[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 9.3.2006

KOM(2006) 104 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Správa o implementácii vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa koexistencie geneticky modifikovaných plodín s konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom

{SEK(2006) 313}

1. ÚVOD

Koexistencia znamená pre poľnohospodárov možnosť učiniť praktické rozhodnutie, či budú pestovať konvenčné, ekologické alebo geneticky modifikované (GM) plodiny. Je zároveň predpokladom pre možnosť voľby zo strany spotrebiteľa. Komisia je presvedčená, že by spotrebitelia a producenti mali mať skutočnú možnosť voľby pokiaľ ide o typ poľnohospodárskych výrobkov a typ výroby, ktorú uprednostňujú. Vnútroštátne právne predpisy o koexistencii by mali trhovým silám umožniť fungovať slobodne v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

Keďže je obrábanie pôdy činnosťou, ktorá sa realizuje v otvorenom prostredí, nie je možné vylúčiť možnosť prípadného výskytu geneticky modifikovaných plodín v geneticky nemodifikovaných plodinách. Môže to mať hospodársky dosah, pretože tieto dva typy plodín majú odlišnú hodnotu na trhu. To znamená, že je potrebné prijať realizovateľné a nákladovo efektívne opatrenia týkajúce sa koexistencie, ktoré by mali zaručiť pestovanie geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných plodín v súlade právnymi normami uplatniteľnými na úrovni Spoločenstva.

Keďže sa v EÚ smú pestovať iba schválené geneticky modifikované organizmy (GMO) a už tu jestvujú právne predpisy Spoločenstva pre environmentálne a zdravotné aspekty, najmä smernica 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia[1] a nariadenie (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[2], problémy, ktoré treba riešiť v súvislosti s koexistenciou sa týkajú iba hospodárskych aspektov premiešania geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných plodín a vhodných opatrení, ktoré by zabránili ich premiešaniu.

Článkom 26a smernice 2001/18/ES sú členské štáty vyzvané, aby prijímali vnútroštátne opatrenia týkajúce sa koexistencie na zabránenie prípadnému výskytu geneticky modifikovaných organizmov v iných výrobkoch bez toho, aby sa členským štátom stanovovala povinnosť tieto opatrenia podniknúť. Tento článok je treba chápať v kontexte iných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva a Zmluvy. Konkrétne podľa článku 22 smernice 2001/18/ES nesmú členské štáty vo všeobecnosti zakazovať, obmedzovať alebo brániť umiestňovaniu schválených geneticky modifikovaných organizmov na trh.

Dňa 23. júla 2003 prijala Komisia odporúčanie 2003/556/ES o usmerneniach pri vypracúvaní vnútroštátnych stratégií a najlepších postupov na zabezpečenie koexistencie geneticky modifikovaných plodín s konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom[3], ktoré má členským štátom pomôcť vypracovať vnútroštátne právne predpisy alebo iné stratégie týkajúce sa koexistencie. Odporúčanie obsahuje zoznam všeobecných zásad, ktoré musia byť pri vypracúvaní vnútroštátnych právnych predpisov zohľadnené, ako aj zoznam technických opatrení.

Vhodnosť opatrení týkajúcich sa koexistencie je podmienená mnohými faktormi, ktoré sa líšia od regiónu k regiónu, vrátane klimatických a pôdnych podmienok, veľkosti a rozmiestnenia polí, plánov pestovania a striedania plodín, atď. Koncept koexistencie založený na zásade subsidiarity umožňuje členským štátom prijať také opatrenia, ktoré budú zohľadňovať ich lokálne podmienky.

2. SKÚSENOSTI S PESTOVANÍM GENETICKY MODIFIKOVANÝCH PLODÍN

Pestovanie geneticky modifikovaných plodín na obchodné účely v EÚ bolo doteraz zastúpené len dvoma prípadmi pestovania geneticky modifikovanej kukurice (Bt176 a MON810).

V Španielsku zaberalo v roku 2004 pestovanie Btkukurice plochu 58 000 ha, čo zodpovedalo asi 12 % celkovej plochy osiatej kukuricou v Španielsku. V ostatných členských štátoch sa geneticky modifikovaná kukurica pestuje iba na niekoľko sto hektároch. Z tohto dôvodu má EÚ iba málo skúseností v oblasti pestovania geneticky modifikovaných plodín.

3. PRÁVNE KONCEPTY V čLENSKÝCH šTÁTOCH

Táto správa bola vypracovaná na základe troch hlavných zdrojov informácií: prijaté vnútroštátne právne predpisy a návrhy vnútroštátnych právnych predpisov oznámené Komisii; informácie uvedené v dotazníku, ktorý bol zaslaný vnútroštátnym kompetentným orgánom; a informácie poskytnuté národnými expertmi v rámci koordinačnej siete koexistencie (COEX-NET).

Na konci roku 2005 prijali štyri členské štáty (Nemecko, Dánsko, Portugalsko a šesť rakúskych spolkových krajín, pozri prílohu) osobitné právne predpisy o koexistencii. Veľká väčšina ostatných členských štátov vypracovala iba návrhy opatrení týkajúcich sa koexistencie. V niektorých členských štátoch boli právne predpisy o koexistencii vypracované alebo sa na nich pracuje na regionálnej úrovni.

Na konci roku 2005 bolo v súlade so smernicou 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov oznámených 20 návrhov právnych predpisov zo siedmich krajín. V desiatich prípadoch Komisia usúdila, že oznámené opatrenia by mohli brániť voľnému pohybu tovaru; v štyroch prípadoch žiadne takéto námietky nepredložila. Dve z oznámení boli stiahnuté a štyri ďalšie neboli na konci roku 2005 ešte uzavreté.

Dialóg medzi Komisiou a oznamujúcimi orgánmi v rámci oznamovacieho procesu prispel k podstatnému vylepšeniu navrhovaných opatrení týkajúcich sa koexistencie napriek tomu, že pripomienky Komisie neboli v prijatých právnych predpisoch vždy zohľadnené v plnej miere.

Česká republika oznámila v kontexte svojho programu na rozvoj vidieka predbežné opatrenia pre pestovanie geneticky modifikovanej kukurice v roku 2005 týkajúce sa koexistencie.

Okrem uvedených opatrení týkajúcich sa koexistencie realizovali členské štáty a orgány regionálnej správy ešte ďalšie opatrenia, ktoré majú vplyv na pestovanie geneticky modifikovaných plodín. Spolkové krajiny Horné Rakúsko a Salzburg sa odvolali na článok 95 ods. 5 Zmluvy o ES a oznámili Komisii návrh právnych predpisov, ktorý predstavoval úplný zákaz pestovania geneticky modifikovaných plodín v týchto regiónoch, čím sa odchýlili od zosúladených pravidiel ustanovených v smernici 2001/18/ES. Salzburg neskôr svoje oznámenie stiahol. Komisia zamietla oznámenie, ktoré poskytlo Horné Rakúsko s odôvodnením, že podmienky uvedené v článku 95 ods. 5 neboli splnené. Jej rozhodnutie bolo potvrdené v októbri 2005 rozhodnutím Súdu prvého stupňa[4]. V decembri 2005 Horné Rakúsko a Rakúska republika proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie na Európsky súdny dvor.

Slovinsko stanovilo pre účasť poľnohospodárov na agroenvironmentálnych opatreniach realizovaných v rámci jeho programov na rozvoj vidieka na obdobie rokov 2004–2006 podmienku, že nebudú používať geneticky modifikované organizmy. Komisia informovala slovinské orgány, že takéto obmedzenie je v rozpore s nariadením (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia[5], pretože používanie geneticky modifikovaných organizmov, ak sú dodržiavané podmienky, za ktorých boli tieto geneticky modifikované organizmy povolené, nemá žiadne preukázateľne negatívne účinky na životné prostredie. Slovinské orgány potvrdili, že poskytnutie podpory v rámci agroenvironmentálneho programu pre pestovanie konvenčných plodín už viac nebude podmienené nepoužívaním geneticky modifikovaných organizmov.

Niektoré opatrenia prijaté členskými štátmi a týkajúce sa geneticky modifikovaných organizmov neboli oznámené. Vo všeobecnosti, ak boli vnútroštátne opatrenia prijaté bez dodržania primeraných oznamovacích postupov, ktoré sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, nie sú takéto opatrenia od jednotlivcov vymáhateľné. Ak takéto opatrenia stanovujú zákaz pestovania geneticky modifikovaných plodín, sú zároveň aj v rozpore s právnymi predpismi Spoločenstva a nemožno ich považovať za legitímne opatrenia týkajúce sa koexistencie v súlade s článkom 26a smernice 2001/18/ES.

Talianska zákonná vyhláška prijatá v novembri 2004 a zmenená a doplnená v januári 2005 uvaľuje úplný zákaz na pestovanie geneticky modifikovaných plodín v Taliansku, pokým talianske regionálne orgány neprijmú opatrenia týkajúce sa koexistencie. Pred prijatím vnútroštátnych právnych predpisov niektoré talianske regióny zakázali používanie geneticky modifikovaných organizmov na svojich územiach. Komisia si vyžiadala od Talianska ďalšie informácie, aby mohla posúdiť talianske právne predpisy vzhľadom na ich súlad so smernicou 2001/18/ES. Keďže Taliansko neodpovedalo, zaslala Komisia v októbri 2005 Taliansku písomné varovanie za porušenie článku 10 Zmluvy.

Vo februári 2005 podpísalo vo Florencii 20 regiónov z rôznych členských štátov, ktoré v mnohých prípadoch nemajú právomoc vydávať právne predpisy o koexistencii, chartu vyjadrujúcu ich nesúhlas s pestovaním geneticky modifikovaných plodín na ich územiach. Od tej doby sa k sieti pridali ďalšie regióny.

Prehľad vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa koexistencie

Prehľad opatrení zavedených alebo navrhnutých členskými štátmi alebo regiónmi je vypracovaný so zohľadnením všeobecných zásad uvedených v odporúčaní 2003/556/ES.

Hospodárske aspekty koexistencie vs. environmentálne a zdravotné aspekty

Zatiaľ čo väčšina členských štátov jasne rozlišuje medzi hospodárskymi aspektmi koexistencie a environmentálnymi a zdravotnými aspektmi koexistencie, spomínanými v súvislosti s postupom schvaľovania geneticky modifikovaných organizmov, iné členské štáty navrhli zahrnúť do vnútroštátnych právnych predpisov o životnom prostredí osobitné ustanovenia o koexistencii. Niektoré členské štáty navrhli najmä zákaz alebo obmedzenie pestovania geneticky modifikovaných plodín v chránených alebo ekologicky citlivých oblastiach. K takýmto prípadom zaujala Komisia jasné stanovisko: vnútroštátne opatrenia týkajúce sa koexistencie nemôžu klásť požiadavky na ochranu životného prostredia, ktoré presahujú ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva.

Transparentnosť a účasť zainteresovaných strán

Väčšina členských štátov intenzívne konzultovala tieto otázky so širokou skupinou zainteresovaných strán, čo predstavuje transparentný postup pri tvorbe opatrení týkajúcich sa koexistencie.

Rozhodnutia opierajúce sa o vedeckú bázu

Väčšina členských štátov oznámila, o ktoré ukončené alebo plánované výskumné aktivity sa pri tvorbe opatrení týkajúcich sa koexistencie opierajú.

Existujúce segregačné metódy a postupy ako základ

Zdá sa, že vzhľadom na malé praktické skúsenosti s pestovaním geneticky modifikovaných plodín využilo len niekoľko členských štátov súčasné metódy alebo postupy pestovania geneticky modifikovaných plodín. Podľa poskytnutých informácií boli za základ pre osobitné opatrenia týkajúce sa koexistencie zobraté prevažne techniky produkcie certifikovaného osiva, ktoré boli sčasti modifikované tak, aby zohľadňovali rozdiely medzi výrobou osiva a pestovaním plodín. V iných prípadoch boli tieto techniky priamo prevzaté ako opatrenia týkajúce sa koexistencie.

Niektoré opatrenia presahujú rámec tých opatrení, ktoré sa všeobecne uplatňujú pri existujúcich poľnohospodárskych segregačných postupoch. Takéto opatrenia zahŕňajú schválenie osobitne pre každý poľnohospodársky podnik alebo oznamovací postup pri pestovaní geneticky modifikovaných plodín, čo by mohlo viesť k duplicite schvaľovacieho postupu pre použitie geneticky modifikovaných plodín, ktorých pestovanie bolo schválené v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

Proporcionalita

V odporúčaní Komisie 2003/556/ES sa uvádza, že opatrenia týkajúce sa koexistencie by nemali presahovať mieru, ktorá je potrebná na zabezpečenie udržania náhodného výskytu geneticky modifikovaných organizmov pod prahovou hodnotou pre označovanie stanovenou v nariadení (ES) č. 1829/2003 a v smernici 2001/18/ES, aby sa predišlo zbytočnému zaťaženiu dotknutých hospodárskych subjektov.

Zatiaľ čo niektoré členské štáty túto radu zohľadnili, iné sa rozhodli navrhnúť a prijať opatrenia, ktorých cieľom je zníženie náhodného výskytu geneticky modifikovaných organizmov pod túto úroveň. Zdá sa, že v niektorých prípadoch navrhnuté opatrenia, ako je bezpečnostná vzdialenosť medzi poliami s geneticky modifikovanými a geneticky nemodifikovanými plodinami, predstavujú pre pestovateľov geneticky modifikovaných plodín potrebu vynaložiť väčšie úsilie. Táto skutočnosť vyvoláva pri niektorých opatreniach otázky v súvislosti s dodržiavaním zásady proporcionality.

Pokiaľ ide o bezpečnostnú vzdialenosť polí s geneticky modifikovanými a s geneticky nemodifikovanými plodinami v závislosti od toho, či sa geneticky nemodifikované plodiny pestujú konvenčným alebo ekologickým spôsobom alebo či sú pestované v súlade s normami pre pestovanie geneticky nemodifikovaných plodín, navrhli niektoré členské štáty rozdielne požiadavky, a to aj napriek skutočnosti, že sa pri náhodnom výskyte geneticky modifikovaných organizmov uplatňujú tie isté prahové hodnoty pre označovanie pri konvenčnom aj ekologickom spôsobe ich pestovania. Iné štáty navrhli alebo prijali rovnaké segregačné opatrenia.

Pretože väčšina členských štátov ešte nenavrhla žiadne technické opatrenia týkajúce sa koexistencie a k dispozícii je iba málo praktických skúseností, nebolo doteraz možné takéto opatrenia v plnej miere vyhodnotiť.

Komisia uznáva legitímne právo regulácie pestovania geneticky modifikovaných plodín, aby sa dosiahol cieľ koexistencie, zdôrazňuje však, že každé opatrenie musí byť proporčné voči cieľu dosiahnuť koexistenciu. Opatrenia týkajúce sa koexistencie prijaté a navrhnuté členským štátom musia byť monitorované vzhľadom na ich realizovateľnosť a efektívnosť a prispôsobené na základe budúcich výsledkov monitorovacích programov.

Primeraná škála

V súlade s odporúčaním Komisie sa väčšina členských štátov pri vypracúvaní svojich konceptov koexistencie opierala o riadiace opatrenia, ktoré sú uplatniteľné na úrovni jednotlivých poľnohospodárskych podnikov alebo v spolupráci susediacich poľnohospodárskych podnikov. Členské štáty nepredložili žiadne osobitné návrhy regionálnych opatrení.

Portugalsko a Luxembursko umožnili špecifikovať regióny, v ktorých by sa nemalo povoliť pestovanie určitých typov geneticky modifikovaných organizmov, ak je toto jediný spôsob, akým je možné dosiahnuť koexistenciu.

Osobitné opatrenia

V niekoľkých prípadoch členské štáty vypracovali technické segregačné opatrenia, ktoré sa týkajú osobitne plodín. Medzi týmito plodinami je zahrnutá kukurica, repka olejná, repa a zemiaky.

V niektorých prípadoch boli vypracované osobitné segregačné opatrenia týkajúce sa produkcie osiva.

Realizácia opatrení

Členské štáty vo všeobecnosti preniesli zodpovednosť za realizáciu opatrení týkajúcich sa koexistencie na poľnohospodárov, ktorí pestujú geneticky modifikované plodiny. To znamená, že poľnohospodári, ktorí sa zaoberajú pestovaním geneticky nemodifikovaných plodín, nemusia po zavedení pestovania geneticky modifikovaných plodín meniť svoje súčasné techniky pestovania.

Vo väčšine prípadov dovoľujú navrhované vnútroštátne právne predpisy susediacim poľnohospodárom, aby sa na báze dobrovoľnosti medzi sebou dohodli na nesegregácii produkcie geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných plodín, čo znamená, že aj produkcia geneticky nemodifikovaných plodín by musela byť označená ako geneticky modifikovaná. Toto je v súlade s odporúčaním Komisie, že segregačné opatrenia by nemali byť povinné, ak sa susedia dohodnú, že segregácia nie je nutná.

Všetky členské štáty vytvorili vnútroštátny register geneticky modifikovaných plodín, ktorý je prístupný verejnosti. Jednotlivé informácie o pestovaní geneticky modifikovaných plodín sú však v týchto verejných záznamoch uvedené s rozdielnou podrobnosťou. Väčšina členských štátov takisto požaduje od pestovateľov geneticky modifikovaných plodín, aby informovali susediacich pestovateľov o svojom zámere pestovať geneticky modifikované plodiny.

Žiadny členský štát doteraz nenavrhol cezhraničnú spoluprácu so susediacimi krajinami v rámci riešenia otázky koexistencie v hraničných oblastiach.

Politické nástroje

Väčšina členských štátov si zvolila legislatívne riešenie otázky koexistencie. V Španielsku sa geneticky modifikovaná kukurica pestuje od roku 1998 v súlade s nezáväzným kódexom osvedčených postupov.

Zodpovednosť

Hospodárske škody, ktoré môžu vzniknúť ako následok premiešania geneticky modifikovaných organizmov s geneticky nemodifikovanými produktmi bežne patria do pôsobnosti vnútroštátnych zákonov o občianskoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom na špecifickú povahu takýchto škôd sa niektoré členské štáty rozhodli vypracovať osobitné právne predpisy

Niektoré členské štáty zvažujú zriadenie systému náhrad. V novembri 2005 schválila Komisia v súlade s pravidlami EÚ o poskytovaní pomoci oznámenie Dánska o systéme náhrad za hospodárske škody spôsobené primiešaním geneticky modifikovaných organizmov, ktorá bola financovaná z odvodov za pestovanie geneticky modifikovaných plodín[6].

Iné štáty podnecujú alebo požadujú od pestovateľov geneticky modifikovaných plodín, aby uzavreli poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu. V súčasnosti nie je v EÚ možné poistiť sa pre prípad vzniku hospodárskych škôd spôsobených náhodným výskytom geneticky modifikovaných organizmov. Takéto poistenie by teda nemalo byť povinné, keďže by z dôvodu absencie príslušnej ponuky na trhu poisťovníctva nemohli byť geneticky modifikované plodiny pestované.

V Španielsku bolo pestovanie geneticky modifikovanej kukurice na obchodné účely realizované v súlade s právnymi predpismi o občianskoprávnej zodpovednosti bez toho, aby tu jestvovali osobitné pravidlá pre zodpovednosť v súvislosti s koexistenciou.

Monitorovanie a vyhodnotenie

Vzhľadom na skutočnosť, že sa geneticky modifikované plodiny v EÚ pestujú iba v obmedzenej miere, nebolo ešte doteraz vo väčšine členských štátov uskutočnené monitorovanie a vyhodnotenie programov.

V Španielsku poľnohospodári pravidelne dodávajú geneticky modifikované a geneticky nemodifikované krmivo na ten istý trh. Následkom toho neboli poľnohospodári dostatočne motivovaní, aby vo svojich podnikoch segregovali geneticky modifikovanú a geneticky nemodifikovanú kŕmnu kukuricu. Pokiaľ boli zavedené opatrenia týkajúce sa koexistencie, bolo zaznamenaných iba málo sťažností na negatívne hospodárske vplyvy náhodného výskytu geneticky modifikovanej kukurice v geneticky nemodifikovanej kukurici.

Poskytovanie a výmena informácií v rámci EÚ

Rozhodnutím 2005/463/ES[7] Komisia zriadila kontaktnú skupinu na výmenu a koordináciu informácií týkajúcich sa koexistencie geneticky upravených, konvenčných a ekologických plodín (COEX-NET). Na svojom prvom stretnutí v septembri 2005 členské štáty uvítali túto koordinačnú aktivitu, ktorá im umožňuje získavať prehľad o najlepších postupoch vypracovaných inými členskými štátmi a poukázali na potrebu zvýšenia intenzity spolupráce pri vypracúvaní technických opatrení týkajúcich sa koexistencie.

Výskum a výmena informácií o výsledkoch výskumu

Mnohé výskumné projekty boli a stále sú realizované na vnútroštátnej úrovni. Tieto výskumy sú dopĺňané aktivitami v rámci Šiesteho rámcového programu Spoločenstva pre výskum (FP6), ako aj priamymi výskumnými aktivitami realizovanými Spoločným výskumným centrom Komisie. Súčasné výskumné aktivity sa viac sústreďujú na hospodárske aspekty koexistencie.

Závery

Skúsenosti s pestovaním geneticky modifikovaných plodín sú v členských štátoch stále veľmi malé a obmedzujú sa len na niektoré regióny Spoločenstva. Výnimkou je však Španielsko. Vo väčšine členských štátov sa v súčasnosti ešte pracuje na regulačnom rámci pre koexistenciu, aj keď návrhy právnych predpisov boli v mnohých prípadoch už vypracované. Pestovanie geneticky modifikovaných plodín v súlade s novými právnymi predpismi o koexistencii prijatými prvými priekopníckymi členskými štátmi (Rakúsko, Nemecko, Dánsko a Portugalsko) nedosahovalo doteraz prílišného významu. Je potrebné ešte vytvoriť a zaviesť monitorovacie programy na overenie efektívnosti a hospodárskej realizovateľnosti prijatých opatrení.

Všetky opatrenia týkajúce sa koexistencie prijaté alebo navrhnuté členskými štátmi majú niekoľko spoločných hlavných prvkov. Majú chrániť poľnohospodárov pestujúcich geneticky nemodifikované plodiny pred možnými hospodárskymi následkami, ktoré by mohlo priniesť primiešanie geneticky modifikovaných organizmov. Zároveň však pestovanie geneticky modifikovaných plodín nie je zakázané. Aj keď je nepopierateľné, že návrhy sú rozdielne prísne, členské štáty sa vo všeobecnosti usilovali umožniť koexistenciu rozličných produkčných typov – konvenčných, ekologických a pestovanie geneticky modifikovaných plodín – v rámci regiónu. Povinnosť realizácie opatrení na segregáciu geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných plodín bola vo všeobecnosti prenesená na pestovateľov geneticky modifikovaných plodín.

Medzi rôznymi vnútroštátnymi návrhmi sú podstatné rozdiely. V prvom rade sa tieto rozdiely týkajú otázky zodpovednosti v prípade vzniku hospodárskych škôd v dôsledku náhodného výskytu geneticky modifikovaných organizmov v iných plodinách. Niektoré členské štáty nenavrhli pre túto problematiku osobitné právne predpisy, čo znamená, že uplatňujú všeobecné kódexy o občianskoprávnej zodpovednosti. Keďže občianskoprávna zodpovednosť patrí do pôsobnosti členských štátov, je možné očakávať určité rozdielnosti v pravidlách, ktoré sa budú pri koexistencii uplatňovať, takisto ako sú rozdiely v súvislosti s inými činnosťami. Iné členské štáty navrhujú zriadenie osobitných ustanovení o zodpovednosti a/alebo vytvorenie systémov náhrad.

Rozdiely existujú takisto aj v súvislosti s požadovanou úrovňou segregácie. V niektorých členských štátoch sú opatrenia týkajúce sa koexistencie určené na zabezpečenie dodržania prahových hodnôt pre označovanie, čo je v súlade s odporúčaním Komisie. Iné štáty však neurčili jasne úroveň primiešania geneticky modifikovaných organizmov, ktorá je ešte prijateľná, alebo stanovili požadované hodnoty, ktoré sú nižšie než prahové hodnoty označovania stanovené Spoločenstvom.

Zavedenie pestovania geneticky modifikovaných plodín nebolo vždy sprevádzané záväznými pravidlami alebo opatreniami týkajúcimi sa koexistencie. Španielsko ich prijatie nepovažovalo za potrebné, keďže trh nevyžaduje segregáciu geneticky modifikovanej a geneticky nemodifikovanej kŕmnej kukurice.

Zatiaľ čo proces stanovenia všeobecných právnych rámcov pre koexistenciu už pomerne pokročil, opatrenia týkajúce sa špecifických plodín nedosiahli až takého pokroku a vo väčšine prípadov sa obmedzujú len na niekoľko málo plodín.

Spôsobuje to skutočnosť, že základ pre opatrenia týkajúce sa koexistencie, ktorý tvoria vedecké poznatky, nie je u rôznych plodín rozvinutý v rovnakej miere. V prípade kukurice, ktorá je v súčasnosti jedinou geneticky modifikovanou plodinou, ktorej pestovanie je povolené, máme k dispozícii značné množstvo vedeckých poznatkov a praktických skúseností. Tieto poznatky ukazujú, že realizácia segregácie geneticky modifikovanej a geneticky nemodifikovanej kukurice je za pomoci technických opatrení aplikovateľných na úrovni jednotlivých podnikov alebo v rámci spolupráce susediacich podnikov možná.

Podmienky pre prácu európskych poľnohospodárov sú rozdielne pokiaľ ide o veľkosť ich podniku a rozlohu polí, výrobný systém, striedanie plodín a plány pestovania a samozrejme aj pokiaľ ide o prírodné podmienky. Táto odlišnosť môže mať vplyv na efektívnosť nákladov pri realizácii segregačných opatrení, ktoré preto musia byť prispôsobené lokálnym podmienkam.

Vzhľadom na skutočnosť, že proces akceptovania geneticky modifikovaných plodín je ešte v začiatkoch a vzhľadom na malú všeobecnú informovanosť o realizovateľnosti a pomere nákladov k výnosu pri praktických opatreniach týkajúcich sa koexistencie, zostáva pre členské štáty požiadavka udržania maximálnej úrovne flexibility, aby mohli vypracúvať osobitné riešenia na dosiahnutie koexistencie, stále naliehavou.

Vnútroštátne alebo regionálne návrhy týkajúce sa koexistencie musia byť v plnej miere v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré vylučujú úplný zákaz geneticky modifikovaných organizmov v regióne, ako aj príliš reštriktívne opatrenia, ktoré presahujú cieľ zabezpečenia koexistencie a ktoré môžu znemožniť pestovanie geneticky modifikovaných plodín. Komisia podnikne nevyhnutné kroky, aby vnútroštátne a regionálne právne predpisy o koexistencii rešpektovali právne predpisy Spoločenstva.

Skúsenosti zo Španielska ukazujú, že aj v členskom štáte, v ktorom sa uplatňujú rovnaké pravidlá týkajúce sa koexistencie na celom jeho území, je nárast pestovania geneticky modifikovaných plodín v rámci regiónov rozložený nerovnomerne napríklad z dôvodu rozdielností v podmienkach pre ich pestovanie alebo lokálnych preferencií dotknutých hospodárskych subjektov. Nerovnomerná úroveň prijatia pestovania geneticky modifikovaných plodín v členských štátoch a regiónoch však nutne neznamená narušenie trhu. V súčasnosti nie je možné v dostatočnej miere posúdiť vplyv rozdielností návrhov o koexistencii na vnútorný trh.

Úlohou členských štátov je vypracovať hospodársky trvalo udržateľné opatrenia týkajúce sa koexistencie. V súvislosti s touto úlohou bude potrebné na základe výsledkov monitorovacích programov flexibilným spôsobom prijať technické pravidlá pre opatrenia v tejto oblasti. Keďže Komisia priznáva potrebu prispôsobenia opatrení týkajúcich sa koexistencie osobitným podmienkam prevládajúcim na príslušnej vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, musia byť tieto opatrenia založené na pevnom vedeckom základe pri zohľadnení najlepších výsledkov z výskumu a praxe, ktoré sú k dispozícii. Väčšia časť výskumu zameraného na koexistenciu sa doteraz realizovala na vnútroštátnej úrovni, je roztrieštená a nie je prístupná všetkým regulačným orgánom.

Ďalší vývoj

Na základe uvedených záverov si Komisia uvedomuje potrebu získavať ďalšie skúsenosti zavadzaním vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa koexistencie. Súčasne si Komisia uvedomuje potrebu aktívnejšej spolupráce s členskými štátmi na zabezpečení koexistencie. Zdá sa, že vzhľadom na nedostatočné skúsenosti a potrebu uzavrieť proces zavádzania vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa koexistencie, nie je v súčasnosti opodstatnené vypracúvať osobitné zosúladené právne návrhy. Rozhodnutiu by však malo predchádzať ukončenie konzultatívneho procesu so zainteresovanými stranami. Konferencia o koexistencii, ktorá sa bude konať v dňoch 4. až 6. apríla 2006 vo Viedni, k tomu poskytne príležitosť.

Než sa tak stane, Komisia navrhuje realizáciu nasledovných opatrení:

Komisia navrhuje zvýšiť úsilie pri sprístupňovaní existujúcich informácií všetkým členským štátom a podporiť výskumné aktivity, ktoré vypĺňajú značné medzery v našich poznatkoch o koexistencii. Konštruktívna spolupráca s členskými štátmi, ktorá jestvuje v rámci siete COEX-NET, poskytuje primeraný základ pre ďalšie takéto aktivity; |

Komisia navrhuje analyzovať najnovšie dostupné vedecké a hospodárske informácie o segregačných opatreniach pri produkcii plodín a osiva a s nimi spojených nákladov a vypracovať prehľad týchto informácií. Toto vyhodnotenie by takisto malo zohľadniť dopyt po segregácii na trhu a relatívny podiel produktov vyrobených ako potraviny alebo ako krmivo v rozličných regiónoch; |

Komisia navrhuje spolupracovať od roku 2006 s členskými štátmi a zainteresovanými stranami na vypracúvaní najlepších postupov technických segregačných opatrení s cieľom priblížiť sa odporúčaniam týkajúcim sa osobitne plodín. Praktické skúsenosti s pestovaním geneticky modifikovaných plodín na obchodné účely v Španielsku a iných členských krajinách budú pre tento proces osobitne dôležité. Bude treba zvážiť vplyv lokálnych faktorov (napr. priemerná veľkosť polí, podiel rozličných plodín, atď.), ktoré ovplyvňujú uplatniteľnosť všeobecných opatrení na ktorých sa dohodli členské štáty; |

Komisia má v úmysle získať viac informácií o súčasných vnútroštátnych systémoch občianskoprávnej zodpovednosti vzhľadom na vnútroštátne pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri premiešaní geneticky modifikovaných plodín s geneticky nemodifikovanými. Tieto informácie prispejú k vyhodnoteniu efektívnosti a možného vplyvu rozdielnych pravidiel na zodpovednosť a systémy náhrad týkajúce sa koexistencie; |

V roku 2008 Komisia predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o pokroku, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s uvedenými aktivitami, vrátane pokroku pri vypracúvaní a zavedení vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa koexistencie. |

- PRÍLOHA: PREHľAD VNÚTROšTÁTNYCH OPATRENÍ TÝKAJÚCICH SA KOEXISTENCIE

Prijaté | | | | | |x | | | | | | | | | | | | | | |x | | | | | |Rozpracované návrhy alebo oznámené návrhy | | | |x | | | | |x | | |x | | |x |x |x | |x |x | |x | | |x | |

[1] Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1, naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1829/2003 (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).

[2] Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ L 189, 29.7.2003, s. 36.

[4] Spojené prípady T-366/03 a T-235/04, rozhodnutie z 5.10.2005 – spolková krajina Horné Rakúsko a Rakúska republika v. Komisia.

[5] Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80.

[6] Štátna pomoc č. N 568/2004.

[7] Ú. v. EÚ L 164, 24.6.2005, s. 50.

[8] Právne predpisy vypracovala federálna vláda a spolkové krajiny.

[9] Právny rámec presúvajúci zodpovednosť za realizáciu opatrení týkajúcich sa koexistencie na regionálnu úroveň.