a hierarchických skupín poloautonómnymi bunkami, ktoré sú navzájom voľne spojené. Takéto bunky prepájajú medzinárodné siete a stále viac sa spoliehajú na využívanie nových technológií, najmä internetu.

(4) Internet sa používa na podnecovanie a mobilizáciu teroristických sietí a jednotlivcov v Európe a slúži aj ako zdroj informácií o prostriedkoch a spôsoboch teroristov, takže funguje ako „virtuálny výcvikový tábor“. Činnosti spojené s podnecovaním verejnosti k páchaniu teroristických činov, najímaním osôb na terorizmus a výcvikom na terorizmus sa znásobili pri veľmi nízkych nákladoch a riziku.

(5) Haagsky program zdôrazňuje, že účinné predchádzanie a boj proti terorizmu v úplnom súlade so základnými právami si vyžadujú, aby členské štáty neobmedzovali svoje činnosti na zachovanie svojej vlastnej bezpečnosti, ale aby sa zamerali aj na bezpečnosť Únie ako celku.

(6) Akčný plán v oblasti vykonávania Haagskeho programu pripomína, že na riešenie otázky terorizmu je potrebná celosvetová reakcia a že Únia nemôže ignorovať to, čo od nej očakávajú obyvatelia, ani nemôže na tieto očakávania nereagovať. V akčnom pláne sa okrem toho uvádza, že pozornosť sa musí venovať rôznym aspektom predchádzania, pripravenosti a reakcie, aby sa ďalej posilnila a podľa potreby doplnila schopnosť členských štátov bojovať proti terorizmu zameraním sa najmä na najímanie, financovanie, analýzu rizika, ochranu dôležitých infraštruktúr a zvládanie následkov.

(7) Tento návrh počíta s kriminalizáciou činov spojených s terorizmom s cieľom prispieť ku všeobecnejšiemu politickému cieľu predchádzania terorizmu prostredníctvom obmedzenia šírenia materiálov, ktoré by mohli podnecovať osoby k spáchaniu teroristických útokov.

(8) Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1624 (2005) vyzýva štáty, aby prijali potrebné a primerané opatrenia a v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodného práva zákonom zakázali podnecovanie k páchaniu teroristického činu alebo činov a zabránili takejto činnosti. V správe generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov „Zjednotenie proti terorizmu: Odporúčania globálnej stratégie boja proti terorizmu“ z 27. apríla 2006 je uvedená rezolúcia vysvetlená ako dokument, ktorý poskytuje základ pre kriminalizáciu podnecovania k teroristickým činom a najímania osôb na tieto činy, vrátane podnecovania a najímania cez internet. V globálnej stratégii Organizácie Spojených národov v oblasti boja proti terorizmu (8. september 2006) sa uvádza, že členské štáty OSN si predsavzali preskúmať spôsoby a prostriedky na koordináciu úsilia čeliť terorizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch na internete na medzinárodnej a regionálnej úrovni.

(9) Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu stanovuje pre štáty, ktoré sú stranami tohto dohovoru, povinnosť kriminalizovať podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristického činu a najímanie osôb a výcvik na terorizmus, ak boli spáchané nezákonne a úmyselne.

(10) Definícia teroristických činov, vrátane činov spojených s teroristickými činnosťami, by sa mala vo všetkých členských štátoch ešte viac zblížiť, aby zahŕňala podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristického činu, najímanie osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus, ak boli spáchané úmyselne.

(11) Mali by sa stanoviť tresty a sankcie pre fyzické a právnické osoby, ktoré spáchali alebo sú zodpovedné za podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristických činov, najímanie osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus, keď boli spáchané úmyselne. Tieto formy činnosti by mali byť rovnako trestné vo všetkých členských štátoch, bez ohľadu na to, či sa páchajú cez internet alebo nie.

(12) V rámci jurisdikcie by sa mali stanoviť doplňujúce pravidlá, ktoré zabezpečia účinné trestné stíhanie podnecovania verejnosti k spáchaniu teroristického činu, najímania osôb na terorizmus a výcviku na terorizmus, ak tieto trestné činy smerujú k spáchaniu alebo majú za následok spáchanie teroristického trestného činu, pre ktorý je súdne príslušný niektorý členský štát.

(13) Vzhľadom na skutočnosť, že členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele navrhovaného opatrenia jednostranným spôsobom a že sa tieto ciele môžu v dôsledku potreby celoeurópskych harmonizovaných pravidiel lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity. V súlade so zásadou proporcionality toto rámcové rozhodnutie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov.

(14) Únia dodržiava zásady uznané článkom 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej kapitolách II a VI. Toto rámcové rozhodnutie sa v žiadnom prípade nemôže vykladať ako rozhodnutie určené na znižovanie alebo obmedzenie základných práv alebo slobôd, medzi ktoré patrí sloboda prejavu, zhromažďovania alebo združovania, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, vrátane práva na rešpektovanie dôverného charakteru korešpondencie.

(15) Podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristických činov, najímanie osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus sú úmyselnými trestnými činmi. Toto rámcové rozhodnutie sa preto nemôže vykladať ako rozhodnutie, ktoré je určené na zníženie alebo obmedzenie šírenia informácií na vedecké, pedagogické alebo informačné účely. Vyjadrenie radikálnych, polemických alebo kontroverzných názorov vo verejnej diskusii o citlivých politických otázkach, vrátane terorizmu, nespadá do rozsahu pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia a najmä do rozsahu pôsobnosti definície podnecovania verejnosti k páchaniu teroristických činov,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rámcové rozhodnutie z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu sa mení a dopĺňa takto:

1. Článok 3 sa nahrádza týmto textom:

„ Článok 3 – Trestné činy spojené s teroristickou činnosťou

1. Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

2. „podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristického činu“ znamená šírenie správy určenej verejnosti alebo jej sprístupnenie iným spôsobom s úmyslom podnietiť spáchanie jedného z činov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) až h), keď z takejto činnosti, či už priamo obhajujúcej teroristické činy, alebo nie, plynie nebezpečenstvo spáchania jedného alebo viacerých takýchto trestných činov;

3. „najímanie osôb na terorizmus“ znamená žiadanie inej osoby, aby spáchala jeden z činov uvedených v článku 1 ods. 1 alebo v článku 2 ods. 2;

4. „výcvik na terorizmus“ znamená poskytnutie pokynu pri výrobe alebo použití výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní, alebo škodlivých alebo nebezpečných látok, alebo pri iných osobitných spôsoboch alebo technikách na účely spáchania jedného z činov uvedených v článku 1 ods. 1 vediac, že poskytnuté skúsenosti sú určené na tento účel.

5. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy spojené s terorizmom zahŕňali tieto úmyselné činy:

6. podnecovanie verejnosti k páchaniu teroristického činu;

7. najímanie osôb na terorizmus;

8. výcvik na terorizmus;

9. krádež s priťažujúcimi okolnosťami s cieľom spáchať jeden z činov uvedených v článku 1 ods. 1;

10. vydieranie s cieľom spáchať jeden z činov uvedených v článku 1 ods. 1;

11. vystavenie falošných administratívnych dokumentov s cieľom spáchať jeden z činov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) až h) a článku 2 ods. 2 písm. b).

12. Aby bol čin trestným činom, ako je stanovené v odseku 2, nie je nutné, aby sa teroristický čin skutočne spáchal.“

2. V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

„Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pokus o spáchanie trestného činu uvedeného v článku 1 ods. 1 a článku 3, s výnimkou vlastníctva uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. f) a trestných činov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. i) a článku 3 ods. 2 písm. a) až c), bol trestný.“

3. V článku 9 sa dopĺňa tento odsek 1a:

„1a. Každý členský štát takisto stanoví, že je súdne príslušný pre trestné činy uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) až c), keď trestný čin smeroval k spáchaniu alebo mal za následok spáchanie trestného činu uvedeného v článku 1, pre ktorý je súdne príslušný tento členský štát na základe ktoréhokoľvek z kritérií stanovených v odseku 1 písm. a) až e) tohto článku.“

Článok 2

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím do [31. decembra 2008].

2. Členské štáty zašlú do [31. decembra 2008] Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení, ktorými sa do ich vnútroštátnych predpisov transponujú povinnosti, ktoré im ukladá toto rámcové rozhodnutie. Rada na základe správy vypracovanej z uvedených informácií a správy Komisie zhodnotí do [31. decembra 2009], či členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím.

Článok 3

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] [...]

[2] [...]