Dôvodová správa

1.           KONTEXT NÁVRHU

V návrhu Komisie týkajúcom sa viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014-2020 (návrh VFR)[1] sa stanovuje rozpočtový rámec a hlavné smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Komisia na základe toho predkladá súbor nariadení, ktorými sa ustanovuje legislatívny rámec pre SPP na obdobie 2014-2020, spolu s posúdením vplyvu alternatívnych scenárov vývoja politiky.

Návrhy súčasnej reformy vychádzajú z oznámenia o SPP do roku 2020[2], v ktorom boli načrtnuté široké politické možnosti s cieľom reagovať na budúce výzvy týkajúce sa poľnohospodárstva a vidieckych oblastí a splniť ciele stanovené pre SPP, konkrétne 1. životaschopná výroba potravín, 2. udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy a 3. vyvážený územný rozvoj. Smerovania reformy opísané v oznámení už získali širokú podporu v rámci medziinštitucionálnej debaty[3] aj konzultácie so zúčastnenými stranami, ktoré sa uskutočnili v rámci posúdenia vplyvu.

Spoločnou témou, ktorá z tohto procesu vzišla, je potreba podporovať efektívnosť využívania zdrojov v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva a vidieckych oblastí EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020 a zároveň zachovať štruktúru SPP s dvoma piliermi, ktoré pri dosahovaní tých istých cieľov využívajú vzájomne sa doplňujúce nástroje. Do piliera I patria priame platby a trhové opatrenia na poskytovanie podpory základného ročného príjmu poľnohospodárom v EÚ a podpory v prípade špecifických narušení trhu, a do piliera II patrí rozvoj vidieka, kde členské štáty v rámci spoločného rámca vypracúvajú a spolufinancujú viacročné programy[4].

Prostredníctvom za sebou idúcich reforiem SPP sa zvýšila trhová orientácia poľnohospodárstva, pričom sa zachovala podpora príjmov pre výrobcov, zlepšila sa integrácia environmentálnych požiadaviek a posilnila sa podpora rozvoja vidieka ako integrovanej politiky pre rozvoj vidieckych oblastí v celej EÚ. Z tohto istého reformného procesu však vzišli požiadavky na lepšie rozdelenie podpory medzi členské štáty a v rámci nich, ako aj požiadavky na lepšie zameranie opatrení, ktorých účelom je riešenie environmentálnych výziev a lepšie riešenie zvýšenej nestability trhu.

V minulosti reformy reagovali hlavne na endogénne výzvy, od obrovských prebytkov po krízy bezpečnosti potravín, pričom EÚ dobre poslúžili v domácom aj medzinárodnom kontexte. Väčšinu dnešných výziev však riadia faktory, ktoré sú mimo poľnohospodárstva a ktoré si preto vyžadujú širšiu politickú odpoveď.

Tlak na poľnohospodársky príjem by mal podľa očakávaní pretrvávať, pretože poľnohospodári čelia väčšiemu počtu rizík, znižovaniu produktivity a zužovaniu marží z dôvodu zvyšujúcich sa cien vstupov. Je preto nutné zachovať podporu príjmov a posilniť nástroje, ktoré umožňujú lepšie riadiť riziká a reagovať na krízové situácie. Silné poľnohospodárstvo je nevyhnutné pre potravinársky priemysel v EÚ a potravinovú bezpečnosť na globálnej úrovni.

Od poľnohospodárstva a vidieckych oblastí sa zároveň očakáva, že zvýšia svoje úsilie s cieľom splniť ambiciózne ciele v oblasti klímy a energie a zaviesť stratégiu pre biodiverzitu, ktoré sú súčasťou agendy Európa 2020. Poľnohospodári, ktorí sú spolu s lesníkmi hlavnými pôdohospodármi, budú potrebovať podporu pri prijímaní a udržovaní poľnohospodárskych systémov a postupov, ktoré sú mimoriadne vhodné na plnenie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy, pretože poskytovanie takých verejných statkov sa do trhových cien nepremieta. Takisto bude nevyhnutné, aby sa čo najlepšie využil rozmanitý potenciál vidieckych oblastí, čo prispeje k inkluzívnemu rastu a súdržnosti.

Budúca SPP preto nebude politikou, ktorá sa stará len o malú, hoci základnú časť hospodárstva EÚ, ale aj politikou strategického významu týkajúcou sa potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a územnej rovnováhy. V tom spočíva pridaná hodnota EÚ skutočne spoločnej politiky, ktorá čo najefektívnejšie využíva obmedzené rozpočtové prostriedky, pričom zachováva udržateľné poľnohospodárstvo v celej EÚ, rieši dôležité cezhraničné otázky ako zmena klímy a posilnenie solidarity medzi členskými štátmi a zároveň umožňuje pružnosť, vďaka ktorej je možné zohľadniť miestne potreby.

V rámci, ktorý bol vymedzený v návrhu VFR, sa ustanovuje, že SPP by si mala zachovať štruktúru dvoch pilierov a rozpočet pre každý pilier v nominálnej hodnote na úrovni z roku 2013, ako aj jasné zameranie na dosahovanie výsledkov, pokiaľ ide o kľúčové priority EÚ. Priamymi platbami by sa mala podporovať udržateľná výroba tak, že sa 30 % ich rozpočtových prostriedkov vyčlení na povinné opatrenia, ktoré predstavujú prínos pre klímu a životné prostredie. Úrovne platieb by sa mali postupne zbližovať a platby veľkým príjemcom by sa mali postupne obmedzovať. Rozvoj vidieka by sa mal zahrnúť do spoločného strategického rámca spolu s ostatnými zdieľanými riadiacimi fondmi s posilneným prístupom zameraným na výstup a mal by podliehať jasnejšej a vylepšenej podmienenosti ex ante. Napokon, pokiaľ ide o trhové opatrenia, SPP by sa mala posilniť o dva nástroje mimo VFR: 1. núdzová rezerva na reakcie na krízové situácie a 2. rozšírenie rozsahu pôsobenia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Na základe toho sú hlavné prvky legislatívneho rámca pre SPP v období 2014-2020 stanovené v týchto nariadeniach:

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky („nariadenie o priamych platbách“);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) („nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) („nariadenie o rozvoji vidieka“);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky („horizontálne nariadenie“);

– návrh nariadenia Rady, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom za rok 2013;

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom.

Nariadenie o rozvoji vidieka vychádza z návrhu, ktorý Komisia predložila 6. októbra a v ktorom sú uvedené spoločné pravidlá pre všetky fondy fungujúce na základe spoločného strategického rámca[5]. Nasledovať bude nariadenie o schéme pre osoby v najväčšej hmotnej núdzi, ktorej financovanie sa v súčasnosti nachádza v inom okruhu VFR.

Okrem toho sa pripravujú nové pravidlá o zverejňovaní informácií o príjemcoch, v ktorých sa zohľadnia námietky Súdneho dvora Európskej únie, aby sa našiel najvhodnejší spôsob, ako zlúčiť právo príjemcov na ochranu osobných údajov so zásadou transparentnosti.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOPVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Na základe vyhodnotenia súčasného politického rámca a analýzy budúcich výziev a potrieb sa v posúdení vplyvu hodnotí a porovnáva vplyv troch alternatívnych scenárov. Je to výsledkom dlhého procesu, ktorý sa začal v apríli 2010 a ktorý viedla medziútvarová skupina, pričom tento proces zahŕňa rozsiahlu kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu vrátane stanovenia východiskového bodu v podobe strednodobých odhadov pre poľnohospodárske trhy a príjmy do roku 2020 a modelovania vplyvu rôznych politických scenárov na ekonomiku sektora.

Tri scenáre vypracované v posúdení vplyvu sú: 1. scenár úprav, ktorý pokračuje so súčasným politickým rámcom a zároveň rieši jeho najdôležitejšie nedostatky, ako napríklad rozdelenie priamych platieb, 2. scenár integrácie, ktorý so sebou prináša zásadné politické zmeny v podobe silnejšieho zamerania a ekologizácie priamych platieb a posilneného strategického zamerania politiky rozvoja vidieka v lepšej koordinácii s ostatnými politikami EÚ, ako aj rozšírenia právneho základu v záujme širších možností spolupráce medzi výrobcami a 3. scenár zmeny zamerania, ktorý politiku presmerúva výlučne na životné prostredie s postupným zastavením priamych platieb a ktorý vychádza z predpokladu, že výrobnú kapacitu možno udržať bez podpory a že sociálnoekonomické potreby vidieckych oblastí môžu byť predmetom iných politík.

V kontexte hospodárskej krízy a tlaku na verejné financie, na ktoré EÚ reagovala stratégiou Európa 2020 a návrhom VFR, všetky tri scenáre pripisujú každému z troch politických cieľov budúcej SPP inú váhu, pričom sú zamerané na konkurencieschopnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo v dynamických vidieckych oblastiach. V záujme lepšieho súladu so stratégiou Európa 2020, najmä pokiaľ ide o efektívnosť zdrojov, bude čoraz nevyhnutnejšie zlepšiť poľnohospodársku produktivitu prostredníctvom výskumu, odovzdávania vedomostí a podpory spolupráce a inovácie (a to aj prostredníctvom európskeho partnerstva pre inovácie v oblasti produktivity a udržateľnosti poľnohospodárstva). Keďže poľnohospodárska politika EÚ už nepôsobí v politickom prostredí narúšajúcom obchod, dodatočný tlak na sektor sa očakáva z ďalšej liberalizácie, najmä v rámci DDA alebo dohody o voľnom obchode s Mercosurom.

Pri vypracúvaní všetkých troch politických scenárov sa zohľadnili preferencie vyjadrené na konzultáciách, ktoré sa uskutočnili v súvislosti s posúdením vplyvu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predkladali príspevky od 23.11.2010 do 25.1.2011 a poradný výbor bol zorganizovaný 12.1.2011. Hlavné body sú zhrnuté nižšie[6]:

– Medzi zúčastnenými stranami existuje široká zhoda v tom, že na riešenie budúcich výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a územného rozvoja je potrebná silná SPP založená na dvojpilierovej štruktúre.

– Väčšina respondentov usudzuje, že SPP by mala zohrávať rolu pri stabilizácii trhov a cien.

– Zúčastnené strany majú rozličné názory, pokiaľ ide o zameranie podpory (najmä prerozdelenie priamej podpory a obmedzovanie stropov platieb).

– Panuje zhoda v tom, že obidva piliere môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zintenzívňovaní opatrení na ochranu klímy a zlepšovaní environmentálneho správania v prospech spoločnosti EÚ. Zatiaľ čo sa mnohí poľnohospodári domnievajú, že tomu tak už v súčasnosti je, širšia verejnosť tvrdí, že platby v rámci piliera I možno využiť efektívnejšie.

– Respondenti chcú, aby všetky časti EÚ vrátane menej zvýhodnených oblastí mali podiel na budúcom raste a rozvoji.

– Mnohí respondenti zdôraznili integráciu SPP s inými politikami, ako je politika životného prostredia, zdravia, obchodu alebo rozvoja.

– Inovácia, rozvoj konkurencieschopných podnikov a poskytovanie verejných statkov občanom EÚ sa považujú za spôsoby, ako zosúladiť SPP so stratégiou Európa 2020.

V posúdení vplyvu sa preto porovnali tri alternatívne politické scenáre:

Pri scenári zmeny zamerania by sa urýchlili štrukturálne úpravy v poľnohospodárskom sektore a výroba by sa presunula do nákladovo najefektívnejších oblastí a najziskovejších sektorov. Finančné prostriedky pre životné prostredie by sa výrazne zvýšili, zároveň by sa však sektor vystavil väčším rizikám z dôvodu obmedzeného rozsahu pôsobnosti trhovej intervencie. Tento scenár by mal okrem toho za následok výrazné sociálne a environmentálne náklady, pretože najmenej konkurencieschopné oblasti by čelili výraznej strate príjmov a zhoršeniu životného prostredia, keďže politika by stratila pákový efekt priamych platieb spojených s požiadavkami krížového plnenia.

Na druhej strane spektra by sa scenárom zmeny zamerania najlepšie umožnila politická kontinuita s obmedzenými ale hmatateľnými zlepšeniami, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť poľnohospodárstva aj environmentálne správanie. Existujú však vážne pochybnosti o tom, či by sa týmto scenárom dali primerane riešiť dôležité klimatické a environmentálne výzvy v budúcnosti, ktoré sú takisto nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárstva.

Scenárom integrácie sa zavádzajú inovácie so silnejším zameraním a ekologizáciou priamych platieb. Z analýzy vyplýva, že ekologizácia je možná pri rozumných nákladoch pre poľnohospodárov, aj keď sa nedá vyhnúť určitému administratívnemu zaťaženiu. Podobne je možný aj nový impulz v rozvoji vidieka za predpokladu, že členské štáty a regióny efektívne využijú nové možnosti a že sa spoločným strategickým rámcom s ostatnými fondmi EÚ neodstránia synergie s pilierom I ani neoslabia osobitné silné stránky rozvoja vidieka. Ak sa dosiahne správna rovnováha, týmto scenárom by sa najlepšie vyriešila dlhodobá udržateľnosť poľnohospodárstva a vidieckych oblastí.

Na základe toho sa v posúdení vplyvu uzatvára, že scenár integrácie je najvyrovnanejší, pokiaľ ide o postupné zosúlaďovanie SPP so strategickými cieľmi EÚ, a táto rovnováha sa nachádza aj pri zavádzaní jednotlivých prvkov legislatívnych návrhov. Takisto bude nevyhnutné vypracovať hodnotiaci rámec na meranie výkonnosti SPP prostredníctvom spoločného súboru ukazovateľov prepojených na politické ciele.

Zjednodušenie predstavovalo počas celého procesu dôležitý faktor a malo by sa rôznymi spôsobmi posilniť, napríklad zefektívnením krížového plnenia a trhových nástrojov alebo navrhnutím schémy pre malých poľnohospodárov. Okrem toho by ekologizácia priamych platieb mala byť navrhnutá tak, aby sa minimalizovali administratívne náklady vrátane nákladov na kontroly.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Navrhuje sa zachovať súčasnú štruktúru SPP v dvoch pilieroch s ročnými povinnými opatreniami všeobecného uplatnenia v pilieri I doplnenými o dobrovoľné opatrenia, ktoré by boli lepšie prispôsobené vnútroštátnym a regionálnym osobitostiam v rámci viacročného programového prístupu v pilieri II. Cieľom novej koncepcie priamych platieb však je lepšie využívať synergie s pilierom II, ktorý sa zase nachádza v rámci spoločného strategického rámca, v záujme lepšej koordinácie s ostatnými zdieľanými riadiacimi fondmi EÚ.

Na základe toho sa zachováva aj súčasná štruktúra štyroch základných právnych nástrojov, hoci je rozsah pôsobnosti nariadenia o financovaní rozšírený, aby sa spoločné ustanovenia spojili do toho, čo sa teraz nazýva horizontálne nariadenie.

Návrhy sú v súlade so zásadou subsidiarity. SPP je skutočne spoločná politika: je to oblasť kompetencie zdieľanej medzi EÚ a členskými štátmi, ktorá sa riadi na úrovni EÚ s cieľom zachovať udržateľné a rôznorodé poľnohospodárstvo v celej EÚ a ktorou sa riešia dôležité cezhraničné otázky ako napríklad zmena klímy a upevňuje sa solidarita medzi členskými štátmi. Vzhľadom na význam budúcich výziev týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a územnej rovnováhy SPP zostáva politikou strategického významu na zabezpečenie najefektívnejšej odpovede na politické výzvy a najefektívnejšieho využitia rozpočtových zdrojov. Okrem toho sa navrhuje zachovať súčasnú štruktúru nástrojov v dvoch pilieroch, vďaka ktorej majú členské štáty viac priestoru na prispôsobenie riešení svojim miestnym zvláštnostiam a aj na spolufinancovanie piliera II. Nové európske partnerstvo pre inovácie a súbor nástrojov na riadenie rizík takisto patria do piliera II. Politika bude zároveň v lepšom súlade so stratégiou Európa 2020 (vrátane spoločného rámca s ostatnými fondmi EÚ) a zavedú sa mnohé zlepšenia a zjednodušenia. Napokon, v analýze uskutočnenej v rámci posúdenia vplyvu sú jasne ukázané náklady vyplývajúce z neuskutočnenia žiadneho opatrenia z hľadiska negatívnych ekonomických, environmentálnych a sociálnych dôsledkov.

Vzhľadom na nové nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov je takisto potrebné upraviť nariadenie Rady (EÚ) č. ..., ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých typov pomoci, náhrad a cien súvisiacich s jednotnou spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Navrhované nariadenie Rady, ktoré má ako právny základe článok 43 ods. 3 zmluvy, preto zahŕňa podmienky, za ktorých Komisia stanovuje niektoré druhy pomoci a náhrad, ako napríklad sumy pomoci na dodávanie mliečnych výrobkov deťom, vývozné náhrady a osobitné ustanovenia týkajúce sa vývozných náhrad za obilniny a ryžu.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

V návrhu VFR sa ustanovuje, že výrazná časť rozpočtu EÚ by sa mala naďalej venovať poľnohospodárstvu, ktoré je spoločnou politikou strategického významu. Navrhuje sa preto, aby sa SPP v období 2014-2020 zamerala na svoje hlavné aktivity, pričom by sa v súčasných cenách na pilier I vyčlenilo 317,2 miliardy EUR a na pilier II 101,2 miliardy EUR.

Financovanie piliera I a piliera II dopĺňa dodatočné financovanie vo výške 17,1 miliardy EUR, ktoré predstavujú 5,1 miliardy EUR na výskum a inovácie, 2,5 miliardy EUR na bezpečnosť potravín a 2,8 miliardy EUR na potravinovú podporu osobám v najväčšej hmotnej núdzi v iných okruhoch VFR, ako aj 3,9 miliardy EUR v novej rezerve pre krízy v poľnohospodárskom sektore a maximálne 2,8 miliardy EUR v Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii mimo VFR, takže celkový rozpočet za obdobie 2014-2020 by predstavoval 435,6 miliardy EUR.

Pokiaľ ide rozdelenie podpory medzi členské štáty, navrhuje sa, aby sa pri všetkých členských štátoch, ktorých priame platby sú nižšie ako 90 % priemeru EÚ, tento rozdiel zmenšil o tretinu. Vnútroštátne stropy sú v nariadení o priamych platbách vypočítané na tomto základe.

Rozdelenie podpory na rozvoj vidieka je založené na objektívnych kritériách spojených s politickými cieľmi, pričom sa berie do úvahy súčasné rozdelenie. Tak ako v súčasnosti by menej rozvinuté regióny mali aj naďalej využívať vyššie sadzby spolufinancovania, ktoré sa uplatňujú aj na určité opatrenia ako odovzdávanie vedomostí, skupiny výrobcov, spolupráca a Leader.

Zavádza sa určitá pružnosť v rámci prevodov medzi piliermi (až do výšky 5 % priamych platieb): z piliera I do piliera II, aby sa členským štátom umožnilo posilniť svoju politiku rozvoja vidieka, a z piliera II do piliera I pre tie členské štáty, v ktorých úroveň priamych platieb zostáva pod 90 % priemeru EÚ.

Podrobnosti o finančnom vplyve návrhov reformy SPP sú uvedené vo finančnom výkaze, ktorý je priložený k návrhom.

2011/0287 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1) V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“[7] sa uvádzajú možné výzvy, ciele a smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013. So zreteľom na uvedené oznámenie by sa mala spoločná poľnohospodárska politika zreformovať s účinnosťou od 1. januára 2014. Táto reforma by sa mala vzťahovať na všetky hlavné nástroje SPP vrátane nariadenia Rady (EÚ) č. [KOM(2010)799] z [...] o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov[8].

(2) So zreteľom na rozsah reformy SPP a najmä na nahradenie nariadenia [KOM(2010)799] nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [KOM(2011) 626] z [...], ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhu s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)[9] je potrebné prispôsobiť opatrenia ustanovené nariadením Rady (EÚ) č. [KOM(2011)193] z [...], ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých typov pomoci, náhrad a cien súvisiacich s jednotnou spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami[10]. V záujme jasnosti je nutné zrušiť uvedené nariadenie a nahradiť ho novým.

(3) S cieľom zaistiť riadne fungovanie schémy pomoci na dodávanie niektorých spracovaných mliečnych výrobkov deťom vo vzdelávacích zariadeniach a s cieľom zaistiť pružnosť správy schémy, by sa mali určiť vhodné podmienky stanovovania výšky pomoci na všetko mlieko a ostatné oprávnené mliečne výrobky.

(4) S cieľom zaistiť riadne fungovanie systému vývozných náhrad, by sa mali určiť vhodné opatrenia na stanovenie výšky uvedených náhrad. Okrem toho, by sa v sektoroch obilnín a ryže mali určiť vhodné opatrenia na stanovenie opravných súm a na ustanovenie úpravy výšky náhrady v súlade s akýmikoľvek zmenami úrovne intervenčnej ceny.

(5) Podľa nariadenia (EÚ) č. [KOM(2010)799] platnosť viacerých sektorových opatrení, a to aj pokiaľ ide o schému výrobných náhrad za cukor, uplynie na konci hospodárskeho roka pre cukor 2014/2015. Potom, ako sa zruší nariadenie (EÚ) č. [KOM(2010)799], by sa ale príslušné ustanovenia uvedeného nariadenia súvisiace s uvedenou schémou mali naďalej uplatňovať do konca príslušných schém. Z toho dôvodu by sa opatrenia týkajúce sa stanovovania výrobnej náhrady za výrobky v sektore cukru, ako je ustanovené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. [KOM(2011)193] mali naďalej uplatňovať do konca hospodárskeho roku 2014/2015.

(6) S cieľom zaistiť účinné každodenné riadenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, opatrenia týkajúce sa stanovovania pomoci, náhrad a cien, uvedené v tomto nariadení, by sa mali obmedziť na všeobecné podmienky umožňujúce ustanoviť konkrétne sumy za osobitných okolností každého prípadu. S cieľom zaistiť rovnaké podmienky vykonávania tohto nariadenia, by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na ustanovenie uvedených súm. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať s pomocou výboru zriadeného článkom 163 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. [KOM(2011)...] a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[11]. Okrem toho, s cieľom zaistiť rýchlu reakciu na rýchlo sa meniacu trhovú situáciu by Komisia mala byť oprávnená stanoviť nové úrovne náhrad a v sektoroch obilnín a ryže upraviť opravnú sumu bez toho, aby uplatnila nariadenie (EÚ) č. 182/2011,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich s jednotnou spoločnou organizáciou poľnohospodárskych trhov zriadenou nariadením (EÚ) č. [KOM(2011)...] („nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“).

Článok 2 Pomoc na dodávanie mliečnych výrobkov žiakom

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví výšku pomoci na dodávanie mliečnych výrobkov deťom, ako sa uvádza v článku 24 ods. 4 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, so zreteľom na potrebu dostatočne podporiť dodávanie mliečnych výrobkov vzdelávacím zariadeniam.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví výšku pomoci na oprávnené mliečne výrobky iné ako mlieko so zreteľom na mliečne zložky príslušného výrobku.

Vykonávacie akty ustanovené v prvom a druhom odseku tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 162 ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácií trhov.

Článok 3 Stanovenie vývozných náhrad

1.           Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vývozné náhrady podľa článku 135 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácií trhov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 162 ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácií trhov.

2.           Náhrady uvedené v odseku 1 možno stanoviť:

a)      v pravidelných intervaloch pri zozname výrobkov stanovenom podľa odseku 1;

b)      prostredníctvom verejnej súťaže pri obilninách, ryži, cukre, mlieku a mliečnych výrobkoch.

Komisia môže v prípade potreby buď na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu upraviť prostredníctvom vykonávacích aktov výšku náhrady.

3.           Pri stanovovaní náhrad za určitý výrobok sa prihliada na jeden alebo viacero z týchto aspektov:

a)      existujúca situácia a ďalší vývoj, pokiaľ ide o:

i)        ceny a dostupnosť daného výrobku na trhu Únie,

ii)       ceny daného výrobku na svetovom trhu.

b)      ciele spoločnej organizácie trhu, ktorými sú zabezpečenie rovnováhy a prirodzeného vývoja cien a obchodu na tomto trhu,

c)      potreba zabrániť narušeniam, ktoré by mohli spôsobiť dlhšiu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu Únie,

d)      ekonomický aspekt navrhovaného vývozu;

e)      obmedzenia vyplývajúce z dohôd, ktoré sa uzavreli v súlade s článkom 218 zmluvy,

f)       potreba nastoliť rovnováhu medzi používaním základných výrobkov Únie pri výrobe spracovaných výrobkov na vývoz do tretích krajín a používaním výrobkov z tretích krajín privezených na základe režimov prepracovanie pod colným dohľadom a aktívny zušľachťovací styk,

g)      najvýhodnejšie odbytové a dopravné náklady z trhov Únie do prístavov Únie alebo iných miest vývozu spolu s nákladmi na prepravu do krajín určenia,

h)      dopyt na trhu Únie,

i)       pokiaľ ide o sektory bravčového mäsa, vajec a hydinového mäsa, rozdiel medzi cenami v rámci Únie a cenami na svetovom trhu za množstvo kŕmneho obilia potrebného na výrobu výrobkov týchto sektorov v Únii.

Článok 4 Osobitné opatrenia týkajúce sa vývozných náhrad za obilniny a ryžu

1.           Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť opravnú sumu uplatniteľnú na vývozné náhrady stanovené vzhľadom na sektor obilnín a na sektor ryže. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 162 ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácií trhov. Komisia môže v prípade potreby opravné sumy zmeniť a doplniť.

Komisia môže uplatniť prvý pododsek na výrobky sektorov obilnín a ryže, ktoré sa vyvážajú v podobe spracovaného tovaru v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1216/2009[12].

2.           Počas prvých troch mesiacov hospodárskeho roku je náhrada uplatniteľná na vývoz sladu, ktorý bol buď uskladnený na konci predchádzajúceho hospodárskeho roku, alebo bol vyrobený z jačmeňa, ktorý bol v tom čase skladovaný, taká istá ako náhrada, ktorá by sa uplatňovala v prípade dotknutého vývozného povolenia na vývozy uskutočnené počas posledného mesiaca predchádzajúceho hospodárskeho roku.

3.           Náhrady za výrobky uvedené v písm. a) a písm. b) časti I prílohy I k nariadeniu o jednotnej spoločnej organizácii trhov, zriadené v súlade s článkom 136 ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov upraviť v súlade s akýmikoľvek zmenami úrovne intervenčnej ceny.

Prvý pododsek sa môže uplatniť vcelku alebo sčasti na výrobky uvedené v písm. c) a písm. d) časti I prílohy I k nariadeniu o jednotnej spoločnej organizácii trhov ako aj na výrobky uvedené v časti I uvedenej prílohy I a vyvážané v podobe spracovaného tovaru v súlade s nariadením (ES) č. 1216/2009. V takom prípade Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov opraví úpravu uvedenú v prvom pododseku tak, že uplatní koeficient vyjadrujúci pomer medzi množstvom základného výrobku a množstvom, v akom sa tento výrobok nachádza v spracovanom výrobku vyvezenom alebo použitom vo vyvezenom tovare.

Vykonávacie akty ustanovené v prvom a druhom pododseku tohto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 162 ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácií trhov.

Článok 5 Zrušenie

1.           Nariadenie (EÚ) č. […] sa zrušuje.

Článok 4 nariadenia (EÚ) č. [...] sa však naďalej uplatňuje na sektor cukru do 30. septembra 2015.

2.           Odkazy na nariadenie (EÚ) č. [...] sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 6 Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

PRÍLOHA TABUĽKA ZHODY UVEDENÁ V ČLÁNKU 5

Nariadenie (EÚ) č. […] || Toto nariadenie

článok 1 || článok 1

článok 2 || -

článok 3 || -

článok 4 || -

článok 5 || -

článok 6 || -

článok 7 || článok 2

článok 8 || -

článok 9 || článok 3

článok 10 || článok 4

článok 11 || -

článok 12 || -

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov);

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) („nariadenie o rozvoji vidieka“);

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom za rok 2013;

-        návrh nariadenia Rady, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom.

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[13]

Oblasť politiky hlava 05 okruh 2

1.3. Druh návrhu/iniciatívy (Legislatívny rámec pre SPP po roku 2013)

x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[14]

x Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

x Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

S cieľom podporovať efektívne využívanie zdrojov v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020 má SPP tieto ciele:

- Životaschopná výroba potravín;

- Udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy;

- Vyvážený územný rozvoj.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele pre oblasť politiky 05:

Konkrétny cieľ č. 1:

Poskytovať ekologické verejné statky

Konkrétny cieľ č. 2:

Kompenzovať ťažkosti pri výrobe v oblastiach so špecifickými prírodnými prekážkami

Konkrétny cieľ č. 3:

Pokračovať v zmierovaní účinkov zmeny klímy a v opatreniach zameraných na prispôsobenie sa

Konkrétny cieľ č. 4:

Riadiť rozpočet EÚ (SPP) v súlade s náročnými normami finančného riadenia

Konkrétny cieľ pre ABB 05 02 – Opatrenia na poľnohospodárskych trhoch:

Konkrétny cieľ č. 5:

Zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora a zvýšiť hodnotu jeho podielu v potravinovom reťazci

Konkrétny cieľ pre ABB 05 03 – Priama pomoc:

Konkrétny cieľ č. 6:

Prispieť k príjmom poľnohospodárskeho podniku a obmedziť nestálosť príjmov poľnohospodárskeho podniku

Konkrétne ciele pre ABB 05 04 – Rozvoj vidieka:

Konkrétny cieľ č. 7:

Prostredníctvom inovácií posilniť ekologický rast

Konkrétny cieľ č. 8:

Podporovať zamestnanosť na vidieku a zachovať sociálnu štruktúru vidieckych oblastí

Konkrétny cieľ č. 9:

Zlepšiť hospodárstvo na vidieku a podporovať diverzifikáciu

Konkrétny cieľ č. 10:

Umožniť štrukturálnu rôznorodosť poľnohospodárskych systémov

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

V tejto fáze nie je možné stanoviť pre ukazovatele vplyvu kvantitatívne ciele. Hoci politika môže viesť určitým smerom, široké ekonomické, environmentálne a sociálne výsledky, ktoré také ukazovatele merajú, by nakoniec záviseli aj od vplyvu radu vonkajších faktorov, ktoré sa podľa posledných skúseností stali výraznými a nepredvídateľnými. Prebieha ďalšia analýza, ktorá bude hotová na obdobie po roku 2013.

Pokiaľ ide o priame platby, členské štáty budú mať možnosť v obmedzenej miere rozhodnúť o zavedení určitých zložiek režimov priamych platieb.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, očakávané výsledky a vplyv budú závisieť od programov rozvoja vidieka, ktoré členské štáty predložia Komisii. Od členských štátov sa bude žiadať, aby vo svojich programoch stanovili ciele.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Návrhom sa ustanovuje zriadenie spoločného monitorovacieho a hodnotiaceho rámca na účel merania výsledkov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Uvedený rámec zahŕňa všetky nástroje súvisiace s monitorovaním a hodnotením opatrení SPP a najmä priamych platieb, trhových opatrení, opatrení na rozvoj vidieka a uplatňovania krížového plnenia.

Vplyv týchto opatrení SPP sa meria vo vzťahu k týmto cieľom:

a)       životaschopná výroba potravín so zameraním na poľnohospodársku produktivitu a stabilitu cien;

b)       udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy so zameraním na emisie skleníkových plynov, biodiverzitu, pôdu a vodné zdroje;

c)       vyvážený územný rozvoj so zameraním na zamestnanosť na vidieku, rast a chudobu vo vidieckych oblastiach.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzí súbor ukazovateľov, ktoré sú pre tieto ciele a oblasti špecifické.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, navrhuje sa aj posilnený spoločný systém monitorovania a hodnotenia. Uvedený systém sa zameriava a) na preukázanie pokroku a dosiahnutých výsledkov politiky rozvoja vidieka a posúdenie vplyvu, účinnosti, efektívnosti a relevantnosti opatrení v rámci politiky rozvoja vidieka, b)         na príspevok k lepšie zacielenej podpore na rozvoj vidieka a c) na podporu spoločného vzdelávacieho procesu súvisiaceho s monitorovaním a hodnotením. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zoznam spoločných ukazovateľov prepojených s prioritami tejto politiky.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

S cieľom splniť viacročné strategické ciele SPP, ktoré sú priamym prevedením stratégie Európa 2020 pre európske vidiecke oblasti, a vyhovieť príslušným požiadavkám zmluvy, sú návrhy zamerané na ustanovenie legislatívneho rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2013.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Budúca SPP nebude len politikou, ktorá sa stará o malú, hoci základnú časť hospodárstva EÚ, ale aj politikou strategického významu týkajúcou sa potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a územnej rovnováhy. SPP preto ako skutočne spoločná politika čo najefektívnejšie využíva obmedzené rozpočtové prostriedky na zachovanie udržateľného poľnohospodárstva v celej EÚ, riešenie dôležitých cezhraničných otázok ako zmena klímy a posilnenie solidarity medzi členskými štátmi.

Ako sa uvádza v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“[15], SPP je rýdzo európskou politikou. Namiesto riadenia 27 osobitných poľnohospodárskych politík a rozpočtov členské štáty spoločne využívajú zdroje a riadia jednu európsku politiku s jedným európskym rozpočtom. To prirodzene znamená, že SPP si vyžaduje výraznú časť prostriedkov z rozpočtu EÚ. Tento model je však efektívnejší a zároveň hospodárnejší ako nekoordinovaný národný prístup.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Na základe vyhodnotenia súčasného politického rámca, rozsiahlej konzultácie so zúčastnenými stranami, ako aj analýzy budúcich výziev a potrieb, sa uskutočnilo celkové posúdenie vplyvu. Viac podrobností možno nájsť v posúdení vplyvu a dôvodovej správe, ktoré sú priložené k legislatívnym návrhom.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Legislatívne návrhy, ktorých sa tento finančný výkaz týka, by sa mali chápať v širšom kontexte návrhu jednotného rámcového nariadenia so spoločnými pravidlami pre spoločné strategické rámcové fondy (EPFRV, EFRR, ESF, Kohézny fond a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva). Uvedený rámec významnou mierou prispeje k zníženiu administratívnej záťaže, k efektívnemu míňaniu finančných prostriedkov EÚ a k zavedeniu zjednodušenia do praxe. Je takisto oporou pre novú koncepciu spoločného strategického rámca pre tieto všetky fondy a nadchádzajúce partnerské zmluvy, ktoré sa na tieto fondy budú tiež vzťahovať.

Spoločným strategickým rámcom, ktorý sa stanoví, sa ciele a priority stratégie Európa 2020 prevedú do priorít pre EPFRV spolu s EFRR, ESF, Kohéznym fondom a Európskym fondom námorného a rybného hospodárstva, čím sa zaistí integrované využívanie finančných prostriedkov pri plnení spoločných cieľov.

V spoločnom strategickom rámci sa takisto vytýči koordinačný mechanizmus s inými relevantnými politikami a nástrojmi Únie.

Navyše, pokiaľ ide o SPP, výrazná synergia a zjednodušenie sa získa harmonizáciou a zosúladením pravidiel riadenia a kontroly v prípade prvého (EPZF) a druhého (EPFRV) piliera SPP. Silné prepojenie medzi EPZF a EPFRV by sa malo zachovať a existujúce štruktúry v členských štátoch udržať.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

x Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním (pri návrhoch nariadenia o režimoch priamych platieb a nariadenia o rozvoji vidieka a prechodných nariadeniach)

– x   Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 01/01/2014 do 31/12/2020

– x   Finančný vplyv na obdobie budúceho viacročného finančného rámca. Pri rozvoji vidieka vplyv na platby do roku 2023.

x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním (pri návrhu nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a horizontálneho nariadenia)

– Vykonávanie od roku 2014.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[16]

x Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[17]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

x Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

Poznámky:

Žiadne zásadné zmeny oproti súčasnej situácii, t. j. hlavnú časť výdavkov, ktorých sa legislatívne návrhy reformy SPP týkajú, sa budú riadiť zdieľaným riadením s členskými štátmi. Veľmi malá časť však bude naďalej podliehať priamemu centralizovanému riadeniu Komisiou.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie SPP, Komisia predloží každé 4 roky Európskemu parlamentu a Rade správu, pričom prvú predloží najneskôr do konca roku 2017.

Toto opatrenie je doplnené o osobitné ustanovenia vo všetkých oblastiach SPP spolu s rôznymi požiadavkami na vyčerpávajúce správy a oznámenia, ktoré treba uviesť vo vykonávacích pravidlách.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, pravidlá monitorovania sú ustanovené aj na úrovni programov, pričom sa zosúladia s ostatnými fondmi a prepoja sa s hodnoteniami ex ante, ex post a prebiehajúcimi hodnoteniami.

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

Je viac ako sedem miliónov príjemcov pomoci SPP, ktorí prijímajú podporu v rámci širokej škály rôznych režimov pomoci, pričom každý režim má podrobné a niekedy zložité kritériá oprávnenosti.

Znižovanie miery chybovosti v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky už možno považovať za trend. Posledná miera chybovosti približujúca sa k 2 % preto potvrdzuje celkové kladné hodnotenie z predchádzajúcich rokov. Plánuje sa naďalej vyvíjať úsilie s cieľom dosiahnuť mieru chybovosti pod 2 %.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

V legislatívnom balíku, najmä v návrhu nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa plánuje zachovať a posilniť súčasný systém zavedený nariadením (ES) č. 1290/2005. Ustanovuje sa ním povinná administratívna štruktúra na úrovni členského štátu, ktorá by bola sústredená okolo akreditovaných platobných agentúr, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie kontrol na úrovni konečného príjemcu v súlade so zásadami uvedenými v bode 2.3. Každý rok sa od vedúceho každej platobnej agentúry vyžaduje, aby dodal vyhlásenie o vierohodnosti, ktoré sa vzťahuje na úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov, riadne fungovanie systémov internej kontroly a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií. Od nezávislého audítorského orgánu sa vyžaduje, aby dodal stanovisko k týmto všetkým trom aspektom.

Komisia bude naďalej vykonávať audit poľnohospodárskych výdavkov prostredníctvom prístupu zameraným na riziká s cieľom zaistiť, že sa jej audity zameriavajú na oblasti s najvyšším rizikom. Ak sa týmito auditmi zistí, že výdavky vznikli v rozpore s pravidlami Únie, vylúči v rámci systému overenia súladu príslušné sumy z financovania Úniou.

Pokiaľ ide o náklady na kontroly, v prílohe 8 k posúdeniu vplyvu, ktorý je pripojený k legislatívnym návrhom, sa nachádza podrobná analýza.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

V legislatívnom balíku, najmä v návrhu nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa plánuje zachovať a posilniť súčasné podrobné systémy kontrol a sankcií, ktoré majú platobné agentúry uplatňovať, so spoločnými základnými prvkami a osobitnými pravidlami prispôsobenými na osobitosti každého režimu pomoci. V systémoch sa vo všeobecnosti ustanovujú podrobné administratívne kontroly 100 % žiadostí o pomoc, krížové kontroly s inými databázami, ak sa to považuje za vhodné, ako aj kontroly na mieste pred platbou týkajúce sa minimálneho počtu operácií v závislosti od rizika spojeného s daným režimom. Ak sa týmito kontrolami na mieste zistí vysoký počet nezrovnalostí, musia sa vykonať dodatočné kontroly. V tejto súvislosti je zďaleka najdôležitejším systémom integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), ktorý v rozpočtovom roku 2010 pokryl približne 80 % celkových výdavkov v rámci EPZF a EPFRV. Pri členských štátoch s riadne fungujúcimi kontrolnými systémami a nízkymi mierami chybovosti bude Komisia oprávnená umožniť zníženie počtu kontrol na mieste.

V balíku sa ďalej plánuje, že členské štáty budú brániť nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať a naprávať ich, ukladať účinné, odrádzajúce a primerané sankcie v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom a vymáhať akékoľvek nezákonné platby spolu s úrokmi. Zahŕňa automatický mechanizmus vyrovnania pre prípady nezrovnalosti, ktorým sa ustanovuje, že ak sa sumy nevymohli do štyroch rokov od dňa žiadosti o vrátenie súm alebo do ôsmich rokov v prípade súdneho konania, nevymožené sumy znášajú príslušné členské štáty. Tento mechanizmus bude pre členské štáty silnou motiváciou, aby nezákonné platby vymáhali čo najrýchlejšie.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Sumy uvedené v tomto finančnom výkaze sú vyjadrené v súčasných cenách a záväzkoch.

Okrem zmien vyplývajúcich z legislatívnych návrhov uvedených ďalej v tabuľkách legislatívne návrhy so sebou prinášajú ďalšie zmeny, ktoré nemajú žiaden finančný vplyv.

V ktoromkoľvek roku v období 2014-2020 nemožno v tejto fáze vylúčiť uplatňovanie finančnej disciplíny. Nebude to však závisieť od návrhov reformy ako takých ale od iných faktorov, ako realizácia priamych platieb alebo ďalší vývoj na poľnohospodárskych trhoch.

Pokiaľ ide o priamu pomoc, rozšírené čisté stropy na rok 2014 (kalendárny rok 2013) zahrnuté v návrhu týkajúcom sa prechodu sú vyššie ak sumy pridelené na priame platby uvedené v sprievodných tabuľkách. Účelom tohto rozšírenia je zaistiť pokračovanie existujúcej legislatívy v scenári, v ktorom by všetky ostatné prvky zostali nezmenené, bez toho, aby bola dotknutá prípadná nutnosť uplatniť mechanizmus finančnej disciplíny.

Návrhy reformy obsahujú ustanovenia, ktorými sa členským štátom poskytuje určitá miera pružnosti, pokiaľ ide o to, ako prideľujú sumy na priamu pomoc a ako prideľujú sumy na rozvoj vidieka. V prípade, že sa členské štáty rozhodnú využiť túto pružnosť, bude to mať finančné dôsledky v rámci daných finančných čiastok, ktoré v tejto fáze nie je možné kvantifikovať.

V tomto finančnom výkaze sa nezohľadňuje prípadné využitie krízovej rezervy. Malo by sa zdôrazniť, že sumy zohľadnené pri výdavkoch súvisiacich s trhom nevychádzajú zo žiadneho nákupu vo verejnej intervencii a iných opatrení súvisiacich s krízovou situáciou v ktoromkoľvek sektore.

3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Table 1: Sumy v rámci SPP vrátane doplnkových súm ustanovených v návrhoch VFR a návrhoch reformy SPP

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

|| || || || || || || || || ||

V rámci VFR || || || || || || || || || ||

Okruh 2 || || || || || || || || || ||

Priama pomoc a výdavky súvisiace s trhom (2) (3) (4) || 44 939 || 45 304 || 44 830 || 45 054 || 45 299 || 45 519 || 45 508 || 45 497 || 45 485 || 317 193

Odhadované pripísané príjmy || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 4 704

P 1 Priama pomoc a výdavky súvisiace s trhom (s pripísanými príjmami) || 45 611 || 45 976 || 45 502 || 45 726 || 45 971 || 46 191 || 46 180 || 46 169 || 46 157 || 321 897

P 2 Rozvoj vidieka (4) || 14 817 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 101 157

Spolu || 60 428 || 60 428 || 59 953 || 60 177 || 60 423 || 60 642 || 60 631 || 60 620 || 60 608 || 423 054

Okruh 1 || || || || || || || || || ||

Podporné rámce Spoločenstva Poľnohospodársky výskum a inovácie || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 682 || 696 || 710 || 724 || 738 || 753 || 768 || 5 072

Osoby v najväčšej hmotnej núdzi || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 379 || 387 || 394 || 402 || 410 || 418 || 427 || 2 818

Spolu || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 1 061 || 1 082 || 1 104 || 1 126 || 1 149 || 1 172 || 1 195 || 7 889

Okruh 3 || || || || || || || || || ||

Bezpečnosť potravín || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 2 450

|| || || || || || || || || ||

Mimo VRF || || || || || || || || || ||

Rezerva pre poľnohospodárske krízy || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 531 || 541 || 552 || 563 || 574 || 586 || 598 || 3 945

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) || || || || || || || || || ||

Z toho maximum k dispozícii pre poľnohospodárstvo: (5) || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 379 || 387 || 394 || 402 || 410 || 418 || 427 || 2 818

|| || || || || || || || || ||

SPOLU || || || || || || || || || ||

SPOLU Návrhy Komisie (VFR + mimo VFR) + pripísané príjmy || 60 428 || 60 428 || 62 274 || 62 537 || 62 823 || 63 084 || 63 114 || 63 146 || 63 177 || 440 156

SPOLU Návrhy VFR (t. j. okrem rezervy a EGF) + pripísané príjmy || 60 428 || 60 428 || 61 364 || 61 609 || 61 877 || 62 119 || 62 130 || 62 141 || 62 153 || 433 393

Poznámky:

(1)           Zohľadňujúc už schválené legislatívne zmeny, t. j. dobrovoľná modulácia pre Spojené kráľovstvo a článok 136 „nepoužité sumy“ sa prestanú uplatňovať ku koncu roka 2013.

(2)           Sumy súvisia s navrhovaným ročným stropom pre prvý pilier. Malo by sa však poznamenať, že sa navrhuje presunúť negatívne výdavky z vyrovnania účtov (v súčasnosti v rámci rozpočtovej položky 05 07 01 06) do pripísaných príjmov (v rámci položky 67 03). Podrobnosti pozri v tabuľke príjmov uvedenej ďalej.

(3)           V údajoch za rok 2013 sú zahrnuté sumy na veterinárne a fytosanitárne opatrenia ako aj trhové opatrenia pre sektor rybného hospodárstva.

(4)           Sumy v uvedenej tabuľke sú v súlade so sumami uvedenými v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020" [KOM(2011)500 v konečnom znení z 29. júna 2011]. Stále však treba rozhodnúť o tom, či sa vo VFR odrazí navrhovaný prevod finančných prostriedkov jedného členského štátu na vnútroštátny reštrukturalizačný program pre bavlnu do rozvoja vidieka od roku 2014, čo zahŕňa úpravu (4 milióny EUR ročne) súm pre čiastkový strop EPZF a pre pilier 2. V tabuľkách uvedených v ďalších oddieloch sa sumy presunuli bez ohľadu na to, či sa to odrazilo vo VFR.

(5)           V súlade s oznámením Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“ [KOM(2011)500 v konečnom znení] bude celková suma až do výšky 2,5 miliardy EUR v cenách z roku 2011 dostupná v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na poskytovanie dodatočnej podpory poľnohospodárom, ktorí trpia vplyvom globalizácie. Vo vyššie uvedenej tabuľke je rozdelenie podľa jednotlivých rokov v súčasných cenách len orientačné. Návrh medziinštitucionálnej dohody medzi európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení [KOM(2011)403 v konečnom znení z 29. júna 2011] sa v prípade EGF uvádza celková maximálna ročná suma 429 miliónov EUR v cenách z roku 2011.

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

Tabuľka 2: Odhadované príjmy a výdavky pre oblasť politiky 05 v rámci okruhu 2

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

PRÍJMY || || || || || || || || || ||

123 – Výrobný poplatok v sektore cukru (vlastné zdroje) || 123 || 123 || 123 || 123 || || || || || || 246

|| || || || || || || || || ||

67 03 – Pripísané príjmy || 672 || 672 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 5 187

z toho: ex 05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || 0 || 0 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 795 || 795 || 864 || 741 || 864 || 741 || 741 || 741 || 741 || 5 433

VÝDAVKY || || || || || || || || || ||

05 02 - Trhy (1) || 3 311 || 3 311 || 2 622 || 2 641 || 2 670 || 2 699 || 2 722 || 2 710 || 2 699 || 18 764

05 03 – Priama pomoc (pred obmedzením) (2) || 42 170 || 42 535 || 42 876 || 43 081 || 43 297 || 43 488 || 43 454 || 43 454 || 43 454 || 303 105

05 03 – Priama pomoc (po obmedzení) || 42 170 || 42 535 || 42 876 || 42 917 || 43 125 || 43 303 || 43 269 || 43 269 || 43 269 || 302 027

|| || || || || || || || || ||

05 04 – Rozvoj vidieka (pred obmedzením) || 14 817 || 14 451 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 101 185

05 04 – Rozvoj vidieka (po obmedzení) || 14 817 || 14 451 || 14 455 || 14 619 || 14 627 || 14 640 || 14 641 || 14 641 || 14 641 || 102 263

|| || || || || || || || || ||

05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || -69 || -69 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Spolu || 60 229 || 60 229 || 59 953 || 60 177 || 60 423 || 60 642 || 60 631 || 60 620 || 60 608 || 423 054

ČISTÝ ROZPOČET po pripísaných príjmoch || || || 59 212 || 59 436 || 59 682 || 59 901 || 59 890 || 59 879 || 59 867 || 417 867

Poznámky:

(1)           Predbežný odhad na rok 2013 založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 s ohľadom na už schválené právne úpravy pre rok 2013 (napr. stropy v sektore vinohradníctva a vinárstva, prémia na zemiakový škrob, sušené krmivo) ako aj predpokladaný vývoj v určitých oblastiach. Pri všetkých rokoch sa v odhadoch predpokladá, že dodatočné financovanie podporných opatrení z dôvodu narušenia trhu alebo krízy nebude potrebné.

(2)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

Tabuľka 3: Výpočet finančného vplyvu podľa rozpočtových kapitol návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o príjmy a výdavky SPP

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený || || SPOLU 2014-2020

|| || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 ||

PRÍJMY || || || || || || || || || ||

123 – Výrobný poplatok v sektore cukru (vlastné zdroje) || 123 || 123 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

|| || || || || || || || || ||

67 03 – Pripísané príjmy || 672 || 672 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

z toho: ex 05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || 0 || 0 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 795 || 795 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

VÝDAVKY || || || || || || || || || ||

05 02 - Trhy (1) || 3 311 || 3 311 || -689 || -670 || -641 || -612 || -589 || -601 || -612 || -4 413

05 03 – Priama pomoc (pred obmedzením) (2) || 42 170 || 42 535 || -460 || -492 || -534 || -577 || -617 || -617 || -617 || -3 913

05 03 – Priama pomoc – Odhadovaný produkt obmedzenia, ktorý sa má previesť do rozvoja vidieka || || || 0 || -164 || -172 || -185 || -186 || -186 || -186 || -1 078

05 04 – Rozvoj vidieka (pred obmedzením) || 14 817 || 14 451 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 28

05 03 – Rozvoj vidieka – Odhadovaný produkt obmedzenia, ktorý sa má previesť z priamej pomoci || || || 0 || 164 || 172 || 185 || 186 || 186 || 186 || 1 078

05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || -69 || -69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 60 229 || 60 229 || -1 076 || -1 089 || -1 102 || -1 115 || -1 133 || -1 144 || -1 156 || -7 815

ČISTÝ ROZPOČET po pripísaných príjmoch || || || -1 145 || -1 158 || -1 171 || -1 184 || -1 202 || -1 213 || -1 225 || -8 298

Poznámky:

(1)           Predbežný odhad na rok 2013 založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 s ohľadom na už schválené právne úpravy pre rok 2013 (napr. stropy v sektore vinohradníctva a vinárstva, prémia na zemiakový škrob, sušené krmivo) ako aj predpokladaný vývoj v určitých oblastiach. Pri všetkých rokoch sa v odhadoch predpokladá, že dodatočné financovanie podporných opatrení z dôvodu narušenia trhu alebo krízy nebude potrebné.

(2)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

Tabuľka 4: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o výdavky SPP súvisiace s trhom

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || || 2013 (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

výnimočné opatrenia: zefektívnený a rozšírený rozsah pôsobenia právneho základu || || čl. 154, 155, 156 || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm

odstránenie intervencie pri tvrdej pšenici a ciroku || || býv. čl. 10 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

potravinové programy pre osoby v najväčšej hmotnej núdzi || (2) || býv. čl. 27 nar. 1234/2007 || 500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -3 500.0

súkromné skladovanie (ľanové vlákno) || || čl. 16 || neuplatňuje sa || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || Pm

pomoc na bavlnu - reštrukturalizácia || (3) || býv. čl. 5 nar. 637/2008 || 10.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -28.0

zriadenie pomoci pre skupiny výrobcov ovocia a zeleniny || || býv. čl. 117 || 30.0 || 0.0 || 0.0 || 0.0 || -15.0 || -15.0 || -30.0 || -30.0 || -90.0

program podpory konzumácie ovocia v školách || || čl. 21 || 90.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 420.0

Zrušenie organizácií výrobcov v sektore chmeľu || || býv. čl. 111 || 2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -15.9

nepovinné súkromné skladovanie pri sušenom odstredenom mlieku || || čl. 16 || neuplatňuje sa || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm

zrušenie pomoci na používanie odstredeného mlieka/sušeného odstr. mlieka ako krmiva/kazeínu a na používanie kazeínu || || býv. čl. 101, 102 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

nepovinné súkromné skladovanie pri masle || (4) || čl. 16 || 14.0 || [-1.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-85.0]

Zrušenie poplatku na podporu v sektore mlieka || || býv. čl. 309 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

SPOLU 05 02 || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy (5) || || || || -446.3 || -446.3 || -446.3 || -461.3 || -461.3 || -476.3 || -476.3 || -3 213.9

Poznámky:

(1)           Odhad potrieb na rok 2013 je založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 predloženom Komisiou s výnimkou a) sektorov ovocia a zeleniny, kde sú potreby založené na finančnom výkaze príslušných reforiem, a b) akýchkoľvek už schválených zákonných zmien.

(2)           Suma za rok 2013 zodpovedá návrhu Komisie KOM(2010)486. Od roku 2014 sa toto opatrenie bude financovať v rámci okruhu 1.

(3)           Rozpočtové prostriedky na program reštrukturalizácie sektora bavlny pre Grécko (4 milióny EUR ročne) sa od roku 2014 prevedie do rozvoja vidieka. Rozpočtové prostriedky pre Španielsko (6,1 milióna EUR ročne) pôjdu od roku 2018 do schémy jednotnej platby (už rozhodnuté).

(4)           Odhadovaný vplyv v prípade neuplatnenia opatrenia.

(5)           Okrem výdavkov v rámci kapitol 05 02 a 05 03 sa očakáva, že priame výdavky v rámci kapitol 05 01, 05 07 a 05 08 sa budú financovať príjmami, ktorý sa pripíše do EPZF.

Tabuľka 5: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o priamu pomoc

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || 2013 (1) || 2013 upravený (2) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

|| || || || || || || || || || || ||

Priama pomoc || || || 42 169.9 || 42 535.4 || 341.0 || 381.1 || 589.6 || 768.0 || 733.2 || 733.2 || 733.2 || 4 279.3

- už rozhodnuté zmeny: || || || || || || || || || || || ||

zavedenie EÚ 12 || || || || || 875.0 || 1 133.9 || 1 392.8 || 1 651.6 || 1 651.6 || 1 651.6 || 1 651.6 || 10 008.1

reštrukturalizácia sektora bavlny || || || || || 0.0 || 0.0 || 0.0 || 0.0 || 6.1 || 6.1 || 6.1 || 18.4

preskúmanie stavu || || || || || -64.3 || -64.3 || -64.3 || -90.0 || -90.0 || -90.0 || -90.0 || -552.8

predchádzajúce reformy || || || || || -9.9 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -204.2

|| || || || || || || || || || || ||

- zmeny z dôvodu návrhov novej reformy SPP || || || -459.8 || -656.1 || -706.5 || -761.3 || -802.2 || -802.2 || -802.2 || -4 990.3

z toho: obmedzenie || || || || || 0.0 || -164.1 || -172.1 || -184.7 || -185.6 || -185.6 || -185.6 || -1 077.7

|| || || || || || || || || || || ||

SPOLU 05 03 || || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy || || || || || -459.8 || -656.1 || -706.5 || -761.3 || -802.2 || -802.2 || -802.2 || -4 990.3

VÝDAVKY SPOLU || || || 42 169.9 || 42 535.4 || 42 876.4 || 42 916.5 || 43 125.0 || 43 303.4 || 43 268.7 || 43 268.7 || 43 268.7 || 302 027.3

Poznámky:

(1)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

(2)           Zohľadňujúc už schválené legislatívne zmeny, t. j. dobrovoľná modulácia pre Spojené kráľovstvo a článok 136 „nepoužité sumy“ sa prestanú uplatňovať ku koncu roka 2013.

Tabuľka 6: Zložky priamej pomoci

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

Príloha II || || || || || 42 407.2 || 42 623.4 || 42 814.2 || 42 780.3 || 42 780.3 || 42 780.3 || 256 185.7

Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (30 %) || || || || || 12 866.5 || 12 855.3 || 12 844.3 || 12 834.1 || 12 834.1 || 12 834.1 || 77 068.4

Maximum, ktoré možno vyčleniť na platbu pre mladých poľnohospodárov (2 %) || || || || || 857.8 || 857.0 || 856.3 || 855.6 || 855.6 || 855.6 || 5 137.9

Režim základnej platby, platba na plochy s prírodnými prekážkami, dobrovoľná viazaná podpora || || || || || 28 682.9 || 28 911.1 || 29 113.6 || 29 090.6 || 29 090.6 || 29 090.6 || 173 979.4

Maximum, ktoré možno vziať z vyššie uvedených riadkov na financovanie schémy pre malých poľnohospodárov (10 %) || || || || || 4 288.8 || 4 285.1 || 4 281.4 || 4 278.0 || 4 278.0 || 4 278.0 || 25 689.3

Presuny v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v prílohe II[18] || || || || || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 959.1

Obmedzenie || || || || || -164.1 || -172.1 || -184.7 || -185.6 || -185.6 || -185.6 || -1 077.7

Bavlna || || || || || 256.0 || 256.3 || 256.5 || 256.6 || 256.6 || 256.6 || 1 538.6

POSEI/menšie ostrovy v Egejskom mori || || || || || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 2 504.4

Tabuľka 7: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o prechodné opatrenia pre poskytovanie priamej pomoci v roku 2014

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013

|| || || 2013 (1) || 2013 upravený || 2014 (2)

Príloha IV k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 || || || 40 165.0 || 40 530.5 || 541.9

zavedenie EÚ 10 || || || || || 616.1

preskúmanie stavu || || || || || -64.3

predchádzajúce reformy || || || || || -9.9

SPOLU 05 03 || || || || ||

VÝDAVKY SPOLU || || || 40 165.0 || 40 530.5 || 41 072.4

Poznámky:

(1)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

(2)           Rozšírené čisté stropy zahŕňajú odhad presunov v sektore vinohradníctva a vinárstva do režimu jednotnej platby na základe rozhodnutí, ktoré členské štáty prijali na rok 2013.

Tabuľka 8: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o rozvoj vidieka

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Vyčlenené prostriedky na rozvoj vidieka || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || || 2013 || 2013 upravený (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

Programy rozvoja vidieka || || || 14 788.9 || 14 423.4 || || || || || || || ||

pomoc na bavlnu - reštrukturalizácia || (2) || || || || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 28.0

výsledok obmedzenia priamej pomoci || || || || || || 164.1 || 172.1 || 184.7 || 185.6 || 185.6 || 185.6 || 1 077.7

finančné prostriedky na rozvoj vidieka s vylúčením technickej podpory || (3) || || || || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -59.4

Technická podpora || (3) || || 27.6 || 27.6 || 8.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 29.4

Ocenenie pre projekty inovačnej miestnej spolupráce || (4) || || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 0.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 30.0

SPOLU 05 04 || || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy || || || || || 4.0 || 168.1 || 176.1 || 188.7 || 189.6 || 189.6 || 189.6 || 1 105.7

VÝDAVKY SPOLU (pred obmedzením) || || || 14 816.6 || 14 451.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 101 185.5

VÝDAVKY SPOLU (po obmedzení) || || || 14 816.6 || 14 451.1 || 14 455.1 || 14 619.2 || 14 627.2 || 14 639.8 || 14 640.7 || 14 640.7 || 14 640.7 || 102 263.2

Poznámky:

(1)           Úpravy v súlade s existujúcimi právnymi predpismi uplatniteľné len do konca rozpočtového roka 2013.

(2)           Sumy uvedené v tabuľke 1 (oddiel 3.1) sú v súlade so sumami uvedenými v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020" [KOM(2011)500 v konečnom znení]. Stále však treba rozhodnúť o tom, či sa vo VFR odrazí navrhovaný prevod finančných prostriedkov jedného členského štátu na vnútroštátny reštrukturalizačný program pre bavlnu do rozvoja vidieka od roku 2014, čo zahŕňa úpravu (4 milióny EUR ročne) súm pre čiastkový strop EPZF a pre pilier 2. V tabuľke 8 sa sumy presunuli bez ohľadu na to, či sa to odrazilo vo VFR.

(3)           Suma pre technickú podporu na rok 2013 bola stanovená na základe pôvodných finančných prostriedkov pre rozvoj vidieka (prevody z piliera 1 nie sú zahrnuté).

Technická podpora na obdobie 2014-2020 sa stanovuje na 0,25 % celkových finančných prostriedkov na rozvoj vidieka.

(4)           Kryté sumou, ktorá je k dispozícii na technickú podporu.

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Poznámka:      Odhaduje sa, že legislatívne návrhy nebudú mať žiaden vplyv na rozpočtové prostriedky administratívnej povahy, t. j. predpokladá sa, že legislatívny rámec možno vykonávať pri súčasnej úrovni ľudských zdrojov a administratívnych výdavkov.

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: AGRI ||

Ÿ Ľudské zdroje || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 958.986

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 67.928

GR AGRI SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N[19] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || || || || || || || ||

Platby || || || || || || || ||

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 5: Zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora a zvýšiť hodnotu jeho podielu v potravinovom reťazci || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Ovocie a zelenina: uvádzanie na trh prostredníctvom organizácií výrobcov[20] || Podiel hodnoty výroby uvádzanej na trh prostredníctvom organizácií výrobcov v porovnaní s hodnotou celkovej výroby || || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 5 810.0

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – reštrukturalizácia20 || Počet hektárov || || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || || 3 326.0

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – investície20 || || || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || || 1 252.6

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – destilácia vedľajších produktov20 || Hektolitre || || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || || 686.4

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – konzumný lieh20 || Počet hektárov || || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || || 14.2

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – používanie zahusteného muštu20 || Hektolitre || || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || || 261.8

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – propagácia20 || || || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 1 875.3

- Iné || || || || 720.2 || || 739.6 || || 768.7 || || 797.7 || || 820.3 || || 808.8 || || 797.1 || || 5 452.3

Konkrétny cieľ č. 5 medzisúčet || || 2 621.8 || || 2 641.2 || || 2 670.3 || || 2 699.3 || || 2 721.9 || || 2 710.4 || || 2 698.7 || || 18 763.5

KONKRÉTNY CIEĽ č. 6: Prispieť k príjmom poľnohospodárskeho podniku a obmedziť nestálosť príjmov poľnohospodárskeho podniku || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Priama podpora príjmov[21] || Počet hektárov, na ktoré sa poskytla platba (v miliónoch) || || 161.014 || 42 876.4 || 161.014 || 43 080.6 || 161.014 || 43 297.1 || 161.014 || 43 488.1 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 303 105.0

Konkrétny cieľ č. 6 medzisúčet || || 42 876.4 || || 43 080.6 || || 43 297.1 || || 43 488.1 || || 43 454.3 || || 43 454.3 || || 43 454.3 || || 303 105.0

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

Poznámka: Pri konkrétnych cieľoch 1 až 4 a 7 až 10 treba výstupy ešte určiť (pozri oddiel 1.4.2).

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje[22] || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 958.986

Ostatné administratívne výdavky || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 67.928

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Poznámka: Odhaduje sa, že legislatívne návrhy nebudú mať žiaden vplyv na rozpočtové prostriedky administratívnej povahy, t. j. predpokladá sa, že legislatívny rámec možno vykonávať pri súčasnej úrovni ľudských zdrojov a administratívnych výdavkov. Údaje na obdobie 2014-2020 vychádzajú zo situácie za rok 2011.

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

XX 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034

XX 01 01 02 (delegácie) || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[23] ||

XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 78 || 78 || 78 || 78 || 78 || 78 || 78

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy || - sídlo || || || || || || ||

- delegácia || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU[24] || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci ||

Externí zamestnanci ||

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– x   Návrh/iniciatíva je v súlade s NÁVRHMI viacročného finančného rámca na obdobie 2014-2020

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami

– X  Návrh týkajúci sa rozvoja vidieka (EPFRV) bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ

Spolufinancované prostriedky SPOLU[25] || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– x   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– x   vplyv na vlastné zdroje

– x   vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[26]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

|| || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Pozri tabuľky 2 a 3 v oddiele 3.2.1.

[1]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Rozpočet stratégie Európa 2020, KOM(2011)500 v konečnom znení, 29.6.2011.

[2]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území, KOM(2010)672 v konečnom znení, 18.11.2010.

[3]               Pozri najmä uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2011, 2011/2015(INI) a závery predsedníctva z 18.3.2011.

[4]               Súčasný legislatívny rámec zahŕňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (priame platby), nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 (trhové nástroje), nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 (rozvoj vidieka) a nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 (financovanie).

[5]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec, a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006, KOM(2011)615 zo 6.10.2011.

[6]               Pre prehľad všetkých 517 doručených príspevkov pozri prílohu 9 hodnotenia vplyvu.

[7]               KOM(2010) 672 v konečnom znení, 18.11.2010.

[8]               Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

[9]               KOM(2011) ….

[10]             KOM(2011) …………

[11]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011.

[12]             Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10.

[13]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[14]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[15]             KOM(2011) 500 v konečnom znení z 29. júna 2011.

[16]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[17]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[18]             Priama pomoc na obdobie 2014-2020 zahŕňa odhad presunov v sektore vinohradníctva a vinárstva do režimu jednotnej platby na základe rozhodnutí, ktoré členské štáty prijali na rok 2013.

[19]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[20]             Na základe plnenia rozpočtu v minulosti a odhadov v návrhu rozpočtu na rok 2012. Pokiaľ ide o organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny, sumy sú v súlade s reformou uvedeného sektora a, ako sa už uvádza vo výkazoch činnosti v návrhu rozpočtu na rok 2012, výstupy budú známe až koncom roka 2011.

[21]             Na základe potenciálne oprávnených plôch na rok 2009.

[22]             Na základe priemerných nákladov 127 000 EUR na úradníkov a dočasných zamestnancov v rámci plánu pracovných miest.

[23]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[24]             Nie je tu zahrnutý čiastkový strop v rozpočtovom riadku 05.010404.

[25]             Bude to uvedené v programoch rozvoja vidieka, ktoré členské štáty predložia.

[26]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.