OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky
/* KOM/2011/0424 v konečnom znení */
| BG | ES | CS | DA | DE | ET | EL | EN | FR | GA | IT | LV | LT | HU | MT | NL | PL | PT | RO | SK | SL | FI | SV |
| html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | |
| doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc |
| Dvojjazyčné zobrazenie: BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV |
OBSAH
1........... Úvod.............................................................................................................................. 6
2........... Prispievanie k dlhodobej udržateľnosti na celom svete..................................................... 6
2.1........ Transformácia rozhovorov na fungujúce partnerstvá......................................................... 6
2.2........ Zachovanie a posilnenie celosvetovej architektúry pre správu rybného hospodárstva........ 8
2.3........ Prispievanie k efektívnejšiemu fungovaniu RFMO............................................................ 9
3........... Smerovanie k dohodám o udržateľnom rybnom hospodárstve....................................... 11
3.1........ Súčasné dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva a ich nedostatky............. 11
3.2........ Lepšia podpora dlhodobej ochrany zdrojov a ich udržateľnosti...................................... 12
3.3........ Posilnenie správy dvojstranných dohôd o rybnom hospodárstve..................................... 13
3.4........ Účinnejšia podpora udržateľného rybného hospodárstva v partnerských krajinách......... 14
4........... Súlad s ostatnými politikami EÚ.................................................................................... 15
PRÍLOHA I............................................................................................................................... 17
PRÍLOHA II.............................................................................................................................. 18
ZHRNUTIE
Takmer 85 % svetových zásob rýb, o ktorých sú dostupné informácie, je podľa najnovšieho hodnotenia vypracovaného Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo[1] považovaných buď za úplne vylovené alebo nadmerne vylovené. EÚ sa musí usilovať o zvrátenie tejto situácie prijatím rýchlych a odvážnych iniciatív.
EÚ je jedným z mála veľkých hráčov so silným zastúpením vo všetkých svetových oceánoch prostredníctvom svojich flotíl a investícií, dvojstranných dohôd s tretími krajinami a účasťou v najvýznamnejších regionálnych organizáciách pre riadenie rybného hospodárstva (Regional Fisheries Management Organizations, ďalej len „RFMO“). Je tiež hlavným trhom pre produkty rybného hospodárstva z hľadiska spotreby a dovozu. EÚ spotrebuje 11 % svetových rybolovných zdrojov z hľadiska objemu a dováža 24 % produktov rybného hospodárstva z hľadiska hodnoty. To jej udeľuje obrovskú zodpovednosť v tom, aby sa ešte viac zapájala do úloh zachovania a trvalo udržateľného riadenia medzinárodných zásob rýb.
Prispievanie k dlhodobej udržateľnosti na celom svete
Na dosiahnutie udržateľného riadenia a zachovania rybolovných zdrojov a zvyšovanie efektívnosti RFMO by sa EÚ mala usilovať o:
· presadzovanie globálneho a mnohostranného programu, ktorý podporuje udržateľné rybné hospodárstvo na celom svete pri súčasnej transformácii rozhovorov na fungujúce partnerstvá pri riešení zásadných otázok, ako je vykorenenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu či zníženie nadmernej kapacity,
· vedenie procesu posilňovania efektívnosti RFMO, ktoré umožní RFMO chrániť a riadiť živé morské zdroje pod vlastných dohľadom prostredníctvom:
– poskytovania spoľahlivejších údajov a zapájania vedy na podporu rozhodovania,
– zvýšeného dodržiavania predpisov a kontroly,
– zníženia kapacity na úroveň zodpovedajúcu zdrojom,
– účinnejšieho fungovanie RFMO prostredníctvom lepšieho rozhodovania,
– zavedenia poplatkov pre členov RFMO za prístup na šíre more.
· lepšiu integráciu politík rybného hospodárstva, rozvoja, ochrany životného prostredia, obchodu a iných politík na ďalší rozvoj cieľov udržateľnej a zodpovednej správy vecí verejných.
Dvojstranné dohody o rybolove
Medzinárodné dohody EÚ a jednotlivých tretích krajín by mali ostať rámcom pre rybolovné činnosti flotily EÚ vo vodách tretích krajín. S cieľom podporiť dlhodobú ochranu zdrojov, dobrú správu dvojstranných vzťahov v oblasti rybného hospodárstva a udržateľný rozvoj odvetvia rybného hospodárstva partnerských krajín, v budúcnosti dohodách o rybnom hospodárstve by EÚ mala:
· zakladať dohody na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach a informáciách o kumulatívnom rybolovnom úsilí v príslušných vodách,
· vykonávať vedecké kontroly dohôd o viacerých druhoch (tzv. zmiešané dohody),
· urobiť z dodržiavania ľudských práv základnú podmienku pre uzatvorenie a zachovanie dohôd o rybnom hospodárstve,
· smerovať k zvýšeniu príspevkov vlastníkov lodí na náklady spojené s prístupovými právami,
· zabezpečovať, aby dohody o rybnom hospodárstve umožňovali lepšiu správu odvetvia rybného hospodárstva v partnerskej krajine, najmä z hľadiska sledovania, kontroly a administratívy a tiež vedeckej kapacity,
· zabezpečovať zdravé a efektívne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami na podporu odvetvia poskytovanými v rámci dohôd a predvídať pozastavenie platieb v prípade nedosiahnutia výsledkov.
Niektoré z týchto bodov by už mali byť začlenené v prechodných dohodách uzatvorených pred prijatím reformy spoločnej rybárskej politiky („SRP“). Po zavedení reformy budú všetky rokovania odrážať nové smerovanie. Na konci tohto procesu budú implementované nové dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve (DURH).
1. Úvod
Toto oznámenie predstavuje nové smerovanie pre vonkajší rozmer zreformovanej spoločnej rybolovnej politiky (SRP)[2] a vychádza z veľkého počtu konzultácií a hodnotení vypracovaných v súvislosti s touto reformou útvarmi Komisie. Cieľom reformy SRP je zabezpečiť udržateľné využívanie živých morských zdrojov pri súčasnom napredovaní k silným hospodárskym výsledkom, inkluzívnemu rastu a zvýšenej súdržnosti v pobrežných oblastiach. Nové smerovania vonkajšieho rozmeru zreformovanej SRP majú za cieľ premietať tieto princípy na medzinárodnej úrovni a prispievať k zodpovednejšej medzinárodnej správe rybného hospodárstva, ktorá prinesie udržateľné využívania zásob rýb na celom svete, tým že sa do roku 2015 dosiahnu úrovne úhynu, ktoré sú v súlade s maximálnym udržateľným výnosom (MUV[3]), pri súčasnom zmierňovaní vplyvu rybolovných činností na morský ekosystém. V konečnom dôsledku to znamená životaschopnú budúcnosť rybárov v Európe a tiež v tretích krajinách.
Významná úloha týchto smerovaní bude spočívať tiež vo väčšej súčinnosti s integrovanou námornou politikou (INP) EÚ, ktorá umožní EÚ zaujať ekosystémovejší prístup k riadeniu rybného hospodárstva a tiež sa zaoberať ústrednými otázkami vplyvu na medzinárodné zásoby rýb, ako sú zmena klímy a znečistenie.
2. Prispievanie k dlhodobej udržateľnosti na celom svete 2.1. Transformácia rozhovorov na fungujúce partnerstvá
EÚ sa zúčastňuje dvojstranných rokovaní so svojimi hlavnými medzinárodnými partnermi, ako sú Spojené štáty americké, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland a tiež Rusko a Čína. Cieľom týchto rokovaní je zabezpečiť udržateľnosť svetového rybného hospodárstva, budovať spojenectvá v otázkach správy rybného hospodárstva a riešiť problémy na dvojstrannom základe.
EÚ má tradične dobré vzťahy so severnými susedmi, najmä Nórskom, v rámci tzv. severných dohôd. Tieto dohody umožňujú zdieľať riadenie zdrojov vo vodách Severného Atlantiku, Arktídy, Baltského a Severného mora. V roku 2009 nadobudla platnosť dvojstranná dohoda medzi EÚ a Ruskom o spoločnej správe Baltského mora. Pokiaľ ide o zásoby rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a transzonálne zásoby rýb (vrátane makrely a tresky belasej) v severovýchodnom Atlantiku, EÚ spolupracuje s tými istými severnými susedmi v rámci fór pobrežných štátov. Komisia zváži najlepšie prístupy na posilnenie tejto spolupráce, pričom vezme do úvahy vývoj regionálnych procesov, ktorých cieľom je úsilie o správu zdrojov podľa príslušných morských oblastí.
Vzťah EÚ s blízkymi krajinami sa bude naďalej riadiť princípmi európskej susedskej politiky (ESP), v rámci ktorých EÚ poskytuje svojim susedom privilegovaný vzťah postavený na vzájomnej oddanosti spoločným hodnotám (demokracia a ľudské práva, právny štát, dobrá správa vecí verejných, zásady trhového hospodárstva a udržateľný rozvoj). ESP je tiež vhodným šíriteľom integrovanej námornej politiky EÚ pre susediace partnerské krajiny ESP a podporuje aktérov v oblasti Baltského, Stredozemného a Čierneho mora pri budovaní a posilňovaní mechanizmov vzájomnej výmeny, pre ktorú EÚ dokáže poskytnúť iniciatívu a tiež podporu.
Skoncovanie s nezákonným rybolovom
S cieľom účinne vyriešiť hlavné problémy, ktorým čelí dnešné rybné hospodárstvo, ako je boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu a zníženie nadmernej kapacity, EÚ musí zabezpečiť podporu ostatných svetových hráčov.
Komisia navrhuje, aby sa do roku 2013 začali rokovania s ďalšími významnými štátmi dovážajúcimi produkty rybného hospodárstva, najmä USA a Japonskom[4], o zavedení spoločného prístupu na zabránenie vstupu nezákonných, neohlásených a neregulovaných produktov na tieto trhy. Táto iniciatíva by mohla byť vytvorená na základe nariadenie EÚ o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove [5] a otvorila by cestu k vykoreneniu nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu v priebehu budúceho desaťročia, najmä ak sa k nej pridajú ďalší významní hráči. V blízkej budúcnosti bude Komisia v spolupráci so svojimi partnermi otvorená zavádzaniu spoločných mechanizmov pre výmenu informácií a harmonizáciu prístupu k nezákonným, neohláseným a neregulovaným účastníkom (vlajkové štáty alebo flotily).
OPATRENIE · Funkčné partnerstvo s kľúčovými partnermi s cieľom vypracovať spoločný postup boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu.
Nadmerná kapacita – celosvetový problém
V rámci dosiahnutia úrovní úhynu rýb v súlade s MUV, a to najneskôr do roku 2015, Komisia má v úmysle začať politickú iniciatívu na vysokej úrovni na prediskutovanie spôsobov zníženia kapacity na celosvetovej úrovni do roku 2013. Táto iniciatíva by brala do úvahy ašpiráciu rozvojových štátov a bola by v súlade s reformou SRP, ktorá bude navrhovať riadenie na základe práv ako jeden z hlavných mechanizmov na dosiahnutie zníženia kapacity.
OPATRENIE · EÚ zvolá do roku 2013 konferenciu na vysokej úrovni na prerokovanie možností zníženia kapacity, ktorá pripraví cestu pre proces zameraný na riešenie nadmernej kapacity na celosvetovej úrovni.
2.2. Zachovanie a posilnenie celosvetovej architektúry pre správu rybného hospodárstva
Na celosvetovej úrovni sa EÚ podieľa na činnosti Spojených národov, pôsobí ako zmluvná strana Dohovoru OSN o morskom práve[6] a tiež ako zmluvná strana Dohody OSN o populáciách rýb[7]. EÚ je tiež aktívnym členom Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a podieľa sa na práci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Ide o kľúčové organizácie pri urýchľovaní rokovaní o ochrane a zachovaní živých morských zdrojov. Hneď ako sa podarilo dosiahnuť dohody (napr. na ochranu citlivých morských ekosystémov v rámci OSN) v rámci týchto fór, tieto nástroje boli úspešne implementované na vyššej operačnej úrovni vďaka prijatiu konkrétnych ochranných opatrení zo strany regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva (RFMO). Účasť EÚ v tejto aréne by sa preto mala posilniť a zamerať na tieto body:
– pokračovať v podpore iniciatív zameraných na úlohu prístavných štátov a vlajkových štátov v boji proti nezákonným, neohláseným a neregulovaným činnostiam v rámci FAO, ako napr. Dohoda o prístavnom štáte z roku 2009 či technické konzultácie o efektívnosti vlajkového štátu,
– pokračovať v podpore upozorňovania na hlavné problematické otázky, ako je nadmerná kapacita, odvrhnuté úlovky, vedľajší úlovok či vplyv niektorých rybárskych výstrojov na morské ekosystémy, a to na úrovni OSN,
– podporovať vytvorenie rovnakých podmienok pre plavidlá, ktoré lovia vo vodách RFMO a tretích krajín, aby nedochádzalo k „pretekaniu o dosiahnutie dna“, pri ktorom by mohlo dochádzať k zneužívaniu voľnejšieho rámca na úkor zdrojov. Toto opatrenie by bolo implementované bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu za zodpovedné správanie vlastných plavidiel.
OPATRENIA Komisia navrhne Rade, aby sa: · pokračovalo v predkladaní ambicióznych návrhov pre každoročnú rezolúciu valného zhromaždenia OSN o udržateľnom rybnom hospodárstve, · posilnila podpora rozvoja medzinárodných nástrojov na ochranu a riadenie zásob rýb v kontexte FAO, · na úrovni OSN spustila iniciatíva v oblasti globálneho systému certifikácie na vykorenenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, · podporovalo dodržiavanie vysokých štandardov udržateľnosti tretími stranami na šírom mori a vo vodách tretích krajín.
2.3. Prispievanie k efektívnejšiemu fungovaniu RFMO
RFMO sú kľúčové fóra na ochranu a riadenie spoločných zásob rýb a zásob rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti. Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a Dohody OSN o populáciách rýb, EÚ sa zaviazala k účasti na práci rôznych RFMO za predpokladu, že má skutočný záujem[8] o rybné hospodárstvo riadené týmito organizáciami ako rybársky národ alebo štát trhu. Úloha EÚ na týchto fórach výrazne rástla od roku 1999, kedy bolo vydané posledné „Oznámenie o účasti Spoločenstva v regionálnych organizáciách pre riadenie rybného hospodárstva (RFMO)“[9].
Napriek úsiliu RFMO udržateľným spôsobom riadiť zdroje v rámci vlastnej pôsobnosti však zásoby rýb aj naďalej klesajú. Takmer 85 % svetových zásob rýb, o ktorých sú dostupné informácie, je podľa najnovšieho odhadu FAO považovaných buď za úplne vylovené alebo nadmerne vylovené [10]. Tento trend bol zaznamenaný počas niekoľkých desaťročí a odzrkadľuje zvýšené využívanie zásob rýb najmä v dôsledku rastúceho dopytu spotrebiteľov po produktoch rybného hospodárstva.
V krátkodobom až strednodobom horizonte by EÚ mala zamerať svoje úsilie na riešenie hlavných problémov, ktoré bránia RFMO uplatňovať si svoj mandát, a to zosúladením činností s týmito bodmi politiky:
· Fungovanie RFMO by malo byť posilňované systematickým vypracovávaním hodnotení efektívnosti v súlade s príslušnými rezolúciami OSN,
· Spoľahlivejšie vedecké informácie a odporúčania by mali byť dostupné RFMO prostredníctvom zvýšenia investícií EÚ do zberu údajov, aplikovaného výskumu, vedeckých odporúčaní a vedeckej činnosti RFMO za súčasného podporovania ďalších členov RFMO v tom, aby robili to isté. EÚ by mala tiež podporovať širšie spektrum vedeckých odporúčaní, najmä prostredníctvom realizácie ekosystémového prístupu a prístupu založeného na zásade predchádzania škodám a ich doplnenia nástrojmi socioekonomickej analýzy.
· Na napravenie súčasnej situácie nedostatočného súladu s opatreniami RFMO v oblasti ochrany a riadenia zo strany niektorých členských štátov by EÚ mala podporovať:
– pravidelné hodnotenie záznamov o dosahovaní súladu každej jednej strany v rámci príslušnej RFMO,
– identifikáciu dôvodov nesúladu (napr. nedostatočné kapacity v rozvojových krajinách) a ich riešenie vhodným, sústredeným spôsobom,
– vypracovanie a zavedenie transparentných a nediskriminačných sankcií v prípadoch jasného nesúladu alebo nedostatočnej politickej angažovanosti strán. Tento proces by mohol byť sprevádzaný stimulmi, ktoré by odmeňovali „transparentných“ aktérov a aktérov, ktorí plnia uvedené opatrenia (vlajkové štáty a flotily).
· Nadmerná kapacita je problém, ktorý bude riešený na dvojstrannej úrovni (EÚ zavádza iniciatívu spoločne so svojimi hlavnými partnermi) a na úrovni RFMO. EÚ by mala trvať na riešení problému nadmernej kapacity prostredníctvom preskúmania najlepších dostupných vedeckých odporúčaní o udržateľných úrovniach výlovu a posúdenia opatrení na jeho zvládnutie. Medzi tieto opatrenia môže patriť zmrazenie či zníženie kapacity pri zohľadnení úsilia rozvojových štátov pri rozvoji vlastného odvetvia rybného hospodárstva.
· Prijímanie rozhodnutí o riadiacich opatreniach v podobe vzájomného súhlasu predstavuje najlepšiu záruku najvyššej úrovne plnenia podmienok. EÚ by však mala presadzovať reformu rozhodovacích systémov v RFMO, najmä na umožnenie hlasovania, podľa potreby, v súlade s najprogresívnejším a účinným postupom, ktorý bol nedávno prijatý v rámci Dohovoru o RFMO v južnom Tichom oceáne[11].
· Na účely posilnenia finančnej základne RFMO a ďalšiu podporu zodpovedného využívania zdrojov flotilami, EÚ by mala podporovať koncepciu prevádzkovateľov, ktorých plavidlá sa plavia pod vlajkou člena RFMO, platiaceho poplatok RFMO za prístup k rybným hospodárstvam na šírom mori. Správne koncipovaný režim typu „zaplať za prístup“, vypracovaný v plnom súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, by fungoval ako ďalší faktor chrániaci pred „tragédiou obecnej pastviny“[12].
OPATRENIA Komisia navrhne Rade, aby: · sa podporovalo hodnotenie efektívnosti RFMO, ktorého cieľom vo všetkých organizáciách je vypracovanie prvých hodnotení do konca roka 2013 a potom ich ďalšie vypracovanie v pravidelných intervaloch (3 až 5 rokov), · sa podporovala koncepcia režimu typu „zaplať za prístup“ prostredníctvom zavedenia poplatkov za zapísanie plavidiel do zoznamov plavidiel schválených RFMO, a to v obmedzenom počte RFMO, · sa koherentným a štruktúrovaným spôsobom podporovali opatrenia uvedené v tejto kapitole, tak aby sa týmto organizáciám umožnilo efektívne uplatňovať svoj mandát. Tým by sa zabezpečila udržateľná a regulovaná úroveň rybolovných činností (na základe MUV) v súvislosti so zásobami patriacimi do kompetencie RFMO a ochrana biodiverzity morí.
3. Smerovanie k dohodám o udržateľnom rybnom hospodárstve 3.1. Súčasné dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva a ich nedostatky
Dvojstranné dohody o rybnom hospodárstve medzi EÚ a tretími krajinami sú už dlhú dobu predmetom spoločnej rybolovnej politiky. Reforma SRP z roku 2002 zaviedla dôležité zmeny v dvojstranných dohodách, tým že kládla dôraz na partnerský prístup a rozvoj udržateľného rybného hospodárstva v partnerských krajinách. Súčasné dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva (DPORH) majú za cieľ umožniť plavidlám EÚ loviť, v regulovanom a právne bezpečnom prostredí, nadbytočné zdroje[13] vo výhradných hospodárskych zónach (VHZ) niektorých tretích krajín[14].
DPORH sa zameriavajú na podporu rozvoja udržateľného odvetvia rybného hospodárstva v partnerských krajinách. Zvyčajne majú pozitívny hospodársky a sociálny vplyv. Majú najmä pozitívny prínos pre miestne ekonomiky v podobe zamestnávania námorníkov, vykládok, odvetví spracovania rýb a zároveň prispievajú k zásobovaniu partnerských krajín potravinami.
Napriek niekoľkým vylepšeniam, značné nedostatky majú aj naďalej vplyv na fungovanie DPORH, ako to bolo nedávno zdôraznené v zelenej knihe pre rok 2009[15]:
· Vedecké poznatky o určitých zásobách v zahraničných vodách sú nedostatočné na určenie celkového objemu nadbytku.
· EÚ zvyčajne nepozná obchodné podmienky dohôd o rybnom hospodárstve uzatvorených partnerskými krajinami s inými krajiny (nečlenskými krajinami EÚ).
· Preto je často nemožné posúdiť celkové rybolovné úsilie zamerané na zásoby a určiť podiel nadbytku, ktorý môže byť udržateľne lovený flotilou EÚ.
· Pokiaľ ide o efektívne využívanie finančných prostriedkov DPORH vyčlenených na podporu odvetvia, mnohé partnerské krajiny majú obmedzenú absorpčnú kapacitu.
Komisia sa domnieva, že súčasné DPORH by mali byť transformované na dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve (DURH), ktoré sa zameriavajú na ochranu zdrojov a environmentálnu udržateľnosť, zlepšenie správy a účinnosti podpory na úrovni odvetvia.
3.2. Lepšia podpora dlhodobej ochrany zdrojov a ich udržateľnosti
DURH by mali vždy vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a odvolávať sa na koncepciu maximálneho udržateľného výnosu (MUV).
Komisia zavedie vedecké kontroly na hodnotenie existujúcich dohôd o viacerých druhoch, ktoré budú tvorené nezávislými porovnávacími hodnoteniami dostupných vedeckých údajov. V tomto zmysle a v súlade s ekosystémovým prístupom rozhodne o tom, či je potrebné znova sa zamerať na tieto dohody o druhoch v prípade, že je úroveň vedeckých poznatkov dostatočná a celkové rybolovné úsilie je známe[16]. Pokiaľ ide o dohody o love tuniakov, vedecké údaje poskytnuté príslušnými RFMO budú použité prísnejším spôsobom. Členské štáty musia dôsledne zostavovať správy o úlovku. Komisia sa bude rýchlo a spravodlivo zaoberať údajným nesúladom.
Komisia sa bude tiež usilovať o to, aby súčasťou DURH bola doložka o transparentnosti, ktorá zabezpečí, že kumulatívne rybolovné úsilie v príslušnej partnerskej krajine sa oznámi EÚ.
OPATRENIA Komisia: · bude systematicky zavádzať vedecké kontroly na hodnotenie zásob pred dohodnutím nových protokolov pre dohody o viacerých druhoch, · bude zabezpečovať súlad členských štátov s pravidlami o hlásení úlovku, ktoré platia vo vodách partnerských krajín, vrátane úplného používania existujúcich právnych nástrojov, ako je nariadenie o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove, · posilní transparentnosť globálneho rybolovného úsilia vo vodách tretích krajín, a to prostredníctvom osobitných doložiek v dvojstranných dohodách a prostredníctvom kontaktov s inými tretími stranami.
3.3. Posilnenie správy dvojstranných dohôd o rybnom hospodárstve
Súčasné DPORH musia byť zreformované, aby sa zabezpečil plnohodnotný správny rámec pre rybolovné činnosti plavidiel EÚ vo vodách tretích krajín. Vykonávanie dohôd musí byť zjednodušené, dohody musia poskytovať lepšie možnosti na reagovanie na porušovanie ľudských práv a verejné príspevky na náklady na prístup musia byť znížené.
Zavádzanie a dodržiavanie DURH musí byť jednoduchšie. Na tento účel musia vychádzať zo „vzorových dohôd“ a musia v nich byť začlenené štandardné doložky. S ohľadom na oprávnenie na rybolov vydané a spravované na základe dohôd sa musí zjednodušiť správny proces. V roku 2012 Komisia predloží návrh na revíziu nariadenia o udeľovaní oprávnení na rybolov[17].
Doložka o ľudských právach by mala byť vložená do všetkých budúcich dohôd, tak ako to je už v prípade protokolov, ktoré boli nedávno parafované, aby porušovanie základných a hlavných zložiek ľudských práv a demokratických zásad nakoniec viedlo k pozastaveniu protokolu k dohode. Táto doložka by mala nasledovať príklad ustanovení zriadených napr. Dohodou z Cotonou[18] alebo inými príslušnými medzinárodnými nástrojmi a dohodami.
Doložka o výlučnosti v existujúcich DPORH zabraňuje plavidlám EÚ loviť mimo regulačného rámca dohody, ktorého existencia zaručuje, že všetky plavidlá EÚ podliehajú rovnakým pravidlám. Aby sa zabránilo obchádzaniu doložky o výlučnosti zmenou vlajky, budúce dohody o rybnom hospodárstve musia stanovovať, že plavidlu EÚ, ktoré zmení vlajku, aby sa vyhlo svojim povinnostiam alebo získalo dodatočné rybolovné možnosti, nebude viac umožnené loviť vo VHZ partnerskej krajiny.
Odvetvie rybolovu EÚ by sa malo spravodlivo podieľať na nákladoch na prístup k nadbytočným zdrojom tretích krajín. Príspevok z rozpočtu EÚ by mal byť náležite znížený.
OPATRENIA Komisia: · predloží do roku 2012 návrh na revíziu nariadenia o udeľovaní oprávnení na rybolov na zjednodušenie správy oprávnení na rybolov, · sa bude usilovať o to, aby dodržiavanie ľudských práv bolo nevyhnutnou podmienkou pre uzavretie DURH a zachovanie spolupráce s tretími krajinami v oblasti rybného hospodárstva, · sa bude usilovať o to, aby boli do dvojstranných dohôd zavedené ustanovenia, ktoré zabránia zneužívaniu vlajky, · sa bude usilovať o zvýšenie príspevku majiteľov lodí na pokrytie nákladov na prístup k vodám tretích krajín.
3.4. Účinnejšia podpora udržateľného rybného hospodárstva v partnerských krajinách
Finančná podpora EÚ pre sektorovú politiku tretích krajín by mala vyústiť do konkrétnych a merateľných prínosov pre partnerské krajiny vrátane prínosov v oblasti udržateľného miestneho rybného hospodárstva. Mala by sa zameriavať na podporu ich administratívnej a vedeckej kapacity a byť sústredená predovšetkým na sledovanie, kontrolu a dozor, vrátane boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu. Zlepšovanie v oblasti vedeckých odporúčaní a budovania kapacít by tiež malo byť prioritou z hľadiska podpory EÚ pre partnerské krajiny v rámci DURH.
Sektorová podpora musí byť zároveň účinnejšia, lepšie cielená a pravidelne posudzovaná. Od partnerských krajín by sa mala požadovať garancia výsledku a mala by sa posilniť podmienka, že ak sa nedosiahne výsledok, nebude sa realizovať žiadna platba. Komisia vypracuje všeobecné usmernenia o monitorovaní finančných zdrojov sektorovej podpory v rámci všetkých dohôd o rybnom hospodárstve, ktoré sa potom budú môcť prispôsobiť konkrétnym dohodám.
Komisia sa bude tiež usilovať o zvýšenie pridanej hodnoty sektorovej podpory pre udržateľný rozvoj odvetvia rybného hospodárstva v partnerských krajinách lepším zohľadnením celkových stratégií a priorít vymedzených v každej z týchto stratégií.
OPATRENIA Komisia: · navrhne, aby sa vo všetkých prípadoch oddelili platby sektorovej podpory od platieb za prístupové práva a vymedzí sektorovú podporu v zmysle potrieb a absorpčnej kapacity partnerských krajín, · sa bude usilovať o zavedenie prísnejších podmienok pre sektorovú časť, aby boli platby spojené s pokrokom dosiahnutým pri realizácii politiky sektorovej podpory, · bude podporovať úsilie partnerských krajín v oblasti zlepšovania zberu údajov a poskytovania presných vedeckých odporúčaní.
4. Súlad s ostatnými politikami EÚ
Na splnenie cieľov uvedených v tomto oznámení musí byť hlas EÚ na rôznych medzinárodných fórach silnejší, a to prostredníctvom väčšej súčinnosti jej činností a politík vo sfére medzinárodnej správy rybného hospodárstva a v oblasti rozvoja, obchodu, životného prostredia, výskumu a inovácií, zahraničnej politiky a iných. Toto bude okrem iného vykonávané v súlade s týmito bodmi:
– koordinácia politík rybného hospodárstva a rozvoja musí zabezpečiť, aby uznanie úsilia rozvojových štátov v zmysle budovania vlastného odvetvia rybného hospodárstva bolo spojené so zvyšovaním povedomia o vlastných povinnostiach v oblasti udržateľnej správy rybného hospodárstva,
– pokračovanie úsilia o dosiahnutie súčinnosti budúcich dohôd o rybnom hospodárstve a rozvojových politík a nástrojov, najmä Európskeho rozvojového fondu (ERF) a iných politík, ako je politika výskumu a inovácií,
– EÚ bude v kontexte svojich vonkajších opatrení v rámci svojich celkových stratégií partnerstva a spolupráce naďalej podporovať stratégie a programy týkajúce sa rybného hospodárstva, ako napr. námornú bezpečnosť a boj proti pirátstvu,
– EÚ, ako významný dovozca produktov rybného hospodárstva, už znemožňuje vstup nezákonných, neohlásených a neregulovaných produktov na svoj trh. Obchodná politika EÚ môže tiež prispievať k zabezpečeniu udržateľného rybolovu na celom svete prostredníctvom podpory dodržiavanie príslušných medzinárodných úprav a dohôd týkajúcich sa správy rybného hospodárstva v rámci preferenčných obchodných dohôd,
– súdržnosť cieľov v oblasti životného prostredia a rybného hospodárstva bude zabezpečená pokračujúcou integráciou politík vypracovaných medzinárodnými orgánmi na ochranu životného prostredia a v rámci dohovorov do rozhodnutí RFMO v oblasti ochrany a riadenia.
OPATRENIA Komisia: · bude rozvíjať a zavádzať regionálne stratégie pre udržateľné rybné hospodárstvo na úrovni oceánov a morí, napr. pre Tichý a Indický oceán a tiež pre Stredozemné more, · do konca roka 2011 prijme návrh právneho rámca vrátane obchodných opatrení na zabezpečenie udržateľnosti rybolovných zdrojov.
PRÍLOHA I
Regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva
PRÍLOHA II
Dvojstranné dohody o rybnom hospodárstve
Typ dohody || Partnerská krajina || protokol platný do || Ročný finančný príspevok EÚ
Dohody o viacerých druhoch (tzv. zmiešané dohody) || Grónsko || 31. decembra 2012 || 14 307 244 EUR
Guinea-Bissau || 15. júna 2011 || 7 500 000 EUR
Mauritánia || 31. júla 2012 || od 86 000 000 EUR (1. rok) do 70 000 000 EUR (4. rok)
Maroko || 27. februára 2012 || 36 100 000 EUR
Dohody o love tuniakov – západná Afrika || Kapverdy || 31. augusta 2011 || 385 000 EUR
Gabon || 2. decembra 2011 || 860 000 EUR
Pobrežie Slonoviny || 30. júna 2013 || 595 000 EUR
Svätý Tomáš a Princov ostrov || konca roka 2013 || 682 500 EUR
Dohody o love tuniakov – Indický oceán || Komory || 31. decembra 2013 || 615 250 EUR
Madagaskar || 31. decembra 2012 || 1 197 000 EUR
Mozambik || 31. decembra 2011 || 900 000 EUR
Seychely || 17. januára 2014 || 5 600 000 EUR
Dohody o love tuniakov – Tichý oceán || Kiribati || 15. septembra 2012 || 478 400 EUR
Mikronézia || 25. februára 2010 (nový protokol s päťročnou platnosťou v procese ratifikácie) || 559 000 EUR
Šalamúnove ostrovy || 8. októbra 2012 || 400 000 EUR
Spiace dohody || || ||
Gambia || žiaden platný protokol ||
Guinea || žiaden platný protokol ||
Rovníková Guinea || žiaden platný protokol ||
Maurícius || žiaden platný protokol ||
Senegal || žiaden platný protokol ||
[1] Situácia svetového rybného hospodárstva a akvakultúry v roku 2010 („The State of World Fisheries and Aquaculture 2010“), FAO, Rím 2010, s. 35. Odhaduje sa, že zo zásob morských rýb sledovaných FAO je viac než polovica (53 %) úplne vylovených, 28 % nadmerne vylovených, 3 % vyčerpaných a 1 % sa zotavuje z vyčerpania. Odhaduje sa, že 3 % zásob rýb sú nedostatočne lovené a 12 % je mierne vylovených.
[2] Orientácia na vonkajší rozmer integrovanej námornej politiky bola ustanovená v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Rozvoj medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie („Developing the international dimension of the Integrated Maritime Policy of the European Union“) (KOM(2009) 0536 v konečnom znení).
[3] MUV je najväčší výnos (alebo úlovok), ktorý je možné odoberať zo zásoby druhu počas neurčitej doby. Ako základ pohľadu na trvalo udržateľný výlov, koncepcia MUV si kladie za cieľ udržať veľkosť populácie na úrovni maximálnej miery rastu výlovom jednotlivcov, ktorí by za normálnych okolností boli pridaní k populácii, čo umožňuje populácii zachovať si trvalú schopnosť reprodukcie.
[4] Tieto krajiny predstavujú spolu s EÚ dve tretiny celosvetového trhu produktov rybného hospodárstva; pozri dokument Situácia svetového rybného hospodárstva a akvakultúry v roku 2010 („The State of World Fisheries and Aquaculture 2010“), FAO, Rím 2010.
[5] Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999.
[6] Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve, 1982, známy aj ako Dohovor z Montego Bay.
[7] Dohoda vykonávajúca ustanovenia Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve týkajúce sa zachovania a správy transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, UNFSA, 1995, tiež známa ako Dohoda z New Yorku.
[8] „Skutočný záujem“ je možné odvodiť od rybolovu na šírom mori – pobrežný štát, ktorého VHZ patrí do oblasti pôsobnosti RFMO, alebo ktorý je významným dovozcom produktov rybného hospodárstva ulovených v oblasti spravovanej RFMO.
[9] KOM(1999) 613 v konečnom znení, 8.12.1999.
[10] Situácia svetového rybného hospodárstva a akvakultúry v roku 2010 („The State of World Fisheries and Aquaculture 2010“), FAO, Rím 2010, s. 35. Odhaduje sa, že zo zásob morských rýb sledovaných FAO je viac než polovica (53 %) úplne vylovených, 28 % nadmerne vylovených, 3 % vyčerpaných a 1 % sa zotavuje z vyčerpania. Odhaduje sa, že 3 % zásob rýb sú nedostatočne lovené a 12 % je mierne vylovených. Z tuniaka a tuniakovi podobných zásob rýb, ktorých stav vylovenia je známy, pravdepodobne až 60 % zásob je úplne vylovených, do 35 % zásob je považovaných za nadmerne vylovených alebo vyčerpaných a len zopár sa zdá byť nedostatočne lovených (predovšetkým tuniak pruhovaný).
[11] Dohovor o zachovaní stavu a správe zdrojov rybného hospodárstva v otvorených moriach južného Tichého oceánu, články 16, 17.
[12] Tragédia obecnej pastviny je dilema vyplývajúca zo situácie, v ktorej niekoľko jednotlivcov, samostatne konajúcich a rozumne zvažujúcich vlastné záujmy, nakoniec vyčerpá spoločný obmedzený zdroj, a to aj ak je jasné, že to nie je dlhodobým záujmom ani jedného z nich.
[13] Časť povoleného výlovu, ktorú pobrežný štát nesmie alebo si sám neželá využívať; pozri článok 62 ods. 2 Dohovoru OSN o morskom práve.
[14] Pozri prílohu 2 pre prehľad súčasných dvojstranných dohôd EÚ o rybnom hospodárstve a ich hlavnú charakteristiku. Aby dvojstranné dohody o rybnom hospodárstve boli plne realizovateľné, musia byť sprevádzané protokolom, ktorý určuje špecifiká rybolovných možností a finančného príspevku. Dohody bez platného protokolu alebo v procese ratifikácie sú označované ako „spiace“.
[15] Zhrnutie konzultácií o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, SEK(2010) 428 v konečnom znení, 16.4.2010.
[16] Aktuálne DPORH je možné rozdeliť na a) tie, ktoré sa vzťahujú výlučne na tuniaka a príbuzné druhy migrujúce na veľké vzdialenosti (dohody o love tuniakov) a b) tie, ktoré sa týkajú aj iných druhov (známy aj ako zmiešané dohody). Vzhľadom na ich pokrytie v rámci RFMO sú vedecké informácie o zásobách tuniaka bežne lepšie než o iných druhoch.
[17] Nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 z 29. Septembra 2008 o oprávneniach na rybolovné činnosti pre rybárske plavidlá Spoločenstva mimo vôd Spoločenstva a prístup plavidiel tretích krajín do vôd Spoločenstva, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenie (EHS) č. 2847/93 a (ES) č. 1627/94 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 3317/94.
[18] Dohoda z Cotonou je najpodrobnejšia dohoda o partnerstve medzi rozvojovými krajinami a EÚ. Od roku 2000 tvorí rámec vzťahov EÚ so 79 krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT).
| Začiatok |