52007DC0242

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 10.5.2007

KOM(2007) 242 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Oznámenie o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete

{SEK(2007) 570}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Oznámenie o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete

„Kultúra sú všetky sny a úsilie smerujúce k vytváraniu ľudstva. Kultúra si vyžaduje paradoxnú zhodu: rozmanitosť musí byť princípom jednoty, poznanie rozdielov je nevyhnutné nie na rozdeľovanie, ale na ešte väčšie obohacovanie kultúry. Európa je kultúrou, alebo nie je ničím.“ Denis de Rougemont

1. ÚVOD

Kultúra leží v srdci vývoja ľudstva a civilizácie. Kultúra je tým, čo dáva ľuďom nádeje a sny stimulovaním našich zmyslov a ponúkaním nových možností pohľadu na realitu. Je tým, čo ľudí spája, podnecovaním dialógu a prebúdzaním vášní spôsobom, ktorý skôr spája ako rozdeľuje. Kultúra by sa mala chápať ako súbor osobitných duševných a materiálnych znakov, ktoré charakterizujú spoločnosť a sociálnu skupinu. Zahŕňa literatúru i umenie rovnako ako spôsoby života, hodnotové systémy, tradície a presvedčenia.

Ako Dario Fo správne zdôraznil, „dokonca ešte predtým, ako bola Európa zjednotená na hospodárskej úrovni alebo ako bola vytvorená na úrovni hospodárskych záujmov a obchodu, kultúra bola tým, čo spájalo všetky krajiny Európy. Umenie, literatúra, hudba sú spájajúcim článkom Európy“. Európania naozaj majú spoločné kultúrne dedičstvo, ktoré je výsledkom storočí tvorivosti, migračných prúdov a výmen. Využívajú a oceňujú bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ktorá inšpirovala a inšpiruje mnoho krajín na celom svete.

Originalita a úspech Európskej únie spočíva v jej schopnosti rešpektovať pestré a prepletené dejiny, jazyky a kultúry členských štátov. V schopnosti zároveň presadzovať vzájomné porozumenie a pravidlá zaručujúce mier, stabilitu, prosperitu a solidaritu – a s nimi obrovskú bohatosť kultúrneho dedičstva a tvorivosti, ktoré sa s každým rozšírením Únie ešte viac zväčšujú. Prostredníctvom tejto jednoty v rozmanitosti sa rešpektovanie kultúrnej a jazykovej diverzity a podpora spoločného kultúrneho dedičstva, nachádzajú v samom srdci európskeho projektu. V globalizovanom svete je to nevyhnutné viac ako inokedy.

V dnešnej Európe sú kultúrne výmeny také živé a dynamické ako nikdy predtým. Voľný pohyb osôb ustanovený v Zmluve o ES veľmi uľahčil kultúrne výmeny a cezhraničný dialóg. Kultúrne aktivity a dopyt po tovare kultúrneho charakteru sa rozširujú vďaka nebývalému prístupu, ktorý umožňujú nové nástroje komunikácie. Globalizácia zároveň zvýšila kontakt s viacerými kultúrami z celého sveta. Toto prehĺbilo našu zvedavosť a schopnosť medzikultúrnej výmeny a prispelo ku kultúrnej diverzite. Vyvolalo to však aj otázky o identite Európy a o jej schopnosti zabezpečiť, aby spoločnosť bola interkultúrna a súdržná.

Celosvetová kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg sa stali hlavnými výzvami globálneho usporiadania založeného na mieri, vzájomnom porozumení a rešpektovaní spoločných hodnôt, akými sú ochrana a podpora ľudských práv a ochrana jazykov. V tejto súvislosti je potrebné pokladať vstup Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore diverzity kultúrnych prejavov do platnosti 18. marca 2007 za zásadný krok, ku ktorému EÚ veľkou mierou prispela.

Kultúrne bohatstvo a rozmanitosť Európy sú úzko spojené s jej úlohou a vplyvom vo svete. Európska únia nie je len ekonomickým procesom alebo obchodnou mocnosťou, je už široko (a správne) vnímaná ako nebývalý a úspešný spoločenský a kultúrny projekt. Európska únia je a musí sa snažiť byť ešte viac, príkladom „mäkkej veľmoci“ („soft power“) založenej na normách a hodnotách, akými sú ľudská dôstojnosť, solidarita, tolerancia, sloboda prejavu, rešpektovanie rozmanitosti a medzikultúrny dialóg. Hodnotách, ktoré za predpokladu, že sú dodržiavané a podporované, môžu byť inšpiráciou pre svet zajtrajška.

Kultúrne bohatstvo Európy založené na jej rozmanitosti je tiež (a v rastúcej miere) dôležitou výhodou v nehmotnom a na vedomostiach založenom svete. Európsky kultúrny sektor je už teraz veľmi dynamickým iniciátorom ekonomických aktivít a zamestnanosti na celom území EÚ. Kultúrne činnosti pomáhajú vytvárať spoločnosť, ktorá podporuje sociálne začlenenie, a prispieva k zabráneniu chudoby, znižovaniu biedy a sociálneho vylúčenia. Ako sa potvrdilo v záveroch z jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2007, kreatívni podnikatelia a čulý kultúrny priemysel sú jedinečným zdrojom inovácií pre budúcnosť. Tento potenciál je potrebné lepšie spoznať a naplno využívať.

Účel oznámenia

Je stále zrejmejšie, že EÚ musí hrať jedinečnú úlohu pri šírení svojho kultúrneho bohatstva a rozmanitosti v rámci Európy i vo svete. Kultúra je nevyhnutným prvkom na dosiahnutie strategických cieľov EÚ, ktorými sú prosperita, solidarita a bezpečnosť pri súčasnom zabezpečení jej silnejšieho postavenia na medzinárodnej scéne.

Na základe rozsiahlych konzultácií[1] sa v tomto oznámení zaoberáme vzťahom medzi kultúrou a Európou v globalizovanom svete a navrhujeme ciele pre novú stratégiu EÚ pre kultúru. Na tejto stratégii by mali participovať všetky zainteresované strany (Komisia, členské štáty vrátane občianskej spoločnosti ako aj Európsky parlament). Komisia sa preto snaží o vytvorenie nových partnerstiev a metód spolupráce medzi nimi.

2. PRÍSPEVOK EÚ KU KULTÚRE[2]

„Kultúru“ je vo všeobecnosti ťažké definovať. Môže predstavovať umenie vrátane rôznych umeleckých diel, tovar a služby kultúrneho charakteru. „Kultúra“ má však aj antropologický význam. Je základom pre symbolický svet významov, presvedčení, hodnôt, tradícií, ktoré sú vyjadrené v jazyku, umení, náboženstve a mýtoch. Kultúra ako taká hrá zásadnú úlohu vo vývoji ľudstva a v zložitej štruktúre identít a zvykov jednotlivcov a spoločenstiev.

V súvislosti s týmto dokumentom sa hlavná pozornosť bude venovať dôležitosti rozličných stránok kultúry pri rozvoji vnútorných stratégií v rámci EÚ aako aj pri spolupráci s tretími krajinami.

Základ pre činnosť EÚ v oblasti kultúry sa nachádza v Zmluve. V článku 151 sa stanovuje:

„Spoločenstvo prispieva k rozvoju kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a súčasne kladie do popredia spoločné kultúrne dedičstvo.“ „Činnosť Spoločenstva sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a na dopĺňanie ich činnosti...“ „Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti kultúry, najmä s Radou Európy.“ „Spoločenstvo zohľadňuje pri svojich činnostiach podľa iných ustanovení tejto Zmluvy kultúrne aspekty, najmä s cieľom rešpektovať a podporovať rozmanitosť svojich kultúr.“ |

Za kultúru preto sú a zostanú v prvom rade zodpovedné členské štáty; v niektorých krajinách sa otázky kultúry riešia väčšinou na regionálnej alebo dokonca miestnej úrovni. V článku 151 sa napríklad nestanovuje žiadna harmonizácia právnych predpisov členských štátov. Činnosť na úrovni EÚ sa má vykonávať pri plnom rešpektovaní princípu subsidiarity, pričom úlohou EÚ je skôr podporovať a dopĺňať, ako nahrádzať činnosť členských štátov, pri stimulovaní výmen, dialógu a vzájomného porozumenia.

2.1. Úloha vnútorných politík a programov EÚ

EÚ prispieva už v súčasnti mnohými spôsobmi k podpore kultúrnych činností v Európe prostredníctvom svojich programov a politík:

- Veľmi produktívne sú kultúrne programy Spoločenstva. Súčasný program Kultúra (2007 – 2013)[3] bude naďalej uľahčovať vzájomné porozumenie, stimulovať tvorivosť a prispievať k vzájomnému obohacovaniu našich kultúr. Pomôže tisíckam kultúrnych organizácií vytvoriť a implementovať kultúrne a umelecké projekty, ktoré zlepšujú poznanie a rozširovanie európskeho kultúrneho dedičstva, podporujú kultúrne výmeny, umeleckú a literárnu tvorbu a preklad. Program podporí aj subjekty, ktoré pôsobia aktívne na európskej úrovni v oblasti kultúry, a prostredníctvom európskych cien pre architektúru, kultúrne dedičstvo a hudbu, ako aj prostredníctvom Európskych hlavných miest kultúry zabezpečí uznanie významným európskym dielam a výkonom.

- Mnohé ďalšie programy majú veľmi pozitívny vplyv na kultúru buď prostredníctvom špecifických kultúrnych projektov, prostredníctvom podpory cudzích jazykov, úzkym prepojením medzi vzdelávaním a kultúrou alebo stimulovaním osobných kultúrnych skúseností: k týmto programom patrí program „Európa pre občanov“ (2007 – 2013)[4], ktorý vychádza z kultúrneho článku Zmluvy, a ktorý podporuje aktívne európske občianstvo. Ďalej sú to programy podporujúce celoživotné vzdelávanie (vrátane programov Erasmus a Erasmus Mundus), mnohojazyčnosť a výmeny mladých ľudí.

- Vo filmovej a audiovizuálnej oblasti program MEDIA[5], fungujúci od roku 1991, podporuje konkurencieschopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu. Jeho cieľom je aj podpora medzikultúrneho dialógu, zvyšovanie vzájomného povedomie medzi európskymi kultúrami a rozvoj kultúrneho potenciálu. Okrem toho, EU prijala 16. novembra 2005 odporúčanie týkajúce sa filmového dedičstva a konkurencieschopnosti príbuzných priemyselných činností, čím sa stanovili konkrétne akcie pre túto oblasť.

- Viacero iných programov financovaných Spoločenstvom predstavuje významný prínos pre kultúru. Podpora, ktorú poskytuje kohézna politika, alebo politika rozvoja vidieka môžu mať zásadný význam napríklad pri podpore obnovy kultúrneho dedičstva a pri podpore kreatívnych odvetví s cieľom zvýšiť atraktívnosť regiónov alebo podporiť prípravu profesionálov kultúry. To isté platí aj pre rozvoj informačnej spoločnosti (napr. iniciatíva digitálne knižnice, ktorá je zameraná na uľahčenie on-line prístupu k rozmanitému európskemu kultúrnemu a vedeckému dedičstvu) alebo výskum (Rámcové programy pre výskum EÚ).

Niekoľko politík Spoločenstva zohráva dôležitú úlohu aj pri formovaní regulačného rámca pre kultúrny sektor:

Pri činnosti Spoločenstva podľa článku 151 ods. 4 Zmluvy je často náročné nájsť rovnováhu medzi rozličnými legitímnymi cieľmi verejnej politiky vrátane podpory kultúrnej rozmanitosti.

- Existuje silná väzba medzi podporou kultúry a kreativity a právnymi predpismi EÚ v oblasti autorského práva a príbuzných oblastí. Tieto predpisy chránia práva autorov, producentov a umelcov a zabezpečujú, aby za svoje diela dostali primeranú odmenu, pričom zároveň umožňujú rozsiahle šírenie chránených diel a zvukových záznamov, čím podporujú prístup občanov k bohatému a rôznorodému kultúrnemu dedičstvu Európy.

- Smernicou „Televízia bez hraníc“ prijatou v roku 1989 sa stanovením podmienok pre prenos televízneho vysielania cez hranice v rámci európskeho vnútorného trhu vytvoril právny rámec pre voľný obeh európskeho audiovizuálneho obsahu v rámci EÚ. Toto významne prispelo k upevneniu pluralizmu médií a kultúrnej diverzite. V tejto súvislosti sa diverzite napomáha aj prostredníctvom opatrení na podporu európskych a nezávislých produkcií.

- V oblasti štátnej pomoci po prijatí článku 87 ods. 3 písm. d[6] Maastrichtskej zmluvy, hrajú kultúrne faktory dôležitú úlohu. Na základe tohto ustanovenia Komisia v minulosti schválila široké spektrum opatrení na vnútroštátnej úrovni, z ktorých mali úžitok rozmanité oblasti vrátane múzeí, národného dedičstva, divadelných a hudobných produkcií, tlačených kultúrnych médií ako aj kinematografickej a audiovizuálnej oblasti.

- EÚ ustanovila rok 2008 európskym rokom medzikultúrneho dialógu[7] , aby vyjadrila a vyzdvihla osvedčené postupy a procesy v oblasti medzikultúrneho dialógu s cieľom vytvoriť trvalo udržateľnú stratégiu aj po roku 2008. Osobitná pozornosť sa bude venovať viacjazyčnej dimenzii tohto dialógu.

- Nakoniec, na základe existujúcich programov financovania Spoločenstva je želaním Komisie urobiť rok 2009 európskym rokom tvorivosti a inovácie cez vzdelávanie a kultúru s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti, podporovať diskusiu o smerovaní vnútri členských štátov a prispieť k podpore kreativity, inovácie a medzikultúrnych kompetencií.

V posledných rokoch členské štáty skúmajú nové formy flexibilnej spolupráce, aby mohli užšie spolupracovať pri dosahovaní spoločných cieľov. Rada odsúhlasila viacročný pracovný plán na obdobie 2005 – 2007[8] a rozvinuli sa flexibilné formy spolupráce týkajúce sa špecifických oblastí, napríklad mobility múzejných zbierok. Pravidelné ministerské konferencie tiež prispeli k výmenám osvedčených postupov a dialógu o politikách.

Európsky parlament vo svojich správach a odporúčaniach pravidelne požaduje posilnenie spolupráce[9]. Okrem toho Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov zdôrazňujú úlohu organizovanej občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych orgánov.

Tieto skúsenosti v kombinácii s výsledkami širokých konzultačných procesov uskutočnených pri príprave tohto oznámenia priviedli Komisiu k záveru, že dozrel čas na prípravu spoločného kultúrneho programu a nových partnerstiev a metód spolupráce s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a tretími krajinami.

2.2. Vonkajšie vzťahy EÚ

Kultúra sa považuje za dôležitú súčasť hlavných programov spolupráce a nástrojov EÚ[10] a dvojstranných dohôd Únie s tretími krajinami. Je aj kľúčovým prvkom spolupráce rozvinutej s Radou Európy, ktorá umožnila spojenú implementáciu dní európskeho dedičstva ako aj niektoré akcie na západnom Balkáne.

Vo všetkých rozvojových regiónoch sveta bolo v priebehu mnohých rokov implementované široké spektrum kultúrnych projektov a programov ako súčasť finančnej a technickej pomoci Únie. Tieto kultúrne činnosti sú zamerané na zachovanie a obnovu pamiatok, produkciu a obeh umeleckých diel, založenie alebo obnovu múzeí, posilnenie miestnych kapacít kultúrnych subjektov a umelcov a na organizáciu veľkých kultúrnych podujatí. Komisia riadi aj fondy a činnosti zamerané na podporu vzniku a upevnenia kultúrnych odvetví najmä filmovej a audiovizuálnej oblasti v partnerských krajinách, ale aj na podporu prístupu miestneho obyvateľstva ku kultúre a kultúrnej rozmanitosti v tretích krajinách.

V úzkej spojitosti s tým sa Únia v rastúcej miere zameriava na šírenie podpory ľudských práv vrátane ochrany a podpory kultúrnych práv, práv pôvodného obyvateľstva a práv príslušníkov menšín a sociálne marginalizovaných ľudí.

Medzikultúrny dialóg ako jeden z hlavných nástrojov mieru a zabránenia konfliktov je samozrejme jedným zo základných cieľov takýchto činností. Prioritné činnosti v tomto smere sa začali z podnetu konzultačnej skupiny vytvorenej predsedom Komisie, čo inter alia viedlo aj k vytvoreniu európsko-stredomorskej nadácie Anna-Lindh pre dialóg medzi kultúrami a ku vzniku osobitnej diskusie o kultúre v rámci politických rozhovorov s mnohými tretími krajinami.

Komisia nedávno začala posilňovať aj svoju verejnú diplomaciu vrátane kultúrnych podujatí často zahrnujúcu spoluprácu s kultúrnymi inštitúciami členských štátov i medzi nimi navzájom s cieľom tlmočiť dôležité myšlienky o Európe, jej identite a skúsenostiach s vytváraním mostov medzi rozdielnymi kultúrami v tretích krajinách.

Na všeobecnejšej úrovni Komisia predložila viacročné tematické programy v rámci finančných výhľadov 2007 – 2013 s cieľom financovať činnosť Spoločenstva v rozvojových krajinách a regiónoch na jednej strane a na medzinárodnej úrovni na strane druhej. Tematické programy „Investovanie do ľudí“ a „Neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji“ sú k dispozícii na doplnenie geografickej spolupráce prostredníctvom strategických dokumentov krajiny v oblasti kultúry. Nedávne prieskumy verejnej mienky jasne ukázali, že pod tlakom globalizácie veľká väčšina občanov Európy – na čele s hlavami štátov a predsedami vlád v júni 2006[11] – chce, aby Európa so svojou vonkajšou politikou odrážajúcou jej hodnoty bola aktívnejšia na svetovej scéne. Pre takýto mnohostranný prístup budovania konsenzu je kultúra samozrejme centrálnym prvkom.

Rýchle nadobudnutie platnosti Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov ilustruje novú úlohu kultúrnej rozmanitosti na medzinárodnej úrovni: Spoločenstvo a jeho členské štáty sa ako zmluvné strany zaviazali posilňovať nový kultúrny pilier správy vecí verejných v celosvetovom meradle a trvalo udržateľného rozvoja najmä prostredníctvom posilnenia medzinárodnej spolupráce.

3. CIELE EURÓPSKEHO PROGRAMU PRE KULTÚRU

Rozsiahlemu proces konzultácií uskutočnených v roku 2006 dovolil Komisii konštatovať, že existuje pevný konsenzus pre novú stratégiu EÚ pre kultúru, ktorá môže stavať na úspechoch z minulosti a posilniť existujúce aktivity. Táto stratégia bude postavená na troch vzájomne prepojených cieľoch:

- Podpora kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu;

- Podpora kultúry ako katalyzátora tvorivosti v rámci Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť;

- Podpora kultúry ako dôležitej súčasti medzinárodných vzťahov Únie.

Týmito cieľmi by sa mala riadiť činnosť EÚ v budúcnosti. Každá strana bude vyzvaná, aby sa zapojila do procesu pri plnom rešpektovaní princípu subsidiarity.

- Pre členské štáty a ich regióny by to znamenalo ďalšie rozvinutie ich politík v týchto oblastiach v súvislosti so spoločnými cieľmi a snahou viesť spoločné činnosti inter alia prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie a využívaním možností vyplývajúcich z financovania z EÚ;

- Pre zainteresované strany v oblasti kultúry, akými sú napríklad profesionálne organizácie, kultúrne inštitúcie, nevládne organizácie, európske siete, nadácie atď., by to znamenalo aktívnu účasť v dialógu s inštitúciami EÚ a podporu rozvoja nových politík a činností EÚ, ale aj rozvoj dialógu medzi nimi navzájom;

- Pre Komisiu by to znamenalo mobilizáciu jej vnútorných a vonkajších politík, programov financovania Spoločenstva, ale aj obnovenú úlohu oživenia, výmenu osvedčených postupov a dialóg s celým spektrom strán.

- Pre všetky zúčastnené strany by to znamenalo obnovenie pocitu partnerstva a spoluvlastníctvo činnosti EÚ na dosiahnutie týchto cieľov.

V nasledujúcej časti je vysvetlený každý z týchto širokých cieľov podrobnejšie.

3.1. Kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg

„Umenie je tým, čo dokáže štrukturalizovať osobnosti mladých ľudí s cieľom otvoriť ich mysle, vštepiť rešpektovanie ostatných a túžbu po mieri.“ Yehudi Menuhin

Rozkvet kultúr členských štátov v súvislosti s ich národnou a regionálnou rozmanitosťou je dôležitým cieľom EÚ stanoveným Zmluvou o ES. Aby bolo možné zároveň vyzdvihnúť do popredia naše spoločné kultúrne dedičstvo a uznať príspevok všetkých kultúr prítomných v našich spoločnostiach, je potrebné podporovať kultúrnu rozmanitosť v kontexte otvorenosti a výmen medzi rozličnými kultúrami. Keďže žijeme v čoraz multikultúrnejších spoločnostiach, musíme podporovať medzikultúrny dialóg a medzikultúrne kompetencie. Sú potrebné aj v kontexte svetového hospodárstva v súvislosti s podporou zamestnanosti, adaptability a mobility umelcov a pracovníkov v kultúrnom sektore, ako aj mobility umeleckých diel. Keďže z rozvíjajúcej sa kultúrnej rozmanitosti majú úžitok najmä občania, potrebujeme im uľahčiť prístup ku kultúre a k dielam z oblasti kultúry.

Pozornosť by sa mala venovať týmto špecifickým cieľom:

- Podporovať mobilitu umelcov a profesionálov v kultúrnej oblasti a obeh všetkých umeleckých prejavov za štátnymi hranicami.

- Mobilizovať verejné a súkromné zdroje v prospech mobility umelcov a pracovníkov v kultúrnom sektore v rámci EÚ;

- Podporovať mobilitu umeleckých diel a ostatných umeleckých prejavov;

- Zlepšovať európsku koordináciu v súvislosti s otázkami ovplyvňujúcimi mobilitu kultúrnych pracovníkov v rámci EÚ, aby sa vzali do úvahy potreby vyplývajúce z krátkodobej a častej mobility medzi členskými štátmi;

- Podporovať a upevňovať medzikultúrne kompetencie a medzikultúrny dialóg najmä rozvojom „kultúrneho povedomia a vyjadrovania“, „spoločenských a občianskych kompetencií“ a „komunikácie v cudzom jazyku“, ktoré sú súčasťou kľúčových kompetencií celoživotného vzdelávania vymedzených Európskym parlamentom a Radou v roku 2006[12].

3.2. Kultúra ako katalyzátor tvorivosti v rámci Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť

„ Inteligencia je naprogramovaná na vytváranie rozdielov .“ Francesco Alberoni

Kultúrne odvetvia a tvorivý sektor zásadným spôsobom prispievajú k európskemu HDP, rastu a zamestnanosti. Na ilustráciu, v nedávnej nezávislej štúdii uskutočnenej pre Komisiu sa odhaduje, že v roku 2004 pracovalo v kultúrnom sektore viac ako päť miliónov ľudí, čo sa rovná 3.1 % celkového zamestnaného obyvateľstva v EÚ25. V roku 2003 kultúrny sektor prispel približne 2.6 % do HDP EÚ, pričom jeho rast bol v rokoch 1999 – 2003 podstatne vyšší ako rast hospodárstva vo všeobecnosti[13]. Tieto odvetvia a tvorivosť, ktorú generujú, sú v kontexte globalizácie dôležitým prínosom pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť Európy.

Je potrebné preskúmať a presadzovať úlohu kultúry pri podpore a pestovaní tvorivosti a inovácie. Tvorivosť je základom spoločenskej a technologickej inovácie, a preto aj dôležitou hnacou silou rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti v EÚ.

Pozornosť by sa mala venovať týmto špecifickým cieľom:

- Podporovať tvorivosť vo vzdelávaní zapojením kultúrneho sektora pri využívaní potenciálu kultúry ako konkrétneho vstupu/nástroja na celoživotné vzdelávanie a pri podpore kultúry a umení v neformálnom a formálnom vzdelávaní (vrátane jazykového vzdelávania).

- Podporovať budovanie kapacít v kultúrnom sektore podporou odbornej prípravy kultúrneho sektora v manažérskych kompetenciách, podnikavosti, poznaní činností európskeho rozmeru/trhu a rozvojom inovačných zdrojov financovania vrátane sponzorstva a zlepšeného prístupu k nim.

- Rozvíjať tvorivé partnerstvá medzi kultúrnym sektorom a ostatnými odvetviami (informačné a komunikačné technológie (IKT), výskum, cestovný ruch, sociálni partneri atď.) s cieľom posilniť spoločenský a hospodársky vplyv investícií do kultúry a tvorivosti, najmä v súvislosti s podporou rastu a zamestnanosti a rozvojom a atraktívnosťou regiónov a miest.

3.3. Kultúra ako dôležitá súčasť medzinárodných vzťahov

„Každá kultúra je zrodená miešaním, v interakcii, v konfrontácii. Naopak, v izolácii kultúra zomiera.“ Octavio Paz

Spoločenstvo a členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov opätovne potvrdili svoj záväzok rozvíjať novú a aktívnejšiu kultúrnu úlohu Európy v kontexte medzinárodných vzťahov Európy a integrovať kultúrny rozmer ako dôležitú súčasť pri rokovaniach Európy s partnerskými krajinami a regiónmi. Toto by malo pomôcť podporiť poznanie a pochopenie európskych kultúr na celom svete.

Na dosiahnutie tejto integrácie je rozhodujúce rozvinúť aktívny medzikultúrny dialóg so všetkými krajinami a regiónmi využívajúc napríklad jazykové väzby Európy s mnohými krajinami. V tejto súvislosti je tiež dôležité podporovať bohatstvo kultúrnej rozmanitosti našich partnerov, pracovať v prospech miestnych identít, podporovať prístup miestnych obyvateľov ku kultúre a rozvíjať hospodárske zdroje, ktoré môžu mať priamy vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj.

Na základe toho pôjde EÚ dvoma paralelnými cestami:

- systematická integrácia kultúrneho rozmeru a rozličných súčastí kultúry do všetkých vonkajších a rozvojových politík, projektov a programov – ako prostriedok upevňovania kvality jej diplomatických úsilí a životaschopnosti a trvalej udržateľnosti všetkých kooperačných činností EÚ; a

- podpora špecifických kultúrnych činností a podujatí – kultúra je zdrojom ako taká a prístup ku kultúre by sa mal v rozvojových politikách považovať za prioritu.

Pozornosť by sa mala venovať týmto špecifickým cieľom:

- Ďalej rozvíjať politický dialóg v oblasti kultúry so všetkými krajinami a regiónmi a podporovať kultúrne výmeny medzi EÚ a tretími krajinami a regiónmi;

- Podporovať prístup na trh, ako na európsky, tak aj na ostatné trhy, pre tovar a služby kultúrneho charakteru z rozvojových krajín prostredníctvom cielených činností, ale aj prostredníctvom dohôd, ktoré poskytujú preferenčné zaobchádzanie, alebo opatreniami týkajúcimi sa pomoci v oblasti obchodu;

- Využívať svoje vonkajšie a rozvojové politiky na ochranu a podporu kultúrnej rozmanitosti prostredníctvom finančnej a technickej podpory na zachovanie kultúrneho dedičstva a prístupu k nemu a aj na aktívne povzbudenie a podporu kultúrnych činností na celom svete;

- Zabezpečiť, aby sa vo všetkých programoch a projektoch spolupráce pri ich príprave a implementácii brala do úvahy miestna kultúra a aby prispievali ku zlepšovaniu prístupu ľudí ku kultúre a k prostriedkom kultúrneho prejavu vrátane medziľudských kontaktov. Obzvlášť dôležité je vzdelávanie vrátane presadzovania integrácie kultúry do učebných osnov na všetkých úrovniach v rozvojových krajinách;

- Podporovať aktívne zapojenie EÚ do práce medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa kultúrou a do procesu OSN „Aliancia civilizácií“.

4. NOVÉ PARTNERSTVÁ A PRACOVNÉ METÓDY

Aby Európa mohla realizovať svoj program pre kultúru, musí sa opierať o pevné partnerstvo všetkých zúčastnených strán, pričom tento proces má štyri základné rozmery.

4.1. Ďalšie rozvíjanie dialógu s kultúrnym sektorom

Komisia sa zaviazala pokračovať v štruktúrovanom dialógu so sektorom, čo by poskytovalo rámec na pravidelnú výmenu názorov a osvedčených postupov, prínos do procesu tvorby politík, následného sledovania a hodnotenia.

Z dôvodov legitímnosti by sa mal kultúrny sektor v najväčšej možnej miere aj naďalej organizovať samotný, aby sa tak umožnila identifikácia reprezentatívnych zástupcov. Komisia víta pokračujúcu štrukturalizáciu, ktorá sa už uskutočňuje v súvislosti so vznikom niektorých reprezentatívnych organizácií ako aj niektorých kooperačných štruktúr, akou je napríklad platforma občianskej spoločnosti o medzikultúrnom dialógu.

Komisia však uznáva osobitné charakteristiky tohto sektora, najmä jeho rôznorodosť (profesionálne organizácie, kultúrne inštitúcie s rozličnými stupňami nezávislosti, nevládne organizácie, európske a mimoeurópske siete, nadácie atď.) ako aj nedostatok komunikácie medzi kultúrnymi odvetviami a ostatnými zainteresovanými stranami v oblasti kultúry v minulosti a výzvy, ktoré to predstavuje v súvislosti s väčšou štrukturalizáciou sektora. Tento účinok sa prejavoval v zmenšovaní sily kultúrneho sektora na európskej úrovni.

S cieľom rozvinúť lepší dialóg medzi Komisiou a týmito rozličnými zainteresovanými stranami Komisia navrhuje tieto kroky:

- Uskutočniť prieskum sektora s cieľom poznať a lepšie pochopiť celé spektrum zainteresovaných strán;

- Vytvoriť „kultúrne fórum“ na konzultácie zainteresovaných strán a na podporu vzniku samostatných štruktúrovaných platforiem alebo skupiny platforiem zainteresovaných strán;

- Povzbudiť vyjadrenia reprezentatívnych názorov jednotlivými umelcami a intelektuálmi na európskej úrovni („kultúrni vyslanci“) vrátane preskúmania možnosti a uskutočniteľnosti on-line virtuálneho európskeho fóra, ktoré by umožňovalo výmenu názorov, umeleckých prejavov a oslovenie občanov;

- Podporovať sociálnych partnerov v kultúrnych sektoroch, aby ďalej rozvíjali svoj autonómny spoločenský dialóg podľa článkov 138 a 139 Zmluvy. Na tomto základe už existujú sektorové výbory pre spoločenský dialóg v oblasti scénických umení a audiovizuálneho sektora;

- Zahrnúť kultúrny rozmer do európskej verejnej diskusie využívaním zastúpení Komisie. Postavenie kultúry do centra diania podporí dialóg a osloví nové obecenstvo.

4.2. Vytvorenie otvorenej metódy koordinácie

Ako sme už uviedli, členské štáty prijali v Rade spoločný pracovný plán pre roky 2005 – 2007. Pracovný plán teraz potrebuje revíziu a Komisia verí, že dozrel čas na to, aby členské štáty posunuli svoju spoluprácu o krok ďalej využitím otvorenej metódy koordinácie (OMK) ako vhodného mechanizmu v duchu partnerstva.

OMK ponúka vhodný rámec na spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti kultúry. Je to nezáväzný, medzivládny rámec pre výmenu politík a spoločnú činnosť vhodný pre takúto oblasť, kde kompetencie väčšinou zostávajú na úrovni členských štátov. Zahŕňa dohodu o spoločných cieľoch, pravidelné sledovanie a kontrolu pokroku pri ich dosahovaní a výmenu osvedčených postupov a dôležitých údajov s cieľom podporovať vzájomné poznávanie.

OMK existuje v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany, vzdelávania a mládeže. V týchto oblastiach pomohla posilniť tvorbu politík členských štátov, keďže pravidelná účasť na európskom procese zvyšuje profil týchto politík na vnútroštátnej úrovni a vytvára pre ne dodatočný stimul. Umožňuje aj členským štátom učiť sa jeden od druhého. Zúčastneným stranám v oblastiach týchto politík dáva možnosť vysloviť sa na európskej úrovni, čo by inak nemohli..

Je však nevyhnutné, aby sa pri príprave OMK v tejto oblasti zobrali do úvahy osobitné črty kultúrneho sektora. V duchu partnerstva s členskými štátmi to predpokladá prijatie flexibilného prístupu, znamenajúceho stanovenie rámcových cieľov s pružným systémom pravidelného podávania správ.

Komisia navrhuje, aby Rada ministrov na základe tohto oznámenia schválila uvedené ciele, stanovila priority a dohodla sa na dvojročnom sledovaní. Ako súčasť tohto procesu by Komisia spolu so zástupcami členských štátov na vysokej úrovni každé dva roky pripravila spoločnú správu, v ktorej by sa zhrnuli hlavné oblasti a trendy a analyzoval by sa pokrok všetkých členských štátov v súvislosti so spoločnými cieľmi.

Členské štáty by boli podporované, aby naplno zapojili svoje miestne a regionálne orgány a zainteresované kultúrne strany na vnútroštátnej úrovni do procesu následného sledovania a aby vo svojich národných správach opísali, ako sa zapojili. Na úrovni EÚ by Komisia do procesu zapojila zainteresované strany prostredníctvom uvedeného kultúrneho fóra. V roku, ktorý by prechádzal uverejneniu správy, by Komisia zorganizovala stretnutie s cieľom zhromaždiť podnety od občianskej spoločnosti.

Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov by mali byť zapojené do tohto procesu.

Pri dosahovaní cieľov v rámci vonkajších vzťahov by bol podľa potreby zahrnutý príslušný vonkajší rámec EÚ vrátane ministrov zahraničných vecí. Spolu s členskými štátmi by sa Komisia snažila zvýšiť koordináciu činností v oblasti kultúrnej spolupráce na úrovni celej EÚ. To by zahŕňalo aj poznanie a výmenu osvedčených postupov. Príprava strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny a stratégií spoločnej pomoci by bola aj naďalej v centre zvýšeného úsilia o koordináciu a harmonizáciu.

4.3. Podpora tvorby politiky založenej na faktoch

Vo vzťahu ku každému z uvedených cieľov a k navrhnutej OMK bude Komisia podľa potreby zohrávať podpornú a koordinujúcu úlohu.

Dosahovanie uvedených cieľov predpokladá aj lepšie pochopenie prínosu kultúrneho sektora k Lisabonskému procesu s cieľom uľahčiť politiku založenú na faktoch. To zahŕňa výmenu existujúcich údajov, prípadových štúdií, spoluprácu pri metodikách vyhodnocovania a analýze vplyvov. Vyžaduje si to však aj preskúmanie a v prípade potreby zlepšenie národných štatistických informácií a zabezpečenie lepšej porovnateľnosti národných štatistík koordinované EUROSTATom.

V tejto súvislosti Komisia uskutoční sériu štúdií a spoluprácu medzi útvarmi, aby podporila navrhnuté ciele a tvorbu politiky založenej na faktoch a činnostiach. Bude stimulovať vzájomné prepojenie zúčastnených strán podieľajúcich sa na posudzovaní vplyvu a hodnotení kultúrnej politiky na európskej, národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

4.4. Presadzovanie kultúry do všetkých príslušných politík

V článku 151 ods. 4 Zmluvy o ES sa Spoločenstvo vyzýva, aby pri svojej činnosti podľa ostatných ustanovení zmluvy zohľadnilo kultúrne aspekty, najmä s cieľom rešpektovať a podporovať rozmanitosť svojich kultúr.

Aby mohla lepšie plniť túto úlohu, Komisia posilní svoju vnútornú koordináciu medzi útvarmi a prehĺbi svoju analýzu styčných bodov medzi kultúrnou rozmanitosťou a ostatnými politikami Spoločenstva s cieľom určiť správnu hranicu medzi rozličnými legitímnymi cieľmi verejnej politiky vrátane podpory kultúrnej rozmanitosti pri prijímaní rozhodnutí alebo pri návrhoch regulačného alebo finančného charakteru. Komisia napríklad na tento účel nedávno vytvorila novú medziútvarovú skupinu.

V súvislosti s vonkajším rozmerom sa zvláštna pozornosť venuje multikultúrnemu a medzikultúrnemu dialógu a dialógu medzi náboženstvami, ktoré podporujú porozumenie medzi európskymi a svetovými partnermi a čoraz viac oslovujú širšie obecenstvo v partnerských krajinách. K tomuto bude prispievať aj program Erasmus Mundus. Komisia podporuje dialóg a činnosti v oblasti kultúry v rámci európskej politiky susedstva, programu „Investovanie do ľudí“, inštitúcií akými európsko-stredomorskej nadácia Anna-Lindh pre dialóg medzi kultúrami, ale aj v rámci procesu OSN „Aliancia civilizácií“. S niektorými partnerskými krajinami regiónu ESP, v Ázii a inde sú ustanovené osobitné programy kultúrnej spolupráce (ako je napríklad Kultúrny fond pre Indiu). Tieto činnosti majú nezávislý charakter.

Európska komisia navrhuje vytvorenie kultúrneho fondu EÚ-AKT ako spoločného európskeho príspevku na podporu rozšírenia a v niektorých prípadoch výroby tovaru kultúrneho charakteru štátov AKT s cieľom efektívne podporovať činnosti zamerané na kultúru v krajinách AKT. Tento fond podporí vznik miestnych trhov a odvetví, čím uľahčí a podporí prístup miestnych ľudí ku kultúre a k rozličným prostriedkom prejavov kultúry a zvýši aj prístup tovaru kultúrneho charakteru z krajín AKT na európske trhy prostredníctvom lepšieho prístupu k distribučným sieťam a platformám v EÚ.

V 10. európskom rozvojovom fonde sa poskytne základ pre financovanie tohto fondu, ktorý bude doplnený príspevkami členských štátov EÚ.

5. ZÁVERY

„Kultúra nie je luxusom, ale nevyhnutnosťou.“ Gao Xingjian

Komisia sa domnieva, že dozrel čas pre nový európsky program pre kultúru, ktorý by zohľadňoval realitu dnešného globalizovaného sveta.

V tomto oznámení sa predkladajú konkrétne návrhy v súvislosti so skupinou spoločných cieľov a nových metód na zlepšenie kultúrnej spolupráce v EÚ.

Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov sa vyzývajú, aby reagovali na toto oznámenie.

Rada sa vyzýva, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom rozhodnúť o skupine spoločných cieľov a o vhodnom procese podávania správ v rámci navrhnutej otvorenej metódy koordinácie a Európska rada sa vyzýva, aby ich vo svojich záveroch prijala.[pic][pic][pic]

[1] Pozri http://ec.europa.eu/culture/eac/communication/consult_en.html ahttp://ec.europa.eu/development/body/theme/human_social/pol_culture1_en.htm

[2] Viac informácií nájdete v pripojenom pracovnom dokumente „Zoznam akcií Spoločenstva v oblasti kultúry“.

[3] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES z 12. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006).

[4] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1904/2006/ES z 12. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006).

[5] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006).

[6] „pomoc na podporu kultúry a na zachovanie kultúrneho dedičstva, pokiaľ takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Spoločenstve v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom“

[7] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006).

[8] Závery 2616. zasadnutia Rady pre vzdelávanie, mládež a kultúru, 15. novembra 2004.

[9] Ref. Správa o kultúrnej spolupráci v Európskej únii – Giorgio Ruffolo - A5-0281/2001.

[10] Ako sú dohoda z Cotonou s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi, program susedstva a partnerstva so susednými krajinami a Ruskom a nástroj rozvoja a spolupráce týkajúci sa Ázie a Strednej a Latinskej Ameriky.

[11] Keď Európska rada schválila návrh Komisie „Európa vo svete – Niekoľko praktických návrhov na väčšiu spojitosť, efektívnosť a zviditeľnenie“ – KOM(2006) 278.

[12] Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2006/962/ES), (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.).

[13] Pozri štúdiu o ekonomike kultúry v Európe, uskutočnenú KEA pre Európsku komisiu, 2006 na http://ec.europa.eu/culture/eac/sources_info/studies/studies_en.html.