[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.10.2007

KOM(2007) 621 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch

OZNÁMENIE KOMISIE

Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch

1. ÚVOD

UZNÁVAJÚC KľÚčOVÚ ÚLOHU, KTORÚ ZOHRÁVA CESTOVNÝ RUCH V HOSPODÁRSTVE EÚ KOMISIA PRIJALA V MARCI 2006 OBNOVENÚ POLITIKU V OBLASTI TURISTICKÉHO RUCHU [1] s hlavným cieľom prispieť k „zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho turistického ruchu a vytváraniu vyššieho počtu lepších pracovných miest pri súčasnom zabezpečovaní trvalo udržateľného rastu turistického ruchu v rámci Európy, ako aj v celosvetovom kontexte“. Komisia tiež výslovne uznala, že „prioritnou úlohou je zabezpečenie hospodárskeho rastu a zvyšovania zamestnanosti so súčasnou podporou sociálnych či environmentálnych cieľov“ a vyhlásila prípravu Európskej agendy 21 pre oblasť turistického ruchu, ktorá sa opiera o výsledky práce Skupiny pre trvalo udržateľný cestovný ruch[2] (TSG) predstavenej v správe „ Akcia pre udržateľnejší európsky cestovný ruch“ [3] uverejnenej vo februári 2007.

Cestovný ruch je skutočne jednou z hospodárskych činností s najvýznamnejším potenciálom vytvárania budúceho rastu a zamestnanosti v EÚ. Vo svojej stručnej definícii[4] cestovný ruch v súčasnosti prispieva do HDP EÚ približne 4 %, v rozmedzí od 2 % v niektorých nových členských štátoch a 12 % na Malte. Jeho nepriamy príspevok k tvorbe HDP je oveľa vyšší – cestovný ruch nepriamo vytvára viac ako 10 % HDP EÚ a poskytuje asi 12 % všetkých pracovných miest.

Cestovný ruch je osobitne dôležitý v oblasti poskytovania pracovných príležitostí mladým ľuďom, ktorí v cestovnom ruchu predstavujú dvakrát viac pracovnej sily ako v ostatných odvetviach hospodárstva[5]. Rast zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu bol v uplynulých rokoch významne vyšší ako v ostatných odvetviach hospodárstva, čo robí toto odvetvie významným prispievateľom k lisabonskému cieľu vytvárať vyšší počet kvalitnejších pracovných miest. Význam cestovného ruchu pre hospodárstvo EÚ bude pravdepodobne v nasledujúcich rokoch naďalej narastať s očakávaným ročným nárastom dopytu v oblasti cestovného ruchu v nasledujúcich rokoch niečo nad 3 %.[6]

Nájdenie správnej rovnováhy medzi autonómnym rozvojom destinácií a ochranou ich životného prostredia na jednej strane a rozvojom konkurencieschopnej hospodárskej činnosti na druhej strane môže byť náročné. Práca Skupiny pre trvalo udržateľný cestovný ruch však potvrdila, že cestovný ruch môže viac ako ktorákoľvek iná hospodárska činnosť vytvárať synergie v úzkej interakcii so životným prostredím a spoločnosťou. Je to z toho dôvodu, že rozvoj turistických destinácií je úzko spojený s ich prírodným prostredím, kultúrnou odlišnosťou, sociálnou interakciou, bezpečnosťou a dobrými životnými podmienkami miestnych obyvateľov. Tieto charakteristiky robia z cestovného ruchu hybnú silu na zachovanie a rozvoj destinácií – priamo prostredníctvom rastúceho si uvedomenia a nárastu podpory ich príjmov a nepriamo poskytnutím hospodárskeho odôvodnenia na poskytovanie takejto podpory zo strany iných.

Globálne trendy a priority sa menia – viac ako kedykoľvek predtým je pre odvetvie cestovného ruchu veľmi dôležitou výzva zostať konkurencieschopným pri súčasnom dodržiavaní zásad trvalej udržateľnosti, čím sa uznáva, že, z dlhodobého hľadiska, konkurencieschopnosť závisí od udržateľnosti. Najmä zmena klímy sa teraz považuje za hlavný problém, ktorý okrem iného vyžaduje, aby odvetvie cestovného ruchu znížilo svoj príspevok k emisiám skleníkových plynov a aby sa destinácie prispôsobili zmenám v charaktere dopytu a druhoch cestovného ruchu, ktoré ponúkajú.

Budúcnosť európskeho cestovného ruchu spočíva na kvalite cestovateľských skúseností – turisti uznajú, že na miestach, ktoré sa starajú o svoje životné prostredie, svojich zamestnancov a miestne komunity sa pravdepodobne tiež budú starať o nich. Zapojením otázok trvalej udržateľnosti do svojich činností strany zainteresované v cestovnom ruchu ochránia konkurenčné výhody, ktoré robia z Európy najatraktívnejšiu turistickú destináciu na svete – jej vlastnú rôznorodosť, jej rozmanitosť krajiny a kultúr. Okrem toho, poukázanie na otázky udržateľnosti sociálne zodpovedným spôsobom[7] pomôže odvetviu cestovného ruchu inovovať svoje produkty a služby a zvýšiť ich kvalitu a hodnotu.

„Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“ predstavená v tomto oznámení preto spĺňa dlhodobý záväzok prijatý Európskou komisiou[8] a ďalej podporovaný inými európskymi inštitúciami[9]. Stavia na správe Skupiny pre trvalo udržateľný cestovný ruch a na výsledkoch z nej vyplývajúcich verejných konzultácií[10]. Agenda predstavuje ďalší prínos k implementácii obnovenej lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť[11] a obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja[12].

2. AGENDA PRE TRVALO UDRžATEľNÝ A KONKURENCIESCHOPNÝ EURÓPSKY CESTOVNÝ RUCH

Vytvorenie správnej rovnováhy medzi dobrými podmienkami pre turistov, potrebami prírodného a kultúrneho prostredia a rozvojom destinácií a podnikov a ich konkurencieschopnosti si vyžaduje integrovaný a holistický politický prístup, kde všetky zúčastnené strany sledujú rovnaké ciele.

2.1. Ciele trvalej udržateľnosti európskeho cestovného ruchu a výzvy, ktoré treba zdolať

Existujúci rámec EÚ pre rozvoj hospodárskych, sociálnych a environmentálnych politík založených na partnerstve pre rast a zamestnanosť a na stratégii trvalo udržateľného rozvoja poskytuje adekvátne zázemie na dosiahnutie cieľov tejto „agendy“: priniesť hospodársku prosperitu, sociálnu rovnosť a kohéziu a ochranu životného prostredia a kultúry[13].

Tieto ciele by tiež mali viesť strany zainteresované v európskom cestovnom ruchu v ich politikách a činnostiach, ktoré ovplyvňujú dopad pasívneho cestovného ruchu z Európy a v podpore cestovného ruchu ako nástroja pre trvalo udržateľný rozvoj hostiteľských krajín.

Pri sledovaní týchto cieľov[14] sa bude treba zamerať na mnoho výziev vlastných odvetviu cestovného ruchu. Tieto zahŕňajú hlavne trvalo udržateľné zachovanie a správu prírodných a kultúrnych zdrojov, minimalizovanie využívania zdrojov a znečisťovania turistických destinácií vrátane produkcie odpadu, zmenu riadenia v záujme prosperity komunity, zníženie sezónnosti dopytu, riešenie environmentálneho dopadu dopravy v súvislosti s cestovným ruchom, sprístupnenie cestovateľských skúseností všetkým bez diskriminácie a zlepšenie kvality pracovných príležitostí v oblasti cestovného ruchu – tiež zameraním sa na otázku zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt v rámci migračnej politiky Komisie[15]Zaistenie bezpečnosti a ochrany turistov, ako aj miestnych komunít, kde sa poskytujú služby cestovného ruchu, je ďalšou výzvou, ako aj základnou podmienkou pre úspešný rozvoj cestovného ruchu[16].Tieto výzvy sa neviažu na konkrétne miesto ani čas. Priorita, ktorá sa im udelí, spôsob, akým sa budú riešiť a narastajúce možnosti ich poňatia sa môžu líšiť od miesta k miestu.

Zainteresované strany musia pokračovať v anticipovaní zmien a musia s nimi držať krok. V politikách a činnostiach sa musí zohľadniť spôsob, akým sa dopytu a ponuky dotknú environmentálne výzvy – ako je zmena klímy[17] a nedostatok vody[18] –, technologický vývoj alebo ďalšie aktuálne politické, ekonomické a sociálne otázky. Preto sa v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami uskutoční pravidelná aktualizácia súboru výziev.

2.2. Rámec činnosti

Dosiahnutie cieľov tejto agendy a riešenie uvedených výziev si bude vyžadovať koherentnú činnosť, ktorú môžu podporovať príslušné verejné politiky: udržateľné riadenie destinácií, integrácia otázok udržateľnosti zo strany podnikov a uvedomelosť, pokiaľ ide o udržateľnosť, zo strany turistov.

Udržateľné riadenie destinácií je kľúčové pre rozvoj cestovného ruchu, najmä prostredníctvom účinného územného plánovania a plánovania využitia pôdy a rozvoja kontroly a prostredníctvom investičných rozhodnutí týkajúcich sa infraštruktúry a služieb. Udržateľné riadenie môže v dlhodobom termíne posilniť hospodársku výkonnosť a konkurencieschopné umiestnenie destinácií pri zabezpečení toho, že nový rozvoj cestovného ruchu je takého rozsahu a typu, ktorý rešpektuje potreby miestnej komunity a životného prostredia. Vyžaduje si podporný rámec so zapojením všetkých regionálnych a miestnych zainteresovaných strán a účinnú štruktúru, v rámci ktorej sa uľahčí partnerstvo a efektívne vedenie.

Primárnou požiadavkou podnikov je zostať konkurencieschopnými. Na opatrenia prijaté na účely podpory tohto by sa malo nazerať ako na súčasť procesu poskytovania udržateľnosti, ktorý sa stanovil s cieľom predstavovať jednu z najdôležitejších konkurenčných výhod. S cieľom zabezpečiť svoju dlhodobú konkurencieschopnosť, životaschopnosť a prosperitu by preto mali podniky lepšie ako v minulosti plne integrovať otázky udržateľnosti do svojich postupov a nástrojov rozhodovania a riadenia. V tomto procese musia zohrávať dôležitú úlohu služby a asociácie na podporu podnikania.

Nakoniec, s cieľom dosiahnuť konkrétny pokrok, strana dopytu trhu aj podnikov by mala ukázať silnejšie a konzistentnejšie signály. Treba osloviť turistov s cieľom vyvinúť a posilniť ich kritickú kapacitu výberu v prospech trvalo udržateľného rozvoja. Uvedomelosť a etika, pokiaľ ide o udržateľnosť, môžu uľahčiť vytváranie zodpovedných individuálnych postojov a postupov turistov. Rastúce porozumenie udržateľnosti u spotrebiteľov by mohlo vzájomne ovplyvňovať podniky, aby preukázali túto obavu a príslušne konali.

2.3. Zásady dosiahnutia konkurencieschopného a trvalo udržateľného cestovného ruchu

Na dosiahnutie konkurencieschopného a udržateľného cestovného ruchu Komisia vyzýva všetkých aktérov, aby rešpektovali tieto zásady[19]:

- Zaujať holistický a integrovaný prístup – Pri plánovaní a rozvoji cestovného ruchu by sa mali vziať do úvahy všetky jeho rôzne dopady. Okrem toho, cestovný ruch by mal byť dobre vyvážený a integrovaný s celým radom činností, ktoré ovplyvňujú spoločnosť a životné prostredie.

- Dlhodobý plán – Udržateľný rozvoj znamená starať sa o potreby budúcich generácií tak ako o svoje vlastné potreby. Dlhodobé plánovanie si vyžaduje schopnosť dlhodobo podporovať zvolené činnosti.

- Dosiahnuť vhodné tempo a rytmus rozvoja – Úroveň, tempo a tvar vývoja by mal odrážať a rešpektovať charakter, zdroje a potreby hostiteľských komunít a destinácií.

- Zapojiť všetky zainteresované strany – Trvalo udržateľný prístup si vyžaduje celkovú a oddanú účasť pri rozhodovaní a praktickej implementácii zo strany všetkých, ktorí sa podieľajú na výsledku.

- Použiť najlepšie dostupné vedomosti – Politiky a činnosti by mali byť informované o najnovších a najlepších dostupných vedomostiach. Informácie o trendoch a dopadoch v cestovnom ruchu, ako aj zručnosti a skúsenosti, by sa mali zdieľať v celej Európe.

- Minimalizovať a riadiť riziko (zásada prevencie) – Tam, kde existuje nejasnosť ohľadom výsledkov, by sa malo vykonať úplné hodnotenie a prijať preventívne opatrenie s cieľom predísť škode na životnom prostredí alebo spoločnosti.

- Odraziť dopady v cenách (používateľ a znečisťovateľ platí) – Ceny by mali odrážať reálne náklady pre spoločnosť na spotrebné a výrobné činnosti. Toto má dôsledky nielen na znečisťovanie, ale aj na platenia za použitie zariadení, s ktorými sú spojené významné náklady na riadenie.

- Stanoviť a rešpektovať hranice, tam, kde je to vhodné – Mala by sa uznať nosná kapacita jednotlivých miest a širších oblastí, s pripravenosťou a schopnosťou obmedziť, podľa potreby, objem rozvoja cestovného ruchu a objem prílevu turistov.

- Podniknúť neprerušované monitorovanie – Udržateľnosť celkovo je o pochopení dopadov a neustálej obozretnosti vzhľadom na ne, aby sa mohli vykonať potrebné zmeny a zlepšenia.

3. SPOLOčNÝ POSUN VPRED

Viaceré zainteresované strany už uznali dôležitosť problematiky udržateľnosti a pracujú na zlepšení svojej činnosti. Napriek týmto snahám je potrebný väčší pokrok. S cieľom dosiahnuť významnejšie výsledky by mali existujúce, a tiež budúce, iniciatívy spojiť svoje snahy a spoločne konať viditeľnejším a synergickejším spôsobom.

Táto „agenda“ sa zameriava na posilnenie takéhoto dobrovoľného a nepretržitého procesu. Mali by ju propagovať všetky strany zainteresované v cestovnom ruchu v Európe: rôzne úrovne vlády – miestne orgány, organizácie riadenia destinácií, regióny, členské štáty – a samotná Európska Komisia, podniky, turisti a všetky ostatné orgány[20] , ktoré môžu stimulovať, podporovať a ovplyvňovať cestovný ruch.

Odvetvie cestovného ruchu zahŕňa mnoho rôznych súkromných a verejných zainteresovaných strán s decentralizovanými kompetenciami. Je preto veľmi dôležité rešpektovať zásadu subsidiarity a pracovať prístupom zdola nahor, zahŕňajúc tie zainteresované strany, ktoré majú kompetencie a právomoc konať a ktoré dobrovoľne prispievajú k implementácii agendy.

Preto sa záujem prenesie na spoločnú činnosť na úrovni destinácií, ale v kontexte podporných vnútroštátnych a európskych politík a činností.

3.1. Úloha zainteresovaných strán

Skupina pre trvalo udržateľný cestovný ruch vytvorila rámec pre činnosť udeľujúcu rozsiahle právomoci[21] a špecifické úlohy[22] rôznym skupinám zainteresovaných strán pri implementácii agendy voči trom spomenutým kľúčovým prvkom – trvalo udržateľným destináciám, trvalo udržateľným podnikom a zodpovedným turistom – a identifikovala výzvy.

Strany zainteresované v cestovnom ruchu sa vyzývajú, aby prijali tieto príslušné zodpovednosti a môžu prijať možnosti, ktoré výzva trvalej udržateľnosti ponúka ako potenciálny pohon inovácií a rastu.

Zainteresované strany by mali zdieľať svoje vedomosti prostredníctvom komunikácie o pozitívnych a negatívnych výsledkov, ktoré priebežne dosahujú, s cieľom vybudovať pevnejší most medzi vytváraním vedomostí, ich šírením a implementáciou trvalo udržateľných a konkurencieschopných postupov. Na tento účel by mali vybudovať štruktúrovanú a pravidelnú spoluprácu na úrovniach, kde prevažne pôsobia – či je to úroveň destinácií, regionálna, národná, európska alebo medzinárodná – a priniesť trvalú udržateľnosť do diskusie v týchto spolupracujúcich štruktúrach. Príkladom takejto spolupráce je sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a ich zastupujúcimi organizáciami.

Malé podniky a mikropodniky zohrávajú v európskom cestovnom ruchu významnú úlohu, ale ich veľkosť by mohla zapríčiniť ich menšiu vybavenosť na to, aby integrovali aspekty trvalo udržateľného rozvoja a ponúkali ich ako súčasť svojho podnikania. Preto sú povolaní príslušní sprostredkovatelia, aby im priniesli hlavné poslanie tejto agendy a uľahčili ich príspevok k jej implementácii.

3.2. Úloha Európskej komisie

Komisia uznáva svoju zodpovednosť za činnosť a bude postupne implementovať iniciatívy na európskej úrovni, a to tak, že zainteresovaným stranám poskytne pridanú hodnotu na európskej úrovni za plného rešpektovania rozdelenia kompetencií, ako je stanovené v Zmluve.

Táto agenda povedie budúce činnosti Komisie v oblasti cestovného ruchu a v iných oblastiach politiky, ktoré majú vplyv na cestovný ruch a jeho udržateľnosť. Na tento účel sa bude Komisia spoliehať na Skupinu pre trvalo udržateľný cestovný ruch.

Komisia bude ďalej pokračovať v spolupráci so susednými krajinami (Východná Európa a región MED) a krajinami ESP (Európskej susedskej politiky) v oblasti cestovného ruchu a bude naďalej podporovať rozvojové krajiny s nízkym príjmom a stredným príjmom v Európskej únii priamymi investíciami a spoločným podnikaním v oblasti cestovného ruchu.

3.2.1. Mobilizačné činitele na vytváranie a zdieľanie vedomostí

Európska komisia bude mať za cieľ dosiahnutie lepšej viditeľnosti a uznania osvedčených postupov zo strany občanov EÚ a spoločnosti a posilnenie spoznania a porozumenia postupov, ktoré spájajú trvalú udržateľnosť a konkurencieschopnosť spôsobom, ktorým sa budú vzájomne podporovať.

Komisia už organizuje konferencie a podniká výskumné štúdie s cieľom zvýšiť uvedomenie si výziev ako uľahčenie cestovania pre mládež, seniorov a osoby s osobitnými potrebami prostredníctvom sociálnych a dostupných iniciatív v oblasti cestovného ruchu a o pracovných metódach, ktoré by sa mohli uplatňovať na miestnej a regionálnej úrovni (napr. štúdia o dopade hlavných kultúrnych a športových podujatí na MSP s orientáciou na cestovný ruch). Osobitne, príručka v oblasti profesionalizácie cestovného ruchu je praktickou iniciatívou, ktorá obhajuje zapojenie inštitúcií založených na vedomostiach v rámci prístupu budujúceho konsenzus zameraného na zlepšenie výkonnosti MSP a ľudského potenciálu v odvetví cestovného ruchu na úrovni destinácií.

Komisia bude ďalej hľadať spôsoby ako upriamiť pozornosť činiteľov, ktorí vytvárajú vedomosti (t. j. univerzity, výskumné inštitúcie, verejné a súkromné pozorovacie stanice) na výzvy na trvalú udržateľnosť európskeho cestovného ruchu. Uľahčí ich spoluprácu a spropaguje poskytovanie formálneho a neformálneho vzdelávania v oblasti cestovného ruchu. Podporí mobilitu v rámci Európy prostredníctvom podpory medzinárodného rozmiestnenia odbornej prípravy a práce, výmen a rozvoja metód odbornej prípravy, materiálov a obsahov vrátane integrácie princípov trvalej udržateľnosti do programov odbornej prípravy.

Zapojenie miestnych a regionálnych úrovní bude podporované prostredníctvom zoskupení medzi rôznymi typmi destinácií (t.j. vidieckymi, pobrežnými, horskými, mestskými) zaviazanými v prospech trvalo udržateľného riadenia destinácií stanoveného predchodcami a otvoreného účasti všetkých zainteresovaných strán. Európska komisia bude podporovať posilňovanie alebo vytváranie platforiem – tiež používaním nových technológií – kde sa môžu vymieňať skúsenosti získané prostredníctvom dobrých a zlých postupov a kde sa môže zlepšiť spolupráca medzi cestovným ruchom a inými súvisiacimi sektormi. Propagácia výmeny osvedčených postupov smerom k trvalo udržateľnému riadeniu destinácií (napr. riešením otázky sezónnosti a predĺženia turistickej sezóny) môže významným spôsobom prispieť ku konkurencieschopnosti turistických destinácií. Tieto platformy by mohli umožniť špecifickejší prístup odzrkadľujúci územné a hospodárske charakteristiky destinácií.

Každoročné Európske fórum cestovného ruchu tiež poskytuje platformu, kde si všetky zainteresované strany môžu vymieňať názory a posilňovať svoju spoluprácu v oblasti otázok týkajúcich sa prepojenia medzi trvalou udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou európskeho cestovného ruchu.

S cieľom posilniť spoluprácu s členskými štátmi a medzi nimi budú ich súčasné výročné správy prostredníctvom Poradného výboru pre cestovný ruch (TAC)[23] použité na uľahčenie výmeny a šírenia informácií aj o tom, ako ich politiky a činnosti zabezpečujú udržateľnosť cestovného ruchu.

Potreba lepšie a rýchlejšie vedieť ako sa cestovný ruch vyvíja v Európe sa môže čiastočne riešiť prostredníctvom zhromažďovania a poskytovania štatistických a geografických údajov[24] a čiastočne prostredníctvom činnosti existujúcich alebo nových pozorovacích staníc. Takéto informácie by mohli uľahčiť monitorovanie kľúčových výziev, najmä výziev dôležitých pre MSP, ktoré sú spojené so zamestnanosťou a sezónnosťou.

Napokon, Komisia vyzýva medzinárodné organizácie (UNWTO, UNEP, UNESCO atď.), aby prispeli k tomuto procesu identifikovaním synergií medzi ich oblasťou pôsobenia a európskou agendou.

3.2.2. Propagácia výnimočných destinácií

Komisia bude pokračovať v implementácií pilotného projektu „Výnimočné európske destinácie“ (EDEN). EDEN propaguje novovznikajúce sa európske destinácie a ponúka podporu tým, kde sa rozvoj turizmu sleduje spôsobom, ktorý zaručuje sociálnu, kultúrnu a environmentálnu udržateľnosť. Každý rok sa vyberie odlišná téma pre cenu. Komisia napomôže vytvoreniu sietí medzi ocenenými destináciami s cieľom uľahčiť výmenu osvedčených postupov na európskej úrovni a podporiť iné destinácie, aby prijali podobné modely trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu.

Komisia tiež posilní obraz a vnímanie Európy ako turistickej destinácie charakterizovanej vysokou kvalitou a udržateľnosťou. Na tento účel bude Komisia spolupracovať s Európskou komisiou pre cestovný ruch a s národnými organizáciami cestovného ruchu s cieľom vyvinúť vhodnú stratégiu, ktorá tiež zapojí využitie európskeho portálu turistických destinácií[25].

3.2.3. Mobilizovanie finančných nástrojov EÚ

Európska Komisia si je vedomá potreby finančnej pomoci zainteresovaným stranám s cieľom posilniť implementáciu agendy. Možnosti na európskej úrovni sú už na dosah ruky, ako je možnosť pre členské štáty a všetky regióny financovať turistické projekty prostredníctvom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Udržateľné a inovatívne postupy v oblasti cestovného ruchu sú už zvýraznené ako prioritné kritériá v rozličných cieľoch rôznych európskych finančných nástrojov – najmä v kohéznych fondoch (Európsky fond pre regionálny rozvoj a Európsky sociálny fond), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond pre rybné hospodárstvo, siedmy rámcový program ES v oblasti výskumu, technického vývoja a demonštračných aktivít (kde hlavnou priorita zmena klímy zahŕňa dopady na cestovný ruch) – a v programe „Leonardo da Vinci“ prostredníctvom zavedenia osobitného opatrenia pre učňov a mladých ľudí podstupujúcich odbornú prípravu a projektu, na ktorom sa v súčasnosti pracuje, analyzujúceho a rozvíjajúceho kvalifikácie v odvetví. „Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie“ (CIP) tiež podporuje konkurencieschopnosť podnikov EÚ a najmä MSP[26]. Komisia uľahčí šírenie vedomostí o tom, ako sa tieto existujúce finančné nástroje EÚ používali a ako sa môžu používať na tento účel rozličnými stranami zainteresovanými v cestovnom ruchu.

3.2.4. Plná integrácia udržateľnosti a konkurencieschopnosti do politík Komisie

Viaceré existujúce európske politiky a činnosti majú silný vplyv na cestovný ruch a jeho udržateľnosť a môžu byť významným príspevkom pri riešení kľúčových výziev. Všeobecné politiky ako sú životné prostredie, doprava, zamestnanosť alebo výskum môžu mať rôzne vplyvy na odlišné územia z dôvodu ich osobitných charakteristík. Komisia berie do úvahy potreby takýchto rôznych území a bude tak robiť naďalej.

Angažovanosť zainteresovaných strán v konzultačnom proces o budúcnosti námornej politiky EÚ je dôkazom ich záujmu a podpory činnosti na úrovni EÚ v prospech udržateľnejšieho a konkurencieschopnejsčieho námorného a pobrežného cestovného ruchu. Ako odpoveď na ich obavy integrovaný prístup námornej politiky poskytne základ na vytvorenie ďalšej akcie na podporu udržateľnosti a konkurencieschopnosti v odvetví. Ako prvý krok Komisia zameria svoju pozornosť na odvetvie pobrežného cestovného ruchu posúdením účinkov rýchlorastúcich segmentov ako je cestovný ruch na výletných lodiach, preskúmaním vnútorných väzieb medzi odvetvím výletných lodí, vybavením prístavov, marínami a inými námornými odvetviami a otázkami týkajúcimi sa súťaženia medzi pozemnými a námornými využitiami v pobrežnom prostredí.

Horské oblasti potrebujú perspektívne politiky vidieckeho rozvoja, ktoré integrujú požiadavky na zachovanie tohto osobitného prírodného prostredia, ako aj udržateľnej prosperity svojich obyvateľov[27]. Komisia uznáva potrebu zachovania bohatého prírodného dedičstva mnohých týchto zraniteľných horských území.

Vidiecke oblasti investujú do cestovného ruchu s cieľom diverzifikovať svoje ekonomiky, čo je potrebné pre rast, zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj. Ponúkajú skutočné možnosti v zmysle svojej atraktivity ako miesta na život a prácu a svojej úlohy ako rezervoáru prírodných zdrojov a vysoko cenených prírodných scenérií. Toto zahŕňa potrebu zabezpečiť koherenciu a synergie v politikách Spoločenstva a zachovať životné prostredie a ochrániť vidiecku krajinu.

Cestovný ruch tiež môže prispieť k udržateľnému rozvoju mestských oblastí zlepšením konkurenciecschopnosti podnikov, splnením spoločenských potrieb a chránením kultúrneho a prírodného prostredia. Ak majú byť mestské destinácie v týchto oblastiach úspešné, musia zaujať globálny prístup, ktorý je založený na zásadách trvalo udržateľného rozvoja a je uznaný a podporovaný verejnými politikami na všetkých úrovniach vrátane európskej úrovne.

4. ZÁVERY

Toto oznámenie je oficiálnym spustením a schválením strednodobej agendy, v ktorej by všetky zainteresované strany mali podniknúť potrebné kroky na posilnenie príspevku trvalo udržateľných postupov s cieľom uľahčiť konkurencieschopnosť Európy ako najatraktívnejšej turistickej destinácie.

Európska komisia sa spolieha na politickú podporu tejto iniciatívy zo strany iných inštitúcií EÚ a svoje hodnotenie uskutočneného pokroku predstaví v roku 2011.

[1] KOM(2006) 134, v konečnom znení zo 17.3.2006.

[2] Pozri KOM(2003) 716, v konečnom znení a KOM(2006) 134, v konečnom znení, pri záujme o ďalšie podrobnosti o jej zložení a úlohe.

[3] http://ec.europa.eu/enterprise/services/tourism/tourism_sustainability_group.htm

[4] Tradiční poskytovatelia cestovania a cestovného ruchu (hotely, reštaurácie, kaviarne, cestovné kancelárie, požičovne áut, letecké linky atď.), ktorí tovar a služby dodávajú priamo návštevníkom.

[5] Pozri „Podpora plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti“ KOM(2007) 498, v konečnom znení z 5.9.2007.

[6] Svetová rada cestovania a cestovného ruchu (WTTC) - regionálne správy TSA – Európska únia 2007.

[7] Pozri tiež „Príležitosť a zodpovednosť. Ako viac pomôcť malým podnikom pri začleňovaní sociálnych a environmentálnych hľadísk do svojich podnikateľských operácií“, január 2007.

[8] Tento záväzok bol prvýkrát vyhlásený v KOM(2001) 665, v konečnom znení z 13.11.2001 (opatrenie 8) a ďalej potvrdený v KOM(2003) 716, v konečnom znení z 21.11.2003 a v KOM(2006) 134, v konečnom znení.

[9] Rozhodnutie Rady z 21.5.2002 o budúcnosti európskeho cestovného ruchu (2002/C 135/01), Závery Rady o trvalej udržateľnosti európskeho cestovného ruchu (8194/05, 19.4.2005), Rezolúcia Európskeho parlamentu o nových perspektívach a nových výzvach pre trvalo udržateľný cestovný ruch (2004/2229 INI).

[10] Pozri http://ec.europa.eu/enterprise/services/tourism/index_en.htm

[11] KOM(2005) 24, v konečnom znení z 2.2.2005.

[12] Obnovená stratégia trvalo udržateľného rozvoja prijatá Európskou radou 15./16. júna 2006.

[13] Tieto ciele sú podrobnejšie vypracované v správe TSG (s. 3).

[14] Tieto kľúčové výzvy sa vypracovali v správe TSG (s. 8-17) a týkajú sa siedmich výziev identifikovaných v obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja.

[15] Pozri tiež návrh smernice, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt, KOM(2007) 249, s.2;Správa o hodnotení vplyvu, SEK(2007)603, s.7.

[16] Členské štáty by mohli mať prospech z identifikácie a zdieľania osvedčených postupov týkajúcich sa ochrany príslušných miest a masových udalostí prostredníctvom Európskeho programu na ochranu kritickej infraštruktúry, ktorý by umožnil vhodnú koordináciu príslušných činností.

[17] Pozri tiež Zelenú knihu „Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ“ KOM(2007) 354, v konečnom znení z 29.6.2007.

[18] Pozri tiež „Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“ KOM(2007) 414, v konečnom znení z 18.7.2007.

[19] Správa Skupiny pre trvalo udržateľný cestovný ruch „Činnosť pre udržateľnejší európsky cestovný ruch“, február 2007, s. 3-4.

[20] Okrem iných: vzdelávacie a vedecké zariadenia, odborové organizácie, spotrebiteľské asociácie, mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie.

[21] Správa TSG, s. 27-30.

[22] Správa TSG, tabuľky 1a a 1b, s. 31-39.

[23] Rozhodnutie Rady 86/664/EHS z 22. decembra 1986.

[24] Napríklad prostredníctvom revízie smernice o štatistike v oblasti cestovného ruchu a/alebo prostredníctvom GMES (Globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti) poskytujúceho celoeurópske jednotné geopriestorové informačné služby.

[25] www.visiteurope.com

[26] Pozri tiež KOM(2006) 134, v konečnom znení, s. 6-7.

[27] Protokol o cestovnom ruchu k Alpskému dohovoru je príkladom rámcového nástroja, ktorý môže stimulovať a koordinovať príspevok zainteresovaných strán na regionálnej a miestnej úrovni.