[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 17.10.2007 KOM(2007) 604 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Ničivé spôsoby rybolovu na otvorenom mori a ochrana citlivých hlbokomorských ekosystémov {SEK(2007) 1314} OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Ničivé spôsoby rybolovu na otvorenom mori a ochrana citlivých hlbokomorských ekosystémov 1. ÚVOD 1.1. Rozsah pôsobnosti a všeobecné súvislosti Ničenie citlivých morských biotopov na otvorenom mori ľudskou činnosťou je jednou zo skrytých environmentálnych katastrof dnešnej doby. Hoci tieto ekosystémy nie sú do hĺbky preskúmané a mnohé z nich ešte treba lokalizovať a identifikovať, škoda, ktorú na nich môžeme spáchať, najmä niektorými spôsobmi rybolovu, je čoraz lepšie zdokumentovaná. Dostupné vedecké dôkazy takisto naznačujú, že biologická rozmanitosť hlbokých morí nie je rozložená rovnomerne, ale je sústredená na ohraničených miestach morského dna a okolo nich, ako napríklad na podmorských pohoriach, koralových útesoch a hydrotermálnych prieduchoch. Tieto miesta vytvárajú skutočné ohniská biologickej rozmanitosti uprostred rozsiahleho priestoru relatívne pustého morského dna. Práve z uvedeného dôvodu priťahujú takéto ekosystémy aj veľké množstvo predátorov vrátane rýb, a stávajú sa tak nevyhnutne stredobodom pozornosti komerčných rybárov, ako aj ďalších záujemcov (ako napríklad biologických výskumníkov alebo hlbokomorských turistov). Hoci je nepopierateľné, že takéto činnosti prinášajú úžitok, bohatstvo, ktoré sa môže zároveň zničiť, je nielen z biologického, ale aj z hospodárskeho hľadiska nevyčísliteľné. Uznáva sa, že toto neustále ničenie citlivých morských biotopov na otvorenom mori vážne ohrozuje dosiahnutie globálneho cieľa „podstatne znížiť mieru straty biologickej rozmanitosti do roku 2010”, ktorý bol schválený v Johannesburgu na samite o trvalo udržateľnom rozvoji. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijalo 8. decembra 2006 uznesenie 61/105 o trvalo udržateľnom rybnom hospodárstve. OSN vo svojom uznesení dôrazne vyzýva štáty a organizácie s právomocou v hlbokomorských oblastiach, aby podnikli opatrenia na regulovaný rybolov v citlivých morských ekosystémoch s cieľom ochrániť ich pred poškodzovaním. Európska komisia zohrávala vedúcu úlohu pri prijímaní tohto uznesenia a po jeho schválení okamžite vyhlásila, že urýchlene navrhne stratégiu, ktorou sa táto výzva uvedie do praxe. 1.2. Mechanizmy riadenia platné v súčasnej dobe V pobrežných oblastiach sú prijímaním opatrení na ochranu citlivých ekosystémov pred negatívnym dosahom rybolovu pri dne splnomocnené pobrežné štáty. Mnohé z nich, vrátane Európskej únie a jej členských štátov, už podnikli niekoľko iniciatív v tejto súvislosti. V medzinárodných vodách nesú všeobecnú zodpovednosť za ochranu morského prostredia regionálne dohovory o ochrane morí, pokiaľ existujú, zatiaľ čo regionálne organizácie pre riadenie rybolovu (ďalej len „RORR“) prijímajú opatrenia na ochranu a riadenie živých morských zdrojov a regulujú dosahy rybolovu na citlivé ekosystémy. Napriek tomu, že niektoré hlasy kritizujú ich postupy a spochybňujú ich účinnosť, RORR majú jednu neoceniteľnú výhodu oproti konkurenčným opatreniam: na základe morského práva majú potrebnú právomoc prijímať konkrétne a záväzné opatrenia a podporovať ich prostredníctvom systému kontroly dodržiavania a vynucovania. Európska únia je preto veľkým, hoci nie nekritickým, zástancom RORR a aktívne podporuje ich právomoci. V skutočnosti väčšina opatrení na ochranu hlbokomorských ekosystémov v konkrétnych oblastiach, ktoré prijali RORR na celom svete, vychádza z návrhov predložených EÚ. Existencia oblastí otvoreného mora, v ktorých ešte stále nepôsobí žiadny regulačný orgán, však predstavuje hlavný nedostatok medzinárodného systému správy morí. Rovná sa otvorenej výzve na pokračovanie v ničivých spôsoboch rybolovu a na ich prípadné zintenzívňovanie, najmä vzhľadom na riziko, že po ich účinnom zákaze na jednom mieste sa presunú inde. V uznesení OSN 61/105 sa jednotlivé štáty výslovne vyzývajú, aby urýchlili zakladanie RORR v týchto oblastiach a implementovali dočasné opatrenia s cieľom ochrániť citlivé ekosystémy, pokiaľ ide o ich vlastné plavidlá. EÚ má preto v úmysle stáť v prvej línii pri vytváraní RORR vo všetkých doteraz neregulovaných oblastiach, v ktorých jej plavidlá pôsobia (najmä v juhozápadnom Atlantiku), a pri bezodkladnom schvaľovaní dohôd o predbežných územných obmedzeniach na ochranu biologickej rozmanitosti morí v týchto oblastiach, kým sa tu nezriadia takéto regulačné orgány. V dodatku je mapa zobrazujúca súčasné pokrytie svetových oceánov organizáciami RORR. 1.3. Ciele a výzvy V tomto oznámení sa skúmajú a analyzujú zásady, ktoré nedávno vyplynuli z medzinárodnej diskusie o ničivých spôsoboch hlbokomorského rybolovu. Opisujú sa tu aj nedostatky súčasného stavu a načrtáva sa ambiciózny postup zohľadňujúci multilaterálnu a regionálnu perspektívu, ako aj perspektívu otvoreného mora s cieľom plniť medzinárodné záväzky Spoločenstva. 2. NIčIVÝ RYBOLOV NA OTVORENOM MORI: OHROZENÉ HLBOKOMORSKÉ EKOSYSTÉMY Na svetovom samite v Johannesburgu v roku 2002 medzinárodné spoločenstvo začlenilo „odstránenie ničivých spôsobov rybolovu“ medzi základné požiadavky akejkoľvek zodpovednej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj. Záväzok z Johannesburgu umiestňuje problém ničivých spôsobov rybolovu do globálneho kontextu a vytvára z neho spoločnú výzvu pre všetky národy sveta. Otázka rybolovu by sa už nemala riešiť izolovane, ale mala by sa úplne začleniť do širšej koncepcie trvalej udržateľnosti svetových oceánov. Komisia formálne prijala tento celistvý prístup vo svojich posledných návrhoch na integrovanú námornú politiku.[1] Globálna povaha výzvy, ktorej čelíme, je zjavná najmä v prípade otvorených morí. Základné zásady spravujúce slobody a povinnosti na otvorenom mori, ako sa ustanovili v dohovore Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), si vyžadujú prijatie medzinárodne schválených opatrení na ochranu morských živých zdrojov vo vodách nad rámec vnútroštátnej jurisdikcie. Na druhej strane pozornosť zameraná na otvorené moria kladie dôraz aj na jedinečné morské ekosystémy nachádzajúce sa v hlbokomorských oblastiach, keďže veľká väčšina morského priestoru nad rámec vnútroštátnej jurisdikcie pobrežných štátov pozostáva len z takýchto hlbokomorských oblastí. Iné spôsoby rybolovu, ktoré sa považujú za ničivé, ako napríklad používanie výbušnín alebo kyanidu, sú v zásade obmedzené na pobrežné plytčiny a EÚ ich už zakázala. O hlbokomorských ekosystémoch sa ešte budeme musieť veľa učiť. Výskum zameraný na hlbokomorské ekosystémy je v plnom prúde vrátane významných aktivít podnikaných pod záštitou EÚ[2]. Vieme dosť na to, aby sme mohli povedať, že určité hlbokomorské ekosystémy môžu vytvárať skutočné ohniská biologickej rozmanitosti morí. Takisto vieme, že tieto ekosystémy sú mimoriadne citlivé z dôvodu pomalého rastu, ktorý je charakteristický pre život vo veľkých hĺbkach. Táto zraniteľnosť je zjavná najmä v prípade organizmov poskytujúcich štrukturálnu podporu pre biotop, ako napríklad studenovodné koraly, morské huby vytvárajúce štruktúru a spoločenstvá bezstavovcov, ktorým sa darí okolo hydrotermálnych prieduchov. Rybolov pomocou zariadení na lov pri dne môže byť mimoriadne škodlivý pre integritu týchto ekosystémov, ako to dokazuje rastúce množstvo vedeckých štúdií. Skúmané a potenciálne zdroje poškodenia zahŕňajú vlečné siete na lov pri dne, bagre, žiabrové siete osadené pri dne, dlhé lovné šnúry osadené pri dne, koše a pasce. Ich účinky sa môžu ľahko zhoršiť, keď sa spoja s vplyvom nerybolovných činností, ako napríklad uhľovodíkový prieskum, pokladanie podmorských vedení alebo vyvážanie odpadu. Skutočné poškodenie hlbokomorských koralových útesov bolo dokázané v severovýchodnom Atlantiku, západnom Atlantiku, Tasmánskom mori a iných moriach. Keď sa takéto útesy zničia, trvá im mimoriadne dlho, kým sa obnovia, ak k tomu vôbec dôjde. Štúdie ako tieto poskytujú presvedčivé dôkazy o vážnosti problému a o naliehavej potrebe podniknúť rozhodujúce ochranné opatrenia. 3. MEDZINÁRODNÝ OHLAS A ÚLOHA EÚ Už v roku 2004 valné zhromaždenie OSN svojím uznesením 59/25 vyslalo jasnú výzvu, aby sa bezodkladne prijali opatrenia s cieľom odstrániť ničivé spôsoby rybolovu na otvorenom mori, a zaviazalo sa, že v roku 2006 preskúma, aké opatrenia boli prijaté štátmi a RORR v súvislosti s touto výzvou. EÚ významne prispela k tomuto prieskumu, okrem iného aj svojou správou z apríla 2006[3] o opatreniach, ktoré podnikla ako odpoveď na výzvu OSN, a to v kontexte medzinárodnej spolupráce, ako aj v európskych vodách. Po tomto preskúmaní valné zhromaždenie prijalo 8. decembra 2006 uznesenie 61/105. V odsekoch 80 až 95 sa ustanovujú usmernenia pre štáty a RORR týkajúce sa kľúčových prvkov, ktoré sa musia vziať do úvahy pri prijímaní opatrení na boj s ničivými spôsobmi rybolovu, ktoré ohrozujú citlivé morské ekosystémy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj prácu vykonanú v rámci Dohovoru OSN o biologickej rozmanitosti. V roku 2004 strany Dohovoru o biologickej rozmanitosti uznali v rozhodnutiach VII/5 VIII/21 prijatých na konferencii zmluvných strán závažnosť hrozieb pre biologickú rozmanitosť v morských oblastiach nad rámec vnútroštátnej jurisdikcie a zdôraznili potrebu rýchleho podniknutia krokov s cieľom riešiť tieto hrozby, najmä v oblastiach s podmorskými pohoriami, hydrotermálnymi prieduchmi alebo studenovodnými koralmi. Podobne, aj v rámci regionálnych dohovorov o ochrane morí sa dohodlo na vytvorení zoznamu takýchto hlbokomorských biotopov s cieľom podniknúť primerané opatrenia na ich ochranu v oblastiach patriacich do pôsobnosti týchto dohovorov. A nakoniec, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) takisto pracuje na vývoji technických usmernení pre hlbokomorský rybolov v rámci Kódexu pravidiel pre zodpovedný rybolov. Podrobný plán v tejto oblasti bol schválený v marci 2007. Vo všetkých týchto organizáciách zohráva EÚ vedúcu úlohu a aktívne a konštruktívne sa zapája do zložitej a niekedy kontroverznej diskusie. A tak to má byť. EÚ vykonáva rybolov vo veľkej väčšine svetových morí. Táto rozsiahla prítomnosť ukladá Spoločenstvu mimoriadnu zodpovednosť, aby podporovalo napredovanie medzinárodných postupov a išlo príkladom disciplínou, ktorú samo ukladá svojim medzinárodným flotilám. EÚ využila svoj vplyv pre dobrú vec. Súčasný medzinárodný konsenzus odzrkadľuje vyvážený prístup podporovaný EÚ. Tento prístup sa zakladá na rozhodných opatreniach vo všetkých vodách bez ohľadu na ich právny stav (v rámci a nad rámec vnútroštátnej jurisdikcie), ale bez ukladania trestov rybárom, ktorých činnosti pri využívaní oceánu sa preukážu ako environmentálne neškodné. Uznesenie OSN 61/105 sa zakladá na týchto rôznych medzinárodných iniciatívach, a preto poskytuje medzinárodnému spoločenstvu výborný základ, na ktorom možno pracovať. Skutočnosť, že jeho odporúčania boli schopné zaistiť konsenzus napriek zložitým rokovaniam, je veľmi presvedčivým prvkom. Niektoré opatrenia, ktoré EÚ obhajovala, ako napríklad okamžité zmrazenie „stopy“ (priestorový rozsah) súčasných rybolovných činností pri dne, sa nezachovali. Avšak prvky, ktoré sa prijali konsenzom a zachovali sa, majú ozajstnú váhu a budú dosť silné, aby urýchlili radikálne zmeny v spôsobe riadenia rybolovu pri dne, a najmä v spôsobe, ktorým sa zásada prevencie bude od tejto chvíle premietať do praxe. Najdôležitejšou výzvou je teraz zrealizovať tieto opatrenia v praxi. 4. ODPORÚčANIA VALNÉHO ZHROMAžDENIA: VYVÁžENÝ A EFEKTÍVNY PRÍSTUP V uznesení 61/105 sa RORR a štáty vyzývajú, aby „prijali a implementovali opatrenia v súlade s obozretným prístupom, prístupmi založenými na ekosystéme a medzinárodným právom (…) ako prioritnú záležitosť“ , v súlade s balíkom kľúčových prvkov, ktoré vytvárajú prísny režim riadenia rybolovu pri dne na otvorenom mori. Valné zhromaždenie vyzýva na prijatie a implementovanie týchto opatrení najneskôr do 31. decembra 2008 (31. december 2007 v prípade predbežných dohodnutí, pozri oddiel 5.3). Úplné znenie uznesenia je možné stiahnuť z tejto internetovej stránky: http://www.un.org/Depts/los/general_assembly/general_assembly_resolutions.htm. V tomto oddiele sa analyzujú tieto rôzne prvky s cieľom vymedziť kroky na ich implementáciu v praxi. 4.1. Predbežné hodnotenie vplyvov rybolovu: radikálna inovácia v riadení rybolovu Požiadavka hodnotenia vplyvu na životné prostredie ako podmienka schválenia individuálnych činností rybolovu je prvým a skutočne základným pilierom súboru odporúčaní vydaných valným zhromaždením. Predstavuje radikálne inovatívnu zásadu v riadení rybolovu. Na rozdiel od ostatných činností využívania zdrojov vykonávaných v oceánoch a moriach, v prípade ktorých je požiadavka predchádzajúceho hodnotenia vplyvu zavedenou praxou (napríklad zriaďovanie pobrežných platforiem ropy alebo plynu), sa účinky rybolovu na morské biotopy všeobecne hodnotia až následne, ak k tomu vôbec dôjde. Odporúčania valného zhromaždenia preto pomôžu, aby riadenie rybolovu pri dne v citlivých oblastiach dosiahlo environmentálne normy platné pre iné námorné činnosti. V praxi budú musieť rybolovné hospodárske subjekty predložiť plány rybolovu, v ktorých sa s určitým stupňom presnosti stanoví zamýšľaná oblasť rybolovu. Na tomto základe budú musieť zodpovedné orgány vlajkového štátu skontrolovať priestorové pokrytie zamýšľaných činností a vzhľadom na vedecké dôkazy a údaje, ktoré budú mať k dispozícii, zhodnotiť možné riziká pre citlivé morské ekosystémy, o ktorých sa vie, že sa vyskytujú v zamýšľaných rybolovných oblastiach, alebo ktorých výskyt je v týchto oblastiach pravdepodobný. 4.2. Identifikácia citlivých morských ekosystémov pomocou lepšieho výskumu a zberu údajov Ak majú príslušné orgány vykonať primerané hodnotenia vplyvu, bude potrebné, aby sa zlepšili informácie a analýzy, ku ktorým majú prístup. Identifikácia citlivých morských ekosystémov neznamená len zisťovanie ich umiestnenia, ale aj zlepšenie našich vedomostí o ich zložení, ekologických vlastnostiach a dynamike environmentálnych obmedzení, ktoré z nich vyplývajú, a o ich pravdepodobnej reakcii na rôzne vplyvy. Mimoriadnu pozornosť treba venovať vývoju modelových techník, ktoré môžu pomôcť predpovedať umiestnenie hlbokomorských koralov a iných citlivých morských ekosystémov. Ďalším dôležitým záverom odporúčania je, že nové a výskumné rybolovy sa musia regulovať tak, aby implementovali primerané schémy výskumu a zberu údajov s cieľom prispieť k zlepšeniu identifikácie. 4.3. Uzavretie citlivých oblastí rybolovu pri dne Z odporúčaní valného zhromaždenia jasne vyplýva, že primárnym nástrojom na ochranu citlivých morských ekosystémov je prijímanie opatrení na uzatváranie určitých geografických oblastí alebo osobitných oblastí riadenia. Takéto uzatvorenie určitej oblasti sa môže prijať a presadiť kolektívnym rozhodnutím štátov v rámci danej RORR. RORR s právomocou regulovať rybolov pri dne (pozri dodatok) podstatne zintenzívnili za posledné roky svoje úsilie o implementáciu opatrenia na uzatvorenie oblasti. RORR budú musieť podrobne preskúmať účinnosť týchto opatrení a zvážiť, či sú doposiaľ schválené opatrenia dostatočné z hľadiska počtu a rozsahu na dosiahnutie želaných cieľov. Táto úloha je veľmi dôležitá aj pre rybárov, pretože pomôže odstrániť súčasnú neistotu súvisiacu s bezpečnosťou lovísk. Začlenením ochrany biotopu pred ničivým rybolovom ako neoddeliteľnej súčasti zdravého režimu riadenia rybolovu budú môcť RORR významne stavať na svojej tradičnej právomoci a aktualizovať svoje normy s cieľom splniť súčasné očakávania spoločnosti. EÚ tento vývoj bezvýhradne podporuje a urobí všetko, čo je v jej silách, aby mu napomáhala. Vzhľadom na oblasti nad rámec vnútroštátnej jurisdikcie, ktoré v súčasnosti nie sú regulované RORR a v ktorých nie je prítomný medzinárodný kolektívny orgán zodpovedný za rozhodovanie o uzatvorení, podľa článku 117 UNCLOS prináleží jednotlivým štátom, aby uplatňovali územné obmedzenia na plavidlá, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, a podmienili platnosť ich povolení na rybolov dodržiavaním týchto obmedzení. Vzhľadom na to, že neexistujú osobitné mechanizmy preskúmania súladu podobné tým, ktoré fungujú v rámci RORR, valné zhromaždenie vyzvalo FAO, aby zaistila transparentnosť opatrení prijatých vlajkovými štátmi vedením úplnej databázy o výskyte citlivých morských ekosystémov. Štáty tak budú môcť využívať tieto informácie o výskyte ekosystémov, o ktoré sa delia s inými vlajkovými štátmi v ktorejkoľvek danej oblasti, a taktiež budú môcť externe preskúmať (tvz. peer review) opatrenia, ktoré prípadne prijali iné štáty na obmedzenie svojich flotíl. 5. AKO TREBA IMPLEMENTOVAť ODPORÚčANIA VALNÉHO ZHROMAžDENIA 5.1. EÚ musí pokračovať v podnecovaní medzinárodnej diskusie - V nasledujúcich dvoch rokoch bude politická vôľa a schopnosť štátov podrobená skúške, keďže ich reakcie na výzvu OSN na prijatie opatrení sa bude podrobne skúmať počas procesu preskúmania v roku 2009. EÚ musí využiť svoj vplyv hlavného globálneho hráča v rybolove s cieľom zaistiť, aby prísne a čestné preskúmanie splnilo oprávnené očakávania obyvateľov. - Zásadnú úlohu v súvislosti so zaisťovaním solídneho a stáleho napredovania v odpovedi na výzvy valného zhromaždenia budú zohrávať transparentnosť a externé preskúmanie týkajúce sa opatrení uskutočnených štátmi a RORR. Valné zhromaždenie OSN zdôraznilo význam týchto aspektov a úlohu, ktorú by malo zohrávať FAO pri vytváraní technických pokynov a pri tvorbe a šírení informácií. EÚ musí podporovať a uľahčovať tieto procesy počnúc tým, že zaistí primeraný prístup k informáciám o svojich vlastných iniciatívach a opatreniach. - EÚ musí naďalej podporovať a aktívne sa zapájať do práce v rámci Dohovoru o biologickej rozmanitosti a regionálnych dohovorov o ochrane morí, pokiaľ ide o zavádzanie chránených morských oblastí vo vodách nad rámec vnútroštátnej jurisdikcie. Akcie: - Predložiť správu generálnemu tajomníkovi OSN začiatkom roka 2009, v ktorej sa uvedú názory EÚ na pokrok dosiahnutý v riešení ničivých spôsobov rybolovu, a navrhnúť spôsoby a prostriedky na zabezpečenie ďalšieho pokroku. V rámci prípravných prác sa vyžiadajú názory zainteresovaných strán a civilnej spoločnosti. - Pomáhať FAO pri zbieraní a šírení informácií o opatreniach podniknutých štátmi, zriaďovaní databáz o chránených oblastiach alebo uzavretých oblastiach a pri vývoji technických usmernení o hlbokomorských rybolovoch. - Pomáhať v rámci Dohovoru o biologickej rozmanitosti a regionálnych dohovoroch o ochrane morí identifikovať ekologicky alebo biologicky významné morské biotopy, ktoré potrebujú ochranu v otvorených vodách oceánu a hlbokomorskom prostredí. - Začať konzultácie a demarše so zodpovednými partnermi OSN s cieľom podporiť prísny proces preskúmania v roku 2009. 5.2. Implementácia na úrovni RORR Väčšina opatrení na ochranu ekosystému v konkrétnych oblastiach, ktoré doteraz prijali RORR, sa zakladala na návrhoch predložených EÚ. V tomto proaktívnom prístupe treba pokračovať. Valné zhromaždenie však jasne vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pokračovalo aj za hranice tohto konkrétneho druhu akcie. RORR by mali zvážiť vypracovanie schém na zjednodušenie začlenenia hodnotení vplyvu na životné prostredie do svojich regulačných systémov. Mali by zintenzívniť svoje spoločné snahy vo vedeckom výskume s cieľom progresívne zaviesť spoľahlivý základ pre územné riadenie. Akékoľvek nové alebo výskumné rybolovy by mali byť predmetom prísnych nariadení, s prísnymi vedeckými požiadavkami na zbieranie údajov a monitorovania. O pokroku dosiahnutom do roku 2009 by mala svedčiť aj skutočnosť, že prístup RORR k riadeniu environmentálnych rizík v oblastiach ich pôsobnosti bude zahŕňať zásady a ciele určené valným zhromaždením ako neoddeliteľnú súčasť akéhokoľvek prijateľného regulačného systému. EÚ musí byť nápomocná pri vykonávaní týchto zmien. Treba zdôrazniť, že členovia RORR sa môžu podľa vlastného uváženia rozhodnúť, že budú uplatňovať prísnejšie pravidlá pre svoje plavidlá a hospodárske subjekty. EÚ by sa mala snažiť zaistiť, aby opatrenia RORR dosahovali vysoký stupeň ochrany a efektívnosti pri predchádzaní ničivým vplyvom rybolovu. EÚ si však musí zachovať právo prijať prísnejšie pravidlá, ak usúdi, že opatrenia RORR nie sú v tomto smere dostatočné. Akcie: Ďalej uvedené akcie, ktoré budú predmetom prvého preskúmania v roku 2009, by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou stabilnej politiky EÚ v nadchádzajúcich rokoch: - Implementovať koherentný program vo všetkých RORR, do ktorých je EÚ zapojená, s cieľom zaistiť implementáciu prístupu vychádzajúceho z ekosystémov v oblasti riadenia rybolovného hospodárstva. Kľúčovými prvkami v tomto smere bude a) posilnenie mechanizmov na poskytovanie vedeckého poradenstva s cieľom zahrnúť environmentálne aspekty a osobitné opatrenia na ochranu ekosystému a b) zavedenie koncepcie environmentálneho hodnotenie do riadenia rybolovu pri morskom dne. - Podporiť dokončenie postupov na preskúmanie výkonnosti RORR a na identifikáciu citlivých morských ekosystémov vyskytujúcich sa v jednotlivých regulovaných oblastiach s cieľom ich ochrany. 5.3. Dočasný režim V ostatných niekoľkých rokoch sa výrazne pokročilo smerom k dosiahnutiu globálneho pokrytia svetových oceánov organizáciami RORR s právomocou regulovať rybolov pri dne. O tomto pokroku svedčí založenie Organizácie pre rybolov v juhovýchodnom Atlantiku (SEAFO), ktorá už funguje vo svojej oblasti, prijatie dohody o rybolove v južnom Indickom oceáne (SIOFA), a pokračujúci proces zakladania nových RORR v južnom a severnom Pacifiku. Vzhľadom na dĺžku právnych konaní vyžadovaných pred vstupom medzinárodných dohôd do platnosti by štáty nemali odkladať vykonávanie svojich povinností a mali by sa preto dohodnúť na predbežnej spolupráci v oblasti ochrany a riadenia príslušných oblastí. EÚ silne podporuje túto koncepciu, ktorá je teraz už úplne schválená valným zhromaždením. Nedávno prijaté predbežné opatrenia (apríl 2007) v rámci rokovaní zameraných na RORR v južnom Pacifiku ukazujú, ako jednoducho možno uviesť tento prístup do praxe. O týchto opatreniach rozhodli účastníci, ktorí boli plne oboznámení s odporúčaniami valného zhromaždenia a súhlasili s nimi. EÚ teraz musí pokračovať a aktívne prispievať k rozvoju dočasných opatrení v Indickom oceáne. Neskôr sa musí zaviazať k implementácii opatrení dohodnutých v tomto rámci do právnych predpisov EÚ bez ohľadu na to, že sú dobrovoľné. Paralelne musí EÚ aktívne podporovať dokončenie potrebných oficiálnych postupov tak, aby mohli byť tieto organizácie funkčné čo najskôr. Akcie: - Transpozícia dočasných opatrení prijatých pre južný Pacifik do právnych predpisov Spoločenstva do konca roka 2007. - Rokovanie o dočasných opatreniach pre južný Indický oceán pred očakávaným vstupom dohody SIOFA do platnosti, koncom roka 2007 / začiatkom roka 2008. Uzavretie dohody v roku 2008. Začatie demaršov na podporu účasti a urýchlenia vstupu tohto nástroja do platnosti. - Obnova prieskumných demaršov s tretími štátmi, ktoré by mali prípadne záujem o zavedenie regionálnych dohôd v oblastiach, kde ešte nepôsobí žiadna RORR. 5.4. Európske plavidlá vykonávajúce rybolov pri dne v oblastiach na otvorenom mori neregulovaných RORR 5.4.1. Vymedzenie problému Flotily EÚ, ktoré sú zamerané na hlbokomorské zásoby na otvorenom mori, sú rozmiestnené hlavne v severovýchodnom Atlantiku, pričom niektoré ich činnosti zasahujú na juh až po stredovýchodný Atlantik. Tento rybolov podlieha režimu riadenia hlbokomorských zdrojov, ktorý zahŕňa celkové povolené výlovy (TAC), obmedzenie rybolovu, technické opatrenia a osobitné kontrolné a vymáhacie ustanovenia[4]. Tento rybolov je teda rozsiahlym spôsobom regulovaný a efektívnosť režimu riadenia sa v súčasnosti preskúmava[5]. Pokiaľ ide o environmentálny vplyv tohto rybolovu, patrí do pôsobnosti rôznych opatrení EÚ, najmä vrátane tých, ktorými sa implementujú opatrenia o uzavretí oblastí a iné technické požiadavky, ktoré prijalo NEAFC od roku 2004. Mimo týchto oblastí je činnosť flotíl EÚ v rámci lovu hlbokomorských druhov na otvorenom mori relatívne obmedzená a uskutočňuje sa v oblastiach, v ktorých pôsobí príslušná RORR (SEAFO a CCAMLR). Avšak EÚ má početné vlečné siete na lov pri dne v juhozápadnom Atlantiku. Dlhotrvajúci spor medzi Spojeným kráľovstvom a Argentínou o Falklandské/Malvínske ostrovy znemožnil dohodu o ustanovení regionálneho režimu riadenia zdrojov v tejto oblasti a je nepravdepodobné, že sa tieto ťažkosti v blízkej budúcnosti prekonajú. Potenciálnemu riziku sú vystavené hlbokomorské koraly a morské huby vytvárajúce štruktúru, ktoré sa pravdepodobne vyskytujú na vonkajších okrajoch kontinentálneho svahu, kde plavidlá EÚ pôsobiace v tejto oblasti rozmiestňujú siete pri dne. Ako sa uvádza v oddiele 1.3, táto oblasť má slabý medzinárodný systém správy, a preto si vyžaduje striktné opatrenia vlajkových štátov s cieľom zabrániť týmto rizikám, kým sa nezriadi RORR alebo nezavedie režim riadenia rybolovu. EÚ preto musí reagovať na výzvy OSN prijatím nariadení pre svoje flotily. 5.4.2. Návrh politiky EÚ musí začleniť do systému pre zachovanie a riadenie zdrojov rýb ustanoveného v rámci spoločnej politiky rybolovu všetky rybolovné činnosti svojich plavidiel, ktoré sa nachádzajú vo vodách na otvorenom mori, ktoré nie sú regulované RORR, alebo kde RORR nerozhodla o príslušných opatreniach na riadenie. Komisia na tento účel navrhuje nariadenie Rady, ktorým sa v súvislosti s týmito plavidlami implementujú zásady stanovené valným zhromaždením, a to budovaním na všeobecných požiadavkách spoločnej politiky rybolovu a zavedením primeraných ustanovení o povolení, monitorovaní a dozore. Nariadením sa budú najmä prísne implementovať odporúčania valného zhromaždenia o rozhodujúcom prvku predbežného hodnotenia vplyvu na životné prostredie ako podmienky na vydanie povolení na rybolov. Okrem toho sa nariadením stanovia aj doplnkové požiadavky, najmä v súvislosti s monitorovaním a kontrolou rybolovných činností. Tie by mali podľa Komisie obsahovať ustanovenia o stálej prítomnosti pozorovateľov na palube a striktné ustanovenia o systéme monitorovania plavidiel. Okrem toho by sa mala stanoviť hranica 1000 m hĺbky na rozmiestnenie rybolovných sietí na lov pri dne s cieľom vytvoriť preventívnu chránenú oblasť založenú na hĺbke[6]. Hoci sa také požiadavky nenachádzajú medzi odporúčaniami valného zhromaždenia, Komisia verí, že sú potrebné s cieľom zaistiť, aby opatrenia EÚ v tejto oblasti dokázali poskytnúť efektívnu ochranu citlivým ekosystémom, ktorých presné umiestnenie zatiaľ nebolo presne určené. Akcia: - Čo najskoršie prijatie (avšak najneskôr do decembra 2008) nariadenia Rady implementujúceho odporúčania valného zhromaždenia, pokiaľ ide o plavidlá EÚ pôsobiace na otvorenom mori v oblastiach neregulovaných regionálnou organizáciou pre riadenie rybolovu. Návrh tohto nariadenia predloží Komisia zároveň s prijatím tohto oznámenia. 6. ZÁVER: VÝZVA DO BUDÚCNOSTI Valné zhromaždenie OSN vykoná v roku 2009 preskúmanie dosiahnutého pokroku, pokiaľ ide o riešenie problému ničivých spôsobov rybolovu, v reakcii na svoju výzvu na opatrenia v uznesení 61/105. EÚ by si mala vytýčiť podobnú úlohu a preskúmať približne v rovnakom období účinnosť politiky a osobitných opatrení plánovaných v tomto oznámení. Navrhované nariadenie Rady, na ktoré sa odkazuje v oddiele 5.42, bude na tento účel obsahovať klauzulu o preskúmaní. Komisia preto v roku 2009 vyhodnotí výsledky týchto rôznych opatrení, oznámi svoje zistenia Rade, Európskemu parlamentu, zainteresovaným stranám a občianskej spoločnosti a predloží návrhy na napredovanie tejto politiky vzhľadom na takéto zistenia a názory poskytnuté rôznymi aktérmi zapojenými do procesu preskúmania. Veľké vyhlásenia o zámeroch nezastavia ničenie krehkých a vzácnych hlbokomorských ekosystémov. Cieľom úvah uvedených v tomto oznámení je vytvorenie podmienok, aby Európska únia mohla urobiť rozhodujúci politický krok. V roku 2009 bude mať EÚ možnosť a povinnosť ukázať pred medzinárodným spoločenstvom, že dokáže plniť svoje záväzky a že môže byť skutočným vodcom pri ukončení ničivého rybolovu. Jediný spôsob, ako to môžeme urobiť, je prostredníctvom konkrétnych opatrení, a to v našich vlastných vodách, ako aj na otvorenom mori. Komisia preto vyzýva Radu a Európsky parlament, aby prijali politické smerovania a špecifické akcie uvedené v tomto oznámení. Ďalej vyzýva všetky európske inštitúcie a zainteresované strany, aby sa k nej pridali a spolupracovali pri plnení tejto výzvy. Dodatok Pokrytie svetových oceánov Regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu s právomocou nad rybolovom pri dne (demersálnom) na otvorenom mori. [pic] Mapa vyššie zobrazuje hranice rôznych RORR umiestnené na štatistických oblastiach využívaných FAO na získavanie štatistických údajov o rybolove. - NAFO: Organizácia pre rybolov v severozápadnom Atlantiku - NEAFC: Komisia pre rybolov v severovýchodnom Pacifiku - WECAFC: Komisia pre rybolov v západnom a strednom Atlantiku (poradná) - CECAF: Výbor pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku - CCAMLR: Komisia na ochranu živých antarktických morských zdrojov - SEAFO: Organizácia pre rybolov v juhovýchodnom Atlantiku - SIOFA: Dohoda o rybolove v južnom Indickom oceáne [1] Oznámenie Komisie „ Integrovaná námorná politika pre Európsku úniu“, KOM(2007) 575 z 10. októbra 2007. [2] Okrem iného projekty HERMES (http://www.eu-hermes.net) a OASIS (http://www1.uni-hamburg.de/OASIS/) financované v rámci 6. rámcového programu pre výskum ES. Pozri aj prácu vykonanú Medzinárodným výborom pre morský prieskum (ICES) http://www.ices.dk. [3] http://ec.europa.eu/fisheries/publications/factsheets/legal_texts/ec_report59-25paras66to69final.pdf [4] Nariadenie Komisie (ES) č. 2347/2002 zo 16. decembra 2002, ktorým sa zriaďujú požiadavky špecifického prístupu a pridružených podmienok, ktoré sa vzťahujú na rybolov hlbokomorských zásob rýb, Ú. v. ES L 351 z 28.12.2002. [5] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Preskúmanie riadenia zásob hlbokomorských rýb, COM(2007) 30. [6] V tejto súvislosti pozri odporúčanie GFCM/29/2005/1 o riadení určitých rybolovov zameraných na hlbokomorské druhy a druhy žijúce pri dne.