1.

Je ešte stále možné konštatovať, že neexistencia zmluvného vzťahu medzi pôvodným poskytovateľom služieb a novým poskytovateľom služieb je okolnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že nedošlo k prevodu v zmysle smernice 2001/23/ES (1), hoci táto okolnosť – tak ako ostatné okolnosti – nie je sama osebe rozhodujúca a nemá sa posudzovať izolovane (rozsudok z 11. marca 1997, Ayse Süzen, C-13/95, bod 11)? (2)

2.

Možno v prípade činnosti, akou je poskytovanie súkromných bezpečnostných služieb v priemyselných zariadeniach, pri ktorej nový poskytovateľ prevzal len jedného zo štyroch zamestnancov, ktorí tvorili súčasť hospodárskej jednotky (a teda neprevzal väčšinu), ďalej neexistujú skutkové okolnosti, ktoré by umožnili dospieť k záveru, že dotknutý zamestnanec mal osobitné schopnosti a znalosti, takže by sa dalo konštatovať, že na poskytovateľa bola prevedená podstatná časť personálu z hľadiska schopností, a nedošlo k prevodu nehmotného majetku, dospieť k záveru, že nejde o prevod hospodárskeho subjektu, aj keď zákazník naďalej dáva novému poskytovateľovi služieb k dispozícii určité vybavenie (alarmy, vnútorný televízny okruh, počítač), a to jednak vzhľadom na pomerne nízku ekonomickú hodnotu investície, ktorú uvedené vybavenie predstavuje v rámci transakcie ako celku, a jednak vzhľadom na to, že z ekonomického hľadiska by nebolo rozumné (rozsudok z 27. februára 2020, Grafe a Pohle, C-298/18, bod 32) (3) vyžadovať od zákazníka, aby toto vybavenie vymenil?

3.

Ak „túto otázku [musí] posúdiť in concreto vnútroštátny súd z hľadiska kritérií stanovených Súdnym dvorom (… rozsudok zo 7. augusta 2018, Colino Siguënza, C-472/16, EU:C:2018:646, bod 45 (4) [, a rozsudok Grafe a Pohle, bod 27]), ako aj z hľadiska cieľov sledovaných smernicou 2001/23, najmä cieľov zakotvených v jej odôvodnení 3“, treba vziať do úvahy, že „cieľom smernice 2001/23 nie je chrániť pri prevode podniku výlučne záujmy zamestnancov, ale má zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami týchto zamestnancov na jednej strane a záujmami nadobúdateľa na druhej strane“ (bod 26 rozsudku z 26. marca 2020, ISS Facility Services NV, C-344/18 (5), v ktorom sa nachádza konštatovanie, ktoré už bolo uvedené v bode 25 rozsudku z 18. júla 2013, Alemo-Herron a i., C-426/11)? (6)