[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 28.7.2009

KOM(2009) 403 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004, (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene {SEC(2009) 1079}

OBSAH

1. ZHRNUTIE 3

2. KONTEXT 4

3. SKÚSENOSTI ZÍSKANÉ OD 1. JANUÁRA 2006 5

3.1. Všeobecné skúsenosti 5

3.2. Rozsah pôsobnosti 5

3.3. Vymedzenie pojmov 6

3.4. Prvovýroba 6

3.5. HACCP 6

3.6. Postupy registrácie a schvaľovania 7

3.7. Zdravotné a identifikačné označovanie 8

3.8. Príručky osvedčených postupov 8

3.9. Flexibilita 9

3.10. Dovoz 9

3.11. Úradné kontroly vzťahujúce sa na výrobky živočíšneho pôvodu 10

3.12. Mikrobiologické kritériá 11

3.13. Odstránenie povrchovej kontaminácie 11

3.14. Informácie o potravinovom reťazci (IPR) 11

3.15. Núdzové zabitie 12

4. ZÁVERY 12

1. ZHRNUTIE

Článok 16 nariadenia (ES) č. 852/2004[1], článok 14 nariadenia (ES) č. 853/2004[2] a článok 21 nariadenia (ES) č. 854/2004[3] obsahujú právnu požiadavku, ktorou sa od Komisie požaduje, aby najneskôr do 20. mája 2009 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu so zhodnotením skúseností získaných počas ich uplatňovania a prípadne k tejto správe pripojila príslušné návrhy. Okrem toho sa v nariadení (ES) č. 852/2004 od Komisie požaduje, aby zvážila, či je žiaduce a prakticky uskutočniteľné rozšíriť požiadavky analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP) na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v oblasti prvovýroby.

Táto správa bola vypracovaná po dôkladnom konzultačnom procese. Je založená na informáciách získaných od príslušných orgánov v členských štátoch, zástupcov organizácií prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a spotrebiteľských organizácií na európskej úrovni a od Potravinového a veterinárneho úradu Komisie.

Cieľom tejto správy je faktograficky predstaviť získané skúsenosti všetkých zúčastnených strán pri implementácií balíka hygienických predpisov v rokoch 2006, 2007 a 2008 vrátane ťažkostí, ktorým bolo nutné čeliť.

V správe sa dospelo k záveru, že všetky členské štáty uskutočnili potrebné administratívne a kontrolné opatrenia na zabezpečenie súladu s nariadeniami, ale v súvislosti s implementáciou stále existuje priestor na zlepšenie. V prospech týchto záverov svedčia zistenia auditov a inšpekcií, ktoré uskutočnil Potravinový veterinárny úrad Komisie. Konzultované zúčastnené strany sa domnievajú, že nové zásady a požiadavky, ktoré sa zaviedli balíkom hygienických predpisov, mali pozitívny vplyv. V správe sa tiež naznačuje jasné stanovisko, ktoré vyjadrili členské štáty a súkromné zúčastnené strany, nerozšíriť v súčasnosti požiadavku na postupy založené na zásadách HACCP na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktoré sa zaoberajú prvovýrobou.

Hlavné zistené ťažkosti súvisia s určitými výnimkami z rozsahu pôsobnosti nariadení o hygiene, určitými definíciami, ktoré sú stanovené v nariadeniach, a postupom na prispôsobenie týchto definícií, s určitými praktickými aspektmi týkajúcimi sa schvaľovania zariadení, v ktorých sa manipuluje s potravinami živočíšneho pôvodu, a označovaním takýchto potravín, s dovozným režimom pre určité potraviny, implementáciou postupov založených na zásadách HACCP v určitých potravinárskych podnikoch a implementáciou úradných kontrol v určitých sektoroch.

V tejto správe sa nenavrhujú žiadne podrobné riešenia nahlásených ťažkostí, a preto neobsahuje žiadne sprievodné návrhy. Na základe zistených ťažkostí však Komisia zváži potrebu akýchkoľvek návrhov na zlepšenie balíka hygienických predpisov o potravinách.

Ku správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie (ďalej len „pracovný dokument“), kde možno nájsť prílohy uvedené v správe. V prílohe I k tomuto sprievodnému dokumentu sa uvádzajú skratky a technické termíny používané v správe.

2. KONTEXT

Dňa 29. apríla 2004 Európsky parlament a Rada prijali „balík hygienických predpisov v oblasti potravín“. Skladá sa z troch základných právnych aktov: nariadení (ES) č. 852/2004 a 853/2004 určených prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a nariadenia (ES) č. 854/2004 spolu s nariadením (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách, ktoré sú určené príslušným orgánom[4]. Základné právne akty sú ďalej špecifikované v troch nariadeniach Komisie, ktorými sa stanovujú implementačné opatrenia (pozri pracovný dokument – prílohu III). Okrem toho Komisia a členské štáty vypracovali usmernenia (pozri pracovný dokument - prílohu IV).

Týmito novými nariadeniami sa zaviedli zmeny v prístupe k politike hygieny potravín. Jasným cieľom tohto balíka bolo zjednodušiť existujúci súhrn právnych predpisov o hygiene potravín (pozri pracovný dokument - prílohu V), roztriedením rôznych disciplín (verejné zdravie, zdravie zvierat a úradné kontroly) zlepšiť jeho ucelenosť a namiesto stanovovania veľmi podrobných požiadaviek sa koncentrovať na ciele, ktoré majú dosiahnuť prevádzkovatelia potravinárskych podnikov. Nariadenia poskytujú veľmi široké možnosti na prispôsobenie technických požiadaviek balíka hygienických predpisov v oblasti potravín charakteru príslušného potravinárskeho podniku.

Z dôvodu inovatívnosti balíka Európsky parlament a Rada požiadali Komisiu, aby predložila správu už po troch rokoch jeho implementácie (pozri pracovný dokument - prílohu VI). V správe sa majú preskúmať najmä skúsenosti získané počas uplatňovania nových nariadení a zvážiť, či by bolo žiaduce a prakticky uskutočniteľné rozšíriť implementáciu zásad HACCP na úroveň prvovýroby.

S cieľom vypracovať správu Komisia uskutočnila bilaterálne alebo kolektívne konzultácie so všetkými hlavnými zúčastnenými stranami (pozri pracovný dokument - prílohu VII).

Zámerom tejto správy je faktograficky predstaviť skúsenosti získané v rokoch 2006, 2007 a 2008 počas implementácie balíka hygienických predpisov príslušnými orgánmi a organizáciami súkromných zúčastnených strán a identifikovať ťažkosti, ktoré pri implementácii vznikli.

3. SKÚSENOSTI ZÍSKANÉ OD 1. JANUÁRA 2006

3.1. Všeobecné skúsenosti

Všeobecne sa s uplatňovaním nariadení o hygiene môžu pokladať za pozitívne. Členské štáty sú vo všeobecnosti spokojné so štruktúrou a zásadami právnych predpisov o hygiene. Zjavne nezastávajú názor, že by si tieto právne predpisy vyžadovali zásadné prepracovanie. Pre väčšinu členských štátov je príliš skoro nato, aby vyvážene a podrobne vyhodnotili skúsenosti získané pri implementácii balíka hygienických predpisov.

Inšpekčné misie FVO potvrdili toto zistenie, keďže uplatňovanie balíka hygienických predpisov vo všeobecnosti neviedlo k žiadnym väčším ťažkostiam pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov ani pre príslušné orgány. Problémy, ktoré sa zistili počas misií, boli v rôznom rozsahu závažnejšie v malých prevádzkarňach.

Členské štáty tiež pokladajú za pozitívne prípadné vypracovanie usmernení s cieľom pomôcť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov ako aj príslušným orgánom implementovať nariadenia o hygiene.

3.2. Rozsah pôsobnosti

Od členských štátov sa v niektorých prípadoch požaduje, aby v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov stanovili osobitné pravidlá, ktoré by sa vzťahovali na určité činnosti, ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti balíka hygienických predpisov.

Členské štáty zaznamenali ťažkosti súvisiace s miestnymi dodávkami malých množstiev potravín v prípadoch, keď ide o cezhraničný obchod do členského štátu určenia, ktorý má odlišný prístup k týmto činnostiam. Niektoré členské štáty zaznamenali ďalšie ťažkosti v súvislosti s pojmom „podniky“, ktorý charakterizuje určitá kontinuita činností a určitý stupeň organizácie, a jeho použitia v prípade súkromných osôb, ktoré príležitostne manipulujú s jedlom, pripravujú ho alebo ho podávajú.

Neuplatňovanie nariadenia (ES) č. 853/2004 na maloobchodné činnosti tiež spôsobilo ťažkosti. Vo väčšine členských štátov existuje nesúrodosť, pokiaľ ide o to, že na chladiarenské sklady vykonávajúce podobné činnosti sa vzťahujú rôzne pravidlá a režimy schvaľovania podľa toho, či daný chladiarenský sklad spadá do definície maloobchodného zariadenia alebo nie. Rovnako aj interpretácia pojmov „marginálny, lokalizovaný a obmedzený“ v súvislosti s vyňatím zo schválenia maloobchodných zariadení bola tiež zdrojom ťažkostí.

Mnoho organizácií súkromných zúčastnených strán z dôvodov konkurencieschopnosti tiež vyjadrilo obavy, pokiaľ ide o vylúčenie maloobchodu, pričom niektoré žiadali úplné rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 853/2004 na maloobchod, iné žiadali preskúmanie právnych predpisov, pokiaľ ide o určité činnosti vykonávané na maloobchodnej úrovni (napr. mletie, rezanie na plátky), s cieľom uplatňovať rovnaké pravidlá na rovnaké činnosti v rámci celého Spoločenstva.

3.3. Vymedzenie pojmov

Implementácia pojmu „zložený výrobok“ zostáva naďalej obtiažna a pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ako aj pre príslušné orgány je zdrojom neistôt.

Definícia maloobchodu podľa nariadenia (ES) č. 178/2002 sa považuje za zdroj neustálych ťažkostí, keďže sa nezdá byť úplne prispôsobená na účely balíka hygienických predpisov (pozri aj bod 3.2.).

Členské štáty a mnoho organizácií súkromných zúčastnených strán spochybnili ďalšie definície (napr. obytné domy, zajacovité, bezstavovce, krv, črevá). Tiež mali pochybnosti, pokiaľ ide o postup stanovovania alebo zmeny a doplnenia takýchto definícií.

3.4. Prvovýroba

Súčasné hygienické pravidlá týkajúce sa potravín v oblasti prvovýroby sa vo všeobecnosti považujú za vhodné a primerané na ochranu primárnych výrobkov pred kontamináciou. Určité členské štáty však považovali za predčasné posudzovať vplyv požiadaviek balíka hygienických predpisov na prvovýrobu. Iné členské štáty nahlásili ťažkosti, pokiaľ ide o neurčitosť niektorých cieľov stanovených v nariadení (ES) č. 852/2004 a nedostatok jasného usmernenia pre prvovýrobcov. Príručky osvedčených postupov sa osvedčili, ak boli k dispozícii, ako nevyhnutné nástroje pomoci prvovýrobcom pri plnení ich povinností (pozri body 3.5. a 3.8.).

Vedenie záznamov sa v niektorých členských štátoch považovalo za zdroj ťažkostí, avšak v rozdielnej miere.

3.5. HACCP

( Vo všeobecnosti sa implementácia zásad HACCP nespochybňuje, keďže sa považuje za dôležitú, aby umožnila prevádzkovateľom potravinárskych podnikov dosiahnuť ich ciele týkajúce sa bezpečnosti potravín, a za dostatočne flexibilnú nato, aby sa prispôsobila aj malým potravinárskym podnikom.

Väčšina priemyselných potravinárskych podnikov má zavedené postupy založené na HACCP. Omeškania pri implementácii sa zaznamenali v bývalých bitúnkoch s malou kapacitou, pre ktoré platí prechodné opatrenie.

Vo väčšine členských štátov sa však zistili ťažkosti s takýmito postupmi v malých potravinárskych podnikoch a konkrétnejšie v stravovacích prevádzkach a maloobchodných zariadeniach malej a veľmi malej kapacity. V niekoľkých prípadoch sa nahlásilo, že generické systémy od externých konzultantov nezodpovedajú skutočnej situácii prevádzkarne a predpisujú viac dokumentácie a záznamov ako je povinné. Preto sa zdá, že sú pre malé podniky málo efektívne a príliš nákladné. V niektorých členských štátoch príslušné orgány zmiernili problémy, a to buď vykonaním analýz rizika pre určité druhy činností alebo podieľaním sa na vypracovaní zjednodušeného a praktického materiálu určeného malým podnikom. V iných členských štátoch sa potravinové sektory podporovali, aby vyvinuli príručky osvedčených postupov, ktoré sa osvedčili ako veľmi užitočné nástroje.

Vedenie záznamov niekedy malé potravinárske podniky považujú za administratívnu záťaž. Členské štáty podnikli iniciatívy na zjednodušenie tohto kroku a minimalizáciu dokumentácie, ktorú je nutné viesť.

Niektoré organizácie súkromných zúčastnených strán uviedli, že členské štáty sa líšili, pokiaľ ide o posúdenie postupov príslušných orgánov založených na zásadách HACCP. Niektoré organizácie načrtli tendenciu príslušných orgánov klásť vysoké nároky na malé podniky a v niektorých prípadoch nadsadzovať požiadavky na dokumentáciu. Iné uviedli, že veľkosť a charakter podniku sa zohľadnili a že väčšina príslušných orgánov je pri implementácii postupov založených na zásadách HACCP flexibilná.

Ťažkosti sa zistili aj pri inšpekciách misií FVO, pokiaľ ide o schopnosť príslušných orgánov primerane posúdiť postupy založené na zásadách HACCP. Od prvej inšpekcie v roku 2006 sa zaznamenal pokrok, ale stále existuje priestor na zlepšenie.

( Členské štáty a súkromné zúčastnené strany považujú za nemožné rozšíriť požiadavku na postupy založené na zásadách HACCP na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov zaoberajúcich sa prvovýrobou. Príručky osvedčených postupov sa vo všeobecnosti považujú za lepšie a praktickejšie nástroje pre prvovýrobcov ako postupy založené na zásadách HACCP.

3.6. Postupy registrácie a schvaľovania

( Pokiaľ ide o registráciu potravinárskych podnikov, vo všeobecnosti sa nezaznamenali žiadne väčšie ťažkosti. Na registráciu potravinárskych podnikov (napr. prvovýrobcov) sa použili špecifické systémy alebo existujúce databázy. V záujme zníženia administratívneho zaťaženia sa uskutočnili aj snahy o harmonizáciu a minimalizáciu informácií, ktoré musia podniky poskytnúť príslušným orgánom.

Zabezpečenie toho, že všetci prevádzkovatelia potravinárskych podnikov splnia svoju povinnosť zaregistrovať sa, je niekedy ťažké, napr. prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí nekontaktujú svoje orgány pred otvorením potravinárskeho podniku, sprostredkovatelia potravín a internetoví predajcovia, ktorý nie sú ľahko zastihnuteľní. Ďalšie problémy sa vyskytli v dôsledku povinnosti registrácie súkromných osôb, ktoré príležitostne manipulujú s potravinami, pripravujú ich alebo ich podávajú.

Príslušné orgány za registráciu vo všeobecnosti nevyberajú žiadne poplatky.

( Pri podávaní informácií týkajúcich sa schvaľovania príslušným orgánom sa nezaznamenali žiadne osobitné problémy. Ťažkosti sa však zistili v súvislosti s typom prevádzkarne požadujúcej schválenie, konkrétne tých prevádzkarní, ktoré vykonávajú všeobecné činnosti, ako sú chladiarenské sklady (pozri bod 3.2.) a baliarne.

Niektoré členské štáty upozornili na problematiku schvaľovania bývalých prevádzkarní s malou kapacitou. Riešenie možno dosiahnuť prostredníctvom opatrení o flexibilite zahrnutých v balíku hygienických predpisov. Takéto ustanovenia sa však musia podporovať na vnútroštátnej úrovni, čo mohlo v niektorých členských štátoch spôsobiť ťažkosti (pozri bod 3.9.).

Dva členské štáty uviedli, že na ich území musia byť schválené všetky potravinárske podniky.

( Keďže v súčasnosti je možný prístup z webovej stránky Komisie na všetky vnútroštátne stránky obsahujúce zoznamy schválených potravinárskych prevádzkarní, určité členské štáty nepoužili špecifikácie dohodnuté s cieľom harmonizovať a kodifikovať prezentáciu zoznamov, ktoré majú vypracovať, alebo aktualizovať svoje zoznamy. Musí sa tiež zlepšiť údržba aktívnych odkazov na vnútroštátne stránky.

3.7. Zdravotné a identifikačné označovanie

V súvislosti so zásadami zdravotného a identifikačného označovania nevznikli žiadne ťažkosti. Ťažkosti však boli nahlásené v súvislosti s určitými praktickými aspektmi, napr. situácie, kedy by sa na zabalené výrobky malo aplikovať nové označenie a potraviny sa znovu balia. V takýchto prípadoch niektoré členské štáty zastávajú názor, že aj označovanie musí spĺňať ciele týkajúce sa úradnej kontroly a vysledovateľnosti.

3.8. Príručky osvedčených postupov[5]

( Členské štáty vo veľkej miere podporovali rozvoj vnútroštátnych príručiek. Účasť príslušných orgánov sa v jednotlivých členských štátoch líši, ale vo všeobecnosti potravinárskym odvetviam poskytli pokyny na vypracovanie takýchto príručiek, praktické rady a usmernenie príslušné orgány. Príslušné orgány sú zapojené do postupu posudzovania týchto príručiek a niekedy finančne podporujú ich šírenie.

Väčšina organizácií súkromných zúčastnených strán vyjadrila pozitívne stanovisko k vnútroštátnym príručkám osvedčených postupov a podpore zo strany príslušných orgánov. Pokiaľ ide o rozsah ich používania, nie sú známe žiadne konkrétne čísla.

Príslušné orgány pri vykonávaní úradných kontrol berú používanie príručiek do úvahy v rôznej miere. Niektoré členské štáty vypracovali systém odmien pre tých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí používajú platné príručky, čo má za následok zníženie frekvencie kontrol a poplatkov, ktoré príslušné orgány účtujú za úradné kontroly. V iných členských štátoch je účelom inšpekcie správne používanie príručky, ak sa používanie príručky uvádza. Niektoré ďalšie členské štáty nepožadujú od prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, aby dokázali primeranosť svojich kontrolných opatrení, ak postupujú podľa príručky. Príručky tiež môžu príslušným orgánom poskytnúť potrebné usmernenie a určiť osvedčený postup, v prípade, že sa v právnych predpisoch používajú termíny „prípadne“, „podľa potreby“, „primeraný“ a „dostatočný“.

( Vypracovalo sa už päť príručiek Spoločenstva a v súčasnosti sa hodnotia. Pripravujú sa ďalšie dve príručky a na hodnotenie sa predložia, keď budú hotové. Približne polovica organizácii na úrovni EU však zvažovala alebo viedla konzultácie so svojimi členmi o tom, či by mali vypravovať návrhy dokumentov a použiť tento postup, aby dosiahli uznanie. Druhá polovica organizácii uviedla, že nemajú v pláne vypracovať príručky Spoločenstva.

3.9. Flexibilita

S cieľom ochrany rozmanitosti potravín a v záujme služby spotrebiteľom a potrebám malovýrobcov sa do právnych predpisov zahrnuli ustanovenia týkajúce sa flexibility. V súlade so zásadou subsidiarity majú členské štáty najlepšie postavenie nato, aby našli vhodné riešenia vzhľadom na miestnu situáciu a primeranú úroveň hygieny v týchto podnikoch bez toho, aby ohrozili cieľ bezpečnosti potravín.

Členské štáty a súkromné zúčastnené strany uviedli, že vo všeobecnosti sú veľmi spokojní s flexibilitou poskytnutou balíkom hygienických predpisov, ktorý sa považuje za dobre navrhnutý nato, aby poskytol vhodné riešenia miestnych problémov. Na základe niekoľkých doteraz získaných oznámení vnútroštátnych opatrení určených na tento účel a na základe kritiky zo strany určitých potravinárskych podnikov (pozri bod 3.6.) však členské štáty možno nevyužili všetky možnosti flexibility, ktoré právne predpisy ponúkajú.

3.10. Dovoz

( Členské štáty považovali za potrebné ďalej harmonizovať pravidlá dovozu výrobkov živočíšneho pôvodu, v prípade ktorých sa v nariadení (ES) č. 853/2004 stanovujú špecifické požiadavky (napr. žabie stehienka, slimáky, škvarené živočíšne tuky). Čelia tiež ťažkostiam s vedením zoznamov a uskutočňovaním kontrol plavidiel tretích krajín, v prípade ktorých bola zodpovednosť za inšpekcie delegovaná na krajinu alebo členský štát iný ako vlajkový štát.

Na základe skúsenosti sa ukazuje, že je potrebné objasniť situácie, kedy sa z dôvodu neexistencie harmonizovaných pravidiel Spoločenstva uplatňujú vnútroštátne dovozné pravidlá.

( Nedávne krízy spôsobené dovezenými zloženými výrobkami potvrdili potrebu väčšej kontroly takýchto výrobkov. Toto si môže vyžadovať implementáciu podrobnejších právnych predpisov a kontrol pri dovoze (napr. úloha dovozcov, špecifické zdravotné osvedčenie).

( Na základe skúseností sa ukázalo, že súčasný postup vedenia zoznamov prevádzkarní tretích krajín predstavuje ťažkosti (napr. obdobie vedenia zoznamov). S rozvojom nových informačných technológií v Spoločenstve sa môže zvažovať preskúmanie tohto postupu.

3.11. Úradné kontroly vzťahujúce sa na výrobky živočíšneho pôvodu

( Mnohé členské štáty vyvinuli špecifické kontrolné nástroje vrátane kontrolných zoznamov a štandardných prevádzkových postupov. Úsilie tiež venujú odbornej príprave, keďže audítorské činnosti znamenajú pre inšpektorov dôležitú koncepčnú zmenu. Členské štáty vyjadrili spokojnosť s iniciatívou Spoločenstva týkajúcou sa odbornej prípravy „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“, ktorá doplnila ich vlastné činnosti odbornej prípravy a ponúkla špecifickú odbornú prípravu, pokiaľ ide o kľúčové aspekty balíka hygienických predpisov (napr. zásady HACCP).

V mnohých členských štátoch však pretrvávajú ťažkosti, pokiaľ ide o audity, čo preukázali inšpekčné misie FVO. Hoci sa od roku 2006 dosiahol značný pokrok, stále existuje priestor na zlepšenie.

( Hoci sa od nadobudnutia účinnosti balíka hygienických predpisov v januári 2006 doňho zahrnuli prvky modernizácie, mnohé členské štáty a zainteresované organizácie súkromných zúčastnených strán sa domnievajú, že kontroly mäsa by sa mali opätovne preskúmať. Toto stanovisko je výsledkom problémov v oblasti ľudských zdrojov, s ktorými sa stretli určité členské štáty pri vymenúvaní úradných veterinárnych lekárov na bitúnkoch, a narastajúceho významu nebezpečenstiev pre verejne zdravie, ktoré sa nemôžu ľahko zistiť konvenčnými kontrolami mäsa. Upozornilo sa na to, že by sa mala posilniť úloha úradných veterinárnych asistentov, bližšie by sa malo objasniť rozdelenie zodpovedností medzi prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov prevádzkujúcimi bitúnky a príslušnými orgánmi a na zamestnancov bitúnkov by sa mali delegovať ďalšie úlohy týkajúce sa inšpekcií.

Určité členské štáty a organizácie súkromných zúčastnených strán zastavajú názor, že využitie zamestnancov bitúnku by sa malo rozšíriť na bitúnky, v ktorých sa zabíjajú iné druhy ako hydina a zajacovité.

( Misie FVO ukázali, že v niekoľkých členských štátoch sa nevykonáva správne testovanie na parazita Trichinella . Okrem toho v niektorých členských štátoch existujú ťažkosti súvisiace s akreditáciou vnútropodnikových laboratórií. Jeden členský štát však uviedol, že používa iba akreditované laboratóriá.

Dánsko bolo uznané za región, v ktorom sa vyskytuje zanedbateľné riziko, pokiaľ ide o parazita Trichinella, a môže sa vyňať z režimu testovania domácich ošípaných. Aj dva iné členské štáty zaslali takéto žiadosti. Táto výnimka je v súčasnosti obmedzená na členské štáty EÚ a môže sa zvážiť jej rozšírenie na tretie krajiny. Dva členské štáty vyjadrili záujem uznať chovy za chovy bez výskytu parazita Trichinella .

( Od roku 2006 sa odhalili rôzne podvodné praktiky v chladiarenských skladoch vo viacerých členských štátoch. Ako sa tiež prerokúvalo v rámci právnych predpisoch o živočíšnych vedľajších produktoch, väčšina členských štátov považovala za potrebné posilniť svoje kontrolné nástroje.

( Ďalšie špecifické ťažkosti vznikli v niektorých členských štátoch v súvislosti s používaním, v záujme dobrých životných podmienok zvierat, chemických metód, ktoré nie sú úplné validované, namiesto biologických testov na myšiach pri rutinných analýzach. Očakáva sa, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) do decembra 2009 vydá vedecké stanovisko o súčasných obmedzeniach morských biotoxínov a metódach ich detekcie.

3.12. Mikrobiologické kritériá

Na základe správ FVO sa zdá, že postupmi prevádzkovateľov potravinárskych podnikov sa v prvom roku uplatňovania nariadenia (ES) č. 2073/2005 iba zriedkavo zabezpečilo dodržanie alebo čo len zohľadnenie hygienických výrobných kritérií a kritérií bezpečnosti potravín. Naviac sa týmto príslušné orgány v rámci úradného dozoru pomerne často nezaoberali. Hoci sa v rokoch 2007/2008 situácia zlepšila, v niektorých členských štátoch sa toto nariadenie stále neimplementuje uspokojivo.

Hlavná nahlásená ťažkosť sa z pohľadu členských štátov týka implementácie kritéria ohľadom Listeria monocytogenes v prípade potravín určených k priamej spotrebe, ktoré sú schopné podporovať rast takéhoto patogénu.

3.13. Odstránenie povrchovej kontaminácie

Používanie látok na odstránenie povrchovej kontaminácie z potravín živočíšneho pôvodu podlieha schváleniu komitologickým postupom. Na základe stanovísk EFSA Komisia v roku 2008 navrhla povoliť používanie štyroch látok na odstránenie povrchovej kontaminácie z jatočných tiel hydiny. Európsky parlament, členské štáty a veľká väčšina organizácií súkromných zúčastnených strán jasne vyjadrili svoj nesúhlas s takýmto povolením, a to aj za prísnych podmienok používania.

S členskými štátmi v súčasnosti prebiehajú diskusie o možnom použití iných techník dekontaminácie vrátane pary, horúcej vody a iného fyzikálneho ošetrenia.

3.14. Informácie o potravinovom reťazci (IPR)

Uskutočnili sa opatrenia na progresívne zavádzanie IPR do konca prechodného obdobia (31.12.2009). Dva členské štáty uviedli, že tieto opatrenia nepoužili.

( IPR sa mali 1. januára 2006 uplatňovať v sektore hydiny. Od zavedenia podobných opatrení v predchádzajúcich právnych predpisoch neboli ohlásené žiadne väčšie ťažkosti.

( IPR sú v sektore ošípaných povinné od 1. januára 2008 a v sektoroch teľacieho a konského mäsa od 1. januára 2009. V sektore ošípaných sa zistilo niekoľko ťažkostí (pozri nižšie). Správy o sektoroch teľacieho a konského mäsa ešte nie sú k dispozícii.

( IPR majú byť dostupné v prípade iných druhov (ovce, kozy a dospelý hovädzí dobytok) do 1. januára 2010. Niektoré členské štáty očakávajú ťažkosti, najmä pokiaľ ide o zvieratá, ktoré sú individuálne označené.

V sektore ošípaných sa vo všetkých prípadoch považuje za ťažké dosiahnuť lehotu na predloženie IPR pred príchodom zvierat. Podobné ťažkosti sa v budúcnosti očakávajú v iných sektoroch zvierat. Členské štáty a určité súkromné organizácie zúčastnených strán sú za väčšiu flexibilitu v tomto ohľade.

Keďže zodpovednosť za organizáciu IPR a jeho praktických opatrení (t.j. dokumenty, spôsob výmeny informácií) bola ponechaná na členské štáty, ťažkosti sa zistili v obchode so zvieratami vo vnútri Spoločenstva a očakávajú sa tiež pri dovoze. Komisia pracuje na uľahčení prístupu k informáciám požadovaným rôznymi členskými štátmi. Niektoré členské štáty však uviedli, že na úrovni EÚ by tiež mohlo byť vhodné vyvinúť špecifický formulár pre obchod vo vnútri Spoločenstva a eventuálne pre dovoz.

Skúsenosti tiež ukázali, že je potrebné objasniť vzťahy medzi IPR a veterinárnymi osvedčeniami požadovanými pri obchode so živými zvieratami.

3.15. Núdzové zabitie

Členské štáty nenahlásili žiadne osobitné ťažkosti týkajúce sa praktických pravidiel pre núdzové zabitie, ale mali pochybnosti ohľadom osobitného označenia a obmedzenia uvádzania takéhoto mäsa na trh. Niektoré členské štáty zdôraznili potrebu uplatňovať osobité označenie aj na odvodené výrobky. Iné členské štáty sa domnievajú, že neexistujú dôvody týkajúce sa bezpečnosti potravín, ktoré by mohli odôvodniť obmedzenie umiestňovania takéhoto mäsa na trh, ak je po inšpekcii ante-mortem a post-mortem uznané za vhodné na ľudskú spotrebu.

4. ZÁVERY

Členské štáty a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uviedli, že sú s nariadeniami o hygiene vo všeobecnosti spokojní a pri prispôsobovaní sa týmto nariadeniam uskutočnili značný pokrok. Zásady zavedené uvedenými nariadeniami si získali širokú podporu. Členské štáty zastávajú názor, že právne predpisy si vyžadujú mierne úpravy, ale nie zásadné prepracovanie.

Podľa členských štátov a organizácií súkromných zúčastnených strán uplatňovanie balíka hygienických predpisov vo všeobecnosti neviedlo k väčším ťažkostiam pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a príslušné orgány. Inšpekcie vykonávané Potravinovým a veterinárnym úradom od začiatku roka 2006 však odhalili, že vo viacerých členských štátoch si pretrvávajúce problémy s kontrolou a hygienickými produkčnými normami vyžadujú ďalšie zlepšenie. Na riešenie najvýznamnejších problémov zistených v správe je preto v prvom rade potrebné lepšie presadzovanie predpisov všetkými zúčastnenými stranami, prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a príslušnými orgánmi.

Z tohto dôvodu Komisia zváži, ako riešiť zistené ťažkosti. Pri predkladaní svojich návrhov bude Komisia venovať osobitnú pozornosť tomu, aby boli prínosy zjednodušenia dosiahnutého prostredníctvom tohto nového právneho rámca v čo najväčšej možnej miere zachované.

[1] Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) 1019/2008 (Ú. v. EÚ L 277, 18.10.2008, s. 7).

[2] Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 22. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) 1020/2008 (Ú. v. EÚ L 277, 18.10.2008, s. 8).

[3] Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 83. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) 1021/2008 (Ú. v. EÚ L 277, 18.10.2008, s. 15).

[4] Pozri diagram o súčasnom právnom rámci v pracovnom dokumente – prílohe II.

[5] Pozri prehľad príručiek osvedčených postupov v pracovnom dokumente - prílohe VIII.