24.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 392/49

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 29. júna 2016, C(2016)3920, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie K(2009)8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa postupu podľa Zmluvy ES a článku 53 EHP (AT.38589 – Tepelné stabilizátory),

—

alternatívne, znížil uloženú pokutu a stanovil nový dátum pre platbu spolu s úrokmi (po prijatí napadnutého rozhodnutia), a

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Európska komisia porušila článok 25 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, keď prijala napadnuté rozhodnutie, hoci premlčacia doba uplynula.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 266 ods. 1 ZFEÚ a porušuje právo žalobkyne na obranu, pretože žalobkyňa nemala možnosť ústne vyjadriť svoje stanovisko.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, pretože voči žalobkyni neuplatnila 10 %-ný strop a tento strop uplatnila voči inému subjektu, čo žalobkyni spôsobilo ujmu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď rozhodla, že žalobkyňa je výlučne zodpovedná za konanie, za ktoré boli zodpovedné aj iné subjekty, zatiaľ čo zodpovednosť žalobkyne je len odvodená, a že tým, že znížila zodpovednosť iného subjektu, uložila žalobkyni dodatočné bremeno, čím jej spôsobila ujmu.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia konala ultra vires, keď retroaktívne stanovila lehotu na zaplatenie na taký deň, pre ktorý neexistoval nijaký právny základ, a na tom, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ, keď neuviedla dôvody, pre ktoré sa odchýlila od svojej bežnej praxe.