25.4.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 145/30

—

zrušil články 1, 4, 5 a 6 rozhodnutia Komisie z 23. júla 2014 o štátnej pomoci SA.33961 (2012/C) (ex 2012/NN), v ktorom Komisia dospela k záveru, že Ryanair a Airport Marketing Services získali prostredníctvom viacerých zmlúv týkajúcich sa letiska Nîmes-Garons protiprávnu štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že rozhodnutie porušuje článok 41 Charty základných práv Európskej únie, zásadu riadnej správy vecí verejných a právo žalobkýň na obhajobu, keďže Komisia žalobkyniam neumožnila prístup k vyšetrovaciemu spisu a neumožnila im účinne vyjadriť svoje pripomienky.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže Komisia nesprávne pripísala dotknuté opatrenia štátu.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže Komisia nesprávne dospela k záveru, že prostriedky spoločnosti Veolia Transport Aéroport de Nîmes (VTAN), jedného zo správcov letiska, predstavujú štátne prostriedky.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže Komisia nesprávne použila kritérium subjektu pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Komisia pochybila v tom, že sa odmietla oprieť o porovnávaciu analýzu, na základe ktorej by dospela k záveru, že žalobkyniam nebola poskytnutá žiadna štátna pomoc. Alternatívne, Komisia nestanovila náležitú hodnotu marketingových služieb; neoprávnene odmietla dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie letiska obstarať tieto služby; nesprávne odmietla možnosť, že časť marketingových služieb mohla byť obstaraná z dôvodu všeobecného záujmu; dospela k nesprávnemu záveru, že správca letiska, spoločnosť Syndicat Mixte pour l’aménagement et le dévelopment de l’aéroport de Nîmes – Alès – Camargue – Cévennes (SMAN), a VTAN ako dodávateľ v jej vlastníctve, predstavujú jednu entitu; vychádzala z neúplných a nesprávnych údajov pri výpočte ziskovosti letiska na; neprihliadla k sieťovým externalitám, ktorých získanie mohlo letisko očakávať od svojho vzťahu so spoločnosťou Ryanair; a nevykonala porovnanie údajov predložených letiskom s údajmi charakteristickými pre riadne spravované letisko. V každom prípade, aj keby išlo o výhodu na strane žalobcov, Komisia nepreukázala, že išlo o selektívnu výhodu.

5.

Piaty žalobný dôvod, subsidiárne založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 108 ods. 2 ZFEÚ, keďže Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že štátna pomoc poskytnutá spoločnostiam Ryanair a Airport Marketing Services sa rovnala kumulovaným marginálnym stratám letiska (ako boli vypočítané Komisiou), a nie skutočnému zisku spoločností Ryanair a Airport Marketing Services. Komisia mala preskúmať, v akom rozsahu boli údajné výhody skutočne poskytované cestujúcim spoločnosti Ryanair. Okrem toho sa Komisii nepodarilo vyčísliť žiadnou konkurenčnú výhodu, ktorá mala spoločnosti Ryanair vzniknúť na základe údajnej štátnej pomoci, a ani dostatočne nevysvetlila, prečo bolo vrátenie štátnej pomoci uvedenej v rozhodnutí potrebné na zaistenie obnovenia situácie existujúcej pred jej poskytnutím.