[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 7.2.2007

KOM(2007)49 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o rovnosti žien a mužov - 2007

OBSAH

1. Úvod 3

2. Hlavný vývoj 3

2.1 Politiky a právne predpisy 3

2.2 Rozdiely medzi ženami a mužmi 5

3. Výzvy a smerovanie politík 6

3.1 Odstránenie rozdielov medzi ženami a mužmi na trhu zamestnanosti 6

3.2 Podpora lepšej rovnováhy deľby súkromnej a rodinnej zodpovednosti medzi ženami a mužmi 7

3.3 Záruka plnej podpory kohéznej politiky a politiky rozvoja vidieka politikám rovnosti žien a mužov 8

3.4 Zabezpečenie účinného uplatňovania právneho rámca 8

4. Závery 9

ANNEX 10

1. ÚVOD

Európska rada vyzvala na svojom jarnom zasadnutí v marci 2003 Komisiu, aby jej raz ročne podala správu o pokroku dosiahnutom v podporovaní rovnosti žien a mužov a usmerneniach s cieľom začleniť rodovú dimenziu do rôznych politík. Táto správa je štvrtou správou reagujúcou na túto požiadavku.

V oblasti rovnosti žien a mužov v EÚ došlo v roku 2006 k dvom významným udalostiam: Komisia prijala Plán uplatňovania rovnosti na obdobie 2006 - 2010 a Európska rada prijala Pakt rovnosti žien a mužov. Tieto dve kľúčové iniciatívy svedčia o aktívnej účasti EÚ na sledovaní cieľa dosiahnuť skutočnú rovnosť žien a mužov.

Európska únia, teraz rozšírená na 27 členských štátov, sa pripravuje osláviť 50. výročie politiky rovnosti žien a mužov a Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých. Okrem toho je politika rovnosti smerodajnou zásadou dvoch oblastí v centre záujmu: rastu a zamestnanosti a demografických zmien. Bude potrebovať plnú podporu kohéznej politiky, ktorej nové programové obdobie začne v roku 2007.

2. Hlavný vývoj

2.1 Politiky a právne predpisy

Komisia prijatím Plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov [1] 1. marca 2006 stanovila svoje priority a vykonávací rámec na podporu rovnosti až do roku 2010, pokračujúc tak v úlohe podporovať rovnosť žien a mužov a zabezpečiť účasť všetkých svojich politík na tomto cieli. Plán uplatňovania predstavuje záväzok Komisie pokračovať a znásobiť svoju činnosť v tejto oblasti. Raz ročne sa vypracuje podrobná monitorovacia správa.

Členské štáty na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2006 schválili Európsky pakt rovnosti žien a mužov [2]. Pakt je prejavom vôle členských štátov rozhodne sa podieľať na uplatňovaní politík, ktorých cieľom je presadzovať zamestnanosť žien a zaručiť lepšie zladenie pracovného a súkromného života, a tak reagovať na demografické výzvy. V tomto smere sa zdá byť podstatný rozvoj zariadení starostlivosti o deti s cieľom realizovať barcelonské ciele[3].

Starnutie obyvateľstva spojené s poklesom pôrodnosti spôsobuje našim spoločnostiam značné problémy, zdôraznené v oznámení o demografickej budúcnosti Európy[4], prijatom Komisiou 12. októbra 2006. Je zjavné, že politiky rovnosti žien a mužov významne prispejú k ich riešeniu. Na jednej strane podnecovaním zamestnanosti žien, čím sa vyrovná predpokladaný úbytok aktívnej populácie. Na druhej strane podporovaním realizácie osobných volieb žien a mužov vrátane želaného počtu detí.

Komisia súčasne otvorila formálnu konzultáciu so sociálnymi partnermi [5] o možnom smerovaní činnosti Spoločenstva vo veci zladenia pracovného, súkromného a rodinného života vrátane presadzovania pružných pracovných podmienok, rozvoja zariadení starostlivosti o deti a opatrovateľských služieb a prípadnej revízie existujúcich ustanovení, pokiaľ ide o materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku[6].

Legislatívny rámec rovnosti žien a mužov sa značne zlepšil prijatím smernice[7], ktorá zjednodušuje a modernizuje existujúce právne predpisy Spoločenstva o rovnosti zaobchádzania so ženami a mužmi vo veci zamestnanosti v júni 2006. Lepšia zrozumiteľnosť práva by mala napomôcť jeho lepšie uplatňovanie, podieľajúc sa tak na cieli „Lepšej tvorby práva“. Členské štáty musia zabezpečiť transpozíciu smernice do vnútroštátnych právnych predpisov najneskôr do augusta 2008. Pokiaľ ide o transpozíciu smernice z roku 2002 o rovnakom zaobchádzaní[8], voči deviatim členským štátom sa začali konania o nesplnení povinnosti, z toho štyri sú na konci roka 2006 stále otvorené.

Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví , bolo prijaté v decembri 2006[9]. Úlohou Inštitútu je poskytnúť dôležitú technickú podporu rozvoju politík rovnosti žien a mužov.

V roku 2006 bola prijatá nová právna úprava pre štrukturálne fondy [10] a smerovania strategických politík Spoločenstva vo veci súdržnosti[11] na obdobie 2007 - 2013, ktoré ustanovujú tak osobitné operácie, ako aj zahrnutie hľadiska rovnosti do všetkých prebiehajúcich operácií[12]. Ich realizácia bude najmä v právomoci členských štátov prostredníctvom národných strategických referenčných rámcov a operačných programov. Nariadenie o Európskom fonde pre rozvoj vidieka plne zahŕňa zásadu rovnosti žien a mužov[13] do politiky podpory rozvoja vidieka. Program Spoločenstva PROGRESS[14] tiež obsahuje oddiel venovaný rovnosti žien a mužov, ktorý podporí uplatňovanie politiky rodovej rovnosti Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity.

Chudoba postihuje často ženy, a to najmä medzi staršími ľuďmi alebo v rodinách s jedným rodičom. Okrem toho zdravotné systémy a systémy sociálnej ochrany nie vždy vnímajú rozdielne potreby žien a mužov. Preto je presadzovanie rovnosti mužov a žien jedným z hlavných cieľov nového rámca procesu sociálnej ochrany a začlenenia , prijatého Európskou radou v marci 2006[15]. Jeho vykonávanie by malo prispieť k uplatňovaniu politík, ktorých cieľom je znižovať rozdiely medzi ženami a mužmi v týchto oblastiach.

Vo veci násilia a obchodovania s ľuďmi predstavila Komisia v oznámení z augusta 2006 akčný plán, ktorého cieľom je vyčísliť trestnú činnosť a trestné konanie[16], vrátane obchodovania s ľuďmi, násilia voči ženám a domáceho násilia. Umožní citeľne lepšie poznanie týchto problémov, ktorých hlavnými obeťami sú ženy.

Rovnosť žien a mužov je považovaná za faktor ekonomického rozvoja aj v rámci vonkajších vzťahov EÚ. Komisia pripravuje na začiatok roka 2007 oznámenie o začlenení rovnosti pohlaví do rozvojovej spolupráce . V rámci partnerstva Euromed bol tiež v novembri 2006 prijatý päťročný plán na posilnenie postavenia žien v spoločnosti stredomorských krajín. Tento plán ustanovuje rámec spolupráce EÚ a stredomorských krajín v prospech posilnenia postavenia žien v sociálnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti.

2.2 Rozdiely medzi ženami a mužmi

Zamestnanosť žien sa v priebehu posledných rokov aj naďalej prudko zvyšovala, a to aj medzi staršími pracovníčkami. To však nesmie zakryť jasne nepriaznivé postavenie žien na trhu zamestnanosti v porovnaní s mužmi. Rozdiely sú naďalej výrazné a sú vždy v neprospech žien. Rozdiely v pracovných podmienkach a segregácia trhu zamestnanosti sa nestrácajú, čo sa prejavuje vo výraznom a trvalom rozdiele vo finančnom ohodnotení.

Hybnou silou rastu zamestnanosti v Európe zostáva ženská pracovná sila. Od začiatku uplatňovania Lisabonskej stratégie v roku 2000 obsadili ženy šesť z ôsmych miliónov pracovných miest vytvorených v EÚ. Rok 2005 bol druhým po sebe nasledujúcim rokom, kedy miera zamestnanosti žien zaznamenala nárast a ustálila sa na 56,3 %, čo je o 2,7 % viac ako v roku 2000, v porovnaní s nárastom miery zamestnanosti mužov o 0,1 %. Pokračovanie v tejto pozitívnej tendencii[17] by umožnilo splnenie lisabonského cieľa dosiahnuť 60 % mieru zamestnanosti žien v roku 2010. Zvýšenie miery zamestnanosti žien nad 55 rokov bolo výrazne rýchlejšie ako zvýšenie miery zamestnanosti mužov rovnakej vekovej kategórie, a v súčasnosti predstavuje 33,7 %, čo je približne o 7 % viac ako v roku 2000.

Následkom tohto vývinu sa odchýlka medzi mierou zamestnanosti žien a mužov znížila na 15,0 % v roku 2005, čo predstavuje pokles o 2,6 % v priebehu piatich rokov. Je potrebné poznamenať, že odchýlka sa výrazne líši v závislosti od veku, pretože predstavuje 5,9 % medzi mladými (15 - 24 rokov), 16,7 % u pracovníkov vo veku 25 až 54 rokov a dosahuje 18,1 % vo vekovej kategórii nad 55 rokov. Pozitívny vývoj zamestnanosti žien sa tiež prejavuje v úmerne rýchlom poklese ich miery nezamestnanosti , kde odchýlka voči mužom klesla z 2,8 v roku 2000 na 2,0 v roku 2005.

Napriek tomuto pozitívnemu vývoju zostáva zvýšený problém žien zosúladiť pracovný a súkromný život a nepomer rozdelenia domácich prác a rodinných povinností veľmi výrazný. Zistenie, že miera zamestnanosti žien vo veku 20 až 49 rokov klesá o 15 percent, ak majú dieťa, zatiaľ čo miera zamestnanosti mužov stúpa o 6 percent, je veľavravné. Okrem toho narastajúce nároky na pružnosť pracovnej sily zaťažujú z prevažnej časti ženy. Približne tretina žien pracuje na čiastočný úväzok (32,9 % v roku 2006) oproti iba 7,7 % mužov; 14,8 % zamestnaných žien pracovali na základe zmluvy na dobu určitú, teda o percento viac ako zamestnaných mužov. Využívanie pružných pracovných podmienok môže byť prejavom osobnej voľby, ale výrazný rozdiel medzi pohlaviami zvýrazňuje nevyváženosť využívania času u mužov a žien.

Trh zamestnanosti je vo veľkej miere uzavretý. Vývoj ukazovateľov profesnej a sektorálnej segregácie na základe pohlavia nepreukazuje žiadne známky významného poklesu. Zdá sa teda, že nárast zamestnanosti žien prebieha najmä v odvetviach činnosti a v povolaniach, ktoré už sú prevažne ženského charakteru. Asi štyri z desiatich zamestnaných žien pracujú v štátnej správe, školstve alebo v zdravotníctve a sociálnych službách, zatiaľ čo polovica zamestnaných žien sú administratívne pracovníčky, predavačky, prípadne málo alebo vôbec nevyučené pracovníčky.

Okrem toho pretrváva nerovnováha medzi ženami a mužmi, ktorí zastávajú riadiace funkcie , tak politické ako aj ekonomické. Menej ako tretina riadiacich pracovníkov sú ženy a v predstavenstvách 50 najväčších vybraných európskych podnikov bola v roku 2005 iba jedna žena na desať mužov. V národných parlamentoch je pomer žien v priemere iba 24 %. V Európskom parlamente je to 33 %.

Segregácia sa prejavuje aj vo vzdelaní . Napriek tomu, že väčšinu čerstvých absolventov vysokých škôl v súčasnosti predstavujú ženy (59 %), študijné odvetvia odrážajú silný stereotyp. Školstvo, humanitné vedy, umenie a zdravotníctvo študovala takmer polovica absolventiek, ale menej ako polovica absolventov. Naopak, štúdium technického zamerania priťahuje iba jednu absolventku z desiatich, ale štyroch absolventov z desiatich.

Účinok týchto rozdielov a nerovnoprávností, ktoré postihujú ženy na trhu zamestnanosti, sa posudzuje na základe pretrvávajúceho rozdielu v odmeňovaní medzi ženami a mužmi. Ženy zarábajú v priemere o 15 % menej ako muži za každú odpracovanú hodinu[18].

V sociálnej oblasti je riziko vylúčenia a chudoby žien vyššie, najmä u starších osôb a osamelých rodičov. Riziko chudoby žien nad 65 rokov predstavuje 20 %, teda o 5 % viac ako u mužov, zatiaľ čo u rodín s jedným rodičom[19] je to 34 %. Tiež dlhodobá nezamestnanosť postihuje 4,5 % žien, čo je o 1 % viac ako u mužov. Ženy tvoria väčšinu skupiny, ktorá nie je zárobkovo činná, a preto sú mimoriadne vystavené riziku chudoby.

3. Výzvy a smerovanie politík

Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006 zdôraznila, že politiky rovnosti žien a mužov sú hlavnými nástrojmi hospodárskeho rastu, prosperity a konkurencieschopnosti. Európska stratégia pre rast a zamestnanosť tiež uznáva podiel rovnosti žien a mužov na plnení lisabonských cieľov. S cieľom plne využiť potenciál produktivity európskej pracovnej sily je potrebné presadzovať účasť a trvalú prítomnosť žien na trhu práce a odstrániť rozdiely medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach. K splneniu týchto požiadaviek budú politiky rovnosti potrebovať aktívnu podporu kohéznej politiky a účinné uplatňovanie právnych predpisov o rovnosti zaobchádzania. Komisia podporí činnosť členských štátov v niekoľkých kľúčových oblastiach, kde je ešte potrebné dosiahnuť výrazný pokrok, súvisiacich s prioritami vytýčenými v Pláne uplatňovania rovnosti.

3.1 Odstránenie rozdielov medzi ženami a mužmi na trhu zamestnanosti

Prístup k ohodnotenému a kvalitnému zamestnaniu je zárukou ekonomickej nezávislosti žien a mužov. Medzi ženami a mužmi však pretrvávajú výrazné rozdiely, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky (práca na čiastočný úväzok, časovo obmedzené zmluvy) alebo odvetvia a povolania, v ktorých pracujú. Je nevyhnutné analyzovať a konkrétnym spôsobom bojovať proti faktorom spôsobujúcim rozdiely.

- Je potrebné aktívne bojovať proti príčinám segregácie trhu práce, ktoré spočívajú najmä v stereotypnom výbere študijného zamerania, vzdelávania a profesnej orientácie;

- Je potrebné znásobiť snahy o odstránenie prekážok, ktoré bránia prístupu žien do rozhodujúcich a riadiacich pozícií;

- V spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami je potrebné pokračovať v snahách o zníženie rozdielu v ohodnotení medzi ženami a mužmi. Osobitnú pozornosť treba venovať nízkej úrovni platov vo výrazne ženských povolaniach a odvetviach a príčinám, ktoré vedú k znižovaniu platov v povolaniach a odvetviach, ktoré sa feminizujú;

- Vypracovanie, uplatňovanie a monitorovanie politík „flexicurity“[20] musí zohľadňovať ich rozdielny dopad na ženy a mužov, a predísť tomu, aby sa netýkali predovšetkým žien v aspekte pružnosti a mužov v aspekte bezpečnosti;

- Politiky a opatrenia zamerané na zvyšovanie zamestnanosti špecifických cieľových skupín, mladých, starších pracovníkov, dlhodobo nezamestnaných, národnostných menšín, migrujúcich pracovníkov alebo zdravotne postihnutých osôb, musia zohľadňovať situáciu a špecifické prekážky mužov a žien v každej z týchto skupín.

3.2 Podpora lepšej rovnováhy deľby súkromnej a rodinnej zodpovednosti medzi ženami a mužmi

Množstvo okolností obmedzuje slobodnú voľbu jednotlivcov zosúladiť pracovný a súkromný život, napríklad nedostatok zariadení starostlivosti o deti, finančné aspekty, negatívny vplyv na profesný rast, riziko straty právomocí, problém návratu do zamestnania alebo tlak stereotypov. Je potrebné prehodnotiť podmienky dovoleniek s cieľom napomôcť lepšiemu rozdeleniu súkromnej a rodinnej zodpovednosti medzi ženami a mužmi a podporiť tak kvalitu života a dobré životné podmienky detí.

- Je potrebné zabezpečiť, aby rodičovské dovolenky boli určené tak mužom ako aj ženám a najmä aby boli individuálne (neprenosné), finančne príťažlivé, deliteľné a aby ich dĺžka nebola prekážkou návratu do zamestnania;

- Vzhľadom na starnutie obyvateľstva EÚ je zásadne nevyhnutné pokračovať v rozvíjaní prístupných a dostupných zariadení starostlivosti pre osoby v opatere. Uvažovať možno aj o „synovských/dcérskych dovolenkách“, umožňujúcich starať sa o rodičov vo vysokom veku, príťažlivých tak pre mužov ako aj pre ženy;

- Je potrebné presadzovať „otcovské dovolenky“, ktoré umožňujú zapojiť otcov do domácej a rodinnej zodpovednosti hneď od narodenia dieťaťa;

- Všetky zainteresované strany musia na všetkých úrovniach znásobiť boj proti stereotypom, ktorý by sa mal zameriavať najmä na mužov a podniky;

- Je dôležité zachovať schopnosť návratu do práce zamestnancov na rodičovskej dovolenke sprievodnými opatreniami počas dovolenky a po návrate z nej. To zahŕňa opatrenia zabezpečujúce udržanie právomocí zamestnanca a jeho prístup k možnostiam školenia, ako aj záruku profesného rastu;

- Je potrebné sprevádzať podniky, najmä MSP, pri uplatňovaní opatrení umožňujúcich zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života.

3.3 Záruka plnej podpory kohéznej politiky a politiky rozvoja vidieka politikám rovnosti žien a mužov

Rok 2007 je prvým rokom nového programového obdobia kohéznej politiky a politiky rozvoja vidieka. Smerovanie politík bolo upravené tak, aby viac prispievali k plneniu cieľov vytýčených v Lisabone a tak podporovali hospodársky rast, produktivitu, vytváranie pracovných miest. Je nevyhnutné plne využívať potenciál fondov ako katalyzátora politík rovnosti žien a mužov.

- Členské štáty by mali zabezpečiť podporu rovnosti žien a mužov, ako aj začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do každej etapy vykonávania intervencie fondov, najmä zapojením orgánov poverených presadzovaním rovnosti žien a mužov[21] ako partnerských orgánov;

- Programové dokumenty fondov by mali presadzovať a uplatňovať duálny prístup politiky rovnosti prostredníctvom osobitných opatrení zameraných na podporu rovnosti a pozorného zohľadňovania spôsobu, akým ostatné projekty a riadenie fondov môžu vplývať na mužov a ženy[22];

- Fondy sa majú podieľať na zlepšovaní prístupu k zamestnaniu, zvyšovaní účasti a profesnom raste žien v zamestnaní, ako aj podporovať plnenie cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti a rozvoj iných zariadení starostlivosti a uľahčiť prístup k nim[23]. Fondy majú tiež podporovať podnikanie žien, vrátane služieb podnikom a prístupu k financovaniu[24];

- Je potrebné podporovať činnosti zamerané na šírenie a výmenu osvedčených postupov a osvetové kampane vo veci rovnosti žien a mužov a posilniť dialóg medzi zainteresovanými stranami[25].

3.4 Zabezpečenie účinného uplatňovania právneho rámca

Acquis communautaire vo veci rovnosti žien a mužov výrazne prispel k pokroku, ktorý prebieha už 50 rokov a naďalej sa vyvíja a modernizuje, aby bol zrozumiteľnejší a účinnejší. Je však dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie právnych predpisov, ktoré presahuje jednoduchú transpozíciu acquis. Je úlohou národných aktérov aktívne podporovať vykonávanie týchto právnych predpisov s cieľom zaručiť plné uplatňovanie práva.

- Je dôležité prijať opatrenia zamerané na zvýšenie spôsobilosti subjektov súdneho systému, najmä sudcov a advokátov, vo veci rovnosti žien a mužov, s cieľom poskytnúť im školenia a technickú pomoc potrebné na riešenie otázok rovnosti žien a mužov pri výkone ich činnosti;

- Členské štáty a sociálni partneri majú aktívne podporovať účinné vykonávanie právnych predpisov vo veci rovnosti zaobchádzania so ženami a mužmi a vytvoriť podmienky, ktoré umožňujú ich dodržiavanie;

- Orgány poverené podporou rovnosti ustanovené v smernici 2002/73[26] môžu zohrávať aktívnu úlohu vo vykonávaní právnych predpisov. Je potrebné ich v ich činnosti podporovať, zaručiť im potrebné finančné a ľudské zdroje a ubezpečiť sa, že disponujú všetkými právomocami uvedenými v smernici.

4. Závery

Na základe tejto správy a v súlade s prioritami vytýčenými v pláne a v Európskom pakte rovnosti žien a mužov bola Európska rada vyzvaná, aby naliehavo nabádala členské štáty riešiť uvedené problémy v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami. Je potrebné venovať tomu osobitnú pozornosť s cieľom:

- urobiť všetko na odstránenie rozdielu v hodnotení medzi ženami a mužmi;

- posilniť začlenenie hľadiska rovnosti žien a mužov do uplatňovania politík zamestnanosti;

- pokračovať v snahách, ktorých cieľom je umožniť mužom a ženám zladiť pracovný, súkromný a rodinný život a podporovať sociálnych partnerov v uplatňovaní opatrení v tomto zmysle;

- prijať taký prístup k otázkam spojeným s demografickými zmenami, ktorý zohľadňuje a podporuje rovnosť žien a mužov;

- plne využívať potenciál, ktorý poskytujú kohézna politika a politika rozvoja vidieka, na podporu presadzovania rovnosti žien a mužov prostredníctvom programov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov;

- urýchlene transponovať smernice 2006/54/ES o rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami (prepracované znenie) a 2004/113 / ES o rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu .

ANNEX

This statistical annex provides an overview of the situation of women and men in the EU, its evolution over time and remaining gender gaps in different fields such as the labour market, education, presence in decision making positions and social inclusion. Indicators have been chosen according to their relevance in covering aspects of the lives of women and men and the availability of comparable and reliable data. These indicators were already presented in the previous reports in order to facilitate the follow-up from one year to another.

Employment rates

Over the last few years, progress has been achieved towards the Lisbon target of reaching an employment rate for women of 60% by 2010. Female employment rate has risen from 53.6% in 2000 to 56.3% in 2005 whereas over the same period male employment rate has remained stable (from 71.2% to 71.3%). As a result, the gap between women's and men's employment rates decreased from 17.6 percentage points (p.p.) in 2000 to 15 p.p. in 2005. At national level, significant differences exist across the EU, with an employment rate gap below 10 p.p. in Finland, Sweden, Denmark, the Baltic countries, Bulgaria and Slovenia but exceeding 20 p.p. in Cyprus, Spain, Italy, Greece and Malta. The gap between female and male employment rates remains much higher amongst older workers (55 to 64 years) at 18.1 p.p. in 2005, down from 20 p.p. in 2000. This reduction was due to a strong rise in the employment rate of older female workers, from 26.9% in 2000 to 33.7% in 2005.

Unemployment rates

The positive evolution of female employment was reflected in unemployment figures, as the gap between women's and men's unemployment rates narrowed from 2.8 p.p. in 2000 to 2.0 p.p. in 2005. This decrease occurred notably in countries where the gap was the highest in 2000 (Spain, Italy, Cyprus, Germany, France and Poland). Nevertheless women were still more likely to be unemployed than men as the unemployment rate was 9.9% among women in 2005 whereas it was 7.9% among men.

Part-time work

Women's participation in the labour market is still largely characterised by a high share of part-time work. In 2006, the share of women employees working part-time was 32.9% in the EU while the corresponding figure for men was 7.7%. The share of female part-timers exceeded 30% in France, Denmark and Luxembourg, 40% in Sweden, Austria, Belgium, United Kingdom and Germany and even reached 75% in the Netherlands. Conversely, the share of part-timers among female workers was very low in Bulgaria, Slovakia, Hungary, the Czech Republic and Latvia.

Reconciliation of professional , private and family life

Women's participation to employment is affected by their predominant role in the care of children and other dependant persons, such as elderly or disabled persons. The difficulties faced by women in reconciling their professional and private life are evidenced by the strong impact of parenthood on employment rates. Participation in employment and the amount of time worked by women between 20 and 49 years are closely linked to the number and age of their children, which is less the case for men. In 2005, the employment rate for women aged 20-49 was 61.1% when they had children under 12, compared with 76% when they did not. For men with children under 12, however, the employment rate was higher (91.5%) than for those without children (85.6%).

Education and research

In most Member States, more women than men reach a high level of education. However, once graduated, the presence of women clearly decreases at each step of the typical academic career. Indeed, women are more numerous and more successful than men at first degree level (59% of ISCED5a graduates), but their share decreases amongst PhDs (43% of ISCED6 graduates), and reaches a minimum amongst full professors (15% of Grade A full professors). Moreover, study fields continue to be greatly segmented with a low presence of women in engineering or science and technology and a high one in health, education or the humanities.

Segregation

The choice of study fields certainly impacts on the gender segregation of the labour markets evidenced both for occupations and economic sectors. Estonia, Cyprus, Slovakia, Finland and Hungary face high segregation in occupations whilst sectoral segregation is the highest in Estonia, Slovakia, Lithuania, Ireland, Finland and Sweden. In consequence of segregated labour markets there is an under-representation of women in sectors crucial for economic development and usually well remunerated. For example, only 29% of scientists and engineers in the EU are women.

Decision-making

The average number of female members of national parliaments (single/lower houses) was 24% in 2006, just 1 p.p. above the 2004 level. This share exceeds 30% in Germany, Austria, Spain and Belgium and 40% in Finland, the Netherlands, Denmark and Sweden. However, it was below 15% in Greece, France, Slovenia, Ireland and Romania and did not exceed 10% in Malta and Hungary. Regarding decision-making in the economic sphere, women's share among managers in enterprises and administrations was 32% in 2005, just 1 p.p. above the 2000 level. This share exceeded 35% in Baltic countries and France while it was lower than 15% in Malta and Cyprus.

At risk of poverty rate for older people

The consequence of the disadvantaged position of women on the labour market was visible in the gender gap in poverty risk, especially among older persons (aged 65 and over). The share of people being at risk of poverty (having an income below the threshold set at 60% of the national median income) is significantly higher for women than for men in the EU (20% vs. 15%) in almost all Member States. The gap exceeds 10 p.p. in five countries: Romania, Bulgaria, Ireland, Slovenia and Estonia.

Average age of women at first child

The average age of women at child bearing is still increasing, reaching 28.3 years in 2004. It is under 25 years for Bulgaria, Romania and the Baltic countries but was the highest in Germany, the Netherlands, Spain and the United Kingdom.

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

[pic]

Employment rates (women and men aged 15-64) in EU Member States – 2000 and 2005

Women | Men | Gender gap |

2000 | 2005 | 2000 | 2005 | 2000 | 2005 |

EU (25 countries) | 53.6 | 56.3 | 71.2 | 71.3 | 17.6 | 15 |

Belgium | 51.5 | 53.8 | 69.5 | 68.3 | 18 | 14.5 |

Czech Republic | 56.9 | 56.3 | 73.2 | 73.3 | 16.3 | 17 |

Denmark | 71.6 | 71.9 | 80.8 | 79.8 | 9.2 | 7.9 |

Germany | 58.1 | 59.6 | 72.9 | 71.2 | 14.8 | 11.6 |

Estonia | 56.9 | 62.1 | 64.3 | 67 | 7.4 | 4.9 |

Greece | 41.7 | 46.1 | 71.5 | 74.2 | 29.8 | 28.1 |

Spain | 41.3 | 51.2 | 71.2 | 75.2 | 29.9 | 24 |

France | 55.2 | 57.6 | 69.2 | 68.8 | 14 | 11.2 |

Ireland | 53.9 | 58.3 | 76.3 | 76.9 | 22.4 | 18.6 |

Italy | 39.6 | 45.3 | 68 | 69.9 | 28.4 | 24.6 |

Cyprus | 53.5 | 58.4 | 78.7 | 79.2 | 25.2 | 20.8 |

Latvia | 53.8 | 59.3 | 61.5 | 67.6 | 7.7 | 8.3 |

Lithuania | 57.7 | 59.4 | 60.5 | 66.1 | 2.8 | 6.7 |

Luxembourg | 50.1 | 53.7 | 75 | 73.3 | 24.9 | 19.6 |

Hungary | 49.7 | 51 | 63.1 | 63.1 | 13.4 | 12.1 |

Malta | 33.1 | 33.7 | 75 | 73.8 | 41.9 | 40.1 |

Netherlands | 63.5 | 66.4 | 82.1 | 79.9 | 18.6 | 13.5 |

Austria | 59.6 | 62 | 77.3 | 75.4 | 17.7 | 13.4 |

Poland | 48.9 | 46.8 | 61.2 | 58.9 | 12.3 | 12.1 |

Portugal | 60.5 | 61.7 | 76.5 | 73.4 | 16 | 11.7 |

Slovenia | 58.4 | 61.3 | 67.2 | 70.4 | 8.8 | 9.1 |

Slovakia | 51.5 | 50.9 | 62.2 | 64.6 | 10.7 | 13.7 |

Finland | 64.2 | 66.5 | 70.1 | 70.3 | 5.9 | 3.8 |

Sweden | 70.9 | 70.4 | 75.1 | 74.4 | 4.2 | 4 |

United Kingdom | 64.7 | 65.9 | 77.8 | 77.6 | 13.1 | 11.7 |

Bulgaria | 46.3 | 51.7 | 54.7 | 60 | 8.4 | 8.3 |

Romania | 57.5 | 51.5 | 68.6 | 63.7 | 11.1 | 12.2 |

Eurostat, Labour Force Survey (LFS), annual averages

Employment rates of older workers (women and men aged 55-64) in EU Member States – 2000 and 2005

Women | Men | Gender gap |

2000 | 2005 | 2000 | 2005 | 2000 | 2005 |

EU (25 countries) | 26.9 | 33.7 | 46.9 | 51.8 | 20 | 18.1 |

Belgium | 16.6 | 22.1 | 36.4 | 41.7 | 19.8 | 19.6 |

Czech Republic | 22.4 | 30.9 | 51.7 | 59.3 | 29.3 | 28.4 |

Denmark | 46.6 | 53.5 | 64.1 | 65.6 | 17.5 | 12.1 |

Germany | 29 | 37.5 | 46.4 | 53.5 | 17.4 | 16 |

Estonia | 39 | 53.7 | 55.9 | 59.3 | 16.9 | 5.6 |

Greece | 24.3 | 25.8 | 55.2 | 58.8 | 30.9 | 33 |

Spain | 20.2 | 27.4 | 54.9 | 59.7 | 34.7 | 32.3 |

France | 26.3 | 35.2 | 33.6 | 40.7 | 7.3 | 5.5 |

Ireland | 27.2 | 37.3 | 63.2 | 65.7 | 36 | 28.4 |

Italy | 15.3 | 20.8 | 40.9 | 42.7 | 25.6 | 21.9 |

Cyprus | 32.1 | 31.5 | 67.3 | 70.8 | 35.2 | 39.3 |

Latvia | 26.7 | 45.3 | 48.4 | 55.2 | 21.7 | 9.9 |

Lithuania | 32.6 | 41.7 | 50.6 | 59.1 | 18 | 17.4 |

Luxembourg | 16.4 | 24.9 | 37.2 | 38.3 | 20.8 | 13.4 |

Hungary | 13.3 | 26.7 | 33.2 | 40.6 | 19.9 | 13.9 |

Malta | 8.4 | 12.4 | 50.8 | 50.8 | 42.4 | 38.4 |

Netherlands | 26.1 | 35.2 | 50.2 | 56.9 | 24.1 | 21.7 |

Austria | 17.2 | 22.9 | 41.2 | 41.3 | 24 | 18.4 |

Poland | 21.4 | 19.7 | 36.7 | 35.9 | 15.3 | 16.2 |

Portugal | 40.6 | 43.7 | 62.1 | 58.1 | 21.5 | 14.4 |

Slovenia | 13.8 | 18.5 | 32.3 | 43.1 | 18.5 | 24.6 |

Slovakia | 9.8 | 15.6 | 35.4 | 47.8 | 25.6 | 32.2 |

Finland | 40.4 | 52.7 | 42.9 | 52.8 | 2.5 | 0.1 |

Sweden | 62.1 | 66.7 | 67.8 | 72 | 5.7 | 5.3 |

United Kingdom | 41.7 | 48.1 | 60.1 | 66 | 18.4 | 17.9 |

Bulgaria | 10.3 | 25.5 | 33.2 | 45.5 | 22.9 | 20 |

Romania | 43.8 | 33.1 | 56 | 46.7 | 12.2 | 13.6 |

Eurostat, Labour Force Survey (LFS), annual averages

Unemployment rates (women and men aged 15 and over) in EU Member States – 2000 and 2005

In this table, the gender gap is calculated as women's unemployment rate minus men's unemployment rate

Women | Men | Gender gap |

2000 | 2005 | 2000 | 2005 | 2000 | 2005 |

EU (25 countries) | 10.2 | 9.9 | 7.4 | 7.9 | 2.8 | 2 |

Belgium | 8.5 | 9.5 | 5.6 | 7.6 | 2.9 | 1.9 |

Czech Republic | 10.3 | 9.8 | 7.3 | 6.5 | 3 | 3.3 |

Denmark | 4.8 | 5.3 | 3.9 | 4.4 | 0.9 | 0.9 |

Germany | 8.7 | 10.3 | 6 | 8.9 | 2.7 | 1.4 |

Estonia | 11.8 | 7.1 | 13.8 | 8.8 | -2 | -1.7 |

Greece | 17.2 | 15.3 | 7.5 | 6.1 | 9.7 | 9.2 |

Spain | 16 | 12.2 | 7.9 | 7 | 8.1 | 5.2 |

France | 10.9 | 10.9 | 7.6 | 9 | 3.3 | 1.9 |

Ireland | 4.2 | 4 | 4.3 | 4.6 | -0.1 | -0.6 |

Italy | 13.6 | 10.1 | 7.8 | 6.2 | 5.8 | 3.9 |

Cyprus | 7.2 | 6.5 | 3.2 | 4.3 | 4 | 2.2 |

Latvia | 12.9 | 8.7 | 14.4 | 9.1 | -1.5 | -0.4 |

Lithuania | 14.1 | 8.3 | 18.6 | 8.2 | -4.5 | 0.1 |

Luxembourg | 3.1 | 5.9 | 1.8 | 3.5 | 1.3 | 2.4 |

Hungary | 5.6 | 7.4 | 7 | 7 | -1.4 | 0.4 |

Malta | 7.4 | 9 | 6.4 | 6.5 | 1 | 2.5 |

Netherlands | 3.6 | 5.1 | 2.2 | 4.4 | 1.4 | 0.7 |

Austria | 4.3 | 5.5 | 3.1 | 4.9 | 1.2 | 0.6 |

Poland | 18.1 | 19.1 | 14.4 | 16.6 | 3.7 | 2.5 |

Portugal | 4.9 | 8.7 | 3.2 | 6.7 | 1.7 | 2 |

Slovenia | 7 | 7 | 6.5 | 6.1 | 0.5 | 0.9 |

Slovakia | 18.6 | 17.2 | 18.9 | 15.5 | -0.3 | 1.7 |

Finland | 10.6 | 8.6 | 9.1 | 8.2 | 1.5 | 0.4 |

Sweden | 5.3 | 7.7 | 5.9 | 7.9 | -0.6 | -0.2 |

United Kingdom | 4.8 | 4.3 | 5.8 | 5.1 | -1 | -0.8 |

Bulgaria | 16.2 | 9.8 | 16.7 | 10.3 | -0.5 | -0.5 |

Romania | 6.3 | 7.6 | 7.2 | 8.3 | -0.9 | -0.7 |

Eurostat, Labour Force Survey (LFS), annual averages

Share of part-time workers in total employment, in EU Member States - 2001 and 2006

Women | Men |

2001 | 2006 | 2001 | 2006 |

EU (25 countries) | 29.8 | 32.9 | 6.2 | 7.7 |

Belgium | 36.8 | 42.6 | 5.2 | 7.9 |

Czech Republic | 8.6 | 8.7 | 2.2 | 2.3 |

Denmark | 31.6 | 35.9 | 10.2 | 12.8 |

Germany | 39.3 | 45.8 | 5.3 | 9.3 |

Estonia | 10.4 | 11.6 | 4.7 | 4.6 |

Greece | 7.2 | 10.4 | 2.3 | 3 |

Spain | 17.3 | 23.5 | 2.8 | 4.5 |

France | 30.4 | 30.7 | 5.0 | 5.8 |

Ireland | 31.3 | : | 6.5 | : |

Italy | 17.8 | 26.7 | 3.8 | 4.7 |

Cyprus | 12.9 | 12 | 5 | 4.6 |

Latvia | 12.1 | 8.7 | 7.9 | 4.6 |

Lithuania | 10 | 11.8 | 7.6 | 6.5 |

Luxembourg | 25.6 | 38.2 | 1.8 | 2.5 |

Hungary | 5.1 | 5.7 | 2 | 2.8 |

Malta | 17.1 | 21.8 | 3.7 | 4.5 |

Netherlands | 71.3 | 74.7 | 20 | 23.2 |

Austria | 33.6 | 40.7 | 4.3 | 6.5 |

Poland | 12.6 | 13.5 | 8.2 | 7.1 |

Portugal | 16.7 | 15.9 | 6.9 | 7.5 |

Slovenia | 7.4 | 11.8 | 5 | 7.8 |

Slovakia | 3.8 | 4.8 | 1.2 | 1.2 |

Finland | 16.7 | 18.2 | 7.6 | 9.2 |

Sweden | 32.7 | 40.3 | 10.8 | 11.7 |

United Kingdom | 44.3 | 42.6 | 9 | 10.6 |

Bulgaria | 3.9 | 2.7 | 3.1 | 1.6 |

Romania | 19.1 | 10.2 | 14.7 | 9.3 |

Eurostat, Labour Force Survey (LFS) - Spring results

Pay gap between women and men in unadjusted form in EU Member States - 2005 (Difference between men’s and women’s average gross hourly earnings as a percentage of men’s average gross hourly earnings)

2005 (1) |

EU (25 countries) | 15 |

Belgium | 6 |

Czech Republic | 19 |

Denmark | 17 |

Germany | 22 |

Estonia | 24 |

Greece | 9 |

Spain | 13 |

France | 12 |

Ireland | 11 |

Italy | 7 |

Cyprus | 25 |

Latvia | 17 |

Lithuania | 15 |

Luxembourg | 14 |

Hungary | 11 |

Malta | 4 |

Netherlands | 18 |

Austria | 18 |

Poland | 10 |

Portugal | 5 |

Slovenia | 8 |

Slovakia | 24 |

Finland | 19 |

Sweden | 16 |

United Kingdom | 20 |

Bulgaria | 16 |

Romania | 13 |

Source: Eurostat. Administrative data are used for LU, Labour Force Survey for FR and MT. Provisional results of EU-SILC (Statistics on Income and Living Conditions) are used for BE, EL, ES, IE, IT, AT, PT, and UK. All other sources are national surveys. SI: Provisional results.

Exception to the reference year: (1) 2004: BE, DK, EE, FI, IE, IT, PT

NB: EU25 estimates are population weighted-averages of the latest available values.

Educational attainment (at least upper secondary school) of women and men aged 20 - 24, in EU Member States – 2005

Women | Men |

EU (25 countries) | 80.3 | 74.7 |

Belgium | 85.3 | 78.4 |

Czech Republic | 91.1 | 91.3 |

Denmark | 80.5 | 73.8 |

Germany | 72.5 | 70.4 |

Estonia | 87.6 | 77.6 |

Greece | 88.5 | 79.7 |

Spain | 68.5 | 55.4 |

France | 85 | 80.1 |

Ireland | 88.9 | 82.6 |

Italy | 78.1 | 69.2 |

Cyprus | 89.1 | 71.1 |

Latvia | 85.2 | 74.7 |

Lithuania | 91.8 | 83.9 |

Luxembourg | 75.8 | 66.6 |

Hungary | 84.9 | 81.9 |

Malta | 57 | 50.5 |

Netherlands | 79.9 | 71.4 |

Austria | 87.3 | 84.6 |

Poland | 93.3 | 88.9 |

Portugal | 57.5 | 40.8 |

Slovenia | 93.2 | 88 |

Slovakia | 92.6 | 91 |

Finland | 85.7 | 81 |

Sweden | 88.7 | 86.4 |

United Kingdom | 78.9 | 77.4 |

Bulgaria | 77.1 | 75.9 |

Romania | 76.8 | 75.2 |

Source: Eurostat, Labour Force Survey (LFS), annual averages.

NB: IE: Provisional value. Students living abroad for one year or more and conscripts on compulsory military service are not covered by the EU Labour Force Survey, which may imply lower rates than those available at national level. This is especially relevant for CY.

Members of single/lower houses of national parliaments in EU Member States - Distribution by sex 2004 and 2006

2004 | 2006 |

Women | Men | Women | Men |

EU (25 countries) | 23 | 77 | 24 | 76 |

Belgium | 33 | 67 | 36 | 64 |

Czech Republic | 15 | 85 | 16 | 84 |

Denmark | 38 | 62 | 39 | 61 |

Germany | 32 | 68 | 33 | 67 |

Estonia | 15 | 85 | 20 | 80 |

Greece | 13 | 87 | 13 | 87 |

Spain | 35 | 65 | 36 | 64 |

France | 13 | 87 | 13 | 87 |

Ireland | 12 | 88 | 12 | 88 |

Italy | 12 | 88 | 17 | 83 |

Cyprus | 9 | 91 | 16 | 84 |

Latvia | 17 | 83 | 21 | 79 |

Lithuania | 22 | 78 | 23 | 77 |

Luxembourg | 24 | 76 | 24 | 76 |

Hungary | 9 | 91 | 10 | 90 |

Malta | 9 | 91 | 9 | 91 |

Netherlands | 38 | 62 | 39 | 61 |

Austria | 36 | 64 | 33 | 67 |

Poland | 21 | 79 | 19 | 81 |

Portugal | 20 | 80 | 25 | 75 |

Slovenia | 13 | 87 | 13 | 87 |

Slovakia | 17 | 83 | 21 | 79 |

Finland | 40 | 60 | 38 | 62 |

Sweden | 48 | 52 | 48 | 52 |

United Kingdom | 18 | 82 | 20 | 80 |

Bulgaria | : | : | 21 | 79 |

Romania | : | : | 11 | 89 |

Source: European Commission, Employment, Social affairs and Equal opportunities DG, Database on Women and Men in Decision making. NB: The indicator has been developed within the framework of the follow-up of the Beijing Platform for Action in the EU Council of Ministers.

Data for 2004 are not available for BG and RO.

Distribution of managers by sex in EU Member States – 2000 and 2005

2000 | 2005 |

Women | Men | Women | Men |

EU (25 countries) | 30.6 | 69.4 | 32.2 | 67.8 |

Belgium | 32.2 | 67.8 | 32.9 | 67.1 |

Czech Republic | 24.1 | 75.9 | 30.3 | 69.7 |

Denmark | 24.0 | 76.0 | 23.0 | 77.0 |

Germany | 27.1 | 72.9 | 26.3 | 73.7 |

Estonia | 39.8 | 60.2 | 37.5 | 62.5 |

Greece | 25.1 | 74.9 | 25.8 | 74.2 |

Spain | 31.7 | 68.3 | 32.3 | 67.7 |

France | 35.0 | 65.0 | 38.0 | 62.0 |

Ireland | 26.1 | 73.9 | 30.2 | 69.8 |

Italy | 17.3 | 82.7 | 31.9 | 68.1 |

Cyprus | 15.0 | 85.0 | 13.6 | 86.4 |

Latvia | 37.3 | 62.7 | 44.3 | 55.7 |

Lithuania | 43.1 | 56.9 | 42.7 | 57.3 |

Luxembourg | 27.1 | 72.9 | 23.8 | 76.2 |

Hungary | 33.1 | 66.9 | 34.3 | 65.7 |

Malta | 17.7 | 82.3 | 14.5 | 85.5 |

Netherlands | 25.3 | 74.7 | 25.6 | 74.4 |

Austria | 30.3 | 69.7 | 27.0 | 73.0 |

Poland | 32.7 | 67.3 | 32.5 | 67.5 |

Portugal | 31.3 | 68.7 | 34.2 | 65.8 |

Slovenia | 29.1 | 70.9 | 32.8 | 67.2 |

Slovakia | 30.8 | 69.2 | 31.2 | 68.8 |

Finland | 25.9 | 74.1 | 29.7 | 70.3 |

Sweden | 30.1 | 69.9 | 29.8 | 70.2 |

United Kingdom | 34.1 | 65.9 | 34.5 | 65.5 |

Bulgaria | 30.0 | 70.0 | 34.3 | 65.7 |

Romania | : | : | 30.7 | 69.3 |

Eurostat, Labour Force Survey (LFS), spring data

NB: Managers are persons classified in ISCO 12 and 13.

CY, MT: data lack reliability due to the small sample size. IT: change in data collection method.

Gender segregation in occupations and in economic sectors in EU Member States, in 2001 and 2005

Gender segregation in occupations | Gender segregation in economic sectors |

2001 | 2005 | 2001 | 2005 |

Belgium | 26.1 | 26.2 | 18.1 | 18.1 |

Czech Republic | 29.2 | 28.4 | 18.9 | 19.1 |

Denmark | 28.1 | 26.9 | 19 | 18.7 |

Germany | 27 | 26.5 | 18.2 | 18.2 |

Estonia | 32.4 | 30.8 | 24.4 | 23.7 |

Greece | 21.5 | 22.5 | 15.4 | 15.9 |

Spain | 24.9 | 26.6 | 19.3 | 20.4 |

France | 26.6 | 26.3 | 17.4 | 17.6 |

Ireland | 26.7 | 27.2 | 20.7 | 22.4 |

Italy | 21.9 | 23.9 | 15.2 | 17.9 |

Cyprus | 29.5 | 30.6 | 17.5 | 20.9 |

Latvia | 29.7 | 27.1 | 21 | 21 |

Lithuania | 28.4 | 27.4 | 20.8 | 22.4 |

Luxembourg | 26.8 | 26.4 | 19.6 | 17.4 |

Hungary | 28.3 | 28.4 | 19.3 | 19.8 |

Malta | 17.2 | 24.3 | 15.2 | 15.2 |

Netherlands | 25 | 26.2 | 18.1 | 17.5 |

Austria | 27.2 | 26 | 20.3 | 18.3 |

Poland | 25.6 | 25.5 | 13.9 | 19 |

Portugal | 26.3 | 25.9 | 21.2 | 20.5 |

Slovenia | 26.8 | 27.6 | 17.4 | 18.3 |

Slovakia | 31.2 | 29.5 | 22.8 | 22.4 |

Finland | 29.6 | 28.9 | 21.9 | 22.2 |

Sweden | 28 | 27.4 | 21.2 | 21.6 |

United Kingdom | 26.8 | 25.9 | 18.8 | 18.5 |

Bulgaria | 27.0 | 27.8 | 17.5 | 19.2 |

Romania | : | 22.3 | 13.8 | 15.0 |

Eurostat, Labour Force Survey (LFS) – Spring data

Gender segregation in sectors is calculated as the average national share of employment for women and men applied to each sector; differences are added up to produce the total amount of gender imbalance expressed as a proportion of total employment (NACE classification).

Gender segregation in occupations is calculated as the average national share of employment for women and men applied to each occupation; differences are added up to produce the total amount of gender imbalance expressed as a proportion of total employment (ISCO classification).

Employment rates of women and men (aged 25-49), depending on whether they have children (under 12) – 2005

Without children | With children | Difference |

Women | Men | Women | Men | Women | Men |

EU (25 countries) | 76 | 85.6 | 61.1 | 91.5 | -14.9 | 5.9 |

Belgium | 76.2 | 87.2 | 70.1 | 92.4 | -6.1 | 5.2 |

Czech Republic | 86.5 | 90.5 | 54.4 | 94 | -32.1 | 3.5 |

Germany | 78.9 | 82.3 | 55.7 | 89.2 | -23.2 | 6.9 |

Estonia | 87.8 | 82.8 | 59.4 | 91.4 | -28.4 | 8.6 |

Greece | 58.7 | 85.4 | 55.9 | 96.1 | -2.8 | 10.7 |

Spain | 66.5 | 89.7 | 56.5 | 93 | -10 | 3.3 |

France | 77.3 | 84.7 | 66.9 | 91.4 | -10.4 | 6.7 |

Italy | 64.7 | 90.6 | 53.4 | 93.8 | -11.3 | 3.2 |

Cyprus | 73.9 | 90.4 | 67.6 | 96.1 | -6.3 | 5.7 |

Latvia | 80.9 | 83 | 65.1 | 90.2 | -15.8 | 7.2 |

Lithuania | 83.9 | 87 | 77.3 | 90.4 | -6.6 | 3.4 |

Luxembourg | 76.6 | 93.7 | 63.7 | 97.2 | -12.9 | 3.5 |

Hungary | 78.9 | 82.7 | 48.5 | 86.2 | -30.4 | 3.5 |

Malta | 36.9 | 88.9 | 28 | 93.1 | -8.9 | 4.2 |

Netherlands | 81.5 | 88.1 | 71.3 | 94.1 | -10.2 | 6 |

Austria | 83.2 | 88.8 | 68.4 | 93.7 | -14.8 | 4.9 |

Poland | 71.5 | 80.4 | 60.5 | 87.2 | -11 | 6.8 |

Portugal | 77.3 | 90.6 | 76.6 | 94.5 | -0.7 | 3.9 |

Slovenia | 82.7 | 87.1 | 84.5 | 94.3 | 1.8 | 7.2 |

Slovakia | 79.6 | 85.4 | 55.7 | 87.7 | -23.9 | 2.3 |

Finland | 79.4 | 78.8 | 70 | 91.8 | -9.4 | 13 |

United Kingdom | 83.2 | 87.2 | 63.3 | 91.2 | -19.9 | 4 |

Bulgaria | 75.1 | 77.1 | 61.4 | 81.5 | -13.7 | 4.4 |

Romania | 70.4 | 83.1 | 64.6 | 86.2 | -5.8 | 3.1 |

Source : Eurostat, European Labour Force Survey, annual averages.

Notes: No data for DK, IE and SE.

At-risk-of-poverty rate after social transfers for older people (women and men aged 65 years and over) in EU Member States – 2003

Women | Men |

EU (25 countries) | 20 | 15 |

Belgium | 21 | 20 |

Denmark | 18 | 16 |

Germany | 18 | 10 |

Estonia | 22 | 7 |

Greece | 30 | 26 |

Spain | 32 | 27 |

France | 17 | 14 |

Ireland | 45 | 34 |

Italy | 18 | 13 |

Cyprus | 55 | 48 |

Latvia | 17 | 7 |

Lithuania | 15 | 5 |

Luxembourg | 6 | 6 |

Hungary | 12 | 6 |

Netherlands | 7 | 6 |

Austria | 20 | 13 |

Poland | 7 | 4 |

Portugal | 30 | 29 |

Slovenia | 23 | 11 |

Slovakia | 11 | 11 |

Finland | 20 | 11 |

Sweden | 18 | 9 |

United Kingdom | 27 | 21 |

Source: Eurostat. SILC and national sources.

NB: 1) At risk of poverty rate for elderly persons: The share of persons aged 65+ with an income below the risk-of-poverty threshold, which is set at 60% of the national median income. Income must be understood as equivalised disposable income (sum from all sources, adjusted for household size and composition). Gender breakdown is based on assumption of equal sharing of resources within household. It should be noted that the data is drawn from the reference European source (EU-SILC) where available, but that during the transition to data collection under the EU-SILC regulations, ex post harmonised national sources are still used for around half of the countries. In consequence, whilst every effort has been made, for this reason indicators cannot be considered to be fully comparable

EU aggregates are computed as population weighted averages of available national values. Data is presented for income reference year 2003. No data is available for CZ or MT for this reference year. NL and SK : provisional values.

Average age of women at birth of first child - 2000 and 2004

2000 | 2004 |

EU (25 countries) | 27.7 | 28.3 |

Czech Republic | 25.0 | 26.3 |

Denmark | 27.7 | 28.4 |

Germany | 28.2 | 28.8 |

Estonia | 24.0 | 24.8 |

Greece | 28.0 | 28.0 |

Spain | 29.1 | 29.2 |

France | 27.9 | 28.4 |

Ireland | 27.6 | 28.0 |

Cyprus | 26.2 | 27.2 |

Latvia | 24.4 | 24.7 |

Lithuania | 23.9 | 24.8 |

Luxembourg | 28.4 | 28.7 |

Hungary | 25.1 | 26.3 |

Netherlands | 28.6 | 28.9 |

Austria | 26.4 | 27.0 |

Poland | 24.5 | 25.5 |

Portugal | 26.5 | 27.1 |

Slovenia | 26.5 | 27.5 |

Slovakia | 24.2 | 25.3 |

Finland | 27.4 | 27.8 |

Sweden | 27.9 | 28.6 |

United Kingdom | 29.1 | 29.7 |

Bulgaria | 23.5 | 24.4 |

Romania | 23.6 | 24.5 |

Source: Eurostat, Demography statistics.

NB: No data available for BE, IT and MT for both years. UK: Scotland and Northern Ireland not included

For DE, LU, UK and BG: birth order of current marriage: the comparability with other countries is limited.

Exceptions to the reference years:

(1) DE, EE, EL and ES: 2003.

[1] KOM(2006) 92, konečné znenie.

[2] Závery predsedníctva, 7775/1/06/ REV 1.

[3] Poskytnutie starostlivosti o deti pre 33 % detí vo veku 0 až 3 roky a 90 % detí od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky do roku 2010.

[4] KOM(2006) 571, konečné znenie.

[5] SEK(2006) 1245.

[6] Smernice 92/85/EHS a 96/34/ES.

[7] Smernica 2006/54/ES.

[8] Smernica 2002/73/ES.

[9] Nariadenie (ES) 1922/2006.

[10] Najmä nariadenia (ES) č. 1081/2006 a č. 1083/2006.

[11] Rozhodnutie Rady 2006/702/ES.

[12] Článok 16 nariadenia (ES) č. 1083/2006.

[13] Článok 8 nariadenia (ES) č. 1698/2005.

[14] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006.

[15] Na základe dokumentu Rady 6801/06 z 27. 2. 2006.

[16] KOM(2006)437, konečné znenie.

[17] Predpoklady vypracované Európskou komisiou uvádzajú, že miera zamestnanosti žien by mala stúpať a dosiahnuť 65 % v roku 2025 a potom sa na tejto úrovni ustáliť.Pozri http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2006/eesp106en.pdf

[18] Rozdiel vyplývajúci z priemerného hrubého hodinového zárobku mužov a žien.

[19] Túto skupinu tvoria najmä ženy.

[20] Politiky zamerané na flexibilizáciu trhu práce a zároveň na zvýšenie bezpečnosti zamestnanosti.

[21] Články 11 a 16 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a články 6 a 8 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005.

[22] Bod 1 strategických usmernení Spoločenstva.

[23] Bod 1.3.1 strategických usmernení Spoločenstva.

[24] Bod 1.2.4 strategických usmernení Spoločenstva.

[25] Bod 1.3.1 strategických usmernení Spoločenstva.

[26] Článok 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002.