Žaloba podaná 6. júla 2018 – PS/EUIPO

(Vec T-417/18)

(2018/C 341/29)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (v zastúpení: J. Rikkert, a M. Garnier, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie úradu z 26. apríla 2018 o vypovedaní dohody uzavretej so strediskom,

—	zrušil rozhodnutie úradu z 26. apríla 2018, ktorým si vyhradil právo vykonať všetky predbežné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity prekladateľských služieb, najmä uverejňovaním oznámení o vyhlásení verejného obstarávania,

—	zrušil rozhodnutie úradu o uverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na prekladateľské služby pod číslom 2018/S 114-258472 v Úradnom vestníku a zakázal úradu uzatvárať zmluvy na základe tohto oznámenia,

—	vyhlásil uverejňovanie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na prekladateľské služby zo strany agentúry alebo akejkoľvek inej inštitúcie alebo orgánu či organizácie Európskej únie, ktorých zakladajúce nariadenie stanovuje, že prekladateľské služby poskytuje stredisko, za protiprávne,

—	uložil úradu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedodržaní konania. Žalobca sa domnieva, po prvé, že ak vzniknú rozpory medzi prekladateľským strediskom a jeho klientmi, uplatní sa postup stanovený v článku 11 nariadenia o zriadení strediska, a že, po druhé, rozhodnutie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „úrad“) z 26. apríla 2018, ktorým si vyhradil právo vykonať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity poskytovania prekladateľských služieb, je v rozpore s článkom 11 nariadenia o zriadení strediska, pretože nedodržiava mediačné konanie stanovené v tomto článku pre prípad rozporov medzi dvoma agentúrami.

Druhý žalobný dôvod je založený na nepredvídateľnosti konania úradu. V tomto ohľade sa žalobca domnieva, že:

—	po prvé situácia, v ktorej sa úrad svojim konaním ocitol, je v rozpore s článkom 148 nariadenia o zriadení úradu a s článkom 2 nariadenia o zriadení strediska, pretože by mohla viesť k neexistencii platnej dohody od 1. januára 2019,

—

po druhé znenie celého článku 2 nariadenia o zriadení strediska uvádza rôzne druhy klientov strediska a v odseku 1 výslovne označuje sedem agentúr, inštitúcií a úradov – vrátane úradu – ktorým stredisko poskytuje prekladateľské služby nevyhnutné na ich fungovanie. Okrem toho sú v odseku 3 uvedené aj inštitúcie a orgány, ktoré majú prekladateľské služby a ktoré môžu dobrovoľne využívať služby strediska,

—

po tretie spoločný výklad týchto dvoch odsekov vedie k záveru, že agentúry vymenované v odseku 1 nemajú k dispozícii voľnú úvahu, pokiaľ ide o rozhodnutie, či využijú služby strediska alebo nie, a môžu sa preto rozhodnúť vypovedať dohodu so strediskom iba v prípade, ak následne nadobudne účinnosť iná dohoda.

Tretí žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci úradu uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na prekladateľské služby. Bez toho, aby prejudikoval výsledok posúdenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejneného úradom, žalobca tvrdí, že rozhodnutím o uverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa úrad dostáva do situácie, keď nemôže dodržať článok 148 nariadenia o zriadení úradu a článok 2 nariadenia o zriadení strediska. Žalobca nakoniec tvrdí, že v tomto prípade predstavuje uzatváranie zmlúv a nákup prekladateľských služieb jednoznačné porušenie vyššie uvedeného článku 148, a úrad preto konkrétne nie je oprávnený pokračovať v tomto konaní až do jeho riadneho ukončenia, ktorým je uzavretie zmlúv.