[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 24.9.2010

KOM(2010) 501 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prvá správa o dosahu reformy programu POSEI z roku 2006

OBSAH

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Prvá správa o dosahu reformy programu POSEI z roku 2006 1

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Prvá správa o dosahu reformy programu POSEI z roku 2006 3

1. Úvod 3

2. História a hlavné prvky režimu 3

3. Právny základ správy 5

4. Dosah reformy z roku 2006 6

4.1. Plánovanie a prístup založený na partnerstve 6

4.2. Osobitný režim zásobovania 6

4.2.1. Záruka zásobovania základnými produktmi 6

4.2.2. Náhrada dodatočných nákladov 7

4.2.3. Dosah zvýhodnenia na koncového používateľa 7

4.2.4. Ďalšie odoslanie spracovaných produktov a narušenie obchodu 7

4.2.5. Zachovanie a rozvoj poľnohospodárskej činnosti 7

4.3. Podpora miestnej výroby 8

4.3.1. Zachovanie a rozvoj miestnej poľnohospodárskej výroby 8

4.3.2. Výroba kvalitných výrobkov 9

5. Finančné plnenie 9

6. Audit vykonávania režimu POSEI po roku 2006 9

7. Relevantný vývoj súvisiaci s obchodom po reforme z roku 2006 10

7.1. Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) 10

7.2. WTO a dvojstranné obchodné dohody 10

8. Návrhy na zlepšenie 11

8.1. Navrhované zmeny a doplnenia právnych predpisov EÚ 11

8.2. Odporúčania členským štátom 12

9. Záver 13

SEK(2010) 1093

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prvá správa o dosahu reformy programu POSEI z roku 2006

Úvod

V článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluva o fungovaní EÚ“) sa uznáva štrukturálna, hospodárska a sociálna štruktúra najvzdialenejších regiónov. Túto situáciu sťažuje ich odľahlosť, ostrovná poloha, malá rozloha, obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárskou závislosťou od malého množstva výrobkov, pričom trvalý charakter a kombinácia týchto javov pôsobia veľmi negatívne na rozvoj týchto území.

V súčasnosti je v článku 349 ZFEÚ uvedených deväť regiónov patriacich k trom členským štátom:

- francúzske Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Réunion, Svätý Bartolomej a Svätý Martin,

- portugalské súostrovia Azory a Madeira,

- španielske Kanárske ostrovy.

So zreteľom na osobitné charakteristiky a obmedzenia týchto regiónov sa majú prijať osobitné opatrenia. Ich cieľom je najmä stanoviť podmienky na uplatňovanie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach.

Pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku, najvzdialenejšie regióny využívajú osobitný režim na podporu miestnej výroby a zásobovanie základnými produktmi: režim POSEI ( program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter).

HISTÓRIA A HLAVNÉ PRVKY REžIMU

Európsky parlament prvýkrát poukázal na potrebu vytvorenia osobitných programov pre najvzdialenejšie regióny v roku 1987 v uznesení týkajúcom sa francúzskych zámorských departementov[1]. Uviedol v ňom, že „vzhľadom na vážnu situáciu na týchto územiach je oprávnené a zároveň nevyhnutné presadzovať hospodársky a sociálny rozvoj v rôznych oblastiach.“

Osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch boli zavedené v roku 1991 pre francúzske zámorské departementy (POSEIDOM)[2] a v roku 1992 pre Kanárske ostrovy (POSEICAN)[3], Azory a Madeiru (POSEIMA)[4].

Na tento účel sa ustanovili hlavné nástroje režimu POSEI:

1. osobitný režim zásobovania , ktorého cieľom je zmierniť náklady na zásobovanie produktmi používanými ako vstupy na každodennú spotrebu alebo výrobu niektorých základných potravín, a to prostredníctvom oslobodenia produktov dovážaných priamo z tretích krajín od cla alebo prostredníctvom pomoci pre výrobky s pôvodom vo zvyšku Spoločenstva v rámci obmedzení vyplývajúcich z miestnych potrieb;

2. opatrenia na podporu miestnej produkcie , ktorých cieľom je zachovať alebo rozvíjať niektoré produkty podporou výroby, spracovania a/alebo uvádzania týchto produktov na trh alebo štrukturalizáciou príslušných odvetví;

3. sprievodné opatrenia:

4. osobitné ustanovenia na prispôsobenie spoločnej poľnohospodárskej politiky špecifickým vlastnostiam najvzdialenejších regiónov,

5. výnimky vzťahujúce sa na štrukturálne opatrenia,

6. grafický symbol na zvýšenie informovanosti o výrobkoch z najvzdialenejších regiónov,

7. veterinárne a fytosanitárne opatrenia.

V roku 2001 sa režim POSEI reformoval[5]. Touto reformou sa zmenil a doplnil osobitný režim zásobovania a zaviedli sa tzv. „prognózy potrieb zásobovania“– zoznamy výrobkov využívajúcich osobitný režim zásobovania – a zmenil sa spôsob výpočtu pomoci osobitného režimu zásobovania na základe „dodatočných nákladov“ súvisiacich s odľahlosťou, ostrovnou polohou a malou rozlohou najvzdialenejších regiónov namiesto vývozných náhrad. Zaviedli sa aj nové opatrenia na podporu miestnej produkcie, zmenili sa existujúce opatrenia a režim sa prispôsobil novému nariadeniu o rozvoji vidieka[6].

V roku 2006 sa režim POSEI reformoval opäť, najmä v dôsledku týchto skutočností:

8. uverejnenie oznámenia Komisie KOM(2004) 343[7], ktorým sa prijala stratégia pre najvzdialenejšie regióny zameraná na lepšie členenie finančných prostriedkov EÚ v prospech najvzdialenejších regiónov a vytvorenie ad hoc nástrojov;

9. reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 (nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003[8] o režimoch priamej podpory pre poľnohospodárov), ktorá znamenala presmerovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky a otvorila cestu reforme spoločných organizácií trhu, na ktoré režim POSEI odkazoval;

10. uznanie nepružnosti v oblasti riadenia programov [KOM(2004) 687], ktorá neumožňovala rýchle prispôsobenie prognóz potrieb a opatrení na podporu miestnej produkcie potrebám územia a brzdila participatívny prístup.

Predchádzajúce tri nariadenia sa tak nahradili jediným textom: nariadením Rady (ES) č. 247/2006[9] o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie.

V rámci reformy v roku 2006 sa nemenili hlavné ciele ani nástroje režimu. Hlavnou novinkou je prijatie programovacieho prístupu a prenos zodpovednosti za navrhovanie a úpravu programov v závislosti od miestnych potrieb, ich riadenie a monitorovanie na členské štáty. Cieľom tejto inovácie bolo zaviesť vyššiu úroveň pružnosti v oblasti riadenia osobitného režimu zásobovania a podpory miestnej produkcie a zjednodušiť postupy na ich úpravu.

Po prijatí bolo nariadenie Rady (ES) č. 247/2006 niekoľkokrát zmenené a doplnené s cieľom zohľadniť reformy trhov s cukrom a banánmi z roku 2006, preskúmanie stavu (ktorým sa na režim POSEI preniesol rozpočet zodpovedajúci opatreniam priamej podpory, ktorý sa predtým spravoval na základe nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003), ako aj ďalšie presuny priamej pomoci v rokoch 2007 a 2008[10].

Tieto zmeny a doplnenia znamenali postupné zvyšovanie prostriedkov vyčlenených na režim POSEI, ako je znázornené v tejto tabuľke (článok 23 nariadenia Rady (ES) č. 247/2006):

PT | 77,9 | 86,98 | 87,08 | 87,18 | 106,21 |

ES | 127,3 | 268,4 | 268,4 | 268,4 | 268,42 |

SPOLU | 331,8 |617,98 |624,88 |628,58 |653,04 | | Dnes sú programy POSEI ekvivalentom prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky pre najvzdialenejšie regióny.

Právny základ správy

V článku 28 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 sa stanovuje, že „ Najneskôr do 31. decembra 2009 a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade celkovú správu o dosahu činností, ktoré sa uskutočnili podľa tohto nariadenia, pričom k správe sú v prípade potreby priložené vhodné návrhy .“

Keďže reforma režimu POSEI sa vykonala neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo (od konca roku 2006 do polovice roka 2007), prvá správa uvedená v citácii sa predkladá počas roka 2010, aby bolo možné získať viac prvkov na hodnotenie prvotného dosahu tejto reformy.

V tejto správe sa zohľadňuje najmä finančné plnenie programov do finančného roku 2009, údaje o príslušných trhoch do roku 2009 a štúdiu pre Komisiu uskutočnenú konzultantmi Oréade–Brèche o hodnotení opatrení vykonaných v rámci režimu POSEI od roku 2001 (ďalej len „hodnotiaca štúdia“) uverejnenú vo februári 2010 na: http://ec.europa.eu/agriculture/eval/reports/posei/index_fr.htm

Dosah reformy z roku 2006

Plánovanie a prístup založený na partnerstve

Posilnenie zodpovedností a právomocí vnútroštátnych a regionálnych orgánov na vymedzenie ich programu a účasť zainteresovaných strán na navrhovaní opatrení privítali členské štáty, ako aj hospodárske subjekty.

Najmä zvýšená pružnosť smerujúca k postupnému prispôsobeniu programov skutočným miestnym potrebám prostredníctvom každoročných úprav sa hodnotí veľmi kladne. V súvislosti s nestabilnosťou vyplývajúcou z trhových a klimatických rizík, ktorými sa vyznačujú tieto regióny, totiž umožňuje rýchlo prispôsobiť podporné opatrenia skutočným požiadavkám každého územia.

Z hodnotiacej štúdie vyplýva, že pod vplyvom reformy sa zlepšila administratívna účinnosť (zvýšené rozpočtové prostriedky viedli k úsporám z rozsahu).

Posilnená úroveň partnerstva však neumožnila zmiernenie administratívnej záťaže: programovací prístup vedie k zaťaženiu vnútroštátnych/regionálnych orgánov, ako aj útvarov Komisie.

Osobitný režim zásobovania

Záruka zásobovania základnými produktmi

Z hodnotiacej štúdie vyplýva, že osobitný režim zásobovania vyhovujúco pokrýva potreby produktov vybratých členskými štátmi/najvzdialenejšími regiónmi, pričom v prípade týchto produktov má prvoradú úlohu pri:

11. zaistení pravidelných dodávok prostredníctvom vytvárania zásob,

12. vytvorení hospodárskej súťaže s podobnými dovážanými výrobkami, čo má vplyv na stabilitu cien,

13. zachovaní miestnych výrobných štruktúr prostredníctvom:

14. podpory rentability miestneho chovu hospodárskych zvierat,

15. zabezpečenia životaschopnosti miestneho agropotravinárskeho priemyslu.

Náhrada dodatočných nákladov

Každý členský štát si v súvislosti s určením dodatočných nákladov zvolil odlišný prístup. V hodnotiacej štúdii sa konštatovalo, že osobitný režim zásobovania im umožňuje vyplácanie náhrad za poskytovanie všetkých vybraných produktov.

Najmä z dôvodu premenlivosti prepravných nákladov nie je možné v rámci rozpočtu osobitného režimu zásobovania, ktorý bol obmedzený na pevné ročné stropy, pokryť tú istú časť dodatočných nákladov každý rok.

Dosah zvýhodnenia na koncového používateľa

Z hodnotiacej štúdie vyplynulo, že len v niektorých prípadoch sa zvýhodnenie náležite prenesie. V iných prípadoch sa prenos ťažšie určuje. Zvyčajne je náročné skontrolovať náležitý prenos zvýhodnenia osobitného režimu zásobovania na koncového používateľa, najmä pokiaľ ide o produkty, ktoré boli uvedené do spracovateľského reťazca. Tieto kontroly patria do právomocí príslušných členských štátov, ktoré zavádzajú monitorovacie systémy.

Ďalšie odoslanie spracovaných produktov a narušenie obchodu

V odôvodnení 4 nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 sa uvádza, že množstvá, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim zásobovania, sú obmedzené na požiadavky zásobovania najvzdialenejších regiónov, aby sa nedochádzalo k poškodeniu riadneho fungovania vnútorného trhu alebo aby sa nenarušil obchod s dotknutými produktmi. Je preto zakázané odosielanie alebo vývoz týchto produktov z najvzdialenejších regiónov. Odosielanie alebo vývoz týchto produktov sú však povolené v prípade, keď sa zvýhodnenie vyplývajúce z osobitného režimu zásobovania uhradí, alebo v prípade spracovaných produktov s cieľom umožniť regionálny obchod alebo tradičnú skladbu obchodu, ako sa stanovuje v článku 4 uvedeného nariadenia.

Tieto tradičné množstvá boli určené na základe priemernej skladby obchodu v rokoch 1989 až 1991, t. j. pred začiatkom režimu POSEI. Komisia sa domnieva, že nie je potrebné revidovať tradičné množstvá. Takáto revízia by bola v rozpore s cieľom režimu obmedziť zásobovanie na miestne potreby a mohla by znamenať narušenie obchodu. Napriek tomu je potrebné podporiť obchodovanie so spracovanými produktmi osobitného režimu zásobovania medzi najvzdialenejšími regiónmi.

Zachovanie a rozvoj poľnohospodárskej činnosti

Osobitný režim zásobovania má zásadnú úlohu pre zachovanie miestnych výrobných štruktúr prostredníctvom:

- podpory rentability miestneho chovu hospodárskych zvierat,

- zabezpečenia životaschopnosti miestneho agropotravinárskeho priemyslu.

V dôsledku toho osobitný režim zásobovania vytvára na miestnej úrovni dodatočné pracovné príležitosti v poľnohospodárstve a agropotravinárskom priemysle.

Na druhej strane úroveň pomoci určenej na zásobovanie niektorými produktmi v určitých najvzdialenejších regiónoch (napr. mäsové a mliečne výrobky na Kanárskych ostrovoch a Madeire) vytvára hospodársku súťaž s miestnou výrobou tých istých produktov, ktorá sa v dôsledku toho môže ťažko rozvíjať. Zodpovednosť za zlepšenie rozdelenia finančných prostriedkov s cieľom zvýhodniť miestnych výrobcov nesú členské štáty.

Podpora miestnej výroby

Zachovanie a rozvoj miestnej poľnohospodárskej výroby

Režim POSEI v podobe, v akej je prispôsobený osobitostiam najvzdialenejších regiónov, je veľmi dôležitý prinajmenšom na zníženie úpadku poľnohospodárskej činnosti. Hodnotiaca štúdia dokazuje, že režim prispieva k zachovaniu väčšiny odvetví a dokonca aj k rozvoju niektorých z nich. Rentabilita a konkurencieschopnosť niektorých odvetví podporovaných v rámci programu POSEI sa zvýšila aj vďaka doplnkovým opatreniam na rozvoj vidieka.

Od reformy režimu POSEI sa zvýšil príjem prakticky všetkých výrobcov.

Opatrenia režimu POSEI boli vo všeobecnosti veľmi účinné pre vývozné odvetvia banánov v najväčších výrobných regiónoch (Kanárske ostrovy, Guadeloupe a Martinik) a cukru (Guadeloupe, Martinik a Réunion), ktoré prijímajú podporu vo veľkej miere, ale dosahujú tiež dobré výsledky, pokiaľ ide o udržanie úrovne výroby a príjmu, ako sa zdôrazňuje v hodnotiacej štúdii.

Vyššia produkcia mäsa a mlieka bola zaznamenaná v živočíšnom sektore na ostrove Réunion a na Azorách. Mäsiarsky a mliekarenský sektor sa však nevyznačujú rovnakými pozitívnymi výsledkami vo všetkých najvzdialenejších regiónoch. Ich účinnosť sa totiž nepreukázala na Madeire ani na Kanárskych ostrovoch.

Ťažkosti boli zaznamenané aj v sektore ovocia a zeleniny vo francúzskych departementoch, kam pomoc preniká len obmedzene z dôvodu povinnosti výrobcov združovať sa, aby získali pomoc (najmä v Guyane); k ďalším produktom v tomto sektore určeným na vývoz, ktoré takisto zaznamenávajú ťažkosti, patria ananásy na Azorách a rajčiny na Kanárskych ostrovoch.

Pokiaľ ide o sektor banánov , významný pokrok sa podarilo dosiahnuť z hľadiska vyššej rentability, účinkov na produktivitu, kvalitu a environmentálne výrobné podmienky.

Pokiaľ ide o sektor cukru , podpora vo francúzskych departementoch umožňuje vyvážiť účinky reformy trhu s cukrom z roku 2006 na udržanie prijateľnej cenovej úrovne pre výrobcov, životaschopnosti odvetvia spracovania cukru, a tým aj na udržanie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže na trhu EÚ. Sektor cukru však čelí ťažkostiam na Azorách napriek podpore udelenej v rámci režimu POSEI. Zákonodarcovia s cieľom zmierniť tieto ťažkosti prijali v máji 2010 legislatívny návrh.

Výroba kvalitných výrobkov

Režim POSEI, dopĺňajúci programy rozvoja vidieka, je veľmi užitočný nástroj na podporu kvality miestnej výroby, ktorá môže súťažiť s dovážanými výrobkami, ktoré nie sú viac jedinou voľbou na miestnych trhoch.

Logo, ktoré môžu miestni vývozní výrobcovia používať po schválení príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, prispieva k označovaniu kvality výrobkov najvzdialenejších regiónov v EÚ.

Finančné plnenie

Údaje o finančnom plnení programov POSEI od roku 2006 do roku 2008 (rozpočtové roky 2007 – 2009) sú uvedené v prílohe I. Z týchto údajov vyplýva zvýšené využívanie finančných prostriedkov POSEI počas tohto obdobia.

V posledných rokoch sa najmä v rámci niektorých opatrení vyčerpali vyčlenené finančné zdroje. Zjavné je to najmä v prípade diverzifikačných opatrení v sektoroch živočíšnej a rastlinnej výroby francúzskych zámorských departementov, ktoré v posledných rokoch zaznamenali neočakávaný rozvoj. Nedostatok finančných prostriedkov viedol francúzske orgány k uplatňovaniu tzv. „stabilizátorov“ (pomerného zníženia pomoci v závislosti od rozpočtového deficitu). Podarilo sa to prekonať schválením dodatočných vnútroštátnych finančných prostriedkov od roku 2010.

Takisto je jasné, že ročný rozpočet pre osobitný režim zásobovania je takmer plne vyčerpaný v bezmála všetkých najvzdialenejších regiónoch. Ročné príspevky na osobitný režim zásobovania boli stanovené v rokoch 2005/2006 pre každý členský štát na základe plnenia v minulosti v rokoch 2001 – 2003 a sú pevné. V rámci každého programu je možné zlepšiť situáciu prerozdelením dostupných rozpočtových prostriedkov medzi opatreniami, ak existuje rezerva. Okrem toho sa článkom 16 nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 umožňuje členským štátom udeliť dodatočné finančné prostriedky na opatrenia na podporu miestnej produkcie.

Pokiaľ však ide o osobitný režim zásobovania, stropy stanovené v článku 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 spôsobujú istú nepružnosť. Preto sa navrhuje umožniť pružnejšie prerozdelenie finančných prostriedkov medzi podporou miestnej produkcie a osobitným režimom zásobovania v rámci vyčleneného rozpočtu (pozri časť 8.1).

Audit vykonávania režimu POSEI po roku 2006

Útvary Komisie pre audit uskutočnili prieskum uzatvorenia účtov na Azorách, Madeire a Réunione v roku 2008, na Kanárskych ostrovoch v rokoch 2008 a 2009, na Martiniku a Guadeloupe v roku 2009.

Zo stavu zisteného počas týchto auditov vo všeobecnosti vyplýva výrazné zlepšenie v porovnaní so stavom v predchádzajúcich rokoch, hoci boli konštatované niektoré nedostatky, ktoré sa majú dôkladne prešetriť v kontexte uzatvorenia účtov, pokiaľ ide o meranie banánových plantáží v rámci programu POSEI pre Kanárske ostrovy.

Relevantný vývoj súvisiaci s obchodom po reforme z roku 2006

Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP)

Od 1. januára 2008 sa v dohodách o hospodárskom partnerstve umožnil niekoľkým africkým, karibským a tichomorským krajinám (ďalej len „krajiny AKT“) bezcolný a bezkvótový prístup na trh EÚ. Niektoré krajiny AKT vyrábajú vývozné komodity, ktoré zároveň tvoria veľkú časť vývozu najvzdialenejších regiónov, ako je mäso banány, cukor, ryža a ďalšie ovocie a zelenina. Najvýznamnejšie komodity týkajúce sa najvzdialenejších regiónov sú cukor a banány.

V prípade banánov Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu pred reformou spoločnej organizácie trhu s banánmi v roku 2006. V rámci tohto posúdenia sa zohľadnili pravdepodobné dôsledky dohôd o hospodárskom partnerstve a posúdenie viedlo k presunu väčšej časti rozpočtu zo spoločnej organizácie trhu s banánmi do režimu POSEI. Dovoz banánov z krajín AKT do EÚ sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o takmer 10 % v roku 2008 a v roku 2009 o ďalšie 4 %. Po výraznom prepade produkcie na Martiniku a Guadeloupe spôsobenom hurikánom Dean v auguste 2007 (pozri prílohu III) sa produkcia najvzdialenejších regiónov opäť zvýšila o 2,7 % v roku 2008 a o 7,4 % v roku 2009.

Pre cukor sa v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve zaviedol bezcolný a bezkvótový dovoz od 1. októbra 2009, na ktorý sa do roku 2015 vzťahuje prechodná ochranná doložka pre krajiny AKT, ktoré zároveň nepatria medzi najmenej rozvinuté krajiny. To môže vyústiť do vyššieho dovozu z krajín AKT – bez ohľadu na to, či patria alebo nepatria medzi najmenej rozvinuté krajiny. Z krátkodobého hľadiska však takýto dovoz pravdepodobne nedosiahne úroveň 3,5 milióna ton predpokladaných v rámci reformy trhu s cukrom z roku 2006. Dohody o hospodárskom partnerstve ako také doteraz nemali žiadny priamy vplyv na sektor cukru v najvzdialenejších regiónoch.

WTO a dvojstranné obchodné dohody

Európska únia nedávno uzavrela mnohostranné a dvojstranné dohody, ktorými sa upravujú colné preferencie pre dovoz niektorých komodít. Tieto zmeny môžu mať vplyv na konkurencieschopnosť výrobcov z najvzdialenejších regiónov na trhu EÚ. Pôjde pravdepodobne o produkty, ako sú rum, niektoré druhy ovocia a zeleniny, trstinový cukor a spracované výrobky s vysokým množstvom úplne získaného trstinového cukru.

Pokiaľ ide o banány , EÚ parafovala dohodu 15. decembra 2009 s výrobcami z Latinskej Ameriky, označovanými tiež ako výrobcovia s doložkou najvyšších výhod. Dohoda prináša postupné zníženie dovozných ciel EÚ zo 176 EUR/t na 114 EUR/t v priebehu siedmich až deviatich rokov. EÚ takisto schválila ďalšie zníženia svojich ciel na banány na 75 EUR/t do roku 2020 v dvoch dvojstranných dohodách, ktoré uzavrela v prvom polroku 2010, jednu s Kolumbiou a Peru a ďalšiu s krajinami Strednej Ameriky. Ďalšia veľká krajina vyvážajúca banány, Ekvádor, vyjadrila záujem o pripojenie sa k dohode EÚ s Kolumbiou a Peru.

Po ukončení osobitného rámca pomoci pre tradičných dodávateľov banánov z krajín AKT, ktorý sa uplatňoval od roku 1999 do roku 2008 s rozpočtom 375 miliónov EUR v prospech tradičných krajín AKT vyvážajúcich banány, Komisia navrhla uvoľniť až 200 miliónov EUR na obdobie rokov 2010 – 2013 v prospech desiatich hlavných krajín AKT vyvážajúcich banány (sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov) s cieľom pomôcť im v procese nevyhnutného prispôsobenia sa.

Pre výrobcov z najvzdialenejších regiónov sa v reforme spoločnej organizácie trhu s banánmi v roku 2006 už do veľkej miery zohľadnili účinky nového obchodného prostredia. V rámci posúdenia vplyvu uskutočneného pred reformou sa preskúmali pravdepodobné dôsledky znížení ciel porovnateľných so zníženiami schválenými nedávno. Na základe skutočnosti, že v rámci režimu POSEI sa zabezpečuje, aby producenti banánov dostali celú sumu, na ktorú majú oprávnenie, aj keď úplne nedosahujú zodpovedajúcu úroveň výroby, z hodnotenia vyplynulo, že zmeny dovozných ciel EÚ, ak nepresahujú určité hranice, by mali obmedzený vplyv na produkciu EÚ (pozri prílohu IV).

Na doplnenie reformy trhu s banánmi sa suma presunutá do režimu POSEI vypočítala na základe najvýhodnejšieho priemeru pomoci vyplatenej producentom banánov v rokoch 2000 – 2002 zvýšeného o rezervu 8,4 % s cieľom zohľadniť premenlivosť trhu s banánmi v scenári ďalšej liberalizácie. V skutočnosti sa rozpočtové prostriedky na banány zvýšili ešte viac – zhruba o 47 % –, ak vychádzame z priemernej podpory vyplatenej v rokoch 2002 – 2006. Komisia sa domnieva, že v sa v týchto významných pridelených prostriedkoch náležite zohľadnil vplyv jej nedávnych obchodných dohôd aspoň do konca súčasného finančného výhľadu EÚ v roku 2013. Napriek tomu Komisia vzhľadom na nedávny vývoj na trhu pozorne sleduje vplyv mnohostranných obchodných dohôd.

V prípade cukru by možné zníženie dovozných ciel a/alebo zavedenie nových colných kvót ako súčasť prebiehajúceho mnohostranného kola rokovaní v Dauhe mohlo viesť k nadbytku a ovplyvniť ceny cukru v EÚ. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 má Komisia zachovať štrukturálnu rovnováhu trhu pri cenovej hladine blízkej referenčnej cene. Na vyrovnanie sa s takouto situáciou je k dispozícii viacero trhových opatrení, ako je stiahnutie z trhu alebo súkromné skladovanie. Tieto opatrenia majú vplyv na výrobu kvótovaného cukru. Najvzdialenejšie regióny však vyrábajú menej cukru, než na aký majú pridelenú kvótu, preto by vplyv týchto opatrení mal byť obmedzený.

Návrhy na zlepšenie

Navrhované zmeny a doplnenia právnych predpisov EÚ

Vzhľadom na vývoj režimu v posledných rokoch a nedávne nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy sa navrhuje prepracovať nariadenie Rady (ES) č. 247/2006 , aby sa aktualizovali a zjednodušili niektoré ustanovenia a uviedli sa do súladu s požiadavkami Zmluvy o fungovaní EÚ.

Navrhuje sa najmä zmeniť a doplniť článok 4 ods. 2, aby zahŕňal možnosť voľného obchodu so spracovanými produktmi osobitného režimu zásobovania medzi francúzskymi zámorskými departementmi (pozri časť 4.2.4) .

Takisto sa navrhuje zmeniť a doplniť článok 23 ods. 3 s cieľom zvýšiť maximálne ročné stropy osobitného režimu zásobovania pre Francúzsko a Portugalsko – v rámci existujúcich vyčlenených finančných prostriedkov –, aby sa uvoľnil tlak na strane finančných prostriedkov vyčlenených pre osobitný režim zásobovania a umožnilo sa zavedenie ďalších produktov do prognóz potrieb zásobovania najvzdialenejších regiónov v núdzi bez zvyšovania celkového rozpočtu (pozri časť 5).

Napokon, s cieľom znížiť administratívnu záťaž a poskytnúť členským štátom viac času na určenie skutočných potrieb a dokončenie strategického prístupu na nasledujúci rok (pozri časť 4.1), Komisia plánuje zmeniť a doplniť článok 49 nariadenia Komisie (ES) č. 793/2006 . Zmena a doplnenie spočíva v odklade termínu na predloženie úprav ročného programu na nasledujúci rok Komisii z 1. augusta na 30. septembra. Útvary Komisie preskúmajú takéto úpravy a GR AGRI ich schváli listom, pokiaľ z nich nevyplývajú veľké zmeny a doplnenia, ako je zavedenie nového opatrenia (kapitoly) do programu. V takom prípade sa úpravy predložia do 1. augusta a Komisia ich schváli rozhodnutím.

Odporúčania členským štátom

V členských štátoch prebieha proces vytvárania príslušných kontrolných systémov na overovanie náležitého prenosu zvýhodnenia osobitného režimu zásobovania na koncového používateľa (časť 4.2.3). Vyzývajú sa, aby ich rýchlo zaviedli a podali správu Komisii.

Členským štátom sa odporúča upraviť úroveň pomoci osobitného režimu zásobovania v prípade tých produktov, ktoré sa tiež vyrábajú miestne , a to takým spôsobom, aby sa prednostne podporoval rozvoj miestnej výroby (časť 4.2.5).

Členským štátom sa odporúča dôkladne preskúmať dôvody obmedzeného úspechu opatrení, ktoré nedosahujú stanovené ciele (časť 4.3.1), a navrhnúť zlepšenia stratégie podpory vo svojich programoch. Pružnosť poskytnutá členským štátom v rámci reformy na riadenie ich programu môže byť veľmi efektívna pri riešení konkrétnych situácií. Na pomoc sektorom s ťažkosťami môžu členské štáty prerozdeliť finančné prostriedky režimu POSEI v rámci programu a dokonca udeliť dodatočnú pomoc, a to aj vďaka pružnejším ustanoveniam týkajúcim sa štátnej pomoci stanoveným pre najvzdialenejšie regióny (časť 5).

V rámci týchto strategických možností by členské štáty mali uprednostniť opatrenia podporujúce zachovanie a vytváranie pracovných príležitostí na miestnej úrovni .

Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby pravidelne podávali správy na základe kľúčových ukazovateľov , ktoré stanovujú útvary Komisie s cieľom umožniť celkové hodnotenie pokroku režimu POSEI v priebehu rokov.

Napokon treba zdôrazniť, že pôvodné vymedzenie programov POSEI vyžadovalo participatívny prístup všetkých zainteresovaných strán: to by malo platiť aj pre ročné úpravy týchto programov. Plánovanou zmenou a doplnením článku 49 nariadenia Komisie (ES) č. 793/2006, ktorou sa odkladá lehota na ich predloženie (časť 8.1), sa poskytne viac času na konzultáciu s príslušnými hospodárskymi subjektmi.

Záver

V prvých rokoch vykonávania sa režim POSEI preukázal ako úspešný, pokiaľ ide o programovací prístup (nepochybne pružnejší a bližší miestnym potrebám), o zabezpečenie zásobovania základnými produktmi znížením dodatočných nákladov na ich dodávanie, o podporu príjmu poľnohospodárov v najvzdialenejších regiónoch a o rozvoj niektorých poľnohospodárskych sektorov.

Na základe súčasnej analýzy a situácie sa Komisia domnieva, že finančné prostriedky vyčlenené na režim POSEI by mali byť primerané, keďže umožnili dosiahnutie rozsiahlych cieľov režimu.

Úloha členských štátov pri vykonávaní režimu POSEI je kľúčová. Členské štáty by mali zameriavať na cielenejšie prerozdeľovanie dostupných zdrojov na podporu nových sektorov a výroby, pri ktorých sa vyskytlo viac ťažkostí než pri iných.

Komisia aj členské štáty musia pokračovať v úsilí o čo najlepšie vykonávanie režimu a najmä ďalej sa snažiť plniť ciele v oblasti potravinovej sebestačnosti a diverzifikácie z tradičných exportných výrobných sektorov s cieľom zabezpečiť životaschopnosť poľnohospodárskej činnosti aj v prípade cielených trhových kríz.

Zamestnanosť v oblasti poľnohospodárstva, ktorá by sa mala zachovať a podľa možností aj zvyšovať, kvalita výroby a ochrana životného prostredia tiež patria k základným cieľom, na ktoré sa treba zamerať.

[1] Uznesenie EP z 11. mája 1987.

[2] Nariadenie Rady (EHS) č. 3763/91 – Ú. v. ES L 356, 24.12.1991, s. 1.

[3] Nariadenie Rady (EHS) č. 1601/92 – Ú. v. ES L 173, 27.6.1992, s. 13.

[4] Nariadenie Rady (EHS) č. 1600/92 – Ú. v. ES L 173, 27.6.1992, s. 1.

[5] Nariadenia Rady (ES) č. 1452/2001 (POSEIDOM), č. 1453/2001 (POSEIMA) a č. 1454/2001 (POSEICAN) z 28. júna 2001 – Ú. v. ES L 198, 21.7.2001, s. 11.

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 – Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80.

[7] Revidované a posilnené oznámením Komisie KOM(2008) 642.

[8] Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1.

[9] Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1.

[10] – Nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 – Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 1 (reforma trhu s cukrom),

– nariadenie Rady (ES) č. 2013/2006 – Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 13 (reforma trhu s banánmi),

– nariadenie Komisie (ES) č. 1276/2007 – Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2007, s. 11 (rozpočtové stropy na rok 2007),

– nariadenie Komisie (ES) č. 674/2008 – Ú. v. EÚ L 189, 17.7.2008, s. 5 (rozpočtové stropy na rok 2008),

– nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 – Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16 (preskúmanie stavu) .