[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 9.2.2007

KOM(2007) 51 v konečnom znení

2007/0022 (COD)

Návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva

(predložený Komisiou) {SEK(2007) 160}{SEK(2007) 161}

ODÔVODNENIE

KONTEXT NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu V záujme zabezpečenia vysokej úrovne ochrany životného prostredia, ktorá je cieľom vyplývajúcim zo Zmluvy o ES (článok 174 § 2 ES), je nevyhnutné riešiť narastajúci problém trestných činov proti životnému prostrediu. Týmto návrhom sa nahrádza návrh smernice Parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (2001/0076(COD)), zmenený a doplnený po prvom čítaní v Európskom parlamente, a to s cieľom zohľadniť zistenia Európskeho súdneho dvora v rozsudku z 13. septembra 2005 (C-176/03, Komisia proti Rade), ktorým sa zrušilo rámcové rozhodnutie 2003/80/SVV o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Podľa tohto rozsudku môže Spoločenstvo prijať opatrenia súvisiace s trestným právom členských štátov, ktoré považuje za nevyhnutné na zabezpečenie plnej účinnosti právnych noriem prijatých v oblasti ochrany životného prostredia. Spoločenstvo a členské štáty prijali množstvo právnych predpisov zameraných na ochranu životného prostredia. Z viacerých štúdií však vyplýva[1], že sankcie, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v členských štátoch, nie sú vždy dostatočné na účinnú implementáciu politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Nie vo všetkých členských štátoch sa na všetky trestné činy proti životnému prostrediu uplatňujú trestnoprávne sankcie, hoci len trestnoprávne sankcie môžu mať dostatočne odrádzajúci účinok, a to z rôznych dôvodov: Po prvé, uloženie trestných sankcií je prejavom spoločenského nesúhlasu kvalitatívne odlišnej povahy, akú majú správne sankcie alebo občianskoprávne kompenzačné mechanizmy. Po druhé, správne sankcie alebo iné finančné sankcie nemôžu mať odrádzajúci účinok v prípadoch, keď sú páchatelia bez finančných prostriedkov alebo sú naopak veľmi dobre finančne zabezpečení. V takýchto prípadoch by bolo možné požadovať odňatie slobody. Okrem toho sú prostriedky trestného vyšetrovania a stíhania (a vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi) omnoho účinnejšie ako nástroje správneho alebo občianskeho práva a môžu zvýšiť účinnosť týchto postupov. V neposlednom rade je tu dodatočná záruka nestrannosti, keďže trestného vyšetrovania sa zúčastňujú vyšetrujúce orgány, t. j. iné orgány ako správne orgány, ktoré udelili licencie na využívanie alebo povolenia na znečisťovanie. Okrem toho, že druhy uplatňovaných sankcií sa líšia od členského štátu k členskému štátu, existujú aj výrazné rozdiely vo výške sankcií, ktoré sa uplatňujú v prípade podobných alebo totožných trestných činov. Trestné činy proti životnému prostrediu majú často cezhraničný charakter alebo cezhraničné dôsledky. Súčasná situácia teda umožňuje páchateľom, aby využívali existujúce rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov vo svoj prospech. Preto je nevyhnutné riešiť tento problém prostredníctvom akcie na úrovni Spoločenstva. Všeobecný kontext Rada Európy prijala v roku 1998 Dohovor o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Zo zasadnutia Európskej rady v Tampere v októbri 1999 vyplynula požiadavka dohodnúť sa na spoločných definíciách, obvineniach a sankciách pre obmedzený počet obzvlášť dôležitých oblastí trestných činov proti životnému prostrediu. Vo februári 2000 predložilo Dánske kráľovstvo iniciatívu na rámcové rozhodnutie o boji proti závažným trestným činom proti životnému prostrediu. Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci sa 28. septembra 2000 dohodla na tom, že by sa malo ustanoviť takéto acquis o trestných činoch proti životnému prostrediu. Komisia 13. marca 2001 prijala návrh smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Cieľom uvedeného návrhu smernice bolo zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o ochrane životného prostredia pomocou ustanovenia minimálneho súboru trestných činov v rámci Spoločenstva. Európsky parlament prijal svoju správu k návrhu v prvom čítaní 8. apríla 2002. Komisia prijala 30. septembra 2002 zmenený a doplnený návrh, ktorý obsahoval pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu. Rada neprerokúvala návrh Komisie, ale namiesto toho prijala 27. januára 2003 z iniciatívy Dánska rámcové rozhodnutie 2003/80/SCC o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Európsky súdny dvor zrušil toto rámcové rozhodnutie vo svojom rozsudku z 13. septembra 2005 (C-176/03) z dôvodu porušenia článku 47 Zmluvy o EÚ a rozhodol, že z dôvodu cieľu i obsahu si články 1 – 7 rámcového rozhodnutia dávajú za svoj hlavný cieľ ochranu životného prostredia a mali byť riadne prijaté na základe článku 175 Zmluvy o ES. Komisia 30. novembra 2005 prijala oznámenie, v ktorom vyjadrila svoj postoj k dôsledkom rozsudku vo veci C-176/03 vrátane potreby prijať nový legislatívny návrh o trestných činoch proti životnému prostrediu. Na základe uvedeného rozsudku je potrebné stiahnuť návrh smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva z roku 2001 a predložiť nový návrh, ktorý prevezme obsah článkov 1 až 7 zrušeného rámcového rozhodnutia. Niektoré trestné činy bude potrebné upraviť s prihliadnutím na vývoj právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Okrem toho sa doplnili niektoré dodatočné prvky, ktoré sa považujú za potrebné z hľadiska zabezpečenia účinnej ochrany životného prostredia, najmä aproximácia uplatniteľných sankcií za obzvlášť závažné trestné činy proti životnému prostrediu. V nadväznosti na rozsudok ESD vo veci 176/03 Komisia zamýšľa predložiť v roku 2007 návrh smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia. |

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Hoci si právne predpisy v oblasti životného prostredia v rôznych prípadoch vyžadujú odrádzajúce, účinné a primerané sankcie v prípadoch porušenia práva životného prostredia, neexistujú žiadne ustanovenia, podľa ktorých by členské štáty boli povinné ustanoviť špecifické trestnoprávne sankcie za závažné trestné činy proti životnému prostrediu. |

Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Táto smernica je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými Chartou základných práv Európskej únie. V prvom rade bol návrh vypracovaný v súlade so zásadami o spravodlivosti v zmysle kapitoly VI charty a v snahe o podporu začlenenia vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja v zmysle článku 37 charty do politík Spoločenstva. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácia so zainteresovanými stranami |

O probléme trestných činov proti životnému prostrediu sa celé roky diskutuje na rôznych medzinárodných a európskych fórach. Komisia zorganizovala v novembri 2003 verejnú konferenciu o trestných činoch proti životnému prostrediu a podporila workshop na túto tému, ktorý viedol Royal Institute of International Affairs v Londýne v roku 2002. Ďalšie stretnutia expertov zamerané konkrétne na trestný čin nezákonného obchodovania s ohrozenými druhmi sa konali v roku 2001 vo Frankfurte a v roku 2004 v Budapešti. Ďalšie konzultácie zainteresovaných strán sa v tomto prípade nepovažovali za potrebné ani praktické. Keďže Európsky súdny dvor zrušil 13. septembra 2005 rámcové rozhodnutie 2003/80/SVV, vzniklo v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu právne vákuum, ktoré je potrebné čo najskôr vyplniť. |

Získavanie a využívanie expertízy |

K tejto téme sa v posledných rokoch uskutočnilo množstvo workshopov, konferencií a stretnutí expertov, vďaka ktorým sa získali informácie a pomoc pri vypracovávaní tohto návrhu. |

Hodnotenie vplyvu Pri hodnotení vplyvu sa uvažovalo o rôznych možnostiach: možnosť neprijatia opatrení na úrovni EÚ, možnosť zlepšenia spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom dobrovoľných iniciatív, možnosť úplnej harmonizácie trestného práva životného prostredia, ako aj obmedzená aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov o trestných činoch proti životnému prostrediu v členských štátoch. Neprijatím opatrení alebo prijatím nezáväzných opatrení zo strany Spoločenstva by sa nedosiahol žiaden pozitívny výsledok na úrovni ochrany životného prostredia, ani by sa nenašlo riešenie existujúcich ťažkostí v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu – ťažkostí, ktoré v značnej miere pramenia z rozdielov medzi právnymi predpismi členských štátov. Úplná harmonizácia trestného práva životného prostredia presahovala rámec toho, čo je potrebné a nezohľadňovala by skutočnosť, že vnútroštátne trestné právo je stále silno ovplyvnené kultúrnymi hodnotami daného členského štátu, takže je pri implementácii potrebná istá flexibilita. V prípade obmedzenej aproximácie sa brali do úvahy tri rôzne možné opatrenia: harmonizácia zoznamu závažných trestných činov, harmonizácia rozsahu zodpovednosti právnických osôb a aproximácia výšky sankcií za trestné činy spáchané za priťažujúcich okolností. Vo všetkých troch prípadoch bol možný dôsledok na úroveň ochrany životného prostredia, ako aj policajnú a súdnu spoluprácu posúdený veľmi pozitívne, kým náklady pre podniky, ako aj zaťaženie správnych orgánov by boli zanedbateľné. |

Správa o hodnotení vplyvu je dostupná http://ec.europa.eu/governance/impact/index_en.htm. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaných opatrení Navrhovanou smernicou sa ustanovuje minimálny súbor závažných trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by sa mali považovať za trestné činy v rámci celého Spoločenstva, pokiaľ boli spáchané úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti. Spoluúčasť na takýchto činnostiach a ich podnecovanie by sa mali takisto považovať za trestný čin. Podrobne sa definuje miera zodpovednosti právnických osôb. Trestné činy by sa v prípade fyzických osôb mali trestať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnoprávnymi sankciami, kým v prípade právnických osôb by sa mali uplatňovať trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne sankcie. V prípade trestných činov spáchaných za istých priťažujúcich okolností, ako napr. spôsobenie obzvlášť závažných následkov alebo zapojenie zločineckej organizácie, je minimálna výška hornej sadzby sankcií pre fyzické a právnické osoby takisto predmetom aproximácie. |

Právny základ Ustanovenia tejto smernice sa týkajú ochrany životného prostredia. V dôsledku toho je zvoleným právnym základom článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES. |

Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, pokiaľ návrh nepatrí do výlučnej pôsobnosti Spoločenstva. |

Členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele tohto návrhu z týchto dôvodov. |

Prísnejšie sankcie v jednotlivých členských štátoch by nepredstavovali efektívne riešenie problému, pretože páchatelia by mohli ľahko obísť dané členské štáty a pôsobiť z miest, kde platia menej prísne právne predpisy. |

Ciele návrhu sa lepšie dosiahnu pomocou opatrení na úrovni Spoločenstva z týchto dôvodov. |

Vďaka návrhu bude na úrovni Spoločenstva k dispozícii minimálny štandard prvkov závažných trestných činov proti životnému prostrediu, podobnú mieru zodpovednosti pre právnické osoby, ako aj výšku sankcií za obzvlášť závažné trestné činy proti životnému prostrediu. Tým sa zabezpečí, že prípady závažných trestných činov proti životnému prostrediu sa budú riešiť rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch a že páchatelia už nebudú môcť využívať existujúce rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch vo svoj prospech. Návrhom sa uľahčí aj spolupráca medzi členskými štátmi v prípadoch, ktoré majú cezhraničný charakter. |

Je potrebné, aby bola politika Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia v rámci Spoločenstva implementovaná úplne. Na tento účel je potrebné aproximovať sankcie. Trestné činy proti životnému prostrediu majú cezhraničný charakter, keďže často zahŕňajú cezhraničné činnosti a ich dôsledky – napríklad výsledné znečistenie životného prostredia – často presahujú hranice štátu. |

Navrhovanou smernicou sa iba stanovuje minimálna úroveň harmonizácie pre činnosti, ktoré by sa mali považovať za trestné činy, a aproximujú sa ňou minimálna výška sankcií, ktoré by sa mali uplatňovať v najzávažnejších prípadoch, keď trestný čin spôsobil obzvlášť závažný dôsledok, alebo bol spáchaný za priťažujúcich okolností. |

Návrh je teda v súlade so zásadou subsidiarity. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov: |

Zvoleným opatrením je smernica, čo ponecháva členským štátom pri implementácii veľkú mieru flexibility. Podľa článku 176 Zmluvy o ES môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré sú uvedené v smernici. Napríklad môžu rozšíriť zoznam trestných činov, trestne stíhať aj inú ako len hrubú nedbanlivosť a/alebo zaviesť ďalšie a vyššie sankcie. |

Z implementácie smernice nevyplýva žiadne významné finančné ani správne zaťaženie, keďže trestné právo a justičné štruktúry už v členských štátoch existujú. Pre členské štáty by mohlo vzniknúť dodatočné zaťaženie z dôvodu potenciálneho nárastu žalôb a trestných konaní, no vyššie sankcie by mali zároveň odrádzajúci účinok, ktorý by mal viesť k poklesu spáchaných trestných činov, čím by sa z dlhodobého hľadiska počet trestných konaní znížil. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: Smernica. |

Iné nástroje by neboli vhodné z týchto dôvodov: Smernica je na toto opatrenie vhodných nástrojom: stanovuje záväzný minimálny štandard ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva, no ponecháva členským štátom flexibilitu pri implementácii smernice do vnútroštátneho trestného práva. |

VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

ĎALšIE INFORMÁCIE |

Tabuľka zhody Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. |

Európsky hospodársky priestor Navrhovaný právny akt má význam pre EHP a jeho pôsobnosť by sa preto mala rozšíriť na Európsky hospodársky priestor. |

Podrobný výklad návrhu 1. Definícia trestných činov Definície trestných činov vo veľkej miere zodpovedajú definíciám podľa rámcového rozhodnutia 2003/80/SVV, pričom sa zohľadňujú niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu k pôvodnému návrhu smernice, ktoré Komisia prijala po prvom čítaní. Skutková podstata väčšiny trestných činov závisí od ich následkov, t. j. od toho, či spôsobujú alebo môžu spôsobiť závažnú ujmu osobám alebo životnému prostrediu. Pri všetkých trestných činoch okrem jedného sa predpokladá, že boli spáchané „protiprávne“, pričom „protiprávny“ sa definuje ako porušenie právnych predpisov Spoločenstva alebo členských štátov, správnych predpisov alebo rozhodnutí príslušného orgánu, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia. Jediný samostatný trestný čin (článok 3 písm. a)) má také závažné následky (smrť alebo ťažká ujma na zdraví), že protiprávnosť nie je potrebným predpokladom na oprávnenie trestného stíhania. Na rozdiel od rámcového rozhodnutia sa v anglickom znení definície trestného činu používa pojem „materiál“ namiesto pojmu „substancie“ (článok 3 písm. a) a b)), keďže ide o pojem so širším významom. V slovenčine sa používa pojem „značný“. Z tohto dôvodu už Komisia zamietla pozmeňujúci a doplňujúci návrh Európskeho parlamentu k pôvodnému návrhu smernice. V súlade s pôvodným návrhom bol pridaný trestný čin protiprávneho závažného poškodenia chráneného biotopu. S cieľom zohľadniť nové právne predpisy Spoločenstva bol okrem toho doplnený osobitný trestný čin protiprávnej prepravy odpadu. Protiprávna preprava odpadu by sa mala za trestný čin považovať len v závažných prípadoch, t. j. pokiaľ sa týka nezanedbateľného množstva odpadu a uskutočňuje sa za účelom zisku. Niektoré trestné činy sa týkajú relatívne vágnych pojmov ako „značná škoda“ alebo „ťažká ujma na zdraví“. Tieto pojmy nie sú definované a každý členský štát ich môže interpretovať na základe svojich tradícií a svojho právneho systému. Uvedený čin sa za trestný čin považuje v prípade, ak bol spáchaný úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti, a to aj vtedy, ak ide o spolupáchateľa alebo podnecovateľa. 2. Zodpovednosť právnických osôb Ako sa uvádza v rámcovom rozhodnutí, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa právnické osoby zodpovedali za trestné činy, ktoré boli spáchané v ich prospech istými osobami konajúcimi v ich mene, pokiaľ konanie týchto osôb umožnil nedostatočný dohľad alebo kontrola. Nešpecifikuje sa, či je zodpovednosť právnických osôb trestnou zodpovednosťou. Preto členské štáty, ktoré vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch neuznávajú trestnú zodpovednosť právnických osôb, nie sú povinné zmeniť svoj vnútroštátny systém. 3. Sankcie Sankcie uplatňované na trestné činy proti životnému prostrediu musia byť v prípade fyzických aj právnických osôb účinné, primerané a odrádzajúce. Okrem tejto požiadavky sa z dôvodu existujúcich výrazných rozdielov v sankciách medzi vnútroštátnych právnymi predpismi členských štátov musí aspoň v obzvlášť závažných prípadoch aproximovať výška sankcií v závislosti od závažnosti trestného činu. Bez takejto aproximácie by páchatelia mohli využívať slabé miesta vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov. Priťažujúcimi okolnosťami, v prípade ktorých sa predpokladá aproximácia sankcií, sú obzvlášť závažné následky trestného činu, ako napr. smrť alebo ťažká ujma na zdraví, alebo značná škoda na životnom prostredí, alebo spáchanie trestného činu v rámci zločineckej organizácie. Takéto okolnosti sa v trestnom práve členských štátov spravidla už pokladajú za obzvlášť závažné a boli už uvedené v iných nástrojoch EÚ. Pokiaľ ide o odňatie slobody, navrhovaná aproximácia, ktorá sa má odohrať v troch stupňoch, zodpovedá záverom zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo v dňoch 25. až 26. apríla 2002. Škála závisí od subjektívnej stránky (hrubá nedbanlivosť alebo úmysel) a príslušných priťažujúcich okolností. Systém pokút pre právnické osoby je takisto trojstupňový a zodpovedá koncepcii trestov odňatia slobody vypracovanej na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci. Rozsah výšky pokút pre právnické osoby je podobný tomu, na ktorom sa dohodla Rada v rámcovom rozhodnutí 2005/667/SVV o znečisťovaní mora z lodí. Pre fyzické aj právnické osoby sa navrhujú alternatívne sankcie. Takéto sankcie môžu byť v mnohých prípadoch účinnejšie ako odňatie slobody alebo pokuty a patrí k nim povinnosť uviesť životné prostredie do pôvodného stavu, uloženie súdneho dohľadu, zákaz obchodnej činnosti alebo zverejnenie súdnych rozhodnutí. Hoci v mnohých prípadoch je základným nástrojom konfiškácia predmetov súvisiacich s trestnou činnosťou, osobitné ustanovenie sa nepovažovalo za nutné, keďže na väčšinu závažných trestných činov proti životnému prostrediu sa bude vzťahovať rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti. 4. Obdobie implementácie Vzhľadom na to, že články 3, 4 a 6 vo veľkej miere preberajú obsah článkov 2 až 6 zrušeného rámcového rozhodnutia 2003/80/SVV, majú členské štáty na implementáciu [18] mesiacov. Keďže obdobie implementácie pre uvedené rámcové rozhodnutie uplynulo 27. januára 2005, členské štáty už pravdepodobne vykonali veľkú časť práce potrebnej na implementáciu tejto smernice. |

1. 2007/0022 (COD)

Návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[4],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy[5],

keďže:

(1) Podľa článku 174 ods. 2 Zmluvy sa politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany.

(2) Spoločenstvo je znepokojené narastajúcim počtom trestných činov proti životnému prostrediu a ich dôsledkami, ktoré čoraz častejšie presahujú hranice štátov, v ktorých došlo k spáchaniu týchto trestných činov. Tieto trestné činy predstavujú ohrozenie životného prostredia, a preto si vyžadujú primeranú reakciu.

(3) Zo skúseností vyplýva, že existujúce systémy sankcií nepostačujú na dosiahnutie úplného súladu s právnymi predpismi v oblasti ochrany životného prostredia. Takýto súlad by sa mohol a mal zvýšiť uplatňovaním trestnoprávnych sankcií, ktoré sú prejavom spoločenského nesúhlasu kvalitatívne odlišnej povahy, akú majú správne sankcie alebo občianskoprávne kompenzačné mechanizmy.

(4) Spoločné pravidlá platné pre trestnoprávne sankcie umožňujú používať v rámci členských štátov a medzi nimi metódy vyšetrovania a pomoci, ktoré sú účinnejšie ako administratívna spolupráca.

(5) Tým, že sa úlohou ukladania sankcií poveria justičné orgány a nie správne orgány, majú zodpovednosť za vyšetrovanie a presadzovanie dodržiavania predpisov v oblasti životného prostredia orgány, ktoré sú nezávislé od orgánov, ktoré udeľujú licencie na využívanie a povolenia na vypúšťanie emisií.

(6) V záujme dosiahnutia účinnej ochrany životného prostredia je obzvlášť potrebné zaviesť odrádzajúcejšie sankcie za činnosti, ktorými sa poškodzuje životné prostredie, ktoré obvykle spôsobujú alebo môžu spôsobiť značnú škodu z hľadiska kvality ovzdušia vrátane stratosféry, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín, a ktoré majú vplyv na ochranu druhov.

(7) Nedodržiavanie právnej povinnosti konať môže mať ten istý následok ako aktívne konanie a preto by sa aj v tomto prípade mali uplatňovať príslušné sankcie.

(8) Takéto konanie by sa preto malo v rámci celého Spoločenstva považovať za trestný čin, pokiaľ k nemu došlo úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.

(9) V záujme dosiahnutia účinnej ochrany životného prostredia by sa za trestný čin mala považovať aj spoluúčasť na takýchto činnostiach a ich podnecovanie.

(10) Činnosti, ktorými sa poškodzuje životné prostredie, by sa mali trestať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnoprávnymi sankciami, ktoré by sa mali v rámci celého Spoločenstva uplatňovať aj na právnické osoby, pretože trestné činy proti životnému prostrediu sa vo veľkej miere páchajú v záujme právnických osôb alebo v ich prospech.

(11) Okrem toho je z dôvodu výrazných rozdielov v sankciách v členských štátoch potrebné za istých okolností aproximovať tieto sankcie v závislosti od závažnosti trestného činu.

(12) Takáto aproximácia je obzvlášť dôležitá v prípadoch, keď trestné činy mali závažné následky alebo boli spáchané v rámci zločineckých organizácií, ktoré sa významnou mierou podieľajú na trestných činoch proti životnému prostrediu.

(13) Vzhľadom na to, že sa touto smernicou stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu prijať alebo zachovať prísnejšie ustanovenia zamerané na účinnú ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva.

(14) Členské štáty by mali Komisii poskytovať informácie o implementácii tejto smernice, aby mohla posúdiť účinok tejto smernice.

(15) Keďže ciele akcie, ktoré sa má uskutočniť, menovite zabezpečenie účinnejšej ochrany životného prostredia, nemôžu členské štáty v dostatočnej miere dosiahnuť samy a preto je možné ich dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa v článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(16) V tomto právnom akte sa dodržiavajú základné práva a zásady, ktoré boli uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Predmet úpravy

Touto smernicou sa v záujme účinnejšej ochrany životného prostredia ustanovujú opatrenia súvisiace s trestným právom.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

(a) „protiprávny“ znamená porušenie právnych predpisov Spoločenstva alebo zákona, správnych predpisov alebo rozhodnutí príslušného orgánu členského štátu, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia.

(b) „právnická osoba“ znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má takéto postavenie podľa platného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo iných verejných orgánov, ktoré vykonávajú svoje suverénne práva, a medzinárodných verejných organizácií.

Článok 3 Trestné činy

Členské štáty zabezpečia, že uvedené konanie predstavuje trestný čin, pokiaľ k nemu došlo úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti:.

(a) vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie množstva látok alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobuje smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví;

(b) protiprávne vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie množstva látok alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobuje alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví, alebo značnú škodu z hľadiska kvality ovzdušia, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín;

(c) protiprávne nakladanie s odpadmi vrátane zneškodňovania a skladovania, prepravy, vývozu a dovozu, a to aj v prípade nebezpečného odpadu, ktorý spôsobuje alebo môže spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví, alebo značnú škodu z hľadiska kvality ovzdušia, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín;

(d) protiprávne prevádzkovanie závodu, v ktorom sa vykonáva nebezpečná činnosť alebo v ktorom sa skladujú alebo používajú nebezpečné látky alebo prípravky a ktoré mimo tohto závodu spôsobujú alebo môžu spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví, alebo značnú škodu z hľadiska kvality ovzdušia, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín;

(e) protiprávna preprava odpadu v zmysle článku 2 ods. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1013/006[6] za účelom zisku a v nezanedbateľnom množstve, či už sa uskutočňuje v rámci jednej operácie alebo v rámci viacerých zdanlivo prepojených operácii;

(f) protiprávna výroba, manipulácia, skladovanie, používanie, preprava, vývoz alebo dovoz jadrového materiálu alebo iných nebezpečných látok, ktorý spôsobuje alebo môže spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví alebo značnú škodu z hľadiska kvality ovzdušia, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín;

(g) protiprávna držba, odchyt, poškodzovanie, usmrtenie exemplárov druhov chránených voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich rastlín alebo ich častí a derivátov alebo obchodovanie s nimi;

(h) protiprávne závažné poškodenie chráneného biotopu;

(i) protiprávny obchod s látkami, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, alebo ich používanie.

Článok 4 Spoluúčasť a podnecovanie

Členské štáty zabezpečia, aby spoluúčasť na konaní uvedenom v článku 3 alebo jeho podnecovanie predstavovali trestný čin.

Článok 5 Sankcie

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa spáchanie trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 trestalo účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa spáchanie trestných činov uvedených v článku 3 písm. b) až h) potrestalo v hornej hranici sadzby najmenej jedným až tromi rokmi odňatia slobody, pokiaľ bol trestný čin spáchaný z hrubej nedbanlivosti a spôsobil vážnu škodu z hľadiska kvality ovzdušia, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa spáchanie týchto trestných činov potrestalo v hornej hranici sadzby najmenej dvoma až piatimi rokmi odňatia slobody:

2. trestný čin uvedený v článku 3 písm. a), pokiaľ bol trestný čin spáchaný z hrubej nedbanlivosti;

3. trestné činy uvedené v článku 3 písm. b) až f), pokiaľ bol trestný čin spáchaný z hrubej nedbanlivosti a spôsobil smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví;

4. trestné činy uvedené v článku 3 písm. b) až h), pokiaľ bol trestný čin spáchaný úmyselne a spôsobil značnú škodu z hľadiska kvality ovzdušia, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín;

5. trestné činy uvedené v článku 3, pokiaľ bol trestný čin spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia […o boji proti organizovanému zločinu][7].

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa spáchanie týchto trestných činov potrestalo v hornej hranici sadzby najmenej piatimi až desiatimi rokmi odňatia slobody:

6. trestný čin uvedený v článku 3 písm. a), pokiaľ bol trestný čin spáchaný úmyselne;

7. trestné činy uvedené v článku 3 písm. b) až f), pokiaľ bol trestný čin spáchaný úmyselne a spôsobil smrť alebo vážnu ujmu na zdraví;

5. K trestnoprávnym sankciám ustanoveným v tomto článku možno pripojiť ďalšie sankcie alebo opatrenia, najmä:

8. v prípade fyzickej osoby zákaz vykonávať činnosť, na ktorej vykonávanie je potrebné úradné povolenie alebo schválenie, alebo založiť, spravovať alebo riadiť obchodnú spoločnosť alebo nadáciu, pokiaľ zo skutočností, na základe ktorých bola odsúdená, vyplýva vysoké riziko, že by mohlo dôjsť k opätovnému spáchaniu rovnakého druhu trestnej činnosti;

9. uverejnenie súdneho rozhodnutia súvisiaceho s odsúdením alebo s uplatnenými sankciami alebo opatreniami;

10. povinnosť uviesť životné prostredie do pôvodného stavu.

Článok 6 Zodpovednosť právnických osôb

1. Každý členský štát zabezpečí, aby sa právnické osoby zodpovedali za trestné činy uvedené v článku 3, pokiaľ boli tieto trestné činy spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na základe:

11. oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu, alebo

12. právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, alebo

13. právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

Členské štáty takisto zabezpečia, aby boli právnické osoby zodpovedné za svoju spoluúčasť na trestných činoch uvedených v článku 3, ako aj za ich podnecovanie.

2. Členské štáty takisto zabezpečia, aby bola právnická osoba zodpovedná v prípade, keď nedostatok dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnil osobe, ktorá patrí do právomoci danej právnickej osoby, spáchanie trestného činu uvedeného v článku 3 v prospech danej právnickej osoby.

3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v článku 3.

Článok 7 Sankcie pre právnické osoby

1. Členské štáty zabezpečia potrestanie právnickej osoby zodpovednej za trestný čin, ktorá je podľa článku 6 zodpovedná za trestný čin, účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami, vrátane trestnoprávnych alebo iných ako trestnoprávnych pokút.

2. Pokutami ustanovenými v odseku 1 sú:

14. horná hranica sadzby najmenej 300 000 až 500 000 EUR, pokiaľ bol trestný čin uvedený v článku 3 písm. b) až h) spáchaný z hrubej nedbanlivosti a spôsobil značnú škodu z hľadiska kvality ovzdušia, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín;

15. horná hranica sadzby najmenej 500 000 až 750 000 EUR, pokiaľ:

(i) trestný čin uvedený v článku 3 písm. a) bol spáchaný z hrubej nedbanlivosti, alebo

(ii) trestný čin uvedený v článku 3 písm. b) až h):

- bol spáchaný z hrubej nedbanlivosti a spôsobil smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví, alebo

- bol spáchaný úmyselne a spôsobil značnú škodu z hľadiska kvality ovzdušia, pôdy a vody a ochrany živočíchov alebo rastlín, alebo

(iii) trestný čin uvedený v článku 3 bol spáchaný úmyselne v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia […o boji proti organizovanému zločinu];

16. horná hranica sadzby najmenej 750 000 až 1 500 000 EUR, pokiaľ:

(i) trestný čin uvedený v článku 3 písm. a) bol spáchaný úmyselne, alebo

(ii) trestný čin uvedený v článku 3 písm. b) až f) bol spáchaný úmyselne a spôsobil smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví.

Členské štáty môžu uplatňovať systém, na základe ktorého výška pokuty závisí od obratu právnickej osoby, získaných alebo plánovaných finančných výhod zo spáchania trestného činu, alebo akejkoľvek inej hodnoty, ktorá slúži ako ukazovateľ finančnej situácie právnickej osoby, pokiaľ takýto systém umožňuje také maximálne pokuty, ktoré sú aspoň rovnocenné minimálnej výške maximálnych pokút. Členské štáty, ktoré implementujú smernicu v súlade s takýmto systémom, informujú Komisiu o tomto svojom úmysle.

3. Členské štáty, v ktorých zatiaľ nebolo prijaté euro, uplatňujú výmenný kurz medzi eurom a svojou menou uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie […].

4. K trestným sankciám ustanoveným v tomto článku možno pripojiť ďalšie sankcie alebo opatrenia, najmä:

17. povinnosť uviesť životné prostredie do pôvodného stavu.

18. zamietnutie nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;

19. dočasné alebo trvalé odobratie oprávnenia vykonávať priemyselnú alebo obchodnú činnosť, alebo

20. uloženie súdneho dohľadu;

21. súdne rozhodnutie na zrušenie spoločnosti;

22. povinnosť prijať osobitné opatrenia na odstránenie následkov konania, ktoré založilo trestnoprávnu zodpovednosť;

23. zverejnenie súdneho rozhodnutia týkajúceho sa odsúdenia alebo uplatnených sankcií alebo opatrení.

Článok 8 Predkladanie správ

Najneskôr do ... a každé ďalšie tri roky informujú členské štáty Komisiu o implementácii tejto smernice formou správy.

Na základe týchto správ Komisia predkladá správy Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 9 Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do […]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 10 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 11 Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda predseda

[1] Najvýznamnejšie štúdie možno nájsť na stránkach GR pre životné prostredie venovaných trestnej činnosti páchanej v oblasti životného prostredia: http://ec.europa.eu/environment/crime/index.htm#studies.

[2] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[3] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[4] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[5] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[6] Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1-98

[7] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].