5.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/11

1.

Možno v súlade s článkom 27 ods. 2 smernice 2004/38/ES (1) vyhlásiť občana Únie, v prípade ktorého sa, tak ako v prejednávanej veci, právoplatne rozhodlo, že sa naňho vzťahuje ustanovenie článku 1 F písm. a) a b) dohovoru o utečencoch, za nežiaducu osobu, pretože s ohľadom na osobitnú závažnosť trestných činov, ktoré patria do pôsobnosti tohto ustanovenia dohovoru, sa uplatní domnienka, že hrozba ovplyvňujúca základné zásady spoločnosti na základe svojej povahy dlhodobo pretrváva?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Ako sa má v rámci zamýšľaného vyhlásenia za nežiaducu osobu preskúmať, či správanie uvedeného občana Únie, v prípade ktorého sa konštatovalo uplatnenie článku 1 F písm. a) a b) dohovoru o utečencoch, predstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu základné záujmy spoločnosti? Do akej miery je v tejto súvislosti podstatné, že skutky podľa článku 1 F boli, tak ako v prejednávanej veci, spáchané v dávnej minulosti, v tomto prípade v rokoch 1992 až 1994?

3.

Aký význam sa má priznať zásade primeranosti v rámci posúdenia, či možno občana Únie, v prípade ktorého sa, tak ako v prejednávanej veci, konštatovalo uplatnenie článku 1 F písm. a) a b), vyhlásiť za nežiaducu osobu? Je v rámci takéhoto posúdenia potrebné zohľadniť faktory uvedené v článku 28 ods. 1 smernice o pobyte, alebo sa na tieto faktory neprihliada? Má sa pritom zohľadniť desaťročná doba pobytu v hostiteľskom štáte uvedená aj v článku 28 ods. 3 písm. a) tejto smernice, alebo sa na túto dobu neprihliada? Uplatnia sa faktory uvedené v bode 3.3 usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES [KOM(2009] 313] bez obmedzenia?