—

Žalobkyne tvrdia, že Agentúra tým, že úplne prehliadla úsilie strán vynaložené pred rokom 2017, a tým, že uviedla nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa identity žalobkyne v prvom rade a dátumu podania odpovede na žiadosť Agentúry o informácie, sa opiera o nesprávne určenie skutočností, ktoré sú v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných, a poznačuje napadnuté rozhodnutie až tak, že musí byť zrušené.

—

Žalobkyne tvrdia, že Agentúra vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti a okolnosti situácie, ktorú má upravovať napadnuté rozhodnutie, a to tým, že dospela k záveru, že navrhovateľ vyvinul väčšie úsilie ako žalobkyne, tým, že nezohľadnila osobitné okolnosti sporu, ktorý jej bol predložený, a tým, že nezohľadnila obavy žalobkýň týkajúce sa duplicity testov navrhovateľa na stavovcoch, čo je v rozpore s článkom 25 nariadenia REACH.

—

Žalobkyne sa domnievajú, že Agentúra pri prijímaní napadnutého rozhodnutia porušila zásadu právnej istoty, keďže neobmedzuje prístup k spoločnej registrácii žalobkýň, hoci navrhovateľ pri registrácii uviedol úplné neuplatňovanie, a keďže Agentúra sa nezaoberala záležitosťami dokumentácie úplného neuplatňovania (kvalita a možná duplicita štúdií na stavovcoch). Žalobkyne sú teda v situácii právnej neistoty, pokiaľ ide o to, ako chrániť svoje práva, keďže rozsah a obsah práv priznaných navrhovateľovi zostávajú neprehľadné.

—

Agentúra pri prijatí napadnutého rozhodnutie vychádzala iba z malej časti rokovaní medzi stranami a svojvoľne obmedzila svoje preskúmanie na niekoľko výmen medzi stranami, ku ktorým došlo od januára 2017. Žalobkyne predložili všetku vecnú korešpondenciu medzi navrhovateľom a žalobkyňami, pričom zdôraznili, prečo je takáto korešpondencia relevantná. Napriek vysvetleniu žalobkýň o relevantnosti korešpondencie Agentúra neuviedla žiadne dôvody, prečo nezohľadnila a v skutočnosti úplne ignorovala komunikáciu medzi žalobkyňami a SSS pred januárom 2017.