52008PC0727

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 29.10.2008

KOM(2008) 675 v konečnom znení

2008/0215 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

{SEC(2008) 2767}{SEC(2008) 2768}

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. ÚVOD

Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (ďalej len „EUSD“) sa uplatňuje v členských štátoch EÚ (ďalej len „ČŠ“) od 1. júla 2005. Konečným cieľom EUSD, na ktorom sa dohodla Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. júna 2000 v Santa Maria de Feira a Rada ECOFIN na zasadnutí 26. a 27. novembra 2000, je umožniť, aby príjem z úspor v podobe výplat úroku vykonaných v jednom členskom štáte jednotlivým vlastníkom požitkov s bydliskom na daňové účely v inom členskom štáte podliehal účinnému zdaneniu v súlade s právnymi predpismi členského štátu ich bydliska.

Keď sa však EUSD v roku 2005 stala uplatniteľnou, bolo zjavné, že budú potrebné ďalšie vylepšenia, aby sa zohľadnil vývoj sporiacich produktov a správania investorov. Aj domáce daňové systémy sa prispôsobili a začali zaobchádzať s príjmom z niektorých druhov inovačných finančných produktov ako rovnocenným s úrokmi z pohľadávok. So zreteľom na uvedený vývoj Komisia podáva Rade každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice a podľa potreby navrhuje zmeny a doplnenia, ktoré sa na základe týchto správ ukazujú ako potrebné na zabezpečenie účinného zdaňovania príjmu z úspor a na odstraňovanie nežiaducich deformácií hospodárskej súťaže.

Za týchto okolností predložila Komisia 15. septembra 2008 Rade prvú správu o uplatňovaní EUSD po prvých troch rokoch uplatňovania (KOM(2008) 552 v konečnom znení, dokument Rady 13124/08 FISC 117). Prvá správa vychádzala z konzultácií s orgánmi daňovej správy členských štátov EÚ, z údajov, ktoré poskytli za prvé dva daňové roky uplatňovania, a zo záverov expertnej skupiny, ktorú v roku 2007 zriadila Komisia s cieľom získať odporúčania podnikateľskej sféry, ktorej sa EUSD týka, alebo by sa mohla týkať.

V správe sa vysvetlilo, že EUSD sa ukázala ako účinná v medziach rozsahu svojej pôsobnosti. Mala aj nepriame, nemerateľné, pozitívne výsledky v zlepšení dodržiavania povinností daňovníkov. Proces preskúmania však dokazuje, že súčasný rozsah pôsobnosti EUSD nespĺňa v plnom rozsahu všeobecné ambície vyjadrené v záveroch Rady z 26. a 27. novembra 2000. Konkrétne sa v správe upozorňuje na potrebu zmien a doplnení v súvislosti s vymedzením pojmov vlastník požitkov a vyplácajúci zástupca, so zaobchádzaním s finančnými nástrojmi rovnocennými s nástrojmi už explicitne zahrnutými a niektorými procedurálnymi aspektmi.

Na základe správy Komisia navrhuje zmeniť a doplniť EUSD s prihliadnutím na súvisiace administratívne zaťaženie a stanoviská vyjadrené orgánmi daňovej správy ČŠ a expertnou skupinou v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality ustanovenými v článku 5 zmluvy.

2. KOMENTÁR K NAVRHOVANÝM ZMENÁM A DOPLNENIAM EUSD

2.1. Článok 1 tohto návrhu

Najdôležitejšie navrhované zmeny a doplnenia sa týkajú vymedzenia príjmu z úspor a ich účelom je prispôsobenie sa vývoju sporiacich produktov v ostatných rokoch. Navrhované zmeny a doplnenia sú určené nie len na pokrytie príjmu z úspor vo forme výplaty úrokov, ale aj na ďalší v podstate rovnocenný príjem z niektorých inovačných finančných produktov a z určitých produktov životného poistenia, ktoré sú porovnateľné s pohľadávkami. Ak by sa mali realizovať komplexnejšie riešenia zabezpečovania výmeny informácií medzi daňovými správami ČŠ EÚ o životných poistkách v plnom rozsahu, bude možno potrebné znovu uvážiť potrebu zahrnutia požitkov z týchto produktov životného poistenia do pôsobnosti EUSD.

Navrhuje sa aj rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice tak, aby sa za určitých podmienok vzťahovala aj na výplaty úrokov prijaté niektorými subjektmi a právnymi formami na účel konečného prospechu individuálnych vlastníkov požitkov. Významné spresnenia sa navrhujú aj vo vymedzení pojmu „vyplácajúci zástupca po prijatí výplaty úrokov“ s cieľom zlepšiť účinnosť tohto mechanizmu a právnu istotu hospodárskych subjektov na trhu.

Navrhované zmeny a doplnenia článkov 1 a 2 EUSD

Predmetom článkov 1 a 2 v súčasnosti je len výplata úrokov na účel bezprostredného prospechu fyzických osôb. Účelom navrhovanej zmeny v článku 1 je len jeho zladenie s rozšíreným vymedzením pojmu výplata úrokov navrhnutým v článku 6.

Významnejšie zmeny a doplnenia sú navrhnuté v článku 2. EUSD sa v súčasnosti nevzťahuje na výplaty právnickým osobám a právnym subjektom, ktoré vlastnia fyzické osoby. Toto obmedzenie môže umožňovať fyzickým osobám obchádzanie EUSD využitím sprostredkujúcej právnickej osoby alebo právneho subjektu.

Všeobecné rozšírenie na všetky výplaty právnickým osobám a právnym subjektom usadeným v inom ČŠ alebo právnom systéme mimo EÚ sa nejaví ako vhodné riešenie.

Účinnejším riešením je vyžadovať od vyplácajúcich zástupcov v rámci povinností boja proti praniu špinavých peňazí, aby využívali informácie, ktoré už majú v rámci týchto povinností k dispozícii, pokiaľ sa týkajú skutočných vlastníkov požitkov vyplácaných niektorým právnickým osobám alebo právnym subjektom („transparentný prístup“). Vyplácajúci zástupcovia v EÚ by sa mali zamerať len na právnické osoby alebo právne subjekty so sídlom vo vybraných jurisdikciách mimo EÚ, v ktorých nie je zabezpečené primerané zdanenie príjmu z úrokov vyplácaných týmto právnickým osobám alebo právnym subjektom. Keď je vlastník požitkov na účely boja proti praniu špinavých peňazí určený ako fyzická osoba s riadnym pobytom v inom ČŠ EÚ, vyplácajúci zástupca v EÚ by mal s výplatou zaobchádzať ako s výplatou priamo tomuto vlastníkovi požitkov.

Treba poznamenať, že transparentný prístup by nebol najlepšou možnosťou určenia vlastníka požitkov, keď hospodárske subjekty usadené v EÚ vyplácajú úroky iným hospodárskym subjektom takisto so sídlom v EÚ, a preto patriacich do vymedzenia pojmu „vyplácajúceho zástupcu“. Mohlo by to viesť k znásobeniu povinností vyplácajúceho zástupcu na rôznych úrovniach výplatného reťazca. V tomto prípade sa zdá objasnenie vymedzenia pojmu a povinností vyplácajúceho zástupcu, navrhované vo vzťahu k článku 4, spoľahlivejším a primeranejším riešením než transparentný prístup.

V záujme zníženia neistoty a administratívnej záťaže vyplácajúcich zástupcov je v prílohe I zoznam kategórií právnických osôb a právnych subjektov so sídlom mimo pôsobnosti právneho systému EÚ, ktoré nezabezpečujú primerané a účinné zdanenie príjmu, ktorý plynie týmto právnickým osobám a právnym subjektom. Postupy úpravy prílohy sú ustanovené v novom článku 18b.

Navrhované zmeny a doplnenia článku 3 EUSD

Navrhované tri hlavné zlepšenia článku 3 sa týkajú bydliska vlastníka požitkov.

Po prvé, je potrebné zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu informácií o trvalom bydlisku vlastníka požitkov tým, že sa od vyplácajúcich zástupcov bude vyžadovať, aby uvádzali „najpresnejšie informácie, ktoré majú k dispozícii k dátumu vyplácania“. Sú to informácie vyžadované na účely boja proti praniu špinavých peňazí alebo iné dôkazy, ktoré sa určia postupmi uvedenými v novom článku 18b.

Po druhé, navrhuje sa doplniť spôsob určovania bydliska vlastníka požitkov na základe „postupu podľa trvalého bydliska“ postupom, pri ktorom sa najprv využije úradný doklad o daňovom domicile v určitej krajine, za predpokladu, takýto doklad vlastník požitkov dobrovoľne vyplácajúcemu zástupcovi. Toto sa týka platných osvedčení o bydlisku na daňové účely vydávané v posledných troch rokoch. Táto zmena je v súlade s konečným cieľom EUSD.

Ďalej sa navrhuje, aby v prípade, keď vyplácajúci zástupca má úradnú dokumentáciu osvedčujúcu, že vlastník požitkov má bydlisko na daňové účely v inom ČŠ než trvalé bydlisko z dôvodov diplomatických výsad alebo medzinárodných pravidiel, bydliskom na účely EUSD bolo bydlisko na daňové účely podľa tejto úradnej dokumentácie.

Navrhované zmeny a doplnenia článku 4 EUSD

Široký pojem vyplácajúceho zástupcu v odseku 1 sa ukázal ako relatívne správne pochopený a zdá sa, že si nevyžaduje väčšie zmeny okrem vyjasnenia zodpovednosti týchto zástupcov za výplaty svojim zákazníkom prostredníctvom sprostredkovateľov so sídlom mimo EÚ. Európska banková federácia však vyslovila obavy v súvislosti s výnimočnými prípadmi pasívneho prijímania alebo pasívneho vyplácania, pričom sa nedá dôsledne vo všetkých ČŠ uplatňovať všeobecná zásada, aby vyplácajúci zástupca bol posledným sprostredkovateľom v reťazci. V súčasnosti neexistuje žiadne spoločné usmernenie týkajúce sa pojmov pasívneho prijímania alebo pasívneho vyplácania. Toto by mohlo viesť k zdvojeniu úloh alebo k situáciám, keď by sa žiadny dotknutý hospodársky subjekt nepovažoval za vyplácajúceho zástupcu. Aby sa tomu zabránilo, navrhuje sa zmena, podľa ktorej ČŠ vykoná vhodné opatrenia na zaistenie toho, aby sa neprekrývali povinnosti vyplácajúcich zástupcov týkajúce sa tej istej výplaty úrokov.

Navyše súčasne so zmenami a doplneniami navrhovanými v článku 2 v súvislosti s uplatňovaním „transparentného“ prístupu k výplatám určitým právnickým osobám alebo právnym subjektom so sídlom v krajinách mimo EÚ, sa vyjasnilo, že výplata uskutočnená alebo zabezpečená na bezprostredný prospech právnickej osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v prílohe I, sa považuje za výplatu alebo zabezpečenie výplaty na bezprostredný prospech vlastníka požitkov právnickej osoby alebo právneho subjektu ako je vymedzené v ustanoveniach o boji proti praniu špinavých peňazí.

Zdá sa že, koncepcia „vyplácajúci zástupca po prijatí“, obsiahnutá v pôvodných odsekoch 2 až 5, spôsobila neistotu a je potrebné ju ďalej rozpracovať.

Ako je vysvetlené v súvislosti s navrhovanými zmenami a doplneniami článku 2, rozšírenie „transparentného prístupu“ na všetky právnické osoby usadené v ČŠ EÚ sa javí ako neprimerané. Nedostatok alternatívnych mechanizmov pokrývajúcich výplaty sprostredkovateľským štruktúram, ktoré nepodliehajú zdaneniu v EÚ, by mohlo motivovať jednotlivcov k rozsiahlemu využívaniu sprostredkovateľských štruktúr na obchádzanie EUSD. Z nedávnych prípadov vyplýva, že keď sa koncepcia „vyplácajúci zástupca po prijatí“ dôsledne neimplementovala, ostal priestor na zneužitie a deformácie. Investičné fondy regulované na úrovni EÚ, ktoré majú príjem relevantný na účely EUSD, by mohli čeliť nekalej súťaži zo strany ostatných sprostredkovateľských investičných štruktúr, ktoré sú „de facto“ vylúčené z hlavného vymedzenia pojmu vyplácajúci zástupca v článku 4 ods. 1, keďže výplaty, ktoré vykonávajú, aj keď sú generované investíciami do pohľadávok, nemožno z právneho hľadiska považovať za výplaty úrokov.

V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania treba koncepciu „vyplácajúci zástupca po prijatí“ musí skôr vyjasniť, než zavrhnúť. Účelom navrhovanej zmeny a doplnenia je prechod od súčasného prístupu orientovaného na hospodársky subjekt , ktorý vypláca úrok príslušným právnickým osobám v skoršej fáze, k prístupu založenému na „pozitívnom“ vymedzení sprostredkovateľských štruktúr povinných konať ako „vyplácajúci zástupca po prijatí“.

Znamená to, že EUSD by mali uplatňovať tieto štruktúry – vrátane subjektov, ako sú určité druhy trustov a obchodných spoločností – po prijatí výplat úrokov od hospodárskeho subjektu v skoršej fáze bez ohľadu na to, kde tento hospodársky subjekt má sídlo (či v EÚ, alebo mimo nej), pokiaľ je vlastníkom požitkov fyzická osoba s bydliskom v inom ČŠ EÚ.

Aby sa zabránilo deformáciám trhu, nové vymedzenie štruktúr pôsobiacich ako „vyplácajúci zástupca po prijatí“ je založené skôr na ich podstatných znakoch, než ich právnej forme. Pri navrhovaných zmenách a doplneniach sa uprednostňuje vymedzenie zahŕňajúce všetky právnické osoby a právne subjekty, ktoré nie sú zdaňované, prinajmenšom pokiaľ ide o časť ich príjmov plynúcich ich účastinárom, ktorí nie sú rezidentmi, na základe všeobecných pravidiel priameho zdaňovania uplatniteľných v ČŠ, v ktorom táto právnická osoba alebo právny subjekt má miesto svojho skutočného vedenia a v ktorom ich možno považovať za zriadené/majú v ňom sídlo. Vylúčené sú len tieto právnické osoby a právne subjekty:

1. investičné fondy upravené článkom 6 EUSD;

2. dôchodkové fondy a aktíva súvisiace s poistnými zmluvami o životnom poistení;

3. právnické osoby a právne subjekty zriadené výhradne na charitatívne účely;

4. prípady podielového vlastníctva požitkov, pri ktorých vypláca úroky hospodársky subjekt, ktorý určil všetkých vlastníkov požitkov.

„Pozitívny“ zoznam obsahujúci právnické osoby a právne subjekty, považované za „vyplácajúcich zástupcov po prijatí“ v každom ČŠ, je uvedený v prílohe III. Návrh postupu pri aktualizácii prílohy je v novom článku 18b.

Možnosť zaobchádzania ako s investičným fondom podľa článku 6, uvedená v článku 4 ods. 3 EUSD, sa zachováva len pre tie právnické osoby a právne subjekty, na ktorých aktíva alebo príjem nemá v čase prijatia výplaty bezprostredný nárok žiadny vlastník požitkov. Ak túto možnosť neuplatnia, budú povinné konať ako „vyplácajúci zástupcovia po prijatí“ a za vlastníkov požitkov považovať fyzické osoby, ktoré prispeli k ich aktívam.

Súčasné povinnosti hospodárskych subjektov „v skoršej fáze“ podľa poslednej vety článku 4 ods. 2 (a článku 11 ods. 5) EUSD sa zachovávajú len v súvislosti s výplatami úrokov právnickým osobám alebo právnym subjektom v inom ČŠ, ktoré sú uvedené v zozname navrhovanej prílohy III so zreteľom na ČŠ, kde sa nachádza miesto ich skutočného vedenia (ktorým bude pre právne subjekty štát trvalého bydliska osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s ich majetkom a príjmom). Zoznam však nie je úplný, pokiaľ ide o ČŠ. ČŠ by mali vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby všetky právnické osoby alebo právne subjekty iné ako uvedené v odsekoch a), b), c) a d), ktoré nie sú zdaňované podľa všeobecných pravidiel priameho zdaňovania a majú miesto skutočného vedenia na ich území, konali ako „vyplácajúci zástupcovia po prijatí“ bez ohľadu na to, či sú tieto právnické osoby a právne subjekty uvedené v zozname prílohy III alebo bez ohľadu na informácie, ktoré skutočne dostali od zahraničných hospodárskych subjektov v skoršej fáze.

Navrhované zmeny a doplnenia článku 6 EUSD

Hlavným účelom EUSD je zaistenie zdanenia príjmu z úspor v podobe úrokov, ktoré sú zdaniteľné podľa veľmi podobných kritérií vo všetkých ČŠ. Prijatím záverov Rady z 26. a 27. novembra 2000 o základnom obsahu EUSD sa potvrdilo, že pridŕžanie sa formálneho vymedzenia pojmu úrok by nebolo účinné a mohlo by viesť k nežiaducim narušeniam hospodárskej súťaže medzi priamymi a nepriamymi investíciami do pohľadávok. Preto bolo rozhodnuté rozšíriť vymedzenie tohto pojmu nielen na príjem z pohľadávok (napr. podľa článku 11 Vzorovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a daní z majetku), ale aj na príjem z úrokov získaný prostredníctvom určitých účelových investičných podnikov.

Pôvodné rozhodnutie vyňať všetky inovačné finančné produkty z rozsahu pôsobnosti EUSD (rozhodnutia Rady z 25. mája 1999 a z 26. a 27. novembra 2000) bolo z rovnakých dôvodov sprevádzané výslovným vyhlásením, že táto otázka by sa mala prehodnotiť pri príležitosti prvého preskúmania EUSD.

V súčasnosti možno EUSD obísť zmenou usporiadania finančných záležitostí tak, aby príjem ostal mimo formálneho vymedzenia pojmu úroky, pričom sú zabezpečené výhody z obmedzenia rizika, flexibility a dohodnutej návratnosti investície, ktoré sú rovnocenné s pohľadávkami. Preto sa navrhuje, ako sa vysvetlilo v súvislosti s článkami 1 a 2, znovu vymedziť rozsah pôsobnosti EUSD tak, aby sa vzťahovala na úroky a v podstate rovnocenný príjem z cenných papierov, ktoré z hľadiska investora možno považovať za rovnocenné s pohľadávkami, pretože riziko je známe a nie je väčšie ako riziko spojené s pohľadávkami.

Aby vyplácajúci zástupcovia mohli identifikovať nástroje, na ktoré sa vzťahuje tento rozsah pôsobnosti, odhliadnuc od sofistikovaných riešení založených na náležitostiach, ktoré vyplácajúci zástupcovia často nepoznajú (napr. zloženie nástroja alebo prepojenie medzi jeho plnením a príjmom z pohľadávok), v navrhovanom novom písmene aa) v článku 6 sa rozširuje rozsah pôsobnosti EUSD na cenné papiere, ktoré sú rovnocenné s pohľadávkami, pretože investor prijíma kapitálový výnos, ktorého podmienky sú vymedzené ku dňu vydania a na konci lehoty splatnosti cenných papierov prijíma najmenej 95 % investovaného kapitálu bez ohľadu na to, či sú pohľadávky súčasťou aktív, ktoré sú základom týchto cenných papierov.

Súčasne sa v súvislosti s investičnými fondmi navrhujú ďalšie spresnenia.

Pokiaľ ide o investičné fondy zriadené v EÚ, článok 6 sa vzťahuje na príjem nadobudnutý prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, povolených v súlade so smernicou 85/611/EHS (ďalej len „PKIPCP“), ktorých podiely sa môžu predávať na trhu iného ČŠ, ako je ich štát v ktorom majú sídlo. Príjem, nadobudnutý prostredníctvom podnikov a iných fondov alebo schém kolektívneho investovania, ktoré nemajú povolenie (ďalej len „nepovolené PKIPCP“), je v zásade mimo rozsahu pôsobnosti smernice, dokonca i vtedy, keď sa nepovolené PKIPCP majú zaregistrovať a podliehajú sledovaniu orgánov ČŠ. Tento príjem sa stáva relevantným, len keď sú nepovolené PKIPCP subjektom bez právnej subjektivity, a teda sú „vyplácajúcim zástupcom po prijatí“. V praxi väčšina týchto nepovolených PKIPCP bez právnej subjektivity volí možnosť pôsobiť ako PKIPCP. Na rozdiel od nepovolených PKIPCP s právnou subjektivitou sa na ich príjem potom vzťahuje článok 6.

Výsledkom je asymetria v zaobchádzaní s „nepovolenými PKIPCP“. Toto nie je ani v záujme vnútorného trhu, ani cieľom záverov Rady z novembra 2000. Preto sa javí ako potrebné nahradiť odkaz na smernicu 85/611/EHS v článku 6 ods. 1 písm. c) a d) odkazom na registráciu podniku alebo investičného fondu, alebo schémy v súlade s predpismi príslušného ČŠ. Výsledkom bude uplatnenie tých istých pravidiel nielen na všetky PKIPCP, ale aj na všetky nepovolené PKIPCP bez ohľadu na ich právnu formu.

Pokiaľ ide o fondy zriadené mimo EÚ, v súčasnosti nie je jasné, či termín „podniky kolektívneho investovania zriadené mimo územia“ zahŕňa všetky investičné fondy, bez ohľadu na uplatniteľnú reguláciu a spôsob predaja ich podielov investorom. EUSD by sa preto mala zmeniť a doplniť tak, aby sa vymedzenie pojmu spresnilo zhodne s existujúcim vymedzením pojmu „fond alebo schéma kolektívneho investovania“ podľa OECD. Toto vymedzenie môže byť spoločné s krajinami mimo EÚ a môže byť zárukou primeraného zaobchádzania s príjmom z úrokov plynúcich od týchto podnikov.

Navrhuje sa takisto doplniť článok 6 ods. 6 s cieľom ujasniť, že podľa záverov Rady z 12. apríla 2005 sa pri výpočte percentuálneho podielu, uvedeného v iných odsekoch tohto článku, musí vziať do úvahy tak priame, ako aj nepriame investovanie podnikov kolektívneho investovania do pohľadávok a cenných papierov.

Niektoré ČŠ požadovali radikálne rozšírenie vymedzenia pojmu výplata úrokov v porovnaní s terajším znením EUSD, aby sa vzťahovalo na každý druh investičného príjmu, ale tieto názory v súčasnosti nemajú všeobecnú podporu. V správe o preskúmaní sa vysvetlilo že, EUSD pravdepodobne nie je najvhodnejším rámcom na zlepšenie spolupráce medzi daňovými úradmi v oblasti dividend alebo kapitálových ziskov zo špekulačných finančných nástrojov, ktoré neposkytujú podstatnú ochranu kapitálu. Aj riešenia založené výhradne na výmene informácií sa zdajú vhodnejšie na zabezpečenie toho, aby v súvislosti so zmluvami o životnom poistení a s dôchodkami nedochádzalo k dvojitému zdaneniu ani k vyhnutiu sa zdaneniu vzhľadom na existujúce rozdiely vo vnútroštátnych režimoch zdaňovania prispievania na tieto nástroje a požitkov plynúcich z nich. Kým sa však tieto riešenia, založené čisto na výmene informácií, stanú funkčné v plnom rozsahu podľa smernice Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov ČŠ v oblasti priamych daní[1], je asi potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti EUSD na požitky z uvedeného životného poistenia, ktoré je možné priamo porovnať s podnikmi kolektívneho investovania, pretože ich skutočné pozitívne plnenie, z ktorého požitky plynú, je v plnom rozsahu prepojené s príjmom z pohľadávok alebo s rovnocenným príjmom podľa EUSD a pretože neposkytujú žiadne významné krytie biometrických rizík (menej ako 5 % investovaného kapitálu, vyjadrených ako priemer počas trvania zmluvy).

Navyše sa mení a dopĺňa druhý pododsek článku 6 ods. 1 a ods. 8 s cieľom vytvoriť podmienky na spoľahlivé uplatňovanie pravidla domovskej krajiny. Toto je potrebné, aby vyplácajúci zástupcovia mohli správne uplatňovať EUSD na príjem plynúci z podnikov kolektívneho investovania, zriadených v iných krajinách. Akékoľvek možnosti presadzované daným ČŠ pre svoje podniky, spolu s výpočtom percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1 písm. d) a odseku 6 v súlade s vykonávacími predpismi tohto ČŠ sa stávajú záväzné pre všetky ostatné ČŠ.

Nové odseky 9 a 10 v článku 6 zabezpečujú ochranu ustanovení predchádzajúceho stavu ( ,grandfathering‘ ) v dvoch prípadoch: Po prvé, príjem podľa článku 6 ods. 1 písm. aa) bude zahrnutý, ak boli cenné papiere prvýkrát emitované 1. decembra 2008 alebo neskôr. Po druhé, požitky zo životného poistenia podľa článku 6 ods. 1 písm. e) budú zahrnuté, keď bola poistná zmluva prvýkrát uzavretá v rovnaký deň alebo neskôr. Uvedené ustanovenia sú potrebné na zabezpečenie, aby emitenti primerane sledovali príslušné cenné papiere a poistné spoločnosti príslušné poistné zmluvy, pokiaľ ide o správne zaobchádzanie zo strany vyplácajúcich zástupcov v neskorších fázach.

Navrhované zmeny a doplnenia článku 8 EUSD

Niekoľko zmien a doplnení na zlepšenie kvality poskytovaných informácií sa uvádza v článku 8.

V prvom rade, v záujme vyriešenia súčasnej neistoty týkajúcej sa zaobchádzania s príjmom zo spoločných účtov i v ďalších prípadoch spoluvlastníctva požitkov by sa od vyplácajúcich zástupcov výslovne vyžadovalo nielen oznamovanie totožnosti a bydliska všetkých vlastníkov požitkov, ale aj podrobnosti, či je pri každom vlastníkovi požitkov oznamovaná suma sumou v plnej výške, aký je skutočný podiel vlastníka požitkov, alebo či sa požitky delia rovným dielom.

Účelom druhej zmeny je zníženie administratívnej záťaže štátu bydliska vlastníka požitkov, a to prostredníctvom prekonania súčasných obmedzení v článku 8 ods. 2, podľa ktorého sa nevyžaduje od vyplácajúceho zástupcu ani od oznamujúceho ČŠ, aby rozlišovali medzi vyplácanými sumami z úrokov a z plnej výšky tržieb z predaja, splatenia alebo preplatenia cenného papiera. Uľahčí sa aj meranie účinnosti EUSD.

Napokon, informácie, ktoré majú poskytovať vyplácajúci zástupcovia sa prispôsobujú v súlade s navrhovanými zmenami a doplneniami článkov 2 a 6 EUSD.

Navrhované zmeny a doplnenia článku 11 EUSD

Postupy uplatňovania výberu zrážkovej dane v prechodnom období sa menia a dopĺňajú v súlade s navrhovanými zmenami a doplneniami článkov 4, 6 a 8 EUSD.

Navrhované zmeny a doplnenia článku 13 EUSD

V článku 13 v súčasnosti ustanovujú dva postupy vyňatia zo zrážkovej dane: osvedčenie a dobrovoľné zverejnenie. Pri postupe umožňujúcom vlastníkovi požitkov predložiť osvedčenie sa neposkytuje štátu bydliska vlastníka požitkov žiadny priamo využiteľný údaj a pre vlastníka je menej praktický než postup dobrovoľného zverejnenia. Dodatočná záťaž daňovej správy štátu vyplácajúceho zástupcu sa pri uplatnení dobrovoľného zverejnenia vyrovnáva znížením záťaže štátu bydliska vlastníka požitkov. Uplatňovanie postupu osvedčovania okrem toho môže vyvolávať otázky týkajúce sa zlučiteľnosti s voľným pohybom kapitálu, napr. preto, že sťažuje občanovi EÚ, ktorého bydlisko na daňové účely sa nachádza mimo EÚ, vyhnúť sa úhrade zrážkovej dane, na ktorú nemôže získať dobropis alebo vrátenie. Preto sa navrhuje zmeniť a doplniť článok 13, aby umožňoval len postup dobrovoľného zverejnenia.

Navrhované zmeny a doplnenia článku 15 EUSD

Z dôvodu zavedenia nových príloh sa musí zmeniť odkaz na prílohu so zoznamom súvisiacich subjektov, ktoré konajú ako správny orgán alebo ktorých úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou.

Navrhované zmeny a doplnenia článku 18 EUSD

Príslušným orgánom ČŠ sa adresuje výzva, aby poskytli Komisii príslušné štatistické údaje o uplatňovaní EUSD s cieľom zlepšiť kvalitu informácií pre správu, ktorú Komisia musí predkladať Rade každé tri roky.

Navrhované nové články 18a a 18b EUSD

Zavádzajú sa nové články 18a a 18b ustanovujúce postupy aktualizácie zoznamov zaradených do príloh s pomocou výboru. Tento výbor pre administratívnu spoluprácu v daňovej oblasti bude pomáhať aj pri určení informácií, ktoré majú byť uložené v centrálnych registroch totožnosti a bydliska vlastníkov požitkov a ktoré môžu spravovať vyplácajúci zástupcovia s činnosťou v rôznych ČŠ (o možnosť mať takýto register žiadali niektoré kategórie hospodárskych subjektov), zoznamov identifikačných dokladov vlastníkov požitkov a zoznamu dohodnutých poskytovateľov informácií potrebných na vhodné zaobchádzanie zo strany vyplácajúcich zástupcov s príjmom odvodeným z účelových podnikov kolektívneho investovania alebo určitých cenných papierov. S pomocou výboru je možné určiť aj spoločné formáty a postupy výmeny informácií a spoločné formy osvedčení a iných dokumentov užitočné pre uplatňovanie smernice. V článku 18b je odkaz na rozhodnutie Rady z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu s podporov výboru.

Navrhované zmeny a doplnenia príloh k EUSD

Príloha k súčasnému zneniu smernice sa stane prílohou IV a s cieľom poskytnúť vyplácajúcim zástupcom zrozumiteľné informácie a obmedziť ich administratívnu záťaž (v prílohe V je zoznam štatistických údajov, ktoré budú ČŠ musieť poskytovať Komisii podľa záverov Rady, prijatých 26. mája 2008) sa zavádzajú tieto nové prílohy:

5. príloha I: „Zoznam právnych foriem právnických osôb a právnych subjektov, na ktoré sa uplatňuje článok 2 ods. 3, pretože miesto ich skutočného vedenia je na území konkrétnych krajín alebo jurisdikcií“;

6. príloha II: „Zoznam členských štátov, ktoré minimálne na požiadanie prideľujú fyzickým osobám usadeným na svojom území daňové identifikačné číslo na daňové účely bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť“;

7. príloha III: „Orientačný zoznam „vyplácajúcich zástupcov po prijatí“ podľa článku 4 ods. 2;

8. príloha V: „Zoznam položiek údajov poskytovaných členskými štátmi Komisii na štatistické účely“.

2.2. Článok 2 tohto návrhu

V tomto článku sa stanovuje časový rozvrh a požiadavky na transpozíciu zmenenej a doplnenej smernice do vnútroštátnych právnych predpisov. Zmeny a doplnenia sa budú musieť uplatňovať na území členských štátov od prvého dňa tretieho kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom smernica nadobudne účinnosť. Vnútroštátne vykonávacie predpisy by mali byť prijaté a uverejnené v dostatočnom predstihu, aby umožňovali vyplácajúcim zástupcom a ostatným príslušným hospodárskym subjektom na trhu prispôsobiť svoje postupy do dátumu začatia uplatňovania zmien a doplnení.

2008/0215 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 94,

so zreteľom na návrh Komisie[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[3],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4],

keďže:

9. Smernica Rady 2003/48/ES[5] sa uplatňuje v členských štátoch od 1. júla 2005 a počas prvých troch rokov jej uplatňovania sa osvedčila jej efektívnosť v medziach určených rozsahom jej pôsobnosti. Z prvej správy o uplatňovaní smernice 2003/48/ES[6] však vyplýva, že uvedená smernica nenaplnila v plnej miere ambície vyjadrené v jednomyseľne prijatých záveroch rady ECOFIN z 26. a 27. novembra 2000[7]. Nepokryté sú najmä určité finančné nástroje, ktoré sú rovnocenné s úročenými cennými papiermi a určitými nepriamymi prostriedkami držby úročených cenných papierov.

10. Smernica 2003/48/ES sa uplatňuje len na úroky vyplácané na bezprostredný prospech fyzických osôb. Fyzické osoby usadené v Spoločenstve tak môžu obchádzať smernicu 2003/48/ES využívaním sprostredkovateľských právnických osôb alebo právnych subjektov, najmä so sídlom na územiach s jurisdikciou, kde nie je zabezpečené zdanenie príjmu týchto právnických osôb alebo právnych subjektov. Aj so zreteľom na opatrenia boja proti praniu špinavých peňazí, ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[8], je vhodné vyžadovať od vyplácajúcich zástupcov, aby uplatňovali „transparentný prístup“ k výplatám poskytovaným určitým typom právnických osôb alebo právnych subjektov so sídlom mimo Spoločenstva a aby pri uplatňovaní smernice 2003/48/ES využívali informácie o skutočných vlastníkoch požitkov právnických osôb alebo právnych subjektov, ktoré už majú k dispozícii, keď je takto identifikovaný vlastník požitkov fyzickou osobou so sídlom v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je zriadený vyplácajúci zástupca. V záujme zníženia neistoty a administratívnej záťaže vyplácajúcich zástupcov by sa mal v prílohe k smernici 2003/48/ES uviesť zoznam právnických osôb a právnych subjektov v tretích krajinách s príslušnou jurisdikciou.

11. V záujme lepšieho dosiahnutia cieľa smernice 2003/48/ES by sa mala zlepšiť kvalita informácií využívaných na určenie totožnosti a bydliska vlastníka požitkov a súčasne minimalizovať akákoľvek ďalšia administratívna záťaž vyplácajúcich zástupcov. Vyplácajúci zástupcovia by mali používať najlepšie informácie, ktoré majú k dispozícii, vrátane dokladov za predpokladu, že bydlisko fyzickej osoby na daňové účely je v inej krajine ako jej trvalé bydlisko. Odvolávanie sa vyplácajúcich zástupcov na daňové identifikačné čísla vlastníkov požitkov by mala uľahčiť najmä príloha obsahujúca informácie o týchto číslach. Vyplácajúcim zástupcom, ktorí vyvíjajú činnosť v rôznych členských štátoch, by sa malo povoliť udržiavanie centrálneho registra totožnosti a bydliska vlastníkov požitkov a mali by sa ustanoviť spoločné pravidlá, podľa ktorých by sa uchovávali informácie v tomto registri.

12. V záujme prevencie obchádzania smernice 2003/48/ES umelým smerovaním výplaty príjmov prostredníctvom hospodárskych subjektov so sídlom mimo Spoločenstva by sa mali vyjasniť povinnosti hospodárskych subjektov Spoločenstva, keď sú si vedomé, že úroky vyplácané subjektom so sídlom mimo územnej pôsobnosti smernice 2003/48/ES sa vyplatia v prospech fyzickej osoby, o ktorej im je známe, že má bydlisko v inom členskom štáte a ktorú možno považovať za ich zákazníka. Za týchto okolností by sa mali uvedené hospodárske subjekty považovať za konajúce ako vyplácajúci zástupcovia. To by obzvlášť pomohlo aj zabrániť možnému zneužitiu medzinárodnej siete finančných inštitúcií (pobočiek, dcérskych spoločností, pridružených alebo holdingových spoločností) na obchádzanie smernice 2003/48/ES.

13. Zo skúseností vyplýva, že je potrebné zrozumiteľnejšie vymedziť povinnosť konať ako vyplácajúci zástupca po prijatí výplaty úrokov. Jednoznačne by sa mala určiť najmä totožnosť sprostredkovateľských štruktúr, ktoré podliehajú tejto povinnosti. Na právnické osoby a právne subjekty, ktorých príjem alebo časť príjmu plynúca príjemcom, ktorí nie sú rezidentmi, vrátane úrokov z úspor alebo v podstate rovnocenných príjmov, sa nezdaňuje podľa všeobecných predpisov o priamom zdaňovaní uplatniteľných v členskom štáte, v ktorom majú miesto skutočného vedenia, by sa mali uplatňovať ustanovenia smernice 2003/48/ES, keď prijmú výplatu úrokov od akéhokoľvek hospodárskeho subjektu v predchádzajúcej fáze. Zoznam týchto právnických osôb a právnych subjektov v každom členskom štáte by mal byť zaradený do prílohy.

14. Z prvej správy o uplatňovaní smernice 2003/48/ES vyplýva, že smernicu 2003/48/ES možno obísť využitím finančných nástrojov, ktoré, so zreteľom na úroveň rizika, flexibilitu a dohodnutú návratnosť, sú rovnocenné s pohľadávkami. Preto je potrebné zaistiť, aby sa smernica 2003/48/ES vzťahovala nielen na úroky, ale aj ďalšie v podstate rovnocenné príjmy.

15. Podobne, určité kategórie životného poistenia poskytujúceho veľmi obmedzené krytie biometrických rizík, ktorých plnenie je v plnom rozsahu prepojené s príjmom z pohľadávok alebo rovnocenného príjmu, na ktorý sa vzťahuje smernica 2003/48/ES, sa všeobecne považujú za náhradné investičné produkty súkromných investorov za podniky kolektívneho investovania. Rozsah pôsobnosti smernice 2003/48/ES by sa preto mal rozšíriť na požitky vyplácané na základe týchto poistných zmlúv.

16. Pokiaľ ide o investičné fondy zriadené v Spoločenstve, smernica 2003/48/ES v súčasnosti pokrýva iba príjem nadobudnutý prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, povolených v súlade so smernicou 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“)[9]. Rovnocenný príjem od nepovolených PKIPCP spadá do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/48/ES len vtedy, keď tieto nepovolené PKIPCP nemajú právnu subjektivitu, a preto konajú ako vyplácajúci zástupcovia po prijatí výplat úrokov. V záujme zaistenia uplatňovania rovnakých pravidiel na všetky PKIPCP a nepovolené PKIPCP nezávisle od ich právnej formy by sa mal odkaz v smernici 2003/48/ES na smernicu 85/611/EHS nahradiť odkazom na registráciu podniku alebo investičného fondu, alebo schémy v súlade s predpismi členského štátu.

17. Pokiaľ ide o fondy zriadené mimo Spoločenstva, je potrebné vysvetliť, že smernica zahŕňa úroky a rovnocenný príjem zo všetkých investičných fondov bez ohľadu na ich právnu formu a spôsob ponúkania podielov investorom.

18. Vymedzenie pojmu výplata úrokov by sa malo ozrejmiť s cieľom zabezpečiť, aby sa pri výpočte percentuálneho podielu aktív investovaných do uvedených nástrojov vzali do úvahy nielen priame investície do pohľadávok, ale aj nepriame investície. V záujme ľahšieho uplatňovania smernice 2003/48/ES zo strany vyplácajúcich zástupcov na príjem pochádzajúci z podnikov kolektívneho investovania, so sídlom v iných krajinách, by sa ďalej malo ozrejmiť, že zaobchádzanie s určitým príjmom z týchto podnikov podlieha predpisom ustanoveným v členskom štáte, v ktorom majú sídlo.

19. Podávanie informácií zo strany vyplácajúcich zástupcov by sa malo zlepšiť, aby sa zvýšila hodnota informácií pre štát bydliska príjemcu požitkov, najmä so zreteľom na príjem zo spoločných účtov alebo v iných prípadoch spoluvlastníctva požitkov.

20. Postupom „osvedčovania“, ktorý umožňuje vlastníkom požitkov, so sídlom na daňové účely v jednom členskom štáte, vyhnúť sa úhrade zrážkovej dane z prijatých úrokov v inom členskom štáte uvedenom v článku 10 ods. 1 smernice 2003/48/ES, sa štátu bydliska vlastníka požitkov poskytuje menej informácií a je pre vlastníkov požitkov obťažnejší ako alternatívny postup dobrovoľného zverejnenia, a preto by sa malo od tohto postupu upustiť.

21. Členské štáty by mali zabezpečiť relevantné štatistické údaje o uplatňovaní smernice 2003/48/ES s cieľom zlepšiť kvalitu informácií, ktoré má Komisia k dispozícii na vypracovanie správy o uplatňovaní tejto smernice, ktorá sa predkladá Rade každé tri roky.

22. Opatrenia potrebné na implementáciu smernice 2003/48/ES sú opatreniami všeobecnej pôsobnosti v zmysle článku 2 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[10], a preto by sa mali prijať pomocou regulačného postupu ustanoveného v článku 5 uvedeného rozhodnutia.

23. Keďže ciele tejto smernice nie je možné dostatočným spôsobom dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2003/48/ES sa mení a dopĺňa takto:

(1) Článok 1 ods. 2 sa nahrádza týmto:

„2. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úlohy potrebné na implementáciu tejto smernice vykonávali vyplácajúci zástupcovia so sídlom na ich území, bez ohľadu na miesto sídla dlžníka pohľadávky alebo emitenta cenného papiera, z ktorých sa vyplácajú úroky.“

(2) Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

(i) Úvodná veta sa nahrádza týmto:

„Na účely tejto smernice a bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 4 ods. 2, „vlastník požitkov“ označuje akéhokoľvek jednotlivca, ktorý prijíma výplatu úroku, alebo jednotlivca, ktorému je výplata úroku zabezpečená, pokiaľ neposkytne dôkaz, že nebola prijatá alebo zabezpečená v jeho vlastný prospech, t. j. že:“

(ii) Písmeno b) sa nahrádza týmto:

„b) koná v mene právnickej osoby alebo právneho subjektu a oznamuje hospodárskemu subjektu, ktorý vypláca alebo zabezpečuje výplatu úrokov, názov, právnu formu a adresu miesta skutočného vedenia právnickej osoby, alebo v prípade právneho subjektu, meno a trvalé bydlisko osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s jeho majetkom a príjmom, alebo”

b) Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Keď hospodársky subjekt, uvedený v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES[11], vypláca úroky alebo zabezpečuje výplatu úrokov právnickej osobe alebo právnemu subjektu, ako sú uvedené v prílohe I, vymedzenie pojmu v odseku 1 tohto článku zahŕňa konečného vlastníka požitkov tejto právnickej osoby alebo tohto právneho subjektu, ako je vymedzený v článku 3 ods. 6 smernice 2005/60/ES.“

(3) Články 3 a 4 sa nahrádzajú týmto:

„ Článok 3

Totožnosť a bydlisko vlastníkov požitkov

1. Každý členský štát v rámci svojho územia prijíma postupy potrebné na to, aby sa vyplácajúcemu zástupcovi umožnilo identifikovať vlastníkov požitkov a ich bydlisko na účely článkov 8 až 12, a zabezpečuje ich uplatňovanie.

Takéto postupy sú v súlade s minimálnymi štandardmi ustanovenými v odsekoch 2 a 3.

2. Vyplácajúci zástupca určuje totožnosť vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a príjemcom výplaty úrokov, takto:

a) v prípade zmluvných vzťahov, ktoré boli nadviazané pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca určuje totožnosť vlastníka požitkov, pozostávajúcu z jeho mena a adresy pomocou informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných v štáte svojho sídla a podľa smernice 2005/60/ES;

b) v prípade zmluvných vzťahov uzavretých alebo mimozmluvných transakcií uskutočnených 1. januára 2004 alebo neskôr určuje vyplácajúci zástupca totožnosť vlastníka požitkov, pozostávajúcu z mena, adresy, dátumu a miesta narodenia, a ak vlastník požitkov má adresu alebo inak preukáže, že má bydlisko na daňové účely v členskom štáte uvedenom v prílohe II, aj daňové alebo rovnocenné identifikačné číslo pridelené v tomto členskom štáte na daňové účely.

Údaje uvedené v písmene b) prvého pododseku sa určujú na základe cestovného pasu, občianskeho preukazu alebo iného úradného preukazu totožnosti uvedeného v prílohe II, ktorý predloží vlastník požitkov. Akékoľvek údaje, ktoré nie sú uvedené v predloženom cestovnom pase alebo občianskom preukaze, alebo inom úradnom preukaze totožnosti sa určujú na základe akéhokoľvek iného úradného dokladu totožnosti, ktorý predloží vlastník požitkov a ktorý vydal správny orgán krajiny, v ktorej má svoju adresu alebo inak preukazuje bydlisko na daňové účely.

3. Keď vlastník požitkov dobrovoľne predloží osvedčenie o bydlisku na daňové účely vydané príslušným orgánom krajiny v posledných troch rokoch pred dátumom výplaty, za jeho bydlisko sa považuje bydlisko v tejto krajine. Ak tak neurobí, za jeho bydlisko sa považuje miesto v krajine, v ktorej má trvalé bydlisko. Vyplácajúci zástupca určuje trvalé bydlisko vlastníka požitkov na základe týchto minimálnych štandardov:

a) v prípade zmluvných vzťahov, ktoré boli nadviazané pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca určuje aktuálne trvalé bydlisko vlastníka požitkov pomocou najpresnejších informácií, ktoré má k dispozícii ku dňu výplaty, najmä podľa predpisov platných v štáte svojho sídla a podľa smernice 2005/60/ES;

b) v prípade zmluvných vzťahov uzavretých alebo mimozmluvných transakcií vykonaných 1. januára 2004 a neskôr určuje vyplácajúci zástupca súčasné trvalé bydlisko vlastníka požitkov na základe adresy, ktorú zistí pomocou postupov určovania totožnosti uvedených v odseku 2 písm. b), aktualizovanej podľa najnovšej dokumentácie, ktorú má vyplácajúci zástupca k dispozícii. Tieto informácie sa aktualizujú najneskôr, keď sa skončí platnosť cestovného pasu, občianskeho preukazu alebo iného úradného preukazu totožnosti, ktorý predkladá vlastník požitkov.

V prípade zmluvných vzťahov uzavretých alebo mimozmluvných transakcií vykonaných 1. januára 2004 alebo neskôr zo strany jednotlivcov predkladajúcich cestovný pas, občiansky preukaz alebo iný úradný preukaz totožnosti vydaný členským štátom, ktorí vyhlasujú, že majú bydlisko v tretej krajine, sa bydlisko určuje na základe osvedčenia o bydlisku na daňové účely, ktoré v posledných troch rokoch pred dátumom vyplatenia vydal príslušný orgán tretej krajiny, o ktorej jednotlivec vyhlasuje, že v nej má bydlisko. V prípade nepredloženia takéhoto osvedčenia sa za krajinu bydliska považuje členský štát, ktorý vydal cestovný pas alebo iný úradný doklad potvrdzujúci totožnosť. Bydlisko jednotlivcov, o ktorých má vyplácajúci zástupca k dispozícii úradnú dokumentáciu osvedčujúcu bydlisko vlastníka požitkov na daňové účely v inom členskom štáte ako trvalé bydlisko z dôvodov výsad súvisiacich s jeho diplomatickým postavením alebo inými dohodnutými medzinárodnými pravidlami, sa určuje na základe tejto úradnej dokumentácie, ktorú má vyplácajúci zástupca k dispozícii.

Článok 4

Vyplácajúci zástupcovia

1. Hospodársky subjekt, ktorý vypláca úroky, ako sú vymedzené v článku 6 ods. 1, alebo ktorý zabezpečuje takú výplatu na bezprostredný prospech vlastníka požitkov, sa na účely tejto smernice považuje za vyplácajúceho zástupcu. Výplata uskutočnená alebo zabezpečená na bezprostredný prospech právnickej osoby alebo právneho subjektu uvedeného v prílohe I sa považuje za výplatu alebo zabezpečenie výplaty na bezprostredný prospech vlastníka požitkov tejto právnickej osoby alebo právneho subjektu, ako je vymedzené v článku 3 ods. 6 smernice 2005/60/ES.

Na účely tohto odseku je nepodstatné, či je príslušný hospodársky subjekt dlžníkom pohľadávky alebo emitentom cenného papiera, z ktorých príjem pochádza, alebo či hospodárskym subjektom, ktorého poveril vyplatiť príjem alebo zabezpečiť vyplatenie príjmu dlžník alebo emitent, alebo vlastník požitkov.

Členský štát vykoná vhodné opatrenia, ktorými zaistí, aby sa neprekrývali povinnosti vyplácajúcich zástupcov, ktoré sa týkajú tej istej výplaty úrokov.

Na účely tejto smernice sa hospodársky subjekt so sídlom v členskom štáte považuje za vyplácajúceho zástupcu aj vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a) vypláca úroky, ako je vymedzené v článku 6 ods. 1, alebo zabezpečuje takú výplatu pre iný hospodársky subjekt so sídlom mimo územia uvedeného v článku 7 a mimo územnej pôsobnosti uplatňovania dohôd a úprav uvedených v článku 17 ods. 2 a;

b) prvý hospodársky subjekt má so zreteľom na článok 3 dôkaz, že druhý hospodársky subjekt vyplatí príjem vlastníkovi požitkov alebo zabezpečí takú výplatu na bezprostredný prospech vlastníka požitkov, o ktorom je prvému hospodárskemu subjektu známe, že je fyzickou osobou s bydliskom v inom členskom štáte.

Keď sú splnené podmienky uvedené v písm. a) a b), výplata uskutočnená alebo zabezpečená prvým hospodárskym subjektom na bezprostredný prospech druhého hospodárskeho subjektu sa považuje za uskutočnenú alebo zabezpečenú zo strany prvého hospodárskeho subjektu na bezprostredný prospech vlastníka požitkov uvedeného v písm. b).

2. Právnické osoby alebo právne subjekty, ktorých príjmy alebo časti príjmov plynúce ich účastinárom, ktorí nemajú bydlisko v príslušnom členskom štáte miesta ich skutočného vedenia, vrátane akýchkoľvek výplat úrokov sa nezdaňujú podľa všeobecných predpisov priameho zdaňovania uplatniteľných v členskom štáte, kde majú miesto skutočného vedenia, sa považujú za vyplácajúcich zástupcov po prijatí výplaty úrokov alebo po zabezpečení tejto výplaty.

Na účely prvého pododseku sa za krajinu miesta skutočného vedenia právneho subjektu považuje krajina trvalého bydliska osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s majetkom a príjmom tohto subjektu.

Výplata prijatá alebo zabezpečovaná právnickou osobou alebo právnym subjektom sa považuje za priamo vykonanú alebo zabezpečenú na bezprostredný prospech fyzickej osoby, ktorá má vlastnícke právo k aktívam alebo príjmom právnickej osoby alebo právneho subjektu, alebo ak takej fyzickej osoby niet, za priamo vykonanú alebo zabezpečenú na bezprostredný prospech ktorejkoľvek fyzickej osoby, o ktorej je osobám povereným správou právnickej osoby alebo právneho subjektu známe, že priamo alebo nepriamo prispela k aktívam tejto právnickej osoby alebo právneho subjektu.

S týmito fyzickými osobami sa zaobchádza ako s vlastníkmi požitkov v súlade s článkami 2 a 3.

Tento odsek sa neuplatňuje v prípade, keď právnická osoba alebo právny subjekt:

a) je podnikom kolektívneho investovania alebo iným fondom alebo schémou kolektívneho investovania, na ktorých príjem sa vzťahujú písmená c) a d) článku 6 ods. 1;

b) slúži správe aktív penzijného fondu alebo poisťovacieho podniku;

c) na základe postupov uplatniteľných v členskom štáte usadenia sa považuje za slúžiaci výhradne na charitatívne účely;

d) tvorí podielové spoluvlastníctvo požitkov, pre ktoré hospodársky subjekt uskutočňujúci alebo zabezpečujúci vyplácanie určil totožnosť a bydlisko všetkých vlastníkov požitkov v súlade s článkom 3, a preto sám koná ako vyplácajúci zástupca v súlade s odsekom 1 tohto článku.

Kategórie právnických osôb a právnych subjektov, ktoré sa v závislosti od členského štátu miesta ich skutočného vedenia vo všetkých ostatných prípadoch, s výnimkou prípadov uvedených v písm. a) až d), považujú za vyplácajúcich zástupcov po vykonaní výplaty úrokov alebo po zabezpečení takejto výplaty, sú uvedené v prílohe III.

Hospodársky subjekt, ktorý vypláca úroky alebo zabezpečuje výplatu úrokov právnickej osobe alebo právnemu subjektu uvedenému v prílohe III, oznamuje príslušnému orgánu svojho členského štátu usadenia názov a miesto skutočného vedenia právnickej osoby, alebo v prípade právneho subjektu, meno a trvalé bydlisko osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s jeho majetkom a príjmom, a celkovú sumu úrokov vyplatených alebo zabezpečovaných na výplatu právnickej osobe alebo právnemu subjektu. Ak je miesto skutočného vedenia právnickej osoby alebo právneho subjektu v inom členskom štáte, príslušný orgán postupuje tieto informácie príslušnému orgánu tohto iného členského štátu.

3. Právnické osoby a právne subjekty podľa odseku 2, na ktorých aktíva alebo príjmy nie je bezprostredne v čase prijatia výplaty úrokov oprávnený žiadny vlastník požitkov, majú možnosť vybrať si na účely tejto smernice buď zaobchádzanie ako s podnikom kolektívneho investovania, alebo iným investičným fondom, alebo investičnou schémou podľa odseku 2 písm. a).

Keď si právnická osoba alebo právny subjekt vyberie z uvedených možností, členský štát, v ktorom má skutočné vedenie, vydá osvedčenie na tento účel. Právnická osoba alebo právny subjekt predkladá toto osvedčenie hospodárskemu subjektu, ktorý vykonáva alebo zabezpečuje výplatu úrokov.

Členské štáty ustanovia podrobné predpisy týkajúce sa výberu možností právnických osôb a právnych subjektov, ktoré majú miesto skutočného vedenia na ich území a zaistia, aby právnické osoby a právne subjekty po vybratí príslušnej možnosti konali ako vyplácajúci zástupcovia v súlade s odsekom 1 až do celkovej sumy prijatých a vyplácaných úrokov pri každej príležitosti, keď vlastníkovi požitkov vznikne bezprostredné právo na jeho aktíva alebo príjem.“

(4) Článok 6 sa nahrádza týmto:

„ Článok 6

Definícia výplaty úroku

1. Na účely tejto smernice „výplata úroku“ označuje:

a) úrok vyplatený alebo pripísaný na účet, ktorý sa týka pohľadávok každého druhu, bez ohľadu na to, či sú zabezpečené hypotékou, alebo nie a bez ohľadu na to, či sú v nich obsiahnuté práva na účasť na ziskoch dlžníka, a najmä príjem z vládnych cenných papierov a príjem z dlhopisov alebo obligácií vrátane prémií a ziskov spojených s takýmito cennými papiermi; penále za oneskorené výplaty sa nepovažujú za výplaty úroku;

aa) akýkoľvek príjem vyplatený alebo pripísaný na účet, ktorý sa týka cenných papierov akéhokoľvek druhu, na základe ktorých investor prijíma

(i) kapitálový výnos, ktorého podmienky sú vymedzené ku dňu vydania a

(ii) na konci lehoty splatnosti najmenej 95 % investovaného kapitálu;

b) úrok, ktorý sa nahromadil alebo sa kapitalizoval pri predaji, náhrade alebo amortizácii pohľadávok uvedených v písmene a) a akýkoľvek príjem nahromadený alebo kapitalizovaný pri predaji, náhrade alebo amortizácii cenných papierov uvedených v písmene aa);

c) príjem pochádzajúci z výplat podľa písmen a), aa) alebo b) buď priamo, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo právneho subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2, ktoré rozdeľujú:

(i) podniky kolektívneho investovania alebo iné fondy, alebo schémy kolektívneho investovania v súlade s predpismi ktoréhokoľvek členského štátu;

(ii) právnické osoby alebo právne subjekty, ktoré využívajú možnosť podľa článku 4 ods. 3;

(iii) akýkoľvek fond alebo schéma kolektívneho investovania, ktoré sú zriadené mimo územia uvedeného v článku 7 bez ohľadu na právnu formu fondu alebo schémy a bez ohľadu na akékoľvek obmedzenie na obmedzenú skupinu investorov, ktorí podiely alebo akcie nakupujú, predávajú alebo amortizujú;

d) príjem realizovaný pri predaji, náhrade alebo amortizácii akcií alebo podielov v podnikoch, právnických osobách, právnych subjektoch investičných fondoch alebo schémach, ak priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných takýchto podnikov, právnických osôb, právnych subjektov, investičných fondov alebo schém investujú viac ako 40 % svojich aktív do pohľadávok uvedených v písmene a) alebo do cenných papierov uvedených v písmene aa) a sú to:

(i) podniky kolektívneho investovania alebo iné fondy, alebo schémy kolektívneho investovania v súlade s predpismi niektorého členského štátu;

(ii) právnické osoby alebo právne subjekty, ktoré využívali možnosť podľa článku 4 ods. 3;

(iii) akýkoľvek fond alebo schéma kolektívneho investovania, ktoré sú zriadené mimo územia uvedeného v článku 7 bez ohľadu na právnu formu fondu alebo schémy a bez ohľadu na akékoľvek obmedzenie na obmedzenú skupinu investorov, ktorí podiely alebo akcie nakupujú, predávajú alebo amortizujú;

e) požitky zo životného poistenia, keď sa v zmluve ustanovuje krytie biometrických rizík krytie, ktoré, vyjadrené ako priemer počas trvania zmluvy, je nižšie ako 5 % poisteného kapitálu, a skutočné plnenie je v plnom rozsahu prepojené s úrokmi alebo s druhom príjmu podľa písmen a), aa), b), c) a d); na tento účel sa za požitky zo životného poistenia považuje akýkoľvek rozdiel medzi sumami vyplatenými podľa poistnej zmluvy a sumou všetkých platieb zaplatených poisťovateľovi podľa tej istej poistnej zmluvy.

Členské štáty však majú možnosť zahrnúť príjem uvedený v písmene d) do vymedzenia pojmu úrok iba v rozsahu, v akom tento príjem zodpovedá ziskom priamo alebo nepriamo pochádzajúcim z výplat úrokov v zmysle písmen a), aa) a b). Členský štát oznámi využitie tejto možnosti Komisii. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie skutočnosť, že sa možnosť využíva a s účinnosťou od dátumu tohto uverejnenia je jej uplatňovanie záväzné pre ostatné členské štáty.

2. Pokiaľ ide o písmená c) a d) odseku 1, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o podiele príjmu, ktorý pochádza z výplat úrokov v zmysle písmen a), aa) alebo b), za výplatu úroku sa považuje celková suma príjmov.

3. Pokiaľ ide o písmeno d) odseku 1, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o percentuálnom podiele aktív investovaných do pohľadávok alebo príslušných cenných papierov, akcií, alebo podielov vymedzených v uvedenom písmene, tento percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40 %. Ak nemôže určiť výšku príjmu dosiahnutú vlastníkom požitkov, za príjem sa považuje výnos z predaja, náhrady alebo amortizácie akcií alebo podielov.

4. Ak sa úrok vymedzený v odseku 1 vyplatí právnickej osobe alebo právnemu subjektu uvedenému v článku 4 ods. 2 alebo pripíše na ich účet, považuje sa za úrok vyplatený touto právnickou osobou alebo týmto právnym subjektom, pokiaľ tieto nevyužili možnosť ustanovenú v článku 4 ods. 3.

5. Pokiaľ ide o písmená b) a d) odseku 1, členské štáty majú možnosť požadovať od vyplácajúcich zástupcov na svojom území, aby anualizovali úrok alebo iný príslušný príjem počas obdobia, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok, a zaobchádzali s týmto anualizovaným úrokom alebo iným príslušným príjmom ako s výplatou úroku aj vtedy, keď v tomto období nedošlo k predaju, amortizácii alebo náhrade.

6. Odchylne od písmena c) odseku 1 majú členské štáty možnosť vyňať z vymedzenia pojmu výplata úrokov akýkoľvek príjem uvedený v uvedenom ustanovení, ktorý rozdeľujú podniky, právnické osoby alebo právne subjekty so sídlom na ich území, pokiaľ priame alebo nepriame investície týchto subjektov do pohľadávok uvedených v písmene a) odseku 1 alebo do cenných papierov uvedených v písmene aa) odseku 1 neprevyšujú 15 % ich aktív.

Odchylne od odseku 4 majú členské štáty možnosť vyňať z vymedzenia pojmu výplata úrokov v odseku 1 úroky vyplatené alebo pripísané na účet právnických osôb alebo právnych subjektov uvedených v článku 4 ods. 2, ktoré nevyužili možnosť podľa článku 4 ods. 3 a majú sídlo na ich území, pokiaľ priame alebo nepriame investície týchto právnických osôb alebo právnych subjektov do pohľadávok uvedených v písmene a) odseku 1 alebo do cenných papierov uvedených v písmene aa) odseku 1 neprevyšujú 15 % ich aktív.

Členské štáty oznamujú Komisii využitie jednej alebo oboch možností uvedených v prvom a druhom pododseku.

Komisia uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie skutočnosť, že sa možnosť využíva a s účinnosťou od dátumu tohto uverejnenia je jej uplatňovanie záväzné pre ostatné členské štáty.

7. Percentuálny podiel uvedený v písmene d) odseku 1 a v odseku 3 je 25 % od 1. januára 2011.

8. Percentuálne podiely uvedené v písmene d) odseku 1 a v odseku 6 sa určujú v závislosti od investičnej politiky ustanovenej v pravidlách fondu alebo v stanovách príslušných podnikov, právnických osôb, právnych subjektov, alebo investičných fondov alebo schém.

Keď v týchto pravidlách alebo dokumentoch investičná politika nie je vymedzená, percentuálne podiely sa určia podľa skutočného zloženia aktív príslušných podnikov, právnických osôb, právnych subjektov, investičných fondov alebo schém ako priemer aktív na začiatku a konci ich posledného účtovného obdobia pred dátumom výplaty alebo zabezpečenia výplaty úrokov zo strany vyplácajúceho zástupcu vlastníkovi požitkov. V prípade novozaložených podnikov, právnických osôb, právnych subjektov, investičných fondov alebo schém je toto skutočné zloženie výsledkom priemeru aktív na začiatku bežného účtovného obdobia a na konci posledného mesiaca predchádzajúceho dátumu výplaty alebo zabezpečenia výplaty úrokov zo strany vyplácajúceho zástupcu vlastníkovi požitkov.

Zloženie aktív určené v súlade s predpismi uplatniteľnými v členskom štáte registrácie podniku kolektívneho investovania alebo iného investičného fondu, alebo schémy kolektívneho investovania, je záväzné pre ostatné členské štáty.

9. Príjem uvedený v písmene aa) odseku 1 sa považuje za výplatu úrokov len vtedy, ak cenné papiere, z ktorých tento príjem plynie, boli prvýkrát emitované 1. decembra 2008 alebo neskôr.

10. Požitky zo životného poistenia sa považujú za výplatu úrokov podľa písmena e) odseku 1 len vtedy, ak životné poistenie, z ktorého požitky plynú, bolo prvýkrát uzavreté 1. decembra 2008 alebo neskôr.“

(5) Článok 8 sa nahrádza týmto:

„ Článok 8

Informácie oznamované zo strany vyplácajúceho zástupcu

1. Pokiaľ má vlastník požitkov bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je má sídlo vyplácajúci zástupca, minimálny rozsah informácií, ktoré oznamuje vyplácajúci zástupca príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo, obsahuje:

a) totožnosť a bydlisko vlastníka požitkov, určené v súlade s článkom 3, alebo v prípadoch spoločného vlastníctva požitkov totožnosť a bydlisko všetkých vlastníkov požitkov, na ktorých sa vzťahuje článok 1 ods. 1;

b) názov a adresu vyplácajúceho zástupcu;

c) číslo účtu vlastníka požitkov, alebo ak neexistuje, identifikačné údaje pohľadávky, z ktorej plynie výplata úrokov, alebo zmluvy o životnom poistení, cenného papiera, akcie alebo podielu, z ktorých táto výplata plynie;

d) informácie týkajúce sa výplaty úroku v súlade s odsekom 2.

2. V minimálnom rozsahu informácií týkajúcich sa výplaty úrokov, ktoré oznamuje vyplácajúci zástupca, sa rozlišujú kategórie výplat úrokov a uvádza sa:

a) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a): suma úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet;

aa) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. aa): suma všetkých príjmov vyplatených alebo pripísaných na účet;

b) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) alebo d): buď suma úrokov alebo príjmov podľa uvedených písmen, alebo plná suma výnosov z predaja, amortizácie alebo náhrady; keď vyplácajúci zástupca oznamuje sumu výnosov z predaja, amortizácie alebo náhrady v plnej výške, informuje o tom príslušný orgán členského štátu, v ktorom má sídlo;

c) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c): buď suma príjmov podľa uvedeného písmena, alebo v plná suma výnosov z rozdelenia; keď vyplácajúci zástupca oznamuje sumu výnosov z rozdelenia v plnej výške, informuje o tom príslušný orgán členského štátu, v ktorom má sídlo;

d) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 4: suma príjmu prislúchajúca každému vlastníkovi požitkov, na ktorého sa vzťahuje článok 1 ods. 1;

e) pokiaľ členský štát využíva možnosť podľa článku 6 ods. 5: anualizovaná suma úrokov alebo iného príslušného príjmu;

f) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. e): požitky vypočítané v súlade s týmto ustanovením.

3. V prípadoch spoluvlastníctva požitkov vyplácajúci zástupca informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom má sídlo, či suma oznamovaná za každého vlastníka požitkov je suma vyplatená vlastníkom požitkov v plnej výške kolektívne, skutočný podiel pripadajúci na príslušného vlastníka požitkov alebo či sa požitky delia rovným dielom.

4. Bez toho aby bol dotknutý odsek 2 môžu členské štáty umožniť vyplácajúcim zástupcom, aby oznamovali len tieto údaje:

a) v prípade výplat úrokov v zmysle písmen a), aa) a c) článku 6 ods. 1 celkovú sumu úrokov alebo príjmov;

b) v prípade výplat úrokov v zmysle písmen b) a d) článku 6 ods. 1 celkovú sumu výnosov z predaja, amortizácie alebo náhrady súvisiacu s týmto výplatami;

c) v prípade výplat úrokov v zmysle písmena e) článku 6 ods. 1 celkovú sumu vyplatenú podľa zmlúv o životnom poistení, z ktorých plynú tieto výplaty.

Vyplácajúci zástupca vyhlasuje, či uvedená suma je sumou úrokov alebo príjmov, alebo celkovou sumou výnosov z predaja, amortizácie alebo náhrady, alebo celkovou sumou vyplatenou na základe zmlúv o životnom poistení.“

(6) Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 2 sa nahrádza týmto:

„2. Vyplácajúci zástupca vyberá zrážkovú daň takto:

a) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a): zo sumy úrokov vyplatenej alebo pripísanej na účet;

aa) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. aa): zo sumy všetkých príjmov vyplatených alebo pripísaných na účet;

b) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) alebo d) zo sumy úrokov alebo príjmov uvedených v týchto písmenách, alebo vyberie daň s rovnakým účinkom, ako by sa vybrala od príjemcu výnosov z predaja, amortizácie alebo náhrady v plnej výške;

c) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c): zo sumy príjmu uvedeného v tomto písmene;

d) v prípade výplaty úroku v zmysle článku 6 ods. 4: zo sumy príjmu prislúchajúcej každému vlastníkovi požitkov, na ktorého sa vzťahuje článok 1 ods. 1;

e) pokiaľ členský štát využíva možnosť podľa článku 6 ods. 5: z anualizovanej sumy úrokov alebo iného príslušného príjmu;

f) v prípade výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. e): z požitkov vypočítaných v súlade s uvedeným ustanovením.

Vyplácajúci zástupca pri odvádzaní príjmu zo zrážkovej dane príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je má sídlo, informuje tieto orgány o počte vlastníkov požitkov, od ktorých vybral zrážkovú daň, podľa príslušných členských štátov ich bydliska.“

b) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Počas prechodného obdobia môžu členské štáty vyberajúce zrážkovú daň ustanoviť, že hospodársky subjekt, ktorý vypláca úroky alebo zabezpečuje ich vyplácanie právnickej osobe alebo právnemu subjektu uvedenému v článku 4 ods. 2, ktorý má svoje skutočné vedenie v inom členskom štáte a ktorý patrí do druhu uvedeného v prílohe III, sa považoval za vyplácajúceho zástupcu namiesto tejto právnickej osoby alebo tohto právneho subjektu a vyberá zrážkovú daň z týchto úrokov, pokiaľ táto právnická osoba alebo tento právny subjekt formálne nesúhlasil s oznámením svojho mena, adresy a celkovej sumy vyplatených alebo zabezpečených úrokov v súlade so siedmym pododsekom článku 4 ods. 2. V prípade právnych subjektov sa oznamuje meno a adresa osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s ich majetkom a príjmom.“

(7) Článok 13 sa nahrádza týmto:

„ Článok 13

Výnimky z postupu vyberania zrážkovej dane

Členské štáty, ktoré vyberajú zrážkovú daň v súlade s článkom 11 zaistia vlastníkovi požitkov možnosť požiadať, aby sa žiadna daň nezrazila, keď výslovne poverí vyplácajúceho zástupcu, aby oznamoval informácie v súlade s kapitolou II a takéto povolenie pokrýva všetky úroky, ktoré vlastníkovi požitkov vypláca tento vyplácajúci zástupca.

V tomto prípade sa uplatňuje článok 9.“

(8) Článok 14 sa mení a dopĺňa týmto:

a) v odseku 2 sa prvá veta nahrádza týmto:

„Ak výplata úrokov prijatých vlastníkom požitkov podlieha zrážkovej dani v členskom štáte vyplácajúceho zástupcu, členský štát bydliska vlastníka požitkov na daňové účely mu poskytne daňový úver rovný sume dane zrazenej v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

b) odsek 3 sa nahrádza týmto:

„3. Ak okrem zrážkovej dane, uvedenej v článku 11, podlieha výplata úrokov prijatých vlastníkom požitkov akémukoľvek inému druhu zrážkovej dane a členský štát bydliska na daňové účely poskytuje na takúto zrážkovú daň daňový úver v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo dohovormi o dvojitom zdanení, táto iná zrážková daň sa pripíše k dobru pred tým, ako sa uplatní postup ustanovený v odseku 2.“

(9) V druhom pododseku článku 15 ods. 1 sa výraz „v prílohe“ nahrádza výrazom „v prílohe IV“.

(10) Prvá veta článku 18 sa nahrádza týmto:

„Komisia podáva každé tri roky Rade správu o uplatňovaní tejto smernice na základe štatistických údajov uvedených v prílohe V, ktoré poskytuje Komisii každý členský štát.“

(11) Vkladajú sa tieto články 18a a 18b:

„Článok 18a

Vykonávacie opatrenia

Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 18b ods. 2 prijať opatrenia na tieto účely:

1) aktualizácia a doplnenie príloh;

2) určenie druhu informácií, ktoré majú byť uložené v ktoromkoľvek centrálnom registri totožnosti a bydliska vlastníkov požitkov, ktoré môže spravovať vyplácajúci zástupca s činnosťami v rôznych členských štátoch;

3) určenie dokumentov, ktoré môže vyplácajúci zástupca využiť na účely článku 3 pri určovaní totožnosti a bydliska vlastníkov požitkov;

4) špecifikovanie poskytovateľov údajov, ktorých môžu využiť vyplácajúci zástupcovia na získanie informácií o príjmoch plynúcich z podnikov kolektívneho investovania, iných fondov a schém kolektívneho investovania, alebo konkrétnych cenných papierov potrebných na riadne zaobchádzanie na účely článku 6;

5) určenie spoločných formátov a operačných postupov na výmenu informácií uvedených v článku 9;

6) určenie spoločných foriem osvedčení a iných dokumentov, ktoré sú potrebné na správne alebo ľahšie uplatňovanie tejto smernice, najmä osvedčenia podľa druhého pododseku článku 4 ods. 3 a dokumentov vydávaných v členských štátoch vyberajúcich zrážkovú daň, ktoré na účely článku 14 využívajú členské štáty bydliska vlastníka požitkov na daňové účely.

Článok 18b

Výbor

1. Komisii pomáha výbor pre administratívnu spoluprácu v daňovej oblasti, ďalej len „výbor“.

2. Pri odkazoch na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia Rady 99/468/ES.

Lehota podľa článku 5 ods. 6 rozhodnutia 99/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Výbor môže okrem svojich úloh podľa odseku 1 skúmať otázky o uplatňovaní tejto smernice, ktoré určí jeho predseda buď z vlastného podnetu, alebo na žiadosť predstaviteľa členského štátu.“

(12) Príloha sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do […] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od [prvého dňa tretieho kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom táto smernica nadobudne účinnosť].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli […]

Za Radu

PRÍLOHA

Príloha k smernici 2003/48/ES sa mení a dopĺňa takto:

1) Príloha sa mení na prílohu IV.

2) Prílohy I, II a III sa vkladajú takto:

PRÍLOHA I

Zoznam právnych foriem právnických osôb a právnych subjektov, na ktoré sa uplatňuje článok 2 ods. 3, pretože miesto ich skutočného vedenia je na území určitých krajín alebo jurisdikcií

1. Právnické osoby a právne subjekty , ktorých miesto skutočného vedenia je v krajine alebo jurisdikcii mimo územnej pôsobnosti vymedzenej v článku 7 smernice a ktoré je odlišné od miesta uvedeného v článku 17 ods. 2:

Antigua a Barbuda | International business company |

Bahamy | Trust (správcovská spoločnosť) Foundation (nadácia) International business company |

Bahrajn | Finančná správcovská spoločnosť |

Barbados | Trust (správcovská spoločnosť) |

Belize | Trust (správcovská spoločnosť) International business company |

Bermudy | Trust (správcovská spoločnosť) |

Brunej | Trust (správcovská spoločnosť) International business company International trust International Limited Partnership |

Cookove ostrovy | Trust (správcovská spoločnosť) International trust International company International partnership |

Kostarika | Trust (správcovská spoločnosť) |

Džibutsko | Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti (Zahraničný) trust |

Dominika | Trust (správcovská spoločnosť) Medzinárodná obchodná spoločnosť |

Fidži | Trust (správcovská spoločnosť) |

Francúzska Polynézia | Société (spoločnosť) Société de personnes (obchodná spoločnosť) Société en participation (Joint venture) (Zahraničný) trust |

Guam | Company Spoločnosť jedného vlastníka Obchodná spoločnosť (Zahraničný) trust |

Guatemala | Trust (správcovská spoločnosť) Fundación (nadácia) |

Hongkong | Trust (správcovská spoločnosť) |

Kiribati | Trust (správcovská spoločnosť) |

Labuan (Malajzia) | Offshore company Malaysian offshore bank, Offshore limited partnership Offshore trust |

Libanon | Spoločnosti s výhodami zahraničnej spoločnosti |

Macao | Trust (správcovská spoločnosť) Fundação (nadácia) |

Maldivy | Všetky spoločnosti, obchodná spoločnosť a zahraničný trust |

Severné Mariány | Foreign sales corporation Offshore banking corporation (Zahraničný) trust |

Marshallove ostrovy | Trust (správcovská spoločnosť) |

Maurícius | Trust (správcovská spoločnosť) Global business company cat. 1 and 2 |

Mikronézia | Spoločnosť Obchodná spoločnosť (Zahraničný) trust |

Nauru | Trusts/nominee company Company Partnership Spoločnosť jedného vlastníka Závet cudzinca Majetkové práva cudzincov Iná forma podnikania dohodnutá s vládou |

Nová Kaledónia | Société (spoločnosť) Société civile (spoločnosť podľa občianskeho práva) Société de personnes (obchodná spoločnosť) Joint venture (podnik so zahraničnou majetkovou účasťou) Majetkové práva mŕtvej osoby (Zahraničný) trust |

Niue | Trust (správcovská spoločnosť) International business company |

Panama | Fideicomiso (trust) Fundación de interés privado (nadácia) |

Palau | Company Partnership Spoločnosť jedného vlastníka Zastupiteľská kancelária Credit union (finančné družstvo) Cooperative (Zahraničný) trust |

Filipíny | Trust (správcovská spoločnosť) |

Portoriko | Estate (správa majetkových práv) Trust (správcovská spoločnosť) International banking entity |

Svätý Krištof a Nevis | Trust (správcovská spoločnosť) Foundation Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti |

Svätá Lucia | Trust (správcovská spoločnosť) |

Svätý Vincent a Grenadíny | Trust (správcovská spoločnosť) |

Samoa | Trust (správcovská spoločnosť) International trust International company Offshore bank Offshore insurance company International partnership Limited partnership |

Seychely | Trust (správcovská spoločnosť) International business company |

Singapur | Trust (správcovská spoločnosť) |

Šalamúnove ostrovy | Company Partnership Trust (správcovská spoločnosť) |

Južná Afrika | Trust (správcovská spoločnosť) |

Tonga | Trust (správcovská spoločnosť) |

Tuvalu | Trust (správcovská spoločnosť) Provident fund |

Spojené arabské emiráty | Trust (správcovská spoločnosť) |

Americké Panenské ostrovy | Trust (správcovská spoločnosť) Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti |

Uruguaj | Trust (správcovská spoločnosť) |

Vanuatu | Trust (správcovská spoločnosť) Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti International company |

2. Právnické osoby a právne subjekty , ktorých miesto skutočného vedenia je v krajine alebo jurisdikcii uvedenej v článku 17 ods. 2 a na ktoré sa do prijatia predpisov rovnocenných s predpismi podľa článku 4 ods. 2 v tejto krajine alebo jurisdikcii uplatňuje ustanovenie článku 2 ods. 3:

Andorra | Trust (správcovská spoločnosť) |

Anguilla | Trust (správcovská spoločnosť) |

Aruba | Stichting (nadácia) Spoločnosti s výhodami zahraničnej spoločnosti |

Britské Panenské ostrovy | Trust (správcovská spoločnosť) International business company |

Kajmanie ostrovy | Trust (správcovská spoločnosť) Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti |

Guernsey | Trust (správcovská spoločnosť) Spoločnosť s nulovou daňou |

Man | Trust (správcovská spoločnosť) |

Jersey | Trust (správcovská spoločnosť) |

Lichtenštajnsko | Anstalt (trust) Stiftung (nadácia) |

Monako | Trust (správcovská spoločnosť) Fondation (nadácia) |

Montserrat | Trust (správcovská spoločnosť) |

Holandské Antily | Trust (správcovská spoločnosť) Stichting (nadácia) |

San Maríno | Trust (správcovská spoločnosť) Fondazione (nadácia) |

Švajčiarsko | Trust (správcovská spoločnosť) Nadácia |

Turks a Caicos | Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti Limited partnership Trust (správcovská spoločnosť) |

PRÍLOHA II

Zoznam členských štátov, ktoré aspoň na požiadanie prideľujú fyzickým osobám usadeným na svojom území daňové identifikačné číslo na daňové účely bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť

ČLENSKÝ ŠTÁT | ŠTRUKTÚRA | FORMÁT | DOSTUPNOSŤ DIČ v úradnej dokumentácii |

BE - Belgicko | RRMMDD XXX XX | 1 blok 11 číslic. Prvých 6 označuje dátum narodenia, nasledujúce 3 sú poradovým číslom a posledné 2 sú kontrolným kľúčom. | Preukaz totožnosti Cestovný pas |

BG - Bulharsko | 9999999999 | 1 blok 10 číslic. Posledná je plánovaný údaj známy ako „jednotné občianske číslo“ | Preukaz totožnosti Cestovný pas |

CZ - Česko | 999999999 9999999999 | 1 blok 9 alebo 10 číslic. Šiesta a siedma číslica môže byť oddelená lomkou. | Preukaz totožnosti Cestovný pas Vodičský preukaz |

DK - Dánsko | DDMMRR-9999 | 1 blok 10 číslic s pomlčkou medzi šiestou a siedmou číslicou. | Cestovný pas |

DE - Nemecko | 999999999999 | 1 blok najviac 12 číslic. Číslice môžu byť oddelené lomkami. | N[12] |

EE - Estónsko | 99999999999 | 1 blok 11 číslic. | Preukaz totožnosti Cestovný pas Vodičský preukaz |

IE - Írsko | 9999999L(W) | 7 číslic, za ktorými nasledujú 1 alebo 2 písmená. Ak sú 2 písmená, druhé je „W“. Prvé je kontrolné písmeno vypočítané algoritmom. | Dokument Úradu komisárov príjmov (Office of Revenue Commissioners) Dokument Úradu sociálnych vecí a rodiny |

EL - Grécko | 999999999 | 1 blok 9 číslic, 8 „normálnych“ a 1 „kontrolná číslica“ | N |

ES - Španielsko | 1) 99999999A 2) X9999999A M0000001A L0000001A K0000001A 3) E99999999 G99999999 H99999999 | 1) Štandardné DIČ prideľované španielskym štátnym príslušníkom pozostáva z 9 znakov: - 8 číslic - jedno kontrolné písmeno 2) ďalšie DIČ prideľované konkrétnym druhom fyzických osôb a cudzím štátnym príslušníkom so španielskym preukazom totožnosti pozostáva z reťazca 9 znakov: - 1 písmeno označujúce druh fyzickej osoby - 7 číslic - 1 kontrolné písmeno. 3) DIČ právnických osôb usadených v Španielsku pozostáva z: - 1 písmena: E, G alebo H, - 7 číslic - 1 koncovej kontrolnej číslice | Preukaz totožnosti Cestovný pas |

IT - Taliansko | LLLLLL99L99L999L | Daňové číslo fyzických osôb je blok 16 alfanumerických znakov. | Zdravotný preukaz Daňový preukaz |

CY - Cyprus | 99999999L | 1 blok 8 číslic a 1 písmena. Písmeno na konci sa vypočíta ako kontrolné písmeno. | N |

LV - Lotyšsko | DDMMRR99999 "9"9999999999 | 1 blok 11 číslic (DDMMRR: dátum narodenia) 1 blok 11 číslic (prvá číslica je vždy „9“) prideľuje sa fyzickým osobám, ktoré nemajú DIČ „DDMMRR99999“ | Cestovný pas Vodičský preukaz |

LT - Litva | 99999999999 9999999999 | 1 blok 11 číslic. DIČ s 10 číslicami je určený fyzickým osobám, ktoré nemajú DIČ s 11 číslicami. | Preukaz totožnosti Cestovný pas |

HU - Maďarsko | 99999999 | DIČ pre fyzické osoby je 1 blok 10 číslic. Kód spoločnosti je blok 8 číslic. | N |

MT - Malta | 999L 999999999 | DIČ je číslo preukazu totožnosti fyzickej osoby. Od 3 do 7 číslic + písmeno (M, G, A, P, L, H, B alebo Z). Osobám, ktoré nemajú maltský preukaz totožnosti, vydáva DIČ Inland Revenue Department (Ministerstvo vnútorných príjmov). Je to 9 miestne číslo, v ktorom sú 2 posledné číslice kontrolné číslice. Tieto osoby môžu požiadať príslušný orgán o vydanie preukazu totožnosti. Po jeho vydaní sa jeho číslo používa ako DIČ, ako pri osobách usadených na Malte. | Preukaz totožnosti Cestovný pas[13] |

NL - Holandsko | 999999999 | 1 blok 8 alebo 9 číslic. Ak pozostáva DIČ z 8 číslic, musíte na jeho začiatok uviesť „0“. | Preukaz totožnosti Cestovný pas Vodičský preukaz |

AT - Rakúsko | 999999999[14] | 1 blok 9 číslic s kontrolnou číslicou na poslednom mieste. | N[15] |

PL - Poľsko | 9999999999 | 1 blok 10 číslic, v ktorom sa kontrolná číslica na poslednom mieste vypočíta pomocou algoritmu. | N |

PT - Portugalsko | 999999999 | 1 blok 9 číslic, v ktorom sa kontrolná číslica na poslednom mieste vypočíta pomocou algoritmu. | N |

RO - Rumunsko | 9999999999999 | 1 blok 13 číslic. Kontrolná číslica sa vypočíta pomocou algoritmu. | Preukaz totožnosti Cestovný pas |

SI - Slovinsko | 99999999 | 1 blok 8 náhodných číslic (prvá číslica nemôže byť 0). Číslica na ôsmom mieste je kontrolné číslo. | N |

SK - Slovensko | 9999999999 | 1 blok 10 číslic. | N |

FI - Fínsko | DDMMRR(+,-,A) 999 (L/9) 9999999-9 | 1 blok 11 znakov tvorí: dátum narodenia DDMMRR, znak (+, -, A), osobné číslo 999, kontrolný znak L/9. Kód spoločností je blok 7 číslic a 1 kontrolného písmena (9999999-L), kde 9999999 je poradové číslo a L je kontrolné písmeno. | Preukaz totožnosti Cestovný pas Vodičský preukaz[16] |

SE - Švédsko | RRMMDD-NNNX | RRMMDD je dátum narodenia, NNN je rodné číslo; X je kontrolná číslica. Rodné číslo mužov je nepárne číslo, žien párne. Kontrolná číslica sa vypočíta automaticky na základe dátumu narodenia a rodného čísla. | Preukaz totožnosti Cestovný pas Vodičský preukaz |

UK - Spojené kráľovstvo | UTR: 99999 99999 NINO: LL999999(A/B/C/D/medzera) | V Spojenom kráľovstve neexistuje DIČ, ale 2 kvázi DIČ takto: 1. UTR (Unique Taxpayer Reference - jedinečný kód daňovníka), má zvyčajne 11 miest vo formáte 1.-5. číslice, 6. medzera, 7.-11. číslice. 2. NINO (National Insurance Number – číslo národného poistenia) ktoré má zvyčajne 9 znakov: na 1. a 2. mieste sú písmená (okrem D, F, I, O, Q, U alebo V, alebo kombinácií FY, GB, NK alebo TN), na 3. až 8. mieste sú číslice a konečný znak A, B, C, D alebo medzera. | Cestovný pas |

PRÍLOHA III

Zoznam „vyplácajúcich zástupcov po prijatí“ podľa článku 4 ods. 2

ÚVODNÁ POZNÁMKA

Zoznam trustov a podobných právnych subjektov je uvedený pri členských štátoch, ktoré nemajú domáci fiškálny režim zdaňovania príjmov prijímaných v mene týchto právnych subjektov osobou, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva, v prvom rade hospodári s majetkom a príjmom tohto subjektu a má bydlisko na území uvedeného členského štátu. V tomto zozname sú uvedené trusty a podobné právne subjekty, ktorých miesto skutočného vedenia ich hnuteľných aktív je v týchto krajinách (bydliska hlavného poručníka alebo iného správcu trustu zodpovedného za hnuteľné aktíva), bez ohľadu na právne predpisy, podľa ktorých boli tieto trusty alebo podobné právne subjekty založené.

Krajiny | Zoznam právnických osôb a právnych subjektov | Poznámky |

Belgicko | - Société de droit commun / maatschap (občiansko-právna alebo obchodná spoločnosť bez akejkoľvek právnej subjektivity) - Société momentanée / tijdelijke handelsvennootschap (spoločnosť bez právnej subjektivity, ktorej účelom je uskutočniť jednu alebo niekoľko konkrétnych obchodných operácií) - Société interne / stille handelsvennootschap (spoločnosť bez právnej subjektivity, prostredníctvom ktorej má jedna alebo viaceré osoby záujem na operáciách, ktoré jedna alebo viaceré iné osoby riadia v ich mene) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Pozri §§ 46, 47 a 48 belgického Obchodného zákonníka. Tieto „spoločnosti“ (ktorých názov je uvedený vo francúzštine a holandčine) nemajú právnu subjektivitu a z daňového hľadiska je na ne možné uplatňovať transparentný prístup. |

Bulharsko | - Drujestvo sys specialna investicionna cel (účelová investičná spoločnosť) -Investicionno drujestvo (investičná spoločnosť, na ktorú sa nevzťahuje článok 6) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Subjekt je vyňatý z výberu dane z príjmu právnických osôb V Bulharsku môžu trusty emitovať akcie a sú vyňaté z výberu dane z príjmu právnických osôb. |

Česko | - Veřejná obchodní společnost (veř. obch. spol. alebo V.O.S.) - Sdružení (združenie) - Družstvo - Evropské hospodářské zájmové sdružení (EHZS) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Dánsko | - Interessentskaber (verejná obchodná spoločnosť) - Kommanditselskaber (komanditná spoločnosť) - Partnerselskaber (spoločnosť s ručením obmedzeným) - EIGEuropæisk økonomisk firmagrupper (EØFG) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Nemecko | - Gesellschaft bürgerlichen Rechts (občiansko-právna spoločnosť) - Kommanditgesellschaft — KG, offene Handelsgesellschaft — OHG (obchodné spoločnosti) - Europäische Wirtschaftliche Interessenvereinigung (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) |

Estónsko | - Täisühing- TÜ (verejná obchodná spoločnosť) - Usaldusühing-UÜ (komanditná spoločnosť) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Verejným obchodným spoločnostiam a komanditným spoločnostiam sa ako samostatne zdaniteľným subjektom zdaňuje akékoľvek rozdeľovanie, ktoré sa považuje za výplatu dividend (podliehajúcu zdaneniu). |

Írsko | - Partnership and investment club (partnerský a investičný klub) - Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) | Poručníkovi usadenému v Írsku sa zdaňuje príjem z trustu. |

Grécko | - Omorrythmos Eteria (OE) (verejná obchodná spoločnosť) - Eterorythmos Eteria (EE) (komanditná spoločnosť) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Až do 50 % zisku spoločností sa však zdaňuje spoločníkom, ktorí sú fyzickými osobami, príslušnou sadzbou dane z príjmu fyzických osôb. |

Španielsko | Subjekty, ktoré podliehajú systému výberu dane zo ziskov: - Sociedad civil con o sin personalidad jurídica (občiansko-právna spoločnosť s právnou subjektivitou alebo bez nej) - Agrupación europea de interés económico (AEIE) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - Herencias yacentes (Správa majetkových práv mŕtvej osoby) - Comunidad de bienes (spoločné vlastníctvo) - Iné subjekty bez právnej subjektivity, ktoré tvoria samostatnú hospodársku jednotku alebo samostatnú skupinu aktív (článok 35 ods. 4 Ley General Tributaria). - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Francúzsko | Société en participation (Joint venture) - Société ou association de fait (spoločnosť de facto) - Indivision (spoločné vlastníctvo) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Taliansko | - Società semplice (občiansko-právna spoločnosť a asimilovaný subjekt) - Neobchodný subjekt bez právnej subjektivity - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Do kategórie subjektov, s ktorými sa zaobchádza ako so „società semplici“ patrí: „società di fatto“ (neobvyklá spoločnosť alebo spoločnosť „de facto“), ktorej účelom nie je obchodná činnosť, a „associazioni“ (združenia) organizované umelcami alebo odborníkmi na výkon svojho umenia alebo povolania vo formách združení bez právnej subjektivity Kategória nekomerčných subjektov bez právnej subjektivity je rozsiahla a môžu do nej patriť rôzny druhy organizácií: združenia, odbory, výbory, neziskové organizácie a iné. |

Cyprus | - Syneterismos (verejná obchodná spoločnosť) - syndesmos alebo somatio (združenie) - Synergatikes (družstvo) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt - Ekswxwria Eteria (zahraničná spoločnosť) | Trusty vytvorené v pôsobnosti cyperského právneho systému sa považujú za transparentné subjekty podľa vnútroštátnych právnych predpisov. |

Lotyšsko | - Pilnsabiedrība (verejná obchodná spoločnosť) - Komandītsabiedrība (komanditná spoločnosť) - Eiropas Ekonomisko interešu grupām (EEIG) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - Biedrības un nodibinājumi (združenie a nadácia); - Lauksaimniecības kooperatīvi (poľnohospodárske družstvo) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Litva | - Europos ekonominių interesų grupės (EEIG) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - Asociacija (združenie) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Úroky a kapitálové zisky z akcií a obligácií združení sú vyňaté z výberu dane právnických osôb. |

Luxembursko | - Société en nom collectif (verejná obchodná spoločnosť) - Société en commandite simple (komanditná spoločnosť) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Maďarsko | - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Maďarsko uznáva trusty ako „právnické osoby“ podľa vnútroštátnych predpisov |

Malta | - Soċjetà in akomonditia (spoločnosť „en commandite“), ktorej imanie sa nedelí na akcie - Arrangement in participation (združenie „en participation“) - Investičný klub - Soċjetà Kooperattiva (družstevná spoločnosť) | Spoločnosti „en commandite“, ktorých kapitál je rozdelený na akcie podliehajú všeobecnej dani z príjmu právnických osôb. |

Holandsko | - Vennootschap onder firma (verejná obchodná spoločnosť) - Commanditaire vennootschap (komanditná spoločnosť) - Europese economische samenwerkingsverbanden (EESV) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) | Verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti a EZHZ sú transparentné na daňové účely. |

- Vereiniging (združenie) - Stichting (nadácia) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Verenigingen (združenia) a stichtingen (nadácie) sú vyňaté z daňovej povinnosti, pokiaľ neobchodujú a nepodnikajú. |

Rakúsko | - Personengesellschaft (obchodná spoločnosť) - Offene Personengesellschaft (verejná obchodná spoločnosť) - Kommanditselskaber (komanditná spoločnosť) - Gesellschaft nach bürgerlichem Recht, GesBR (občiansko-právna spoločnosť) - Offene Erwerbsgesellschaft (OEG) (otvorená odborná spoločnosť) - Kommandit-Erwerbsgesellschaft (komanditná odborná spoločnosť) - Stille Gesellschaft (tichá spoločnosť) - Einzelfirma (spoločnosť jedného vlastníka) - Wirtschaftliche Interessenvereinigung (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - Privatstiftung (súkromná nadácia) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Spoločnosť sa považuje za transparentnú dokonca aj ak sa posudzuje ako subjekt na účely výpočtu zisku. Zaobchádza sa s ňou ako s normálnou „obchodnou spoločnosťou“. Zdaňuje sa ako spoločnosť, príjem z úrokov sa zdaňuje zníženou sadzbou 12,5 %. |

Poľsko | - Spólka jawna (Sp. j.) (verejná obchodná spoločnosť) - Spólka komandytowa (Sp. k.) (komanditná spoločnosť) - Spólka komandytowo-akcyjna (S.K.A.) (akciová komanditná spoločnosť) - Spólka partnerska (Sp. p.) (odborná spoločnosť) - Europejskie ugrupowanie interesów gospodarczych (EUIG) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Portugalsko | - Sociedade civil (občiansko-právna spoločnosť), ktorá nie je registrovaná ako obchodná spoločnosť - Registrované firmy vykonávajúce vyhradené odborné činnosti, v ktorých sú všetci spoločníci osoby s kvalifikáciou v tom istom odbore - Agrupamento de Interesse Económico (AIE)(domáce združenie hospodárskych záujmov) - Agrupamento Europeu de Interesse Económico (AEIE) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - Sociedada gestora de participacoes sociais (SGPS) (Holdingové spoločnosti, ktoré buď kontroluje príbuzenská skupina alebo v plnom rozsahu vlastní 5 alebo menej spoločníkov) - Herança jacente (Správa majetkových práv mŕtvej osoby) - Nezaregistrované združenie - Zahraničná spoločnosť prevádzkovaná v zónach voľného obchodu na Madeire alebo na azorskom ostrove Santa Maria - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Daňovo transparentné sú občiansko-právne spoločnosti neregistrované ako obchodné spoločnosti, registrované firmy vykonávajúce vyhradené odborné činnosti, ACE (druh registrovaných podnikov so zahraničnou účasťou), EZHZ a spoločnosti, ktorých aktíva buď kontroluje príbuzenská skupina alebo v plnom rozsahu vlastní 5 alebo menej spoločníkov. Ostatné registrované spoločnosti sa považujú za obchodné spoločnosti a zdaňujú sa podľa všeobecných predpisov o dani z príjmu právnických osôb. Zahraničné spoločnosti prevádzkované v zónach voľného obchodu na Madeire alebo na azorskom ostrove Santa Maria sú vyňaté z výberu dane z príjmov právnických osôb a zrážkovej dane z dividend, úrokov, licenčných poplatkov a podobných príjmov platených zahraničnej materskej firme. Jedinými trustmi, povolenými podľa portugalských právnych predpisov, sú trusty zriadené právnickými osobami podľa zahraničného práva v Medzinárodnom obchodnom stredisku na Madeire a ich aktíva tvoria autonómnu súčasť materskej právnickej osoby, ktorá koná ako poručník. |

Rumunsko | - Združenie (spoločnosť) - Cooperative (družstvo) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Slovinsko | - Samostojni podjetnik (spoločnosť jedného vlastníka) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Slovensko | - Verejná obchodná spoločnosť - Európske združenie hospodárskych záujmov (European Economic interest grouping (EEIG)) - Komanditná spoločnosť - Združenie - Subjekty, ktoré nie sú zriadené na účely podnikania: komory odborníkov, dobrovoľné občianske združenia, nadácia - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt | Daňový základ sa najprv vypočíta pre celú komanditnú spoločnosť a potom sa prideľuje komplementárom a komanditistom. Podiely na zisku prijaté komplementármi spoločnosti sa zdaňujú na úrovni komplementárov. Zvyšný príjem komanditistov sa najprv zdaňuje na úrovni spoločnosti podľa predpisov o obchodných spoločnostiach. Daňová výnimka sa vzťahuje aj na príjmy plynúce z činností, ktorých účelom je zriadenie organizácie, okrem príjmu, ktorý podlieha zrážkovej dani. |

Fínsko | - yksityisliike (neregistrovaná firma) - avoin yhtiö / öppet bolag (spoločnosť) - kommandiittiyhtiö / kommanditbolag (komanditná spoločnosť) - kuolinpesä / dödsbo (Správa majetkových práv mŕtvej osoby) - eurooppalaisesta taloudellisesta etuyhtymästä (ETEY) / europeiska ekonomiska intressegrupperingar (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ)) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Švédsko | - handelsbolag (verejná obchodná spoločnosť) - kommanditbolag (komanditná spoločnosť) - enkelt bolag (prostá obchodná spoločnosť) - „Trust“ alebo iný podobný právny subjekt |

Spojené kráľovstvo | - General partnership (verejná obchodná spoločnosť) - Limited partnership (komanditná spoločnosť) - Limited liability partnership (spoločnosť s ručením obmedzeným) - EZHZ - Investičný klub (v ktorom majú členovia konkrétne podiely na aktívach) | Verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a EZHZ sú transparentné na daňové účely. |

(3) Dopĺňa sa táto príloha V:

„PRÍLOHA V

Zoznam položiek údajov poskytovaných členskými štátmi

Komisii na štatistické účely

1. Ekonomické údaje

1.1. Zrážková daň:

Za Belgicko, Luxembursko a Rakúsko (pokiaľ uplatňujú prechodné ustanovenia uvedené v kapitole III), celková suma spoločných daňových príjmov z výberu zrážkovej dane ročne v členení podľa členského štátu bydliska vlastníkov požitkov.

Za Belgicko, Luxembursko a Rakúsko (pokiaľ uplatňujú prechodné ustanovenia uvedené v kapitole III), celková suma daňových príjmov z výberu zrážkovej dane ročne podľa článku 11 ods. 5 ročne, spoločných s inými členskými štátmi.

Údaje o celkových sumách vybratej zrážkovej dane v členení podľa členského štátu bydliska vlastníkov požitkov by sa mali posielať aj národným inštitúciám, ktoré zostavujú štatistiky platobnej bilancie.

1.2. Suma vyplácaných úrokov/výnosov z predaja:

Za členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie alebo využívajú možnosť dobrovoľného zverejnenia údajov podľa článku 13, suma vyplatených úrokov na ich území, ktorá podlieha výmene informácií podľa článku 9, v členení podľa členského štátu alebo závislého a pridruženého územia bydliska vlastníkov požitkov.

Za členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie alebo využívajú možnosť dobrovoľného zverejnenia údajov podľa článku 13, suma výnosov z predaja na ich území, ktorá podlieha výmene informácií podľa článku 9, v členení podľa členského štátu alebo závislého a pridruženého územia bydliska vlastníkov požitkov.

Za členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie alebo využívajú mechanizmus dobrovoľného zverejnenia údajov, suma vyplatených úrokov, ktorá podlieha výmene informácií v členení podľa kategórií druhu vyplatených úrokov stanovených v článku 8 ods. 2.

Údaje, ktoré sa týkajú celkových súm vyplatených úrokov a výnosov z predaja, členené podľa členského štátu bydliska vlastníkov požitkov, by sa mali oznamovať aj národným inštitúciám, ktoré zostavujú štatistiky platobnej bilancie.

1.3. Vlastník požitkov:

Za všetky členské štáty počet vlastníkov požitkov, ktorí majú bydlisko v iných členských štátoch a závislých a pridružených územiach, v členení podľa členského štátu alebo závislého a pridruženého územia bydliska.

1.4. Vyplácajúci zástupcovia:

Za všetky členské štáty počet vyplácajúcich zástupcov (v každom odosielajúcom členskom štáte) zapojených do výmeny informácií alebo vyberania zrážkovej dane na účely smernice.

1.5. Vyplácajúci zástupcovia po prijatí:

Za všetky členské štáty počet vyplácajúcich zástupcov po prijatí, ktorí prijali výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 4. Toto sa týka tak odosielajúcich členských štátov, v ktorých boli úroky vyplatené vyplácajúcim zástupcom po prijatí s miestom skutočného vedenia v iných členských štátoch, ako aj prijímajúcich členských štátov, ktoré majú tieto právnické osoby alebo právne subjekty na svojom území.

2. Technické údaje

2.1. Záznamy:

Za členské štáty zapojené do výmeny informácií alebo využívajúce ustanovenie článku 13 o dobrovoľnom zverejňovaní údajov počet odoslaných a prijatých záznamov. Jeden záznam znamená jednu výplatu jednému vlastníkovi požitkov.

2.2. Upravené/opravené záznamy:

Počet a percento záznamov s neplatnou syntaxou, ktoré možno spracovať;

počet a percento záznamov s neplatnou syntaxou, ktoré nemožno spracovať;

počet a percento neupravovaných záznamov;

počet a percento záznamov opravených na požiadanie;

počet a percento záznamov opravených z vlastného podnetu;

počet a percento úspešne upravených záznamov.

3. Voliteľné údaje:

3.1 – Za členské štáty suma vyplatených úrokov právnickým osobám alebo právnym subjektom, ktorá podlieha výmene informácií podľa článku 4 ods. 2 v členení podľa členského štátu miesta ich skutočného vedenia.

3.2 – Za členské štáty suma výnosov z predaja vyplatených právnickým osobám alebo právnym subjektom, ktorá podlieha výmene informácií podľa článku 4 ods. 2 v členení podľa členského štátu usadenia subjektu.

3.3. – Príslušné podiely celkovej sumy dane vybranej ročne od tuzemských daňovníkov z úrokov, ktoré im vyplatili domáci vyplácajúci zástupcovia a zahraniční vyplácajúci zástupcovia.“[pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic]

[1] Ú. v. ES L 336, 27.12.1977, s. 15.

[2] Ú. v. EÚ C XXX, XX.XX.2008, s. XX.

[3] Ú. v. EÚ C XXX, XX.XX.2008, s. XX.

[4] Ú. v. EÚ C XXX, XX.XX.2008, s. XX.

[5] Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38.

[6] KOM(2008) 552 v konečnom znení, dokument Rady č. 13124/08 FISC 117.

[7] Dokument Rady č. 13898/00, ktorým sa prijímajú zmeny dokumentu Rady č. 13555/00.

[8] Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

[9] Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3.

[10] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[11] Ú.v. ES 309, 25.11.2005, s.15.

[12] DIČ sa môže zmeniť, ak osoba zmení bydlisko.

[13] Na MT osoby, ktoré tam nemajú bydlisko, dostávajú identifikačné číslo, ktoré sa uvádza na bankových výpisoch.

[14] „9“ označuje číslicu;„L“ označuje písmeno;„DDMMRR“ označuje dátum (deň, mesiac, rok).

[15] DIČ sa môže zmeniť, ak osoba zmení bydlisko.

[16] DIČ v preukaze totožnosti a cestovnom pase je zakódované, ale vo vodičskom preukaze je v nekódovanej podobe. Samostatne zárobkovo činné osoby môžu mať druhé DIČ.