[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 24.5.2005

KOM(2005) 203 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o revízii rozsahu univerzálnej služby v súlade s článkom 15 smernice 2002/22/ES[SEK(2005) 660]

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o revízii rozsahu univerzálnej služby v súlade s článkom 15 smernice 2002/22/ES (Text s významom pre EHP)

1. ÚčEL OZNÁMENIA

Toto oznámenie má dvojaký účel. Hlavným účelom je zrevidovať a zhodnotiť v súlade s článkom 15 smernice univerzálnej služby[1], či sa má súčasný rozsah univerzálnej služby zmeniť alebo predefinovať z hľadiska technologického, sociálneho a hospodárskeho vývoja, najmä s prihliadnutím na mobilitu a rýchlosť prenosu dát. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie SEC(2005) 660 poskytuje podpornú analýzu a informácie vrátane internetových spojení.

Druhým účelom je začať širšiu politickú diskusiu o poskytovaní univerzálnej služby, najmä vzhľadom na celkové hodnotenie regulačných balíkov EÚ pre elektronickú komunikáciu naplánované na rok 2006, keď bude smernica o univerzálnej službe v celom rozsahu revidovaná.

Komisia vyzýva k predloženiu pripomienok k záverom a dlhodobým problémom uvedeným v tomto oznámení a k pracovnému dokumentu útvaru Komisie, ktoré sú k dispozícii na internetovej adrese:

http://europa.eu.int/yourvoice a http://europa.eu.int/information_society/topics/ecomm/index_en.htm

Pripomienky je potrebné zaslať na adresu infso-b1@cec.eu.int do 30.06.2005.

Komisia neskôr uverejní druhé oznámenie, ktoré bude obsahovať výsledky verejnej diskusie a konečné hodnotenie a stanovisko Komisie.

2. ÚVOD

Podpora vnútorného trhu, inovácie v oblasti informačných služieb a podpora vedomostnej spoločnosti pre všetkých sú hlavnými prvkami novej iniciatívy Komisie i2010. Bude zohrávať dôležitú úlohu v obnovenej lisabonskej stratégii[2], ktorá je vybudovaná na dvoch základných úlohách – zabezpečiť intenzívnejší a trvalejší rast a vytvoriť viac pracovných miest, ako aj lepšie pracovné miesta. Služby všeobecného záujmu sú súčasťou aj tohto prístupu, keďže prispievajú k sociálnej súdržnosti a hospodárskej činnosti[3].

V oblasti elektronickej komunikácie (e-komunikácia) je hlavným politickým nástrojom na vytvorenie vedomostnej spoločnosti pre všetkých vytvorenie konkurenčných trhov spojených so zabezpečenou sieťou univerzálnej služby pre tých, ktorým finančné zdroje alebo geografická poloha neumožňujú prístup k základným službám, ktoré má k dispozícii a používa veľká väčšina obyvateľov, a ktoré sa považujú za nepostrádateľné z hľadiska zapojenia sa do spoločnosti.

Smernica o univerzálnej službe stanovuje základné zásady týkajúce sa univerzálnej služby a zaoberá sa ďalšími osobitnými právami užívateľov a spotrebiteľov, ako aj zodpovedajúcimi povinnosťami podnikov. Smernica definuje univerzálnu službu ako „minimálny súbor služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia prístup za prijateľné ceny, na základe špecifických vnútroštátnych podmienok, bez deformácie hospodárskej súťaže.“ (článok 1 ods. 2).

Súčasný rozsah univerzálnej služby zahŕňa :

- Pripojenie k verejnej telefónnej sieti na pevnom mieste

„ Aspoň jeden podnik musí spĺňať všetky odôvodnené požiadavky na pripojenie na pevnom mieste k verejnej telefónnej sieti a na prístup k verejne dostupnej telefónnej sieti na pevnom mieste .“ (článok 4 ods. 1)

Pripojenie k sieti sa obmedzuje na jednoduché úzkopásmové pripojenie k primárnemu miestu/bydlisku koncového užívateľa. Neexistujú žiadne požiadavky na špecifické dáta alebo bitovú prenosovú rýchlosť, ale pripojenie musí zabezpečiť „funkčný prístup k Internetu, berúc do úvahy prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov a technickú uskutočniteľnosť.“ (článok 4 ods. 2). Zásada technologickej neutrality umožňuje, aby poskytovatelia univerzálnej služby používali akúkoľvek technológiu, či už drôtovú alebo bezdrôtovú, ktorá dokáže zabezpečiť uvedenú službu na pevnom mieste (odôvodnenie 8).

- Prístup k verejne dostupným telefónnym službám

Podľa článku 4 ods. 2 sa koncovým užívateľom musí umožniť uskutočňovať a prijímať miestne, vnútroštátne alebo medzinárodné telefonické hovory, faxovú a dátovú komunikáciu.

Okrem toho smernica zahŕňa množstvo služieb, ktoré sú úzko spojené so základným telefonovaním, keďže sú potrebné pre užívateľov, aby mohli plne využívať verejne dostupné telefónne služby. Ide o poskytovanie telefónnych zoznamov a telefónnych informačných služieb (článok 5), zabezpečovanie verejných telefónnych automatov (článok 6) a špeciálnych opatrení užívateľov so zdravotným postihnutím (článok 7).

Členské štáty musia zabezpečiť, aby vymedzený súbor služieb bol sprístupnený všetkým užívateľom na ich území, nezávisle od geografického miesta, na základe primeranej žiadosti. Vyžaduje sa od nich, aby našli najúčinnejšie prostriedky na zabezpečenie povinností spojených s univerzálnou službou, vrátane poskytnutia možnosti všetkým podnikom, aby ich splnili. Iba ak trh nezabezpečí vymedzené služby, je možné uložiť podnikom povinnosť poskytovať služby za stanovených podmienok (články 3, 4 a 8).

Vzhľadom na skutočnosť, že univerzálna služba sa bude časom rozvíjať, článok 15 smernice vyžaduje, aby v roku 2005 Komisia vykonala revíziu rozsahu univerzálnej služby (a potom každé tri roky):

„Táto revízia sa vykoná na základe sociálneho, hospodárskeho a technického rozvoja, berúc na zreteľ okrem iného mobilitu a rýchlosť prenosu dát v súvislosti sa technológiami používanými väčšinou účastníkov. Revízny proces sa vykoná v súlade s prílohou V. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa výsledku revízie.“

Podľa prílohy V a odôvodnenia 25 každá zmena rozsahu podlieha týmto kritériám, stručne:

a) menšina spotrebiteľov by bola vylúčená zo spoločnosti tým, že by si nemohla dovoliť špecifické služby, ktoré sú k dispozícii väčšine a ktoré využíva táto väčšina; a

b) zahrnutie týchto služieb do rozsahu by prinieslo všeobecný čistý prínos všetkým spotrebiteľom v prípade, že nie sú poskytované verejnosti za obvyklých obchodných podmienok .

Zásada technologickej neutrality znamená, že revízia nesmie umelo uprednostňovať určité technologické voľby pred ostatnými. Musí sa tiež dbať na to, aby nebolo „ukladané nerovnaké finančné zaťaženie podnikov (čím je ohrozený rozvoj trhu a inovácií) a že akékoľvek finančné zaťaženie nedopadne nespravodlivo na zákazníkov s nízkymi príjmami.“ (odôvodnenie 25). Univerzálna služba nie je mechanizmom, pomocou ktorého sa zavedenie nových technológií a služieb financuje zvyšovaním cien pre všetkých súčasných (telefónnych) užívateľov. Je to skôr záchranná sieť, ktorá umožňuje menšine spotrebiteľov dobehnúť väčšinu, ktorá už využíva základné služby.

Na účely revízie nie je nutné vyčísliť cenovú dostupnosť prístupu na úrovni EÚ (zložka cenovej dostupnosti je súčasťou vymedzenia univerzálnej služby, nie jej rozsahu), pretože cenová dostupnosť sa musí vnímať z hľadiska osobitných vnútroštátnych podmienok (článok 3 ods. 1, odôvodnenie 10), napríklad priemerného príjmu domácností, a preto sa v jednotlivých členských štátoch líši[4].

Vzhľadom na rýchlo sa meniace komunikačné prostredie, v ktorom sa internetový protokol (IP) stáva stále viac spoločnou technologickou prenosovou platformou, sa Komisia domnieva, že je tiež vhodné podnietiť prezieravú politickú diskusiu o poskytovaní univerzálnej služby, ktorá umožní prísun informácií od všetkých zúčastnených záujmových skupín a ktorá môže prispieť k všeobecnej regulačnej revízii v roku 2006.

3. ANALÝZA HLAVNÉHO VÝVOJA V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ A HODNOTENIE JEHO DOSAHU NA ROZSAH UNIVERZÁLNEJ SLUžBY

3.1. Prehľad

Kombinované účinky hospodárskej súťaže a technologického pokroku priniesli spotrebiteľom väčší výber, nižšie ceny a inovácie, čo nedávno dokázala 10. správa o regulácii a trhoch európskej elektronickej komunikácie[5].

97 % domácností v 15 členských štátoch, ktoré boli členmi EÚ ešte pred rozšírením EÚ (ďalej len „EÚ 15“), má pevnú telefónnu linku alebo mobilný telefón. Najmenej 95 % celej populácie EÚ má prístup k mobilným sieťam a vo väčšine krajín, vrátane niekoľkých nových členských krajín, prienik mobilných telefónov prevýšil prienik pevných liniek.

Súčasne sa rozvinulo niekoľko konkurujúcich širokopásmových technológií, ako digitálna účastnícka linka (DSL), káblové a mobilné a bezdrôtové technológie, ktoré ponúkajú vysokorýchlostný prístup do siete, ktorý podporuje doručovanie digitálneho obsahu a komunikáciu. Domácnosti rýchlo prijímajú širokopásmové pripojenie, najmä v EÚ 15, kde asi 85 % obyvateľstva využíva pevné širokopásmové siete. Tento typ pokrytia sa však v nových členských štátoch veľmi líši.

Sprievodný pracovný dokument skúma tieto trendy podrobnejšie.

3.2. Mobilná komunikácia

3.2.1. Analýza

Vnútroštátne licencie pre mobilných operátorov obvykle ukladajú ciele zamerané na geografické a/alebo populačné pokrytie tak, aby bolo zabezpečené pokrytie pre aspoň 95 % populácie. V prípade sietí druhej generácie boli tieto ciele splnené vo všetkých členských štátoch. Okrem toho prítomnosť niekoľkých mobilných operátorov zvyšuje kvalitu vnútroštátneho pokrytia.

Zo služieb mobilnej komunikácie sa rýchlo vytvoril masový trh: začiatkom roku 2004 viac ako 80 % obyvateľstva EÚ využívalo tieto služby, ako ukazuje tento graf.

Graf 1

[pic]

Zdroj: Správy o európskej mobilnej komunikácii

Kým priemerný prienik mobilnej komunikácie v 10 nových členských štátoch (ďalej len „EÚ 10“) je viac ako 20 percentuálnych bodov nižší ako v EÚ 15, niektoré nové členské štáty prekročili priemer EÚ 25 [6].

Pevné telefónne linky zostávajú hlavným spôsobom poskytovania univerzálnej služby, hoci operátori môžu slobodne využívať akúkoľvek technológiu, ktorá dokáže splniť už uvedené požiadavky. Najvýraznejším trendom v oblasti telefonovania v ostatných rokoch je však nahrádzanie pevných liniek za mobilné, ako ukazuje graf 2. Od roku 1999 poklesla úroveň telefonovania pomocou pevných liniek v EÚ o 10 percentuálnych bodov s 82 % prieniku na začiatku roka 2004 na rovnakú úroveň s mobilným telefonovaním na úrovni 81%.

Graf 2

[pic]

Zdroj: Telecoms residential surveys, Gallup, 1999, a INRA, 2003, 2004 .

Asi 72 % domácností v EÚ 10 má pevnú telefónnu linku. Dôkazy svedčia o tom, že trend nahradzovania pevných liniek mobilnými je v týchto krajinách – okrem Poľska – dokonca silnejší v dôsledku toho, že pevná telefónna sieť v týchto krajinách je vo všeobecnosti menej rozvinutá a prienik pevných liniek je nižší ako v EÚ 15.

3.2.2. Hodnotenie

Mobilná komunikácia má veľký úspech najmä vďaka tomu, že má charakter nástroja osobnej komunikácie, ktorý zodpovedá voľbe životného štýlu spotrebiteľov a potrebe zvýšenej mobility.

Podmienky vnútroštátnej licencie na poskytovanie služby mobilnej komunikácie, ktoré požadujú geografické a/alebo populačné pokrytie, sprístupnili mobilnú komunikáciu na všetkých miestach. Viac ako 80 % populácie EÚ 15 používa mobilné telefóny, čo sa rovná priemernému prieniku pevných liniek do domácností. V deviatich z 15 členských krajín EÚ 15 bolo viac domácností, ktoré boli stálymi užívateľmi mobilnej komunikácie, ako tých, ktoré mali pevnú linku. V EÚ 10 je celkový prienik mobilnej komunikácie pod priemerom EÚ 15, ale odchýlky sú výrazné: v niektorých krajinách už trh dosiahol nasýtenie, kým v iných stále rastie rýchlym tempom.

Mobilná komunikácia už dosiahla taký stupeň, že masovým trhom poskytuje služby za ceny, ktoré sú spotrebitelia schopní a ochotní platiť. Ceny mikrotelefónov sa znížili v dôsledku úspor z rozsahu a technologického pokroku. V niekoľkých krajinách maloobchodníci poskytujú mobilné mikrotelefóny zdarma alebo za subvencovanú cenu. Narastajúca hospodárska súťaž v dôsledku príchodu nových konkurentov ešte viac znížila ceny pre spotrebiteľov.

Cenová výhoda mobilných telefónnych sietí vyplýva z nízkych marginálnych nákladov na nového účastníka, pretože prístup k rádiovej sieti je pre účastníkov spoločný, kým pripojenie účastníka k pevnej linke poskytuje menšiu možnosť podieľať sa na nákladoch spojených s prístupom, najmä ak sa účastník nachádza vo vidieckej oblasti. Keďže mobilné siete sú už zavedené, znamená to, že účastník sa môže pridať k mobilnej sieti za marginálne náklady bez ohľadu na to, či sa nachádza v mestskej alebo vidieckej oblasti.

Mobilní operátori preniesli nízkonákladový základ do cenovo prijateľných predplatených balíkov služieb, ktoré zabezpečujú pre spotrebiteľov s nízkym príjmom základné pripojenie k sieti. Predplatené služby znamenajú pre spotrebiteľov nízku vstupnú cenu a väčšiu možnosť rozhodovať o svojich výdavkoch, než v prípade poplatkov platených po využití služby, čím sa zvyšuje ich atraktívnosť pre užívateľov s nízkym príjmom. Atraktívnosť takýchto služieb sa prejavuje v tom, že prevažná väčšina domácností EÚ využíva predplatené služby na nákup predplatného na mobilnú komunikáciu a hovorných jednotiek.

V dôsledku toho sa spočiatku vysokonákladové služby mobilnej komunikácie stali službou, ktorá poskytuje potenciálne všetkým spotrebiteľom najlacnejší spôsob poskytovania základného pripojenia k verejne dostupným telefónnym službám.

Na záver, dôkazy poukazujú na to, že v dôsledku konkurenčného poskytovania mobilnej komunikácie majú už spotrebitelia široký cenovo dostupný prístup k mobilnej komunikácii. Podmienky na zaradenie mobilnej komunikácie do rozsahu univerzálnej služby (stanovené v smernici) nie sú preto splnené.

3.3. Prístup k širokopásmovému internetu

3.3.1. Analýza

V polovici roku 2004 malo asi 85 % obyvateľstva v EÚ 15 prístup k širokopásmovým[7] sieťam. Pokiaľ ide o nové členské štáty, nižšia úroveň prieniku pevných liniek poukazuje aj na to, že infraštruktúry širokopásmového prístupu sú k dispozícii výrazne menšiemu podielu obyvateľstva v týchto štátoch.

Celkový počet liniek širokopásmového prístupu sa na úrovni EÚ 25 zvýšil v jednom roku o viac ako 72 %. K mesiacu júl 2004 bolo rozmiestnenie liniek na úrovni 29,6 milióna, čo predstavuje 6,5 % populácie EÚ, ktorá skutočne používa služby širokopásmového internetu, ako ukazuje graf 3[8]. Na účely porovnania je pre EÚ 15 použitý údaj 7,6 %. Dramatický rast v rozmiestnení širokopásmového internetu podporuje najmä zosilňujúci sa konkurenčný tlak a snaha operátorov pevných liniek kompenzovať narušené príjmy z hlasových služieb.

Graf 3

[pic]

%. Najvyššia miera prieniku sa pozoruje v krajinách, ktoré majú najsilnejšiu konkurenciu medzi infraštruktúrou DSL a širokopásmovou káblovou infraštruktúrou.

Podrobnejšie údaje sú k dispozícii v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

3.3.2. Hodnotenie

Medzi tými, ktorí majú prístup k rozvinutým službám elektronickej komunikácie a tými, ktorí ho nemajú, panujú všeobecné obavy z vytvorenia „digitálneho rozdelenia“. Komisia zdôraznila význam širokopásmového prístupu pre uskutočnenie potenciálu vedomostnej spoločnosti. Plnením akčného plánu e Europe členské štáty zaviedli komplexné vnútroštátne stratégie v oblasti širokopásmového prístupu[9]. Tento proces sa teraz rozširuje do všetkých 25 krajín EÚ. Keďže sa územné pokrytie širokopásmovým pripojením rozširuje, pozornosť sa obracia na vzdialené a vidiecke oblasti, kde je obyvateľstvo rozptýlené a tlak trhu je slabý. Členské štáty môžu podporovať zavádzanie širokopásmových služieb prostredníctvom alternatívnych mechanizmov verejného financovania, vrátane využívania štrukturálnych fondov v oprávnených regiónoch podmieneného určitými kritériami[10].

Na záver, regulačné údaje doplnené analýzami trhu ukazujú, že v súčasnosti využíva služby širokopásmového internetu len malá, hoci rýchlo rastúca menšina európskych spotrebiteľov. Ako ukazuje 6,5-percentné skutočné používanie na hlavu obyvateľstva, EÚ ako celok nespĺňa kritérium využívania služby „väčšinou spotrebiteľov“. Širokopásmový prístup sa ešte nestal nutným pre bežné zapojenie do spoločnosti, takže nedostatok prístupu neznamená sociálne vylúčenie. Podmienky na zahrnutie širokopásmových služieb do rozsahu univerzálnej služby (ktorý je stanovený v smernici) nie sú preto v súčasnosti splnené.

4. DLHODOBÉ OTÁZKY

4.1. Rozsah

Technologické zbližovanie medzi telekomunikačnými, mediálnymi a informačnými službami naďalej pokračuje, pričom internetový protokol (IP) sa ďalej rozvíja smerom k spoločnej prenosovej platforme pre komunikáciu. Služby, ktoré boli predtým prenášané obmedzeným počtom sietí, sa môžu teraz prenášať cez spoločné IP siete. Tým sa stierajú hranice medzi internetovým a tradičným telekomunikačným svetom, čo sa ďalej posilňuje novými generáciami hybridných koncových zariadení, ktoré kombinujú funkcie komunikácie s inými funkciami, ako práca s počítačom, hranie počítačových hier a pozeranie audiovizuálnych materiálov. Tým sa podporuje vytvorenie osobnej služby a informačného prostredia ako protiklad k štandardným službám masového trhu.

Konvergentné a globálne internetové prostredie prináša spotrebiteľom možnosť inovácie, nové výrobky a hodnotu za peniaze, ako aj stále rastúci výber a komplexnosť koncových zariadení a služieb. Okrem toho kombinácia účinkov konvergencie, tvorby sietí a digitalizácie vedie k rastúcemu využívaniu modelu rovnocennej komunikácie, ktorý si stále viac vyžaduje vysokorýchlostné sieťové pripojenie pri používaní nových dátových aplikácií.

Rast služieb založených na IP je výzvou pre súčasné poskytovanie univerzálnej služby, ktorá je založená na modeli, že spotrebitelia využívajú prístup k sieti z pevného miesta určeného na hlasové služby a základné internetové služby, ktoré sa poskytujú cez verejnú komutovanú telefónnu sieť. Tento príklad je zase založený na vertikálne integrovanom modeli poskytovania služieb, v ktorom poskytovateľ hlavnej infraštruktúry je aj poskytovateľom telefónnych služieb.

Ak by sa telefónna hlasová služba stále viac presúvala k prostrediu IP, vytvoril by sa tým model podobný internetu, pomocou ktorého by si hocikto so širokopásmovým pripojením mohol vybrať medzi celým radom konkurenčných poskytovateľov hlasovej služby. Pri takomto scenári by poskytovanie telefónnych služieb ako prístupovej služby bolo všade zabezpečené a zameranie univerzálnej služby by sa mohlo rozvíjať smerom k poskytovaniu cenovo dostupného prístupu k širokopásmovému pripojeniu.

Pripomienky sa majú okrem iného týkať týchto dlhodobých sporných otázok:

1. Vzhľadom na súčasný a očakávaný technologický vývoj, oddelila by univerzálna služba v určitom momente v budúcnosti prístup k infraštruktúre od poskytovania služby a týkala by sa len prístupu do komunikačnej infraštruktúry z dôvodu, že konkurenčné poskytovanie služieb (napríklad telefónna služba poskytovaná pomocou funkcie „hlas cez IP“) zabezpečí ich dostupnosť a cenovú primeranosť?

2. Keďže stále viac spotrebiteľov využíva mobilnú komunikáciu, týkala by sa univerzálna služba aj naďalej prístupu na pevnom mieste alebo by sa týkala prístupu v akomkoľvek mieste (vrátane prístupu v pohybe)?

3. S rozšíreným cenovo dostupným prístupom k mobilnej komunikácii klesá dopyt po verejných telefónnych automatoch. Je naďalej vhodné zahŕňať ustanovenia o verejných telefónnych automatoch, keďže sa v súčasnosti pripravujú, do rozsahu univerzálnej služby?

4. Z hľadiska konkurenčného poskytovania služieb v oblasti informácií o telefónnych číslach v mnohých krajinách, ako dlho bude existovať potreba zachovávať telefónne zoznamy a služby v oblasti informácií o telefónnych číslach v rámci rozsahu univerzálnej služby?

5. Vzhľadom na zložitosť už opísaného neustále sa rozvíjajúceho komunikačného prostredia a doterajšie problémy súvisiace so súčasným poskytovaním univerzálnej služby, je pravdepodobné, že vyspelé služby prinesú užívateľom so zdravotným postihnutím úžitok, ale aj nové problémy. Mali by sa osobitné opatrenia pre takýchto užívateľov ďalej harmonizovať na úrovni EÚ v zmysle poskytovania univerzálnej služby?

4.2. Financovanie

Druhá, dlhodobejšia úvaha sa v tomto zmysle týka financovania univerzálnej služby. Programy financovania univerzálnej služby v súčasnosti predpokladajú finančné krížové dotovanie jednej skupiny zákazníkov druhou skupinou. Členské štáty môžu financovať akékoľvek čisté náklady záväzkov vyplývajúcich z univerzálnej služby buď použitím verejných financií za prehľadných podmienok alebo vytvorením fondu charakteristického pre sektor, do ktorého by prispievali všetky podniky pôsobiace na trhu.

Keď operátori využívali osobitné alebo výlučné práva na poskytovanie služieb, tieto výhody boli vyvážené požiadavkou plniť určité sociálne povinnosti. Myšlienka fondu univerzálnej služby charakteristického pre sektor, podľa ktorej sociálne náklady majú znášať účastníci trhu, pokračuje v tomto uvažovaní. Je sporné, či tento model je vhodný pre liberalizovaný a všeobecne konkurenčný trh. Sociálne náklady sa zvyčajne pokrývajú z prostriedkov získaných zo všeobecného zdanenia a nie z prostriedkov účastníkov trhu.

Dlhodobejšími otázkami financovania sú preto tieto otázky:

6. Je program financovania univerzálnej služby vhodným prostriedkom na dosiahnutie cieľa sociálneho zapojenia do konkurenčného komunikačného prostredia?

7. Je financovanie z prostriedkov získaných v rámci všeobecného zdaňovania uskutočniteľnou alternatívou?

5. ZHRNUTIE

Po preskúmaní technologického, trhového a sociálneho vývoja, ktorý ovplyvňuje spotrebiteľov služieb elektronickej komunikácie, po analýze trhu v oblasti mobilnej a širokopásmovej komunikácie a po uplatnení kritérií na určenie rozsahu univerzálnej služby stanovenej v smernici o univerzálnej službe, Komisia dospela k záveru, že momentálne žiadna z týchto služieb nespĺňa podmienku zaradenia do rozsahu univerzálnej služby. Rozsah univerzálnej služby by mal preto zostať nezmenený. Komisia vyzýva zúčastnených, aby predložili pripomienky k tomuto záveru a posúdi všetky údaje, ktoré by sa mohli týkať tohto hodnotenia.

Komisia sa tiež domnieva, že je vhodné podporovať prezieravú politickú diskusiu o poskytovaní univerzálnej služby predložením množstva dlhodobejších otázok a vyzýva zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky aj k týmto otázkam.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb.

[2] „Spoločná snaha o rast a pracovné miesta. Nový začiatok pre lisabonskú stratégiu“, KOM(2005) 24.

[3] Pozri bielu knihu Komisie o službách verejného záujmu, (KOM(2004) 374).

[4] Pozri sprievodný pracovný dokument, príloha o otázkach týkajúcich sa opatrení.

[5] KOM(2004) 759 konečná verzia.

[6] Česká republika (99 %) a Slovinsko (92 %).

[7] Pokiaľ ide o širokopásmový prístup a jeho definíciu, pozri poznámku pod čiarou 10 v sprievodnom pracovnom dokumente.

[8] Tento údaj je dva až trikrát vyšší, ak sa prístup meria na úrovni domácnosti, keď je pripojenie obvykle spoločné pre niekoľko členov domácnosti. Pozri na rovnakom mieste prílohu venovanú otázkam merania.

[9] Viď. „Vysokorýchlostné pripojenie Európy: Vnútroštátne stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia“, KOM(2004) 369.

[10] Usmernenie týkajúce sa kritérií a foriem využívania štrukturálnych fondov pre elektronickú komunikáciu, SEK(2003) 895.