DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zostáva pre Európsku úniu prioritou, čo bolo potvrdené aj v Štokholmskom programe. Hoci sa už v tejto oblasti dosiahol značný pokrok, justičná spolupráca v občianskych a trestných veciach je naďalej nedostatočná. V období po podpísaní Lisabonskej zmluvy a po zrušení tretieho piliera sa oblasť spravodlivosti dynamicky rozvíja, čo umožňuje reagovať na všetky výzvy. Legislatívne a politické opatrenia a ich súvislá implementácia sú kľúčovými nástrojmi. Financovanie môže pomôcť rozvíjať túto oblasť podporou legislatívy a tvorby politiky a presadzovaním ich vykonávania.

V súlade s oznámením o preskúmaní rozpočtu EÚ[1] boli preskúmané existujúce nástroje financovania spolu s mechanizmami na realizáciu s cieľom zabezpečiť jasnú orientáciu na európsku pridanú hodnotu a dosiahnuť racionalizáciu a zjednodušenie mechanizmov financovania. V dokumente „Rozpočet stratégie Európa 2020“[2] Komisia uviedla potrebu jednoduchšieho a transparentnejšieho rozpočtu na zvládnutie problémov plynúcich zo zložitosti programovej štruktúry a existencie veľkého počtu programov. Oblasť spravodlivosti sa uvádza ako príklad existujúcej fragmentácie, proti ktorej je potrebné prijať opatrenia.

Ako súčasť tohto rámca je program Spravodlivosť, zameraný na zjednodušenie a racionalizáciu, nástupcom troch súčasných programov:

– Civilná justícia (JCIV),

– Trestná justícia (JPEN),

– program Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP).

Zatiaľ čo právnym základom programu DPIP bolo verejné zdravie, a preto zohľadňoval otázky týkajúce sa zdravia, konkrétne znižovanie škodlivých účinkov spojených s užívaním drog, program Spravodlivosť pristupuje k protidrogovej politike z pohľadu predchádzania trestnej činnosti. Nezákonné obchodovanie s drogami, ktoré je jednou z oblastí trestnej činnosti, v ktorej európsky zákonodarca môže prijať minimálne normy týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií na základe článku 83 ZFEÚ, ako aj iné nelegálne aktivity týkajúce sa drog budú ťažiskom financovania v rámci nového programu.

Zlúčenie týchto programov opierajúcich sa o ustanovenia uvedené v časti III hlave V ZFEÚ umožní používať v tejto oblasti všeobecnú koncepciu financovania a efektívnejšie prideľovať prostriedky na horizontálne oblasti, napríklad na vzdelávanie.

Všeobecným cieľom tohto návrhu je prispieť k vytvoreniu skutočného priestoru spravodlivosti prostredníctvom podpory justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach. V záujme dosiahnutia tohto všeobecného cieľa je návrh zameraný na podporu účinného, komplexného a konzistentného uplatňovania právnych predpisov Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach, na zlepšenie prístupu k spravodlivosti a na prevenciu a znižovanie dopytu po drogách a ich ponuky.

Možno to dosiahnuť podporou vzdelávania, zvyšovaním povedomia, posilňovaním sietí a uľahčením nadnárodnej spolupráce. Európska únia si okrem toho potrebuje vybudovať kvalitnú analytickú základňu na podporu tvorby politiky a právnych predpisov v oblasti spravodlivosti.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Konzultácie so zainteresovanými stranami

Dňa 20. apríla 2011 sa začali verejné konzultácie so zainteresovanými stranami o budúcom financovaní činností v oblasti spravodlivosti, základných práv a rovnosti na obdobie po roku 2013[3]. Konzultácia prebiehala online dva mesiace a mohli sa jej zúčastniť všetky zainteresované strany, ako aj jednotlivci. Svoje príspevky v rámci nej odovzdalo 187 respondentov z väčšiny členských štátov, pričom významná časť týchto respondentov boli mimovládne organizácie.

Respondenti pozitívne hodnotili politické ciele programov a potvrdili potrebu financovania v daných oblastiach. Ocenili európsku pridanú hodnotu a neuviedli žiadnu oblasť, ktorá by nemala byť ďalej financovaná. Potvrdili potrebu zjednodušenia a zlepšenia a väčšinu navrhovaných opatrení hodnotili pozitívne vrátane zníženia počtu programov a zjednodušenia postupov.

Zainteresované strany sa vyslovili v prospech financovania určitých činností, akými sú napríklad výmena osvedčených postupov, vzdelávanie odborníkov, činnosti zamerané na zvýšenie informovanosti a povedomia, podpora sietí, štúdie atď. Všetky typy činností, ktoré respondenti podporili, sú uvedené v článku 6 návrhu. Respondenti súhlasili s návrhom Komisie, pokiaľ ide o aktérov vhodných na financovanie a typy mechanizmov financovania, ktoré by mohli byť použité.

2.2.        Posúdenie vplyvu

Jedno posúdenie vplyvu bolo vykonané v súvislosti s budúcimi činnosťami spojenými s financovaním celej oblasti spravodlivosti, práv a rovnosti, ktorá v súčasnosti zahŕňa šesť programov[4]. Toto posúdenie vplyvu je relevantné pre návrh programu Spravodlivosť, ako aj pre návrh programu Práva a občianstvo. Posúdenie vplyvu vychádza z priebežných hodnotení súčasných programov[5], ktoré potvrdili celkovú efektívnosť a účinnosť programov, ale zistili sa v rámci nich aj nedostatky a aspekty, ktoré je potrebné zlepšiť. V rámci posúdenia vplyvu sa skúmali tri možnosti:

Možnosť A: zachovať šesť programov a riešiť niektoré zo zistených problémov zmenami vo vnútornom riadení programov. Zlepšené riadenie a podpora úzkej synergie medzi programami by pomohli vyriešiť niektoré problémy. Neriešilo by to však priamo hlavný dôvod problémov – ich početnosť, a teda zlepšenie, ktoré by sa touto možnosťou dosiahlo, by bolo obmedzené.

Možnosť B: zachovať všetky opatrenia možnosti A a zlúčiť súčasných šesť programov do dvoch. Táto možnosť by dovoľovala flexibilné využívanie prostriedkov a flexibilnú realizáciu ročných politických priorít. Dosiahlo by sa tak výraznejšie zjednodušenie (pokiaľ ide o príjemcov a administráciu) a vyššia efektívnosť programov, pretože by bolo potrebné oveľa menšie množstvo postupov. Zvýšila by sa aj účinnosť programov, pretože pri dvoch programoch by bolo jednoduchšie zabrániť fragmentácii a rozptýleniu prostriedkov. Zníženie počtu postupov by znížilo administratívne zaťaženie, takže by sa mohli uvoľniť ľudské zdroje na činnosti zamerané na zlepšenie účinnosti programov (oznamovanie výsledkov, monitorovanie, poskytovanie informácií atď.).

Možnosť C: realizovať iba jeden program. Táto možnosť rieši všetky problémy zapríčinené viacerými právnymi nástrojmi a zvýšeným administratívnym zaťažením vyplývajúcim z riadenia viacerých programov. V dôsledku právnych prekážok by však rozsah tohto programu nemohol pokryť všetky potreby financovania všetkých oblastí politiky. Bolo by potrebné vybrať si medzi oblasťou spravodlivosti a oblasťou práv a občianstva. Hoci toto riešenie môže mať najväčší dosah, pokiaľ ide o riadenie, nebolo by pri ňom možné realizovať v dostatočnej miere politické priority a potreby celej oblasti politiky.

Z analýzy a porovnania možností vyplýva, že uprednostňovanou možnosťou je realizácia dvoch programov, ktoré by pokrývali potreby financovania všetkých oblastí politiky (možnosť B). V porovnaní so súčasnou situáciou poskytuje možnosť B jednoznačné výhody a nie sú s ňou spojené žiadne nevýhody. Možnosť A nie je do takej miery prínosná ako možnosť B a možnosť C umožňuje len čiastočné pokrytie oblastí politiky, a preto je nevhodná.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Tento návrh sa opiera o články 81 ods. 1 a 2, článok 82 ods. 1 a článok 84 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Kombinácia článkov 81 a 82 umožňuje uplatniť komplexnú koncepciu podpory a rozvoja justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach, najmä pokiaľ ide o prierezové a horizontálne otázky ovplyvňujúce obidve oblasti spravodlivosti.

V článku 84 sa počíta s prijatím opatrení na podporu činností členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti. Cieľom programu nie je pokryť celú oblasť predchádzania trestnej činnosti, ale iba oblasť protidrogovej politiky. Jeho cieľom je komplexná koncepcia, pokiaľ ide o boj proti dopytu po drogách a ich ponuke a pokrytie financovania na podporu cezhraničnej spolupráce členských štátov v oblasti presadzovania práva.

Navrhované financovanie rešpektuje zásadu európskej pridanej hodnoty a zásadu subsidiarity. Financovanie z rozpočtu Únie je zamerané na činnosti, ktorých ciele nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť členské štáty samotné a pri ktorých môže byť intervencia Únie v porovnaní s opatreniami prijatými iba samotnými členskými štátmi prínosnejšia. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prispievajú k účinnému uplatňovaniu acquis prostredníctvom budovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, posilňovania cezhraničnej spolupráce, vytvárania sietí a dosahovania správneho, jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie v rámci celej Únie. Európska únia má na riešenie cezhraničných situácií a na poskytovanie európskej platformy pre vzájomné využívanie poznatkov lepšiu pozíciu než členské štáty. Podporu dostane kvalitná analytická základňa pre podporu a rozvoj politík. Intervencia Európskej únie umožňuje konzistentné vykonávanie týchto činností v rámci Únie a prináša úspory z rozsahu.

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje minimum nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa na európskej úrovni, ani rámec nevyhnutný na tento účel.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Suma prostriedkov určených na vykonávanie programu Spravodlivosť na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 je 472 mil. EUR (v bežných cenách).

5.           HLAVNÉ PRVKY NÁVRHU

Cieľom navrhovanej koncepcie je skombinovať zjednodušenie postupov financovania, ktoré požadovali všetky zúčastnené strany, s prístupom viac orientovaným na dosahovanie výsledkov. Hlavnými prvkami uvedenej koncepcie sú nasledujúce:

– V návrhu sú definované všeobecné a osobitné ciele programu (články 4 a 5) a oblasti činnosti, na ktoré sa bude program zameriavať (článok 6). Všeobecné a osobitné ciele stanovujú rozsah programu (oblasti politiky), zatiaľ čo druhy činností sú zamerané na financovanie, vzťahujú sa na všetky oblasti politiky a horizontálne stanovujú výsledky, ktoré možno na základe financovania dosiahnuť. Súčasne stanovujú oblasti, v ktorých môže byť financovanie skutočne prínosné pre dosiahnutie politických cieľov. V rámci vykonávania tohto nariadenia Komisia každoročne stanoví priority financovania pre príslušné oblasti politiky. V rámci programu možno využiť všetky finančné nástroje uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Pokiaľ ide o prístup k programu, zúčastniť sa môžu všetky právnické osoby so sídlom v členských štátoch alebo v tretej krajine zúčastňujúcej sa na programe, a to bez akýchkoľvek ďalších obmedzení. Táto štruktúra umožňuje zjednodušenie a lepšie zameranie programu na politické potreby a vývoj situácie. Okrem toho poskytuje stabilný kontext pre hodnotenie, pretože osobitné ciele sú priamo prepojené s ukazovateľmi pre hodnotenie, ktoré budú konzistentné počas celého trvania programu a budú sa pravidelne monitorovať a vyhodnocovať. Navrhuje sa nevyčleňovať konkrétne sumy pre jednotlivé oblasti politiky v rámci programu, aby bolo možné dosiahnuť flexibilitu a zlepšiť vykonávanie programu.

– Zúčastniť sa môžu iba tie tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, ďalej pristupujúce a kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny. Ďalšie tretie krajiny, konkrétne krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, sa môžu pridružiť k určitým akciám v rámci programu, pokiaľ to poslúži účelu týchto akcií.

– Ročné priority programu budú definované v ročnom pracovnom programe. Keďže ich výber je politicky motivovaný, prijatie ročného pracovného programu je možné len na základe stanoviska výboru členských štátov v rámci konzultačného postupu.

– Pri vykonávaní programu môže Komisia na základe analýzy nákladov a výnosov využiť existujúci výkonný orgán, ako ustanovuje nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva.

Pojem „členovia súdneho zboru a justiční pracovníci“

Odborná justičná príprava sudcov a justičných pracovníkov je jedným z hlavných prvkov politík v oblasti spravodlivosti. Odborná justičná príprava zvyšuje vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, odborníkmi z právnej praxe a občanmi a oznámenie Komisie o európskej odbornej justičnej príprave „Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ – Nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy“ stanovuje konkrétne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020[6]. Článok 81 ods. 2 písm. h) a článok 82 ods. 1 písm. c) ZFEÚ sú výslovne zamerané na „sudcov a justičných pracovníkov“. V súlade s oznámením Komisie vykonávajú právnici autonómne povolanie, sú neodlučiteľnou a nevyhnutnou súčasťou justície a pri vykonávaní práva Únie zohrávajú ústrednú úlohu. Vo viacerých členských štátoch majú notári dôležité právomoci v justičnej oblasti, a preto takisto prispievajú k uplatňovaniu práva Únie. Berúc do úvahy ducha a ciele ustanovení zmluvy sa pôsobnosť týchto ustanovení rozširuje aj na tieto dve povolania.

2011/0369 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program Spravodlivosť

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 81 ods. 1 a 2, článok 82 ods. 1 a článok 84,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) V Zmluve o fungovaní Európskej únie je stanovené vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v rámci ktorého sa môžu osoby slobodne pohybovať. Únia môže na tento účel prijímať opatrenia na rozvoj justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach a na podporu činností členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti, najmä pokiaľ ide o prevenciu a zníženie dopytu po drogách a ich ponuky.

(2) Štokholmský program[7] potvrdzuje prioritu rozvoja priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a v rámci jeho politických priorít sa uvádza aj vytvorenie Európy práva a spravodlivosti. Medzi dôležité nástroje slúžiace na úspešnú implementáciu politických priorít Štokholmského programu sa považuje aj financovanie.

(3) V oznámení Komisie týkajúcom sa stratégie Európa 2020[8] je stanovená stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Vytvorenie dobre fungujúceho priestoru spravodlivosti, v ktorom boli odstránené prekážky cezhraničných súdnych konaní a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných situáciách, je dôležité pre podporu osobitných cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

(4) Skúsenosti s opatreniami na úrovni Únie ukázali, že dosiahnutie týchto cieľov v praxi si vyžaduje spojenie viacerých nástrojov vrátane právnych predpisov, politických iniciatív a financovania. Finančná pomoc je dôležitým nástrojom dopĺňajúcim legislatívne opatrenia. Je preto potrebné ustanoviť program financovania.

(5) V oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“[9] sa zdôrazňuje potreba racionalizácie a zjednodušenia financovania zo zdrojov Únie. Znížením počtu programov a racionalizáciou, zjednodušením a harmonizáciou pravidiel financovania a postupov možno dosiahnuť zmysluplné zjednodušenie a účelné hospodárenie s prostriedkami.

(6) V reakcii na potrebu zjednodušenia a efektívneho hospodárenia s finančnými prostriedkami sa týmto nariadením ustanovuje program Spravodlivosť, ktorým sa zabezpečí pokračovanie a ďalší rozvoj činností vykonávaných predtým na základe troch programov ustanovených rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1149/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť ustanovuje osobitný program Civilná justícia[10], rozhodnutím Rady z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu o základných právach a spravodlivosti osobitný program Trestná justícia[11], a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1150/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program Protidrogová prevencia a informovanosť ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť[12].

(7) Zatiaľ čo právnym základom programu Protidrogová prevencia a informovanosť bolo verejné zdravie, a preto zohľadňoval otázky týkajúce sa zdravia, konkrétne znižovanie škodlivých účinkov spojených s užívaním drog, program Spravodlivosť by mal pristupovať k protidrogovej politike z pohľadu predchádzania trestnej činnosti. Ťažiskom financovania v rámci nového programu bude nezákonné obchodovanie s drogami, ako aj iné nelegálne aktivity týkajúce sa drog.

(8) Oznámenia Komisie „Preskúmanie rozpočtu EÚ“[13] a „Rozpočet pre Európu 2020“ takisto zdôrazňujú význam orientácie financovania na činnosti s jasnou európskou pridanou hodnotou, teda také, pri ktorých môže byť intervencia Únie v porovnaní s opatreniami prijatými iba samotnými členskými štátmi prínosnejšia. Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispieť k budovaniu európskeho priestoru spravodlivosti prostredníctvom podpory zásady vzájomného uznávania, budovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, posilňovania cezhraničnej spolupráce a vytvárania sietí a dosahovania správneho, jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie. Financovanie by malo takisto prispieť k zvýšeniu účinnosti a lepšiemu poznaniu práva a politiky Únie pre všetky dotknuté strany a poskytnúť kvalitnú analytickú základňu pre podporu a rozvoj legislatívy a politiky Únie. Intervencia Únie umožňuje konzistentné vykonávanie týchto opatrení v rámci Únie a prináša úspory z rozsahu. Okrem toho má Únia pre riešenie cezhraničných situácií a na poskytovanie európskej platformy pre vzájomné využívanie poznatkov lepšiu pozíciu než členské štáty.

(9) Dopyt po drogách a ich ponuka predstavujú skutočnú hrozbu, ktorú členské štáty nemôžu zvládnuť samotné trvalo udržateľným spôsobom. Intervencia Únie na základe tohto nariadenia by mala podporiť opatrenia členských štátov na prevenciu a zníženie dopytu po drogách a ich ponuky, najmä prostredníctvom podpory cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva.

(10) S cieľom uplatniť zásadu riadneho finančného hospodárenia by sa v tomto nariadení mali stanoviť vhodné nástroje na posúdenie jeho efektívnosti. V záujme toho by malo stanovovať všeobecné a osobitné ciele. Na meranie plnenia týchto osobitných cieľov by sa mal určiť súbor ukazovateľov, ktoré by mali zostať v platnosti počas celého trvania programu.

(11) Toto nariadenie stanovuje finančné krytie pre viacročný program, ktoré predstavuje pre rozpočtový orgán základný referenčný bod pri ročnom rozpočtovom postupe podľa bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z XX medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení.

(12) Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ, Euratom) č. XX/XX z XX o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Európskej únie. Mali by sa v jeho prípade využívať najmä nástroje na zjednodušenie zavedené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Okrem toho by kritériá výberu činností, ktoré by mali byť predmetom podpory, mali zabezpečovať prideľovanie dostupných finančných zdrojov na činnosti s najvyšším účinkom z pohľadu sledovaného politického cieľa.

(13) K prijatiu ročných pracovných programov by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[14]. Vzhľadom na ročné sumy možno vplyvy na rozpočet považovať za nepodstatné. Mal by sa preto uplatňovať konzultačný postup.

(14) S cieľom zabezpečiť efektívne prideľovanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie je potrebné usilovať sa o konzistenciu, komplementaritu a synergiu medzi finančnými programami určenými na podporu úzko prepojených politických oblastí, najmä medzi týmto programom a programom Práva a občianstvo ustanoveným nariadením (EÚ) č. XX/XX z XX[15], nástrojom na finančnú podporu policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti a boja proti cezhraničnej, závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ustanoveným nariadením (EÚ) č. XX/XX z XX[16], programom Zdravie pre rast ustanoveným nariadením (EÚ) č. XX/XX z XX[17], programom Erasmus pre všetkých ustanoveným nariadením (EÚ) č. XX/XX z XX[18], rámcovým programom Horizont 2020 ustanoveným nariadením (EÚ) č. XX/XX z XX[19] a nástrojom predvstupovej pomoci ustanoveným nariadením (EÚ) č. XX/XX z XX[20].

(15) Podľa článkov 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mal program podporovať uplatňovanie cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti medzi ženami a mužmi a antidiskriminácie v rámci všetkých svojich činností. Malo by sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a antidiskriminácie v rámci činností programu.

(16) Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) by mal byť oprávnený vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96[21] na účely zistenia, či v súvislosti s financovaním zo zdrojov Únie v rámci daného programu nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

(17) Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne príspevok k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(18) [V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia] ALEBO [Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nezúčastňujú na prijímaní tohto nariadenia, nebudú ním viazané, ani nebudú podliehať jeho uplatňovaniu][22].

(19) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vytvorenie a dĺžka trvania programu

1.           Týmto nariadením sa ustanovuje program Európskej únie Spravodlivosť (ďalej len „program“).

2.           Program zahŕňa obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)           „členské štáty“ sú všetky členské štáty okrem [Dánska] ALEBO [Dánska, Spojeného kráľovstva a Írska bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Protokolu (č. 21)];

b)           „členovia súdneho zboru a justiční pracovníci“ sú sudcovia, prokurátori, advokáti, právni zástupcovia, notári, súdni úradníci, exekútori, súdni tlmočníci a ostatní odborníci, ktorí sa zúčastňujú na výkone justície.

Článok 3 Európska pridaná hodnota

V rámci programu sa financujú opatrenia s európskou pridanou hodnotou. Komisia na tento účel zabezpečí, aby opatrenia vybrané na financovanie boli určené na dosahovanie výsledkov s európskou pridanou hodnotou, a monitoruje, či sa prostredníctvom konečných výsledkov opatrení financovaných v rámci programu skutočne vytvorila európska pridaná hodnota.

Článok 4 Všeobecný cieľ

Všeobecným cieľom programu je prispieť k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti prostredníctvom podpory justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach.

Článok 5 Osobitné ciele

Na dosiahnutie všeobecného cieľa uvedeného v článku 4 má program tieto osobitné ciele:

a)      presadzovanie účinného, komplexného a konzistentného uplatňovaniu práva Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach;

         Ukazovateľom na meranie dosiahnutia tohto cieľa je okrem iného počet prípadov cezhraničnej spolupráce.

b)      uľahčenie prístupu k spravodlivosti;

         Ukazovateľom na meranie dosiahnutia tohto cieľa je okrem iného vnímanie prístupu k spravodlivosti zo strany európskej verejnosti.

c)      prevencia a znižovanie dopytu po drogách a ich ponuky.

         Ukazovateľom na meranie dosiahnutia tohto cieľa je okrem iného počet prípadov cezhraničnej spolupráce.

Cieľom programu by mala byť podpora rovnosti medzi ženami a mužmi a boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Článok 6 Opatrenia

1.           V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 sa aktivity programu zameriavajú na tieto oblasti činnosti:

a)      zvýšenie povedomia a znalostí verejnosti o práve Únie a jej politikách;

b)      podpora implementácie práva Únie a jej politík v členských štátoch;

c)      podpora nadnárodnej spolupráce, vzájomná výmena poznatkov a budovanie vzájomnej dôvery;

d)      zlepšenie vedomostí a porozumenia, pokiaľ ide o možné problémy ovplyvňujúce hladké fungovanie európskeho priestoru spravodlivosti s cieľom zabezpečiť tvorbu politiky a právnych predpisov opierajúcu sa fakty.

2.         V rámci programu sa financujú okrem iného tieto druhy činností:

(a) analytické činnosti, napríklad zhromažďovanie údajov a štatistík; tvorba spoločných metodík, prípadne aj ukazovateľov alebo referenčných hodnôt; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia a posúdenia vplyvu; vypracovanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu; monitorovanie a hodnotenie transpozície a uplatňovania právnych predpisov Únie a realizácie politiky Únie; workshopy, semináre, stretnutia odborníkov, konferencie;

(b) vzdelávacie aktivity určené pre pracovníkov súdnictva a justičných pracovníkov, napríklad výmena pracovníkov, workshopy, semináre, školenia školiteľov, vývoj online alebo iných vzdelávacích modulov;

(c) vzájomné využívanie poznatkov, spolupráca, zvyšovanie informovanosti a aktivity zamerané na šírenie poznatkov, napríklad vyhľadávanie a výmena osvedčených postupov, inovatívnych prístupov a skúseností a organizovanie partnerského preskúmania a vzájomnej výmeny poznatkov; organizácia konferencií a seminárov; organizácia kampaní na zvýšenie povedomia a informačných kampaní, mediálne kampane a podujatia vrátane inštitucionálnej komunikácie politických priorít Európskej únie; zostavovanie a uverejňovanie materiálov určených na šírenie informácií a výsledkov programu; vývoj, prevádzka a údržba systémov a nástrojov využívajúcich informačné a komunikačné technológie;

(d) podpora hlavných aktérov, napríklad podpora členských štátov pri uplatňovaní práva Únie a jej politík; podpora kľúčových celoeurópskych sietí, ktorých činnosť súvisí s plnením cieľov programu; vytváranie sietí na európskej úrovni medzi odbornými orgánmi a organizáciami, celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi; financovanie sietí odborníkov; financovanie monitorovacích stredísk na európskej úrovni.

Článok 7 Účasť

1.           Prístup k programu je otvorený pre všetky verejné a/alebo súkromné orgány a subjekty zriadené v súlade so zákonom v:

a)      členských štátoch;

b)      krajinách EZVO, ktoré sú stranami Dohody o EHP, v súlade s podmienkami zakotvenými v Dohode o EHP;

c)      pristupujúcich krajinách, kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými v rámci dohôd uzatvorených s týmito krajinami o ich účasti na programoch Únie;

d)      Dánsku na základe medzinárodnej dohody.

2.           Verejné a/alebo právne orgány a subjekty zriadené v súlade so zákonom v ďalších tretích krajinách, konkrétne krajinách, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, sa môžu pridružiť k určitým akciám v rámci programu, pokiaľ to poslúži účelu týchto akcií.

3.           Komisia môže v rámci programu spolupracovať s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblastiach pôsobnosti programu, napríklad s Radou Európy, OSN a Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného. Tieto medzinárodné organizácie majú takisto otvorený prístup k programu.

Článok 8 Rozpočet

1.           Finančné krytie na realizáciu programu je 472 miliónov EUR.

2.           Pridelené finančné prostriedky v rámci programu môžu pokrývať aj výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ktoré sú potrebné na riadenie programu a na dosiahnutie jeho cieľov; ide predovšetkým o štúdie, stretnutia odborníkov, informačné a komunikačné opatrenia vrátane inštitucionálnej komunikácie politických priorít Európskej únie, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia, výdavky spojené so sieťami IT zameranými na spracovanie a výmenu informácií spolu so všetkými ďalšími výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisia vynaložila na riadenie programu.

3.           Disponibilné ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach viacročného finančného rámca ustanoveného nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. XX/XX z XX, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

Článok 9 Vykonávacie opatrenia

1.           Komisia poskytuje finančnú podporu Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. XX/XX z XX o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Európskej únie.

2.           Na realizáciu programu Komisia prijme ročné pracovné programy vo forme vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 10 ods. 2.

3.           V ročných pracovných programoch sú stanovené opatrenia potrebné na ich vykonávanie, priority výziev na predloženie návrhov a všetky ďalšie prvky požadované nariadením (EÚ, Euratom) č. XX/XX z XX o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Európskej únie.

Článok 10 Postup výboru

1.           Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 11 Komplementárnosť

1.           Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí celkovú konzistenciu, komplementaritu a synergiu s ďalšími nástrojmi Únie, okrem iného s programom Práva a občianstvo, nástrojom na finančnú podporu policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti a boja proti cezhraničnej, závažnej a organizovanej trestnej činnosti, programom Zdravie pre rast, programom Erasmus pre všetkých, rámcovým programom Horizont 2020 a nástrojom predvstupovej pomoci.

2.           Program môže zdieľať zdroje s ostatnými nástrojmi Únie, najmä s programom Práva a občianstvo na vykonávanie opatrení, ktoré spĺňajú ciele obidvoch programov. Opatrenie, na ktoré boli v rámci programu pridelené finančné prostriedky, môže byť dôvodom aj na pridelenie finančných prostriedkov z programu Práva a občianstvo za predpokladu, že sa financovanie netýka tých istých nákladových položiek.

Článok 12 Ochrana finančných záujmov Únie

1.           Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2.           Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe príslušného programu.

              Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

              Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, musia Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľovať právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste.

Článok 13 Monitorovanie a hodnotenie

1.           Komisia pravidelne monitoruje program s cieľom sledovať realizáciu činností vykonávaných v rámci neho v oblastiach uvedených v článku 6 ods. 1 a sledovať plnenie osobitných cieľov uvedených v článku 5. Monitorovanie takisto umožní posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a antidiskriminácie v rámci činností programu. V prípade potreby by sa mali ukazovatele rozčleniť podľa pohlavia, veku a zdravotného postihnutia.

2.           Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade:

a) priebežnú hodnotiacu správu najneskôr do polovice roku 2018;

b) následnú hodnotiacu správu.

3.           Priebežné hodnotenie má podať správu o plnení cieľov programu, efektívnosti využívania zdrojov a európskej pridanej hodnote programu s cieľom určiť, či sa má financovanie oblastí obsiahnutých v programe po roku 2020 obnoviť, upraviť alebo zastaviť. Hodnotenie sa bude venovať aj možnostiam zjednodušenia programu, jeho vnútornému a vonkajšiemu súladu, ako aj tomu, či sú všetky ciele a činnosti naďalej relevantné. Zohľadní výsledky následných hodnotení programov uvedených v článku 14.

4.           Následné hodnotenie má podať správu o dlhodobých dosahoch a udržateľnosti účinkov programu, aby mohla byť použitá pri prijímaní rozhodnutia o nasledujúcom programe.

Článok 14 Prechodné opatrenia

Na opatrenia, ktorých vykonávanie sa začne pre 1. januárom 2014 na základe rozhodnutia 1149/2007/ES, rozhodnutia 2007/126/SVV alebo rozhodnutia 1150/2007/ES, sa až do ukončenia ich realizácie vzťahujú ustanovenia týchto rozhodnutí. V prípade týchto opatrení sa odkazy na výbory ustanovené v článkoch 10 a 11 rozhodnutia 1149/2007/ES, článku 9 rozhodnutia 2007/126/SVV a článku 10 rozhodnutia 1150/2007/ES vykladajú ako odkazy na výbor ustanovený v článku 10 tohto nariadenia.

Článok 15 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systém riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program Spravodlivosť

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[23]

Hlava 33 – Spravodlivosť

1.3. Druh návrhu/iniciatívy

þ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[24]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Cieľom programu je prostredníctvom podpory justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach prispieť k vytvoreniu európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä európskeho priestoru spravodlivosti. Dobre fungujúci priestor spravodlivosti, v ktorom boli odstránené prekážky cezhraničných súdnych konaní, má dôležitý význam z hľadiska podpory a presadzovania osobitných cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitné ciele

Na dosiahnutie všeobecného cieľa, ktorým je vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti, má program tieto osobitné ciele:

a)       presadzovanie účinného, komplexného a konzistentného uplatňovaniu práva Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach;

b)       uľahčenie prístupu k spravodlivosti;

c)       prevencia a znižovanie dopytu po drogách a ich ponuky.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

ABB 33 03 a 33 04.

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Návrh prispeje k presadzovaniu acquis tým, že občanom a podnikom v Únii umožní plne využívať výhody existujúcich právnych predpisov. Budú lepšie poznať svoje práva a členské štáty a zainteresované strany budú mať k dispozícii lepšie nástroje na výmenu informácií o osvedčených postupoch a na vzájomnú spoluprácu. Účinky návrhu na príjemcov/cieľové skupiny sú podrobnejšie opísané v časti 4.1.2 posúdenia vplyvu.

Zmeny v navrhovaných programoch finančnej pomoci budú mať navyše jednoznačne priaznivý účinok na procesy riadenia finančnej podpory. Východiskovým bodom bude integrovaný prístup v rámci všetkých programov k procesom uplatňovania, požadovanej dokumentácii a systémom IT, ktoré sa majú používať. Toto bude samo osebe znamenať konkrétnu úsporu času, keďže mnohé zainteresované strany, aktívne pôsobiace v oblastiach, ktoré sú pokryté niekoľkými súčasnými generáciami programov, už nebudú musieť riešiť navzájom sa líšiace požiadavky a budú sa môcť väčšmi sústrediť na vypracúvanie dobre podložených návrhov z hľadiska obsahu a kvality.

Okrem toho sa časový odstup medzi predložením návrhov a doručením výsledkov v rámci projektov podstatne skráti vďaka harmonizovanému, zjednodušenému a jednotnému výberovému postupu, čo pre prihlásenú organizáciu bude znamenať kratšie obdobie neistoty. Prejaví sa tak ďalšia dodatočná výhoda toho, že sa projekty spustia oveľa skôr po ich vytvorení, a preto budú oveľa väčšmi zodpovedať konkrétnym potrebám, ktoré majú riešiť v súlade s politickými prioritami Únie.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Ukazovateľmi na meranie dosiahnutia uvedených osobitných cieľov môžu byť, okrem iného, počet prípadov cezhraničnej spolupráce vrátane spolupráce v prípade cieľa a) a c) a vnímanie prístupu k spravodlivosti zo strany európskej verejnosti v prípade cieľa b).

GR pre spravodlivosť nemá o súčasnej situácii dostatok informácií na to, aby mohlo stanoviť zmysluplné dlhodobé alebo strednodobé ciele, avšak predtým než sa začne realizácia programu, sa GR pre spravodlivosť bude usilovať zhromaždiť viac informácií o súčasnej situácii, aby bolo možné stanoviť medzníky a ciele.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Hoci právne predpisy sú kľúčovým nástrojom na realizáciu cieľov Únie v oblasti spravodlivosti, je potrebné doplniť ich ďalšími prostriedkami. Dôležitú úlohu tu zohráva financovanie. Financovanie by malo predovšetkým zvýšiť účinnosť právnych predpisov zvyšovaním vedomostí, informovanosti a schopností občanov, odborníkov a zainteresovaných strán, a to prostredníctvom podpory týchto oblastí:

zvyšovanie informovanosti a verejného povedomia vrátane podpory vnútroštátnych a európskych kampaní s cieľom informovať ľudí o ich právach garantovaných právnymi predpismi Únie a o spôsobe, ako ich uplatňovať v praxi,

odborná príprava a budovanie kapacít pre odborníkov z právnej praxe (napr. pre sudcov a prokurátorov) s cieľom vybaviť ich nástrojmi, ktoré zabezpečia účinné uplatňovanie práva a politiky Únie v praxi.

Financovanie zohráva ústrednú úlohu aj pri podpore spolupráce na nadnárodnej úrovni a pri budovaní vzájomnej dôvery, a to prostredníctvom:

posilňovania sietí, t. j. organizácií s pôsobnosťou v rámci celej Únie, ktoré majú pomáhať s prípravou budúcich iniciatív v tejto oblasti a presadzovať ich konzistentnú implementáciu v rámci Európy,

cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva, napríklad zriadením systémov ohlasovania nezvestných detí, ako aj koordináciou operačnej a cezhraničnej protidrogovej spolupráce.

Financovanie by sa okrem toho malo poskytovať na tieto ciele:

výskum, analýza a iné podporné činnosti, ktoré poskytnú zákonodarcovi jasné a podrobné informácie o problémoch a situácii na príslušných miestach. Výsledky týchto činností je potrebné premietnuť do vývoja a uplatňovania politík Únie a zabezpečiť, aby vychádzali z podložených faktov, boli správne zacielené a vhodne štruktúrované.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Financovanie z programu Spravodlivosť je zamerané na činnosti, pri ktorých môže byť intervencia Únie v porovnaní s opatreniami prijatými iba samotnými členskými štátmi prínosnejšia. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prispievajú k účinnému uplatňovaniu acquis prostredníctvom budovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, posilňovania cezhraničnej spolupráce, vytvárania sietí a dosahovania správneho, jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie v rámci celej Únie. Európska únia má na riešenie cezhraničných situácií a na poskytovanie európskej platformy pre vzájomné využívanie poznatkov lepšiu pozíciu než členské štáty. Bez podpory Únie by mali zainteresované strany sklon riešiť problémy podobného charakteru roztrieštene a izolovane. Spolupráca a vytváranie sietí medzi nimi umožní šírenie osvedčených postupov, najmä inovatívne a integrované metódy používané v rôznych členských štátoch. Účastníci týchto aktivít potom budú pôsobiť ako multiplikačný článok v rámci svojej odbornej činnosti a ďalej rozširovať osvedčené postupy v rámci svojho členského štátu.

Podporu dostane kvalitná analytická základňa pre podporu a rozvoj politík. Intervencia Európskej únie umožňuje konzistentné vykonávanie týchto činností v rámci Únie a prináša úspory z rozsahu. Financovanie na úrovni jednotlivých štátov by neprinieslo rovnaké výsledky, ale iba roztrieštený a obmedzený postup, ktorý by nezabezpečoval potreby Európskej únie ako celku.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Priebežné hodnotenia uskutočnené v rámci súčasných programov v oblasti spravodlivosti potvrdili celkovú účinnosť programov, odhalili však aj viacero problémov, napríklad rozptýlenie prostriedkov („saupodrage“) na mnohopočetné projekty malého rozsahu s obmedzeným účinkom. Napriek tomu, že je finančná pomoc vyčlenená na viacero projektov, neexistuje vyvážené územné rozdelenie medzi organizáciami, ktoré túto pomoc dostávajú. Priebežné hodnotenia sa zhodujú v tom, že treba urobiť viac na zlepšenie šírenia a využívania bezprostredných a konečných výsledkov financovaných činností. Zlepšenie šírenia výsledkov je úzko spojené so zlepšením hodnotenia a monitorovania. Priebežné hodnotenia a verejné konzultácie zamerané na efektívnosť odhalili zložité a byrokratické postupy, ktorým žiadatelia čelia. Z administratívneho hľadiska znamená znásobovanie postupov týkajúcich sa jednotlivých programov značnú administratívnu záťaž pre Komisiu. Znásobovanie postupov a vysoká administratívna záťaž majú za následok predlžovanie postupov. Spojením programov sa tento problém vyrieši a vytvorí sa synergia medzi programami.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými príslušnými nástrojmi

V rámci programu sa vyvinie úsilie o synergiu, konzistentnosť a komplementaritu s inými nástrojmi Únie, okrem iného s programami v oblasti vnútorných vecí, zdravia a ochrany spotrebiteľa, vzdelávania a výskumu. Predíde sa duplicite s činnosťami v rámci týchto programov a umožní sa zdieľanie zdrojov medzi programom Spravodlivosť a programom Práva a občianstvo v záujme dosiahnutia spoločných cieľov.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

þ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– þ  Návrh/iniciatíva je v platnosti od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020.

– þ  Finančný vplyv trvá od 2014 do 2020.

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[25]

þ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

þ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– þ  výkonné agentúry

– þ  orgány ustanovené Spoločenstvami[26]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

þ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uvedenými ďalej)

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Možnosť využiť existujúcu výkonnú agentúru na úplné alebo čiastočné vykonávanie programu je uvedená v dôvodovej správe. V tomto smere nebolo zatiaľ prijaté žiadne rozhodnutie, pretože nebola vykonaná analýza nákladov a prínosov, táto možnosť by však mala zostať otvorená.

Spoločné riadenie je ďalšou možnosťou, ktorá sa v súčasnosti nevyužíva, mohlo by sa však s ňou počítať v budúcnosti. Týka sa to najmä medzinárodných organizácií, ktoré sa uvádzajú v článku 7 ods. 2: Rada Európy, OSN a Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Súčasťou návrhu sú povinnosti týkajúce sa monitorovania a hodnotenia. Plnenie osobitných cieľov sa bude monitorovať na základe ukazovateľov uvedených v návrhu, a to na ročnom základe.

Komisia okrem toho najneskôr v polovici roku 2018 predloží priebežnú hodnotiacu správu o plnení cieľov programu, efektívnosti využívania zdrojov a pridanej hodnote na európskej úrovni. Následné hodnotenie dlhodobých dosahov a udržateľnosti účinkov programu sa predloží po ukončení programu.

2.2. Systém riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

GR pre spravodlivosť sa nestretáva s väčším rizikom chýb vo svojich výdavkových programoch. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že vo výročných správach Dvora audítorov sa opakovane nevyskytli závažné zistenia, ako aj to, že zostatková chybovosť vo výročných správach o činnosti GR pre spravodlivosť (predtým GR JLS) v posledných rokoch neprevýšila 2 % (jedinou výnimkou bol program Daphne v roku 2009).

Medzi najvýznamnejšie riziká patria:

– riziko nízkej kvality vybraných projektov a nízkej technickej úrovne realizácie projektu, čím sa znižuje účinok programu, a to v dôsledku nevhodných výberových postupov, nedostatku odborných znalostí alebo nedostatočného monitorovania,

– riziko neefektívneho alebo nehospodárneho využívania pridelených finančných prostriedkov, a to tak v prípade grantov (zložitosť refundácie skutočných oprávnených nákladov spojená s obmedzenými možnosťami kontroly oprávnených nákladov iba na základe dokumentov), ako aj pri verejnom obstarávaní (počet hospodárskych subjektov, ktoré majú potrebné odborné znalosti, je niekedy limitovaný, preto možnosti porovnávania cenových ponúk sú obmedzené),

– riziko súvisiace so schopnosťou (najmä) menších organizácií účinne kontrolovať výdavky a zabezpečovať transparentnosť vykonávaných operácií,

– riziko poškodenie dobrého mena Komisie, ak sa odhalí podvod alebo trestná činnosť, vzhľadom na veľký počet zmluvných partnerov a príjemcov rôzneho druhu, často pomerne malých, z ktorých každý používa svoj vlastný vnútorný kontrolný systém, poskytuje existencia vnútorných kontrolných systémov tretích strán iba čiastočnú istotu.

Predpokladá sa, že sa väčšina týchto rizík obmedzí vďaka lepšiemu zacieleniu návrhov a využívaniu zjednodušených prvkov uvedených v trojročnej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Opis systému vnútornej kontroly

Systém kontroly plánovaný pre budúci program je pokračovaním súčasného systému kontroly. Tvorí ho niekoľko súčastí: dohľad oddelenia na riadenie programu nad operáciami, predbežná kontrola (finančné overovanie), ktorú vykonáva centrálna rozpočtová a kontrolná jednotka, výbor pre interné obstarávanie (JPC), následné kontroly grantov a audity, ktoré vykonáva oddelenie vnútorného auditu a/alebo útvar pre vnútorný audit.

Všetky transakcie podliehajú predbežnému overovaniu, ktoré vykonáva oddelenie pre riadenie programu, a finančnému overovaniu, ktoré vykonáva rozpočtová a kontrolná jednotka (okrem predbežného financovania s nízkym rizikom). V prípade grantov sa žiadosti o úhradu nákladov dôkladne overujú a v prípade potreby sa na základe posúdenia rizika požadujú podkladové dokumenty. Všetky otvorené a neverejné postupy verejného obstarávania a všetky rokovacie konania nad 60 000 EUR sa postúpia vnútornému výboru pre obstarávanie na kontrolu predtým, než sa prijme rozhodnutie o udelení zákazky.

V rámci následných kontrol sa uplatňuje „stratégia odhaľovania“, ktorej účelom je odhaliť čo najviac anomálií s cieľom získať späť neoprávnené platby. Na základe tejto stratégie sa audity vykonávajú na vzorke projektov vybraných takmer v celom rozsahu na základe analýzy rizík.

Náklady a výhody kontrol

Odhadujeme, že 50 až 70 % všetkých zamestnancov zapojených do riadenia súčasných finančných programov vykonáva kontrolné funkcie v širokom zmysle (počnúc výberom príjemcov/zmluvných partnerov až po plnenie záverov auditu). To zodpovedá rozsahu medzi 2,1 mil. EUR (50 % nákladov na ľudské zdroje v roku 2014 uvedených v oddiele 3.2.3) a 3,2 mil. EUR (70 % nákladov na ľudské zdroje v roku 2020 uvedených v oddiele 3.2.3). Okrem toho externalizácia následných auditov vytvára náklady v rozmedzí 75 000 až 100 000 EUR za rok, ktoré sa financujú z rozpočtových prostriedkov na administratívnu podporu. Výška týchto nákladov sa pohybuje medzi 6 a 3 % celkového rozpočtu programu a postupne sa znižuje v priebehu sedemročného obdobia vzhľadom na to, že sa ročné rozpočtové prostriedky medzi rokmi 2014 a 2020 podstatne zvyšujú, zatiaľ čo náklady na kontrolu zostávajú pomerne stabilné.

Vďaka tejto kombinácii predbežných a následných kontrol, ako aj kontrol dokumentácie a auditov na mieste bola vyčísliteľná priemerná zostatková chybovosť nižšia než 2 % s jedinou výnimkou v prípade programu Daphne v roku 2009, pri ktorom chybovosť mierne prekročila 2 %. Riešilo sa to v nasledujúcom roku zvýšením následných kontrol na mieste. Pri týchto kontrolách boli odhalené a opravené zostatkové chyby v tomto súbore. Z tohto dôvodu sa vnútorný kontrolný systém, ako aj s ním spojené náklady v rámci GR pre spravodlivosť považujú za primerané na dosiahnutie cieľa nízkej chybovosti.

V tomto rámci však GR pre spravodlivosť bude naďalej skúmať možnosti skvalitnenia riadenia a ďalšieho zjednodušenia postupov. Zároveň so znížením počtu programov budú platiť zosúladené pravidlá a postupy, čím sa zníži riziko chýb. Okrem toho sa v čo najväčšej miere využijú nástroje zjednodušenia, ktoré umožnila trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách, pretože sa predpokladá, že prispejú k zníženiu administratívnej záťaže pre príjemcov, takže predstavujú zároveň aj zníženie rizika chýb a administratívnej záťaže pre Komisiu.

Zhrnutie charakteristík a intenzity (súčasných) kontrol

Zhrnutie kontrol || Suma v MEUR || Počet príjemcov/ transakcií (podiel v %) || Hĺbka *(posudzovanie 1 – 4 || Pokrytie (% z hodnoty)

Predbežné kontroly všetkých finančných transakcií || neuplatňuje sa || 100 % || 1 – 4, podľa rizika a druhu transakcie || 100 %

Kontroly výboru pre obstarávanie pod GR pre spravodlivosť, týkajúce sa rozhodnutí o zákazkách || neuplatňuje sa || 100 % obstarávacích konaní nad 125 000 EUR a rokovacích konaní nad 60 000 EUR || 4 || 100 % obstarávacích konaní nad 125 000 EUR a rokovacích konaní nad 60 000 EUR

Následné kontroly týkajúce sa konečných platieb v rámci grantov || neuplatňuje sa || najmenej 10 % || 4 || 5 až 10 %

*Hĺbka kontrol:

1. Minimálna administratívna/aritmetická kontrola bez odkazu na podporné dokumenty.

2. Kontrola s odkazom na podporné informácie obsahujúce prvok nezávislého preskúmania (napríklad osvedčenie o audite alebo iné overenie), avšak bez odkazu na podkladové dokumenty.

3. Kontroly s odkazom na úplne nezávislé podporné informácie (napr. na databázu, ktorá odôvodňuje niektoré prvky nároku, tretiu stranu alebo posúdenie dosiahnutých medzníkov zo strany Komisie atď.).

4. Kontrola vrátane odkazu a prístupu k podkladovej dokumentácii, ktorá je dostupná v etape daného konania, týkajúca sa všetkých vstupov a výstupov (t. j. harmonogramov, faktúr, fyzického overovania atď.), teda kontrola transakcií vykonávaná s rovnakou intenzitou, akou sa vykonávajú kontroly Dvora audítorov, ktoré sú súčasťou vyhlásenia o vierohodnosti (DAS).

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia proti podvodom a nezrovnalostiam.

Pre potreby budúceho programu Spravodlivosť sú zavedené alebo sa zavedú rozličné opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam. Článok 12 predkladaného návrhu obsahuje ustanovenie o ochrane finančných záujmov Európskej únie. V súlade so stratégiou Komisie pre boj proti podvodom (CAFS), ktorá bola prijatá v júni 2011, GR pre spravodlivosť vypracúva stratégiu pre boj proti podvodom, ktorá zahŕňa celý cyklus výdavkov, pričom prihliada na proporcionalitu a nákladovú efektívnosť opatrení, ktoré sa majú zaviesť. Táto stratégia je založená na dvoch pilieroch: na prevencii uskutočňovanej prostredníctvom účinných kontrol a na primeranej reakcii v prípade zistenia podvodu alebo nezrovnalostí, ktorá spočíva vo vymáhaní neoprávnene vyplatených súm, a to prípadne aj prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. V stratégii pre boj proti podvodom je opísaný systém predbežných a následných kontrol, vychádzajúci zo systému tzv. červených indikátorov, a uvádzajú sa v nej postupy, ktorými sa majú zamestnanci riadiť v prípade, že sa zistí podvod alebo nezrovnalosti.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18. ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[3…] || [33 01 04.YY] [Program Spravodlivosť] || [Nedif.] || ÁNO || ÁNO || ÁNO[27] || NIE

[3…] || [33 YY YY YY] [Program Spravodlivosť] || [Dif.] || ÁNO || ÁNO || ÁNO || NIE

|| || || || || ||

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Počet || [Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo]

GR pre spravodlivosť || || || Rok 2014[28] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka 33 xx xx || Záväzky || (1) || 45,800 || 52,800 || 59,300 || 66,300 || 73,800 || 80,800 || 84,800 || || 463,600

Platby || (2) || 18,300 || 30,400 || 43,600 || 53,700 || 64,400 || 71,500 || 77,100 || 104,600 || 463,600

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[29] || || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka 33 01 04 yy* || || (3) || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || || 8,400

Rozpočtové prostriedky pre GR PRE SPRAVODLIVOSŤ SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 47,000 || 54,000 || 60,500 || 67,500 || 75,000 || 82,000 || 86,000 || || 472,000

Platby || =2+2a +3 || 19,500 || 31,600 || 44,800 || 54,900 || 65,600 || 72,700 || 78,300 || 104,600 || 472,000

Komisia môže počítať s (čiastočnou) externalizáciou vykonávania programu na existujúce výkonné agentúry. Sumy a imputácie sa v prípade potreby upravia podľa výsledkov procesu externalizácie.

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 45,800 || 52,800 || 59,300 || 66,300 || 73,800 || 80,800 || 84,800 || || 463,600

Platby || (5) || 18,300 || 30,400 || 43,600 || 53,700 || 64,400 || 71,500 || 77,100 || 104,600 || 463,600

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || || 8,400

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 47,000 || 54,000 || 60,500 || 67,500 || 75,000 || 82,000 || 86,000 || || 472,000

Platby || =5+ 6 || 19,500 || 31,600 || 44,800 || 54,900 || 65,600 || 72,700 || 78,300 || 104,600 || 472,000

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

GR PRE SPRAVODLIVOSŤ ||

Ÿ Ľudské zdroje || 4,185 || 4,247 || 4,165 || 4,254 || 4,344 || 4,433 || 4,522 || || 30,150

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,054 || 0,055 || 0,056 || 0,057 || 0,059 || 0,060 || 0,061 || || 0,402

GR PRE SPRAVODLIVOSŤ SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 4,239 || 4,302 || 4,221 || 4,311 || 4,403 || 4,493 || 4,583 || || 30,552

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = platby spolu) || 4,239 || 4,302 || 4,221 || 4,311 || 4,403 || 4,493 || 4,583 || || 30,552

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Po roku 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 51,239 || 58,302 || 64,721 || 71,811 || 79,403 || 86,493 || 90,583 || || 502,552

Platby || 23,739 || 35,902 || 49,021 || 59,211 || 70,003 || 77,193 || 82,883 || 104,600 || 502,552

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke. GR pre spravodlivosť nemôže poskytnúť vyčerpávajúci zoznam všetkých výstupov, ktoré sa majú dosiahnuť finančnou intervenciou v rámci programu, ich priemerné náklady ani počty v zmysle požiadaviek tohto oddielu. V súčasnosti nie sú k dispozícii štatistické nástroje, ktoré by umožnili vypočítať priemerné náklady na základe súčasných programov a takéto presné vymedzenie by bolo v rozpore so zásadou, že budúci program by mal poskytnúť dostatočnú flexibilitu, aby zodpovedal politickým prioritám v období 2014 – 2020. Tu je však (neúplný) zoznam očakávaných výstupov:

– počet a percento osôb v cieľovej skupine, ktorých sa dotkli činnosti zamerané na zvýšenie povedomia,

– počet a percento členov súdneho zboru a justičných pracovníkov v cieľovej skupine, ktorí boli vyškolení,

– počet odborníkov z právnej praxe zúčastňujúcich sa okrem iného na vytváraní sietí, výmenách a študijných návštevách,

– počet prípadov cezhraničnej spolupráce vrátane spolupráce prostredníctvom používania IT nástrojov a európskych postupov,

– politické iniciatívy vypracované na základe hodnotení, posúdení vplyvu a vychádzajúce z rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami a odborníkmi,

– počet hodnotení a posúdení vplyvu vypracovaných v súvislosti s vykonávaním programu.

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[30] || Priemerné náklady výstupu || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[31]… || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstupy || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstupy || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstupy || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstupy || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014[32] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 4,185 || 4,247 || 4,165 || 4,254 || 4,344 || 4,433 || 4,522 || 30,150

Ostatné administratívne výdavky || 0,054 || 0,055 || 0,056 || 0,057 || 0,059 || 0,060 || 0,061 || 0,402

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 4,239 || 4,302 || 4,221 || 4,311 || 4,403 || 4,493 || 4,583 || 30,552

Mimo OKRUHU 5[33] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 8,400

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 1,200 || 8,400

SPOLU || 5,439 || 5,502 || 5,421 || 5,511 || 5,603 || 5,693 || 5,783 || 38,952

Komisia môže počítať s (čiastočnou) externalizáciou vykonávania programu na existujúce výkonné agentúry. Sumy a imputácie sa v prípade potreby upravia podľa výsledkov procesu externalizácie.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

odhady sú vyjadrené v ekvivalente plného pracovného času

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci: ekvivalent plného pracovného času – FTE)

33 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 30,75 || 30,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času – FTE)[34]

33 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 0,5 || 0,5 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy[35] || ústredie[36] || || || || || ||

– delegácie || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 31,25 || 31,25 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75 || 29,75

33 predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Sumy a imputácie sa v upravia v závislosti od výsledkov plánovaného procesu externalizácie.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Úlohy, ktoré sa majú vykonať, zahŕňajú všetky úlohy nevyhnutné pre riadenie finančného programu, napríklad: – poskytovanie údajov pre rozpočtový postup, – príprava ročných plánov činnosti/finančných rozhodnutí, stanovovanie ročných priorít, – riadenie výziev na predkladanie návrhov a vyhlasovania verejných súťaží a následné výberové konania, – komunikácia so zainteresovanými stranami (potenciálnymi/skutočnými príjemcami, členskými štátmi atď.), – operačné a finančné riadenie projektov, – vykonávanie kontrol spôsobmi uvedenými v predchádzajúcej časti (predbežné overovanie, výbor pre obstarávanie, následné audity, interný audit), – účtovníctvo, – vývoj a správa nástrojov IT na spravovanie grantov, – monitorovanie a podávanie správ o plnení cieľov vrátane výročných správ o činnosti (AAR) a správ schvaľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním (AOS),

Externí zamestnanci || Úlohy sú podobné úlohám úradníkov a dočasných zamestnancov okrem úloh, ktoré nemôže vykonávať externý personál.

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– þ  Návrh/iniciatíva je v súlade s nasledujúcim viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[37].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– þ  Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– ¨  Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami:

Odhadovaný vplyv na príjmy

– ¨  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– þ  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

· ¨       vplyv na vlastné zdroje

· þ       vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[38]

Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Článok 6xxxx…………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[33 yyyyyy…] Rozpočtový riadok príjmov

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

Príjmy v tejto etape nie sú známe a budú závisieť od účasti kandidátskych krajín na programe.

[1]               Oznámenie o preskúmaní rozpočtu EÚ, KOM(2011) 700 v konečnom znení, 19.10.2010.

[2]               Pracovný dokument útvarov Komisie, Rozpočet pre stratégiu Európa 2020: Súčasný systém financovania, výzvy, výsledky konzultácie so zainteresovanými stranami a rozličné možnosti, pokiaľ ide o hlavné horizontálne a sektorové otázky, SEK(2011) 868 v konečnom znení, sprievodný dokument k oznámeniu „Rozpočet stratégie Európa 2020“, KOM(2011) 500 v konečnom znení, 29.6.2011.

[3]               http://ec.europa.eu/justice/news/consulting_public/news_consulting_0010_en.htm.

[4]               Program Civilná justícia (JCIV), program Trestná justícia (JPEN), program Základné práva a občianstvo (FRC), program Daphne III (DAP), program Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP) a oblasti „Antidiskriminácia a rozmanitosť“ a „Rodová rovnosť“ Programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity (PROGRESS).

[5]               Priebežná hodnotiaca správa o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania programu financovania Civilná justícia, KOM(2011) 351 v konečnom znení, 15.6.2011; Priebežná hodnotiaca správa o programe Trestná justícia, KOM(2011) 255 v konečnom znení, 11.5.2011; Správa o priebežnom hodnotení programu Základné práva a občianstvo 2007 – 2013, KOM(2011) 249 v konečnom znení, 5.5.2011; Správa o priebežnom hodnotení „programu Daphne III na roky 2007 – 2013“, KOM(2011) 254 v konečnom znení, 11.5.2011; Správa o priebežnom hodnotení osobitného programu Protidrogová prevencia a informovanosť na obdobie rokov 2007 – 2013, KOM(2011) 246 v konečnom znení, 5.5.2011.

[6]               Oznámenie Komisie z 13.9.2011, KOM(2011) 551 v konečnom znení.

[7]               Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

[8]               KOM(2010) 2020 v konečnom znení z 3.3.2010.

[9]               KOM(2011) 500 z 29.6.2011.

[10]             Ú. v. EÚ L 257, 3.10.2007, s. 16.

[11]             Ú. v. EÚ L 58, 24.2.2007, s. 13.

[12]             Ú. v. EÚ L 257, 3.10.2007, s. 23.

[13]             KOM(2010) 700 z 19.10.2010.

[14]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[15]             Ú. v. EÚ L XX, XX, s. XX.

[16]             Ú. v. EÚ L XX, XX, s. XX.

[17]             Ú. v. EÚ L XX, XX, s. XX.

[18]             Ú. v. EÚ L XX, XX, s. XX.

[19]             Ú. v. EÚ L XX, XX, s. XX.

[20]             Ú. v. EÚ L XX, XX, s. XX.

[21]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[22]             Konečné znenie tohto odôvodnenia v nariadení bude závisieť od stanoviska Spojeného kráľovstva a Írska prijatého v súlade s ustanoveniami protokolu (č. 21).

[23]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[24]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[25]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[26]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[27]             Možno DK.

[28]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[29]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[30]             Výstupy znamenajú produkty a služby, ktoré sa majú dodať (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[31]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele…“.

[32]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[33]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[34]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[35]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[36]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[37]             Pozri body 19 a 24 Medziinštitucionálnej dohody.

[38]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.