[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.05.2005

KOM(2005) 221 v konečnom znení

2005/0099 (CNS)

Návrh

SMERNICE RADY,

ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa

(predložená Komisiou)

ODÔVODNENIE

1. KONTEXT NÁVRHU

( Dôvody a ciele návrhu

Chov kureniec na produkciu mäsa predstavuje dôležité odvetvie chovu hospodárskych zvierat v rámci EÚ. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že na účely produkcie mäsa sa v EÚ-15 každoročne zabíja viac ako 4 miliardy kureniec[1], čo predstavuje vyšší počet zabitých zvierat v porovnaní s inými chovnými systémami. V súvislosti s pristúpením nových členských štátov 1. mája 2004 sa tento počet zvýšil približne o 18 %. V porovnaní s inými odvetviami chovu hospodárskych zvierat predstavuje produkcia kureniec na mäso jeden z najintenzívnejších chovných systémov. Aj v rámci tohto druhu produkcie je však potrebné plniť úlohy v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok a zdravia zvierat. Na uvedené odvetvie sa nevzťahujú osobitné právne predpisy Spoločenstva s výnimkou všeobecných požiadaviek smernice 98/58/ES o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely. Komisia sa preto rozhodla navrhnúť osobitnú smernicu Rady, ktorou stanovujú minimálne pravidlá ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa.

( Všeobecný kontext

V správe Vedeckého výboru pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat z marca 2000 pod názvom „Zabezpečovanie priaznivých životných podmienok kureniec chovaných na produkciu mäsa (brojlerov)“ sa uvádza niekoľko problémov týkajúcich sa oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat, akými sú napríklad poruchy metabolizmu spôsobujúce ochorenia behákov, brušná vodnatieľka, syndróm náhlej smrti, či iné zdravotné problémy.

Cieľom návrhu Komisie predkladaného súčasne s týmto oznámením je zaviesť zlepšenia v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok v intenzívnom chove kureniec na základe nových požiadaviek, ktoré majú tieto zariadenia spĺňať v súvislosti s ich technickým zabezpečením a riadením. K týmto zlepšeniam patrí aj kvalitnejšie monitorovanie chovu a zabezpečovanie plynulejšieho toku informácií medzi výrobcom, príslušnými orgánmi a bitúnkom formou monitorovania tiel kureniec po porážke s osobitným zameraním na kontrolu vhodnosti podmienok počas ich chovu. Tento návrh predstavuje kľúčový bod v kontexte Európskeho akčného plánu zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat, ktorý pripraví Komisia v roku 2005. Je jasným dôkazom záujmu Komisie o predkladanie návrhov politík zameraných na zlepšenie noriem v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat s prihliadnutím na súvisiace problémy so súčasnými systémami produkcie, na ktoré upozorňujú odborníci z oblasti vedy. Návrh zároveň reaguje na rastúci dopyt občianskej spoločnosti EÚ po vyššej úrovni noriem v oblasti ochrany zvierat.

( Súčasné ustanovenia návrhu

V súčasnosti neexistujú osobitné právne predpisy zaoberajúce sa problematikou zabezpečovania priaznivých životných podmienok kureniec, okrem všeobecných požiadaviek smernice 98/58/ES o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely. Komisia si uvedomuje nejednotnosť vnútroštátnych požiadaviek uplatňovaných v oblasti ochrany kureniec a platnosť rôznych dobrovoľných schém zabezpečenia kvality obsahujúcich určité aspekty súvisiace so zabezpečovaním ich priaznivých životných podmienok, ktoré môžu narúšať podmienky hospodárskej súťaže v celej EÚ a zároveň ovplyvňovať plynulý chod organizácie trhu. Občanov EÚ čoraz viac zaujíma problematika zdravia a životných podmienok kureniec chovaných na produkciu mäsa. V tejto súvislosti možno spomenúť, že niekoľko organizácií zaoberajúcich sa problematikou zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat začalo organizovať kampane za skvalitnenie noriem v tejto oblasti.

Je takisto zrejmé, že vhodné postupy riadenia chovu môžu okrem zlepšenia životných podmienok a zdravia zvierat napomôcť aj predchádzaniu ochoreniam a zmierneniu akýchkoľvek vplyvov poľnohospodárskych činností na životné prostredie.

Komisia sa na základe vyššie uvedeného a po zohľadnení záverov predložených v správe Vedeckého výboru pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat rozhodla navrhnúť smernicu Rady o ochrane kureniec chovaných na produkciu mäsa.

( Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

V protokole o ochrane a zabezpečovaní priaznivých životných podmienok zvierat, ktorý je prílohou k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, je uvedená požiadavka, že Komisia a členské štáty majú pri formulovaní a uplatňovaní politík v oblasti poľnohospodárstva v plnej miere zohľadňovať požiadavky týkajúce sa životných podmienok zvierat, a pritom postupovať v súlade s právnymi a administratívnymi ustanoveniami a zvyklosťami členských štátov najmä v súvislosti s náboženskými obradmi, kultúrnymi tradíciami and regionálnym dedičstvom. V prílohe I k Zmluve sa uvádza zoznam živej hydiny, ako aj právny základ opatrení na zlepšenie ochrany týchto zvierat.

2. PORADENSTVO PRE ZAINTERESOVANÉ STRANY A HODNOTENIE VPLYVOV

( Poradenstvo pre zainteresované strany

Metódy poradenstva, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov

Súčasťou prípravy návrhu sú porady s poprednými predstaviteľmi priemyslu, organizáciami zaoberajúcimi sa ochranou spotrebiteľa a zabezpečovaním priaznivých životných podmienok zvierat, ako aj diskusie s príslušnými odborníkmi z členských štátov. V rámci tejto spolupráce sa zostavilo niekoľko pracovných skupín Komisie a členských štátov. V tejto súvislosti zorganizovalo švédske Ministerstvo poľnohospodárstva študijný pobyt v Švédsku predstavujúci praktické uplatňovanie programu zabezpečovania priaznivých životných podmienok kureniec a systému hodnotenia lézií spôsobených dermatitídou dolnej časti behákov. V septembri 2003 a decembri 2004 sa uskutočnili aj osobitné konzultačné stretnutia zúčastnených strán.

Zhrnutie reakcií a ich zohľadnenie

Výsledky uskutočnených porád potvrdzujú, že pri riešení problémov súvisiacich so zabezpečovaním priaznivých životných podmienok zvierat môže pomôcť skvalitnenie vlastného monitorovania chovu a zároveň využívanie ukazovateľov optimálnosti životných podmienok zvierat na základe kontroly po porážke.

Organizácie pôsobiace v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat označili za najvážnejšie problémy v tejto oblasti vysoké tempo rastu (v súvislosti s genetickým výberom) spolu s pridruženými poruchami nôh, vysokú hustotu zástavu a obmedzené kŕmenie chovných zvierat. Na základe ďalších vedeckých odporúčaní plánuje Komisia predložiť Rade a Európskemu parlamentu osobitnú správu o vplyve genetických parametrov na zistené nedostatky spôsobujúce zhoršenie životných podmienok kureniec.

Organizácie chovateľov pripustili výskyt problémov v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat a poukázali na skutočnosť, že zástupcovia daného odvetvia aktívne pracujú na príslušných zlepšeniach. Organizácie chovateľov v tejto súvislosti uviedli potrebu právneho opatrenia na zlepšenie súladu chovných podmienok na celoeurópskej úrovni a zdôraznili podmienku jeho realistického a postupného uskutočňovania.

Všetky zúčastnené strany si uvedomujú význam odborného vzdelávania osôb zodpovedných za starostlivosť o zvieratá. Zároveň uznávajú prínos bitúnkového monitorovania ukazovateľov kvality podmienok zvierat pri odhaľovaní problémov v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat v chovoch.

( Zbieranie a využívanie odborných vedomostí

Príslušné vedecké oblasti/oblasti expertízy

Vedecké poradenstvo v oblasti ochrany zdravia a zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat.

Použitá metodológia

V reakcii na žiadosť Komisie prijal v marci 2000 Vedecký výbor pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat správu pod názvom „Zabezpečovanie životných podmienok kureniec chovaných na produkciu mäsa (brojlerov)“.

Hlavné poradenské organizácie/odborníci

Vedecký výbor pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat

Súhrn poskytnutých a využitých odporúčaní

Neuvádza sa výskyt možného vážneho nebezpečenstva s nezvratnými následkami.

Vedecký výbor vo svojej správe dospel k záveru, že väčšina problémov súvisiacich so zabezpečovaním priaznivých životných podmienok kureniec priamo súvisí s výberom plemien zameraným na vyššie tempo rastu a lepšiu látkovú premenu. Genetický výber spôsobuje rôznorodé zmeny metabolických a behaviorálnych vlastností. Výskyt porúch metabolizmu vyúsťuje do ochorení nôh, brušnej vodnatieľky, syndrómu náhlej smrti alebo iných zdravotných ťažkostí.

Ukazovateľom výskytu problémov v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat, ktorý sa využíva vo vedeckých správach, je porovnanie úmrtnosti štandardných kureniec na produkciu mäsa (1 % úmrtnosť za týždeň), kureniec pomaly rastúcich plemien využívaných podľa programu "Label rouge" (0,25 % za týždeň) a mladých sliepok plemien nosníc (0,14 %).

Hlavné problémy v oblasti ochrany zdravia a zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat:

Úmrtnosť v rámci štandardných jednotiek produkcie brojlerov je vyššia ako v iných druhoch chovov kureniec (výkrm kureniec pomaly rastúcich plemien, prípadne chov nosníc). Úmrtnosť mladých kureniec môže súvisieť s faktormi pôsobiacimi ešte pred vyliahnutím jedinca, napríklad s kvalitou vajca. V prípade starších jedincov môžu mať na úmrtnosť výrazný vplyv poruchy metabolizmu spojené s rýchlym rastom.

Na životné podmienky kureniec môžu negatívne pôsobiť poruchy kostry, a to najmä rôzne formy oslabenia nôh, ktoré znižujú schopnosť pohybu, vo vážnych prípadoch spôsobujú bolesť a ťažkosti. Následkom oslabenia a deformácií kostí môžu byť zlomeniny kostí spôsobené počas odchytu a zabíjania kureniec. Poruchy kostry môžu vzniknúť v dôsledku infekčného ochorenia alebo vývojovej či degeneračnej poruchy.

Kontaktná dermatitída sa vyskytuje vo forme opuchov na hrudi, zápalov pätových kĺbov alebo najčastejšie dermatitídy spodnej časti behákov. Rozsiahle lézie môžu spôsobovať bolesti a sú ohniskom ďalších infekcií zapríčiňujúcich zhoršenie zdravotného stavu a zníženie produktivity. Na základe skúseností možno usudzovať, že dôležitým faktorom v rámci uvedeného problému je kvalita podstielky.

Brušná vodnatieľka je závažné smrteľné ochorenie metabolického pôvodu. Kvalita ovzdušia, svetelné podmienky, teplota a výživa vo významnej miere ovplyvňujú nebezpečenstvo výskytu vodnatieľky.

Syndróm náhleho úmrtia a brušná vodnatieľka majú spoločné spektrum rizikových faktorov a príčin. Z dôvodu, že tento syndróm spôsobí počas niekoľkých minút smrť jedincov, ktorí sú inak vo všeobecne dobrom zdravotnom stave, možno tomuto ochoreniu s ohľadom na optimálnosť životných podmienok zvierat pripísať nižšiu závažnosť v porovnaní s brušnou vodnatieľkou spôsobujúcou dlhodobé utrpenie.

Problémy dýchania a mukóznych membrán môžu mať infekčné ale aj neinfekčné príčiny, medzi ktoré napríklad patria aj príčiny súvisiace s nízkou kvalitou ovzdušia. Patologické zmeny v dýchacom ústrojenstve sú indikátorom dodržiavania hygienických noriem v danom zariadení a môžu byť príznakom problémov pri klimatickej regulácii.

Problémy s tepelnou reguláciou sú významným faktorom ovplyvňujúcim kvalitu životných podmienok vtáctva. Kurence si udržiavajú optimálnu telesnú teplotu len v rámci veľmi úzkeho rozmedzia okolitej teploty. Nebezpečenstvo teplotného stresu sa zvyšuje s rastom jedincov, pretože ich metabolická teplota rastie a súčasne sa zmenšuje ich životný priestor. Stav optimálnej telesnej teploty nezávisí len od okolitých teplotných podmienok, ale ovplyvňuje ho aj relatívna vlhkosť.

Behaviorálne obmedzenia spôsobené vysokou hustotou zástavu môžu spôsobiť stratu schopnosti vykonávať pohybové a podstielkové činnosti, a teda môžu negatívne ovplyvniť kvalitu životných podmienok kureniec.

Prostriedky sprístupňovania odporúčaní odborníkov verejnosti

Stanovisko Vedeckého výboru pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat (SCAHAW) sa nachádza na internetovej stránke

http://europa.eu.int/comm/food/fs/sc/scah/out39_en.pdf

( Hodnotenie vplyvov

Určené možnosti v rámci politiky:

- Bez opatrenia:

Táto možnosť by nereagovala na stúpajúci záujem verejnosti o zabezpečovanie priaznivých životných podmienok kureniec. Predstavitelia daného odvetvia by uprednostnili lepší súlad na európskej úrovni s cieľom vyvarovať sa narušenia trhu v súvislosti s nejednotnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a dobrovoľnými schémami zabezpečovania kvality na vnútroštátnej úrovni zavádzanými na základe požiadaviek maloobchodných predajcov a dopytu spotrebiteľov.

- Zavedenie minimálnych požiadaviek súvisiacich so zabezpečovaním priaznivých podmienok v prípade chovu kureniec: smernica alebo nariadenie s podrobným opisom zariadení a priestorov na umiestnenie využívaných v rámci chovu kureniec.

Táto možnosť by mohla naplniť očakávania verejnosti v súvislosti s kvalitou životných podmienok kureniec. V prípade príliš striktného regulovania technických detailov uplatňovaných metód chovu by však mohlo dôjsť k strate potrebnej pružnosti s ohľadom na rozmanitosť uplatňovaných systémov chovu. Pre vývoj účinnejších postupov a chovateľských postupov rešpektujúcich kvalitu životných podmienok zvierat je potrebný rámec právnych predpisov poskytujúci dostatočnú pružnosť konania. Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na priveľa technických detailov, môžu pôsobiť ako brzda prebiehajúceho technického rozvoja v danom odvetví.

- Integrovaný prístup: Zosúladenie technických požiadaviek týkajúcich sa kľúčových faktorov zabezpečovania priaznivých životných podmienok kureniec súčasne s poporážkovým monitorovaním ukazovateľov, ktoré je súčasťou post mortem kontroly s cieľom ešte viac zvýšiť budúcu produkciu.

Na účely tohto návrhu bol vybratý uvedený prístup zameraný na zvyšovanie produkcie.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

( Základná informácia o navrhovanom opatrení

Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa.

( Právny základ

Článok 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

( Zásada subsidiarity

Pokiaľ tento návrh nebude spadať do výlučnej pôsobnosti Spoločenstva, uplatňuje sa zásada subsidiarity.

Členské štáty nie sú schopné dosahovať ciele stanovené v návrhu z uvedeného dôvodu(ov).

Rozdiely v existujúcich pravidlách v tomto odvetví môžu narúšať podmienky hospodárskej súťaže a ovplyvňovať plynulý chod organizácie spoločného trhu s kuracím mäsom. Vzhľadom na nadnárodný charakter tohto trhu na dosiahnutie cieľov uvedených v tomto návrhu nepostačujú opatrenia podnikané jednotlivými členskými štátmi.

Ciele uvedeného návrhu možno ľahšie dosiahnuť prostredníctvom opatrenia Spoločenstva, a to z tohto dôvodu(ov).

Je potrebné zaviesť jednotné minimálne pravidlá ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa, a tak zabezpečiť racionálny rozvoj produkcie. Túto úlohu možno vzhľadom na rozsah tohto sektora uskutočniť prostredníctvom opatrenia na úrovni EÚ.

V súčasnosti patrí chov kureniec do pôsobnosti smernice 98/58/ES o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely. Napriek tomu, že v rôznych členských štátoch existujú dobrovoľné programy produkcie obsahujúce požiadavky na zabezpečovanie priaznivých životných podmienok zvierat, len v Švédsku a Dánsku sa uplatňujú osobitné právne predpisy na ochranu kureniec.

Dôslednejšie zosúladenie minimálnych pravidiel ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa na úrovni Spoločenstva môže zabrániť narušeniu trhu v súvislosti s nejednotnými vnútroštátnymi predpismi a dobrovoľnými schémami zabezpečovania kvality na vnútroštátnej úrovni.

Uvedený návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

( Zásada proporcionality

Tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality z nasledovného dôvodu(ov).

V návrhu sa stanovujú minimálne normy ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa. Za podmienky, že členské štáty dodržiavajú všeobecné pravidlá uvedené v Zmluve, môžu si na svojom území ponechať alebo uplatňovať ustanovenia na ochranu kureniec chovaných na produkciu mäsa, pokiaľ sú tieto opatrenia prísnejšie ako opatrenia predpokladané v tejto smernici.

Cieľom návrhu Komisie predkladaného súčasne s týmto oznámením je zaviesť zlepšenia v oblasti zabezpečenia priaznivých životných podmienok zvierat v intenzívnom chove kureniec na základe nových požiadaviek, ktoré majú tieto zariadenia spĺňať v súvislosti s ich technickým zabezpečením a riadením. K týmto zlepšeniam patrí aj kvalitnejšie monitorovanie v rámci chovu a zabezpečovanie plynulejšieho toku informácií medzi výrobcom, príslušnými orgánmi a bitúnkom formou poporážkového monitorovania kŕdľov kureniec s osobitným zameraním na zabezpečovanie priaznivých životných podmienok kureniec.

Je dôležité zdôrazniť, že aj v súčasnosti sa v rámci uvedeného vysoko integrovaného systému produkcie realizuje sumarizovanie informácií týkajúcich sa parametrov produkcie. Možno povedať, že využívanie týchto údajov aj na iné ako komerčné účely alebo pri dohľade nad dodržiavaním požiadaviek súvisiacich s hygienou, ale aj pri monitorovaní optimálnosti životných podmienok v chovoch je nákladovo efektívnym a účinným spôsobom zlepšovania kvality životných podmienok zvierat.

Tento integrovaný prístup je zároveň dôležitou ústrednou myšlienkou nových právnych predpisov týkajúcich sa hygieny potravín a veterinárnych kontrol. Uvedené právne predpisy, ktoré sa vzťahujú aj na aspekty zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat, zároveň zabezpečujú informačný tok medzi miestom chovu a bitúnkom. Počas početných porád zúčastnených strán uskutočňovaných v období prípravy návrhu vyjadrili všetky zainteresované strany širokú podporu tomuto prístupu.

( Výber nástrojov

Navrhované nástroje: smernica.

Iné prostriedky by na dosiahnutie cieľa nepostačovali z nasledujúceho dôvodu(ov).

Nariadeniu striktne sa zaoberajúcemu technickými detailmi uplatňovaných metód chovu by mohla chýbať potrebná pružnosť s ohľadom na rozmanitosť uplatňovaných systémov chovu. Pre vývoj účinnejších postupov a chovateľských postupov so zameraním na zabezpečovanie priaznivých životných podmienok zvierat je potrebný rámec právnych predpisov poskytujúci dostatočnú pružnosť konania. Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na priveľa technických detailov, môžu pôsobiť ako brzda prebiehajúceho technického rozvoja v danom odvetví.

Nariadenie by teda poskytovalo výhody všeobecného uplatnenia, záväznosti v celom rozsahu a priamej uplatniteľnosti vo všetkých členských štátoch bez ďalšej administratívnej záťaže vo forme vnútroštátneho právneho predpisu potrebného na transpozíciu. V rámci oblasti zabezpečovania priaznivých podmienok zvierat a právnych predpisov týkajúcich sa zdravotníctva členské štáty vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach uprednostňujú smernice, ktoré sú záväzné, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, ale súčasne umožňujú členským štátom výber formy a metód na dosiahnutie týchto cieľov. V tomto prípade je teda potrebné pripraviť právny predpis na transpozíciu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, čo zároveň umožňuje prispôsobiť daný právny predpis tak, aby zohľadňoval osobitné podmienky typické pre konkrétnu krajinu.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá vplyv na rozpočet Spoločenstva.

5. DODATOčNÉ INFORMÁCIE

( Preskúmanie/revízia/doložka o platnosti

Návrh obsahuje doložku o preskúmaní.

( Korelačná tabuľka

Od členských štátov sa vyžaduje, aby oznámili Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a uvedenou smernicou.

( Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný právny predpis sa týka EHP, a preto by sa mala jeho platnosť rozšíriť aj v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.

2005/0099 (CNS)

Návrh

SMERNICE RADY,

ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[3],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[5],

keďže:

(1) V protokole o ochrane a zabezpečovaní priaznivých životných podmienok zvierat, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, je stanovená požiadavka, že Komisia a členské štáty majú pri formulovaní a uplatňovaní politík v oblasti poľnohospodárstva v plnej miere zohľadňovať požiadavky týkajúce sa kvality životných podmienok zvierat, a pritom postupovať v súlade s právnymi a administratívnymi ustanoveniami a zvyklosťami členských štátov, ktoré sa vzťahujú najmä na náboženské obrady, kultúrne tradície and regionálne dedičstvo.

(2) V smernici Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely[6], ktorá vychádza z Európskeho dohovoru o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely[7] (ďalej len „dohovor“), sa stanovujú minimálne normy ochrany zvierat šľachtených alebo chovaných na hospodárske účely vrátane ustanovení týkajúcich sa ich umiestnenia, krmiva, vody a primeranej starostlivosti zodpovedajúcej fyziologickým a etologickým potrebám zvierat.

(3) Spoločenstvo je stranou Dohovoru, v rámci ktorého sa prijalo osobitné odporúčanie týkajúce sa domácej hydiny ( Gallus gallus ), ktorého súčasťou sú dodatočné ustanovenia v súvislosti s hydinou chovanou na produkciu mäsa.

(4) V správe Vedeckého výboru pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat z 21. marca 2000 o zabezpečovaní priaznivých životných podmienok kureniec chovaných na produkciu mäsa (brojlerov) sa uvádza, že v súvislosti s rýchlym tempom rastu plemien kureniec v súčasnosti využívaných na tento účel sa nedosahuje uspokojivá úroveň kvality životných podmienok zvierat a ochrany ich zdravia, ako aj to, že je potrebné znížiť negatívne vplyvy vysokej hustoty zástavu v budovách, kde je možné naďalej udržiavať dobré vnútorné klimatické podmienky.

(5) Je potrebné na úrovni Spoločenstva zaviesť pravidlá ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa zamerané na prevenciu narúšania hospodárskej súťaže s potenciálnym vplyvom na plynulý chod organizácie spoločného trhu v tomto odvetví a zároveň zabezpečiť jeho racionálny rozvoj.

(6) V súlade so zásadou proporcionality a s prihliadnutím na dosahovanie priority zavádzať zlepšenia v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat v rámci intenzívneho chovu kureniec je potrebné a primerané stanoviť minimálne pravidlá ochrany kureniec určených na produkciu mäsa. Táto smernica sa vzťahuje len na nutné opatrenia pri realizácii vytýčených cieľov v súlade s tretím odsekom článku 5 Zmluvy.

(7) Tieto pravidlá by sa mali zameriavať na problémy zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat v rámci systémov intenzívneho chovu. S cieľom zabrániť uplatňovaniu neprimeraných opatrení na malé chovy kureniec je potrebné stanoviť minimálnu prahovú hodnotu vzťahujúcu sa na uplatňovanie tejto smernice.

(8) Okrem toho by sa mali z niektorých osobitných požiadaviek tejto smernice vyňať isté druhy extenzívnych systémov produkcie. Takéto oslobodenie by sa malo zakladať na odkazoch vzťahujúcich sa na chov kureniec vo voľnom výbehu uvedených v nariadení Komisie (EHS) č. 1538/91 z 5. júna 1991, ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (EHS) č. 1906/90 o určitých obchodných normách pre hydinu.[8]

(9) Je dôležité, aby zamestnanci, ktorí sa starajú o kurence, rozumeli požiadavkám zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat a absolvovali príslušné odborné školenie na vykonávanie zverených úloh.

(10) Pri zavádzaní pravidiel ochrany kureniec chovaných na produkciu mäsa treba zachovávať rovnováhu medzi rôznymi zohľadňovanými aspektmi súvisiacimi s priaznivými životnými podmienkami a zdravím zvierat, hospodárskymi a sociálnymi náhľadmi a dosahmi na životné prostredie.

(11) V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných na účely zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá[9] sa stanovuje rámec úradných kontrol vrátane ustanovenia postupov v súlade pravidlami zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat, akými sú napríklad ustanovenia tejto smernice. Okrem toho sa v tomto nariadení ustanovuje povinnosť členských štátov predkladať výročné správy o realizácii viacročných národných plánov kontroly vrátane výsledkov uskutočnených kontrol a auditov.

(12) V členských štátoch už existujú rôzne dobrovoľné schémy zamerané na označovanie kuracieho mäsa etiketou podľa noriem v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat a iných parametrov.

(13) Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní uvedených dobrovoľných schém označovania etiketou je vhodné, aby Komisia predložila správu o možnom zavádzaní osobitného zosúladeného záväzného režimu označovania etiketou na úrovni Spoločenstva, pokiaľ ide o kuracie mäso, výrobky a prípravky z takéhoto mäsa v súlade s normami v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat. V tejto správe je potrebné uviesť aj možné socio-ekonomické dosahy, vplyvy na hospodárskych partnerov Spoločenstva a úroveň súladu daného režimu označovania etiketou s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

(14) Je vhodné, aby na účely ďalšieho zlepšovania životných podmienok kureniec chovaných na produkciu mäsa vrátane (rodičovských) chovných jedincov a najmä v súvislosti s aspektmi, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, vychádzala správa predložená Komisiou z nových vedeckých poznatkov s prihliadnutím na ďalší výskum a praktické skúsenosti. V tejto správe by sa mal osobitne posúdiť vplyv genetických parametrov na identifikované nedostatky, v dôsledku čoho dochádza k zhoršeniu životných podmienok kureniec chovaných na produkciu mäsa .

(15) Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tejto smernice a zabezpečiť ich dodržiavanie. Uvedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce.

(16) Opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[10],

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na oblasť chovu kureniec určených na produkciu mäsa.

Nevzťahuje sa však na:

a) chovné zariadenia s počtom kureniec nižším ako 100 kusov,

b) chovné zariadenia s chovnými kurencami,

c) liahne.

V oblasti pôsobnosti tejto smernice môžu členské štáty naďalej neobmedzene prijímať prísnejšie opatrenia.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto smernice platia uvedené vymedzenia pojmov:

a) „majiteľ“ alebo „správca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo osoby trvalo alebo dočasne vlastniaca alebo inak zodpovedajúca za chov kureniec, prípadne ním poverená,

b) „príslušný orgán“ je ústredný orgán členského štátu oprávnený vykonávať veterinárne alebo zootechnické kontroly alebo akýkoľvek orgán, ktorý príslušný orgán poveril touto právomocou;

c) „úradný veterinárny lekár“ je veterinárny lekár vymenovaný príslušným orgánom, spôsobilý konať v danom postavení v zmysle prílohy I, oddiel III, kapitola IV bod A) k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady [11] (ES) č. 854/2004;

d) „kura“ je jedinec druhu Gallus gallus chované na produkciu mäsa;

e) „zariadenie“ je miesto produkcie, na ktorom sa chovajú kurence;

f) „jednotka;; zariadenia“ je budova na umiestnenie hydiny alebo osobitná časť takejto budovy, v ktorej je umiestnený kŕdeľ kureniec;

g) „využiteľná plocha“ je plocha s podstielkou, ktorá je kurencom kedykoľvek prístupná.

2. Vymedzenie pojmu „využiteľná plocha“ v odseku 1 bod g) sa môže kedykoľvek zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 9 tak, aby sa tento pojem vzťahoval aj na plochy s bezpodstielkovým povrchom, ktoré však zodpovedajú štandardným životným podmienkam a ktoré sú zároveň prinajmenšom rovnocenné plochám s podstielkovým povrchom.

Článok 3 Požiadavky na chov kureniec

1. Členské štáty zabezpečia, aby majiteľ alebo správca zariadenia postupoval v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe I.

2. Členské štáty zabezpečia, aby hustota zástavu kureniec na meter štvorcový využiteľnej plochy („hustota zástavu“) v zariadeniach alebo osobitných jednotkách zariadenia nebola vyššia ako 30 kilogramov živej hmotnosti

3. Odchylne od odseku 2 môžu členské štáty umožniť chov kureniec pri hustote zástavu nepresahujúcej 38 kilogramov živej hmotnosti v zariadeniach alebo osobitných jednotkách zariadenia za podmienky, že majiteľ alebo správca zariadenia okrem plnenia požiadaviek stanovených v prílohe I postupuje zároveň v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II.

V takýchto prípadoch poskytnutia výnimky členské štáty zabezpečia, aby:

a) príslušný orgán uskutočnil kontroly, monitorovanie a prijatie následných opatrení podľa príloh III a IV a

b) úradný veterinárny lekár zodpovedný za úradné kontroly na bitúnkoch postupoval v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe IV.

4. Odseky 2 a 3 tohto článku a body 6 a 7 prílohy I k tejto smernici sa nevzťahujú na kurence chované vo voľnom výbehu, ako sa uvádza v bodoch c), d) alebo e) prílohy IV k nariadeniu Komisie (EHS) č.1538/91.

Článok 4 Odborné vzdelávanie a usmernenia pre osoby zodpovedné za zaobchádzanie s kurencami

1. Členské štáty zabezpečia, aby:

a) majitelia alebo chovatelia, ako aj osoby nimi zamestnané alebo najaté na ošetrovanie kureniec alebo ich odchyt, prípadne ich nakladanie dostali:

i) pokyny a usmernenia týkajúce sa príslušných požiadaviek v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat vrátane pokynov a usmernení súvisiacich s metódami utratenia realizovanými v zariadeniach a

ii) dostatočné odborné školenie, ktoré im umožňuje vykonávať zverené úlohy.

b) osoby uvedené v bode a) mali k dispozícii primerané odborné školenia.

2. Odborné školenia uvedené v odseku 1 písm. b) (ďalej len „odborné školenia“) sa zameriavajú na aspekty zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat a vzťahovať najmä na témy uvedené v prílohe V.

3. Členské štáty zabezpečia zavedenie systému kontroly a schvaľovania odborných školení. Je potrebné, aby majiteľ alebo správca chovu kureniec bol zároveň držiteľom osvedčenia uznávaného príslušným orgánom členského štátu, ktorý potvrdzuje absolvovanie tohto odborného školenia alebo získanie skúseností rovnocenných takémuto školeniu.

4. Členské štáty môžu uznávať skúsenosti nadobudnuté pred [1. decembrom 2006] za rovnocenné s absolvovaním takéhoto školenia a vydávať osvedčenia potvrdzujúce túto rovnocennosť.

5. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku možno prijímať v súlade s postupom uvedeným v článku 9.

Článok 5 Označovanie kuracieho mäsa etiketou

Do dvoch rokov od prijatia tejto smernice predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o možnom zavedení osobitného jednotného režimu označovania etiketou na úrovni Spoločenstva v prípade kuracieho mäsa, výrobkov a prípravkov z takéhoto mäsa, ktorý vyhovuje normám v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat.

V tejto správe sa posúdia možné socio-ekonomické dosahy, vplyvy na hospodárskych partnerov Spoločenstva, ako aj úroveň súladu uvedeného režimu označovania etiketou s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Súčasne so správou sa predložia aj návrhy príslušných právnych predpisov zohľadňujúce uvedené hodnotenia, ako aj skúsenosti, ktoré členské štáty nadobudli počas uplatňovania dobrovoľných schém označovania etiketou.

Článok 6 Predloženie údajov členskými štátmi a následná správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade

1. Do piatich rokov odo dňa prijatia tejto smernice členské štáty predložia Komisii zhrnutie údajov zozbieraných podľa bodov 1 a 2 prílohy IV.

Na základe týchto údajov, ako aj vedeckého stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve genetických parametrov na identifikované nedostatky spôsobujúce zhoršenie životných podmienok kureniec. V prípade potreby sa spolu s touto správou predložia aj návrhy príslušných právnych predpisov.

2. V súlade s postupom uvedeným v článku 9 určí Komisia do dvoch rokov od prijatia tejto smernice formát predkladania údajov podľa odseku 1.

Článok 7 Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých v zmysle tejto smernice a podniknú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, úmerné a odrádzajúce. Členské štáty o týchto ustanoveniach informujú Komisiu najneskôr do [1. decembra 2006] a bezodkladne Komisii oznámia akékoľvek následné zmeny a doplnenia ovplyvňujúce tieto ustanovenia.

Článok 8 Vykonávacie právomoci

1 . V súlade s postupom uvedeným v článku 9 možno prijímať opatrenia potrebné na zabezpečenie jednotného uplatňovania tejto smernice. Podľa postupu uvedeného v článku 9 sa prijímajú najmä podrobné pravidlá uplatňovania systému hodnotenia uvedeného v bode 4 prílohy IV.

2. Prílohy možno meniť a dopĺňať v súlade s postupom uvedeným v článku 9.

Článok 9 Postup výboru

1. Komisii bude pomáhať Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (ďalej len „výbor“).

2. V prípade odkazu na tento odsek platia články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/EHS. Dĺžka obdobia stanoveného v článku 5 ods. 6 rozhodnutia rozhodnutia1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 10 Transpozícia

1. Najneskôr do [1. decembra 2006] uvedú členské štáty do platnosti zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a uvedenou smernicou.

Po ich prijatí členskými štátmi budú tieto ustanovenia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo sa takýto sprievodný odkaz oznámi pri ich úradnom uverejnení. Členské štáty určia spôsob oznámenia tohto odkazu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v oblasti, na ktorú sa uvedená smernica vzťahuje.

Článok 11 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 12

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY UPLATNITEĽNÉ NA VŠETKY ZARIADENIA

(podľa článku 3)

Napájadlá

1. Napájadlá treba umiestniť a udržiavať tak, aby sa nedochádzalo k vyliatiu ich obsahu.

Kŕmenie

2. Je potrebné zabezpečiť nepretržitú dostupnosť krmiva, pričom ho kurencom nemožno odobrať viac ako 12 hodín pred plánovaným časom porážky.

Podstielka

3. Všetky kurence musia mať stály prístup podstielke so suchým a sypkým povrchom.

Vetranie a vykurovanie

4. Je potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie zabraňujúce prehrievaniu a podľa potreby kombinovaním vetrania a vykurovania zabezpečovať absorpciu vlhkosti.

Hluk

5. Hladinu hluku treba minimalizovať. Konštrukcia, umiestnenie, prevádzka a údržba ventilátorov, zariadení na kŕmenie alebo iného vybavenia musia zabezpečovať najnižšiu možnú hladinu spôsobovaného hluku.

Osvetlenie

6. Počas doby s osvetlením musí byť vo všetkých budovách zažaté osvetlenie s intenzitou najmenej 20 lux v úrovni očí kureniec, osvetľujúce celú plochu poschodia. V prípade potreby možno na základe odporúčania veterinárneho lekára povoliť dočasné zníženie intenzity osvetlenia.

7. Je potrebné, aby počas troch dní od umiestnenia kureniec do budovy a do troch dní pred plánovaným časom porážky osvetlenie fungovalo v 24 hodinovom rytme (noc a deň) vrátane časových období zatemnenia trvajúcich celkovo najmenej 8 hodín, v rámci ktorých aspoň jedno neprerušované obdobie zatemnenia trvá najmenej 4 hodiny.

Kontrola

8. Všetky kurence chované v zariadení treba najmenej dvakrát denne kontrolovať. Správca zariadenia zabezpečí kontroly tak, aby osoba zodpovedná za kontrolu prehliadala kurence z bližšej ako trojmetrovej vzdialenosti.

9. Vážne poranené kurence alebo kurence s príznakmi ohrozeného zdravia, napríklad jedince s ťažkosťami chôdze alebo závažnou brušnou vodnatieľkou, prípadne s deformáciami, ktoré daným jedincom pravdepodobne spôsobia utrpenie, budú primerane ošetrené alebo okamžite utratené.

Čistenie

10. Po každej depopulácii a pred naskladnením nového kŕdľa hydiny do danej jednotky treba časti budov, vybavení alebo nástrojov prichádzajúcich do styku s kurencami dôkladne očistiť a dezinfikovať.

Vedenie evidencie

11. Okrem evidencie podľa bodu 5 prílohy k smernici 98/58/ES musí majiteľ alebo správca zariadenia viesť aj evidenciu súvisiacu s každou jednotkou zariadenia s uvedením:

a) počtu naskladnených kureniec,

b) pôvodu kureniec,

c) dátumu, množstva a druhu dodaného krmiva,

d) poskytnutého medicínskeho a veterinárneho ošetrenia,

e) dennej úmrtnosti s označením príčin, ak sú známe,

f) denných (najvyšších a najnižších) teplôt v chovnej budove,

g) priemernej hmotnosti kureniec v čase ich odoslania na bitúnok,

h) počtu kureniec odoslaných na bitúnok a počtu kureniec, ktoré uhynuli pred príchodom na bitúnok.

Túto evidenciu je potrebné uchovávať počas najmenej trojročného obdobia a sprístupňovať príslušnému orgánu v prípade kontroly alebo v súlade s požiadkami tohto orgánu.

Chirurgické zákroky

12. Je zakázané uskutočňovať akékoľvek chirurgické zákroky z iných ako terapeutických alebo diagnostických dôvodov spôsobujúce poškodenie alebo stratu citlivej časti tela alebo zmenu štruktúry kosti.

S cieľom zabrániť šklbaniu peria a kanibalizmu však môžu členské štáty povoliť úpravu zobáka v prípade, že tento úkon vykoná kvalifikovaný personál na kurencoch, ktoré sú mladšie ako 10 dní. Okrem toho môžu členské štáty povoliť aj kastráciu kohútikov. Kastráciu môžu pod veterinárnym dozorom uskutočniť len zamestnanci, ktorí absolvovali osobitné odborné školenie schválené príslušným orgánom.

PRÍLOHA II

POžIADAVKY NA VYUžÍVANIE VYSOKEJ HUSTOTY ZÁSTAVU

(podľa článku 3 ods.3)

Oznámenie a dokumentácia

1. Majiteľ alebo správca zariadenia oboznámi príslušný orgán so svojím zámerom využívať hustotu zástavu presahujúcu 30 kilogramov živej hmotnosti.

K tomuto oznámeniu treba priložiť aj dokument sumarizujúci informácie obsiahnuté v dokumentácii požadovanej podľa bodu 2. Uvedené oznámenie potvrdí veterinárny lekár zodpovedný za dané zariadenie. Toto potvrdenie však neznamená, že sa na majiteľa alebo správcu zariadenia nevzťahujú právne záväzky vyplývajúce z tejto smernice.

2. Majiteľ alebo správca zariadenia vedie v rámci zariadenia súhrnnú dokumentáciu s podrobným opisom systémov produkcie, ktorú môže kedykoľvek poskytnúť. V tejto dokumentácii sa budú uvádzať informácie o:

a) technických podrobnostiach zariadenia a jeho vybavenia vrátane:

i) plánu zariadenia, ako aj rozmerov priestorov, v ktorých sa nachádzajú kurence,

ii) systému vetrania, ochladzovania a vykurovania, ako aj ich umiestnenia, plánu vetrania s podrobným uvedením parametrov stanovenej kvality ovzdušia, akými sú napríklad prúdenie vzduchu, jeho rýchlosť a teplota,

iii) systémov kŕmenia a napájania a ich umiestnenia,

iv) bezpečnostných systémov a zálohových systémov v prípade poruchy dodávky elektrickej energie,

v) bežne používaného typu povrchu a podstielky,

b) cieľoch produkcie,

c) riadení vrátane:

i) počtu zamestnancov zodpovedných za starostlivosť o kurence, ako aj kontaktných informácií pre prípad núdze,

ii) informácií týkajúcich sa odbornosti majiteľa alebo správcu zariadenia , ako aj iných osôb zodpovedných za starostlivosť o kurence,

iii) dodávateľov kureniec a krmiva;

iv) veterinárneho lekára zodpovedného za dané zariadenie,

v) plánu kontroly a postupov týkajúcich sa každodennej prevádzky zariadenia, ako aj postupov pri utracovaní kureniec,

vi) plánu kontroly a údržby technického vybavenia,

vii) postupov pri depopulácii a odchyte,

viii) postupov pri čistení a dezinfekcii,

ix) núdzových plánov pre prípad výpadku elektrickej energie.

Tento dokument je potrebné priebežne aktualizovať a na požiadanie poskytnúť príslušnému orgánu. Uvádzajú sa v ňom najmä záznamy o technických kontrolách systému vetrania a bezpečnostného systému.

Majiteľ alebo správca zariadenia príslušný orgán bezodkladne informuje o akýchkoľvek podstatných zmenách opísaného zariadenia, jeho vybavenia alebo postupov.

Požiadavky na zariadenia a personál

3. Majiteľ alebo správca zariadenia zabezpečí vybavenie každej jednotky zariadenia systémami vetrania, vykurovania a ochladzovania, ktorých návrh, konštrukcia a prevádzka zabezpečujú, aby:

a) koncentrácia NH3 nepresahovala hladinu 20 ppm a koncentrácia CO2 nepresahovala hladinu 3000 ppm pri realizácii merania v úrovni hláv kureniec,

b) v prípade vonkajšej teploty meranej v tieni presahujúcej 30° C nepresahovala vnútorná teplota uvedenú vonkajšiu teplotu o viac ako 3° C;

c) v prípade poklesu vonkajšej teploty pod 10° C nepresahovala relatívna vlhkosť vnútri jednotky zariadenia 70 %.

Systémy vetrania, vykurovania a ochladzovania sa budú pravidelne kontrolovať v intervaloch uvedených v dokumentácii vyžadovanej podľa bodu 2 písm. c).

Monitorovanie a vedenie záznamov v rámci zariadenia

4. Majiteľ alebo správca zariadenia bude v zariadeniach monitorovať a viesť záznamy týkajúce jednotlivých jednotiek zariadenia so zreteľom na:

a) kontinuálne sledovanie teploty a relatívnej vlhkosti v rámci každej jednotky zariadenia,

b) denné sledovanie spotreby vody kureniec v rámci každej jednotky zariadenia.

Majiteľ alebo správca zariadenia tieto záznamy uchová počas obdobia trvajúceho aspoň tri roky a sprístupní ich príslušnému orgánu pri vykonávaní kontroly alebo podľa požiadavky tohto orgánu.

PRÍLOHA III

KONTROLY A NÁSLEDNÉ OPATRENIA V SÚVISLOSTI S NEDOSTATKAMI V ZARIADENIACH V PRÍPADE VYUŽÍVANIA VYŠŠEJ HUSTOTY ZÁSTAVU

(podľa článku 3 ods. 3)

1. Príslušný orgán vykoná kontroly, v rámci ktorých overí:

a) súlad vybavenia a riadenia príslušného zariadenia alebo jeho osobitnej jednotky s prijateľnou úrovňou zabezpečovania priaznivých životných podmienok kureniec,

b) hodnovernosť záznamov o veľkosti kŕdľov a miere úmrtnosti,

c) okrem dodržiavania požiadaviek uvedených v prílohe I aj dodržiavanie požiadaviek uvedených v prílohe II.

Príslušný orgán predovšetkým vykonáva kontrolu akéhokoľvek zariadenia, o ktorom bol informovaný prostredníctvom oznámenia v súlade s bodom 3 prílohy IV informujúceho o závažnom nedostatku alebo nedostatku, ktorý bol predmetom predchádzajúceho oznámenia.

Postup pri nedodržaní požiadaviek

2. Na základe kontroly vykonanej v súlade s bodom 1 tejto prílohy, na základe ktorej bolo odhalené nedodržanie požiadaviek uvedených v prílohe II alebo na základe oznámenia podľa bodu 3 prílohy IV môže príslušný orgán od majiteľa alebo správcu zariadenia vyžadovať odstránenie prevažujúcich faktorov v zariadení, ktoré pravdepodobne prispeli k vzniku ohlásených nedostatkov. V takomto prípade majiteľ alebo správca zariadenia predloží akčný plán potvrdený veterinárnym lekárom zodpovedným za dané zariadenie.

V prípade zistenia nedodržiavania požiadaviek uvedených v prílohe II alebo v prípade prijatia oznámenia podľa bodu 3 prílohy IV informujúcom o závažnom nedostatku alebo prijatia opätovného oznámenia o konkrétnom nedostatku týkajúceho sa príslušného zariadenia môže príslušný orgán nariadiť aj zníženie maximálnej hustoty zástavu príslušných zariadení alebo ich jednotiek v rozsahu primeranom na nápravu nedostatku, obyčajne v rozmedzí hustoty zástavu od 30 do 38 kilogramov živej hmotnosti. Príslušný orgán majiteľovi alebo správcovi zariadenia oznámi prijaté rozhodnutie a predovšetkým termín uplatnenia zníženia hustoty zástavu.

Príslušný orgán však môže rozhodnúť o tom, že hustota zástavu sa nemusí znížiť v prípade, že majiteľ alebo správca zariadenia poskytne vysvetlenie výnimočného charakteru nedostatku alebo zdôvodní, že príčiny tohto nedostatku sú mimo rámca ich kontroly. V takomto prípade majiteľ a správca zariadenia preukáže, že príslušné osoby, napríklad prevádzkovateľa liahne alebo dodávateľa krmiva informoval o výskyte nedostatku so zámerom zabrániť jeho opätovnému výskytu.

3. Majiteľ alebo správca zariadenia môže predložiť žiadosť o revíziu príkazu znížiť maximálnu hustotu zástavu podľa bodu 2, ak:

a) predchádzajúce dva kŕdle zodpovedali medzným hodnotám uvedeným v bode 3 prílohy IV a

b) veterinárny lekár zodpovedný za dané zariadenie poskytol priaznivé stanovisko v súvislosti s uvedenou žiadosťou majiteľa/správcu zariadenia.

Príslušný orgán rozhodne o žiadosti na základe kontroly zariadenia a hodnotenia dokumentácie poskytnutej v súlade s bodmi 1 a 2 prílohy II.

PRÍLOHA IV

MONITOROVANIE BITÚNKU A PRIJATIE NÁSLEDNÝCH OPATRENÍ

(podľa článku 3 ods. 3, článku 6 ods. 1 a článku 8 ods.1)

1. Každá zásielka kureniec bude na bitúnku pod dozorom úradného veterinárneho lekára podrobená kontrole reprezentatívnej vzorky najmenej 200 kureniec, ktorá sa bude zameriavať na odhalenie výskytu dermatitídy spodnej časti behákov so zavedením hodnotenia v súlade s bodom 4.

Je potrebné viesť evidenciu o miere úmrtnosti uvedenej v sprievodnej dokumentácii zásielky, ako aj o počte kureniec uhynutých pred príchodom do zariadenia so zaznamenaním konkrétneho zariadenia a príslušnej jednotky zariadenia. Miera úmrtnosti sa vzťahuje aj na utratené jedince.

2. Úradný veterinárny lekár vyhodnotí výsledky obhliadky jedinca po uhynutí, na základe ktorých určí možné signály zhoršených životných podmienok v danom zariadení pôvodu alebo jeho jednotke .

3. V prípade prekročenia prijateľnej úrovne úmrtnosti alebo dermatitídy spodnej časti behákov v zariadení pôvodu alebo v rámci jeho jednotky podľa tabuľky v bode 1 oznámi úradný veterinárny lekár túto skutočnosť majiteľovi alebo správcovi zariadenia, ako aj veterinárnemu lekárovi zodpovednému za dané zariadenie a príslušnému úradu.

V prípade odhalenia nedostatkov v súvislosti s hodnotením podľa bodu 2 alebo v prípade prekročenia úrovne úmrtnosti 0,5 % počas prevozu kureniec úradný veterinárny lekár o tejto skutočnosti informuje majiteľa alebo správcu zariadenia, ako aj veterinárneho lekára zodpovedného za dané zariadenie a príslušný úrad.

Tabuľka 1:

Aspekt | Hodnotenie v percentách |

Dermatitída spodnej časti behákov | 50 bodov |

Úmrtnosť (v rámci zariadenia) | 1 % navýšené o 0,06 % a vynásobené vekom kŕdľa v dňoch v čase porážky |

4. V súlade s týmto bodom sa zavedie hodnotenie výskytu dermatitídy spodnej časti behákov. Kontrole treba podrobiť jeden behák každého jedinca a skontrolované jedince zatriediť do nasledovných skupín:

Skupina 0: bez lézií na spodnej časti beháka,

Skupina 1: s ľahkými léziami na spodnej časti beháka,

Skupina 2: s kritickými léziami na spodnej časti beháka.

Pri hodnotení výsledkov sa neprihladia na počet behákov zo skupiny 0. Počet behákov zo skupiny 1 sa vynásobí číslom 0,5 a počet behákov zo skupiny 2 sa vynásobí číslom 2. Tieto výsledky sa spočítajú a príslušný súčet sa vydelí veľkosťou vzorky a vynásobí číslom 100.

PRÍLOHA V

ODBORNÉ šKOLENIE

(podľa článku 4 ods. 2)

Odborné školenia uvedené v bode b) článku 4 ods. 1 sa musia týkať právnych predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany kureniec, a to najmä pokiaľ ide o:

a) prílohu I a prílohu II,

b) fyziológiu, predovšetkým potreby napájania a kŕmenia, správanie zvierat a vnímanie pojmu „stresové správanie“,

c) praktické aspekty zaobchádzania s kurencami vrátane ich odchytu a prevozu,

d) núdzovú starostlivosť o kurence a ich núdzové zabíjanie a utrácanie.[pic][pic][pic]

[1] V roku 2001 sa v EÚ-15 umiestnilo 4,59 miliardy brojlerových kureniec. V roku 2002 ich počet dosiahol 4,485 miliardy. (Zdroj Európska Komisia, Eurostat).

[2] Ú. v. EÚ C […] […], s. .

[3] Ú. v. EÚ C […] […], s. .

[4] Ú. v. EÚ C […] […], s. .

[5] Ú. v. EÚ C […] […], s. .

[6] Ú. v. EÚ L 221, 8.8.1998, s. 23. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 806/2003, (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1).

[7] Ú. v. EÚ L 323, 17.11.1978, s. 14.

[8] Ú. v. EÚ L 143, 7.6.1991, s .11. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 814/2004 (Ú. v. EÚ L 153, 30.4.2004, s. 1); opravená verzia (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2004, s. 3).

[9] Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1; opravená verzia (Ú. v. EÚ L 191, 28.5.2004, s. 1).

[10] Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.

[11] Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206; opravená verzia (Ú. V. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 83).