OBSAH

Mandát.. 3

Štruktúra...................................................................................................................................... 3

1........... Vývoj situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami.................................................. 3

1.1........ Vývoj na trhu do súčasnosti............................................................................................ 3

1.1.1..... Produkcia mlieka............................................................................................................ 3

1.1.2..... Výstupné poľnohospodárske ceny za mlieko v EÚ.......................................................... 4

1.1.3..... Ceny mliečnych výrobkov, stav zásob a vývoz................................................................. 4

1.1.4..... Odhadované marže producentov mlieka a mliečnych výrobkov v EÚ............................... 4

1.2........ Strednodobá perspektíva trhu......................................................................................... 5

2........... Postupné zrušenie kvót na mlieko.................................................................................... 6

2.1........ Produkcia mlieka v porovnaní so stropmi pre kvóty......................................................... 6

2.2........ Vývoj cien kvót na mlieko............................................................................................... 7

3........... Záverečné poznámky...................................................................................................... 7

PRÍLOHA I. produkcia MLIEKA A VÝVOJ CIEN MLIEKA............................................. 9

PRÍLOHA II. STREDNODOBÁ PERSPEKTÍVA V SEKTORE MLIEKA A MLIEČNYCH VÝROBKOV 10

PRÍLOHA III. produkcia MLIEKA V POROVNANÍ S KVÓTAMI................................. 13

PRÍLOHA IV. VÝVOJ CIEN KVÓT NA MLIEKO V EÚ....................................................... 14

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko – druhá správa o „hladkom ukončení“

Mandát

V článku 184 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) sa Komisii ukladá, aby do 31. decembra 2010 a 31. decembra 2012 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o vývoji situácie na trhu a následných podmienkach postupného zrušenia systému kvót na mlieko, a to podľa potreby s príslušnými návrhmi. Takzvaná prvá správa o hladkom ukončení bola uverejnená 8. decembra 2010 ako KOM(2010) 727 v konečnom znení a súčasná správa je druhou správou v poradí.

Štruktúra

Táto správa pozostáva z troch častí: v prvej časti sa opisuje vývoj situácie na trhu s kravským mliekom od polovice roku 2010 (konečný dátum prvej správy o hladkom ukončení) a uvádza sa strednodobá perspektíva, v druhej časti sa skúma postupné zrušenie systému kvót na mlieko a v tretej časti sa uvádzajú záverečné poznámky.

1.           Vývoj situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami

1.1.        Vývoj na trhu do súčasnosti

Do konca roku 2010 pretrvávala na trhu s mliečnymi výrobkami nestálosť, hoci v menšom rozsahu ako v rokoch 2007 až 2009. V roku 2011 a dosiaľ v roku 2012 táto nestálosť do určitej miery ustúpila. V rokoch 2010 a 2011 ceny kolísali na vysokých úrovniach, čo viedlo k vyššej produkcii a úprave cien v prvom polroku 2012. V treťom štvrťroku 2012 sa ceny začali opäť zvyšovať.

1.1.1      Produkcia mlieka

Zber kravského mlieka v EÚ sa počas posledných troch rokov neustále zvyšoval: + 1,4 % v roku 2010, + 2 % v roku 2011 a približne 1,5 % počas prvých siedmich mesiacov roku 2012 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2011.

Výroba mlieka rástla aj v najvýznamnejších regiónoch sveta dodávajúcich mlieko: kombinovaná produkcia USA, Nového Zélandu, Austrálie a Argentíny sa počas rokov 2010 až 2011 zvýšila o 5,3 %. Tento trend pokračuje aj v roku 2012, hoci v USA možno po letnej vlne horúčav badať určité spomalenie. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2011 sa produkcia mlieka počas prvých ôsmich mesiacov v roku 2012 zvýšila o 2,8 % v USA, o 11,4 % na Novom Zélande (údaje iba do júla), o 4,7 % v Austrálii a o 5,9 % v Argentíne (pozri graf 1 v prílohe I).

1.1.2.     Výstupné poľnohospodárske ceny za mlieko v EÚ

Priemerné výstupné poľnohospodárske ceny za mlieko v EÚ sa od apríla do novembra 2010 neustále zvyšovali. Do apríla 2011 sa udržali na úrovni 33 centov/kg a v novembri 2011 sa opäť zvýšili na úroveň 35,1 centa/kg, vyjadrené ako vážený priemer v EÚ‑27 (pozri graf 2 v prílohe I). V decembri 2011, januári a februári 2012 sa objavila sezónna korekcia vo výške – 2 %. Na porovnanie, táto sezónna korekcia predstavovala na začiatku roku 2010 – 3 % a na začiatku roka 2011 – 1 %.

V roku 2012 však klesajúci charakter pokračoval až do leta, pričom presahoval sezónny trend a zodpovedal tlaku zvýšenej ponuky mlieka v rámci EÚ aj mimo nej. Najnovšia priemerná výstupná poľnohospodárska cena za mlieko v EÚ sa v auguste 2012 odhaduje na 31,3 centa/kg, čo je 9,5 % pod priemernou cenou v júli 2011, ale 1,2 % nad priemernou cenou v júli 2010 a 27 % nad najnižšou úrovňou dosiahnutou v máji 2009.

Najnovšie dostupné aktuálne ceny mlieka a mliečnych výrobkov v čase prípravy tejto správy poukazovali na zotavenie v blízkej budúcnosti, ktorého dôsledkom by mali byť vyššie výstupné poľnohospodárske ceny za mlieko v neskoršej fáze.

1.1.3.     Ceny mliečnych výrobkov, stav zásob a vývoz

V dôsledku výrazného zotavenia cien počas roku 2010 a väčšiny roku 2011 a v dôsledku priaznivého vývoja na trhu nedošlo v období rokov 2010 až 2012 k intervenčným nákupom a verejné zásoby masla a sušeného odstredeného mlieka sú teda prázdne. Verejné zásoby vo výške 76 000 ton masla a 257 000 ton sušeného odstredeného mlieka nakúpené počas krízy v roku 2009 sa uvoľnili späť na trh, pričom časť sa uvoľnila prostredníctvom otvorenej verejnej súťaže a časť v rámci systému pre najchudobnejšie osoby bez toho, aby sa narušili podmienky na trhu.

Zotavenie cien mliečnych výrobkov v roku 2010 nastalo vďaka zvýšenému dopytu, najmä zo strany rýchlo rastúcich hospodárstiev, a vďaka nižším dodávkam z južnej pologule. Rovnaká situácia prevládala aj počas prvej polovice roku 2011. Od polovice roka 2011 sa však ceny mliečnych výrobkov dostali pod tlak spôsobený zvýšenou dostupnosťou mliečnych výrobkov z najvýznamnejších dodávateľských regiónov sveta. V prvých mesiacoch roku 2012 tlak na pokles cien pokračoval, až kým ceny mliečnych výrobkov v EÚ dosiahli spodnú úroveň približne 120 % (potenciálnej) intervenčnej ceny na konci mája. V júni sa ceny začali zvyšovať a do vypracovania tejto správy pokračovali v raste najmä vďaka zníženej dostupnosti mlieka z USA v dôsledku bezprecedentnej vlny horúčav a zároveň vďaka poklesu produkcie mlieka v EÚ, kým na južnej pologuli bola v tom čase zima, teda obdobie nízkej produkcie.

Vývoz EÚ sa v rokoch 2010 a 2011 v prípade všetkých významných mliečnych výrobkov zvýšil, s výnimkou masla/maslového oleja a sušeného plnotučného mlieka. Vývoz EÚ bol dynamický najmä v prípade sušeného odstredeného mlieka. V roku 2012 sa doteraz potvrdila dobrá vývozná výkonnosť vrátane významného zotavenia vývozu masla, ktorý počas prvých siedmich mesiacov roku 2012 celkovo prekročil úrovne z roku 2011. To sa dosiahlo bez podpory vývozu.

1.1.4.     Odhadované marže producentov mlieka a mliečnych výrobkov v EÚ

Na základe údajov informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva sa rastúce prevádzkové náklady počas väčšiny roku 2011 kompenzovali zvýšením cien mlieka. V prvom štvrťroku 2012 marže na mlieko v EÚ v dôsledku znižujúcich sa výstupných poľnohospodárskych cien za mlieko klesli, hoci zostali nad úrovňou z prvého štvrťroku 2011.

Podľa prvých odhadov za druhý štvrťrok 2012 sa náklady na krmivá zvýšili o 6 %, kým celkové prevádzkové náklady mierne klesli (– 2 %) v dôsledku významného poklesu nákladov na energiu (– 10 %). Index hrubej marže klesol v dôsledku 8 % poklesu výstupnej poľnohospodárskej ceny za mlieko o 17 %. Index hrubej marže je teraz o 24 % nižší ako v druhom štvrťroku 2011, keď bol druhý najvyšší od roku 2007 (referenčný rok pre EÚ‑27).

Situácia sa v jednotlivých členských štátoch, a dokonca aj v rámci členských štátov, líši v závislosti od zvoleného systému poľnohospodárstva a zloženia sortimentu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

1.2.        Strednodobá perspektíva trhu

Strednodobá perspektíva trhu v EÚ sa simulovala pomocou verzie modelu Aglink–Cosimo, pričom sa nepredpokladali zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky v nadväznosti na rozhodnutia týkajúce sa preskúmania stavu, ani zmeny obchodnej politiky. Cieľom tejto perspektívy nie je predpovedať budúci vývoj trhu, ale skôr opísať, čo by sa stalo v rámci konkrétneho súboru predpokladov a okolností, ktoré sa v čase prognózy považovali za pravdepodobné. Výsledky prognózy prezentované v tejto správe sú navyše predbežné a môžu sa líšiť od konečných hodnôt, ktoré majú byť uverejnené v novembri 2012.

Svetové trhové a politické prostredie vychádza z Výhľadu poľnohospodárstva OECD – FAO na obdobie rokov 2012 – 2021 a je prispôsobené najnovším dostupným makroekonomickým prognózam zo septembra 2012. Medzi najdôležitejšie faktory trhových prognóz patrí perspektíva rastu HDP v EÚ (mierny pokles v roku 2012 nasledovaný hospodárskym oživením), predpokladané oslabenie eura počas prvých troch rokov obdobia prognózy a následné posilnenie v rokoch 2014 a 2015 a aktualizácia prognózy OECD – FAO týkajúcej sa svetových trhových cien mliečnych výrobkov, v rámci ktorej sa zohľadňuje vplyv sucha v USA a niektorých európskych krajinách v roku 2012. Ak by sa niektoré tieto prognózy/predpoklady nenaplnili, výrazne by to ovplyvnilo výsledné prognózy. V modeli Aglink‑Cosimo ako v každom inom strednodobom alebo dlhodobom modeli okrem toho nie sú zahrnuté očakávania vyššej cenovej nestálosti.

Na základe týchto prognóz sa strednodobá perspektíva trhu s mliečnymi výrobkami zdá byť priaznivá. Očakáva sa, že pokračujúca expanzia svetového dopytu, ktorá vyplýva z globálnej populácie a hospodárskeho rastu, bude spolu s rastúcou preferenciou mliečnych výrobkov (aj v dôsledku rastúcej spotreby na osobu) hlavnou hnacou silou. Trvalý dopyt po dovoze najmä zo strany rozvíjajúcich sa krajín bude mať pozitívny vplyv na ceny mliečnych výrobkov, a tým sa podporí vývozný potenciál EÚ. Predpokladá sa však, že trhový podiel EÚ sa v dôsledku vyššieho tempa rastu vývozu z ostatných krajín v prípade väčšiny mliečnych výrobkov mierne zhorší.

Predpokladá sa, že výroba mlieka v EÚ sa bude od roku 2012 aj naďalej miernym tempom rastu zvyšovať, toto tempo však zostane nižšie ako potenciálne tempo rastu založené na postupnom zrušení systému kvót na mlieko (pozri graf 3 a 4 v prílohe II). Očakáva sa, že produkcia mlieka v EÚ od roku 2009 do roku 2022 sa celkovo zvýši približne o 8 %, pričom objem mlieka dodávaný do mliekarní sa zvýši približne o 10 %. Predpokladá sa, že dodávky mlieka v EÚ budú v poslednom kvótovom roku (2014 – 2015) približne 6 % pod úrovňou kvóty. Očakáva sa, že zrušenie systému kvót na mlieko bude mať na dodávky mlieka na celkovej úrovni EÚ obmedzený vplyv.

V prípade syra a čerstvých mliečnych výrobkov je prognóza celkom pozitívna (pozri graf 5 v prílohe II). Očakáva sa, že produkcia čerstvých mliečnych výrobkov (vrátane konzumného mlieka, smotany, jogurtov atď.) v EÚ sa zvýši takmer o 8 % (od roku 2009 do roku 2022) a produkcia syra sa zvýši takmer o 10 %. Prognóza dopytu na domácom a svetovom trhu je pozitívna a aj napriek silnejúcemu euru v druhej časti obdobia prognózy by značný dopyt na svetovom trhu mohol umožniť postupné zvýšenie vývozu EÚ. Európska únia však bude vzhľadom na dynamickejší vývoj na svetovom trhu postupne strácať podiel na tomto trhu, aj keď v roku 2022 bude tento podiel ešte stále predstavovať približne 31 % svetového vývozu.

Predpokladá sa, že v krátkodobom horizonte zostane výroba sušeného plnotučného mlieka v EÚ relatívne stabilná (pozri graf 6 v prílohe II). Strednodobú perspektívu vývozu podporuje nárast svetového dopytu, a to najmä v Číne. Očakáva sa, že podiel EÚ na svetovom vývoze bude postupne klesať na 14 % v roku 2020 (z 25 % v roku 2009).

Výroba sušeného odstredeného mlieka v EÚ by sa mala počas celého obdobia prognózy zvýšiť približne o 28 % (pozri graf 7 v prílohe II). Výrazný svetový dopyt po dovoze by mohol prispieť k vyváženému trhu a pre vývoz predstavuje priaznivú prognózu. Podiel EÚ na svetovom trhu by mal v roku 2022 dosiahnuť približne 31 % svetového vývozu.

Prognóza naznačuje pokračujúcu stabilitu na trhu s maslom, ktorá vyplýva z pozitívnych podmienok na trhu počas obdobia prognózy, s cenami na pomerne vysokej úrovni a stabilným dopytom v EÚ (pozri graf 8 v prílohe II).

2.           Postupné zrušenie kvót na mlieko

2.1.        Produkcia mlieka v porovnaní so stropmi pre kvóty

V nadväznosti na rozhodnutie o zvýšení kvót na mlieko o 2 % od 1. apríla 2008 viedlo rozhodnutie týkajúce sa preskúmania stavu z novembra 2008 k ročnému zvyšovaniu kvót na mlieko o 1 % počas piatich po sebe nasledujúcich rokov so začiatkom od 1. apríla 2009 a k úprave koeficientu korekcie obsahu tuku, ktorá viedla k ďalšiemu de facto 1 % zvýšeniu kvót. Do skončenia platnosti systému kvót dňa 1. apríla 2015 zostáva jedno 1 % ročné zvýšenie (1. apríla 2013)[1].

Kvóty na mlieko sa postupne z roka na rok stávajú čoraz menej dôležité, keďže skutočná produkcia mlieka vo väčšine členských štátov tieto stropy nedosahuje. V kvótovom roku 2010 – 2011 prekročilo svoje kvóty na mlieko iba päť členských štátov, pričom celková produkcia v EÚ bola 6 % pod úrovňou kvóty. Podľa oznámení prijatých od členských štátov sa odhaduje, že v kvótovom roku 2011 – 2012 budú dodávky mlieka v EÚ približne na úrovni 4,7 % pod kvótou a že svoje vnútroštátne kvóty prekročí iba šesť členských štátov (pozri prílohu III). Počet členských štátov prekračujúcich svoje kvóty zostáva obmedzený a zodpovedajúci prebytok výroby predstavuje menej ako 0,2 % všetkých dodávok alebo priamych predajov mlieka.

Po miernom poklese dodávok mlieka v roku 2009 vyvolali priaznivé výstupné poľnohospodárske ceny za mlieko a dobré poveternostné podmienky v rokoch 2010 a 2011 zvýšenie úrovní výroby. Keď zvýšená výroba nielen v EÚ, ale aj vo všetkých regiónoch sveta dodávajúcich mlieko, vytvorila tlak na znižovanie výstupných poľnohospodárskych cien za mlieko, produkcia mlieka začala reagovať spomaľovaním v nasledujúcich mesiacoch. Tento vývoj ukazuje, že reakcia výroby sa postupne vyvíja podľa trhových signálov a že v rámci trhu s mliečnymi výrobkami zohrávajú významnú úlohu aj poveternostné podmienky.

Pri čoraz nižšej dôležitosti kvót na mlieko môže ponuka mlieka v EÚ lepšie reagovať na trhové príležitosti, reakcia poľnohospodárov na cenové signály je menej narušená a prostredníctvom reštrukturalizácie je možné dosiahnuť zlepšenie efektívnosti.

2.2.        Vývoj cien kvót na mlieko

Cena kvót na mlieko by sa mala popri skracovaní životnosti systému kvót znižovať, pričom vo väčšine členských štátov s veľmi nízkou alebo nulovou cenou kvóty sa to skutočne deje (pozri prílohu IV).

V členských štátoch s dodávkami mlieka výrazne pod stropmi pre kvóty je cena kvót už teraz veľmi nízka alebo sa rovná nule a pred zrušením systému kvót sa žiadne zásadné zmeny neočakávajú.

V členských štátoch s dodávkami mlieka blížiacimi sa k stropom pre kvóty a v obmedzenom počte členských štátoch s dodávkami mlieka prekračujúcimi stropy však cena kvót závisí od očakávania poplatku za prebytky. Predpokladá sa, že nákupy kvót budú v budúcnosti ďalej klesať smerom k nule s výkyvmi v dôsledku príležitostného prebytku produkcie za priaznivých poveternostných podmienok a dotovaných cien mlieka.

3.           Záverečné poznámky

Strednodobá a dlhodobá perspektíva v sektore mlieka a mliečnych výrobkov je vzhľadom na rast populácie a túžbu po západnom spôsobe stravovania v rýchlo rastúcich hospodárstvach priaznivá. Nebráni to však krátkodobým výkyvom na trhu. Cenový vývoj od uverejnenia prvej správy o hladkom ukončení vykazuje rastúci trend s určitými výkyvmi pozdĺž krivky. V tejto súvislosti nemôžu súčasné ťažkosti, ktoré v dôsledku zvýšenia cien krmív významnejším spôsobom postihli poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v určitých oblastiach, narušiť celkový pozitívny obraz tohto sektora.

Z dlhodobého hľadiska závisí rovnováha medzi ponukou a dopytom od veľkého množstva faktorov od hospodárskych parametrov po politické rozhodnutia. V tejto súvislosti predstavuje takzvaný súbor opatrení v sektore mlieka[2], ktorý sa plne uplatňuje od 3. októbra 2012, pre subjekty v dodávateľskom reťazci v sektore mlieka a mliečnych výrobkov nástroje na zosúladenie ich ponuky s trhom.

Vývoj výroby mlieka v porovnaní s vývojom kvót na mlieko, ako aj klesajúci trend cien kvót vyjadrujú, že „hladké ukončenie“ je na správnej ceste. Kvóty vo veľkej väčšine členských štátov už nie sú dôležité na obmedzovanie výroby a cena kvót už dosiahla nulu alebo sa k tejto hranici blíži.

Na základe tejto analýzy je Komisia toho názoru, že v rámci existujúceho systému, ktorý poskytuje výrobcom mlieka od roku 2008 istotu a ktorý sa ukázal byť účinným pri zabezpečovaní postupného rušenia kvót, nie je potrebná žiadna zmena.

Bez ohľadu na samotnú koncepciu hladkého ukončenia existujú určité obavy, pokiaľ ide o vidiecke oblasti, v ktorých zohráva produkcia mlieka kľúčovú úlohu, najmä v súvislosti so skončením platnosti systému kvót na mlieko. Začlenenie sektoru mlieka do „nových výziev“ v rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky pre poľnohospodárov v tomto sektore v tejto súvislosti predstavuje ďalšiu podporu v rámci prípravy na ukončenie systému kvót.

Návrhy reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky obsahujú nástroje, ktoré by mohli zmierniť možný vplyv. Komisia navyše vyhlásila otvorenú výzvu na predkladanie ponúk týkajúcu sa analýzy budúceho vývoja v sektore mlieka od roku 2015 nezávislými odborníkmi a do 30. júna 2014 predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o konkrétnom fungovaní ustanovení súboru opatrení v sektore mlieka[3], v ktorej sa zhodnotí vplyv na producentov mlieka a produkciu mlieka v znevýhodnených regiónoch v súvislosti so všeobecným cieľom zachovať výrobu v týchto regiónoch a ktorá sa bude týkať potenciálnych stimulov na podporu poľnohospodárov v súvislosti s pristúpením k dohodám o spoločnej výrobe.

Prílohy: I.          Vývoj cien mlieka

II.         Strednodobá perspektíva v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

III.        Produkcia mlieka v porovnaní s kvótami

IV.        Vývoj cien kvót na mlieko v EÚ

PRÍLOHA I.   produkcia MLIEKA A VÝVOJ CIEN MLIEKA

Graf 1 Vývoj zberu mlieka

Graf 2 Vývoj cien mlieka

PRÍLOHA II. STREDNODOBÁ PERSPEKTÍVA V SEKTORE MLIEKA A MLIEČNYCH VÝROBKOV

Graf 3 Vývoj ponuky kravského mlieka a stád dojníc v období rokov 2000 až 2022

Graf 4 Dodávky mlieka a využitie kvót na kravské mlieko

Graf 5 Vývoj na trhu so syrom v období rokov 2000 až 2022

Graf 6 Vývoj na trhu so sušeným plnotučným mliekom v období rokov 2000 až 2022

Graf 7 Vývoj na trhu so sušeným odstredeným mliekom v období rokov 2000 až 2022

Graf 8 Vývoj na trhu s maslom v období rokov 2000 až 2022

PRÍLOHA III.            produkcia MLIEKA V POROVNANÍ S KVÓTAMI

PRÍLOHA IV.            VÝVOJ CIEN KVÓT NA MLIEKO V EÚ

[1]               S výnimkou Talianska, v prípade ktorého sa súhrnné 5 % zvýšenie predsunulo k 1. aprílu 2009

[2]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

[3]               Pozri odsek 9 článku 184 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov (ES) č. 1234/2007 vložený takzvaným nariadením o súbore opatrení v sektore mlieka (EÚ) č. 261/2012.