Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok
Vo veci C‑50/05,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný Korkein hallinto-oikeus (Fínsko) rozhodnutím zo 4. februára 2005 a doručený Súdnemu dvoru 8. februára 2005, v konaní začatom na návrh:
Maija T. I. Nikula,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J.‑P. Puissochet (spravodajca), A. Borg Barthet, U. Lõhmus a A. Ó Caoimh,
generálny advokát: M. Poiares Maduro,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. januára 2006,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Maija T. I. Nikula, v zastúpení: M. Ekorre,
– fínska vláda, v zastúpení: A. Guimaraes-Purokoski a E. Bygglin, splnomocnené zástupkyne,
– španielska vláda, v zastúpení: I. del Cuvillo Contreras, splnomocnený zástupca,
– holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster a M. de Grave, splnomocnení zástupcovia,
– portugalská vláda, v zastúpení: L. Fernandes a S. Pizarro, splnomocnení zástupcovia,
– nórska vláda, v zastúpení: I. Djupvik a K. Fløistad, splnomocnené zástupkyne,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin a M. Huttunen, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. februára 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 33 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“).
2. Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého pani Nikula na Korkein hallinto-oikeus (Najvyšší správny súd Fínska) proti rozhodnutiu Lapin verotuksen oikaisulautakunta (Komisia pre revíziu dani Laponska) vo veci sumy zdaniteľných príjmov za rok 2000, ktorá je vymeriavacím základom pre výpočet poistného nemocenského poistenia.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
3. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71:
„Pokiaľ osobitné ustanovenia tohto nariadenia neustanovujú inak, osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú tie isté povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa právnych predpisov členského štátu ako štátni príslušníci tohto štátu.“
4. Článok 27 tohto nariadenia stanovuje:
„Dôchodca, ktorý má nárok na poberanie dôchodkov podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov a ktorý má nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov štátu, na území ktorého má bydlisko, pričom, ak je to vhodné, sa prihliada na ustanovenia článku 18 a prílohy V, poberá spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi takéto dávky od inštitúcie miesta bydliska a na náklady tejto inštitúcie tak, akoby dotknutá osoba bola dôchodcom, ktorej dôchodok je splatný iba podľa právnych predpisov posledného menovaného členského štátu.“
5. Podľa článku 28:
„Ak má dôchodca, ktorý má nárok na dôchodok podľa právnych predpisov jedného členského štátu alebo na dôchodky podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, bydlisko na území členského štátu podľa právnych predpisov ktorého nárok na vecné dávky nepodlieha podmienke poistenia alebo zamestnania a žiaden dôchodok nie je splatný, náklady na vecné dávky, ktoré poberá on a jeho rodinní príslušníci, znáša príslušná inštitúcia jedného z členských štátov spravujúca dôchodky, určená podľa pravidiel ustanovených v článku 28 ods. 2 za predpokladu, že dôchodca a jeho rodinní príslušníci by mali nárok na tieto dávky podľa právnych predpisov uplatňovaných danou inštitúciou, ak by mali bydlisko na území toho členského štátu, v ktorom sa nachádza táto inštitúcia.“
6. Článok 33 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:
„Inštitúcia členského štátu zodpovedná za vyplácanie dôchodku a uplatňujúca právne predpisy, v zmysle ktorých sa príspevky v súvislosti s príspevkami na nemocenské dávky a dávky v materstve zrážajú z dôchodkov, je oprávnená uskutočniť takéto zrážky, vypočítané v súlade s príslušnými právnymi predpismi z dôchodkov vyplácaných takouto inštitúciou, v takom rozsahu, aby náklady na dávky podľa článkov 27, 28, 28a, 29, 31 a 32 znášala inštitúcia uvedeného členského štátu.“
Vnútroštátna právna úprava
7. Na základe článku 1 zákona o nemocenskom poistení [sairausvakuutuslaki (364/1963)] všetky osoby, ktoré majú bydlisko na území Fínska, sú bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť poistené proti nebezpečenstvu choroby. Poistné nemocenského poistenia je vyberané v rámci dane. Právo poistenca na dávky sa neviaže na zaplatené poistné.
8. Článok 33 ods. 2 spomínaného zákona určuje, že poistné zaplatené poistencami je vypočítané na základe všetkých príjmov vzatých do úvahy na účely vyrubenia miestnych daní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
9. Pani Nikula, dôchodkyňa s bydliskom v Kemi (Fínsko), vyplatili v priebehu roku 2000 ako starobné dôchodky rôzne dávky inštitúcie dvoch členských štátov, to znamená Švédskeho kráľovstva, kde počas viacerých rokov pracovala, a Fínskej republiky, kde má bydlisko.
10. V rámci zdaňovacieho obdobia roku 2000 pani Nikula podala daňové priznanie ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vo Fínsku. Dôchodky, ktoré jej vyplatili švédske inštitúcie, zahrnula do svojho zdaniteľného príjmu v súlade s článkom 18 ods. 1 a článkom 25 ods. 3 písm. d) dohody (26/1997) uzavretej medzi členskými krajinami Severskej rady s cieľom predchádzať dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a dani z majetku.
11. Pani Nikula požiadala o zmenu svojho zdanenia tak, aby dôchodky vyplatené švédskymi inštitúciami neboli súčasťou zdaniteľného príjmu, ktorý je vymeriavacím základom pre výpočet poistného nemocenského poistenia. Rozhodnutím z 11. septembra 2002 Komisia pre revíziu daní Laponska zamietla jej žiadosť.
12. Pani Nikula napadla odvolaním toto rozhodnutie na Rovaniemen hallinto-oikeus (Správny súd v Rovaniemi). Tento súd zamietol odvolanie pani Nikula rozhodnutím z 12. decembra 2003.
13. Pani Nikula požiadala o povolenie napadnúť dovolaním rozhodnutie Rovaniemen hallinto-oikeus a navrhla vo svojom dovolaní, o ktorom rozhoduje Korkein hallinto-oikeus, zrušenie uvedeného rozhodnutia, a to preto, aby dôchodky, ktoré jej vyplatili švédske inštitúcie, neboli súčasťou zdaniteľného príjmu, ktorý je vymeriavacím základom pre výpočet poistného nemocenského poistenia.
14. Za týchto podmienok Korkein hallinto-oikeus rozhodol o prerušení konania a Súdnemu dvoru položil nasledujúce prejudiciálne otázky:
„Má sa článok 33 ods. 1 nariadenia č. 1408/71… vykladať v tom zmysle, že je s ním v rozpore spôsob určenia poistného nemocenského poistenia uplatňovaný v členskom štáte, kde má bydlisko dôchodca, ktorý zahŕňa do vymeriavacieho základu okrem dôchodkov vyplatených v krajine, kde má bydlisko, aj dôchodky plynúce z iného členského štátu, a to však za tej podmienky, že poistné nemocenského poistenia neprekročí sumu dôchodku vyplateného v krajine, kde má bydlisko, v prípade, keď dôchodca má v súlade s článkom 27 uvedeného nariadenia právo na nemocenské dávky a dávky v materstve vyplácané výlučne inštitúciou krajiny, kde má bydlisko, a na náklady tejto inštitúcie?“
O prejudiciálnej otázke
15. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 33 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 bráni tomu, aby na určenie vymeriavacieho základu poistného nemocenského poistenia uplatňovaného v členskom štáte, kde má bydlisko dôchodca, ktorý má nárok na poberanie dôchodkov vyplácaných inštitúciami tohto členského štátu, boli do tohto vymeriavacieho základu zahrnuté okrem dôchodkov vyplatených v krajine, kde má bydlisko, aj dôchodky vyplatené inštitúciami ďalšieho členského štátu, pokiaľ poistné nepresiahne sumu dôchodkov vyplatených v členskom štáte, kde má bydlisko.
Pripomienky predložené Súdnemu dvoru
16. Španielska a portugalská vláda sa domnievajú, že príslušný členský štát nemôže na základe ustanovení článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 zahrnúť pri výpočte poistného nemocenského poistenia dôchodky alebo dávky vyplatené inštitúciou iného členského štátu. Tohto názoru je tiež Komisia Európskych spoločenstiev, ktorá sa domnieva, že na základe všeobecnej zásady, ktorú stanovil rozsudok z 10. mája 2001, Rundgren (C‑389/99, Zb. s. I‑3731), príslušný členský štát môže zraziť poistné len z dôchodku alebo z dávky, ktorú má vyplatiť inštitúcia tohto štátu, a nie z dôchodkov alebo dávok vyplatených inštitúciou iného členského štátu.
17. Tieto vlády a inštitúcia zakladajú svoje úvahy na bode 49 už citovaného rozsudku Rundgren, podľa ktorého z článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že uvedené nariadenie povoľuje iba príslušnej inštitúcii zmieneného členského štátu vykonať v stanovených prípadoch zrážky z dôchodku alebo dávky, ktoré sú splatné, to znamená, ktoré skutočne vyplatila, na účely pokrytia najmä dávok z nemocenského poistenia.
18. Fínska, holandská a nórska vláda pripúšťajú, že existuje vzťah medzi právomocou vykonať zrážky z dôchodku a povinnosťou poskytovať vecné dávky. Zodpovednosť za vyplatenie týchto dávok nemôže niesť inštitúcia členského štátu, ktorá iba môže mať právomoc v oblasti dôchodkov (rozsudok Rundgren, už citovaný, bod 47). Domnievajú sa však, že tento vzťah, ktorého jestvovanie je uznané v bode 49 tohto rozsudku, nebráni členskému štátu, v ktorom má sídlo inštitúcia príslušná na vyplatenie dávok nemocenského poistenia, aby určil vo svojom vlastnom právnom poriadku vymeriavací základ tvorený príjmami, ktoré sa majú zobrať do úvahy na účely výpočtu poistného nemocenského poistenia. Tento výklad je podporený výrazom „vypočítané v súlade s príslušnými právnymi predpismi,“ uvedeným v článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1408/71. Výkon tejto právomoci sa jednoducho viaže na povinnosť tejto inštitúcie zabezpečiť skutočné vyplácanie dávok dotknutým dôchodcom.
19. Teda tieto vlády zastávajú názor, že za tejto situácie členský štát môže rozhodnúť o zahrnutí dôchodkov vyplatených ďalším členským štátom do vymeriavacieho základu poistného sociálneho zabezpečenia, pričom pripúšťajú, že suma poistného nemôže prekročiť sumu dôchodkov vyplatených v členskom štáte, v ktorom má bydlisko dôchodca. V tomto poslednom prípade totiž v súlade s tým, ako Súdny dvor rozhodol v bode 49 rozsudku Rundgren, poistné nemôže byť zrazené ako celok z dôchodkov vyplatených v tomto členskom štáte.
Posúdenie Súdnym dvorom
20. Cieľom nariadenia č. 1408/71, ako to uvádzajú jeho druhé a štvrté odôvodnenie, je zabezpečiť voľný pohyb zamestnancov, ako aj samostatne zárobkovo činných osôb v Európskom spoločenstve, a pritom rešpektovať v plnej miere charakteristické vlastnosti vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie. Ako vyplýva z jeho piateho, šiesteho a desiateho odôvodnenia, nariadenie na tieto účely vychádza vo vzťahu k rôznym vnútroštátnym právnym predpisom zo zásady rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi a jeho cieľom je čo najlepšie zaručiť rovnosť zaobchádzania so všetkými pracovníkmi pracujúcimi na území niektorého členského štátu, ako aj neznevýhodňovať pracovníkov, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohyb. Mechanizmus zriadený nariadením č. 1408/71 je iba mechanizmom koordinácie, ktorá sa najmä týka určenia právnych predpisov uplatniteľných na zamestnancov alebo na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré využili svoje právo na voľný pohyb za rôznych okolností (rozsudok z 9. marca 2006, Piatkowski, C‑493/04, Zb. s. I–2369, body19 a 20).
21. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že v priebehu roku vyplatili pani Nikula, ktorá má bydlisko vo Fínsku, dôchodky ako švédske, tak aj fínske inštitúcie.
22. Podľa článku 27 nariadenia č. 1408/71 dôchodca, ktorý má nárok na poberanie dôchodkov podľa právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, má nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov štátu, na ktorého území má bydlisko, akoby bol dôchodcom, ktorého dôchodok alebo renta je splatná iba podľa právnych predpisov posledného menovaného členského štátu.
23. Preto je úlohou Fínskej republiky ako členského štátu, kde má bydlisko pani Nikula, zabezpečiť poskytnutie vecných dávok. Na základe článku 33 ods. 1 tohto nariadenia tento štát je oprávnený zraziť poistné v súlade s postupom stanoveným jeho právnymi predpismi.
24. V prípade neexistencie harmonizácie na úrovni Spoločenstva prináleží právnej úprave každého členského štátu, aby stanovila príjmy, ktoré sa zohľadnia pri výpočte poistného sociálneho zabezpečenia (pozri rozsudok z 26. januára 1999, Terhoeve, C‑18/95, Zb. s. I‑345, bod 51). To platí o to viac vtedy, keď právna úprava Spoločenstva obsahuje výslovný odkaz na právo členského štátu, ktorý označuje ako štát príslušný pre oblasť zrážok poistného nemocenského poistenia. Je dôležité, aby pri výkone tejto právomoci dotknutý členský štát dodržiaval právo Spoločenstva (pozri rozsudky Terhoeve, už citovaný, bod 34, a zo 7. júla 2005, Van Pommeren-Bourgondiën, C‑227/03, Zb. s. I–6101, bod 39).
25. Takto fínsky zákon o nemocenskom poistení stanovuje v článku 33 ods. 2, že poistné nemocenského poistenia je vypočítané na základe všetkých príjmov, ktoré tvoria základ pre výpočet miestnych daní, a najmä vrátane dôchodkov a dávok vyplatených inými členskými štátmi za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
26. V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia a niektoré členské štáty, ktoré sa domnievajú, že právny názor Súdneho dvora v už citovanom rozsudku Rundgren v zásade zakazuje, aby členský štát mohol vyrubiť poistné sociálneho zabezpečenia z dôchodkov vyplatených iným členským štátom, riešenie vyjadrené v tomto rozsudku nemožno použiť vo veci samej.
27. Pán Rundgren, narodený vo Fínsku a švédsky občan od 18. júla 1975, nemal iné príjmy ako dôchodky a doživotné dávky vyplácané Švédskym kráľovstvom. Tento členský štát prijal zodpovednosť za vyplatenie vecných dávok.
28. Takto na jednej strane Fínska republika tým, že nevyplatila ani dôchodok, ani dávku dotknutej osobe, nemohla v súlade s článkom 33 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 „uskutočniť takéto zrážky… z dôchodkov vyplácaných takouto inštitúciou“.
29. Na druhej strane v súlade so zásadou, podľa ktorej od dôchodcu, ktorý poberá dôchodok alebo dávku, nemožno vymáhať z dôvodu jeho bydliska na území členského štátu poistné povinného poistenia na pokrytie dávok, ktoré vypláca inštitúcia iného členského štátu (rozsudok z 21. februára 1991, Noij, C‑140/88, Zb. s. I‑387, bod 14), Fínska republika nemôže vymáhať od pána Rundgren poistné, ktoré stanovuje fínska právna úprava, pokiaľ táto osoba je poberateľom dávok, ktoré majú obdobný predmet a ktoré vypláca Švédske kráľovstvo, teda členský štát, ktorý je voči nemu príslušným pre oblasť dôchodkov (rozsudok Rundgren, už citovaný, bod 56).
30. Ak je aj pravdou, že právne predpisy členského štátu, ktoré ukladajú dôchodcom povinnosť platiť poistné v rámci systému doplnkového sociálneho poistenia bez poskytnutia zodpovedajúcej sociálnej ochrany, sú rozpore so zásadou slobodného pohybu osôb (rozsudok z 15. februára 1996, Kemmler, C‑53/95, Zb. s. I‑703, a rozsudok z 19. marca 2002, Hervein a i., C‑393/99 a C‑394/99, Zb. s. I‑2829), toto však nie je prípad veci samej, keďže fínske právne predpisy ako právne predpisy štátu, kde má dôchodca bydlisko, sa majú uplatňovať s vylúčením akejkoľvek inej právnej úpravy na všetkých dôchodcov, ktorí majú bydlisko na fínskom území.
31. Takto žiadne ustanovenie nariadenia č. 1408/71 nebráni tomuto štátu vypočítať sumu poistného sociálneho zabezpečenia dôchodcovi, ktorý má na jeho území bydlisko, zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú z dôchodkov vyplatených v členskom štáte, kde má bydlisko, alebo z dôchodkov vyplatených v inom členskom štáte v prípade ako vo veci samej, keď inštitúcia členského štátu, kde má dôchodca bydlisko, vyplatí dôchodok a inštitúcia tohto istého štátu zabezpečí pokrytie výdavkov nemocenského poistenia.
32. Nech je však prijatý akýkoľvek spôsob výpočtu, suma poistného nemôže prekročiť sumu dôchodkov vyplatených inštitúciami členského štátu, kde má dôchodca bydlisko, keďže ako je to uvedené v bode 28 tohto rozsudku, podľa článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 poistné nemocenského poistenia môže byť vyrubené len z dôchodkov a dávok vyplatených štátom, kde má dôchodca bydlisko (pozri v tomto zmysle rozsudok Rundgren, už citovaný, bod 49).
33. Okrem toho prekážku slobodnému pohybu osôb predstavuje to, keď členský štát, kde má dôchodca bydlisko, uplatňuje systém, ktorý nezohľadňuje poistné nemocenského poistenia už zaplatené dôchodcom počas odpracovaných rokov v inom členskom štáte, akým je štát, kde má bydlisko. Účinkom takéhoto systému by bolo potrestanie uvedených dôchodcov iba z toho dôvodu, že využili svoje právo na slobodu pohybu, a zvýhodnilo by tých, ktorí zostali iba v jednom členskom štáte, aby tu vykonali celú pracovnú činnosť.
34. Súdny dvor rozhodol tak, že článok 39 ES bráni tomu, aby členský štát vypočítal poistné nemocenského poistenia pracovníka, ktorý je dôchodcom, na ktorého sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu, na základe hrubej sumy dôchodku dodatočného dôchodkového poistenia, ktoré má zmluvný pôvod, ktorý mu plynie z iného členského štátu, bez toho, aby sa vzala do úvahy tá okolnosť, že časť hrubej sumy z tohto dôchodku už bola zrazená z dôvodu poistného nemocenského poistenia v poslednom uvedenom štáte (rozsudok z 15. júna 2000, Sehrer, C‑302/98, Zb. s. I‑4585, bod 36).
35. Aby sa predišlo tomuto nebezpečenstvu a s cieľom zaručiť vo vnútri Spoločenstva štátnym príslušníkom členských štátov rovnosť zaobchádzania vzhľadom na rôzne vnútroštátne právne predpisy, členský štát, ktorý je príslušný pre oblasť dávok, ktorý na základe svojich právnych predpisov zvyčajne zahrnie pri výpočte vymeriavacieho základu poistného nemocenského poistenia dôchodky alebo dávky vyplatené inštitúciami iných členských štátov, musí vyňať z vymeriavacieho základu poistného sumu dôchodkov, na ktoré už poistné bolo zaplatené dôchodcami v iných štátoch, či už bolo zaplatené dotknutými osobami z ich prímov počas výkonu zárobkovej činnosti, alebo zrazené priamo z uvedených príjmov.
36. Je povinnosťou dotknutých osôb preukázať, že skoršie poistné bolo skutočne zaplatené.
37. Na položenú otázku teda treba odpovedať tak, že článok 33 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 nebráni tomu, aby na určenie vymeriavacieho základu poistného nemocenského poistenia uplatňovaného v členskom štáte, kde má bydlisko dôchodca, ktorému vyplácajú dôchodky inštitúcie tohto členského štátu príslušné pre poskytovanie dávok na základe článku 27 uvedeného nariadenia, boli zahrnuté do tohto vymeriavacieho základu okrem dôchodkov vyplatených v členskom štáte, kde má bydlisko, aj dôchodky vyplatené inštitúciami iného členského štátu, pokiaľ zmienené poistné neprekročí sumu dôchodkov vyplatených v členskom štáte, kde má bydlisko.
38. Článok 39 ES však bráni tomu, aby suma dôchodkov vyplatených inštitúciami iného členského štátu bola vzatá do úvahy, ak poistné už bolo zaplatené v tomto inom členskom štáte z príjmov za výkon zárobkovej činnosti vyplatených v poslednom uvedenom štáte. Je povinnosťou dotknutých osôb preukázať, že skoršie poistné bolo skutočne zaplatené.
O trovách
39. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 33 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, nebráni tomu, aby na určenie vymeriavacieho základu poistného nemocenského poistenia uplatňovaného v členskom štáte, kde má bydlisko dôchodca, ktorému vyplácajú dôchodky inštitúcie tohto členského štátu príslušné pre poskytovanie dávok na základe článku 27 uvedeného nariadenia, boli zahrnuté do tohto vymeriavacieho základu okrem dôchodkov vyplatených v členskom štáte, kde má bydlisko, aj dôchodky vyplatené inštitúciami iného členského štátu, pokiaľ zmienené poistné neprekročí sumu dôchodkov vyplatených v členskom štáte, kde má bydlisko.
Článok 39 ES však bráni tomu, aby suma dôchodkov vyplatených inštitúciami iného členského štátu bola vzatá do úvahy, ak poistné už bolo zaplatené v tomto inom členskom štáte z príjmov za výkon zárobkovej činnosti vyplatených v poslednom uvedenom štáte. Je povinnosťou dotknutých osôb preukázať, že skoršie poistné bolo skutočne zaplatené.