Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Priebežná správa o plnení plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010)
/* KOM/2008/0760 v konečnom znení */
| BG | ES | CS | DA | DE | ET | EL | EN | FR | GA | IT | LV | LT | HU | MT | NL | PL | PT | RO | SK | SL | FI | SV |
| html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | html | |
| doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc | doc |
| Dvojjazyčné zobrazenie: BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR HU IT LT LV MT NL PL PT RO SK SL SV |
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |
Brusel, 26.11.2008
KOM(2008) 760 v konečnom znení
OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Priebežná správa o plnení plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006 – 2010)
1. ÚVOD
Päťdesiat rokov politiky Spoločenstva na podporu rovnosti žien a mužov zlepšilo situáciu žien. Vo viacerých oblastiach však nerovnosť stále pretrváva a vývoj, najmä v súvislosti s globalizáciou a demografickými zmenami, prináša nové výzvy, aby sa dosiahla rovnosť žien a mužov.
V rámci spoločnej činnosti je na Európskej únii a členských štátoch, aby prispievali k rovnosti žien a mužov. Plán prijatý v marci 2006[1] obsahuje záväzky Komisie, pokiaľ ide o podporu rovnosti žien a mužov, na obdobie rokov 2006 – 2010. Takisto marci 2006 Európska rada v Európskom pakte pre rodovú rovnosť[2] vyzvala členské štáty, aby viac zohľadňovali rovnosť žien a mužov a podporovali ciele tohto plánu.
V tomto pláne Komisia oznámila opatrenia, ktoré chcela uskutočniť v šiestich oblastiach politiky, ktorými sú rovnaká ekonomická nezávislosť pre ženy a pre mužov, zosúladenie súkromného a pracovného života, rovnaké zastúpenie pri rozhodovaní, odstraňovanie akéhokoľvek násilia založeného na rodovej príslušnosti, odstraňovanie rodových stereotypov a presadzovanie rodovej rovnosti vo vonkajšej a rozvojovej politike. Komisia sa takisto zaviazala, že zabezpečí monitorovanie a hodnotenie plánu. Od prijatia plánu sa vypracovali dva pracovné programy[3]. V tejto priebežnej správe sa uvádzajú informácie o tom, ako od marca 2006 prispeli uvedené opatrenia k dosiahnutiu cieľov stanovených v pláne. Konečné hodnotenie plánu je naplánované na rok 2010.
2. DOSIAHNUTIE CIEľOV PLÁNU
2.1. Dosiahnutie ekonomickej nezávislosti žien a mužov
Plán opätovne potvrdil, že ekonomická rovnosť žien a mužov sa môže dosiahnuť iba v prípade väčšej zamestnanosti žien. Cieľ 60 % zamestnanosti žien sa v Únii dosiahne pravdepodobne v roku 2010. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov však zostáva značný (15 %). V oznámení „ Boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov “[4] sa zdôraznil záväzok Komisie odstrániť tieto rozdiely a navrhli sa možné opatrenia. Komisia sa takisto zaviazala analyzovať súčasný legislatívny rámec s cieľom zistiť, či je ho potrebné revidovať, aby sa posilnila jeho účinnosť. Právne predpisy však nestačia na odstránenie tohto stále komplexného javu, ktorý je spôsobený najmä veľkým počtom žien v najmenej platených alebo najmenej istých zamestnaniach. Ide takisto o zvýšenie kvality zamestnanosti žien, čo je oblasť, ktorú vyzdvihla správa o rovnosti žien a mužov z roku 2008[5].
Mnohé iniciatívy uvedené v pláne sa uskutočnili s cieľom zohľadniť otázky týkajúce sa rovnosti v novom cykle stratégie pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2008 – 2010. Analýza vnútroštátnych opatrení, ktoré sa prijali na vykonávanie politiky rovnosti v rámci Lisabonskej stratégie, ukázala, že tejto politike sa venovalo príliš málo pozornosti. V tejto súvislosti členské štáty privítali vydanie príručky pre začlenenie rovnosti žien a mužov do politík zamestnanosti[6].
Na zvýšenie zamestnanosti je potrebné naplno využiť potenciál pracovnej sily, ktorú ženy predstavujú, a zvýšiť zapojenie všetkých hospodárskych subjektov. Komisia analyzovala ťažkosti, s ktorými sa stretávajú ženy, keď chcú viesť podniky, a podporila najmä sieť podnikateliek . Komisia nedávno prijala nariadenie, ktorým sa v zásade rozširuje schvaľovanie štátnej pomoci najmä pre nové podniky založené ženami[7]. V rámci sociálnej zodpovednosti podnikov boli takisto podporené postupy, ktorých cieľom je podporovať väčšiu rovnosť žien a mužov.
Starnutie obyvateľstva, ktoré má vplyv najmä na životaschopnosť systémov sociálnej ochrany , si vyžaduje modernizáciu, ktorá by zohľadnila situáciu žien a mužov. Z tohto dôvodu Komisia analyzovala, ako sa dodržiaval cieľ rovnosti žien a mužov v národných programoch otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania[8], a vypracovala príručku na posilnenie schopnosti subjektov podporovať rovnosť v týchto politikách[9].
Potreby žien a mužov v oblasti zdravia a prístup k starostlivosti sa zobrali do úvahy v súvislosti s otvorenou metódou koordinácie v sektore zdravia a dlhodobej starostlivosti. V spoločnej správe o sociálnej ochrane a začlenení[10] sa pripomenuli rozdiely medzi ženami a mužmi v oblasti celkového zlepšenia zdravia a prístupu k zdravotnej starostlivosti v závislosti od sociálnych skupín. Stratégia Únie týkajúca sa zdravia (2008 – 2013)[11] vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitné dimenzie zdravia žien a mužov. Akčný program pre zdravie[12] je určený na zlepšenie vedomostí týkajúcich sa potrieb žien a mužov v oblasti verejného zdravia a na podporu iniciatív na zníženie nerovností medzi ženami a mužmi.
U žien je väčšie riziko ako u mužov, že sa ocitnú v chudobe. Z tohto dôvodu sa stanovili za cieľovú skupinu Európskeho roka boja proti chudobe (2010). Ženy patria k znevýhodneným skupinám a často sú predmetom viacnásobnej diskriminácie. Úvahy o budúcnosti politík boja proti diskriminácii[13] sa inšpirovali skúsenosťami z Európskeho roka rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) s cieľom vyzdvihnúť potrebu boja proti všetkým formám diskriminácie. Opatrenia na podporu rómskej komunity takisto ukázali, že otázky týkajúce sa rovnosti je potrebné začleniť do všetkých používaných nástrojov.
Nerovnosť sa týka najmä žien patriacich k etnickým menšinám a prisťahovalkýň , ktoré predstavujú väčšinu migrujúceho obyvateľstva v Únii[14]. Táto situácia sa zohľadnila vo vymedzení stratégie pre migračnú politiku[15], najmä pokiaľ ide o účasť žien na trhu práce a ochranu žien, ktoré sú obeťami obchodu s ľuďmi. Komisia venovala pozornosť situácii žien pri monitorovaní transpozície smernice[16] o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín v Európskej únii, ako aj pri príprave rámcovej smernice[17] o právach migrujúcich pracovníkov prijatých do EÚ na účely vysokokvalifikovaného zamestnania.
Podpora rovnosti žien a mužov zahŕňa mobilizáciu všetkých prostriedkov. Európske fondy na roky 2007 – 2013 týkajúce sa politiky súdržnosti[18] [19] [20], rozvoja vidieka[21] a rybného hospodárstva[22] sú dôležitými pákami pre politiku rovnosti vo viacerých oblastiach. V rámci rokovaní o programoch Komisia vyzvala členské štáty, aby začlenili ciele rovnosti s cieľom uľahčiť prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, podporovať účasť na rozhodovaní a posilniť zosúladenie pracovného a súkromného života.
2.2. Zlepšenie zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života
Napriek tomu, že zamestnanosť žien a mužov je vyrovnanejšia, ženy naďalej nesú hlavnú zodpovednosť za rodinu a domácnosť. Ciele v oblasti zamestnanosti možno dosiahnuť posilnením politík, ktorých cieľom je zosúladiť pracovný, súkromný a rodinný život , aby sa čo najlepšie využil potenciál pracovnej sily v Únii. Komisia navrhla spoločné zásady „flexiistoty“[23] na podporu otvorenejších a flexibilnejších trhov práce, ktoré by boli prístupnejšie pre všetkých a umožňovali rovnaký prístup ku kvalitným pracovným miestam pre ženy aj mužov a ponúkali možnosti na zosúladenie profesijného a rodinného života.
Úvahy o nových demografických výzvach sa zameriavali na väčšiu rovnosť žien a mužov a modernizáciu rodinných politík s cieľom viac podporovať solidaritu medzi generáciami.[24] Komisia takisto podporila výmeny uskutočňované Európskou alianciou pre rodiny[25].
Nakoniec Komisia predstavila nový politický rámec so zámerom dosiahnuť „ väčšiu podporu zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života “[26] a so zámerom dosiahnuť ciele Únie pre rast a zamestnanosť.
Návrhy právnych predpisov[27] boli prijaté na jednej strane na podporu práva pracovníčok na materskú dovolenku[28] a na druhej strane na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania pre samostatne zárobkovo činné osoby a vypomáhajúcich manželov resp. vypomáhajúcich manželiek[29]. Komisia vyhodnotila pokrok dosiahnutý členskými štátmi, pokiaľ ide o cieľ zlepšiť dostupnosť zariadení starostlivosti o deti (pre 90 % detí vo veku od troch rokov až do školského veku a pre 33 % detí mladších ako tri roky)[30]. Komisia vo svojej správe[31] konštatovala, že iba malá časť členských štátov dosahuje tento cieľ. Odporučili sa opatrenia na rozvoj zariadení starostlivosti o deti a zahrnuli sa aj do politiky súdržnosti. Okrem toho sa konzultovalo so sociálnymi partnermi o potrebe zlepšenia právnych predpisov týkajúcich sa viacerých foriem dovolenky a začali sa rokovania o rodičovskej dovolenke.
2.3. Podpora rovnakej účasti žien a mužov na rozhodovaní
Účasť všetkých občanov a občianok na politických a rozhodovacích procesoch je demokratickou a hospodárskou nevyhnutnosťou, ako aj prioritným kritériom príslušnosti k Únii. Väčšie zapojenie žien do demokratických procesov je jednou z priorít programu Európa pre občanov[32]. Prijali sa iniciatívy[33] na podporu diskusií o európskych otázkach a účasti mladých ľudí a žien s cieľom sprostredkovať ich priania týkajúce sa Európy.
Na základe najnovších údajov správa o účasti žien a mužov na rozhodovaní v roku 2007 ukázala, že hoci sa dosiahol nepopierateľný pokrok, vo väčšine členských štátov, ako aj v rámci inštitúcií EÚ je účasť žien vo všetkých sférach moci nízka. Komisia podporovala činnosť členských štátov v tejto oblasti tým, že zozbierala, analyzovala a rozšírila porovnateľné údaje a podporovala siete medzi zúčastnenými stranami. Na tento účel bola vytvorená európska sieť na podporu žien na vedúcich politických a hospodárskych pozíciách . Sieť prvýkrát spojila zástupcov európskych sietí v tejto oblasti s cieľom konať synergicky.
Vo verejnom výskumnom sektore si Únia stanovila ako cieľ dosiahnuť 25 % účasť žien v zodpovedných pozíciách[34]. Tento cieľ sa prejavil v podobe viacerých opatrení. Programy vzdelávania a odbornej prípravy [35] zahŕňajú opatrenia na zníženie nerovnováhy vo vzdelávaní a vo vedeckých a technických povolaniach. V siedmom rámcovom programe pre výskum[36] sa zohľadňuje rovnosť žien a mužov. Analyzoval sa vývoj kariéry žien na podporu žien vo verejných výskumných inštitúciách, najmä prostredníctvom odborníkov na rozhodovanie v oblasti výskumu[37].
Zdôraznil sa prevažujúci počet mužov medzi pracovníkmi v sektore nových komunikačných technológií (ďalej len „NKT“) [38] a navrhla sa stratégia na podporu žien, aby si vybrali zamestnanie týkajúce sa NKT. Komisia takisto spolupracovala s vnútroštátnymi subjektmi v rámci kampane, ktorej cieľom je motivovať mladé ženy, aby si vybrali vedecké alebo inžinierske povolanie.
2.4. Odstránenie násilia založeného na rodovej príslušnosti a obchodovania s ľuďmi
Komisia je znepokojená počtom ženských obetí domáceho násilia, rozsahom obchodovania s ľuďmi a rozsahom prostitúcie a pretrvávaním trestných činov uskutočnených pod zámienkou tradícií a náboženstva.
Opatrenia na predchádzanie všetkým formám násilia páchaného najmä na ženách a na boj proti nemu bude pokračovať vďaka programu Daphne III[39] , ktorým sa bude podporovať úsilie členských štátov a MVO zamerané na obete a páchateľov násilných činov. Početné násilné činy medzi mladými ľuďmi takisto priviedli Komisiu k tomu, aby boj proti násiliu na ženách začlenila medzi projekty programu Mládež v akcii[40].
Akčný plán Únie na boj proti obchodovaniu s ľuďmi podporuje využívanie všetkých nástrojov. Bol vytvorený spoločný rámec určený na vymedzenie ukazovateľov a zber údajov o obchodovaní s ľuďmi[41] s cieľom lepšie spoznať rozsah tohto problému. Okrem toho Komisia predložila odporúčania týkajúce sa identifikácie obetí obchodovania s ľuďmi a pomoci týmto obetiam a podporila hlavných činiteľov a opatrenia, akým je napríklad Deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi.
2.5. Odstránenie stereotypov týkajúcich sa rodovej príslušnosti
Plán, ktorý vymedzil boj proti stereotypom ako prioritnú oblasť, pripomenul, že ženské a mužské stereotypy sú príčinou mnohých nerovností. Komisia ešte nedávno opätovne potvrdila, že je potrebné začleniť rovnosť žien a mužov do politík týkajúcich sa mládeže[42]. Program školského vzdelávania zacielený na spoluprácu medzi školami začlenil znižovanie nerovností medzi ženami a mužmi medzi svoje ciele.
Rodové stereotypy ovplyvňujú výber odboru vzdelávania a ako to Komisia[43] zdôraznila, spôsobujú, že ženy sú často najviac zastúpené v menej platených zamestnaniach. Ciele stanovené Európskou radou sú zamerané na 15 % zvýšenie počtu absolventov matematických, vedeckých a technologických odborov a zároveň na zníženie nerovnováhy medzi mužmi a ženami[44]. Na dosiahnutie týchto cieľov a celkové potlačenie stereotypov bola rovnosť žien a mužov začlenená ako osobitná priorita do programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy[45].
Stereotypný spôsob vnímania, najmä pokiaľ ide o schopnosť žien vykonávať niektoré funkcie v rámci podnikov, priviedla Komisiu k tomu, aby zaviedla opatrenia zamerané na zvyšovanie povedomia v podnikoch.
2.6. Podpora rodovej rovnosti mimo EÚ
Plán opätovne potvrdil záväzok Komisie týkajúci sa medzinárodne uznaných zásad rovnosti žien a mužov v miléniovej deklarácii o rozvoji a Pekinskej akčnej platforme .
Najmä stratégia Únie pre rovnosť žien a mužov v rozvojovej politike [46], na ktorú nadviaže akčný plán, podporila zohľadnenie rovnosti žien a mužov v oblasti rozvojovej spolupráce a vonkajších vzťahov EÚ. Presadzovanie rovnosti v stratégiách pre jednotlivé krajiny, vypracovaných v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu [47], bolo podporované prostredníctvom vypracovania programových usmernení a monitorovaním otázok týkajúcich sa rovnosti v národných plánoch.
Rovnosť žien a mužov sa takisto posilnila v rámci európsko-stredozemského partnerstva a istanbulský akčný rámec viedol k prijatiu viacerých záväzkov a k mobilizácii zdrojov na podporu práv žien a ich plnohodnotnej účasti v občianskej, politickej, sociálnej, hospodárskej a kultúrnej oblasti.
Prostredníctvom nového európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva [48] sa plánuje podporovať rovnosť a práva žien a mužov vo viacerých oblastiach, najmä pokiaľ ide o účasť žien na politickom živote, boj proti domácemu násiliu a mrzačenie pohlavných orgánov.
„ Iniciatívy na budovanie mieru “ a partnerstvo ES a OSN pre rozvoj a mier umožnili podporovať rôzne opatrenia týkajúce sa postavenia a úlohy žien v ozbrojených konfliktoch a v období po skončení konfliktu a uplatňovania rezolúcie Rady bezpečnosti OSN č. 1325. Najmä medzinárodná konferencia „Ženy: stabilizácia neistého sveta“, ktorú usporiadala Komisia, viedla ku konkrétnej politickej podpore v týchto oblastiach.
Jeden z pilierov tematického programu „ Investovanie do ľudí “[49] je venovaný rovnosti, aby sa mohli uskutočniť napríklad projekty týkajúce sa účasti žien na rozhodovacom procese alebo začleňovania rovnosti žien a mužov. Programy spolupráce s tretími krajinami takisto podporili úlohu žien v spoločnosti alebo projektov mobility mladých ľudí[50].
EÚ opätovne potvrdila zásady týkajúce sa rovnosti mužov a žien v európskom konsenze o humanitárnej pomoci [51] a vo svojom akčnom pláne[52] sa zaviazala, že bude podporovať účasť žien a ochranu proti sexuálnemu násiliu a násiliu na základe pohlavia, pokiaľ ide o núdzovú pomoc.
Rovnosť žien a mužov v obchodnej politike EÚ je súčasťou širšieho rámca udržateľného rozvoja a podporuje uplatňovanie základných pracovných noriem pri obchodných rokovaniach a spolupráci s ILO na rozmer dôstojnej práce v rozvojových krajinách.
Politika rozširovania viedla kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny k tomu, aby dosiahli súlad s acquis communautaire a európskymi normami v oblasti rovnosti a vytvorili vhodné inštitucionálne a správne štruktúry.
3. ZLEPšENIE SPRÁVY VECÍ VEREJNÝCH
Ciele týkajúce sa rovnosti nemožno dosiahnuť bez záväzku všetkých zúčastnených strán . Komisia spolupracovala s členskými štátmi v rámci skupiny na vysokej úrovni zloženej zo zástupcov pre otázky rovnosti, v súvislosti s prácou Európskej rady (najmä „trojky“ predsedníctiev) pri usporadúvaní konferencií predsedníctiev a v rámci konzultačného výboru. Sociálni partneri na európskej úrovni informovali o vykonávaní akčného rámca pre rovnosť mužov a žien[53]. Organizácie zastupujúce občiansku spoločnosť boli financované s cieľom udržať dialóg a podporovať svoju činnosť zameranú na podporu rovnosti žien a mužov.
Uskutočnilo sa množstvo aktivít na posilnenie nástrojov na podporu rovnosti. Založila sa sieť Spoločenstva orgánov zodpovedných za rovnosť žien a mužov[54] s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie európskeho práva v tejto oblasti. Právni experti analyzovali každý rok pokrok na úrovni práva Spoločenstva a účinnosť právnych predpisov najmä v oblasti rovnakého zaobchádzania[55]. Okrem toho sa občanom poskytujú informácie a rady o právach v oblasti rovnosti.
Komisia urobila pokrok, pokiaľ ide o lepšie začlenenie rovnosti žien a mužov do všetkých politík a programov Únie, pričom zobrala do úvahy vplyv na ženy a mužov a preskúmala možnosti začlenenia rovnosti žien a mužov do rozpočtového procesu .
Komisia takisto zabezpečila podporu rovnosti žien a mužov vo svojej vlastnej administratíve v rámci svojho 4. akčného programu pre rovnosť žien a mužov[56].
Vo všeobecnosti práca na ukazovateľoch splnila medzinárodné záväzky členských štátov. Komisia spolupracovala s členskými štátmi s cieľom rozvinúť ukazovatele týkajúce sa rámca Pekinskej akčnej platformy.
S cieľom zvýšiť disponibilitu údajov harmonizovaných na európskej úrovni a doplniť existujúce ukazovatele[57] sa práca zameriavala najmä na využívanie času, rozdiely v platoch a vypracovanie európskeho indexu rovnosti.
Viacero opatrení plánu bolo financovaných programom PROGRESS [58], najmä opatrenia na koordináciu a prierezové vykonávanie cieľov rovnosti vrátane posilnenia komunikácie o politike rovnosti.
V súčasnosti sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť [59].
4. ZÁVERY
Plán predstavuje ambiciózny politický rámec na podporu rovnosti žien a mužov vo všetkých politikách a aktivitách Únie. Umožnil zabezpečiť súlad a viditeľnosť opatrení uskutočňovaných Komisiou a takisto poslúžil ako referenčný bod pre členské štáty, ktoré uskutočnili svoje vlastné opatrenia, pokiaľ ide o spoločné ciele vymedzené v pláne, pakte pre rovnosť a medzinárodných záväzkoch Pekinskej platformy.
Vo všetkých politikách uvedených v pláne sa dosiahol značný pokrok a ciele v oblasti rovnosti sa omnoho konkrétnejšie zohľadnili. Zdá sa, že najväčší pokrok je spojený s politickými záväzkami Únie, keď spoločné kvantifikované ciele určujú činnosť Spoločenstva.
Monitorovanie plánu ukázalo, že sa dosiahol pokrok v prípade takmer všetkých opatrení, ktoré v ňom boli uvedené. Pokrok je však nerovnomerný a poukazuje na potrebu naďalej vyvíjať úsilie až do roku 2010. Vykonávanie politiky rovnosti naráža najmä na problém pochopenia výziev, ktoré táto politika nastoľuje. Treba posilniť zvyšovanie povedomia o sociálnych a hospodárskych výzvach, ktoré ciele rovnosti prinášajú, ako aj ich prijatie, čo si vyžaduje silnú politickú vôľu.
Pôjde napríklad o začlenenie rovnosti žien a mužov a najmä politiky zosúlaďovania do cyklu Lisabonskej stratégie na roky 2008 – 2010 a otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania, a zhodnotenie, či sa plnia záväzky na podporu rovnosti v programoch politiky súdržnosti, vzdelávania a výskumu. Je potrebné pokračovať v značnom pokroku v oblasti rovnosti vo vonkajších politikách. Na úrovni Únie a v štruktúrach, ktoré riadi Komisia, je potrebné podporiť vyvážené zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch, tak hospodárskych, ako aj politických. Bude potrebné uvedomovať si vo väčšej miere existenciu rodových stereotypov, najmä prostredníctvom dialógu s médiami a občanmi. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť bude musieť začať svoju činnosť čo najskôr. A nakoniec je potrebné, aby dodatočné úsilie v oblasti komunikácie prispelo k pochopeniu výziev politiky rovnosti žien a mužov. Pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2009 sa budú komunikačné aktivity zameriavať najmä na ženy.
Komisia chcela dať sociálnemu rozmeru Európskej únie nový impulz prostredníctvom obnovenej sociálnej agendy[60], ktorej nerozdielnou súčasťou je politika rovnosti žien a mužov. V obnovenej sociálnej agende sa najmä stanovuje, že Komisia bude viac začleňovať rovnosť žien a mužov do svojich politík a činností.
Politiky majú vždy vplyv na ženy a mužov, keď sa týkajú občanov, hospodárstva a spoločnosti. V určitých oblastiach, na ktoré sa vzťahujú politiky Spoločenstva, sa však tento vplyv veľmi málo zohľadňuje. Najmä v oblastiach, v ktorých sa otázky rovnosti zohľadňujú v malej miere, je potrebné im venovať zvýšenú pozornosť, ako aj zvyšovať povedomie zúčastnených strán. V politických a rozpočtových rozhodnutiach treba zohľadniť potreby mužov a žien, pričom je potrebné systematickejšie zvážiť ich vplyv na každého jednotlivca.
Komisia prehodnotí dosiahnuté výsledky v roku 2010 a pripraví stratégiu nadväzujúcu na plán. Na jar 2009 sa uskutoční konferencia s cieľom posúdiť vykonávanie plánu, mobilizovať politiky a zvyšovať povedomie zúčastnených subjektov o výzvach rovnosti žien a mužov.
[1] KOM(2006) 92 v konečnom znení.
[2] Európska rada, 23. – 24. marca 2006.
[3] SEK(2007) 537, SEK(2008) 338.
[4] KOM(2007) 424 v konečnom znení.
[5] KOM(2008) 10 v konečnom znení.
[6] Manual for gender mainstreaming of employment policies, 2007 (Príručka pre začleňovanie rodového hľadiska do politík zamestnanosti, 2007).
[7] Nariadenie (ES) č. 800/2008.
[8] KOM(2005) 706 v konečnom znení.
[9] Manual for gender mainstreaming of social inclusion and social protection policies, 2008 (Príručka pre začleňovanie rodového hľadiska do politík sociálneho začleňovania a sociálnej ochrany, 2008).
[10] KOM(2008) 42 v konečnom znení.
[11] KOM(2007) 630 v konečnom znení.
[12] Rozhodnutie č. 1786/2002/ES.
[13] KOM(2008) 420 v konečnom znení.
[14] Stanovisko Výboru regiónov k téme „Situácia migrantiek v Európskej únii“ z 15.12.2007.
[15] KOM(2008) 359 v konečnom znení.
[16] Smernica 2004/81/ES.
[17] KOM(2007) 637 v konečnom znení.
[18] Nariadenie (ES) č. 1083/2006 o štrukturálnych fondoch (EFRR a ESF) a Kohéznom fonde.
[19] Nariadenie (ES) č. 1081/2006 o Európskom sociálnom fonde.
[20] Nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja.
[21] Nariadenie (ES) č. 1698/2005.
[22] Nariadenie (ES) č. 1198/2006.
[23] KOM(2007) 359 v konečnom znení.
[24] KOM(2007) 244 v konečnom znení.
[25] Európska rada, 8. – 9. marca 2007.
[26] KOM(2008) 635 v konečnom znení.
[27] KOM(2008) 636 a 637.
[28] Smernica 92/85/ES.
[29] Smernica 86/613/ES.
[30] Európska rada, 15. – 16. marca 2002.
[31] KOM(2008) 638 v konečnom znení.
[32] Rozhodnutie 1904/2006/ES.
[33] KOM(2005) 494 a KOM(2008) 158.
[34] Európska rada, 18.4.2005.
[35] Rozhodnutie 1720/2006/ES.
[36] Rozhodnutie 1982/2006/ES.
[37] Mapping the maze: getting more women to the top in research, 2008 (Mapovanie labyrintu: ako zabezpečiť vyššie zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách v oblasti výskumu, 2008).
[38] Women in ICT, status and the way ahead, 2008 (Ženy v IKT, status a cesta vpred, 2008).
[39] Rozhodnutie 779/2007/ES.
[40] Rozhodnutie 1719/2006/ES.
[41] KOM(2006) 437 v konečnom znení.
[42] Investovať do mládeže: stratégia pre zvyšovanie zodpovednosti, 2007.
[43] KOM(2007) 498 v konečnom znení.
[44] Európska rada, 5. – 6. mája 2003.
[45] Rozhodnutie 1720/2006/ES.
[46] KOM(2007) 100 v konečnom znení.
[47] Nariadenie (ES) č. 1905/2006.
[48] Nariadenie (ES) č. 1889/2006.
[49] KOM(2006) 18 v konečnom znení.
[50] Rozhodnutie 1719/2006/ES.
[51] Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.
[52] SEK(2008) 1991.
[53] Framework of actions on gender equality - second follow-up report 2007 (Rámec pre opatrenia pre rodovú rovnosť – druhá monitorovacia správa z roku 2007).
[54] Smernica 2002/73/ES.
[55] Smernica 2004/113/ES.
[56] SEK(2007) 1506/2.
[57] KOM(2006) 92.
[58] Rozhodnutie č. 1672/2006/ES.
[59] Nariadenie (ES) č. 1922/2006.
[60] KOM(2008) 412 v konečnom znení.
| Začiatok |