1.

Majú sa článok 21 ods. 1 smernice 2014/104 (1) a všeobecné zásady Únie vykladať v tom zmysle, že smernica 2014/104 a najmä jej článok 10 sa priamo alebo nepriamo uplatňuje na tento spor o náhradu celej škody spôsobenej porušením článku 102 ZFEÚ, ktoré začalo pred dátumom uplatňovania smernice 2014/104 a skončilo po uplynutí lehoty na jej transpozíciu, a to v situácii, keď aj žaloba o náhradu škody bola podaná po uplynutí lehoty na transpozíciu, alebo tak, že článok 10 smernice 2014/104 sa uplatňuje len na časť uvedeného správania (a z toho vyplývajúcu časť škody), ku ktorému došlo po dátume účinnosti smernice 2014/104, prípadne po dátume uplynutia lehoty na transpozíciu?

2.

Vyžaduje zmysel a účel smernice 2014/104 a/alebo článok 102 ZFEÚ, ako aj zásada efektivity, aby sa článok 22 ods. 2 smernice 2014/104 vykladal v tom zmysle, že „vnútroštátne [ustanovenia] prijaté podľa článku 21, ktoré nie sú uvedené v [článku 22] ods. 1“, sú tie ustanovenia vnútroštátnych predpisov, ktoré implementujú článok 10 smernice 2014/104, inak povedané, patrí článok 10 smernice 2014/104 a pravidlá premlčania do prvého alebo do druhého odseku článku 22 smernice 2014/104?

3.

Je v súlade s článkom 10 ods. 2 smernice 2014/104 a/alebo s článkom 102 ZFEÚ a zásadou efektivity taká vnútroštátna právna úprava a jej výklad, ktorá „vedomosť o tom, že bola spôsobená škoda“ relevantnú pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty viaže na vedomosť poškodeného o „jednotlivých čiastkových škodách“, ktoré vznikajú postupne v priebehu pretrvávajúceho alebo pokračujúceho protisúťažného správania (pretože judikatúra vychádza z predpokladu, že predmetný nárok na náhradu škody je ako celok deliteľný) a vo vzťahu ku ktorým tak začínajú plynúť samostatné subjektívne premlčacie lehoty bez ohľadu na vedomosť poškodeného o celom rozsahu škody spôsobenej celým porušením článku 102 ZFEÚ, teda taká vnútroštátna právna úprava a jej výklad, ktoré umožňujú, aby premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej protisúťažným správaním začala plynúť pred okamihom ukončenia tohto správania spočívajúceho vo výhodnejšom umiestňovaní a zobrazovaní vlastného porovnávača cien v rozpore s článkom 102 ZFEÚ?

4.

Bránia článok 10 ods. 2, 3 a 4 smernice 2014/104 a/alebo článok 102 ZFEÚ a zásada efektivity takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že subjektívna premlčacia lehota v prípade žalôb o náhradu škody je trojročná a začína plynúť dňom, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o čiastkovej škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť, ale nezohľadňuje i) okamih ukončenia protiprávneho správania, (ii) vedomosť poškodeného o tom, že správanie predstavuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, a zároveň iii) nestanovuje spočívanie alebo prerušenie plynutia trojročnej premlčacej lehoty počas konania pred Komisiou, ktorého predmetom je doposiaľ neukončené porušovanie článku 102 ZFEÚ, a iv) neobsahuje pravidlo, že spočívanie premlčacej lehoty sa skončí najskôr jeden rok po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia týkajúceho sa porušenia?