28.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 182/24

—

zrušil rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu č. 2017-1635,

—

zrušil rozhodnutie prijaté generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu 30. novembra 2017, ktorým sa nariaďuje vrátenie čiastky 264 196,11 eura.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že závery rozhodnutia generálneho tajomníka týkajúce sa vrátenia cestovných nákladov akreditovaných parlamentných asistentov sú v rozpore s objektívnymi skutočnosťami. Žalobca požadoval náhradu cestovných nákladov len v prípadoch, keď na ne mal nárok v súlade s rozhodnutím predsedníctva Európskeho parlamentu č. 2009/C 159/01, ktorým sa stanovujú vykonávacie opatrenia k štatútu poslancov Európskeho parlamentu.

Akreditovaní parlamentní asistenti, na ktorých odkazuje rozhodnutie a ktorí majú pracovnoprávny vzťah k Európskemu parlamentu plnia úlohy podporujúce prácu žalobcu ako poslanca pri výkone jeho funkcií poslanca v Bruseli a Štrasburgu.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady rovnosti zbraní.

Žalobca sa nemohol oboznámiť s dôkazmi svedčiacimi v prospech skutočností uvedených v rozhodnutí generálneho sekretariátu. Žalobca podal žiadosť písomne, ale generálny sekretariát mu dôkazy nezaslal, a tým mu zabránil sa vyjadriť k veci samej. Rozhodnutie generálneho sekretariátu, na ktorom sa zakladá platobný rozkaz, ako právny akt týkajúci sa žalobcu, bolo prijaté v rozpore so zásadou nestranného a spravodlivého konania, zásadou rovnosti zbraní a právom žalobcu na obhajobu.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že rozhodnutie generálneho sekretariátu je v rozpore s právom, pokiaľ ide o dôkazné bremeno. V rozpore s tvrdením obsiahnutým v rozhodnutí generálneho sekretariátu argumenty uvedené v bode 54 rozsudku Všeobecného súdu z 10. októbra 2014 vo veci T-479/13, Marciani/Parlament, nemožno považovať za relevantné v prejednávanej veci, najmä preto, že v prípade poslanca Marcianiho sa uplatnili pravidlá [týkajúce sa preplácania nákladov a diét poslancov], zatiaľ čo počas mandátu žalobcu ako poslanca už platilo nariadenie Rady (ES) č. 160/2009.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na nedostatočnom právnom základe pre vrátenie mzdy vyplatenej akreditovaným parlamentným asistentom. Tento dôvod má dve časti:

Prvá časť vychádza z neexistencie právneho vzťahu medzi žalobcom a Európskym parlamentom. Od vstupu nariadenia (ES) č. 160/2009 do platnosti je to práve Európsky parlament, nie poslanec, kto má právny vzťah s akreditovaným parlamentným asistentom a EP neprepláca náklady, ale vypláca mzdu. Pokiaľ ide o pracovnoprávny vzťah akreditovaných parlamentných asistentov, žalobca nemá s EP žiadny pracovný pomer. EP nevyplácal žalobcovi príslušnú mzdu pre akreditovaných parlamentných asistentov. Vzhľadom na neexistenciu právneho vzťahu alebo akéhokoľvek právneho základu, žalobca nemôže mať žiadnu povinnosť vrátiť finančné prostriedky EP.

Druhá časť vychádza z toho, že činnosť, ktorá je mimo rámca činnosti akreditovaných parlamentných asistentov, neumožňuje, aby vznikol nárok na vrátenie vyplatenej mzdy. Článok 12 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie nevylučuje výkon činnosti mimo službu, ale podmieňuje ju súhlasom orgánu povereného menovaním. V prípade, že sa o súhlas nepožiada, však neexistujú žiadne sankcie vo forme vrátenia mzdy v plnom rozsahu.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na zákaze retroaktívneho uplatňovania právneho predpisu, ktorý stanovuje povinnosti. Bod 8 rozhodnutí generálneho sekretariátu odkazuje na článok 39 vykonávacích opatrení v oblasti právneho odôvodnenia tvrdenia, hoci rozhodnutie predsedníctva Parlamentu č. 2015/C 397/03, ktorým sa menia vykonávacie opatrenia štatútu poslancov Európskeho parlamentu, uplatniteľné od 1. januára 2016, nemôže byť relevantný v tomto spore.

6.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na určení čiastky a nesplnení povinnosti odôvodnenia a porušení zásady proporcionality. Požadovaná čiastka nie je odôvodnená ani podrobne, ani výpočtom, a predpokladá, že akreditovaný parlamentný asistent nikdy pre žalobcu nepracoval.

7.

Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na tom, že posúdenie cestovného dokladu s dátumom cesty, ktorý bol pripojený k žiadosti o náhradu cestovných nákladov, sa odchýlilo od svojho účelu a vyvodilo z neho nesprávny dôsledok.