Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému "Spracovanie priemyselného a banského odpadu zo skládok v Európskej únii a jeho ďalšie využitie na hospodárske a environmentálne účely" (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/03

Spravodajca: Dumitru FORNEA

Pomocný spravodajca: Zbigniew KOTOWSKI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 v súlade s článkom 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

"Spracovanie priemyselného a banského odpadu zo skládok v Európskej únii a jeho ďalšie využitie na hospodárske a environmentálne účely".

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. septembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 61 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Hlavným cieľom pri spracúvaní priemyselného a banského odpadu je predísť jeho skládkovaniu. Otázky, ako je znečistenie životného prostredia, ohrozenie zdravia a estetika krajiny, je potrebné riešiť zodpovedne a urgentne. Dnes si žiadna krajina nemôže dovoliť nebrať do úvahy recyklačný potenciál odpadu vyprodukovaného po využití primárnych surovín. Ponechať tento odpad jednoducho bez dodatočnej úpravy, pretože je to lacnejšie, už nie je voľbou, keď sme si vedomí nákladov na životné prostredie, ľudské zdravie a spoločnosť.

1.2 Spracúvanie týchto druhov odpadu na hospodárske účely môže zlepšiť životné prostredie, vzhľad krajiny, zamestnanosť a sociálne podmienky príslušných spoločenstiev. Odstránením rizika znečistenia pre ľudí a životné prostredie by sa zlepšili životné podmienky v týchto regiónoch, čo by bolo výhodné pre všetky strany. Z uvedeného dôvodu by sa malo zužitkovávanie tohto odpadu považovať za súčasť stratégie udržateľného rozvoja a za kompenzačné opatrenie pre dotknuté miestne spoločenstvá.

1.3 Úloha občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, odborníkov z ťažobného, metalurgického a energetického priemyslu, akademickej obce, výrobcov zariadení či prepravných a obchodných združení je rozhodujúca, pokiaľ ide o informovanie verejnosti a zvyšovanie povedomia o environmentálnych, hospodárskych a sociálnych výhodách spracúvania veľkého množstva odpadu, ktoré vyprodukoval alebo vyprodukuje ťažobný a metalurgický priemysel a elektrárne na uhlie.

1.4 Miestne orgány môžu zohrávať kľúčovú úlohu v tejto otázke tým, že budú podnecovať otvorený občiansky dialóg na regionálnej úrovni s cieľom nájsť riešenia pre environmentálnu ochranu, spracúvanie odpadu a prebudovanie základne pre udržateľný priemyselný rozvoj. Na tento účel je potrebné vytvoriť sieť verejných a súkromných projektov a projektov verejno-súkromných partnerstiev, aby sa rozdelila zodpovednosť za budúce investície, infraštruktúru a environmentálnu ochranu.

1.5 Európska únia a členské štáty by mali vypracovať inovatívne nástroje a politické opatrenia, aby k otázke priemyselného a banského odpadu pristúpili čo najúčinnejším a udržateľným spôsobom, a to na základe výskumu, štatistických údajov a vedeckých faktov. Zároveň je dôležité, aby sa prostredníctvom vhodného procesu konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami lepšie pochopili existujúce právne, politické, administratívne a sociálne prekážky spracúvania tohto odpadu.

1.6 EHSV preto upozorňuje, že je potrebné vypracovať účinné politické opatrenia týkajúce sa skládok priemyselného a banského odpadu v rámci stratégie Európa 2020, ktorá v celkovom prístupe výslovne spája udržateľnú priemyselnú politiku s inovatívnymi postupmi, účinným využívaním zdrojov a lepšou dostupnosťou surovín.

1.7 Každý nový proces úpravy ťažobného odpadu by mali sprevádzať informácie o fyzikálnych a chemických vlastnostiach tohto odpadu, aby orgány a podniky, ktoré chcú začať s prípadným spracovaním alebo programami ochrany životného prostredia, mali k dispozícii dostatok údajov.

1.8 Súčasné politické iniciatívy na zaistenie dodávok surovín by mali viesť k zvýšeniu finančnej podpory EÚ a členských štátov pre výskum a vývoj technológií, prostredníctvom ktorých sa spracúva banský a priemyselný odpad a získavajú sa z neho cenné nerasty a kovy. Jednou z priorít by mal byť vývoj technológií umožňujúcich rekuperáciu dôležitých materiálov a tých materiálov, ktoré by mohli byť škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie.

1.9 V súvislosti so stratégiou Európa 2020 sa organizovaná občianska spoločnosť domnieva, že je čas zhodnotiť výsledky dosiahnuté na základe smernice 2006/21/ES a je pripravená predložiť svoje poznámky a návrhy na zlepšenie jej implementácie a podporiť iniciatívy na zužitkovávanie banského odpadu.

1.10 Návrh na zlepšenie recyklácie a zníženie množstva odpadu vyprodukovaného pri povrchovej i hlbinnej ťažbe hornín, ako aj v metalurgickom priemysle možno zhrnúť takto:

- zmeniť právne postavenie vedľajšieho produktu na spoluprodukt s rovnakými vlastnosťami ako primárny produkt,

- výslovne povoliť spracúvanie vedľajších produktov konkrétnym postupom spracovania, ktorý by sa vykonal v primárnej výrobnej prevádzke alebo v špecializovaných systémoch s cieľom dať spoluproduktu vlastnosti potrebné z hľadiska jeho využitia,

- podporovať odbyt spoluproduktov uľahčením dopravy a využívania,

- daňové stimuly pre spotrebiteľov, ktorí využívajú spoluprodukty.

1.11 Inštitúcie spojené s EÚ by mali poskytovať viac informácií o vplyve odpadu z tepelných elektrární na životné prostredie a ľudské zdravie, ako aj o zužitkovávaní produktov spaľovania uhlia. Je potrebný výskum a vývoj zameraný na zlepšenie možného využitia produktov spaľovania uhlia, ako aj novo vznikajúce technológie a celkové riadenie nakladania s popolom a jeho zneškodnenie.

1.12 Európska únia by mala vypracovať a financovať projekty na prospešné opätovné využitie vedľajších produktov spaľovania uhlia, čím by prispela k udržateľnému rozvoju, keďže by sa tento odpad recykloval a neukladal by sa na skládky. Týmto spôsobom by sa zmenšila potreba ťažiť nové suroviny a šetrili by sa vodné zdroje a energia.

1.13 Mal by sa realizovať prieskum na európskej úrovni s cieľom získať viac informácií o popolčeku, popole, škvare, sadre z odsírovania spalín, látkach vznikajúcich pri suchom a mokrom odsírovaní spalín, ako aj o popole zo spaľovania vo fluidizovanom lôžku. Uhoľné elektrárne v EÚ by mali byť požiadané, aby dobrovoľne poskytli údaje do tohto prieskumu. Zároveň sa musí vypracovať zoznam existujúcich produktov a potenciálnych možností využitia produktov spaľovania uhlia, ktorý sa bude neustále aktualizovať.

2. Celkový prehľad

2.1 V tematickej stratégii predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie, ktorá bola prijatá v roku 2005 v súvislosti s implementáciou šiesteho akčného programu v oblasti životného prostredia a na ktorú teraz nadväzuje oznámenie Komisie [KOM(2011) 13] týkajúce sa posúdenia toho, v akom rozsahu boli ciele stratégie splnené či nesplnené, sa navrhujú nové činnosti na podporu implementácie stratégie.

2.2 Otázka priemyselného a banského odpadu má pre európskych občanov a organizovanú občiansku spoločnosť veľký význam. Priemyselná budúcnosť Európy bude do určitej miery závisieť od toho, ako budeme túto otázku riešiť. V súčasnosti je značný počet priemyselných projektov vystavený riziku, že uviazne na mŕtvom bode pre nesúhlas miestnych komunít a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa obávajú vplyvu priemyselnej a banskej činnosti na verejné zdravie a životné prostredie.

2.3 Nanešťastie v mnohých prípadoch pramenia obavy občianskej spoločnosti z nedostatku informácií a transparentnosti, a preto je nevyhnutné zabezpečiť úplnú a správnu implementáciu posudzovania vplyvov na životné prostredie, aby sa tak zaistili korektné informácie a účasť občianskej spoločnosti.

2.4 Priemyselný a banský odpad je naďalej výzvou pre značný počet členských štátov, v ktorých sa nachádzali alebo sa stále nachádzajú priemyselné podniky a banské zariadenia. Tieto skládky odpadu môžu pre miestne komunity predstavovať hrozbu alebo príležitosť. Hrozbou sa stávajú vtedy, keď je odpad len tak uložený a nie sú prijaté opatrenia na zníženie rizika pre životné prostredie. V niektorých prípadoch však môžu byť aj príležitosťou, a to vtedy, keď by uložený odpad mohol viesť k aktivitám, ktorých súčasťou by bola rekuperácia kovov alebo iných užitočných druhotných surovín.

2.5 V niektorých prípadoch môže byť koncentrácia kovu v banskom odpade rovnaká alebo dokonca vyššia ako jeho koncentrácia v rude. To isté platí pri odpade z metalurgického priemyslu: rekuperačné technológie prešli určitým vývojom a teraz už existuje možnosť opätovného posúdenia potenciálu odpadu zo starých priemyselných činností a ozdravenia tejto oblasti z environmentálneho hľadiska.

2.6 V mnohých prípadoch musia miestne orgány riešiť otázku priemyselného a banského odpadu z toho dôvodu, že sa odkaliská a skládky odpadu nachádzajú na miestach spadajúcich pod ich jurisdikciu. Preto sa na tejto úrovni dajú nájsť riešenia, ako zmeniť "výzvu" na príležitosť podnecovaním súkromnej iniciatívy, verejno-súkromných a administratívnych partnerstiev s cieľom zriadiť priemyselné parky na úplné využitie odpadu skombinovaním horizontálneho a vertikálneho prístupu v spracovateľskom priemysle, stavebníctve a infraštruktúre.

2.7 V tomto stanovisku sa zameriame na tri druhy odpadu, ktoré možno v Európe nájsť vo veľkom množstve (miliardy metrov kubických) a o ktoré legislatívne orgány Európskej únie a členských štátov vyjadrili osobitný záujem:

- banský odpad (alebo "ťažobný odpad" podľa smernice 2006/21/ES), ktorý je výsledkom prieskumu, ťažby a spracúvania uhlia alebo neenergetických nerastných surovín – stovky miliónov ton sú bez akejkoľvek úpravy už uložené alebo sa ešte stále ukladajú na skládky, ktoré sú viac či menej v blízkosti miestnych komunít v súčasných alebo bývalých banských oblastiach [1]; uzavreté a opustené zariadenia na nakladanie s banským odpadom sa môžu stať vážnou hrozbou pre životné prostredie a miestnu komunitu,

- odpad z metalurgického priemyslu, ktorý pozostáva najmä z trosky, kalov a prachu; odpad z metalurgie neželezných kovov môže mať napríklad vysoký obsah ťažkých kovov, ktorý môže mať potenciálne negatívny vplyv na životné prostredie, ak nie je riadne upravený,

- odpad z tepelných elektrární; škvara a popol z elektrární predstavujú veľkú časť odpadu najmä v krajinách, kde sektor tepelných elektrární využíva veľké množstvá uhlia nízkej kvality.

2.8 Vo všetkých uvedených prípadoch môžu skládkové územia – ak nie sú dobre spravované – vytvárať veľmi nepríjemné prostredie pre miestne komunity a zaberať zbytočne veľký priestor, ktorý by inak mohol mať pre tieto komunity hospodársky, sociálny alebo environmentálny prínos.

3. Politický a právny rámec podpory spracúvania priemyselného a banského odpadu zo skládok

3.1 Stratégia Európa 2020, priemyselná politika EÚ [2], stratégia EÚ týkajúca sa efektívneho využívania zdrojov [3], stratégia EÚ v oblasti nerastných surovín [4], tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania [5] a stratégia EÚ týkajúca sa inovácie [6] podporujú:

- dosiahnutie udržateľného rastu Európy prostredníctvom ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje,

- technológie a výrobné metódy, ktoré znižujú využívanie prírodných zdrojov, a zvyšovanie investícií do zachovania prírodného bohatstva EÚ,

- plné uplatňovanie odpadovej hierarchie založenej predovšetkým na predchádzaní vzniku, ďalej na príprave na opätovné použitie a recykláciu, potom na energetickom zhodnocovaní a nakoniec na zneškodňovaní,

- prepracovanie nariadení na podporu prechodu priemyselných odvetví a odvetví služieb smerom k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, vrátane efektívnejšieho recyklovania a podpory uvádzania na trh a prijímania kľúčových podporných technológií,

- investovanie do ťažobného priemyslu zavedením opatrení v oblasti územného plánovania súvisiacimi s nerastnými zdrojmi, ktorých súčasťou by bola digitálna geologická databáza a transparentná metodika na identifikáciu nerastných zdrojov, pri súčasnom podporovaní recyklácie a znižovania množstva odpadu,

- európske inovačné partnerstvo s cieľom urýchliť výskum, vývoj a uvádzanie inovácií na trh.

3.2 Prvá európska smernica o hospodárení s odpadom je v platnosti od 70. rokov 20. storočia. V roku 1991 bol na základe smernice 91/156/ES, po ktorej nasledovala smernica 91/689/ES o nebezpečnom odpade, vytvorený Európsky katalóg odpadov. V roku 2008 bola vydaná smernica 2008/98/ES, ktorá má mimoriadny význam pre toto stanovisko, pretože v jej článku 4 ods. 1 je presnejšie vymedzená hierarchia odpadového hospodárstva: "a) predchádzanie vzniku; b) príprava na opätovné použitie; c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie; a e) zneškodňovanie" [7].

3.3 V smernici 2006/12/ES a rozhodnutí č. 1600/2002/ES sa stanovuje, že:

- pri odpade, ktorý sa stále produkuje, by sa úroveň jeho nebezpečnosti mala znížiť na čo najmenšie riziko,

- uprednostňovať by sa malo predchádzanie vzniku odpadu a jeho recyklácia,

- malo by sa minimalizovať množstvo zneškodňovaného odpadu a tento by mal byť bezpečne zneškodnený,

- odpad určený na zneškodňovanie by sa mal upravovať podľa možnosti čo najbližšie pri mieste jeho vzniku tak, aby to neviedlo k znižovaniu efektívnosti spracovania odpadu.

3.4 Smernica 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (prijatá v roku 2006, účinnosť nadobudla v máji 2008 a vyhodnotenie implementácie smernice je naplánované na rok 2012):

- má za cieľ prevenciu možných nepriaznivých účinkov banského odpadu z existujúcich a nových baní na verejné zdravie a životné prostredie,

- obsahuje povinnosť prevádzkovateľa vypracovať program odpadového hospodárstva, ktorý musí byť v súlade s hierarchiou v oblasti odpadu – v prvom rade poznatky, potom predchádzanie vzniku a opätovné použitie, recyklácia a nakoniec zneškodňovanie odpadu,

- prináša členským štátom povinnosť vykonať do roku 2012 inventarizáciu uzavretých a opustených zariadení na nakladanie s banským odpadom, ktoré poškodzujú alebo by mohli poškodzovať životné prostredie a zdravie ľudí [8].

4. Spracovanie banského odpadu

4.1 V doterajších legislatívnych návrhoch boli členské štáty vyzývané, aby do mája 2012 vytvorili zoznam uzavretých a opustených zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom, ktoré by mohli mať vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie, a aby tento zoznam zverejnili.

4.2 V roku 2004 tesne po vstupe prvých východoeurópskych štátov do EÚ štúdia EÚ PECOMINES [9] a jej správa o prípadovej štúdii o využívaní diaľkového prieskumu [10] poskytli predbežné posúdenie mnohých skládok. V štúdii však nebola vykonaná žiadna analýza fyzikálnej ani chemickej stability týchto skládok.

4.3 Zatiaľ neexistuje celoeurópska databáza umiestnenia a fyzikálnych a chemických charakteristických vlastností skládok banského a iného priemyselného odpadu. Členské štáty, ako napr. Španielsko, už vypracovali národné plány nakladania s odpadmi z ťažobného priemyslu, a to na základe príslušných štatistických údajov týkajúcich sa počtu a objemu registrovaných opustených a existujúcich odpadových skládok, odkalísk a kalových nádrží [11].

4.4 Niektoré členské štáty vypracovali a uplatnili metódy posudzovania bezpečnosti starých odkalísk a skládok odpadu a stanovili prioritné opatrenia na predchádzanie veľkému znečisťovaniu (napr. slovenské ministerstvo životného prostredia). Nebolo však vykonané žiadne komplexné posúdenie rentability spracovania banského odpadu. Či je spracovanie rentabilné alebo nie, závisí do veľkej miery od trhovej ceny nerastov, ktoré chceme získať. Takéto posúdenie by mali vykonať členské štáty, aby zistili, či je to pre ne výhodné.

4.5 Prístup k týmto skládkam odpadu a odkaliskám by mal byť otázkou štátnej politiky plánovania využívania nerastných zdrojov a územného plánovania, na ktorú sa uplatňuje zásada subsidiarity a ktorú by mal každý členský štát riešiť individuálne pri dodržiavaní právnych predpisov EÚ o hodnotení vplyvu a o banskom odpade a tiež rámcovej smernice o vode.

4.6 V surovinovej stratégii EÚ sa navrhuje dlhodobá analýza dopytu po nerastných surovinách, ktorá by mohla byť základom stanovenia ekonomických priorít pri spracovávaní starej hlušiny a pre zariadenia na nakladanie s odpadom.

4.7 Modernizácia zariadení na nakladanie s odpadom a odkalísk, či už z ekonomického podnetu alebo bez neho, môže poskytnúť pracovné miesta, zabezpečiť lepšie životné prostredie a lepšie sociálne a životné podmienky príslušných komunít, najmä skrášlenie krajiny a odstránenie rizika znečistenia.

4.8 Nakladanie s uzavretými a opustenými zariadeniami na nakladanie s banským odpadom by sa malo riadiť celým radom faktorov:

- nakladanie s uzavretými a opustenými zariadeniami na nakladanie s banským odpadom, ktoré predstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia, môžu znečistiť životné prostredie alebo môžu v súčasnej hospodárskej situácii predstavovať hospodársku hodnotu, by sa malo uprednostniť, pokiaľ ide o rýchle a starostlivé povoľovanie, pričom by sa mali vyriešiť otázky zodpovednosti predchádzajúcich prevádzkovateľov, aby sa podporili investície [12],

- nakladanie s uzavretými a opustenými zariadeniami na nakladanie s banským odpadom, ktoré predstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia alebo môžu znečistiť životné prostredie a ktoré nemajú hospodársku hodnotu, si môže vyžadovať financovanie z verejných zdrojov [13],

- opätovné využitie uzavretých a opustených zariadení na nakladanie s banským odpadom, ktoré nepredstavujú ohrozenie bezpečnosti a zdravia a ktoré neznečisťujú životné prostredie, ale majú hospodársku hodnotu, by sa malo umožniť a mali by sa vyriešiť otázky zodpovednosti predchádzajúcich prevádzkovateľov, aby sa podporili investície.

4.9 Technológia na prestavbu a obnovu starých preplnených úložísk odpadu je čiastočne k dispozícii, ale bude si vyžadovať ďalší výskum. Európske inovačné partnerstvo v oblasti surovín by mohlo byť vhodným prostriedkom na stimulovanie výskumu v tejto oblasti a mohlo by prípadne poskytnúť financovanie pilotného projektu. Táto odbornosť by sa mohla dostať na svetovú úroveň a mohla by sa využívať v Európe a na celom svete (napr. technológie používané vo východnom Nemecku po zjednotení). Výskum ďalších technológií a techník by mohol byť oblasťou, v ktorej by európsky priemysel mohol vynikať.

4.10 V dokumente o najlepších dostupných technikách (Best Available Techniques) pri nakladaní s odpadom z banského priemyslu sa len veľmi krátko spomína využívanie najlepších dostupných techník na lepšie spracovanie odpadu z odkalísk a iného odpadu v budúcnosti.

4.11 Európske štrukturálne fondy majú rozhodujúcu úlohu a už poskytujú značné investície do výskumu a inovácií. Na súčasné finančné obdobie (2007 – 2013) bolo vyčlenených približne 86 miliárd EUR. Veľké množstvo týchto zdrojov sa ešte nevyčerpalo a malo by byť čo najúčinnejšie použité na inovácie a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

4.12 Štrukturálne fondy EÚ už boli v minulosti príležitostne využité v prípadoch, kedy bolo možné spojiť rozvoj novej regionálnej infraštruktúry so sanáciou a obnovou starých priemyselných a banských regiónov. Najúspešnejšie iniciatívy spájajú spracovanie odpadu zo starých odkalísk a skládok s otvorením nových baní, čo vo väčšine prípadov zlepšuje rentabilitu v dôsledku úspor z rozsahu.

4.13 Doteraz sa využil len malý objem finančných prostriedkov EÚ na úpravu a využívanie banského odpadu na hospodárske a environmentálne účely. Niektoré európske iniciatívy a projekty, napr. Európska technologická platforma pre udržateľné zdroje nerastných surovín, projekt EÚ "ProMine" a "EuroGeoSource" majú finančnú podporu Európskej komisie a očakáva sa, že tieto projekty prispejú k rozvoju inovatívnych technológií, prehĺbeniu poznatkov o nerastných surovinách a vytvoreniu databázy banského odpadu.

5. Odpad z metalurgického priemyslu, koncepcia priemyselného odpadu, výzvy pre životné prostredie, hospodárske a sociálne príležitosti

5.1 Koncepcia priemyselných odpadov sa v priebehu času veľmi nerozvinula, v tom zmysle, že filozofia "čo nie je výrobok, je odpad", zostala nezmenená. Na základe súčasnej environmentálnej politiky presadzujúcej "žiadny odpad" a hospodárskych problémov súvisiacich s nedostatkom surovín však bude možno potrebné zásadne prehodnotiť koncepciu "výrobku" ako výsledku priemyselnej činnosti.

5.2 V súčasnosti sú zložité priemyselné činnosti zamerané skôr na získanie mnohých "spoluproduktov", než na výrobu jediného produktu [14]. Napríklad dnes sa pri výrobe cementu používa vysokopecná troska ako dôležitá zložka mnohých zmesí cementu [15].

5.3 Platné európske právne predpisy vyžadujú, aby vo výrobnom procese vznikali okrem produktu iba vedľajšie produkty, a nie spoluprodukty. To znamená, že vedľajší produkt, ak nebol spracovaný v hlavnom cykle, je považovaný za nepodarok, ktorý je možné znovu použiť a podlieha všetkým predpisom o odpade.

5.4 V skutočnosti to nie je problém definície pojmu (pojem vedľajší produkt a spoluprodukt je možné považovať za ekvivalenty). Problém sa týka obmedzenia, že právny predpis vyžaduje iba vedľajšie produkty. Podľa článku 5 smernice 2008/98/ES musí vedľajší produkt spĺňať štyri požiadavky: "a) ďalšie používanie látky alebo veci je isté; b) látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup; c) látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu; a d) ďalšie použitie je zákonné, t. j. látka alebo vec spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí."

5.5 Odpad z metalurgického priemyslu uložený na skládke môže obsahovať množstvo škodlivých látok, ako sú ťažké kovy, aj vo forme chemických zlúčenín, ktoré nebolo možné využiť na získanie "produktu". Ak sú tieto látky [16] uložené na skládke, často si vyžadujú aj predbežnú úpravu podľa smernice 2006/12/ES.

5.6 Úloha považovať druhotné produkty za spoluprodukty umožňuje nakladať s nimi alebo ich spracovávať v hlavnej výrobnej prevádzke (tak ako teraz) alebo v systémoch určených na premenu spoluproduktu na nový produkt, ktorý je možné uviesť na trh bez obmedzení okrem vyhlásenia, že ide o spoluprodukt. V súčasnosti je to dovolené iba spoločnostiam a zariadeniam, ktoré sú oprávnené spracovávať odpad podľa smernice 2006/12/ES.

5.7 Primárnym prínosom pre životné prostredie je zníženie poškodenia pôdy a krajiny. Napríklad možno odhadovať, že uloženie každého milióna ton oceľovej trosky (troska z uhlíkovej ocele môže byť inertizovaná) si vyžaduje 900000 m3 objemu skládky a že by sa ušetril rovnaký objem pre inertné vyťažené kamenivo [17]. Druhým prínosom po inertizácii na opätovné použitie je zníženie emisií do životného prostredia (prach a vyplavovanie kovov).

5.8 Zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska sú činnosti spojené s úpravou a recyklovaním odpadu z metalurgického priemyslu inovatívnymi činnosťami, ktoré si vyžadujú okrem priamej práce aj výskumnú a vývojovú činnosť zameranú na minimalizovanie dosahu na životné prostredie a znižovanie nákladov. V tejto oblasti sa v roku 2010 uskutočnila v Spojenom kráľovstve zaujímavá štúdia, v ktorej sa zisťovalo, ktoré zručnosti potrebujú zamestnanci na zber komunálneho a priemyselného odpadu, na nakladanie s ním a na jeho spracovanie [18].

6. Odpad z tepelných elektrární, zužitkovanie produktov spaľovania uhlia

6.1 Uhlie je dôležitou surovinou, ktorá sa v prírode vyskytuje vo veľkých množstvách. V roku 2008 dosiahla celosvetová výroba čierneho uhlia 579 mil. ton a hnedého uhlia 965 mil. ton [19]. Uhlie pokrýva 27 % celosvetovej potreby primárnej energie a vyrobí sa z neho 41 % celosvetovej elektriny. Uhlie bude pre výrobu elektriny na celom svete naďalej dôležité, pričom v roku 2030 sa z neho celosvetovo vyrobí 44 % elektrickej energie. Pri súčasnej úrovni výroby vydržia overené zásoby uhlia približne 119 rokov [20].

6.2 Po spaľovaní uhlia na výrobu elektriny a tepla zostávajú obrovské množstvá odpadu, ktoré pre spoločenstvá v EÚ a všade na svete, kde sa tento druh odpadu produkuje a ukladá, predstavujú veľký problém a výzvu. Podniky a výskumné ústavy z takých krajín ako USA, Nemecko a Spojené kráľovstvo od roku 1945 hľadajú možnosti zužitkovania týchto odpadov, ktoré sú klasifikované ako produkty spaľovania uhlia. Hlavnými produktmi spaľovania uhlia sú: popolček, popol, škvara, popol zo spaľovania vo fluidizovanom lôžku, produkty polosuchej absorpcie, sadra z odsírovania spalín.

6.3 Americké združenie pre uhoľný popol (ACAA) bolo založené v roku 1968 v USA ako obchodná organizácia, ktorá sa zameriava na zužitkovanie odpadu z uhoľných elektrární. Úlohou tohto združenia bolo spravovať a využívať produkty spaľovania uhlia spôsobom, ktorý je environmentálne zodpovedný, technicky vhodný, komerčne konkurencieschopný a prospešný pre celosvetové spoločenstvo [21].

6.4 Združenie ACAA vypočítalo, že množstvá produktov spaľovania uhlia vzrástli z približne 25 mil. ton v roku 1966 na približne 135 mil. ton v roku 2008 a zužitkovanie týchto produktov sa v tom istom období zvýšilo z 5 mil. ton na približne 55 mil. ton.

6.5 V roku 2007 Európske združenie pre produkty spaľovania uhlia (ECOBA) [22] odhadlo celkové vznikajúce množstvá produktov spaľovania uhlia v EÚ s 27 členskými krajinami na viac ako 100 mil. ton ročne a 61 mil. ton v EÚ s 15 členskými krajinami, z čoho 68,3 % tvorí popolček, 17,7 % sadra z odsírovania spalín, 9,4 % popol, 2,4 % škvara, 1,5 % popol zo spaľovania vo fluidnom lôžku a 0,7 % produkty polosuchej absorpcie.

6.6 Vo svete, ale ani v Európe nie sú potenciálni používatelia výrobkov vyrobených s použitím produktov spaľovania uhlia dostatočne informovaní o vlastnostiach a výhodách používania týchto nových materiálov a výrobkov. Doteraz bol najväčším producentom a spotrebiteľom produktov spaľovania uhlia priemysel USA, po ktorom nasledovalo niekoľko európskych krajín, napr. Nemecko a Spojené kráľovstvo. Situácia sa mení a krajiny, ako napr. Čína a India prevezmú vedúcu úlohu pri výrobe a spotrebe produktov spaľovania uhlia [23].

6.7 Výhody pre životné prostredie vyplývajúce zo zužitkovania odpadu z uhoľných elektrární:

- lepšia kvalita životného prostredia v blízkosti uhoľných elektrární,

- šetrenie prírodných zdrojov,

- zníženie dopytu po energii a emisií skleníkových plynov,

- úspora miesta na uloženie odpadu.

6.8 Súčasné možnosti využitia produktov spaľovania uhlia:

- výroba cementu a betónu, pričom popolček plní v betóne funkciu spojiva [24],

- solidifikácia a stabilizácia nebezpečných odpadov,

- využitie popola v asfaltových zmesiach na stavbu ciest,

- využitie sadry z odsírovania spalín v poľnohospodárstve,

- získavanie cenosfér alebo kovov, pričom cenosféry je možné využiť pri výrobe ľahkého betónu, konštrukčných materiálov, na syntézu ultraľahkých kompozitných materiálov; využitie: automobilový a letecký priemysel, pneumatiky, farby a nátery, podlahové krytiny, káble, potrubia, stavebníctvo a domáce spotrebiče,

- ochrana pôdy a rekultivácia opustených baní,

- popol sa využíva na výrobu tehál a fasádových tehál; tehly z popolčeka nevyžadujú vypaľovanie a môžu obsahovať vysoké percento recyklovaných materiálov,

- získavanie germánia z uhoľného popolčeka,

- vývoj nových náterových hmôt a iné environmentálne využitie, náterové hmoty vyrobené z produktov spaľovania uhlia sú odolné voči vode, kyselinám a organickým rozpúšťadlám,

- výrobky nahrádzajúce drevo,

- využívanie popolčeka pri čistení odpadových vôd (od ťažkých kovov, napr. kadmium a nikel),

- výskum premeny toxického popolčeka na kovové peny pre automobilový priemysel.

6.9 V Európe končia veľké množstvá popolčeka na skládkach odpadu alebo sa používajú na aplikácie s nízkou hodnotou – s niekoľkými výnimkami (napr. Holandsko a Nemecko). Je to z dôvodu kvality popolčeka v EÚ, ktorý nie je vždy vhodný na vysoko hodnotné využitie, ale tiež z dôvodu nedostatočných informácií a nedostatočného propagovania zužitkovania produktov spaľovania uhlia na rôzne účely. V budúcnosti sa očakáva zlepšenie kvality popolčeka v dôsledku environmentálnych požiadaviek, ktoré musia uhoľné elektrárne plniť, a úsilia priemyslu spaľovať uhlie účinným a ekologickým spôsobom.

6.10 Na pochopenie faktorov, ktoré ovplyvňujú využívanie produktov spaľovania uhlia, sú potrebné ďalšie štúdie a výskum. Inteligentné využívanie týchto produktov by malo byť cieľom, a preto sú okrem systému klasifikácie popolčeka podľa jeho vlastností a programov výskumu a vývoja potrebné inovatívne hospodárske, riadiace a logistické riešenia na zlepšenie procesu transformácie produktov spaľovania uhlia na nové inovatívne materiály a na zlepšenie poznatkov o zložení, morfológii a štruktúre cenosfér popolčeka.

6.11 Právna definícia produktov spaľovania uhlia ako odpadu vytvára prekážky, ktoré odrádzajú od zužitkovania odpadu z uhoľných elektrární. Existujúca klasifikácia je harmonizovaným zoznamom odpadov, ktorý je možné revidovať na základe nových poznatkov a výsledkov výskumu. Na produkty spaľovania uhlia, ktoré nie sú predmetom právnych predpisov o odpadovom hospodárstve, sa môžu vzťahovať právne ustanovenia nariadenia REACH.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan Nilsson

[1] Napr. podľa ministerstva hospodárstva, obchodu a podnikateľského prostredia je v Rumunsku 77 banských odkalísk s objemom 340 miliónov metrov kubických a rozlohou 1700 hektárov a 645 banských skládok s objemom 3,1 miliardy metrov kubických a rozlohou 9300 hektárov.

[2] KOM(2010) 614.

[3] KOM(2011) 21.

[4] KOM(2011) 25.

[5] Posledná správa KOM(2011) 13.

[6] KOM(2010) 546 v konečnom znení.

[7] Neobsahuje však žiadne ustanovenie o potrebe "znížiť škodlivosť odpadu" potom, ako bol prijatý na skládku alebo ak sa tam už nachádza.

[8] V snahe poskytnúť členským štátom podporu pri plnení tejto úlohy bol nedávno zverejnený usmerňovací dokument o inventarizácii.

[9] G. Jordan, M. D'Alessandro: Mining, Mining Waste and Related Environmental Issues: Problems and Solutions in Central and Eastern European Candidate Countries, PECOMINES, JRC 2004 (EUR 20868 EN).

[10] A. M. Vijdea, S. Sommer, W. Mehl: Use of Remote Sensing for Mapping and Evaluation of Mining Waste Anomalies at National to Multi-Country Scale, PECOMINES, JRC 2004 (EUR 21885 EN).

[11] V dokumente "Plan Nacional de Residuos de Industrias Extractivas 2007 – 2015" sa uvádza, že v Španielsku sa nachádza 988 registrovaných banských nádrží a hrádzí s celkovým objemom 325878800 metrov kubických a celkový objem banských odkalísk vyprodukovaný v období rokov 1983 – 1989 bol približne 1375673315 metrov kubických. Z celkového množstva odkalísk je 47,2 % opustených.

[12] Iniciatíva "Good Samaritan" americkej agentúry pre ochranu životného prostredia je zaujímavým modelom riešenia otázok zodpovednosti.

[13] Toto by malo platiť iba pre opustené skládky, pri ktorých sa nedá zistiť zodpovedný prevádzkovateľ.

[14] V skutočnosti táto koncepcia nie je nová. Do priemyselného odvetvia sa prenáša koncepcia, ktorá je bežná v poľnohospodárstve, kde sa organický odpad znovu zapracováva do pôdy ako hnojivo alebo sa využíva ako pohonná látka.

[15] Európska norma pre cement EN 197-1 uvádza v zozname zložiek deväť druhov cementu. Obsah vysokopecnej trosky sa pohybuje medzi 6 % a 95 % hmotnosti.

[16] Napr. úlety z tavenia ocele v elektrickej oblúkovej peci (podľa odhadov ich v EÚ 27 vzniká pri výrobe uhlíkovej ocele viac ako 1,2 mil. ton) obsahujú železo (10-40 %), ale tiež zinok (21-40 %), olovo (až do 10 %) a kadmium a meď (až do 0,7). Troska (podľa odhadov v EÚ 27 vzniká pri výrobe uhlíkovej ocele - BOF a EAF – 27 mil. ton) môže obsahovať kvapky ocele (až do 10 %), ako aj oxidy železa (10-30 %), mangánu (3-9 %), chrómu (1-5 %).

[17] Odhaduje sa, že 27 mil. ton odpadu vyprodukovaného v EÚ s 27 členskými krajinami svojím objemom zodpovedá 20 m vysokej hromade zaberajúcej dvakrát tak veľkú plochu ako má Miláno.

[18] http://www.viridor.co.uk/news/recycling-waste-industry-labour-market-investigation-published/.

[19] Správa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) z roku 2008.

[20] World Coal Association.

[21] Podľa internetovej stránky ACAA toto združenie uskutočňuje aj výskum, vypracúva správy, prieskumy, dokumenty pre priemysel a znalecké posudky týkajúce sa recyklácie uhoľného popola, škvary alebo materiálov vznikajúcich z odsírovania spalín. Japonsko má tiež podobnú organizáciu: Centrum pre využívanie uhoľného popola.

[22] ECOBA bolo založené v roku 1990 a v súčasnosti sa zaoberá 86 % vznikajúcich produktov spaľovania uhlia v EÚ s 27 členskými štátmi.

[23] Napríklad sa očakáva, že v roku 2020 bude mať India dopyt po energii vo výške približne 260000 MW, z čoho 70 % bude vyrobených z uhlia. Uhoľné elektrárne vyprodukujú 273 mil. ton produktov spaľovania uhlia.

[24] Podľa Amerického združenia pre uhoľný popol obsahuje viac ako polovica betónu vyrobeného v USA popolček.

--------------------------------------------------