[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 8.12.2010

KOM(2010) 727 v konečnom znení

SPRÁVA EURÓPSKEJ KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko

OBSAH

SPRÁVA EURÓPSKEJ KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko 1

SPRÁVA EURÓPSKEJ KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko 3

Mandát.......................... ....3

Úvod............... .........3

1. Vývoj situácie na trhu s mliekom a strednodobá perspektíva 3

1.1. Vývoj na trhu k dnešnému dňu 3

2. Vývoj z hľadiska postupného zrušenia systému kvót na mlieko 5

2.1. Výroba mlieka pod úrovňou kvót 5

2.2. Znižovanie cien kvót na mlieko 6

2.3. Očakávaný vývoj a analýza citlivosti 7

2.4. Členské štáty na dobrej ceste k „hladkému ukončeniu“ 7

3. Záverečné poznámky 7

SPRÁVA EURÓPSKEJ KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko

MANDÁT

V článku 184 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) sa Komisii ukladá, aby do 31. decembra 2010 a 31. decembra 2012 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o vývoji situácie na trhu a následných podmienkach postupného zrušenia systému kvót na mlieko, ku ktorej sa v prípade potreby pripoja príslušné návrhy. Táto správa je prvou z uvedených dvoch správ.

ÚVOD

Táto správa pozostáva z dvoch častí: v prvej časti sa opisuje vývoj situácie na trhu s kravským mliekom od roku 2008, v ktorom sa rozhodlo o preskúmaní stavu, až do polovice roku 2010, a uvádza sa strednodobá perspektíva. V druhej časti sa skúma postupné ukončenie systému kvót na mlieko.

1. VÝVOJ SITUÁCIE NA TRHU S MLIEKOM A STREDNODOBÁ PERSPEKTÍVA

Po výraznom poklese cien a príjmov výrobcov v období rokov 2008 – 2009, ktorý nasledoval po cenovom vrchole v roku 2007, sa situácia na trhu s mliekom v druhej polovici roku 2009 zotavila a v prvej polovici roka 2010 sa nepretržite zlepšovala.

1.1. Vývoj na trhu k dnešnému dňu

Dodávky kravského mlieka zostali počas posledných 3 rokov relatívne stabilné za EÚ-27, len s malými medziročnými percentuálnymi zmenami (+ 1 % v roku 2008, – 0,6 % v roku 2009, + 0,03 % v prvých 7 mesiacoch roku 2010).

Vývoj cien mlieka sa uvádza v prílohe I. Od mimoriadnej špičky, ktorá sa zaznamenala v roku 2007, sa výstupné poľnohospodárske ceny za mlieko znížili v nadväznosti na pokles cien mliečnych výrobkov. Po miernom oživení cien od júla do septembra 2008 ceny v máji 2009 klesli na nízku úroveň, v priemere mierne vyššiu ako úroveň bezpečnostnej siete. Ceny mlieka sa od mája 2009 do novembra 2009 zvýšili a v 1. štvrťroku 2010 sa stabilizovali okolo tejto úrovne v protiklade s typickým sezónnym priebehom, ktorý počas zimy a jari štandardne vykazuje klesajúci trend. Ceny mlieka sa od jari 2010 zvyšovali a v auguste dosiahli približne 31,5 centa/kg ako vážený priemer za EÚ-27. Prehľad výrazných cenových odchýlok medzi členskými štátmi sa uvádza v prílohe 2, v ktorej sa porovnávajú ceny mlieka v auguste 2010 s cenami v auguste 2009 v rôznych členských štátoch.

Intervenčné zásoby masla a sušeného odtučneného mlieka (SOM) boli v roku 2008 prázdne, ale počas obdobia rokov 2007 – 2008 súkromné zásoby/zásoby odvetvia rástli v prípade SOM, ako aj masla, čo naznačuje, že kým trhy mali stúpajúcu cenovú tendenciu, v EÚ sa zvyšoval objem nebalených výrobkov, ktoré nenašli cestu na trh. Intervenčné zásoby v roku 2009 rýchlo rástli v dôsledku poklesu dopytu. Zhoršenie trhu v roku 2009 dalo mliekarňam stimul odkloniť sa od mliečnych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou (ako syr, čerstvé výrobky, jogurty atď.) smerom k intervenčným výrobkom (SOM a maslo). Celkovo bolo v roku 2009 nakúpených do intervenčných zásob 76 367 t masla a 256 982 t SOM. Bezpečnostná sieť sa ukázala byť účinná pri obnovení rovnováhy na trhu stiahnutím z trhu výrobkov zodpovedajúcich 1 % alebo 2 % celkovej výroby mlieka. Vďaka výraznému oživeniu cien masla na konci roka 2009 a v roku 2010 až doteraz a vďaka priaznivému trhovému vývoju mliečnych výrobkov všeobecne sa v roku 2010 nenakupovali intervenčné zásoby a tieto sú teraz v prípade masla takmer prázdne a v prípade SOM sa postupne znižujú vďaka uvoľneniu v rámci systému pre najchudobnejšie osoby a predaja na základe otvorenej verejnej súťaže. Zotavenie cien mliečnych výrobkov bolo spôsobené najmä nižšími dodávkami z južnej pologule a lepším ako očakávaným oživením svetového dopytu po mliečnych výrobkoch. Zlepšenie trhových podmienok spôsobilo, že mliekarne sa vrátili k mliečnym výrobkom s vysokou pridanou hodnotou.

Vývoj priemerných cien hlavných mliečnych výrobkov v EÚ od roku 2008 do súčasnosti bol premenlivý. Kým na začiatku roku 2008 boli ceny stále na veľmi vysokej úrovni, v prvej polovici roku 2009 klesli na veľmi nízku úroveň a v druhej polovici roku 2009 a prvých troch štvrťrokoch 2010 sa nepretržite zotavovali.

Vývoz mlieka a mliečnych výrobkov EÚ zaznamenal v roku 2008 pokles, najmä v prípade masla a maslového oleja, pričom jedinou významnou výnimkou bolo sušené plnotučné mlieko (SPM). Tento trend sa zastavil v roku 2009 zavedením vývozných náhrad na pokrytie časti rastúcej disparity medzi cenami na svetovom trhu a cenami EÚ. Vývoz EÚ sa v prvých mesiacoch roku 2010 oživil bez vývozných náhrad v dôsledku rastúceho svetového dopytu.

1.2. Strednodobý vývoj trhu

Strednodobé perspektívy trhu za EÚ sa simulovali pomocou Aglinkovho – Cosimovho modelu. Svetové trhové a politické prostredie vychádza z Výhľadu poľnohospodárstva OECD – FAO na obdobie rokov 2010 – 2019 , pričom sa uplatňujú najnovšie dostupné makroekonomické prognózy a nepredpokladajú sa zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky v nadväznosti na rozhodnutia týkajúce sa preskúmania stavu, ani zmeny obchodnej politiky. Najdôležitejšie faktory podpory trhových prognóz sú zlepšená perspektíva rastu HDP, predpoklad postupného posilňovania eura v porovnaní s americkým dolárom a výhľady OECD – FAO týkajúce sa svetových trhových cien mliečnych výrobkov[1]. Ak by sa niektoré tieto prognózy/predpoklady nenaplnili, výrazne by to ovplyvnilo výsledné prognózy. V Aglinkovom – Cosimovom modeli okrem toho nie sú zahrnuté očakávania vyššej cenovej nestálosti.

Na základe tohto modelu a uvedených predpokladov sa usudzuje, že výroba mlieka sa od roku 2011 vráti k rastovému trendu v dôsledku relatívne optimistického výhľadu dopytu vychádzajúceho zo zlepšenia makroekonomických perspektív. Výroba mlieka v EÚ-27 prekročí v roku 2020 úroveň roku 2009 približne o 3 %. Očakáva sa, že dodávky mlieka sa budú zvyšovať trocha vyššou mierou, pričom rozdiel bude spôsobený postupne klesajúcou vlastnou spotrebou poľnohospodárskych podnikov v EÚ-12. V spojitosti so zrušením kvót sa predpokladá, že výroba mlieka v EÚ-27 bude na konci režimu kvót pri dodávkach EÚ odzrkadľovať veľmi miernu reakciu (pozri graf 2 prílohy 3).

Výhľad pre mliečne výrobky s vyššou pridanou hodnotou sa javí ako priaznivý v dôsledku rastúceho dopytu po syre a čerstvých mliečnych výrobkoch. Predpokladá sa, že výroba čerstvých mliečnych výrobkov (vrátane konzumného mlieka, smotany, jogurtov atď.) vzrastie približne o 8 % (od roku 2009 do roku 2020) a produkcia syra približne o 10 %. Perspektívu vývozu syra možno pokladať za priaznivú bez ohľadu na predpokladané postupné posilnenie eura, pričom EÚ si zachová stabilný podiel na globálom vývoze syrov nad úrovňou 30 %.

Pokiaľ ide o SPM, predpokladá sa, že produkcia klesne len mierne pod úroveň roku 2009 a vývoz EÚ zostane v strednodobom horizonte pevný v dôsledku stabilného globálneho dopytu. Trhový podiel EÚ na globálnom vývoze bude však napriek tomu postupne klesať na 21 % do roku 2020 (z 24 % v roku 2009).

Výhľad odzrkadľuje pokračujúcu trhovú stabilitu pre maslo, ktorá je však podmienená stabilným domácim dopytom. Nárast plánovanej produkcie na rok 2015 (rok zrušenia kvót) bude viesť k zvýšeniu vývozu EÚ.

Perspektívy vývozu SOM sú menej priaznivé vzhľadom na predpokladané posilňovanie eura a silnú ponuku iných vývozcov. Napriek relatívne priaznivému výhľadu a zjavnej trhovej stabilite v prípade SOM zostáva perspektíva v bližšom horizonte citlivá na globálny vývoj ponuky a dopytu a na schopnosť trhu EÚ absorbovať uvoľnenie intervenčných zásob.

Zodpovedajúce grafy sú pripojené v prílohe 3.

2. VÝVOJ Z HľADISKA POSTUPNÉHO ZRUšENIA SYSTÉMU KVÓT NA MLIEKO

2.1. Výroba mlieka pod úrovňou kvóty

Rada sa 1. apríla 2008 rozhodla zvýšiť kvóty na mlieko o 2 %. Rozhodnutia týkajúce sa preskúmania stavu z novembra 2008 viedli k ročnému zvýšeniu kvót na mlieko o 1 % počas piatich po sebe idúcich rokov, so začiatkom od 1. apríla 2009, plus k úprave koeficientu korekcie obsahu tuku, ktorá viedla k ďalšiemu de facto 1 % zvýšeniu kvót. Do skončenia platnosti systému kvót dňa 1. apríla 2015 zostáva 3-krát 1 % ročné zvýšenie (s výnimkou Talianska, v prípade ktorého sa rozhodlo predsunúť 5 % zvýšenie už k 1. aprílu 2009).

Kvóty na mlieko sa postupne z roka na rok stávajú menej dôležité, keďže výroba mlieka nedosahuje úroveň kvót v stále vyššom počte členských štátov. Kým poplatok za prebytky muselo v kvótovom roku 2008/2009 zaplatiť 6 členských štátov, v kvótovom roku 2009/2010 sa na ceste k jeho plateniu nachádzajú len 3 členské štáty. Podľa oficiálnych oznámení členských štátov sa odhaduje, že kvótový rok 2009/2010 skončí s dodávkami mlieka v EÚ približne 7 % pod úrovňou kvót (pozri graf v prílohe 4).

Výroba mlieka v EÚ sa v roku 2008 zvýšila len mierne napriek 2 % zvýšeniu kvót, o ktorom sa rozhodlo pre kvótový rok 2008/2009, a relatívne priaznivej cene mlieka platenej výrobcom počas kalendárneho roka. Hospodárska recesia nepriaznivo zasiahla dopyt po mliečnych výrobkoch s pridanou hodnotou v EÚ, ako aj globálny dopyt po nich, čo vyvolalo v roku 2009 tlak na ceny mliečnych výrobkov a viedlo k značnému poklesu cien výrobcov mlieka. Tieto nízke ceny mlieka prispeli k miernemu zníženiu výroby mlieka v EÚ v roku 2009 a na začiatku roku 2010. V dôsledku toho sa kvótový rok 2008/2009 skončil rekordným nenaplnením dodávok v EÚ vzhľadom na kvótu. Toto nenaplnenie sa v kvótovom roku 2009/2010 ešte viac zvýšilo. Výroba mlieka v EÚ sa počas roka 2010 oživila, ale zostala výrazne pod úrovňou kvót.

Pomalá reakcia na zvýšenie kvót je spojená s hospodárskou recesiou, ktorá vyvolala nižší dopyt po mliečnych výrobkoch, ale aj s vyššími výrobnými nákladmi a vyplývajúcimi nižšími maržami. Skúsenosti získané z vplyvu zvýšenia kvót v roku 2008/2009 vyjadrujú, že reakcia výroby mlieka na súhrnnej úrovni za EÚ zostala relatívne mierna napriek výrazne vyššej priemernej cene výrobcov za mlieko. Z najnovších údajov do júla 2010 vyplýva silnejšia reakcia výroby na zvýšenie ceny mlieka.

Pri stále nižšej dôležitosti kvót na mlieko môže ponuka mlieka v EÚ lepšie reagovať na trhové príležitosti, reakcia poľnohospodárov na cenové signály je menej narušená a prostredníctvom reštrukturalizácie je možné dosiahnuť zlepšenie efektívnosti.

V členských štátoch, v ktorých sa kvóty naďalej prekračujú, je to pravdepodobne spôsobené skutočnosťou, že určití výrobcovia majú dostatočné ziskové rozpätie nad úrovňou svojich nákladov, aby prijali riziko prekročenia dodávok, a úplne využívajú svoju kapacitu, pričom dúfajú, že ostatní nebudú svoju kapacitu využívať úplne. Zvýšenie výroby, aj keď vyvolá nižšiu cenu, považujú títo poľnohospodári za potrebné na pokrytie svojich investičných nákladov, ak ceny pokrývajú hraničné výrobné náklady. V prípade niektorých členských štátov, ktorých sektor spracovania mlieka je orientovaný na vývoz, je to spojené aj so skutočnosťou, že ich výrobkový mix im umožňuje vyrábať pre vývozné trhy a nájsť odbytisko pre svoje výrobky.

2.2. Znižovanie cien kvót na mlieko

Jedným z hlavných signálov, že „hladké ukončenie“ je na dobrej ceste, je postupný rozklad „renty z kvóty“. Renta z kvóty sa definuje ako rozdiel medzi cenou pod kvótou (vyššou ako trhová cena, keď sú kvóty záväzné) a hraničnými výrobnými nákladmi. Dobrým ukazovateľom renty z kvóty je cena kvóty. Ako sa podrobne uvádza v prílohe 5, cena kvóty na mlieko sa znižuje so skracovaním doby trvania režimu kvót a vo väčšine členských štátov je už nízka alebo rovná nule. Túto situáciu možno vnímať z 3 hľadísk:

1) Členské štáty, ktorých dodávky mlieka sú hlboko pod stropmi pre kvóty

V členských štátoch, ktorých dodávky mlieka sú hlboko pod stropmi pre kvóty, je cena kvóty už veľmi nízka alebo až rovná nule. V niektorých z nich sa prijala vnútroštátna administratívna úprava s cieľom určiť medziročne klesajúcu cenu kvóty tak, aby v roku 2015 dosiahla nulu.

Za predpokladu, že úrovne výroby budú sledovať súčasný trend, v prípade tých členských štátov, v ktorých cena kvóty nie je stanovená administratívne, ale je už veľmi nízka alebo rovná nule, sa neočakáva, že sa ceny kvóty budú veľmi odlišovať od súčasných úrovní. V členských štátoch, v ktorých existuje trh s kvótami, stále existuje cena kvóty na mlieko, bez ohľadu na skutočnosť, že sa neplatí žiadny poplatok za prebytky. Ako sa bude blížiť rok 2015, hodnota všetkých kvót sa úplne stratí, keďže sa ich význam pre trh bude znižovať a lehota ich odpísania sa bude skracovať.

2) Členské štáty, ktorých dodávky mlieka sú blízko stropov pre kvóty

V členských štátoch, ktorých dodávky mlieka sú blízko stropov pre kvóty, je cena kvóty ovplyvnená prognózou alebo očakávaním poplatku za prebytky. V prípade nevyužitia vnútroštátnej kvóty na mlieko ceny kvóty klesajú. Predpokladá sa, že nákupy kvót budú v budúcnosti ďalej klesať smerom k nule, s výkyvmi v dôsledku prebytku produkcie a cien mlieka.

3) Členské štáty, ktorých dodávky mlieka prevyšujú kvótu

V obmedzenom počte členských štátov, ktorých dodávky mlieka prevyšujú kvótu, ceny kvóty zostávajú relatívne vysoké a v poslednom období sa ešte zvýšili. V týchto členských štátoch sa zdá, že výrobcovia sú dostatočne konkurencieschopní alebo nútení úplne využívať svoju kapacitu na pokračovanie vo výrobe, a v konečnom dôsledku platia poplatok za prebytky. V týchto členských štátoch hladké ukončenie nemusí byť zaručené.

2.3. Očakávaný vývoj a analýza citlivosti

Vývoj produkcie mlieka po zrušení kvót závisí od rôznych faktorov: forma spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (trhové opatrenia, priame platby, rozvoj vidieka), výrobné náklady, environmentálne záväzky, alternatívy z hľadiska zamestnanosti a produkcie, vývoj na vnútroštátnych a medzinárodných trhoch mlieka vrátane cien mlieka.

Podľa ekonometrického modelu, ktorý sa v GR AGRI používa na tvorbu strednodobej a dlhodobej perspektívy, sa predpokladá, že rast produkcie mlieka zostane v nasledujúcich rokoch mierny, a to aj po zrušení režimu kvót (pozri bod 1.2). Niektoré národné štúdie vedú k domnienke potenciálneho veľkého zvýšenia výroby mlieka, väčšina z nich však neberie do úvahy celkový obraz za EÚ-27. Štrukturálnym prebytkom by sa malo zabrániť vďaka cenovému mechanizmu. Z viacerých štúdií[2] vykonaných v súvislosti s preskúmaním stavu vyplýva očakávanie, že z viacerých dôvodov len obmedzené množstvo členských štátov úplne využije zvyšujúce sa kvóty na mlieko, pričom v prípade väčšiny členských štátov sa očakáva, že budú vyrábať menej v dôsledku očakávaného zníženia cien mlieka.

2.4. Členské štáty na dobrej ceste k „hladkému ukončeniu“

Vývoj výroby mlieka v porovnaní s vývojom kvót na mlieko, ako aj klesajúci trend cien kvót vyjadrujú, že „hladké ukončenie“ je na dobrej ceste. Vo veľkej väčšine členských štátov kvóty už nie sú dôležité na obmedzovanie výroby a cena kvóty už dosiahla nulu alebo je na dobrej ceste ju dosiahnuť.

Ako súčasť preskúmania stavu a v súvislosti so zrušením kvót bol sektor mlieka pridaný k takzvaným „novým výzvam“ v rámci druhého piliera SPP, v ktorom by zvýšenie finančných prostriedkov z modulácie malo byť zamerané na tieto nové výzvy. To umožňuje poskytnúť poľnohospodárom v sektore mlieka a mliečnych výrobkov ďalšiu podporu pri príprave na zrušenie kvót.

3. ZÁVEREčNÉ POZNÁMKY

Sektor mlieka prekonal od roku 2007 do roku 2009 obdobie vysokej cenovej nestálosti. Odvtedy sa trhová situácia zlepšila a perspektívy sú vo všeobecnosti pozitívne.

Sektor mlieka vcelku postupne smeruje k vyššej orientácii na trh. Tento proces bol v rokoch 2008 a 2009 negatívne ovplyvnený hospodárskou krízou. Nestálosť, ktorá je v trhovo orientovanom sektore štandardným javom, sa v dôsledku konvergencie vonkajších faktorov, akým je pokles spotreby domácností z dôvodu nedostatočnej kúpnej sily v dôsledku hospodárskej krízy, stala výraznejšia, a tým škodlivá.

V prevažnej väčšine členských štátov je „hladké ukončenie“ na dobrej ceste. Ceny kvót na mlieko majú veľmi nízku hodnotu, v niektorých členských štátoch až nulovú, a vo väčšine ostatných členských štátov klesajú s cieľom dosiahnuť nulu v roku 2015. Kvóty na mlieko prestali vo väčšine členských štátov, najmä v nových členských štátoch, fungovať ako dôvod obmedzenia výroby, a trhová orientácia je už v mnohých z nich hlavným princípom.

Dospelo sa k záveru, že za týchto okolností nie je dôvod prehodnocovať rozhodnutia týkajúce sa preskúmania stavu v súvislosti s postupným zvyšovaním kvót a koncom režimu kvót 1. apríla 2015.

S cieľom ďalej pripraviť cestu smerom k zrušeniu kvót v roku 2015 by Komisia chcela otvoriť na zváženie ďalší krok na pomoc v procese hladkého ukončenia: s cieľom zvýšiť informovanosť a posilniť zodpovednosť hospodárskych subjektov v mliekarenskom reťazci, aby lepšie zohľadňovali trhové signály a prispôsobovali ponuku dopytu, by sa mala zlepšiť transparentnosť, ako upozornila skupina expertov na najvyššej úrovni pre mlieko. Navyše k už zavedeným informačným systémom sa budú organizovať stretnutia pre expertov riadiaceho výboru pre jednotnú spoločnú organizáciu trhu spoločne s poradnou skupinou pre mlieko na účel sledovania vývoja na trhu s cieľom hodnotiť situáciu na trhu a perspektívy.

V prípade závažnej nerovnováhy, ako ďalší nástroj na stabilizáciu trhu a ako výnimočné opatrenie, ak sa ostatné opatrenia dostupné v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhov ukážu nedostatočné, by Komisia mohla preskúmať systém na základe článku 186 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov („doložka o narušení“), ktorý by výrobcom mlieka umožnil na dobrovoľnom základe znížiť ich dodávky proti kompenzácii. Zo skúseností získaných počas mliečnej krízy vyplýva, že na nápravu nerovnováh a obnovenie stability by mohlo postačovať odobratie 1 % alebo 2 % celkovej výroby mlieka z trhu, ako sa uvádza v bode 1.1.[3]

Ďalšia správa sa predloží do konca roku 2012.

Prílohy: I. Vývoj ceny mlieka

II. Výstupné poľnohospodárske ceny za mlieko v rôznych členských štátoch

III. Strednodobá perspektíva v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

IV. Výroba mlieka v porovnaní s kvótami

V. Vývoj cien kvót na mlieko v EÚ

PRÍLOHA I: 1. Vývoj cien mlieka

[pic]

PRÍLOHA II: Výstupné poľnohospodárske ceny za mlieko v rôznych členských štátoch

august 2010 / august 2009

[pic]

PRÍLOHA III: Strednodobá perspektíva v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

Graf 1: Ponuka mlieka a veľkosť stáda

[pic]

Graf 2: Vývoj perspektívnej ponuky mlieka v porovnaní s kvótami

[pic]

Graf 3: Rovnováha na trhu syrov

[pic]

Graf 4: Rovnováha na trhu masla

[pic]

Graf 5: Rovnováha na trhu SOM

[pic]

Graf 6: Prognózy cien na svetovom trhu

[pic]

PRÍLOHA IV: Výroba mlieka v porovnaní s kvótami

[pic]

[pic][pic]

PRÍLOHA V: Vývoj cien kvót na mlieko v EÚ

[pic]

[1] Vo výhľade poľnohospodárstva OECD – FAO na obdobie rokov 2010 – 2019 sa svetové trhové ceny zakladajú na cenových záznamoch Oceánie.

[2] Hospodárska analýza dôsledkov skončenia platnosti systému kvót na mlieko v EÚ (http://ec.europa.eu/agriculture/analysis/external/milk/index_en.htm)

Hospodársky vplyv zrušenia režimu kvót na mlieko – Regionálna analýza výroby mlieka v EÚ (http://ec.europa.eu/agriculture/analysis/external/milkquota/index_en.htm)

[3] Hodnotenie takejto schémy vrátane jej finančného vplyvu sa vykoná v čase predloženia prípadného návrhu.