DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Eurojust bol zriadený rozhodnutím Rady 2002/187/SVV[1] s cieľom posilniť boj proti závažnej organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii. Eurojust odvtedy napomáha koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a trestné stíhanie pri riešení prípadov ovplyvňujúcich rôzne členské štáty. Prispieva tak k vytvoreniu vzájomnej dôvery a k preklenutiu rôznorodosti medzi jednotlivými právnymi systémami a tradíciami v EÚ. Vďaka rýchlemu riešeniu právnych problémov a určeniu príslušných orgánov v iných krajinách uľahčuje vybavenie žiadostí o spoluprácu a uplatnenie nástrojov vzájomného uznávania. V priebehu rokov sa z tejto organizácie postupne stal kľúčový aktér v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.

Boj proti organizovanej trestnej činnosti a rozloženie zločineckých organizácií je aj naďalej na každodennom programe. Žiaľ, v poslednom desaťročí došlo k prudkému nárastu cezhraničnej trestnej činnosti. Obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, terorizmus a počítačová kriminalita vrátane detskej pornografie sú len niekoľkými príkladmi. Spoločnou črtou všetkých týchto oblastí trestnej činnosti je, že ich cezhranične páchajú mimoriadne mobilné a flexibilné skupiny pôsobiace vo viacerých jurisdikciách a odvetviach trestnej činnosti. Účinný boj proti nim si preto vyžaduje koordinovaný celoeurópsky postup.

V dôsledku väčšieho cezhraničného rozmeru trestnej činnosti, ako aj jej rozvetvenia do viacerých trestných činností jednotlivé členské štáty čoraz ťažšie odhaľujú a riešia cezhraničnú trestnú činnosť, najmä organizovanú. V tomto kontexte má Eurojust aj naďalej nenahraditeľnú úlohu pri zlepšovaní justičnej spolupráce a koordinácie medzi príslušnými justičnými orgánmi členských štátov a pomáhaní s vyšetrovaniami, do ktorých sú zapojené tretie krajiny.

Lisabonskou zmluvou sa zaviedli nové možnosti zlepšenia účinnosti Eurojustu pri riešení týchto foriem trestnej činnosti. V článku 85 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) sa výslovne uznáva poslanie Eurojustu, ktorým je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe. Preto je dôležité zabezpečiť čo najlepšie využitie Eurojustu a odstrániť prekážky, ktoré mu bránia riadne fungovať.[2]

V roku 2008 sa uskutočnila rozsiahla reforma rozhodnutia o Eurojuste s cieľom posilniť Eurojust.[3] Termín transpozície bol 4. júna 2011. Správne vykonanie zmeneného rozhodnutia je dôležité, ale nemalo by brániť pokroku pri riešení nových problémov a zlepšovaní fungovania Eurojustu pri zachovaní aspektov, ktoré posilnili účinnosť jeho operácií.

V článku 85 ZFEÚ sa stanovuje aj štruktúra, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Eurojustu, ktoré sa určia nariadeniami prijatými v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Okrem toho sa vyžaduje, aby stanovili aj podrobnosti účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov na hodnotení činnosti Eurojustu.

V nadväznosti na oznámenie Komisie „Európske agentúry – ďalší postup“[4] sa Európsky parlament, Rada a Komisia navyše dohodli na začatí medziinštitucionálneho dialógu s cieľom zlepšiť koherentnosť, účinnosť a prácu decentralizovaných agentúr, čo viedlo v marci 2009 k vytvoreniu medziinštitucionálnej pracovnej skupiny (MPS). Venovala sa niekoľkým kľúčovým otázkam vrátane úlohy a postavenia agentúr v inštitucionálnych podmienkach EÚ, ich zriadenia, štruktúry a fungovania, financovania a rozpočtových, dozorných a riadiacich otázok.

Táto práca viedla k spoločnému prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ, ktorý v júli 2012 podporili Európsky parlament, Rada a Komisia a ktorý má byť zohľadnený v kontexte všetkých ich budúcich rozhodnutí týkajúcich sa decentralizovaných agentúr EÚ v nadväznosti na analýzu jednotlivých prípadov.

Tento návrh nariadenia zohľadňuje všetky uvedené prvky a poskytuje jednotný a vynovený právny rámec pre novú agentúru pre spoluprácu v oblasti trestnej justície (Eurojust), ktorá je právnym nástupcom Eurojustu zriadeného rozhodnutím Rady 2002/187/SVV.

Nariadenie modernizuje právny rámec Eurojustu a zjednodušuje jeho fungovanie a štruktúru v súlade s Lisabonskou zmluvou a požiadavkami spoločného prístupu, pokiaľ mu to jeho povaha umožňuje, a to pri zachovaní tých prvkov, ktoré sa ukázali byť účinnými pri riadení a operáciách Eurojustu.

Keďže návrh tohto nariadenia sa prijíma v rovnakom čase ako návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra, boli do neho zahrnuté ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť, aby bola Európska prokuratúra vytvorená z Eurojustu, ako sa stanovuje v článku 86 ZFEÚ, a aby ju Eurojust mohol podporovať.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

S cieľom pripraviť toto nariadenie viedla Komisia niekoľko konzultácií s odbornými zainteresovanými stranami. Cieľom návrhu je prevažne využiť príležitosť, ktorú ponúka Lisabonská zmluva, a zmodernizovať Eurojust zavedením lepšej riadiacej štruktúry, ktorá znižuje administratívnu záťaž kolégia a umožňuje mu sústrediť sa na jeho hlavnú úlohu.

Komisia 18. októbra 2012 zorganizovala konzultačné stretnutie s odborníkmi z členských štátov a zástupcami sekretariátu Rady, Európskeho parlamentu a Eurojustu s cieľom prediskutovať otázky týkajúce sa prípadnej reformy podľa článku 85 ZFEÚ. Otázky zahŕňali aj posilnené riadenie, parlamentné zapojenie na európskej a vnútroštátnej úrovni a prípadné dodatočné právomoci, ako aj súvis so zriadením Európskej prokuratúry. Na stretnutí sa vo všeobecnosti podporilo zlepšenie riadiacej štruktúry a účinnosti Eurojustu.

Eurojust sa takisto priamo zúčastňuje na konzultačnom procese a prispieva k nemu svojimi pripomienkami a stretnutiami s Komisiou. Okrem toho sa konajú diskusie o reforme v rámci rôznych seminárov, ako je strategický seminár „Eurojust a Lisabonská zmluva. Smerom k efektívnejšej činnosti“ (Bruggy 20. – 22. septembra 2010) a konferencia Eurojustu a ERA „10 rokov fungovania Eurojustu: pracovné úspechy a budúce výzvy“, ktorá sa konala v Haagu 12. a 13. novembra 2012. O budúcnosti Eurojustu sa diskutovalo aj vo februári 2012 na osobitnom neformálnom stretnutí v Rade pri príležitosti desiateho výročia Eurojustu.

Stanoviská zainteresovaných strán sa zbierali aj prostredníctvom „Štúdie o posilnení Eurojustu“[5], ktorej vypracovanie zadala Komisia a ktorá priniesla dobrý prehľad súčasnej problematiky, ako aj viacero politických alternatív jej riešenia.

3.           NÁVRH

3.1.        Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 85 ZFEÚ. Uvedený článok stanovuje použitie formy nariadenia.

3.2.        Subsidiarita a proporcionalita

Je potrebné podniknúť kroky na úrovni EÚ, lebo zamýšľané opatrenia majú skutočne dimenziu EÚ, keďže predpokladajú vytvorenie subjektu, ktorého poslaním je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi justičnými orgánmi v súvislosti so závažnou trestnou činnosťou, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe. Tento cieľ možno dosiahnuť len na úrovni Únie v súlade so zásadou subsidiarity.

V súlade so zásadou proporcionality toto nariadenie nepresahuje rámec potrebný na dosiahnutie tohto cieľa.

3.3.        Vysvetlenie návrhu po kapitolách

Hlavné ciele návrhov:

· zvýšiť účinnosť Eurojustu vytvorením novej riadiacej štruktúry,

· zlepšiť účinnosť operácií Eurojustu homogénnym vymedzením postavenia a právomocí národných členov,

· zabezpečiť úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov pri hodnotení činnosti Eurojustu v súlade s Lisabonskou zmluvou,

· zosúladiť právny rámec Eurojustu so spoločným prístupom pri plnom zachovaní jeho osobitnej úlohy týkajúcej sa koordinácie prebiehajúcich vyšetrovaní,

· zabezpečiť, aby Eurojust mohol úzko spolupracovať s Európskou prokuratúrou hneď po jej zriadení.

3.3.1.     Kapitola I: Ciele a úlohy

Táto kapitola upravuje zriadenie Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) ako právneho nástupcu Eurojustu zriadeného rozhodnutím Rady 2002/187/SVV. Okrem toho vymedzuje jej úlohy a právomoci. Právomoci sú samostatne vymedzené v prílohe k návrhu nariadenia.

3.3.2.     Kapitola II: Štruktúra a organizácia Eurojustu

Táto kapitola obsahuje niekoľko hlavných prvkov reformy.

Oddiel II sa zaoberá národnými členmi Eurojustu. Reforma zachováva ich vzťah s členským štátom ich pôvodu, ale zároveň výslovne uvádza ich operačné právomoci. To im umožní účinnejšie spolupracovať medzi sebou a s vnútroštátnymi orgánmi.

V oddieloch III, IV a V sa stanovuje nová štruktúra Eurojustu – jednotlivé oddiely upravujú problematiku kolégia, výkonnej rady a organizačného riaditeľa. Riadenie Eurojustu sa zlepšuje vďaka jednoznačnému rozlíšeniu medzi dvomi zložkami kolégia v závislosti od toho, či vykonáva operačnú alebo riadiacu funkciu. Prvá z uvedených funkcií sa týka hlavnej činnosti Eurojustu pri podpore a koordinácii vnútroštátnych vyšetrovaní. Druhá z uvedených funkcií sa vzťahuje napríklad na prijatie pracovného programu agentúry, ročného rozpočtu alebo výročnej správy. Zriaďuje sa nový orgán - výkonná rada, ktorá bude pripravovať riadiace rozhodnutia kolégia a priamo prevezme niektoré administratívne úlohy. Komisia je zastúpená v kolégiu pri výkone jeho riadiacich funkcií a vo výkonnej rade. Napokon sa jednoznačne vymedzuje postup vymenovania organizačného riaditeľa do funkcie a jeho povinnosti a úlohy.

V dôsledku toho vzniká dvojstupňové riadenie, ako sa uvádza v spoločnom prístupe, pri zachovaní osobitnej povahy a nezávislosti Eurojustu. Je to navyše cenovo efektívne a prispieva to k účinnosti Eurojustu, keďže národní členovia budú dostávať pomoc v rozpočtových a administratívnych veciach, čo im umožní sústrediť sa na ich operačné úlohy.

3.3.3.     Kapitola III: Operačné záležitosti

Táto kapitola zachováva súčasné mechanizmy účinnosti operácií Eurojustu vrátane pohotovostnej koordinácie, národného koordinačného systému Eurojustu (NKSE), výmeny informácií a opatrení nadväzujúcich na žiadosti Eurojustu. Architektúra systému správy prípadov Eurojustu ostáva rovnaká.

3.3.4.     Kapitola IV: Spracovanie informácií

Táto kapitola obsahuje odkaz na nariadenie 45/2001[6] ako uplatniteľný režim na spracovanie všetkých osobných údajov v Eurojuste. V nariadení sa navyše podrobne rozvádza a dopĺňa nariadenie 45/2001, čo sa týka operačných osobných údajov, pričom sa rešpektujú osobitné vlastnosti činností v oblasti justičnej spolupráce a zohľadňuje sa potreba dôslednosti a zlučiteľnosti s príslušnými zásadami ochrany údajov. Obmedzenia spracovania osobných údajov sú naďalej možné.

Kapitola takisto zosúlaďuje ustanovenia o právach dotknutých osôb s nariadením 45/2001 a zohľadňuje normy ochrany, s ktorými sa počíta v balíku opatrení na reformu ochrany údajov prijatom Komisiou v januári 2012. Kapitola okrem toho počíta s dôležitou zmenou mechanizmu dohľadu. Stanovuje povinnosti európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), pokiaľ ide o monitorovanie všetkých osobných údajov spracúvaných v Eurojuste. EDPS prevezme úlohy spoločného dozorného orgánu zriadeného rozhodnutím Rady o Eurojuste.

3.3.5.     Kapitola V: Vzťahy s partnermi

Táto kapitola odzrkadľuje význam partnerstva a spolupráce medzi Eurojustom a ostatnými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ v boji proti trestnej činnosti, čo zahŕňa v prvom rade vzťahy so sekretariátmi Európskej justičnej siete, siete národných expertov spoločných vyšetrovacích tímov a Siete pre genocídu, ktoré hostí Eurojust. Okrem toho zahŕňa osobitné ustanovenie o vzťahoch s Európskou prokuratúrou.

Po druhé, mimoriadne dôležitá je spolupráca s Europolom, a to najmä pokiaľ ide o jeho úlohu pri poskytovaní informácií Eurojustu v súlade s článkom 85 ZFEÚ. Osobitným ustanovením sa stanovuje výsadné partnerstvo medzi týmito dvomi agentúrami s cieľom zvýšiť účinnosť ich boja proti závažným formám medzinárodnej trestnej činnosti v rámci ich právomoci. To zahŕňa mechanizmus krížovej kontroly príslušných informačných systémov a nasledujúcej výmeny údajov. Praktické podrobnosti sa budú stanovovať dohodou.

Pri závažnej a organizovanej trestnej činnosti sa často zistí existencia väzieb s tretími krajinami, preto je úzka spolupráca s takýmito krajinami nenahraditeľná. Lisabonská zmluva zmenila spôsob, akým Európska únia rozvíja svoje vonkajšie vzťahy, a tieto zmeny majú vplyv aj na jej agentúry. V dôsledku toho už agentúry nebudú môcť rokovať o medzinárodných dohodách – tieto dohody sa už budú musieť uzatvárať podľa článku 218 ZFEÚ. Eurojust však bude naďalej môcť uzatvárať dohody o pracovných podmienkach (working arrangements) s cieľom zlepšiť spoluprácu s príslušnými orgánmi v tretích krajinách, a to aj prostredníctvom výmeny informácií. Uzavreté medzinárodné dohody ostávajú v platnosti.

3.3.6.     Kapitola VI: Rozpočtové ustanovenia

Cieľom týchto ustanovení je zmodernizovať rozpočet Eurojustu, jeho zostavovanie a plnenie, predkladanie účtovnej závierky a ustanovenia o absolutóriu.

3.3.7.     Kapitola VII: Personálne ustanovenia

Tieto ustanovenia odrážajú zásady spoločného prístupu, pričom rešpektujú osobitné vlastnosti Eurojustu. Zmiešaná povaha Eurojustu a význam operatívneho vzťahu medzi národnými zastúpeniami a členskými štátmi ich pôvodu vysvetľujú, prečo mzdy a funkčné požitky týchto zamestnancov znášajú členské štáty. Organizačného riaditeľa Eurojustu bude naďalej vymenúvať kolégium Eurojustu, avšak z užšieho zoznamu zostaveného Komisiou po otvorenom a transparentnom výberovom konaní. Takýmto spôsobom sa bude rešpektovať samostatnosť agentúry a zaručí sa prísne hodnotenie kandidátov. S podobným postupom sa počíta aj v prípade prepustenia organizačného riaditeľa.

3.3.8.     Kapitola VIII: Hodnotenie a predkladanie správ

Táto kapitola dáva do súladu právny rámec Eurojustu so zvýšenou demokratickou legitímnosťou Eurojustu, ktorú vyžaduje Lisabonská zmluva. Stanovuje účasť Európskeho parlamentu a národných parlamentov na hodnotení činnosti Eurojustu, a to nákladovo efektívnym spôsobom a na základe výročnej správy Eurojustu pri zachovaní nezávislosti fungovania Eurojustu. Zavádza sa takisto pravidelné celkové hodnotenie Eurojustu v súlade so spoločným prístupom.

3.3.9.     Kapitola IX: Všeobecné a záverečné ustanovenia

Táto kapitola obsahuje ustanovenia na zosúladenie nariadenia o Eurojuste so spoločným prístupom, ako aj ustanovenia týkajúce sa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Reforma riadenia („správna rada“ spolu s kolégiom) nemá žiadne dôsledky v podobe zvýšenia nákladov a v tomto návrhu sa nepočíta s novými úlohami Eurojustu okrem podpory Európskej prokuratúry, ktorá sa bude poskytovať s nulovými nákladmi.

2013/0256 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 85,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Eurojust bol zriadený rozhodnutím Rady 2002/187/SVV[7] ako orgán Európskej únie s právnou subjektivitou s cieľom stimulovať a zlepšovať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými justičnými orgánmi členských štátov, a to najmä vo vzťahu k závažnej organizovanej trestnej činnosti. Rozhodnutím Rady 2003/659/SVV[8] a rozhodnutím Rady 2009/426/SVV[9] o posilnení Eurojustu sa právny rámec Eurojustu zmenil.

(2)       V článku 85 zmluvy sa stanovuje, že Eurojust sa má riadiť nariadením prijatým v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Okrem toho sa vyžaduje určenie podrobností o účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov na hodnotení činnosti Eurojustu.

(3)       V článku 85 zmluvy sa takisto stanovuje, že poslaním Eurojustu je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vykonaných a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov a Europolom.

(4)       Keďže Európska prokuratúra by sa mala vytvoriť z Eurojustu, toto nariadenie zahŕňa ustanovenia potrebné na úpravu vzťahov medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou.

(5)       Zatiaľ čo Európska prokuratúra by mala mať výhradnú právomoc na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov ovplyvňujúcich finančné záujmy Únie, Eurojust by mal podporovať vnútroštátne orgány pri vyšetrovaní a stíhaní týchto foriem trestnej činnosti v súlade s nariadením, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra.

(6)       Na účely toho, aby mohol Eurojust plniť svoje poslanie a rozvíjať celý svoj potenciál v boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, jeho operačné funkcie by sa mali posilniť znížením administratívnej pracovnej záťaže národných členov a jeho európsky rozmer by sa mal zlepšiť prostredníctvom účasti Komisie na riadení agentúry a väčšieho zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov do hodnotenia jeho činnosti.

(7)       Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV by sa preto malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením určujúcim podrobnosti parlamentnej účasti, modernizujúcim štruktúru Eurojustu a zjednodušujúcim platný právny rámec Eurojustu pri zachovaní tých prvkov, ktoré sa ukázali byť pri jeho fungovaní účinnými.

(8)       Toto nariadenie dodržiava základné práva a najmä zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie.

(9)       Mali by sa stanoviť formy závažnej trestnej činnosti ovplyvňujúcej dva alebo viac členských štátov, ktoré patria do pôsobnosti Eurojustu. Okrem toho by sa mali vymedziť prípady, ktoré sa síce netýkajú dvoch alebo viacerých členských štátov, ale vyžadujú si trestné stíhanie na spoločnom základe. Medzi takéto prípady by malo patriť vyšetrovanie a trestné stíhanie ovplyvňujúce len jeden členský štát a tretí štát, ako aj prípady ovplyvňujúce len jeden členský štát a Úniu.

(10)     Eurojust by mal pri výkone svojich operačných funkcií vo vzťahu ku konkrétnym prípadom trestnej činnosti a na požiadanie príslušných orgánov členských štátov alebo z vlastnej iniciatívy konať prostredníctvom jedného alebo viacerých národných členov kolégia.

(11)     Na účely toho, aby mohol Eurojust primerane podporovať a koordinovať cezhraničné vyšetrovanie, treba zabezpečiť, aby mali všetci národní členovia rovnaké operačné právomoci s cieľom účinnejšie spolupracovať medzi sebou a s vnútroštátnymi orgánmi. Národní členovia by mali disponovať právomocami, ktoré umožnia Eurojustu primerane plniť jeho poslanie. Tieto právomoci by mali zahŕňať prístup k príslušným údajom vnútroštátnych verejných evidencií, vystavovanie a vybavovanie žiadostí o vzájomnú pomoc a uznanie, priame kontaktovanie príslušných orgánov a vymieňanie informácií s nimi, účasť v spoločných vyšetrovacích tímoch a po dohode s príslušným vnútroštátnym orgánom alebo v naliehavom prípade nariaďovanie vyšetrovacích opatrení a kontrolovaných dodávok.

(12)     Treba zabezpečiť, aby mal Eurojust takú administratívnu a riadiacu štruktúrou, ktorá mu umožní vykonávať úlohy účinnejšie a ktorá bude dodržiavať zásady vzťahujúce sa na agentúry Únie, a to pri zachovaní osobitných vlastností a nezávislosti Eurojustu pri výkone jeho operačných funkcií. Na tento účel treba objasniť funkcie národných členov, kolégia a organizačného riaditeľa a zriadiť výkonnú radu.

(13)     Mali by sa stanoviť ustanovenia na jednoznačné rozlíšenie medzi operačnými a riadiacimi funkciami kolégia, v dôsledku čoho sa zníži administratívna záťaž národných členov na minimum, aby sa mohli sústrediť na operačnú prácu Eurojustu. Riadiace úlohy kolégia by mali zahŕňať najmä prijímanie pracovných programov, rozpočtu, výročnej správy o činnosti, primeraných rozpočtových pravidiel a pracovných dojednaní Eurojustu s partnermi. Malo by vykonávať právomoc menovacieho orgánu voči zamestnancom agentúry vrátane organizačného riaditeľa.

(14)     S cieľom zlepšiť riadenie Eurojustu a zjednodušiť jeho postupy by sa mala zriadiť výkonná rada, ktorej úlohou bude pomáhať kolégiu s jeho riadiacimi funkciami a zjednodušiť rozhodovanie o neoperačných a strategických otázkach.

(15)     Komisia by mala byť zastúpená v kolégiu pri výkone jeho riadiacich funkcií a vo výkonnej rade s cieľom zabezpečiť neoperačný dohľad a strategické usmerňovanie Eurojustu.

(16)     S cieľom zabezpečiť účinnosť každodennej správy Eurojustu by mal organizačný riaditeľ plniť funkciu štatutárneho orgánu a manažéra zodpovedajúceho sa kolégiu a výkonnej rade. Organizačný riaditeľ by mal pripravovať a vykonávať rozhodnutia kolégia a výkonnej rady.

(17)     S cieľom zabezpečiť nepretržitú službu Eurojustu a umožniť mu zasahovať v naliehavých prípadoch je nevyhnutné zriadiť v rámci Eurojustu pohotovostnú koordináciu (On-Call Coordination – OCC). Jednotlivé členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich zástupcovia pre pohotovostnú koordináciu mohli konať nepretržite.

(18)     V členských štátoch by sa mali zriadiť národné koordinačné systémy Eurojustu s cieľom koordinovať činnosť, ktorú vykonávajú národní spravodajcovia pre Eurojust, národný spravodajca pre Eurojust pre otázky terorizmu, národný spravodajca pre Európsku justičnú sieť a nanajvýš tri ďalšie kontaktné miesta, ako aj zástupcovia siete spoločných vyšetrovacích tímov a sietí zriadených rozhodnutím Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny[10], rozhodnutím Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou[11] a rozhodnutím Rady 2008/852/SVV z 24. októbra 2008 o sieti kontaktných osôb na boj proti korupcii[12].

(19)     Na účely podpory a posilnenia koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a trestné stíhanie je nevyhnutné, aby Eurojust dostával od vnútroštátnych orgánov príslušné informácie, ktoré sú potrebné na výkon jeho úloh. Na tento účel by mali príslušné vnútroštátne orgány informovať svojich národných členov o zriadení a výsledkoch spoločných vyšetrovacích tímov, prípadoch patriacich do právomoci Eurojustu, ktoré sa priamo týkajú najmenej troch členských štátov a pri ktorých boli najmenej dvom členským štátom odoslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci, a za istých okolností aj o sporoch o právomoc, kontrolovaných dodávkach a opakovane sa vyskytujúcich ťažkostiach v oblasti justičnej spolupráce.

(20)     Hoci spracovanie osobných údajov v Eurojuste patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[13], spracovanie osobných údajov orgánmi členských štátov a prenos takýchto údajov Eurojustu sa riadi Dohovorom Rady Európy č. 108 [nahradí sa príslušnou smernicou platnou v čase prijímania].

(21)     Keď Eurojust prenáša osobné údaje orgánu, tretej krajine, medzinárodnej organizácii alebo Interpolu na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej podľa článku 218 zmluvy, primerané záruky prislúchajúce k ochrane osobných údajov, základných práv a slobôd jednotlivcov musia zabezpečiť dodržanie ustanovení tohto nariadenia o ochrane údajov.

(22)     Eurojust by mal byť oprávnený spracúvať isté osobné údaje osôb, ktoré sú na základe príslušných vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do právomoci Eurojustu, alebo ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené Nie je zámerom, aby Eurojust vykonával automatizované porovnania profilov DNA alebo odtlačkov prstov.

(23)     Na účely toho, aby mohol Eurojust plniť svoje ciele, mal by mať možnosť predĺžiť lehotu uchovávania osobných údajov, pokiaľ dodrží zásadu obmedzenia účelu, ktorá sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov v kontexte všetkých činností Eurojustu. Takéto rozhodnutia by sa mali prijímať po dôslednom zvážení všetkých dotknutých záujmov vrátane záujmov dotknutých osôb. O akomkoľvek predĺžení lehoty spracovania osobných údajov v prípade premlčania trestného stíhania vo všetkých členských štátoch by sa malo rozhodnúť len vtedy, ak existuje konkrétna potreba poskytnúť pomoc podľa tohto nariadenia.

(24)     Eurojust by mal udržiavať veľmi úzke vzťahy s Európskou justičnou sieťou založené na konzultáciách a komplementárnosti. Toto nariadenie by malo pomôcť objasniť príslušné úlohy Eurojustu a Európskej justičnej siete a ich vzájomných vzťahov pri zachovaní osobitosti Európskej justičnej siete.

(25)     Eurojust by mal udržiavať vzťahy spolupráce s ostatnými orgánmi a agentúrami Únie, Európskou prokuratúrou, príslušnými orgánmi tretích krajín, ako aj s medzinárodnými organizáciami, a to v rozsahu, v akom je to potrebné na plnenie jeho úloh.

(26)     S cieľom zlepšiť operačnú spoluprácu medzi Eurojustom a Europolom a najmä vytvoriť lepšie prepojenie medzi údajmi, ktoré tieto orgány už majú k dispozícii, by mal Eurojust umožniť Europolu prístup k údajom, ktoré má Eurojust k dispozícii, ako aj vyhľadávanie v nich.

(27)     Eurojust by mal mať možnosť vymieňať si osobné údaje s ostatnými orgánmi Únie v rozsahu, v akom je to potrebné na plnenie jeho úloh.

(28)     Malo by sa ustanoviť, že Eurojust má možnosť vysielať styčných sudcov do tretích krajín na účely plnenia podobných cieľov, ako sú ciele ukladané styčným sudcom vyslaným členskými štátmi na základe Jednotnej akcie Rady 96/277/SVV z 22. apríla 1996 v súvislosti s rámcom výmeny styčných sudcov s cieľom zlepšiť spoluprácu súdov medzi členskými štátmi Európskej únie[14].

(29)     Malo by sa stanoviť, že Eurojust môže koordinovať vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu od tretej krajiny, ak sa tieto žiadosti týkajú jedného vyšetrovania a ak si vyžadujú vybavenie najmenej v dvoch členských štátoch.

(30)     S cieľom zaručiť úplnú samostatnosť a nezávislosť Eurojustu by mal mať Eurojust k dispozícii samostatný rozpočet, ktorý by mal byť tvorený v zásade z príspevkov rozpočtu Únie, ale s výnimkou miezd a funkčných požitkov národných členov a asistujúcich osôb, ktoré znášajú členské štáty ich pôvodu. Pokiaľ ide o príspevky Únie a ďalšie dotácie zo všeobecného rozpočtu Únie, mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtovných závierok by mal vykonávať Dvor audítorov.

(31)     S cieľom zlepšiť transparentnosť Eurojustu a demokratický dohľad nad ním je potrebné zabezpečiť mechanizmy účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov na hodnotení činnosti Eurojustu, čo by však nemalo brániť zásadám nezávislosti, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v prípade konkrétnych operácií, či povinnostiam zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť.

(32)     Je vhodné pravidelne vyhodnocovať uplatňovanie tohto nariadenia.

(33)     Na Eurojust by sa malo uplatňovať nariadenie (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[15].

(34)     Na Eurojust by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[16].

(35)     Potrebné ustanovenia o poskytnutí priestorov Eurojustu v členskom štáte, v ktorom má Eurojust sídlo (v Holandsku), a osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov Europolu a členov ich rodín, by sa mali vymedziť v dohode o sídle Eurojustu. Hostiteľský členský štát by mal navyše poskytovať čo najlepšie podmienky vrátane škôl pre deti zamestnancov a dopravy, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie Eurojustu, aby bol atraktívny pre vysokokvalitné ľudské zdroje z čo najrozsiahlejšej geografickej oblasti.

(36)     Keďže Eurojust zriadený týmto nariadením nahrádza Eurojust, ktorý bol zriadený rozhodnutím 2002/187/SVV, a je jeho nástupcom, mal by byť právnym nástupcom Eurojustu, čo sa týka všetkých jeho zmluvných povinností vrátane pracovných zmlúv, záväzkov a nadobudnutého majetku. Medzinárodné dohody uzatvorené Eurojustom zriadeným na základe uvedeného rozhodnutia zostávajú v platnosti.

(37)     Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zriadenie subjektu zodpovedného za podporu a posilnenie koordinácie a spolupráce medzi justičnými orgánmi členských štátov vo vzťahu k závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, ale v dôsledku rozsahu a účinkov opatrení sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa uvádza v uvedenom článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(38)     [V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, uvedené členské štáty oznámili svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.] ALEBO [Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nepodieľajú na prijatí tohto nariadenia a nebudú viazané jeho uplatňovaním ani mu nebudú podliehať.]

(39)     V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie sa Dánsko nepodieľa na prijatí tohto nariadenia a nie je viazané jeho uplatňovaním ani mu nebude podliehať.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I CIELE A ÚLOHY

Článok 1 Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach

1.           Týmto sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

2.           Eurojust zriadený týmto nariadením je právnym nástupcom Eurojustu zriadeného rozhodnutím Rady 2002/187/SVV.

3.           Eurojust má v každom členskom štáte najrozsiahlejšiu právnu spôsobilosť, ktorú právnickým osobám udeľuje príslušný právny poriadok. Predovšetkým môže nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok a disponovať s ním a byť účastníkom súdnych konaní.

Článok 2 Úlohy

1.           Eurojust podporuje a posilňuje koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vedených a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov a Europolom.

2.           Eurojust pri plnení svojich úloh:

a)      zohľadňuje všetky žiadosti príslušných orgánov členského štátu alebo všetky informácie, ktoré poskytol ktorýkoľvek z orgánov príslušných na základe ustanovení prijatých v rámci zmlúv alebo ktoré zhromaždil samotný Eurojust,

b)      uľahčuje vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí vychádzajúcich z nástrojov, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania.

3.           Eurojust plní svoje úlohy na žiadosť príslušných orgánov členských štátov alebo z vlastnej iniciatívy.

Článok 3 Právomoc Eurojustu

1.           Právomoc Eurojustu sa vzťahuje na formy trestnej činnosti uvedené v prílohe 1. Nezahŕňa však trestnú činnosť, ktorá patrí do právomoci Európskej prokuratúry.

2.           Právomoc Eurojustu sa vzťahuje aj na súvisiace trestné činy. Za súvisiace trestné činy sa považujú:

a)      trestné činy spáchané s cieľom zabezpečiť prostriedky na spáchanie trestných činov uvedených v prílohe 1,

b)      trestné činy spáchané s cieľom uľahčiť alebo uskutočniť trestné činy uvedené v prílohe 1,

c)      trestné činy spáchané s cieľom zabezpečiť beztrestnosť činov uvedených v prílohe 1.

3.           Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu môže Eurojust pomáhať aj pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní, ktoré sa týka len daného členského štátu a tretej krajiny, ak bola s touto treťou krajinou uzatvorená dohoda o spolupráci alebo dojednanie ustanovujúce spoluprácu podľa článku 43, alebo ak v konkrétnom prípade existuje zásadný záujem o poskytnutie pomoci.

4.           Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu alebo Komisie môže Eurojust pomáhať pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní, ktoré sa týka len daného členského štátu a Únie.

Článok 4 Operačné funkcie Eurojustu

1.           Eurojust:

a)      informuje príslušné orgány členských štátov o vyšetrovaní a trestnom stíhaní, o ktorých bol informovaný a ktoré majú dôsledky na úrovni Únie alebo by mohli mať dôsledky na iné členské štáty ako sú štáty, ktorých sa to priamo týka,

b)      pomáha príslušným úradom členských štátov pri zabezpečovaní čo najlepšej koordinácie vyšetrovania a trestného stíhania,

c)      poskytuje pomoc s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, a to najmä na základe analýz, ktoré uskutočňuje Europol,

d)      spolupracuje a konzultuje s Európskou justičnou sieťou v trestných veciach, pričom okrem iného využíva databázu dokumentov Európskej justičnej siete a prispieva k jej zlepšovaniu,

e)      poskytuje operačnú, technickú a finančnú podporu pre cezhraničné operácie a vyšetrovanie vedené členskými štátmi, vrátane spoločných vyšetrovacích tímov.

2.           Eurojust môže pri plnení svojich úloh s uvedením dôvodov požiadať príslušné orgány členských štátov, aby:

a)      viedli vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov,

b)      akceptovali, že jeden z nich môže mať lepšiu pozíciu pre vedenie vyšetrovania alebo trestného stíhania konkrétnych činov,

c)      zabezpečovali koordináciu medzi príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu,

d)      zriadili spoločný vyšetrovací tím v súlade s príslušnými nástrojmi spolupráce,

e)      poskytovali Eurojustu všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh,

f)       prijali osobitné vyšetrovacie opatrenia,

g)      prijali akékoľvek iné opatrenie, ktoré je odôvodnene potrebné na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.

3.           Eurojust môže takisto:

a)      poskytovať Europolu stanoviská na základe analýz vykonaných Europolom,

b)      poskytovať logistickú podporu vrátane pomoci s prekladom, tlmočením a organizáciou koordinačných stretnutí.

4.           Ak sa dva alebo viaceré členské štáty nemôžu dohodnúť na tom, ktorý z nich by mal viesť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie v nadväznosti na žiadosť predloženú podľa odseku 2 písm. b), Eurojust vydá v tejto veci písomné stanovisko. Stanovisko sa bezodkladne zašle dotknutým členským štátom.

5.           Na žiadosť príslušného orgánu vydá Eurojust písomné stanovisko k opakovaným odmietnutiam alebo ťažkostiam týkajúcim sa vybavovania žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania, ak ju nie je možné vyriešiť vzájomnou dohodou príslušných vnútroštátnych orgánov alebo zapojením dotknutých národných členov. Stanovisko sa bezodkladne zašle dotknutým členským štátom.

Článok 5 Výkon operačných funkcií

1.           Eurojust pri prijímaní akéhokoľvek opatrenia podľa článku 4 ods. 1 alebo 2 koná prostredníctvom jedného alebo viacerých príslušných národných členov.

2.           Eurojust koná ako kolégium:

a)      pri vykonávaní činnosti uvedenej v článku 4 ods. 1 alebo 2:

i)        ak ho o to požiada jeden národný člen alebo viacerí národní členovia zainteresovaní na prípade, ktorým sa Eurojust zaoberá,

ii)       keď prípad zahŕňa vyšetrovanie alebo trestné stíhania, ktoré majú dôsledky na úrovni Únie alebo by mohli mať dôsledky na iné členské štáty ako sú štáty, ktorých sa bezprostredne týka;

b)      pri vykonávaní činnosti uvedenej v článku 4 ods. 3, 4 alebo 5;

c)      ak ide o všeobecnú otázku týkajúcu sa plnenia jeho operačných cieľov;

d)      ak je v tomto nariadení ustanovené inak.

3.           Eurojust pri plnení svojich úloh uvádza, či koná prostredníctvom jedného národného člena alebo viacerých národných členov, alebo či koná ako kolégium.

KAPITOLA II ŠTRUKTÚRA A ORGANIZÁCIA EUROJUSTU

Oddiel I Štruktúra

Článok 6 Štruktúra Eurojustu

Štruktúra Eurojustu sa skladá z:

a)           národných členov,

b)           kolégia,

c)           výkonnej rady,

d)           organizačného riaditeľa.

Oddiel II Národní členovia

Článok 7 Postavenie národných členov

1.           Eurojust má jedného národného člena vyslaného každým členským štátom v súlade s jeho právnym systémom, ktorý má obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu.

2.           Každému národnému členovi pomáha jeden zástupca a jeden asistent. Zástupca a asistent majú obvyklé pracovisko v Eurojuste. Národnému členovi môže pomáhať viac zástupcov alebo asistentov, ktorí majú obvyklé pracovisko v Eurojuste, ak je to potrebné a ak s tým súhlasí kolégium.

3.           Národní členovia a zástupcovia majú postavenie prokurátorov, sudcov alebo príslušníkov polície s rovnocennou právomocou. Príslušné vnútroštátne orgány im udelia právomoci uvedené v tomto nariadení s cieľom umožniť im plnenie ich úloh.

4.           Zástupca koná v mene národného člena alebo ho zastupuje. Asistent môže takisto konať v mene národného člena alebo ho zastupovať, ak má postavenie uvedené v odseku 3.

5.           Eurojust a členské štáty si vymieňajú operačné informácie prostredníctvom národných členov.

6.           Národní členovia sa obracajú priamo na príslušné orgány svojho členského štátu.

7.           Mzdy a funkčné požitky národných členov, zástupcov a asistentov uhrádza členský štát ich pôvodu.

8.           Ak národní členovia, zástupcovia a asistenti konajú v rámci úloh Eurojustu, príslušné výdavky týkajúce sa predmetných činností sa považujú za operačné výdavky.

Článok 8 Právomoci národných členov

1.           Národní členovia majú právomoc:

a)      uľahčovať alebo inak podporovať vystavovanie a vybavovanie akýchkoľvek žiadostí o vzájomnú právnu pomoc alebo vzájomné uznávanie, alebo ich priamo vystavovať alebo vybavovať,

b)      udržiavať priamy kontakt a vymieňať si informácie s každým príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu,

c)      udržiavať priamy kontakt a vymieňať si informácie s každým príslušným vnútroštátnym orgánom v súlade s medzinárodnými záväzkami svojich členských štátov,

d)      zúčastňovať sa na spoločných vyšetrovacích tímoch vrátane ich zriaďovania.

2.           Po dohode s príslušným vnútroštátnym orgánom národní členovia:

a)      nariaďujú vyšetrovacie opatrenia,

b)      povoľujú a koordinujú kontrolované dodávky v členskom štáte v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

3.           V naliehavých prípadoch, keď nie je možné dosiahnuť dohodu včas, sú národní členovia oprávnení prijímať opatrenia uvedené v odseku 2, o čom čo najskôr informujú príslušný vnútroštátny orgán.

Článok 9 Prístup do národných evidencií

Národní členovia majú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi prístup k informáciám alebo aspoň možnosť tieto informácie získať z týchto druhov evidencií svojho členského štátu:

a)           registre trestov,

b)           evidencie zaistených osôb,

c)           evidencie vyšetrovaní,

d)           evidencie DNA,

e)           iné evidencie verejných orgánov ich členských štátov, pokiaľ sú tieto informácie potrebné na plnenie ich úloh.

Oddiel III Kolégium

Článok 10 Zloženie kolégia

1.           Kolégium sa skladá zo:

a)      všetkých národných členov, keď vykonáva svoje operačné funkcie podľa článku 4,

b)      všetkých národných členov a dvoch zástupcov Komisie, keď vykonáva svoje riadiace funkcie podľa článku 14.

2.           Funkčné obdobie členov a ich zástupcov trvá najmenej štyri roky a môže sa jedenkrát predĺžiť. Po uplynutí funkčného obdobia alebo v prípade odstúpenia ostanú členovia vo funkcii, kým sa im funkčné obdobie nepredĺži alebo kým nebudú vo svojej funkcii nahradení.

3.           Organizačný riaditeľ sa zúčastňuje na riadiacich zasadnutiach kolégia bez práva hlasovať.

4.           Kolégium môže vyzvať akúkoľvek osobu, ktorej stanovisko môže byť zaujímavé, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.

5.           Členom kolégia budú môcť v závislosti od ustanovení ich rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo odborníci.

Článok 11 Predseda a podpredseda Eurojustu

1.           Kolégium volí predsedu a dvoch podpredsedov spomedzi národných členov dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov.

2.           Podpredsedovia zastúpia predsedu, ak si nemôže plniť svoje povinnosti.

3.           Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov trvá štyri roky. Môžu byť jedenkrát znovuzvolení. Keď je národný člen zvolený za predsedu alebo podpredsedu Eurojustu, jeho funkčné obdobie ako národného člena sa predĺži, aby mohol vykonávať funkciu predsedu alebo podpredsedu.

Článok 12 Zasadnutia kolégia

1.           Zasadnutia kolégia zvoláva predseda.

2.           Kolégium sa schádza najmenej raz mesačne na operačnom zasadnutí. Na to, aby si mohlo plniť svoje riadiace funkcie, sa kolégium schádza najmenej dvakrát ročne na riadnych zasadnutiach. Okrem toho zasadá na podnet predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny svojich členov.

3.           Európsky prokurátor dostáva programy všetkých zasadnutí kolégia a je oprávnený zúčastňovať sa na nich bez práva hlasovať vždy, keď sa bude diskutovať o otázkach, ktoré považuje za významné pre fungovanie Európskej prokuratúry.

Článok 13 Pravidlá hlasovania v kolégiu

1.           Pokiaľ sa nestanovuje inak, kolégium prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov.

2.           Každý člen má jeden hlas. Ak hlasujúci člen chýba, právo hlasovať môže vykonať jeho zástupca.

3.           Predseda a podpredsedovia majú hlasovacie práva.

Článok 14 Riadiace funkcie kolégia

1.           Kolégium pri výkone svojich riadiacich funkcií:

a)      každoročne prijíma programovací dokument Eurojustu dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov a v súlade s článkom 15,

b)      prijíma ročný rozpočet Eurojustu a vykonáva ďalšie funkcie týkajúce sa rozpočtu Eurojustu podľa kapitoly VI dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov,

c)      prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti Eurojustu a do [dátum, s ktorým sa počíta v rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách] nasledujúceho roka ju zasiela Európskemu parlamentu, národným parlamentom, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a zverejňuje ju,

d)      v rámci programovacieho dokumentu prijíma plánovanie personálnych zdrojov,

e)      prijíma rozpočtové pravidlá platiace pre Eurojust v súlade s článkom 52,

f)       prijíma pravidlá o prevencii a riadení konfliktov záujmov vo vzťahu k svojim členom,

g)      v súlade s odsekom 2 vykonáva vo vzťahu k zamestnancom agentúry právomoci udelené služobným poriadkom[17] menovaciemu orgánu a podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov[18] orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“),

h)      vymenúva organizačného riaditeľa a v prípade potreby predlžuje jeho funkčné obdobie alebo ho odvoláva z funkcie v súlade s článkom 17,

i)       vymenúva účtovníka a úradníka pre ochranu údajov, ktorých funkcia je pri výkone ich povinností nezávislá,

j)       prijíma pracovné dohody uzatvorené v súlade s článkom 43,

k)      volí predsedu a podpredsedov v súlade s článkom 11,

l)       prijíma svoj rokovací poriadok.

2.           Kolégium prijíma v súlade s článkom 110 svojho služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na organizačného riaditeľa a určuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí prerušiť. Organizačný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci ďalej delegovať.

3.           Pokiaľ si to výnimočné okolnosti vyžadujú, kolégium môže rozhodnúť o dočasnom prerušení delegovania právomocí menovacieho orgánu na organizačného riaditeľa a osoby, na ktoré organizačný riaditeľ právomoci ďalej delegoval, a vykonávať ich alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo iného člena personálu ako organizačného riaditeľa.

4.           Kolégium prijíma rozhodnutia o vymenovaní, predĺžení funkčného obdobia a odvolaní správneho riaditeľa z funkcie dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov.

Článok 15 Ročné a viacročné plánovanie

1.           Kolégium do [30. novembra každého roka] prijíma programovací dokument obsahujúci viacročné a ročné plánovanie na základe návrhu predloženého organizačným riaditeľom pri zohľadnení stanoviska Komisie. Predkladá ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Programovací dokument sa stáva definitívnym po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu a v prípade potreby sa podľa toho upraví.

2.           Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Zahŕňa takisto opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a rozpočtových a ľudských zdrojov pridelených každej sekcii v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program je koherentný s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 4. Jasne sa v ňom uvádza, ktoré úlohy boli v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom pridané, zmenené alebo odstránené.

3.           Kolégium zmení prijatý ročný pracovný program v prípade, keď agentúra dostane novú úlohu. Každá podstatná zmena ročného pracovného programu sa prijíma rovnakým postupom ako prvý ročný pracovný program. Kolégium môže na organizačného riaditeľa delegovať právomoc vykonávať na ročnom pracovnom programe drobné zmeny.

4.           Vo viacročnom pracovnom programe sa uvádza celkové strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Okrem toho sa v ňom uvádza plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a zamestnancov. Plánovanie zdrojov sa aktualizuje každoročne. Strategické plánovanie sa aktualizuje v prípade potreby a najmä s cieľom zaoberať sa výsledkom hodnotenia uvedeného v článku 56.

Oddiel IV Výkonná rada

Článok 16 Fungovanie výkonnej rady

1.           Kolégiu pomáha výkonná rada. Výkonná rada sa nezapája do operačných funkcií Eurojustu uvedených v článkoch 4 a 5.

2.           Výkonná rada okrem toho:

a)      pripravuje rozhodnutia, ktoré má kolégium prijať v súlade s článkom 14,

b)      prijíma stratégiu boja proti podvodom, priamoúmernú podvodným rizikám, so zreteľom na pomer nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú vykonať,

c)      prijíma primerané vykonávacie predpisy k služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s článkom 110 služobného poriadku,

d)      zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia k zisteniam a odporúčaniam vyplývajúcim z vnútorných a vonkajších audítorských správ, hodnotení a vyšetrovaní vrátane zistení a odporúčaní od európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

e)      prijíma všetky rozhodnutia o zriadení a v prípade potreby aj o úprave vnútorných administratívnych štruktúr Eurojustu,

f)       bez toho, aby boli dotknuté povinnosti organizačného riaditeľa uvedené v článku 18, mu pomáha a radí pri vykonávaní rozhodnutí kolégia s cieľom posilniť dohľad nad administratívnym a rozpočtovým riadením,

g)      prijíma všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré výslovne neprislúchajú kolégiu na základe článkov 5 alebo 14 alebo v rámci zodpovednosti organizačného riaditeľa v súlade s článkom 18,

h)      prijíma svoj rokovací poriadok.

3.           V prípade naliehavej potreby môže výkonná rada v mene kolégia v administratívnych a rozpočtových veciach prijať niektoré dočasné rozhodnutia, ktoré podliehajú schváleniu zo strany kolégia.

4.           Výkonná rada sa skladá z predsedu a podpredsedov kolégia, jedného zástupcu Komisie a jedného člena kolégia. Predsedom výkonnej rady je predseda kolégia. Výkonná rada prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov, pričom každý člen má jeden hlas. Organizačný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady, ale nemá právo na nich hlasovať.

5.           Funkčné obdobie členov výkonnej rady trvá štyri roky, nie však u člena kolégia, ktorý sa vymenúva podľa dvojročného rotačného systému. Funkčné obdobie členov výkonnej rady sa končí vtedy, keď sa skončí ich funkčné obdobie ako národných členov.

6.           Výkonná rada sa schádza najmenej raz za tri mesiace na riadnom zasadnutí. Okrem toho zasadá na podnet svojho predsedu alebo na žiadosť Komisie či najmenej dvoch zo svojich ostatných členov.

7.           Európsky prokurátor dostáva programy všetkých zasadnutí výkonnej rady a je oprávnený zúčastňovať sa na nich bez práva hlasovať vždy, keď sa bude diskutovať o otázkach, ktoré považuje za významné pre fungovanie Európskej prokuratúry.

8.           Európsky prokurátor môže výkonnej rade predkladať písomné stanoviská, na ktoré výkonná rada písomne odpovedá bez zbytočného odkladu.

Oddiel V Organizačný riaditeľ

Článok 17 Postavenie organizačného riaditeľa

1.           Organizačný riaditeľ koná pri výkone svojej funkcie ako dočasný zástupca Eurojustu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.

2.           Organizačného riaditeľa vymenúva kolégium zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou po otvorenom a transparentnom výberovom konaní. Na účely uzatvorenia zmluvy o výkone funkcie organizačného riaditeľa zastupuje Eurojust predseda kolégia.

3.           Funkčné obdobie organizačného riaditeľa trvá päť rokov. Do konca tohto obdobia pripraví Komisia hodnotenie zohľadňujúce posúdenie výsledkov organizačného riaditeľa.

4.           Kolégium konajúce na návrh Komisie, ktoré zohľadňuje hodnotenie uvedené v odseku 3, môže jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie organizačného riaditeľa najviac o päť rokov.

5.           Organizačný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa nemôže na konci celkového obdobia zúčastniť ďalšieho výberového konania na tú istú funkciu.

6.           Organizačný riaditeľ sa zodpovedá kolégiu a výkonnej rade.

7.           Organizačný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia kolégia konajúceho na návrh Komisie.

Článok 18 Povinnosti organizačného riaditeľa

1.           Eurojust na administratívne účely riadi jeho organizačný riaditeľ.

2.           Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, kolégia alebo výkonnej rady, koná organizačný riaditeľ pri plnení svojich povinností nezávisle a nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného orgánu.

3.           Organizačný riaditeľ je právnym zástupcom Eurojustu.

4.           Organizačný riaditeľ je zodpovedný za plnenie administratívnych úloh pridelených Eurojustu. Je zodpovedný najmä za:

a)      každodennú správu Eurojustu,

b)      vykonávanie rozhodnutí prijatých kolégiom a výkonnou radou,

c)      prípravu programovacieho dokumentu a jeho predloženie výkonnej rade a kolégiu po konzultácii s Komisiou,

d)      vykonávanie programovacieho dokumentu a predkladanie správ o jeho vykonávaní výkonnej rade a kolégiu,

e)      prípravu výročnej správy o činnosti Eurojustu a jej predloženie výkonnej rade na dokončenie a kolégiu na schválenie,

f)       prípravu akčného plánu v nadväznosti na závery vnútorných a vonkajších audítorských správ, hodnotení a vyšetrovaní vrátane záverov európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a úradu OLAF a predkladanie správ o pokroku výkonnej rade, Komisii a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov dvakrát za rok,

g)      ochranu finančných záujmov Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami, v prípade zistenia nezrovnalostí znovunadobudnutím neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby aj uložením účinných a primeraných administratívnych a finančných pokút s odrádzajúcim účinkom,

h)      prípravu stratégie boja proti podvodom pre Eurojust a jej predloženie výkonnej rade na schválenie,

i)       prípravu návrhu rozpočtových pravidiel platiacich pre Eurojust,

j)       prípravu návrhu výkazu príjmov a výdavkov Eurojustu a plnenie jeho rozpočtu.

KAPITOLA III OPERAČNÉ ZÁLEŽITOSTI

Článok 19 Pohotovostná koordinácia

1.           S cieľom plniť úlohy v naliehavých prípadoch zriadi Eurojust pohotovostnú koordináciu schopnú nepretržite prijímať a spracúvať žiadosti, ktoré sú jej adresované. Pohotovostná koordinácia musí byť k dispozícii 24 hodín sedem dní v týždni prostredníctvom jediného kontaktného miesta pohotovostnej koordinácie v Eurojuste.

2.           Pohotovostná koordinácia pozostáva z jedného zástupcu (zástupca pre pohotovostnú koordináciu) za každý členský štát, pričom tento zástupca môže byť národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom oprávneným nahradiť národného člena. Zástupca pre pohotovostnú koordinácii je k dispozícii 24 hodín sedem dní v týždni.

3.           Zástupcovia pre pohotovostnú koordináciu bezodkladne podniknú kroky na účely vybavenia žiadosti v ich členskom štáte.

Článok 20 Národný koordinačný systém Eurojustu

1.           Každý členský štát určí jedného alebo viacerých národných spravodajcov pre Eurojust.

2.           Každý členský štát zriadi národný koordinačný systém Eurojustu na zabezpečenie koordinácie práce, ktorú vykonávajú:

a)      národní spravodajcovia pre Eurojust,

b)      národní spravodajcovia pre Eurojust pre záležitosti terorizmu,

c)      národný spravodajca pre Európsku justičnú sieť v oblasti trestných vecí a najviac tri kontaktné miesta Európskej justičnej siete,

d)      národní členovia alebo kontaktné miesta siete spoločných vyšetrovacích tímov a sietí zriadených rozhodnutím 2002/494/SVV, rozhodnutím 2007/845/SVV a rozhodnutím 2008/852/SVV.

3.           Osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 si ponechávajú svoju funkciu a postavenie na základe vnútroštátneho práva.

4.           Za fungovanie národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedajú národní spravodajcovia pre Eurojust. Ak sa určí viacero spravodajcov pre Eurojust, za fungovanie národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedá jeden z nich.

5.           Národný koordinačný systém Eurojustu uľahčuje vykonávanie úloh Eurojustu v rámci členského štátu, a to predovšetkým tak, že:

a)      zabezpečuje, aby sa systému správy prípadov uvedenému v článku 24 efektívnym a spoľahlivým spôsobom doručovali informácie týkajúce sa dotknutého členského štátu,

b)      pomáha pri určovaní toho, či by sa prípad mal riešiť s pomocou Eurojustu alebo Európskej justičnej siete,

c)      pomáha národnému členovi určiť orgány príslušné na vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania,

d)      udržiava úzke vzťahy s národnou ústredňou Europolu.

6.           Na účely plnenia cieľov uvedených v odseku 5 sú osoby uvedené v odseku 1 a odseku 2 písm. a), b) a c) pripojené a osoby uvedené v odseku 2 písm. d) môžu byť pripojené k systému správy prípadov v súlade s týmto článkom a článkami 24, 25, 26 a 30. Pripojenie k systému správy prípadov sa uskutoční na náklady všeobecného rozpočtu Európskej únie.

7.           Zriadenie národného koordinačného systému Eurojustu a ustanovenie národných spravodajcov nevylučuje priame kontakty medzi národným členom a príslušnými orgánmi jeho členského štátu.

Článok 21 Výmeny informácií s členskými štátmi a medzi národnými členmi

1.           Príslušné orgány členských štátov si s Eurojustom vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s článkami 2 a 4, ako aj s pravidlami na ochranu údajov ustanovených v tomto nariadení. Táto výmena zahŕňa aspoň informácie uvedené v odsekoch 5, 6 a 7.

2.           Odovzdávanie informácií Eurojustu sa v konkrétnom prípade vykladá ako žiadosť o pomoc Eurojustu len vtedy, ak to príslušný orgán uvedie.

3.           Národní členovia si bez predchádzajúceho povolenia vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie úloh Eurojustu, a to navzájom alebo s príslušnými orgánmi svojich členských štátov. Príslušné vnútroštátne orgány urýchlene informujú svojich národných členov najmä o prípade, ktorý sa ich týka.

4.           Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o zriadení spoločných vyšetrovacích tímov a výsledkoch práce týchto tímov.

5.           Príslušné vnútroštátne orgány bez zbytočného odkladu informujú svojich národných členov o každom prípade týkajúcom sa trestných činov, ktoré patria do právomoci Eurojustu, týkajú sa najmenej troch členských štátov a v ktorých najmenej do dvoch členských štátov boli zaslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania.

6.           Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o:

a)      prípadoch, keď vznikne spor o právomoc, alebo keď je pravdepodobné, že takýto spor vznikne,

b)      kontrolovaných dodávkach, ktoré sa týkajú najmenej troch krajín, z ktorých najmenej dve sú členskými štátmi,

c)      opakovaných ťažkostiach alebo odmietnutiach, pokiaľ ide o vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania.

7.           Vnútroštátne orgány nie sú v konkrétnom prípade povinné poskytnúť informácie, ak by to znamenalo:

a)      poškodenie základných záujmov národnej bezpečnosti alebo

b)      ohrozenie bezpečnosti jednotlivcov.

8.           Týmto článkom nie sú dotknuté podmienky ustanovené v dvojstranných alebo viacstranných dohodách, alebo dojednaniach medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane akýchkoľvek podmienok určených tretími krajinami o využití informácií po ich poskytnutí.

9.           Informácie uvedené v tomto článku sa poskytujú v štruktúrovanej podobe stanovenej Eurojustom.

Článok 22 Informácie, ktoré poskytuje Eurojust príslušným vnútroštátnym orgánom

1.           Eurojust poskytuje príslušným vnútroštátnym orgánom informácie o výsledkoch spracovania informácií vrátane existencie súvislostí s prípadmi, ktoré sa už nachádzajú v systéme správy prípadov. Tieto informácie môžu obsahovať osobné údaje.

2.           Eurojust na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu poskytne informácie v rámci lehoty určenej žiadajúcim orgánom.

Článok 23 Opatrenia nadväzujúce na žiadosti a stanoviská Eurojustu

Príslušné vnútroštátne orgány bezodkladne odpovedajú na žiadosti a stanoviská Eurojustu podľa článku 4. Ak sa príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú, že nevyhovejú žiadosti uvedenej v článku 4 ods. 2 alebo nebudú konať v súlade s písomným stanoviskom uvedeným v článku 4 ods. 4 alebo 5, svoje rozhodnutie spolu s odôvodnením bez zbytočného odkladu oznámia Eurojustu. Ak nie je možné uviesť dôvody nevyhovenia žiadosti, lebo by to poškodilo základné vnútroštátne bezpečnostné záujmy alebo ohrozilo bezpečnosť jednotlivcov, príslušné orgány členských štátov môžu svoje konanie zdôvodniť operačnými dôvodmi.

Článok 24 Systém správy prípadov, register a dočasné pracovné súbory

1.           Eurojust zriadi systém správy prípadov zložený z dočasných pracovných súborov a registra, pričom obe zložky obsahujú osobné údaje uvedené v prílohe 2 a iné údaje.

2.           Účelom systému správy prípadov je:

a)      podporovať riadenie a koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, pri ktorom Eurojust poskytuje pomoc, najmä vytváraním krížových odkazov medzi informáciami,

b)      uľahčovať prístup k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach,

c)      uľahčovať monitorovanie zákonnosti a dodržiavania ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov.

3.           Systém správy prípadov môže byť prepojený so zabezpečeným telekomunikačným spojením uvedeným v článku 9 rozhodnutia 2008/976/SVV.

4.           Register obsahuje odkazy na dočasné pracovné súbory spracúvané v rámci Eurojustu, pričom nesmie obsahovať iné osobné údaje ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a) – i), k) a m) a odseku 2 prílohy 2.

5.           Národní členovia môžu pri plnení svojich povinností spracúvať údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v dočasnom pracovnom súbore. Úradníkovi pre ochranu údajov umožnia prístup k dočasnému pracovnému súboru. Dotknutý národný člen informuje úradníka pre ochranu údajov o vytvorení každého nového dočasného pracovného súboru, ktorý obsahuje osobné údaje.

6.           Eurojust nesmie na účely spracúvania operačných osobných údajov vytvoriť iný automatizovaný súbor údajov ako systém správy prípadov a dočasný pracovný súbor.

7.           Systém správy prípadov a jeho dočasné pracovné súbory sa sprístupňujú Európskej prokuratúre, ktorá ich môže použiť.

8.           Ustanovenia o prístupe k systému správy prípadov a dočasným pracovným súborom sa primerane uplatňujú aj na Európsk0u prokuratúru. Informácie, ktoré Európska prokuratúra uloží do systému správy prípadov, dočasných pracovných súborov a registra, však nebudú prístupné na vnútroštátnej úrovni.

Článok 25 Fungovanie dočasných pracovných súborov a registra

1.           Dotknutý národný člen vytvorí dočasný pracovný súbor pre každý prípad, o ktorom dostane informácie, pokiaľ sa mu tieto informácie zašlú v súlade s týmto nariadením alebo inými príslušnými právnymi nástrojmi. Národný člen je zodpovedný za vedenie dočasných pracovných súborov, ktoré vytvoril.

2.           Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, v závislosti od okolností jednotlivých prípadov rozhodne o tom, či bude dočasný pracovný súbor vyhradený, alebo ak je to potrebné na to, aby Eurojust mohol vykonávať svoje úlohy, poskytne prístup k nemu alebo k jeho častiam iným národným členom alebo zamestnancom Eurojustu oprávneným organizačným riaditeľom.

3.           Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, rozhodne o tom, ktoré informácie súvisiace s týmto dočasným pracovným súborom sa vložia do registra.

Článok 26 Prístup do systému správy prípadov na vnútroštátnej úrovni

1.           Osoby uvedené v článku 20 ods. 2, pokiaľ majú pripojenie k systému správy prípadov, môžu mať prístup iba k:

a)      registru, pokiaľ národný člen, ktorý rozhodol o zadaní údajov do registra, takýto prístup výslovne neodmietol,

b)      dočasným pracovným súborom, ktoré otvoril národný člen ich členského štátu,

c)      dočasným pracovným súborom, ktoré otvorili národní členovia iných členských štátov a ku ktorým národný člen ich členského štátu získal prístup, ak národný člen, ktorý otvoril dočasný pracovný súbor, takýto prístup výslovne neodmietol.

2.           Národný člen v rámci obmedzení ustanovených v odseku 1 rozhodne o rozsahu prístupu k dočasným pracovným súborom, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 20 ods. 2, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy prípadov.

3.           Každý členský štát po porade s národným členom rozhodne o rozsahu prístupu k registru, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 20 ods. 2, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy prípadov. Členské štáty oznamujú Eurojustu a Komisii svoje rozhodnutie týkajúce sa vykonávania tohto odseku. Komisia o ňom informuje ostatné členské štáty.

4.           Osoby, ktorým bol udelený prístup v súlade s odsekom 2, majú prístup aspoň k registru v rozsahu potrebnom na prístup k dočasným pracovným súborom, ku ktorým im bol udelený prístup.

KAPITOLA IV SPRACOVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 27 Spracovanie osobných údajov

1.           Pokiaľ je to nevyhnutné na splnenie jeho výslovne stanovenej úlohy, Eurojust môže v rámci svojej právomoci a na účely vykonávania svojich operačných funkcií automaticky alebo vo forme štruktúrovaných manuálnych súborov v súlade s týmto nariadením spracúvať len osobné údaje uvedené v bode 1 prílohy 2 týkajúce sa osôb, ktoré na základe vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých členských štátov podozrivé zo spáchania trestného činu, pre ktorý je príslušný Eurojust, alebo z účasti na takomto trestnom čine, alebo osôb, ktoré boli usvedčené zo spáchania takéhoto trestného činu.

2.           Eurojust môže spracúvať len osobné údaje uvedené v bode 2 prílohy 2 týkajúce sa osôb, ktoré sa na základe vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých členských štátov považujú za svedkov alebo obete v rámci vyšetrovaní trestných činov alebo trestného stíhania jedného alebo viacerých druhov trestných činov uvedených v článku 3, alebo osôb mladších ako 18 rokov. Spracovanie týchto osobných údajov sa môže vykonávať len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné na splnenie výslovne stanovenej úlohy Eurojustu v rámci jeho právomoci a na účely vykonávania jeho operačných funkcií.

3.           Eurojust môže vo výnimočných prípadoch počas obmedzeného obdobia, ktoré nesmie prekročiť čas potrebný na uzatvorenie prípadu, v súvislosti s ktorým sa údaje spracúvajú, spracúvať aj iné osobné údaje ako sú údaje uvedené v odsekoch 1 a 2, týkajúce sa okolností trestného činu, za ktorých sú priamo relevantné pre prebiehajúce vyšetrovanie, ktoré Eurojust koordinuje alebo pomáha koordinovať, a keď je ich spracovanie nevyhnutne potrebné na účely uvedené v odseku 1. Úradník pre ochranu údajov uvedený v článku 31 musí byť ihneď informovaný o uplatnení tohto odseku a o osobitých okolnostiach, ktoré oprávňujú nutnosť spracovania takýchto osobných údajov. Ak sa tieto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí podľa odseku 2, rozhodnutie spracovať ich musia spoločne prijať najmenej dvaja národní členovia.

4.           Eurojust môže spracúvať osobné údaje, ktoré sa spracúvajú automatizovanými alebo inými prostriedkami a ktoré prezrádzajú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie a členstvo v odborových organizáciách, a údaje o zdravotnom stave alebo sexuálnom živote len vtedy, ak sú nevyhnutne potrebné na účely príslušného vnútroštátneho vyšetrovania a koordináciu v rámci Eurojustu a ak dopĺňajú iné osobné údaje, ktoré už boli spracované. Úradník pre ochranu údajov musí byť ihneď informovaný o uplatnení tohto odseku. Tieto údaje sa nesmú spracúvať v registri uvedenom v článku 24 ods. 4. Keď sa tieto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí podľa odseku 3, rozhodnutie o ich spracovaní prijíma kolégium.

5.           Na spracovanie osobných údajov Eurojustom v rámci jeho činnosti sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001. Týmto nariadením sa konkretizuje a dopĺňa nariadenie (ES) č. 45/2001, pokiaľ ide o osobné údaje spracúvané Eurojustom na účely jeho operačných úloh.

Článok 28 Časové obmedzenia na uchovávanie osobných údajov

1.           Osobné údaje spracúvané Eurojustom sa nemôžu uchovávať po uplynutí niektorého z týchto dátumov, a to podľa toho, ktorý z nich nastane skôr:

a)      dátum, keď sa trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vyšetrovanie a trestné stíhanie týka ;

b)      dátum, keď je osoba zbavená viny a súdne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť;

c)      tri roky od dátumu, keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie posledného z členských štátov, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka,

d)      dátum, keď Eurojust a dotknuté členské štáty spoločne dospejú k rozhodnutiu alebo sa vzájomne dohodnú, že už nie je potrebné, aby Eurojust koordinoval vyšetrovanie a trestné stíhanie, pokiaľ neexistuje povinnosť poskytovať Eurojustu tieto informácie v súlade s článkom 21 ods. 5 alebo 6,

e)      tri roky od dátumu, keď boli údaje odovzdané v súlade s článkom 21 ods. 6 alebo 7.

2.           Dodržanie lehôt uchovávania uvedených v odseku 1 písm. a), b), c) a d) sa nepretržite kontroluje pomocou vhodného automatizovaného spracúvania. Potreba uchovávať údaje sa však v každom prípade kontroluje každé tri roky od zadania týchto údajov. Ak sa údaje o osobách uvedené v článku 27 ods. 4 uchovávajú dlhšie ako päť rokov, musí byť o tom informovaný európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

3.           Po uplynutí niektorej z lehôt uchovávania údajov uvedených v odseku 1 písm. a), b), c) a d) Eurojust preskúma potrebu uchovávať údaje aj naďalej na účel vykonávania svojich úloh, pričom môže urobiť výnimku a rozhodnúť, že tieto údaje bude uchovávať až do ďalšieho preskúmania. Dôvody na ďalšie uchovávanie musia byť opodstatnené a zaznamenané. Pokiaľ sa neprijme rozhodnutie o ďalšom uchovávaní osobných údajov, tieto údaje sa po troch rokoch automaticky vymažú.. Keď sa však trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), údaje možno uchovávať len vtedy, ak ich Eurojust potrebuje na poskytovanie pomoci v súlade s týmto nariadením.

4.           Keď sa údaje v súlade s odsekom 3 uchovávajú aj po dátumoch uvedených v odseku 1, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov každé tri roky preskúma, či je potrebné ich naďalej uchovávať.

5.           Keď súbor obsahuje neautomatizované a neštruktúrované údaje, po uplynutí lehoty na uchovávanie poslednej položky automatizovaných údajov zo súboru sa všetky dokumenty v súbore vrátia naspäť orgánu, ktorý ich poskytol, a všetky kópie sa zničia.

6.           V prípadoch, v ktorých Eurojust koordinuje vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, dotknutí národní členovia informujú Eurojust a ostatné dotknuté členské štáty o všetkých súdnych rozhodnutiach, ktoré sa týkajú predmetného prípadu a ktoré sa stali právoplatnými, a to okrem iného na účely uplatnenia odseku 1 písm. b).

Článok 29 Záznamy a dokumentácia

1.           Eurojust na účely overenia zákonnosti spracovania údajov, vlastného monitorovania a zabezpečenia riadnej neporušenosti a bezpečnosti údajov vedie záznamy o každom zhromažďovaní, zmene, prístupe, zverejnení, kombinácii alebo vymazaní osobných údajov používaných na operačné účely. Tieto záznamy alebo dokumentácia sa vymažú po 18 mesiacoch, ak údaje už nie sú potrebné na prebiehajúcu kontrolu.

2.           Záznamy alebo dokumentácia vypracované podľa odseku 1 sa na požiadanie poskytnú európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov používa tieto informácie len na účely dohľadu nad spracovaním údajov, zabezpečenia riadneho spracovania údajov a neporušenosti a bezpečnosti údajov.

Článok 30 Oprávnený prístup k osobným údajom

K osobným údajom spracúvaným Eurojustom na účely jeho operačných úloh môžu mať prístup len národní členovia, ich zástupcovia a ich asistenti, osoby uvedené v článku 20 ods. 2, pokiaľ sú pripojené na systém správy prípadov, a oprávnení zamestnanci Eurojustu, a to na účely plnenia úloh Eurojustu a v medziach uvedených v článkoch 24, 25 a 26.

Článok 31  Vymenovanie úradníka pre ochranu údajov

1.           Výkonná rada vymenuje úradníka pre ochranu údajov v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 45/2001.

2.           Úradník pre ochranu údajov pri plnení svojich povinností uvedených v článku 24 nariadenia (ES) č. 45/2001:

a)      zabezpečí vedenie písomných záznamov o prenose osobných údajov,

b)      spolupracuje so zamestnancami Eurojustu zodpovednými za pracovné postupy, odbornú prípravu a poradenstve v oblasti spracovania údajov,

c)      vypracúva výročné správy a predkladá ich kolégiu a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

3.           Úradník pre ochranu údajov má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým údajom, ktoré Eurojust spracúva, a do všetkých priestorov Eurojustu.

4.           Zamestnanci Eurojustu, ktorí pomáhajú úradníkovi pre ochranu údajov pri plnení jeho povinností, majú prístup k osobným údajom, ktoré Eurojust spracúva, a do priestorov Eurojustu v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh.

5.           Ak úradník pre ochranu údajov usúdi, že sa nedodržiavajú ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001 alebo tohto nariadenia týkajúce sa spracúvania osobných údajov, informuje o tom organizačného riaditeľa a požiada ho, aby nedodržiavanie v určitej lehote napravil. Ak organizačný riaditeľ nenapraví nedodržiavanie ustanovení o spracovaní údajov v určenej lehote, úradník pre ochranu údajov o tom informuje kolégium a dohodne sa s ním na určitej lehote na nápravu. Ak kolégium nedodržiavanie nenapraví v určenej lehote, úradník pre ochranu údajov vec postúpi európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

6.           Výkonná rada prijme vykonávacie predpisy uvedené v článku 24 ods. 8 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 32 Spôsoby výkonu práva na prístup

1.           Všetky dotknuté osoby, ktoré si chcú uplatniť svoje právo na prístup k osobným údajom, môžu si bezplatne podať príslušnú žiadosť orgánu menovanému na tento účel v členskom štáte podľa vlastnej voľby. Tento orgán žiadosť postúpi Eurojustu bez zbytočného odkladu, najneskôr však do jedného mesiaca odo dňa jej prijatia.

2.           Eurojust na žiadosť odpovie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa jej prijatia.

3.           Eurojust svoje budúce rozhodnutie konzultuje s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. Rozhodnutie o prístupe k údajom sa podmieňuje úzkou spoluprácou medzi Eurojustom a členskými štátmi, ktorých sa poskytnutie údajov priamo týka. Pokiaľ členský štát namieta proti navrhovanému opatreniu Eurojustu, informuje Eurojust o dôvodoch svojich námietok.

4.           Keď je právo na prístup obmedzené podľa článku 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 45/2001, Eurojust o tom písomne informuje dotknutú osobu v súlade s článkom 20 ods. 3 uvedeného nariadenia. Informácie o hlavných dôvodoch sa nemusia poskytnúť v prípade, keď by poskytnutie týchto informácií viedlo k narušeniu účinku obmedzenia. Dotknutá osoba však musí byť informovaná prinajmenšom o tom, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vykonal všetky potrebné overenia.

5.           Eurojust zdokumentuje dôvody neposkytnutia informácií o hlavných dôvodoch, ktoré odôvodňujú obmedzenie uvedené v odseku 4.

6.           Národní členovia, ktorých sa žiadosť týka, sa ňou zaoberajú a prijímajú rozhodnutie v mene Eurojustu. Žiadosť je vybavená do troch mesiacov odo dňa jej prijatia. Ak sa členovia nedohodnú, postúpia vec kolégiu, ktoré o žiadosti rozhodne dvojtretinovou väčšinou hlasov.

7.           Keď európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pri uplatnení článkov 46 a 47 nariadenia (ES) č. 45/2001 kontroluje zákonnosť spracovania údajov zo strany Eurojustu, informuje dotknutú osobu prinajmenšom o tom, že vykonal všetky potrebné overenia.

Článok 33 Právo na opravu, výmaz a obmedzenie spracovania údajov

1.           Ak tretie krajiny, medzinárodné organizácie, súkromné strany alebo súkromné osoby poskytli Eurojustu osobné údaje, ktoré treba opraviť alebo vymazať, alebo ktorých spracovanie treba obmedziť v súlade s článkami 14, 15 alebo 16 nariadenia (ES) č. 45/2001, alebo ak sú uvedené údaje výsledkom vlastných analýz Eurojustu, Eurojust opraví, vymaže alebo obmedzí spracovanie takýchto údajov.

2.           Ak členské štáty priamo poskytli Eurojustu osobné údaje, ktoré treba opraviť alebo vymazať, alebo ktorých spracovanie treba obmedziť v súlade s článkami 14, 15 alebo 16 nariadenia (ES) č. 45/2001, Eurojust opraví alebo vymaže také údaje, alebo obmedzí ich spracovanie v spolupráci s členskými štátmi.

3.           Ak došlo k odovzdaniu nesprávnych údajov inými primeranými prostriedkami alebo ak boli chyby v údajoch odovzdaných členskými štátmi spôsobené chybným prenosom, alebo boli tieto údaje odovzdané v rozpore s týmto nariadením alebo sú výsledkom nesprávneho zadania, prebratia alebo uchovávania alebo porušenia tohto nariadenia zo strany Eurojustu, Eurojust ich opraví alebo vymaže v spolupráci s príslušnými členskými štátmi.

4.           V prípadoch uvedených v článkoch 14, 15 alebo 16 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 45/2001 bezodkladne upovedomia všetci príjemcovia týchto údajov. Príjemcovia potom v súlade s pravidlami, ktoré sa na nich vzťahujú, tieto údaje opravia, vymažú alebo obmedzia ich spracovanie vo svojich systémoch..

5.           Eurojust písomne, bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti informuje dotknutú osobu, že údaje o nej boli opravené, vymazané, alebo sa obmedzilo ich spracovanie.

6.           Eurojust písomne informuje dotknutú osobu o každom zamietnutí opravy, výmazu alebo obmedzenia spracovania jej údajov a možnosti podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a dožadovať sa súdneho prostriedku nápravy.

Článok 34 Zodpovednosť vo veciach ochrany údajov

1.           Eurojust spracúva osobné údaje tak, aby sa dalo zistiť, ktorý orgán ich poskytol, alebo odkiaľ sa osobné údaje získali.

2.           Členský štát nesie zodpovednosť za kvalitu osobných údajov, ktoré poskytuje Eurojustu, a Eurojust za osobné údaje, ktoré poskytujú orgány EÚ, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie, ako aj osobné údaje, ktoré získal z verejne dostupných zdrojov.

3.           Zodpovednosť za dodržiavanie nariadenia (ES) č. 45/2001 a tohto nariadenia nesie Eurojust. Členský štát nesie zodpovednosť za zákonnosť prenosu osobných údajov, ktoré poskytuje Eurojustu, a Eurojust za osobné údaje, ktoré poskytuje členským štátom, orgánom EÚ a tretím krajinám alebo organizáciám.

4.           S výhradou ostatných ustanovení v tomto nariadení Eurojust zodpovedá za všetky údaje, ktoré spracúva.

Článok 35 Spolupráca medzi európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov

1.           Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úzko spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dohľad nad ochranou údajov, pokiaľ ide o osobitné otázky, ktoré si vyžadujú zapojenie na vnútroštátnej úrovni, a to najmä keď európsky dozorný úradník pre ochranu údajov alebo vnútroštátny orgán zodpovedný za dohľad nad ochranou údajov zistí veľké nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo potenciálne nezákonné prenosy s použitím komunikačných kanálov Eurojustu, alebo v rámci otázok predložených jedným alebo viacerými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktoré sa týkajú vykonávania a výkladu tohto nariadenia..

2.           Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátne orgány zodpovedné za dohľad nad ochranou údajov si môžu v prípadoch uvedených v odseku 1 v rámci svojich príslušných právomocí podľa potreby vymieňať relevantné informácie, pomáhať si navzájom pri vykonávaní auditov a inšpekcií, skúmať ťažkosti s výkladom alebo uplatňovaním tohto nariadenia, študovať problémy spojené s vykonávaním nezávislého dohľadu alebo s výkonom práv dotknutých osôb, vypracúvať harmonizované návrhy spoločných riešení akýchkoľvek problémov a podporovať informovanosť o právach na ochranu údajov.

3.           Vnútroštátne orgány dohľadu a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa stretávajú podľa potreby na účely uvedené v tomto článku. Náklady na tieto stretnutia a súvisiace služby znáša európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Na prvom stretnutí sa prijme rokovací poriadok. Ďalšie pracovné postupy sa vypracujú spoločne podľa potreby.

Článok 36 Právo na podanie sťažnosti európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov

1.           V prípade, že sa sťažnosť podaná dotknutou osobu podľa článku 32 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 týka rozhodnutia uvedeného v článku 32 alebo 33, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu alebo príslušným súdnym orgánom v členskom štáte, ktorý je zdrojom údajov, alebo ktorého sa to priamo týka. Rozhodnutie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktoré môže zahŕňať odmietnutie poskytnutia určitých informácií, sa prijme v úzkej spolupráci s vnútroštátnym orgánom dohľadu alebo príslušným súdnym orgánom.

2.           V prípade, že sa sťažnosť týka spracovania údajov, ktoré Eurojustu poskytol členský štát, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí riadne vykonanie potrebných kontrol v úzkej spolupráci s vnútroštátnym dozorným orgánom členského štátu, ktorý údaje poskytol.

3.           V prípade, že sa sťažnosť týka spracovania údajov, ktoré Eurojustu poskytli orgány EÚ, tretie krajiny, organizácie alebo súkromné strany, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby Eurojust vykonal potrebné kontroly.

Článok 37 Zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracovanie údajov

1            Eurojust v súlade s článkom 340 zmluvy zodpovedá za všetky škody spôsobené jednotlivcovi, ktoré vyplynuli z neoprávneného alebo nesprávneho spracovania údajov zo strany Eurojustu.

2.           Sťažnosti voči Eurojustu na základe zodpovednosti uvedenej v odseku 1 prerokúva v súlade s článkom 268 zmluvy Súdny dvor.

3.           Každý členský štát je v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zodpovedný za každú škodu spôsobenú osobe, ktorá vyplynie z ním vykonaného neoprávneného alebo nesprávneho spracovania údajov, ktoré boli oznámené Eurojustu.

KAPITOLA V VZŤAHY S PARTNERMI

ODDIEL I SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 38 Spoločné ustanovenia

1.           Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, Eurojust môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s orgánmi a agentúrami Únie v súlade s ich cieľmi, s príslušnými orgánmi tretích krajín, medzinárodnými organizáciami a Medzinárodnou organizáciou kriminálnej polície (Interpol).

2.           Pokiaľ je to dôležité pre plnenie jeho úloh, Eurojust si môže priamo vymieňať akékoľvek informácie – okrem osobných údajov – so subjektmi uvedenými v odseku 1, a to v závislosti od obmedzení stanovených v článku 21 ods. 8.

3.           Eurojust môže v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 45/2001 dostávať osobné údaje od subjektov uvedených v odseku 1 a spracúvať ich, pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, a to v závislosti od ustanovení oddielu IV.

4.           Eurojust prenáša osobné údaje do tretích krajín, medzinárodným organizáciám a Interpolu len vtedy, ak je to potrebné na účely boja proti trestnej činnosti patriacej do rozsahu pôsobnosti Eurojustu a na účely predchádzania tejto trestnej činnosti,, a ak je to v súlade s týmto nariadením. Ak údaje, ktoré sa majú preniesť, poskytol členský štát, Eurojust si musí vyžiadať súhlas tohto členského štátu, s výnimkou prípadov, keď:

a)      súhlas je možné predpokladať, keďže členský štát možnosť ďalších prenosov výslovne neobmedzil, alebo

b)      členský štát vopred udelil súhlas s takýmto ďalším prenosom pri splnení všeobecných alebo osobitných podmienok. Takýto súhlas možno kedykoľvek odvolať.

5.           Ďalší prenos osobných údajov, ktoré od Eurojustu získali členské štáty, orgány alebo agentúry Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie či Interpol, tretím stranám je zakázaný, pokiaľ Eurojust neudelil výslovný súhlas po zvážení okolností predmetného prípadu na konkrétny účel, ktorý nie je v rozpore s pôvodným účelom poskytnutia údajov.

ODDIEL II VZŤAHY S PARTNERMI

Článok 39 Spolupráca s Európskou justičnou sieťou a ďalšími sieťami Európskej únie, ktoré sú zapojené do spolupráce v trestných veciach

1.           Eurojust a Európska justičná sieť navzájom udržiavajú privilegované vzťahy v trestných veciach založené na konzultáciách a komplementárnosti, najmä medzi národným členom, kontaktnými miestami Európskej justičnej siete toho istého členského štátu a národnými spravodajcami pre Eurojust a Európsku justičnú sieť. S cieľom zabezpečiť efektívnu spoluprácu sa prijmú tieto opatrenia:

a)      národní členovia informujú kontaktné miesta Európskej justičnej siete jednotlivo o všetkých prípadoch, v súvislosti s ktorými sa domnievajú, že Európska justičná sieť má lepšie možnosti sa nimi zaoberať,

b)      sekretariát Európskej justičnej siete je súčasťou personálu Eurojustu. Pôsobí ako samostatná jednotka. Môže využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Európskej justičnej siete vrátane pokrytia nákladov na plenárne zasadnutia siete,

c)      kontaktné miesta Európskej justičnej siete sa v jednotlivých prípadoch môžu prizvať na zasadnutia Eurojustu.

2.           Súčasťou personálu Eurojustu sú sekretariáty siete spoločných vyšetrovacích tímov a siete zriadenej rozhodnutím Rady 2002/494/SVV. Tieto sekretariáty pôsobia ako samostatné jednotky. Môžu využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh. Koordináciu sekretariátov zabezpečuje Eurojust. Tento odsek sa uplatňuje na sekretariát akejkoľvek novej siete zriadenej rozhodnutím Rady, ak sa v danom rozhodnutí ustanovuje, že sekretariát zabezpečí Eurojust.

3.           Sieť zriadená rozhodnutím 2008/852/SVV môže požiadať o to, aby jej Eurojust poskytol sekretariát. V prípade podania takejto žiadosti sa uplatní odsek 2.

Článok 40 Vzťahy s Europolom

1.           Eurojust prijíma všetky primerané opatrenia s cieľom umožniť Europolu, aby mal v rámci svojho mandátu nepriamy prístup k informáciám poskytnutým Eurojustu na základe systému „záznam/bez záznamu“, a to bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia zavedené členskými štátmi, orgánmi Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami alebo Interpolom. V prípade pozitívnej lustrácie začne Eurojust konanie, v rámci ktorého sa možno o informácie, ktoré sa stali výsledkom pozitívnej lustrácie, deliť v súlade s rozhodnutím členského štátu, orgánu Únie, tretej krajiny, medzinárodnej organizácie alebo Interpolu, ktorý dané informácie poskytol Eurojustu.

2.           Informácie možno vyhľadávať podľa odseku 1 len na účely zistenia toho, či sa informácie, ktoré má k dispozícii Eurojust, zhodujú s informáciami spracúvanými v Europole.

3.           Eurojust povolí vyhľadávanie v súlade s odsekom 1 len vtedy, keď od Europolu získa informácie, v prípade ktorých boli členovia personálu poverení vyhľadávaním.

4.           Ak Eurojust alebo členský štát v priebehu činností Eurojustu v oblasti spracovania informácií vo vzťahu k danému vyšetrovaniu zistí potrebu koordinácie, spolupráce alebo podpory v súlade s mandátom Europolu, Eurojust ich o tom informuje a začne konanie, v rámci ktorého sa možno o informácie deliť, v súlade s rozhodnutím členského štátu, ktorý informácie poskytuje. V takom prípade Eurojust konzultuje s Europolom.

5.           Europol dodržiava všetky obmedzenia prístupu alebo použitia, ktoré zaviedol členský štát, orgány alebo agentúry Únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie a Europol, a to či už zo všeobecného alebo konkrétneho hľadiska.

Článok 41 Vzťahy s Európskou prokuratúrou

1.           Eurojust nadviaže a bude udržiavať osobitný vzťah s Európskou prokuratúrou založený na úzkej spolupráci a rozvoji operačných, administratívnych a riadiacich väzieb medzi uvedenými orgánmi, ako sú vymedzené ďalej v texte. Na ten účel sa budú európsky prokurátor a predseda Eurojustu pravidelne stretávať s cieľom prediskutovať otázky spoločného záujmu.

2.           Eurojust sa každou žiadosťou o podporu zaslanou Európskou prokuratúrou zaoberá bez zbytočného odkladu a s takýmito žiadosťami v odôvodnených prípadoch zaobchádza tak, akoby pochádzali od vnútroštátneho orgánu zodpovedného za justičnú spoluprácu.

3.           Eurojust vždy v prípade potreby využíva svoje národné koordinačné systémy zriadené podľa článku 20, ako aj vzťahy, ktoré nadviazal s tretími krajinami, vrátane svojich styčných sudcov, a to s cieľom podporovať spoluprácu nadviazanú podľa odseku 1.

4.           Spolupráca nadviazaná v súlade s odsekom 1 zahŕňa výmenu informácií vrátane osobných údajov. Všetky údaje, ktoré sa takto vymieňajú, sa môžu používať len na účely, na ktoré boli poskytnuté. Akékoľvek iné použitie údajov je možné len vtedy, ak patrí do rámca mandátu orgánu, ktorý údaje prijal, a musí ho vopred schváliť orgán, ktorý údaje poskytol.

5.           Na účely zistenia toho, či sa informácie, ktoré má Eurojust k dispozícii, zhodujú s informáciami spracúvanými Európskou prokuratúrou, zavedie Eurojust mechanizmus na automatickú krížovú kontrolu údajov zadaných do systému správy prípadov. Vždy, keď sa nájde zhoda medzi údajmi zadanými do systému správy prípadov Európskou prokuratúrou a údajmi zadanými Eurojustom, Eurojust aj Európska prokuratúra, ako aj členský štát, ktorý údaje poskytol Eurojustu, budú o tom informovaní. Ak údaje poskytla tretia strana, Eurojust ju informuje o zhode so súhlasom Európskej prokuratúry.

6.           Eurojust určí, ktorí zamestnanci majú oprávnenie na prístup k výsledkom mechanizmu krížovej kontroly údajov, a informuje o tom Európsku prokuratúru.

7.           Eurojust podporuje fungovanie Európskej prokuratúry pomocou služieb poskytovaných jeho zamestnancami. Takáto podpora v každom prípade zahŕňa:

a)      technickú pomoc pri príprave ročného rozpočtu, programového dokumentu obsahujúceho ročné a viacročné plány a plán riadenia;

b)      technickú pomoc pri prijímaní zamestnancov a riadení služobného postupu;

c)      bezpečnostné služby;

d)      služby v oblasti informačných technológií;

e)      služby v oblasti finančného hospodárenia, účtovníctva a auditu;

f)       všetky ďalšie služby spoločného záujmu.

Podrobnosti o službách, ktoré sa budú poskytovať, sa stanovia dohodou medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou.

8.           Európsky prokurátor môže kolégiu adresovať písomné stanoviská, na ktoré kolégium písomne odpovie bez zbytočného odkladu. Takéto písomné stanoviská sa budú v každom prípade predkladať, keď bude kolégium prijímať ročný rozpočet a pracovný program.

Článok 42 Vzťahy s inými orgánmi a agentúrami Únie

1.           Eurojust nadviaže a bude udržiavať spoluprácu s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy.

2.           OLAF môže prispievať ku koordinačnej práci Eurojustu v oblasti ochrany finančných záujmov Únie v súlade so svojím mandátom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. .../2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999.

3.           Na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a úradom OLAF a bez toho, aby bol dotknutý článok 8, členské štáty zabezpečia, aby sa národní členovia Eurojustu považovali za príslušné orgány členských štátov výhradne na účely nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (Euratom) č. 1074/1999[19]. Výmena informácií medzi úradom OLAF a národnými členmi sa uskutočňuje bez toho, aby boli dotknuté informácie, ktoré sa podľa týchto nariadení musia poskytnúť ďalším príslušným orgánom.

ODDIEL III MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 43 Vzťahy s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami

1.           Eurojust môže uzatvárať so subjektmi uvedenými v článku 38 ods. 1 pracovné dohody.

2.           Eurojust môže po dohode s príslušnými orgánmi ustanoviť kontaktné miesta v tretích krajinách s cieľom napomôcť spoluprácu.

ODDIEL IV PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 44 Prenos osobných údajov orgánom alebo agentúram Únie

S výhradou prípadných obmedzení podľa článku 21 ods. 8 môže Eurojust priamo prenášať osobné údaje orgánom alebo agentúram Únie, pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh alebo úloh prijímajúceho orgánu alebo agentúry Únie.

Článok 45 Prenos osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám

1.           Eurojust môže prenášať osobné údaje orgánu v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii či Interpolu, pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, ale len na základe:

a)      rozhodnutia Komisie prijatého v súlade s článkami 25 a 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES[20], že daná krajina alebo medzinárodná organizácia, alebo spracúvajúci sektor v rámci tejto tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie zabezpečí primeranú úroveň ochrany (rozhodnutie o primeranosti), alebo

b)      medzinárodnej dohody uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa článku 218 zmluvy, ktorá obsahuje primerané záruky týkajúce sa ochrany osobných údajov a základných práv a slobôd jednotlivcov, alebo

c)      dohody o spolupráci uzatvorenej medzi Eurojustom a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súlade s článkom 27 rozhodnutia 2002/187/SVV.

Takýto prenos si nevyžaduje ďalšie schvaľovanie. Eurojust môže uzavrieť dohody o pracovných podmienkach s cieľom plniť uvedené dohody alebo vykonávať rozhodnutia o primeranosti.

2.           Odchylne od odseku 1 môže Eurojust povoliť prenos osobných údajov do tretích krajín, medzinárodným organizáciám či Interpolu v konkrétnych prípadoch, a to pod podmienkou, že:

a)      prenos údajov je absolútne nevyhnutný na účely ochrany základných záujmov jedného alebo viacerých členských štátov, a to v rozsahu cieľov Eurojustu,

b)      prenos údajov je absolútne nevyhnutný, aby sa zabránilo bezprostrednému nebezpečenstvu súvisiacemu s trestnou činnosťou alebo teroristickými trestnými činmi,

c)      prenos je inak nevyhnutný alebo právoplatne požadovaný z dôležitých dôvodov plynúcich z verejného záujmu Únie alebo jej členských štátov, ktoré uznáva právo Únie alebo právo členských štátov, alebo na účely stanovenia, uplatňovania alebo obhajoby právnych nárokov, alebo

d)      prenos je potrebný na ochranu životných záujmov dotknutej osoby alebo inej osoby.

3.           Kolégium navyše môže po dohode s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov povoliť súbor prenosov údajov v súlade s písmenami a) až d), pričom zohľadní existenciu záruk v oblasti ochrany osobných údajov a základných práv a slobôd jednotlivcov, a to počas obdobia najviac jedného roka, ktoré je však možné predĺžiť.

4.           Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov musí byť informovaný o prípadoch, v ktorých sa uplatňuje odsek 3.

5.           Eurojust môže prenášať administratívne osobné údaje v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 46 Styční sudcovia pridelení do tretích krajín

1.           Na účely uľahčenia justičnej spolupráce s tretími krajinami v prípadoch, v ktorých Eurojust poskytuje pomoc v súlade s týmto nariadením, môže kolégium prideliť do tretej krajiny styčných sudcov pod podmienkou, že s takouto treťou krajinou existuje dohoda o pracovných podmienkach uvedená v článku 43.

2.           Styčný sudca uvedený v odseku 1 musí mať prax spočívajúcu v práci s Eurojustom a primerané znalosti v oblasti justičnej spolupráce a fungovania Eurojustu. Na pridelenie styčného sudcu v mene Eurojustu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného sudcu a jeho členského štátu.

3.           Ak sa styčný sudca, ktorého pridelil Eurojust, vyberie z národných členov, zástupcov alebo asistentov:

a)      členský štát ho vo funkcii národného člena, zástupcu alebo asistenta nahradí,

b)      stráca právomoci, ktoré mu boli udelené podľa článku 8.

4.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 110 služobného poriadku, kolégium po porade s Komisiou vypracúva pravidlá prideľovania styčných sudcov a prijíma potrebné vykonávajúce opatrenia.

5.           Činnosť styčných sudcov pridelených Eurojustom podlieha dozoru európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Styční sudcovia podávajú správu kolégiu, ktoré o ich činnosti vo výročnej správe a vhodným spôsobom informuje Európsky parlament a Radu. Styční sudcovia informujú národných členov a príslušné vnútroštátne orgány o všetkých prípadoch týkajúcich sa ich členského štátu.

6.           Príslušné orgány členských štátov a styční sudcovia uvedení v odseku 1 môžu navzájom nadväzovať priame kontakty. V takých prípadoch styčný sudca o týchto kontaktoch informuje príslušného národného člena.

7.           Styční sudcovia uvedení v odseku 1 majú pripojenie k systému správy prípadov.

Článok 47 Žiadosti o justičnú spoluprácu adresované tretím krajinám a podané tretími krajinami

1.           Eurojust koordinuje vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu, ktorú podali tretie krajiny, ak sú tieto žiadosti súčasťou toho istého vyšetrovania a vyžadujú si vybavenie najmenej v dvoch členských štátoch. Takéto žiadosti môže Eurojustu zaslať aj príslušný vnútroštátny orgán.

2.           V naliehavom prípade a v súlade s článkom 19 môže žiadosti uvedené v odseku 1 tohto článku a podané treťou krajinou, ktorá s Eurojustom uzavrela dohodu o pracovných podmienkach, prijímať a spracúvať systém pohotovostnej koordinácie.

3.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 3, v prípade žiadostí o justičnú spoluprácu, ktoré sa týkajú rovnakého vyšetrovania a vyžadujú vykonanie v tretej krajine, Eurojust uľahčí justičnú spoluprácu s danou treťou krajinou.

KAPITOLA VI ROZPOČTOVÉ USTANOVENIA

Článok 48 Rozpočet

1.           Odhady všetkých príjmov a výdavkov Eurojustu sa pripravujú na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a vykazujú sa v rozpočte Eurojustu.

2.           Rozpočet Eurojustu musí byť z hľadiska príjmov a výdavkov vyrovnaný.

3.           Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie zdroje, príjmy Eurojustu zahŕňajú:

a)      príspevok od Únie uvedený vo všeobecnom rozpočte Európskej únie,

b)      všetky dobrovoľné finančné príspevky od členských štátov,

c)      poplatky za publikácie a ďalšie služby poskytnuté Eurojustu,

d)      granty ad hoc.

4.           Výdavky Eurojustu zahŕňajú odmeny zamestnancov, administratívne výdavky, výdavky na infraštruktúru a prevádzkové náklady.

Článok 49 Zostavovanie rozpočtu

1.           Organizačný riaditeľ vypracuje každý rok návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a zašle ho kolégiu.

2.           Kolégium na základe tohto návrhu vypracuje predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok.

3.           Predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu sa zasiela Európskej komisii najneskôr do 31. januára každého roka. Kolégium zašle konečný návrh odhadu zahŕňajúci návrh plánu pracovných miest Komisii do 31. marca.

4.           Komisia zašle výkaz s odhadmi Európskemu parlamentu a Rade (rozpočtovému orgánu) spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

5.           Komisia na základe výkazu s odhadmi zahrnie do návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré pokladá za potrebné pre plán pracovných miest, ako aj výšku príspevku požadovaného zo všeobecného rozpočtu, a tento návrh predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 zmluvy.

6.           Rozpočtové prostriedky určené ako príspevok pre Eurojust schvaľuje rozpočtový orgán.

7.           Plán pracovných miest Eurojustu prijíma rozpočtový orgán.

8.           Rozpočet Eurojustu prijíma kolégium. Právoplatným sa stáva po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. Podľa potreby sa primerane upraví.

9.           V prípade akéhokoľvek stavebného projektu, ktorý pravdepodobne bude mať značný vplyv na rozpočet, Eurojust čo najskôr informuje Európsky parlament a Radu v súlade s ustanoveniami článku 203 nariadenia (EÚ, EURATOM) č. 966/2012.

10.         S výnimkou prípadov vyššej moci uvedených v článku 203 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa stavebný projekt prerokuje do štyroch týždňov od doručenia do oboch inštitúcií.

Stavebný projekt sa považuje za schválený po uplynutí tejto štvortýždňovej lehoty, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada v tejto lehote neprijme rozhodnutie v opačnom zmysle.

Ak Európsky parlament alebo Rada vyjadrí v tejto štvortýždňovej lehote riadne odôvodnené pochybnosti, uvedená lehota sa jednorazovo predĺži o dva týždne.

Ak Európsky parlament alebo Rada prijme rozhodnutie, že stavebný projekt nepovoľuje, Eurojust svoj návrh stiahne a môže predložiť nový návrh.

11.         Eurojust môže projekt obstarania budovy financovať prostredníctvom úveru na základe predchádzajúceho schválenia rozpočtovým orgánom v súlade s článkom 203 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 50 Plnenie rozpočtu

Organizačný riaditeľ koná ako povoľujúci úradník Eurojustu a plní rozpočet Eurojustu na svoju vlastnú zodpovednosť a v medziach povolených v rozpočte.

Článok 51 Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.           Účtovník Eurojustu zasiela do 1. marca po ukončení každého rozpočtového roka predbežnú účtovnú závierku účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov.

2.           Eurojust zasiela do 31. marca po ukončení každého rozpočtového roka správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov.

3.           Účtovník Komisie zasiela do 31. marca po ukončení každého rozpočtového roka Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku Eurojustu konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie.

4.           V súlade s článkom 148 ods. 1 nariadenia (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 predloží Dvor audítorov svoje pripomienky k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu najneskôr do 1. júna nasledujúceho roka.

5.           Organizačný riaditeľ po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu podľa článku 148 nariadenia (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 vypracuje konečnú účtovnú závierku Eurojustu na svoju vlastnú zodpovednosť a predloží ju kolégiu na vyjadrenie stanoviska.

6.           Kolégium predkladá stanovisko ku konečnej účtovnej závierke Eurojustu.

7.           Organizačný riaditeľ zašle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom kolégia Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov do 1. júla po ukončení každého rozpočtového roka.

8.           Konečná účtovná závierka Eurojustu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra nasledujúceho roka.

9.           Organizačný riaditeľ zasiela Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 30. septembra nasledujúceho roka. Organizačný riaditeľ zároveň zašle svoju odpoveď aj kolégiu a Komisii.

10.         Organizačný riaditeľ predkladá Európskemu parlamentu správu o plnení svojich povinností, ak je k tomu vyzvaný. Rada môže organizačného riaditeľa vyzvať, aby jej predložil správu o plnení svojich povinností.

11.         Organizačný riaditeľ predkladá Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na riadne uplatňovanie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok v súlade s článkom 165 ods. 3 nariadenia (EÚ, EURATOM) č. 966/2012.

12.         Európsky parlament na odporúčanie Rady uznášajúcej sa kvalifikovanou väčšinou udelí do 15. mája roka N+2 organizačnému riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.

Článok 52 Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá platné pre Eurojust prijíma kolégium v súlade s [nariadením č. 2343/2002 z 23. decembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev] a po konzultácii s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od [nariadenia č. 2343/2002], okrem prípadov, keď je takáto odchýlka nevyhnutne potrebná z dôvodu prevádzky Eurojustu a keď na to Komisia vopred udelila súhlas.

KAPITOLA VII PERSONÁLNE USTANOVENIA

Článok 53 Všeobecné ustanovenia

Na zamestnancov Eurojustu sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie a pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Európskej únie na účely uvedenia tohto služobného poriadku a týchto podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov do platnosti.

Článok 54 Vyslaní národní experti a ďalší personál

1.           Eurojust môže využívať vyslaných národných expertov alebo iných pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami Eurojustu.

2.           Kolégium prijme rozhodnutie, ktorým stanoví pravidlá vysielania národných expertov do Eurojustu.

KAPITOLA VIII HODNOTENIE A PREDKLADANIE SPRÁV

Článok 55 Účasť Európskeho parlamentu a národných parlamentov

1.           Eurojust zasiela svoju výročnú správu Európskemu parlamentu, ktorý k nej môže predložiť poznámky a závery.

2.           Predseda kolégia sa dostaví pred Európsky parlament na jeho žiadosť s cieľom prediskutovať veci týkajúce sa Eurojustu, a najmä predložiť výročnú správu, pričom sa zohľadnia povinnosti zachovávania mlčanlivosti a dôvernosti. Diskusie sa priamo ani nepriamo netýkajú konkrétnych opatrení vo vzťahu ku konkrétnym operačným prípadom.

3.           Okrem ďalších povinností informovať a konzultovať stanovených v tomto nariadení Eurojust zasiela Európskemu parlamentu pre informáciu:

a)      výsledky štúdií a strategických projektov, ktoré Eurojust pripravil alebo objednal,

b)      dohody o pracovných podmienkach uzavreté s tretími stranami,

c)      výročnú správu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

4.           Eurojust zasiela svoju výročnú správu národným parlamentom. Eurojust zasiela národným parlamentom aj dokumenty uvedené v odseku 3.

Článok 56 Hodnotenie a preskúmanie

1.           Najneskôr do [piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] a potom každých päť rokov Komisia objednáva vypracovanie hodnotenia uplatňovania a vplyvu tohto nariadenia, ako aj účinnosti a efektívnosti Eurojustu a jeho pracovných postupov. Hodnotenie sa zaoberá najmä prípadnou potrebou upraviť mandát Eurojustu a finančnými dôsledkami takejto úpravy.

2.           Komisia predkladá hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi Európskemu parlamentu a národným parlamentom, Rade a kolégiu. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.

3.           V rámci každého druhého hodnotenia Komisia posúdi aj výsledky, ktoré Eurojust dosiahol so zreteľom na jeho ciele, mandát a úlohy.

KAPITOLA IX VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 57 Výsady a imunity

Na Eurojust a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

Článok 58

Jazykové podmienky

1.           Na Eurojust sa vzťahuje nariadenie č. 1[21].

2.           Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Eurojustu zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 59 Dôvernosť

1.           Národní členovia, ich zástupcovia a asistenti uvedení v článku 7, zamestnanci Eurojustu, národní spravodajcovia a úradník pre ochranu údajov sú viazaní povinnosťou zachovania dôvernosti všetkých informácií, o ktorých sa dozvedia pri plnení svojich pracovných povinností.

2.           Povinnosť zachovania dôvernosti sa týka všetkých osôb a všetkých orgánov prizvaných k spolupráci s Eurojustom.

3.           Povinnosť zachovania dôvernosti sa uplatňuje aj po odchode z funkcie alebo rozviazaní pracovného pomeru alebo po ukončení činností osôb uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.           Povinnosť zachovania dôvernosti sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré Eurojust dostal, pokiaľ tieto informácie už nie sú zverejnené alebo sprístupnené verejnosti.

5.           Členovia a zamestnanci úradu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sú viazaní povinnosťou zachovania dôvernosti všetkých informácií, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich úloh.

Článok 60 Transparentnosť

1.           Na dokumenty, ktoré sa týkajú administratívnych úloh Eurojustu, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.           Kolégium prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 do šiestich mesiacov odo dňa svojho prvého zasadnutia.

3.           Rozhodnutia, ktoré Eurojust prijíma podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo predmetom súdneho konania na Súdnom dvore Európskej únie, a to za podmienok stanovených v článku 228, resp. 263 zmluvy.

Článok 61 OLAF a Európsky dvor audítorov

1.           S cieľom napomáhať boj proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj oproti podvodom (OLAF), a prijme primerané ustanovenia, ktoré sa budú vzťahovať na všetkých zamestnancov Eurojustu, s využitím vzoru stanoveného v prílohe k uvedenej dohode.

2.           Európsky dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov aj priamo na mieste u všetkých príjemcov grantov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov, ktorí od Eurojustu dostali finančné prostriedky Únie.

3.           OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií priamo na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi uvedenými v nariadení (ES) č. 1073/1999 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[22] s cieľom zistiť, či nedošlo k nezrovnalostiam ovplyvňujúcim finančné záujmy Únie v súvislosti s výdavkami financovanými Eurojustom.

4.           Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o pracovných podmienkach uzavreté s tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a Interpolom, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grantoch Eurojustu musia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne oprávňujú Európsky dvor audítorov a OLAF, aby vykonávali takéto audity a vyšetrovania, a to podľa ich príslušných právomocí.

Článok 62 Bezpečnostné pravidlá na ochranu utajovaných skutočností

Eurojust uplatňuje bezpečnostné zásady uvedené v bezpečnostných pravidlách Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností, ako sa stanovuje v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom[23]. Zahŕňa to okrem iného ustanovenia o výmene, spracovaní a uchovávaní takýchto skutočností.

Článok 63 Administratívne vyšetrovania

Administratívne činnosti Eurojustu sú podliehajú vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 zmluvy.

Článok 64 Iná zodpovednosť ako zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov

1.           Zmluvná zodpovednosť Eurojustu sa spravuje právom rozhodným pre danú zmluvu.

2.           Každá rozhodcovská doložka v zmluve, ktorú uzatvorí Eurojust, musí obsahovať ustanovenie, že právomoc vynášať rozsudky prislúcha Súdnemu dvoru Európskej únie.

3.           V prípade mimozmluvnej zodpovednosti Eurojust v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú spoločné pre právne predpisy členských štátov, a nezávisle od akejkoľvek zodpovednosti vyplývajúcej z článku 37, nahradí všetky škody, ktoré spôsobilo kolégium alebo zamestnanci Eurojustu pri plnení svojich povinností.

4.           Odsek 3 sa vzťahuje aj na škody spôsobené národným členom, zástupcom alebo asistentom pri výkone ich povinností. Keď však konajú na základe právomocí, ktoré im boli udelené podľa článku 8, členský štát ich pôvodu nahradí Eurojustu sumy, ktoré Eurojust zaplatil na účely náhrady takejto škody.

5.           V sporoch o náhradu škôd uvedených v odseku 3 prislúcha rozhodovacia právomoc Súdnemu dvoru Európskej únie.

6.           Vnútroštátne súdy členských štátov, do ktorých právomoci patria spory týkajúce sa zodpovednosti Eurojustu podľa tohto článku, sa určia s odkazom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001[24].

7.           Osobná zodpovednosť zamestnancov voči Eurojustu sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 65 Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky

Sídlom Eurojustu je Haag v Holandsku.

Potrebné ustanovenia o poskytnutí priestorov Eurojustu v Holandsku a o zabezpečení potrebného vybavenia zo strany Holandska, spolu s konkrétnymi pravidlami, ktoré sú v Holandsku uplatniteľné na organizačného riaditeľa, členov kolégia, zamestnancov Eurojustu a členov ich rodín, sa stanovia v dohode o sídle Eurojustu, ktorá sa uzatvorí medzi Eurojustom a Holandskom po získaní súhlasu kolégia.

Holandsko poskytne čo najlepšie podmienky na zabezpečenie fungovania Eurojustu vrátane viacjazyčnej, európsky orientovanej školskej výučby a primeraného dopravného spojenia.

Článok 66 Prechodné opatrenia

1.           Eurojust je univerzálnym právnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám, ktoré uzatvoril, ako aj k záväzkom, ktoré prevzal, a majetkom, ktoré nadobudol Eurojust zriadený rozhodnutím Rady 2002/187/SVV.

2.           Národní členovia Eurojustu, ktorí boli vyslaní každým členským štátom podľa rozhodnutia 2002/187/SVV, prevezmú úlohu národných členov Eurojustu podľa oddielu II tohto nariadenia. Ich funkčné obdobie možno jedenkrát predĺžiť podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia bez ohľadu na predchádzajúce predĺženie.

3.           Predseda a podpredsedovia Eurojustu prevezmú v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia úlohu predsedu a podpredsedov Eurojustu podľa článku 11, kým im neskončí funkčné obdobie podľa rozhodnutia 2002/187/SVV. Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia môžu byť jedenkrát znovuzvolení podľa článku 11 ods. 3 tohto nariadenia bez ohľadu na predchádzajúce znovuzvolenie.

4.           Organizačný riaditeľ, ktorý bol naposledy vymenovaný podľa článku 29 rozhodnutia 2002/187/SVV, prevezme úlohu organizačného riaditeľa podľa článku 17, kým sa mu funkčné obdobie neskončí podľa rozhodnutia 2002/187/SVV. Funkčné obdobie organizačného riaditeľa možno jedenkrát predĺžiť po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

5.           Toto nariadenie neovplyvňuje právoplatnosť dohôd uzatvorených Eurojustom podľa rozhodnutia 2002/187/SVV. V platnosti zostávajú najmä všetky medzinárodné dohody, ktoré Eurojust uzatvoril a ktoré nadobudli platnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Článok 67 Zrušenie

1.           Týmto nariadením sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia 2002/187/SVV, 2003/659/SVV a 2009/426/SVV.

2.           Odkazy na zrušené rozhodnutia Rady uvedené v odseku 1 sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 68 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA 1

Zoznam foriem závažnej trestnej činnosti, ktoré patria do právomoci Eurojustu v súlade s článkom 3 ods. 1:

– organizovaná trestná činnosť,

– terorizmus,

– obchodovanie s drogami,

– pranie špinavých peňazí,

– korupcia,

– trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie,

– vražda, ťažké ublíženie na zdraví,

– únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

– sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie žien a detí, detská pornografia a kontaktovanie detí na sexuálne účely,

– rasizmus a xenofóbia,

– organizovaná lúpež,

– trestná činnosť súvisiaca s motorovými vozidlami,

– podvodné konanie a podvody,

– vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

– falšovanie a pirátstvo výrobkov,

– falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

– falšovanie a pozmeňovanie peňazí a platobných prostriedkov,

– počítačová kriminalita,

– zneužitie vnútorných informácií a manipulácia finančného trhu,

– pašovanie nelegálnych prisťahovalcov,

– obchodovanie s ľuďmi,

– nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

– nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

– nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

– nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

– nedovolené obchodovanie s ohrozenými živočíšnymi druhmi,

– nedovolené obchodovanie s ohrozenými rastlinnými druhmi a odrodami,

– trestné činy poškodzujúce životné prostredie,

– znečisťovanie mora z lodí,

– trestná činnosť súvisiaca s jadrovými a rádioaktívnymi látkami,

– genocída, trestné činy proti ľudskosti a vojnové zločiny.

PRÍLOHA 2

Kategórie osobných údajov uvedených v článku 27

1.           a)       priezvisko, rodné priezvisko, mená a všetky prezývky alebo pseudonymy,

b)      dátum a miesto narodenia,

c)      národnosť,

d)      pohlavie,

e)      trvalý pobyt, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby,

f)       čísla sociálneho poistenia, vodičské oprávnenia, údaje z dokladov totožnosti a cestovných pasov, colné a daňové identifikačné čísla,

g)      informácie o právnických osobách, ak zahŕňajú informácie o jednotlivcoch, ktorých totožnosť bola alebo môže byť zistená a ktorí podliehajú súdnemu vyšetrovaniu alebo trestnému stíhaniu,

h)      bankové účty a účty v iných finančných inštitúciách,

i)       opis a charakteristika údajných trestných činov, dátum, kedy boli spáchané, trestná kategória trestných činov a stav vyšetrovania,

j)       skutočnosti poukazujúce na medzinárodný rozmer prípadu,

k)      podrobnosti o údajnom členstve v zločineckej organizácii,

l)       telefónne čísla, e-mailové adresy, údaje o premávke a polohe, ako aj súvisiace údaje potrebné na zistenie totožnosti predplatiteľa alebo používateľa,

m)     údaje o evidencii vozidla,

n)      profily DNA zistené z nekódujúcej časti DNA, fotografie a odtlačky prstov;

2.           a)       priezvisko, rodné priezvisko, mená a všetky prezývky alebo pseudonymy,

b)      dátum a miesto narodenia,

c)      národnosť,

d)      pohlavie,

e)      trvalý pobyt, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby,

f)       opis a charakteristika trestných činov, ktoré sa ich týkajú, dátum, kedy boli spáchané, trestná kategória trestných činov a stav vyšetrovania.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie a finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky [orgánu]

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [orgánu]

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Príspevky od tretích strán

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (EUROJUST)

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[25]

Oblasť politiky: 33 – Spravodlivosť

Činnosť: 33.03 – Spravodlivosť v trestných a občianskoprávnych veciach (od 2014: 33.03 – Spravodlivosť)

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[26]

þ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Eurojust bol zriadený rozhodnutím 2002/187/SVV v nadväznosti na iniciatívu členských štátov ako orgán Únie s právnou subjektivitou s cieľom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti. V článku 85 ZFEÚ sa stanovuje, že Eurojust sa má riadiť nariadením prijatým v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Jeho poslaním je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie. V tomto návrhu nariadenia sa stanovuje obnovený jednotný právny rámec pre novú Agentúru Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktorá je právnym nástupcom Eurojustu.

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 2: Zlepšiť justičnú spoluprácu v trestných veciach, a tak prispieť k vytvoreniu skutočného európskeho priestoru spravodlivosti

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

33.03 – Spravodlivosť v trestných a občianskoprávnych veciach

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

V dôsledku vytvorenia spoločnej platformy pre vyšších prokurátorov a sudcov zo všetkých členských štátov EÚ zohráva Eurojust ústrednú úlohu pri rozvoji európskeho priestoru spravodlivosti. Okrem toho zohráva veľkú úlohu v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti v EÚ ako účinný sprostredkovateľ justičnej spolupráce, ktorého pomoc čoraz viac vyhľadávajú národní odborníci. Medzi očakávané účinky patria:

1. Operačná práca Eurojustu

Eurojust podporuje a posilňuje justičnú spoluprácu v trestných veciach. Národní členovia, ktorí konajú buď jednotlivo, alebo ako kolégium, zasahujú v konkrétnych trestnoprávnych prípadoch, keď vnútroštátne orgány potrebujú lepšiu koordináciu alebo musia prekonať ťažkosti s praktickým využitím nástrojov justičnej spolupráce a vzájomného uznávania. Eurojust rýchlo rieši jazykové alebo právne problémy, prípadne zisťuje, ktoré orgány majú právomoc konať v iných krajinách, a tak pomáha premostiť širokú rozmanitosť právnych systémov a tradícií v EÚ a podporovať vzájomnú dôveru, ktorá je základným kameňom nástrojov vzájomného uznávania.

2. Stredisko justičných odborných znalostí Eurojustu pre účinné konanie proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti

Eurojust zohráva veľkú úlohu v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti. Organizuje koordinačné stretnutia, na ktorých sa stretávajú vnútroštátne orgány s cieľom dohodnúť sa na spoločnom prístupe k vyšetrovaniu, pripraviť žiadosti o pomoc, vyriešiť právne otázky alebo nájsť na ne odpovede či rozhodovať o súčasných operáciách. Eurojust sa zapája do zriaďovania a účasti na spoločných vyšetrovacích tímoch, a tak poskytuje podporu členským štátom.

3. Spolupráca Eurojustu s partnermi

Eurojust spolupracuje s ostatnými agentúrami, najmä Europolom, úradom OLAF, ako aj s tretími štátmi a hostí sekretariáty Európskej justičnej siete, siete expertov spoločných vyšetrovacích tímov a Siete pre genocídu v súlade s rozhodnutím Rady.

4. Vzťahy Eurojustu s Európskou prokuratúrou

V súlade s článkom 86 ZFEÚ musí byť Európska prokuratúra vytvorená „z Eurojustu“. Cieľom tohto návrhu je preto okrem iného upraviť vzťahy medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou. Administratívna podpora Európskej prokuratúre sa bude poskytovať s nulovými nákladmi.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

V súlade s plánom uplatňovania spoločného prístupu na agentúry pripravuje Komisia usmernenia na vymedzenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti pre agentúry. Predpokladá sa, že tieto usmernenia budú dokončené v roku 2013.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

V krátkodobom horizonte sa od Eurojustu očakáva, že bude naďalej vykonávať svoju hlavnú činnosť, najmä tú, ktorá sa priamo týka podpory a posilňovania koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a trestné stíhanie prípadov závažnej cezhraničnej trestnej činnosti. Tok informácií a väzba medzi vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom sa majú posilniť.

V strednodobom horizonte sa štruktúra, prevádzka a úlohy Eurojustu a parlamentný dohľad nad ním posilnia prostredníctvom tohto návrhu v súlade s článkom 85 ZFEÚ. Aj článok 86 ZFEÚ prináša požiadavky a zriadenie Európskej prokuratúry z Eurojustu: Eurojust bude musieť Európskej prokuratúre poskytovať služby administratívnej podpory.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Prínos opatrení Eurojustu: napomáhanie justičnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a zlepšovanie koordinácie s cieľom účinnejšie bojovať proti trestnej činnosti má skutočne rozmer EÚ a možno ho dosiahnuť len na úrovni EÚ.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Výročné správy Eurojustu potvrdzujú, že v oblasti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti je ešte vždy potrebná koordinácia a podpora na úrovni EÚ, ako aj medzinárodná koordinácia a podpora. V uplynulom desaťročí došlo k prudkému nárastu organizovanej trestnej činnosti, ako je obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, terorizmus a počítačová kriminalita vrátane detskej pornografie. Vytvára sa nové zločinecké prostredie, pre ktoré sú čoraz charakteristickejšie veľmi mobilné a flexibilné skupiny pôsobiace vo viacerých jurisdikciách a odvetviach trestnej činnosti, ktorých šíreniu napomáha najmä rozsiahle a nelegálne používanie internetu. Členské štáty nemôžu proti nim účinne bojovať na vnútroštátnej úrovni, preto sa koordinácia a pomoc stávajú mimoriadne dôležitými. Eurojust je jedinou agentúrou EÚ, ktorá motivuje vnútroštátne justičné orgány k riadnemu vyšetreniu a trestnému stíhaniu týchto prípadov.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Posilnenie justičnej spolupráce v trestných veciach je nevyhnutnou súčasťou vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Poslanie Eurojustu pri uľahčovaní koordinácie a spolupráce sa rozvíja v kontexte ďalších právnych nástrojov v oblasti ako Dohovor o vzájomnej pomoci z roku 2000, rámcové rozhodnutie Rady o európskom zatykači alebo rámcové rozhodnutie Rady o konfliktoch jurisdikcií. Netreba zabúdať na synergie s ostatnými agentúrami SVV, najmä Europolom, a nutnosť zabrániť duplicite úloh a zlepšiť spoluprácu. Jasné synergie budú takisto súčasťou spolupráce medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou.

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[27]

Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

– ¨  výkonnými agentúrami.

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

X Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨ tretie krajiny alebo orgány, ktoré ustanovili,

– ¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– ¨ EIB a Európsky investičný fond,

– X orgány uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– ¨ verejnoprávne orgány,

– ¨ súkromnoprávne orgány poverené vykonávaním verejnej služby do rozsahu, do akého poskytujú primerané finančné záruky,

– ¨ súkromnoprávne orgány podliehajúce právu členského štátu, ktoré sú poverené plnením verejno-súkromného partnerstva a poskytujú primerané finančné záruky,

– ¨ osoby poverené realizáciou osobitných akcií v SZBP podľa hlavy V ZEÚ a určené v príslušnom základnom akte.

– V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Cieľom tohto legislatívneho návrhu je modernizácia právneho rámca Eurojustu a zjednodušenie jeho fungovania.

Bol vypracovaný v duchu rozpočtovej neutrality. V dôsledku toho pre tento legislatívny návrh platí finančné plánovanie Eurojustu, ktoré bolo pripravené na obdobie 2014 – 2020 a prijaté Komisiou v júli 2013.

Toto nariadenie však prináša nový prvok, ktorý sa týka vzťahov s Európskou prokuratúrou: ako sa v tomto nariadení uvádza, Eurojust by mal zabezpečovať pre Európsku prokuratúru štruktúry administratívnej podpory vrátane financií, ľudských zdrojov, bezpečnosti a IT.

Eurojust by zároveň už nemal pracovať na trestných činoch ovplyvňujúcich finančné záujmy EÚ, ktoré predstavujú 5 – 10 % súčasných prípadov. V dôsledku toho možno presúvať pracovné miesta v rámci agentúry tak, aby sa zabezpečila podpora fungovania Európskej prokuratúry.

Finančný vplyv tohto návrhu na rozpočet je preto neutrálny a nemení celkový počet pracovných miest uvedený vo finančnom plánovaní na obdobie rokov 2014 – 2020.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Predseda Eurojustu v mene kolégia každý rok predkladá Európskemu parlamentu výročnú správu o práci vykonanej Eurojustom, ako aj informácie o dohodách o pracovných podmienkach uzatvorených s tretími stranami a výročnú správu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

Komisia do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a následne každých päť rokov objedná vykonanie vonkajšieho nezávislého hodnotenia uplatňovania nariadenia a činností Eurojustu.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

V tejto fáze neboli zistené žiadne konkrétne riziká v oblasti systémov riadenia a kontroly.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

Eurojust podlieha administratívnym kontrolám vrátane rozpočtovej kontroly, vnútorného auditu, výročných správ Európskeho dvora audítorov a výročného absolutória vo vzťahu k plneniu rozpočtu EÚ.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

S cieľom bojovať proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam sa na agentúru neobmedzene uplatňujú ustanovenia nariadenia (ES) č. 1073/1999.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Okruh………………………...……….] || DRP/NRP ([28]) || krajín EZVO[29] || kandidátskych krajín[30] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || 33.0304 Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (EUROJUST) || DRP || NIE || ÁNO Po dohode || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Okruh……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 3 || Bezpečnosť a občianstvo

EUROJUST || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Hlava 1 || Záväzky || (1) || || || || || || || ||

Platby || (2) || || || || || || || ||

Hlava 2 || Záväzky || (1a) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Platby || (2a) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Hlava 3 || Záväzky || (3a) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

|| Platby || (3b) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Rozpočtové prostriedky pre EUROJUST SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3a || || || || || || || ||

Platby || = 2 + 2a + 3b || || || || || || || ||

Program Spravodlivosť || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

33 03 02 – Zlepšenie justičnej spolupráce v občianskoprávnych a trestných veciach || Záväzky || (1) || || || || || || 0,400 || || 0,400

Platby || (2) || || || || || || 0,400 || || 0,400

Program Spravodlivosť SPOLU[31] || Záväzky || (1) || || || || || || 0,400 || || 0,400

Platby || (2) || || || || || || 0,400 || || 0,400

Tento výpočet vychádza z predpokladu, že štruktúry administratívnej podpory, ktoré Eurojust poskytuje Európskej prokuratúre, vrátane financií, ľudských zdrojov, bezpečnosti a IT, sú rozpočtovo neutrálne a nevyžadujú si ďalších zamestnancov z plánu pracovných miest Eurojustu, keďže v dôsledku zastavenia niektorých činností po zriadení Európskej prokuratúry sa počíta s vnútorným preskupením pracovných síl v Eurojuste.

Znamená to, že v praxi administratívna štruktúra Eurojustu napĺňala potreby Eurojustu aj Európskej prokuratúry. Táto administratívna štruktúra by zabezpečovala koordinované plánovanie a plnenie rozpočtu, rôzne aspekty personálneho riadenia a poskytovanie všetkých ostatných podporných služieb.

Predpokladá sa, že účtovník Eurojustu bude zároveň účtovníkom Európskej prokuratúry.

Náklady na vyhodnotenie týkajúce sa najmä uplatňovania a dosahu tohto nariadenia, ako aj účinnosti a efektívnosti Eurojustu, by mali byť uhradené z nového programu Spravodlivosť.

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: SPRAVODLIVOSŤ ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

GR JUST SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = platby spolu) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 – 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || || || || || || 0,400 || || 0,400

Platby || || || || || || 0,400 || || 0,400

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky [orgánu]

– X  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[32] || Priemerné náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Celkový počet || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[33] ... || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2 … || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 3 || || || || || || || || || || || || || || || ||

Výstup || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || . || || || || || ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [orgánu]

3.2.3.1.  Zhrnutie

– þ  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– o  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Ľudské zdroje || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Pracovné miesta z plánu pracovných miest (počet osôb) || || || || || || || ||

– z toho AD || || || || || || || ||

– z toho AST || || || || || || || ||

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) || || || || || || || ||

– z toho zmluvní zamestnanci || || || || || || || ||

– z toho vyslaní národní experti (VNE) || || || || || || || ||

Zamestnanci spolu || || || || || || || ||

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Personálne výdavky || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Pracovné miesta z plánu pracovných miest || || || || || || || ||

– z toho AD || || || || || || || ||

– z toho AST || || || || || || || ||

Externý zamestnanci || || || || || || || ||

– z toho zmluvní zamestnanci || || || || || || || ||

– z toho vyslaní národní experti (VNE) || || || || || || || ||

Personálne výdavky spolu || || || || || || || ||

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov pre materské GR

– X  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v celých číslach (alebo zaokrúhlené najviac na jedno desatinné miesto)

|| || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

|| XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || || || || || || ||

|| XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

|| XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

|| || || || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[34] ||

|| XX 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE z celkového finančného krytia) || || || || || || ||

|| XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

|| XX 01 04 yy[35] || – ústredie[36] || || || || || || ||

|| – delegácie || || || || || || ||

|| XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum) || || || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

|| SPOLU || || || || || || ||

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Tvorba politík odpozorovaním a poskytovanie poradenstva agentúre, rozpočtové a finančné poradenstvo pre agentúru a skutočné platby, absolutórium, návrhy rozpočtových postupov

Externí zamestnanci ||

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by sa mal zahrnúť do odseku 3 prílohy.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– X  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[37].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

– X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– X  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨         vplyv na vlastné zdroje

– ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[38]

Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               Rozhodnutie Rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom, zmenené rozhodnutím Rady 2003/659/SVV a rozhodnutím Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu.          Ú. v. ES L 063, 6.3.2002, s. 1.

[2]               Lepšej policajnej spolupráci a pomoci pri prevencii a boji proti závažnej trestnej činnosti sa venuje návrh nového nariadenia o Europole.

[3]               Rozhodnutie Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008, Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009, s. 14.

[4]               Pozri COM(2008) 135.

[5]               „Štúdia o posilnení Eurojustu“ vypracovaná spoločnosťou GHK.

[6]               Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[7]               Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.

[8]               Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 44.

[9]               Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009, s. 14.

[10]             Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1

[11]             Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s.103.

[12]             Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s.38.

[13]             Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1

[14]             Ú. v. ES L 105, 27.4.1996, s. 1.

[15]             Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

[16]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[17]             Nariadenie Rady č. 31 (EHS), 11 (ESAE) z 18. decembra 1961, ktorým sa stanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Ú. v. ES P 045, 14.6.1962, s. 1385, zmenené najmä nariadením Rady 259/68 z 29. februára 1968 (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1) v znení neskorších zmien.

[18]             Nariadenie Rady č. 31 (EHS), 11 (ESAE) z 18. decembra 1961, ktorým sa stanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Ú. v. ES P 045, 14.6.1962, s. 1385, zmenené najmä nariadením Rady 259/68 z 29. februára 1968 (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1) v znení neskorších zmien.

[19]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 8.

[20]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[21]             Ú. v. ES L 17, 6.10.1958, s. 385.

[22]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[23]             Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

[24]             Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie (ES) č. 44/2001 sa nahrádza nariadením (EÚ) č. 1215/2012 z 10. januára 2015.

[25]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[26]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[27]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[28]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[29]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[30]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[31]             V článku 56 návrhu nariadenia sa počíta s povinnosťou Komisie predkladať správu o uplatňovaní nariadenia. Táto správa sa má zakladať na vonkajšej štúdii.

[32]             Výstupy sú výrobky a služby, ktoré sa majú dodať (napr. počet financovaných výmen študentov, počet km postavených ciest a pod.).

[33]             Ako sa uvádza v bode 1.4.2. „Konkrétne ciele...“

[34]             ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

[35]             Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[36]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFF).

[37]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[38]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.