[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 13.7.2006 KOM(2006) 385 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Politika súdržnosti a mestá: prínos miest a aglomerácií k rastu a zamestnanosti v rámci regiónov {SEK(2006) 928} OBSAH 1. Trvaloudržateľný rozvoj miest v európskej regionálnej politike na obdobie 2007 - 2013 3 2. Skutočnosti o mestách: o význame miest 4 3. Príťažlivé mestá 4 3.1. Prístupnosť a mobilita 5 3.2. Prístup k infraštruktúre služieb 6 3.3. Životné a fyzické prostredie 6 3.4. Kultúra 7 4. Podpora inovácie, podnikavosti a znalostnej ekonomiky 7 4.1. Činnosti na podporu MSP a mikropodnikov 8 4.2. Inovácia a znalostná ekonomika v službách rastu 8 5. Viac kvalitnejších pracovných miest: 9 5.1. Paradox miest: veľa pracovných miest, ale vysoká nezamestnanosť 9 5.2. Zlepšenie zamestnateľnosti zvýšením úrovne vzdelania a odbornej prípravy 10 6. Rozdiely v rámci miest 10 6.1. Podpora sociálneho začlenenia a rovnakých príležitostí 11 6.2. Posilnenie bezpečnosti občanov 11 7. Správa vecí verejných 12 7.1. Mestá a regióny 12 7.2. Integrovaný prístup k trvaloudržateľnému rozvoju miest 12 7.3. Účasť občanov 13 7.4. Siete a výmena skúseností 14 8. Financovanie obnovy miest 14 OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Politika súdržnosti a mestá: prínos miest a aglomerácií k rastu a zamestnanosti v rámci regiónov 1. TRVALOUDRžATEľNÝ ROZVOJ MIEST V EURÓPSKEJ REGIONÁLNEJ POLITIKE NA OBDOBIE 2007 - 2013 V súlade s cieľom stanoveným Európskou radou v marci 2005, Európska komisia navrhla posilniť prínos politiky súdržnosti k rastu a zamestnanosti v období 2007 - 2013. V strategických usmerneniach Spoločenstva na obdobie 2007 - 2013 sa venuje osobitná pozornosť špecifickým potrebám niektorých území, ako sú mestské a vidiecke oblasti. Podporujú „integrovaný“ prístup ku politike súdržnosti. Táto musí nielenže podporovať rast a zamestnanosť, ale takisto sledovať sociálne a environmentálne ciele. Dôležitosť mestskej problematiky bola uznaná počas postupných predsedníctiev Únie, najmä počas neformálnych zasadnutí Rady v Rotterdame v novembri 2004 a v Bristole v decembri 2005, kde bolo toto oznámenie predložené ako pracovný dokument. Okrem toho Európsky parlament vo svojej správe o rozmeri miest v súvislosti s rozširovaním[1] uvítal integráciu trvaloudržateľného rozvoja miest v rámci politiky súdržnosti. Takisto požiadal Radu, aby zabezpečila monitorovanie tohto opatrenia v rámci výročných správ o implementácii stratégie, v súlade s článkami 29 a 30 návrhu nariadenia Rady o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch. Prostredníctvom tohto oznámenia Komisia odpovedá na tieto požiadavky. Strategické usmernenia Spoločenstva vymedzujú oblasti pôsobenia, ktoré treba uprednostňovať počas prípravy operačných programov 2007 - 2013 politiky súdržnosti. Toto oznámenie zdôrazňuje niektoré osobitné aspekty mestského rozmeru, ktoré môžu byť v tejto súvislosti dôležité. Je doplnené pracovným dokumentom útvarov Komisie, ktorým sa rozvíjajú analýzy a odôvodňujú činnosti navrhnuté v tomto oznámení. Predložené návrhy činnosti sú podporené štatistickými údajmi (ktoré pochádzajú najmä z mestského auditu[2]), ako aj výsledkami dosiahnutými počas implementácie činností týkajúcich sa miest v rámci štrukturálnych fondov a iných činností financovaných EÚ. Politiky a činnosti navrhnuté v tomto oznámení treba vždy preskúmať z hľadiska inštitucionálnej organizácie vlastnej každému členskému štátu a v súlade s predpismi Spoločenstva pokiaľ ide o štátnu pomoc[3]. Príslušné vnútroštátne orgány sa vyzývajú, aby využili toto oznámenie počas svojich diskusií s relevantnými partnermi, najmä s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Uvedené návrhy činností pokrývajú veľa oblastí a odrzkadľujú možnosti intervencie zo štrukturálnych fondov, ktoré sú veľmi odlišné podľa toho, či mestá patria do oblasti cieľa konvergencie alebo do cieľa regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Treba upresniť, že pojmy „mestá“ a „mestské oblasti“ sa chápu vo všeobecnom význame. 2. SKUTOčNOSTI O MESTÁCH: O VÝZNAME MIEST Únia bude dosahovať svoje ciele rastu a zamestnanosti s lepšími výsledkami, ak budú všetky regióny schopné plniť svoju úlohu. V tejto súvislosti majú mestá veľký význam. Poskytujú väčšinu pracovných miest, nachádza sa v nich väčšina podnikov a inštitúcií vyššieho vzdelávania a ich činnosť je rozhodujúca pri uskutočňovaní sociálnej súdržnosti. Sú centrom zmien založených na inovácii, podnikavosti a ekonomickom raste. Ekonomický rast je trvaloudržateľný ak ho sprevádzajú opatrenia na zníženie chudoby, sociálneho vylúčenia a environmentálnych problémov. Otázka trvaloudržateľného charakteru rastu sa stáva obzvlášť dôležitou v mestách, ktoré sú najviac vystavené sociálnemu vylúčeniu, zhoršovaniu životného prostredia, existencii nevyužitej pôdy a živelnému rastu mesta. Mestá sú veľmi rozdielne z hľadiska hospodárskych a sociálnych perspektív. Môže ísť o odlišnosti priestorové (medzi mestskými časťami) alebo sociálne (medzi rôznymi skupinami) a častokrát o odlišnosti, v ktorých sa spájajú obidva rozmery. Kvalita životného prostredia mesta je kľúčovým faktorom príťažlivosti. Európu charakterizuje polycentrická štruktúra malých, stredných a veľkých miest. Veľká časť z nich sa spája do metropolitných oblastí, zatiaľ čo ďalšie tvoria jediné mestské centrum jedného regiónu. 3. PRÍťAžLIVÉ MESTÁ Európske mestá priťahujú investície a zamestnanosť. Disponujú mnohými opatreniami na posilnenie svojej príťažlivosti. Návrhy Komisie týkajúce sa politiky súdržnosti obsahujú množstvo prvkov, ktorými možno podporiť tieto iniciatívy. Výzvy, ktoré treba riešiť, sa v jednotlivých mestách líšia. Niektoré mestá musia riešiť problémy spôsobené demografickým rastom, zvýšením cien nehnuteľností, nedostatkom disponibilných pozemkov, dopravnými zápchami, ako aj preťaženými verejnými službami. Ďalšie naopak trpia úbytkom populácie, opúšťaním, nedostatkom pracovných príležitostí alebo zlou kvalitou života. Na účely posilnenia príťažlivosti miest sa musia zobrať do úvahy najmenej štyri hlavné body: doprava, prístupnosť a mobilita; prístup k službám a zariadeniam; životné a fyzické prostredie; oblasť kultúry. 3.1. Prístupnosť a mobilita Niekoľko navrhovaných usmernení - Trvaloudržateľná mobilita miest si vyžaduje optimálne využitie všetkých dopravných infraštruktúr, koordináciu medzi rôznymi druhmi dopravy a podporu využívania najmenej znečisťujúcich druhov dopravy. - Mestá okrajových regiónov potrebujú dobré prepojenie s hlavnými letiskami a hlavnými osami transeurópskych dopravných sietí (TEN). Okrem toho citlivým bodom hlavných miest mnohých nových členských štátov je letecká dostupnosť. - S cieľom účinne riadiť mestskú dopravu by mali mesto a okolitý región spravidla koordinovať plánovanie dopravy, výstavbu a územný rozvoj. Nové projekty musia byť súčasťou integrovanej dopravnej stratégie pre mestské oblasti. Medzi otázkami, ktorými sa treba zaoberať, musia byť cestná bezpečnosť a požiadavky v oblasti verejného zdravia, najmä zníženie hluku a kvalita ovzdušia. - Je potrebné sprístupniť verejnú dopravu, zlepšiť jej efektivitu a fungovanie, ako aj prepojiť rôzne druhy dopravy. Je takisto potrebné znížiť delikventské správanie vo verejných dopravných prostriedkoch a posilniť bezpečnosť personálu a používateľov. - Pokiaľ je to len možné, mestá by mali v rámci integrovaného prístupu podporovať používanie bicyklov, chôdzu a alternatívne „šetrné“ formy dopravy. Táto iniciatíva si vyžaduje najmä kontrolu dopytu, reguláciu prístupu do citlivých zón mesta - dokonca aj ich transformáciu na pešie zóny-, výstavbu cyklistických trás a chodníkov, ako aj podporu vozidiel s nízkou energetickou náročnosťou a alternatívnych palív, ako sú biopalivá. - Pri plánovaní dopravy sa musia zobrať do úvahy osoby, ktoré nemajú auto alebo ktoré nevedia riadiť (najmä staršie osoby, mladí ľudia a osoby so zníženou pohyblivosťou). Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť prístup k pracovným miestam a k službám (zdravotná starostlivosť, obchody) a uľahčiť samostatnosť osôb. 3.2. Prístup k infraštruktúre služieb Niekoľko navrhovaných usmernení - Konkurencieschopné mesto musí investovať do moderných, efektívnych a dostupných služieb, ktoré sú ľahko dostupné on-line. Hlavnými službami sú zdravotná starostlivosť, sociálne služby, odborná príprava a verejná správa. Tieto služby sa musia rozvíjať prispôsobujúc sa súčasným a budúcim demografickým zmenám, najmä starnutiu populácie. - Opatera detí, ktorá dospelým umožňuje pracovať alebo absolvovať odbornú prípravu, je osobitnou výzvou, ktorá je mimoriadne dôležitá na podporu rodovej rovnosti. - Je potrebné zabezpečiť, aby občania znevýhodnených mestských častí mali prístup k službám. Jedno z inovatívnych riešení tohto problému spočíva vo vytvorení štruktúry určenej pre všetkých obyvateľov mesta v znevýhodnenej mestskej časti. - Okrem toho treba pomôcť niektorým skupinám ako imigrantom a znevýhodneným obyvateľom pri prístupe k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Zvýšená účasť osôb rôznych vekových a sociálnych skupín na plánovaní a implementácii týchto služieb by mala prispieť k predchádzaniu diskriminácie a k zabezpečeniu zohľadnenia kultúrnych bariér. - Vďaka novým technológiám môžu mestá priniesť účinné a inovatívne riešenia v oblasti verejných služieb pokiaľ ide o zdravie, správu a odbornú prípravu. 3.3. Životné a fyzické prostredie Niekoľko navrhovaných usmernení - Revitalizácia nevyužitých priemyselných plôch a obnova verejných plôch, čím sa zlepší kvalita služieb a príslušnej zóny, a súčasne sa umožní vyhnúť sa používaniu doteraz nepoužívaných pozemkov. - Koordinácia politík územného rozvoja a investícií z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov medzi mestskými oblasťami, vidieckymi oblasťami, regiónom a krajinou s cieľom zvládnuť problémy spôsobené rozširovaním mesta. Iniciatívy, ktorých cieľom je transformovať mestské oblasti a centrá miest na príťažlivé miesta na život. - Investície, ktorých cieľom je dosiahnuť súlad s právnymi predpismi Spoločenstva, pokiaľ ide o o kvalitu ovzdušia, čistenie odpadových vôd, odpadové hospodárstvo, zásobovanie vodou a hluk. - Aktívne riešenie dopravných zápch, dopytu v oblasti dopravy a sietí verejnej dopravy, s cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia, znížiť emisie hluku a stimulovať fyzickú aktivitu v súlade s tematickou stratégiou pre mestské prostredie, ustanovenou šiestym rámcovým programom pre životné prostredie[4]. - Účinné využívanie energie v mestských oblastiach. Sú potrebné konzistentné investície a hospodárne riadenie energetických zdrojov. Mestské orgány majú dôležitú úlohu pri podpore energetickej účinnosti a obnoviteľných energiách: pri plánovaní miest, v nariadeniach mesta a verejnom obstarávaní; prostredníctvom príkladného uskutočňovania trvaloudržateľných stavieb a podporou týchto postupov; prostredníctvom spolupráce s občanmi. 3.4. Kultúra Niekoľko navrhovaných usmernení - Mestá musia prostredníctvom trvaloudržateľnej kultúrnej politiky podporovať živú kultúru, ktorá sa opiera o ponuku zariadení ako sú kultúrne a vedecké centrá, múzeá, knižnice, a o zachovanie architektonického historického kultúrneho dedičstva. Tieto zariadenia spolu s programom kultúrnych aktivít, vrátane aktivít pre mladých, robia mestá príťažlivejšími tak pre občanov, podniky, pracovníkov (najmä mobilných a vysokokvalifikovaných pracovníkov), ako aj pre návštevníkov. Týmto sa takisto posilňuje imidž mesta, miestna hrdosť a identita. Okrem toho kultúra a takisto kultúrny cestovný ruch tvoria sami osebe rýchlorastúce odvetvia. - Aktívna kultúrna politika predstavuje hodnotný nástroj na výstavbu mostov medzi obyvateľmi rôzneho pôvodu a na posilnenie integrácie prisťahovalcov a nových obyvateľov mesta. 4. PODPORA INOVÁCIE, PODNIKAVOSTI A ZNALOSTNEJ EKONOMIKY Mestá sú častokrát priaznivým prostredím pre inováciu a podniky a môžu spraviť ďalšie kroky, aby bolo toto prostredie ešte priaznivejšie. Pridaná hodnota opatrení uskutočňovaných na úrovni miest spočíva v tom, že disponujú informáciami o osobitných charakteristikách miestneho prostredia podnikov a že sú schopné na príslušnej úrovni implementovať častokrát komplexné opatrenia, ktoré odzrkadľujú mnohé, na seba nadväzujúce problémy. 4.1. Činnosti na podporu MSP a mikropodnikov Niekoľko navrhovaných usmernení - Podpora podnikov, ktorá si vyžaduje zlepšenie hospodárskych infraštruktúr, medzi inými dopravy, dostupnosti, obnovy budov, priemyselných parkov, podnikateľských inkubátorov a obchodných centier. - Poskytovanie rád a podporných služieb podnikom, vrátane tých, ktoré spadajú pod sociálne hospodárstvo. Toto opatrenie zahŕňa pomoc na prijatie a účinné využitie nových technológií, vedeckých parkov, komunikačných centier týkajúcich sa informačných a komunikačných technológií a podnikateľských inkubátorov. V rámci neho sa takisto predpokladá podpora a pomoc v oblasti riadenia, marketingu, technickej podpory, prijímania zamestnancov a iných odborných a komerčných služieb. - Podpora spolupráce medzi miestnymi partnermi – medzi ktorých patria podniky, odbory, univerzity, mimovládne organizácie, vzdelávacie inštitúcie a miestne spoločenstvo. Nástroje na vzájomné odovzdávanie vedomostí a skúseností, ako je organizácia workshopov, fór, sietí a výstav prispievajú k nadviazaniu účinných stykov medzi partnermi. - Zlepšenie prístupu k finančným zdrojom. Napríklad partnerstvá medzi miestnymi úradmi, investormi, poskytovateľmi služieb a MSP uľahčujú spájanie finančných a nefinančných nástrojov určených na uspokojenie miestnych potrieb. Medzi tieto nástroje môžu patriť subvencie, systémy mikroúverov, garančné fondy na rozdelenie rizika, pôžičky, „mezanínové financovanie“, rady a odborná príprava. Mestá môžu hrať úlohu dôležitého iniciátora v tejto oblasti za spolupráce s regionálnymi a miestnymi finančnými iniciatívami. - Spolupráca s osobitnými skupinami, ako sú mladí podnikatelia alebo podnikateľky alebo podnikatelia pochádzajúci zo znevýhodnených skupín, najmä etnických menšín. Otázka prístupu k financovaniu môže byť problematická v znevýhodnených oblastiach – štátne orgány a mimovládne organizácie môžu hrať úlohu sprostredkovateľa, napríklad zabezpečením kvality projektov. 4.2. Inovácia a znalostná ekonomika v službách rastu Niekoľko navrhovaných usmernení - Mestá by mali pritiahnuť a udržať vzdelaných pracovníkov a vo všeobecnosti veľkú časť obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. Príťažlivosť mesta, pokiaľ ide o dopravu, služby, prostredie a kultúru predstavuje jeden z hlavných faktorov, ktorými sa riadia títo pracovníci pri rozhodovaní. - Mestá musia hrať dôležitú úlohu pri príprave inovačnej stratégie pre celý región. Ak sa to ukáže vhodné, môžu takisto prevziať iniciatívu a podporiť alebo začať vlastné výskumné činnosti. - Mestá sú podnecované k tomu, aby sa zúčastnili na projektoch výskumu a vývoja (siedmy rámcový program pre výskum a vývoj) a aby podporovali zavádzanie technologických inovácií. - Mestá by mali pracovať tak, aby sa regionálna ponuka v oblasti vzdelávania, inovácie, výskumu a technologického rozvoja stala účinnejšou a prístupnejšou miestnym podnikom, najmä MSP a podnikom, ktoré spadajú pod sociálne hospodárstvo. - Mestá môžu podnecovať a koordinovať partnerstvá a špičkové vedecké strediská s univerzitami a zariadeniami vyššieho vzdelávania, prostredníctvom vytvárania podnikateľských inkubátorov, spoločných podnikov a vedeckých parkov. - Mestá sú podporované v tom, aby rozvíjali integrovanú a vyváženú stratégiu v oblasti informačnej spoločnosti. Cieľom je bojovať proti digitálnemu rozdeleniu tým, že sa umožní prístup k novým technológiám v súlade s cieľmi iniciatívy i2010[5] (v oblasti elektronickej administratívy a elektronického obchodu, diaľkového štúdia, digitálnej kultúry, virtuálneho začlenenia a virtuálnej prístupnosti). Táto stratégia musí byť zlučiteľná s regionálnymi a vnútroštátnymi stratégiami v danej oblasti. - Mestá by mali podporovať rýchle prijatie ekologických inovácií a systémov správy životného prostredia[6]. Investovanie do tejto oblasti už dnes umožní európskym podnikom získať vedúce postavenie v rastúcom odvetví. 5. VIAC KVALITNEJšÍCH PRACOVNÝCH MIEST: 5.1. Paradox miest: veľa pracovných miest, ale vysoká nezamestnanosť Tento paradox spočíva v skutočnosti, že mestá sústreďujú potreby aj možnosti rozvoja. Je v nich priveľa vysokokvalifikovaných osôb a situácia je rovnaká aj v prípade osôb s veľmi nízkou úrovňou kvalifikácie a vzdelania. Niekoľko navrhovaných usmernení - Prostredníctvom štrukturálnych fondov sa môžu, v rámci cieľa konvergencie, podporovať činnosti podnikov na posilnenie, na miestnej a regionálnej úrovni, najmä kapacity inštitúcií a účinnosti verejných správ a služieb. Najmä tým, že sa podporuje zlepšovanie ich schopností analýzy a konania. Mestá by mali byť napríklad schopné používať systémy a analytické nástroje potrebné na anticipáciu hospodárskych a sociálnych zmien, ktoré sa vykonajú na miestnej a regionálnej úrovni. Takisto by mali prijať opatrenia na zlepšenie účinnosti riadenia prostredníctvom centrálnych kontaktných miest a spájaním viacerých služieb. - Mestá môžu podniknúť kroky na vytvorenie pracovných miest a bojovať proti nezamestnanosti na miestnej úrovni s podporou regiónov a členských štátov. - Mestá by sa mali spoliehať na svoje vlastné sily. Môžu najmä vytvárať partnerstvá a pakty pre zamestnanosť a inováciu, prostredníctvom ktorých sa spájajú kľúčoví hráči jednej zóny - zvolení zástupcovia, riaditelia podnikov, MVO, záujmové skupiny a univerzity – s cieľom zapojiť sa do pozitívnych a dynamických sociálnych a hospodárskych rozvojových činností. - Mestá by mali zdolať svoje slabé stránky tým, že budú podporovať zamestnateľnosť medzi skupinami obyvateľstva, ktoré majú najviac ťažkostí so získaním zamestnania, napríklad ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, etnické menšiny, dlhodobo nezamestnaní, bezdomovci, ako aj zdravotne postihnuté osoby. 5.2. Zlepšenie zamestnateľnosti zvýšením úrovne vzdelania a odbornej prípravy Niekoľko navrhovaných usmernení - Mestá môžu podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu mnohými spôsobmi: podporovaním rozvoja globálnych a koherentných stratégií v oblasti celoživotného vzdelávania, lepšieho uznávania a oceňovania formálneho a neformálneho vzdelania, investovaním do ponuky atraktívnej odbornej prípravy, ktorá je prístupná a kvalitná na rôznych úrovniach, podporovaním modernizácie existujúcich systémov (najmä prispôsobiteľných a modulových systémov diaľkového vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti informačných a komunikačných technológií), posilnením kvality a príťažlivosti odbornej prípravy a zlepšením investícií do infraštruktúr určených na vzdelávanie. - Mestá môžu sústrediť svoju podporu na skupiny znevýhodnené na trhu práce (napríklad osoby, ktoré predčasne zanechali školu, mladých ľudí s nízkou kvalifikáciou, staršie osoby a niektorých prisťahovalcov pochádzajúcich z etnických menšín). - Aby boli konkurencieschopné, mali by mestá pritiahnuť a podporovať osoby s rôznou kvalifikáciou. Dôležitú úlohu zohrávajú pracovníci, ktorí pracujú v službách, najmä v oblastiach maloobchodu, hoteliérstva a reštauračných službách, upratovacích službách a v stavebníctve. - Miestne orgány by mali navrhnúť integračné programy a programy odbornej prípravy na mieru, ktoré umožňujú opätovné začlenenie na trh práce a ktoré podporujú podnikavosť. Dlhodobo nezamestnaní potrebujú osobitnú pomoc. Je potrebné implementovať programy opätovného zamestnania, ktoré integrujú profesionálnu skúsenosť, odbornú prípravu a posilnenie sebadôvery, ktoré môžu viesť k flexibilným dohodám s miestnymi zamestnávateľmi, o odbornej príprave v podniku. 6. ROZDIELY V RÁMCI MIEST Paradox miest je takisto viditeľný v rozdieloch medzi mestskými časťami. Mestský audit ukazuje, že takmer všetky mestá, v ktorých miera nezamestnanosti, dosahuje alebo presahuje 10 %, majú určité zóny, v ktorých je tento percentuálny podiel aspoň dvakrát vyšší ako priemer mesta. V niektorých prípadoch miera nezamestnanosti dosahuje 60 %. V znevýhodnených mestských častiach sprevádzajú zvýšenú nezamestnanosť mnohé nevýhodné podmienky týkajúce sa ubytovania, životného prostredia, zdravia, vzdelávania, možností zamestnania a miery delikvencie. 6.1. Podpora sociálneho začlenenia a rovnakých príležitostí[7] Niekoľko navrhovaných usmernení - Vykonávanie činností na začlenenie prisťahovalcov a zastavenie procesu segregácie, najmä jazykovej odbornej prípravy a všeobecnejšej odbornej prípravy. Je nevyhnutné zahrnúť príslušnú komunitu do plánovania a organizácie takejto odbornej prípravy. Začlenenie žien prisťahovalkýň do týchto činností predstavuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej integrácie. - Spolupráca medzi mestskými orgánmi, školami a miestnou komunitou, s cieľom poskytnúť odbornú prípravu mladým ľuďom. Niektoré mestá dosiahli veľmi pozitívne výsledky zapojením mladých ľudí do koncepcie a uskutočňovania takýchto programov[8]. - Zlepšenie sociálnych služieb, ktorých cieľom je riešiť problém chudoby detí a fenoménu detí z ulice v európskych mestách. - Prijatie opatrení určených na posilnenie schopností a kvalifikácie žien, uľahčenie ich opätovného začlenenia na trhu práce po období neprítomnosti, poskytnutie možnosti získať skúsenosti a kvalifikáciu potrebné na zriadenie podniku alebo vykonávanie nezávislej činnosti, ako aj podpora slobodných matiek a iných žien (najmä tých, ktoré patria k etnickým menšinám) pri prekonávaní prekážok, ktoré sa vyskytujú na trhu práce. Ženy budú mať prístup najmä k osobitnej odbornej príprave a podpore. - Zavedenie infraštruktúr na starostlivosť o deti žien, ktoré sa vracajú na trh práce. 6.2. Posilnenie bezpečnosti občanov Niekoľko navrhovaných usmernení - Mestá by mali prijať kombinovaný a proaktívny prístup k vypracovaniu politík boja proti miestnej delikvencii. Napríklad zlepšovanie plánovania, koncepcie a údržby verejných miest umožňuje mestám predchádzať delikvencii a prispievať k vytvoreniu príťažlivých ulíc, parkov a otvorených priestranstiev, ktoré sú bezpečné a ktoré sa za také považujú. Takéto plánovanie vyžaduje informácie a kvalitné štatistické údaje (najmä prieskumy viktimizácie), aby sa mohli plánované politiky lepšie zamieriť. - Osobitnú pozornosť treba venovať rizikovým skupinám mladých ľudí. Je potrebné čo najskôr zastaviť delikvenciu niektorých mladých ľudí. Na tento účel je potrebné zaviesť stratégie, ktorých cieľom je najmä bojovať proti záškoláctvu a ponúknuť iné alternatívne perspektívy, medzi inými možnosti odbornej prípravy. - Vytvorenie a profesionalizácia pracovných miest spojených s bezpečnosťou, spolupráca medzi bezpečnostnými službami a dlhodobá angažovanosť obyvateľov. Toto zahŕňa určenie miestnych sprostredkovateľov, pracovníkov zodpovedných za bezpečnosť v mestskej časti a pracovníkov zodpovedných za dozor nad bezpečnosťou v uliciach. Vo veľkom počte miest sa tieto osoby ukázali ako kľúčové v boji proti miestnej delikvencii. Je potrebné zlepšiť a uznávať poskytnutú odbornú prípravu. Niekedy sa zavádzajú systémy dohľadu nad mestskými časťami. Cieľom ďalších projektov je priblížiť políciu k miestnemu obyvateľstvu. 7. SPRÁVA VECÍ VEREJNÝCH 7.1. Mestá a regióny Je potrebné vytvoriť flexibilnú spoluprácu medzi rôznymi úrovňami verejných orgánov. Mestá musia nájsť, za rešpektovania inštitucionálnej organizácie vlastnej každému členskému štátu, formy účinnej správy vecí verejných, ktoré im umožnia riadiť všetky aspekty rozvoja miest. Niekoľko navrhovaných usmernení - Rozvíjať partnerstvá medzi mestami, regiónmi a štátom v rámci koherentného integrovaného prístupu rozvoja miest. - Na vyrovnanie sa s problémom svetovej konkurencie bude často potrebné, aby európske mestá vypracovali stratégie koordinované na úrovni aglomerácie alebo siete s cieľom dosiahnuť kritické množstvo. - Správa rozhrania medzi mestskou a vidieckou oblasťou si vyžaduje koordináciu medzi mestskými orgánmi (centrum mesta a okrajové časti) na jednej strane a obecnými a regionálnymi orgánmi na druhej strane. Mestské oblasti poskytujú služby celému regiónu pokiaľ ide o pracovné miesta, verejné služby, verejné priestranstvá, sociálne centrá, ako aj športové a kultúrne infraštruktúry. Pokiaľ ide o vidiecke oblasti, poskytujú služby väčšiemu počtu ľudí prostredníctvom vidieckych zariadení, rekreačných miest a prírodných rezervácií. Koordinácia je mimoriadne dôležitá na predmestiach. - Mestá môžu využívať technickú pomoc zo štrukturálnych fondov na vytváranie a rozvíjanie požadovaných zručností na riadenie všetkých aspektov rozvoja miest. Členské štáty a Únia ponúkajú stále častejšie zručnosti a strediská zdrojov, ako aj možnosti vytvorenia sietí na výmenu skúseností. Zručnosti v nových oblastiach[9] – mimo tradičných profesijných hraníc – sú mimoriadne dôležité. - V súlade so všeobecným nariadením týkajúcim sa štrukturálnych fondov[10] majú členské štáty možnosť delegovať na mestá riadenie zdrojov určených na určité mestské akcie uvedené v rámci operatívnych programov. S cieľom čo najviac vyťažiť z partnerstva, mestá by mali byť zodpovedné počas celého procesu. Toto zahŕňa najmä ich zodpovednosť za koncepciu delegovanej časti programu až po jej implementáciu. 7.2. Integrovaný prístup k trvalo udržateľnému rozvoju miest Rozvoj miest je dlhý a komplexný proces. Mestá musia integrovať tento rozvoj z dlhodobej perspektívy s cieľom maximalizovať mnohé faktory úspechu. Úspech iniciatívy Spoločenstva URBAN[11] spočíva vo veľkej miere v jej integrovanom prístupe. Cieľmi URBAN-u boli zároveň sociálna a hospodárska súdržnosť, zrušenie prekážok zamestnateľnosti a investovania a posilnenie environmentálnych cieľov. Základom tohto prístupu bola mobilizácia mnohých partnerov s rôznymi schopnosťami. Niekoľko navrhovaných usmernení - Mestá by mali mať k dispozícii koherentný a dlhodobý plán pre všetky rôzne faktory podporujúce trvalo udržateľný rast a zamestnanosť. Činnosti uskutočňované v jednej oblasti musia byť zlučiteľné s činnosťami v inej oblasti. Napríklad je potrebné, aby hospodárske opatrenia boli trvalo udržateľné zo sociálneho a environmentálneho hľadiska. Je potrebné zaviesť systémy monitorovania a hodnotenia, aby sa výsledky overili v praxi. - Je potrebné mobilizovať kľúčových partnerov – súkromný sektor, miestne obyvateľstvo a MVO, ako aj miestne, regionálne a národné orgány -, aby sa zúčastnili na plánovaní, implementácii a hodnotení rozvoja miest. 7.3. Účasť občanov Účasť občanov predstavuje demokratický imperatív - angažovanosť miestnych obyvateľov a občianskej spoločnosti v mestskej politike môže dať činnostiam orgánu verejnej moci legitimitu a účinnosť. Vzhľadom na to, že historické, právne, politické a sociálne súvislosti sú v jednotlivých mestách odlišné, osvedčené postupy nemožno vždy rovnako uplatniť na každé mesto. V každom prípade tu je niekoľko navrhovaných usmernení: - Je potrebné zapojiť, z environmentálneho a sociálneho hľadiska, miestnych obyvateľov, medzi ktorými sú mladí ľudia, neformálne skupiny a asociácie, do podpory trvalo udržateľného rastu miest a zamestnanosti v mestách. Títo účastníci prinášajú nové zručnosti a dávajú projektu legitimitu v očiach obyvateľstva. - Prístupnosť odbornej prípravy a iných foriem posilňovania schopností miestnych skupín predstavuje spoločnú a hlavnú charakteristiku úspešnej angažovanosti občanov. - Je potrebné znížiť medzeru medzi „časom občanov“ a „politickým harmonogramom“ – miestni účastníci častokrát nechápu lehoty stanovené politickým programom a administratívne alebo byrokratické postupy. 7.4. Siete a výmena skúseností Niekoľko navrhovaných usmernení - Zručnosti a vedomosti sú dôležitým predpokladom na regeneráciu miest. Účinné riešenia si vo všeobecnosti vyžadujú osobitné zručnosti, napríklad schopnosť organizovať spoluprácu, ktorá prekračuje administratívne a odborné hranice. Mestá preto musia používať vedomosti získané a zhromaždené v rámci programu URBACT[12], ako aj prostredníctvom iných európskych a národných sietí. - Na obdobie 2007 - 2013 Komisia navrhuje vytvorenie európskeho rámcového programu na výmenu skúseností a osvedčených postupov. Tento program sa bude zakladať na prácach uskutočnených v rámci URBACT-u a bude ich rozširovať. Až doteraz sa URBACT sústredil na skúsenosti miest, ktoré sa angažujú do iniciatívy Spoločenstva URBAN. Nový rámcový program sa bude vzťahovať na mestá vo všetkých členských štátoch, ako aj skúsenosti získané v rámci národných sietí a stredísk zdrojov mestských politík. 8. FINANCOVANIE OBNOVY MIEST Obnova miest bola výrazne podporovaná zo štrukturálnych zdrojov Únie. V rámci nových predpisov o Európskom fonde pre regionálny rozvoj (EFRR), Kohéznom fonde a Európskom sociálnom fonde (ESF) budú môcť riadiace orgány operatívnych programov financovať mnoho projektov rozvoja miest. Rozvoj miest bude môcť byť podporovaný aj prostredníctvom iniciatív JASPERS[13], JEREMIE[14] a JESSICA[15]. Toto umožní zvýšiť pákový efekt verejných zdrojov a získať príspevky zo súkromného sektora. Niekoľko navrhovaných usmernení - Súkromné financovanie je užitočné a častokrát potrebné na doplnenie verejných fondov. Jasný právny rámec musí zabezpečiť vytvorenie verejno-súkromných partnerstiev. - Súkromný sektor prináša nielen finančné prostriedky, ale aj dodatočné zručnosti a schopnosti. - Účinné verejno-súkromné partnerstvo si vyžaduje zo strany miestnych orgánov dlhodobú strategickú víziu a zároveň technické a riadiace zručnosti. [1] Správa Európskeho parlamentu o rozmeri miest v súvislosti s rozširovaním, spravodajca: Jean Marie Beaupuy, A6(2005) 0272, 21.9.2005. [2] Ide o pravidelné zhromažďovanie informácií Európskou komisiou o kvalite života v stredne veľkých alebo veľkých európskych mestách. Tento audit v súčasnosti pokrýva 258 miest Európy 27 štátov a v roku 2006 sa uskutoční približne v 300 mestách. [3] Pozri najmä pracovný dokument Komisie (1.3.2006) „State aid control and regeneration of deprived areas " http://europa.eu.int/comm/competition/state_aid/others/vademecum.pdf . [4] KOM(2005)718, 11.1.2006. [5] „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“, KOM(2005)229, konečné znenie, 1.6.2005. [6] Ide o oblasť, ktorá je úzko spojená s rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu. [7] Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých (2007). Na ceste k spravodlivej spoločnosti“ KOM(2005)225, konečné znenie, 1.6.2005. [8] Tieto skúsenosti sa vymieňali na fórach mládeže siete Urbact: http://urbact.eu [9] „Bristolskou dohodou“ (neformálne ministerské stretnutie o „trvaloudržateľných komunitách“) zo 6. - 7. decembra 2005 bola schválená iniciatíva predsedníctva Veľkej Británie EÚ o vývoji úvah a usporiadania sympózia o otázke kvalifikácie vyžadovanej na uskutočnenie projektov kvality života v mestských častiach a komunitách („trvaloudržateľné komunity“). [10] Nariadenie o všeobecných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), Európskom sociálnom fonde (ESF) a Kohéznom fonde, článok 37 ods. 6 písm. a). [11] Iniciatíva Spoločenstva URBAN II (2000 - 2006): Oznámenie Komisie členským štátom, ktorým sa vymedzujú usmernenia na iniciatívu Spoločenstva týkajúcu sa regenerácie miest a predmestí v kritickom stave, s cieľom podporovať trvaloudržateľný rozvoj miest, K(2000)1100, 28.4.2000. [12] Iniciatíva URBACT bola založená na začiatku roka 2003 s cieľom organizovať výmeny medzi mestami, ktoré využívajú program URBAN, poučiť sa zo získaných skúseností a čo najviac šíriť tohto know-how. Od 1. mája 2004 sa program URBACT takisto týkal 10 nových členských štátov. Internetová stránka: http://urbact.eu [13] Všeobecné nariadenie, články 36 a 45 ods. 1 písm. a). [14] Všeobecné nariadenie, články 44 a 45 ods. 1 písm. c). [15] Všeobecné nariadenie, články 44 a 78 ods. 6 písm. a).