Brusel, 28.1.2005

KOM(2005) 20 v konecnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Stratégia Spoločenstva týkajúca sa ortuti

{SEC(2005) 101}

1. ÚVOD

Komisia predložila v decembri 2002 Rade správu týkajúcu sa ortuti z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov[1]. Zaoberala sa osudom 12 – 15 tisíc ton prebytočnej ortuti vyplývajúcej z konverzie sektora, ktorá upúšťa od výroby ortuťových batériových článkov. Rada vzápätí vyzvala Komisiu, aby predložila „jasnú stratégiu... s opatreniami na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred vypúšťaním ortuti na základe životného cyklu vzhľadom na výrobu, používanie, nakladanie s odpadom a na emisie.“ Stratégia zároveň poskytuje základ na vstup Spoločenstva do medzinárodnej diskusie o ortuti na Riadiacej rade UNEP vo februári 2005.

Toto oznámenie dopĺňa Rozšírené vyhodnotenie dopadu[2] (ExIA), ktoré sa podrobne zaoberá problémom ortuti a súvisiacimi rozličnými možnosťami politiky. Berie do úvahy aj širokú škálu vyjadrení o potrebe konať, vyslovených na konzultáciách o stratégii, ktorej postupy a výsledky sú opísané v ExIA.

2. PROBLÉM ORTUTI

2.1. Hrozba ortuti

Ortuť a jej zlúčeniny sú vysoko toxické pre ľudí, ekosystémy a voľne žijúcu zver. Znečistenie ortuťou, na ktoré sa spočiatku hľadelo ako na naliehavý a miestny problém, sa v súčasnosti považuje aj za globálny, rozšírený a chronický problém. Vysoké dávky ortuti môžu byť pre ľudí smrteľné, ale aj pomerne nízke dávky môžu mať vážne škodlivé následky na nervový systém a vývoj a v poslednom čase sa dávajú do súvislosti s možnými škodlivými účinkami na kardiovaskulárny, imunitný a rozmnožovací systém. Ortuť spomaľuje aj mikrobiologické procesy v pôde a v zmysle rámcovej smernice o klasifikácii stavu vnútrozemskej povrchovej vody[3] patrí k najvýznamnejším nebezpečným látkam.

Ortuť pôsobí dlhodobo a v prostredí sa môže zmeniť na metylortuť, čo je najtoxickejšia forma. Metylortuť ľahko prekonáva placentálnu bariéru a bariéru krv-mozog, čím bráni v potenciálnom duševnom vývoji plodu už pred narodením. Preto je vystavenie žien v reproduktívnom veku a detí účinkom ortuti predmetom najväčšieho záujmu.

Najväčším zdrojom vystavenia účinkom ortuti pre väčšinu ľudí v rozvinutých krajinách je vdychovanie výparov ortuti v zubnom amalgáme. K vystaveniu účinkom metylortuti väčšinou dochádza prostredníctvom stravy. Metylortuť sa zhromažďuje a sústreďuje najmä vo vodnom potravinovom reťazci, osobitne zraniteľnými sa preto stávajú populácie s vysokou spotrebou rýb a morských živočíchov.

U väčšiny ľudí v strednej a severnej Európe sú bioindikátory vystavenia účinkom ortuti nižšie než medzinárodne prijaté bezpečné hladiny metylortuti. Väčšina ľudí v prímorských oblastiach krajín okolo Stredozemného mora a približne 1 – 5 % populácie v strednej a severnej Európe majú približne tieto hladiny, ale veľké množstvo stredomorských rybárskych spoločenstiev a arktické obyvateľstvo ich výrazne prekračujú.

2.2. Globálna perspektíva

Hoci sa ortuť uvoľňuje z prírodných zdrojov ako sopky, ďalšie vypúšťanie ortuti z antropogénnych zdrojov, ako sú spaľovanie uhlia a použitie vo výrobkoch, viedli k výrazným nárastom vystavenia životného prostredia účinkom ortuti a jej ukladaniu. Vypúšťanie v minulosti vytvorilo aj „globálnu zásobu“ ortuti v životnom prostredí, ktorej časť sa nepretržite mobilizuje, ukladá a znova mobilizuje. Ďalšie emisie zvyšujú túto globálnu zásobu, ktorá koluje vo vzduchu, vode, v usadeninách, pôde a flóre a faune.

Zvýšené koncentrácie ortuti sa vyskytujú v mnohých častiach sveta. Niektoré vyplývajú najmä z miestnych zdrojov, osobitne malý rozsah ťažby zlata v Južnej Amerike, Afrike a Ázii. Ortuť ako cezhraničná znečisťujúca látka sa však môže premiestňovať globálne do regiónov, ktoré sú vzdialené od jej zdrojov. Znamená to, že určitý druh znečistenia miestneho charakteru z krátkodobého hľadiska zvyšuje dlhodobú globálnu zásobu ortuti. Viedlo to aj ku kontaminácii regiónov s malým alebo nijakým zdrojom ortuti, ako je Arktída.

3. CIELE

Kľúčovým cieľom je znížiť hladiny ortuti v životnom prostredí a vystavenie ľudí jej účinkom, najmä účinkom metylortuti v rybách. Ale vylúčenie problému metylortuti v rybách pravdepodobne potrvá desaťročia, lebo súčasné hladiny vyplývajú z minulých emisií a ich zníženie si vyžiada čas, aj keby nedochádzalo k ďalšiemu úniku ortuti. Spoločenstvo už podniklo veľa krokov na zníženie emisií a používania ortuti. Neznamená to, že sa nedá urobiť viac, ale poukazuje to na význam dôsledného uskutočňovania súčasných opatrení členskými štátmi a celosvetovému pokroku.

Stratégia má preto tieto ciele:

- Zníženie emisií ortuti

- Zníženie vstupu ortuti do obehu v spoločnosti zastavením dodávky a dopytu

- Vyriešenie dlhodobého osudu prebytkov ortuti a spoločenských zásob (vo výrobkoch, ktoré sa ešte používajú alebo sú uskladnené)

- Ochrana proti vystaveniu účinkom ortuti

- Lepšie pochopenie problému s ortuťou a jeho riešenia

- Podpora a propagácia medzinárodného postupu, ktorý sa týka ortuti

Postupy, doplňujúce texty a doplňujúce kroky, ktoré treba urobiť, sú pre jednotlivé ciele opísané ďalej. Zmienky o krátkodobých termínoch sa týkajú nasledujúcich 3 rokov a u strednodobých ide o 4–6 rokov. Dlhodobejšie kroky sa určia po preskúmaní stratégie.

4. ZNÍžENIE EMISIÍ

VYPÚšťANIE ORTUTI VšEOBECNE VZRÁSTLO S INDUSTRIALIZÁCIOU. GLOBÁLNE ATMOSFÉRICKÉ EMISIE SA V ROKOCH 1990–2000 ZVÝšILI ASI O 20 %. ZA TOTO OBDOBIE SA EURÓPSKE EMISIE ZNÍžILI O 60 %, ALE EURÓPA ZOSTÁVA HLAVNÝM ZDROJOM ORTUTI ULOžENEJ NA OSTATNÝCH KONTINENTOCH A V ARKTÍDE.

Jeden z hlavných zdrojov vypúšťania ortuti je spaľovanie uhlia. Spaľovanie uhlia v spaľovniach nad 50 MW stanovuje smernica IPPC[4] – podobne ako ostatné hlavné zdroje, ako sú hutnícky, cementárenský a chemický priemysel – a smernica 2001/80/ES[5].

Smernica IPPC je preto kľúčovým nástrojom Spoločenstva na zníženie emisií ortuti a ostatných znečisťujúcich látok. Možnosť zavádzania IPPC s obmedzenými výnimkami pre niektoré nové členské štáty sa ukončí do 30. októbra 2007. Komisia uverejňuje cyklus referenčných (BREF) dokumentov BAT na podporu realizácie IPPC.

Krok 1. Komisia posúdi účinky uplatňovania IPPC na emisie ortuti a zváži nevyhnutnosť ďalšieho postupu, ako sú medzné hodnoty emisií Spoločenstva, po predložení údajov v zmysle uvedených požiadaviek IPPC a EPER[6], a v preskúmaní širšej stratégie do konca roka 2010. Bude obsahovať preskúmanie pozitívneho účinku kontrol, ktoré sa majú uskutočniť do 1. januára 2008 v zmysle smernice 2001/80/ES na zníženie emisií oxidu siričitého z veľkých spaľovní.

Krok 2. Komisia podporí členské štáty a priemysel, aby poskytli viac informácií o vypúšťaní ortuti a o technikách predchádzania a kontroly, aby sa dali vyvodiť závery v pomoci BREF za účelom ďalšieho zníženia emisií. Druhé vydanie BREF o alkalických chloridoch bude obsahovať informácie o riešení rizika vypúšťania ortuti pri vyraďovaní ortuťových článkov.

Malé spaľovne a domové uhoľné kotolne sú tiež významné zdroje ortuti. Kontrola týchto zariadení pravdepodobne bude rentabilnejšia, keď bude zameraná na viacnásobne znečisťujúcu látku, a nie iba na jedinú látku. Skúmalo sa to už v programe Čistý vzduch pre Európu (CAFE) pri „klasických“ látkach znečisťujúcich ovzdušie, ako sú amoniak a oxid siričitý.

Krok 3. Komisia zabezpečí vypracovanie štúdie v roku 2005 o možnostiach zníženia emisií ortuti zo spaľovania uhlia v malom rozsahu, ktorá sa bude posudzovať zároveň so širším posúdením CAFE.

Niektoré členské štáty označili za významný zdroj vypúšťania ortuti zubný amalgám, vrátane chirurgických zubných zákrokov a kremácie. Nakladanie s odpadom zubného amalgámu stanovuje zákon o odpadoch Spoločenstva[7].

Krok 4. Komisia v roku 2005 preskúma uskutočňovanie požiadaviek Spoločenstva o nakladaní s odpadom zo zubného amalgámu členskými štátmi a následne podnikne potrebné kroky na zabezpečenie ich riadneho uplatňovania.

Emisie z krematórií nie sú stanovené právnou normou Spoločenstva, ale vo viacerých členských štátoch sú regulované a tiež sú predmetom odporúčania OSPAR. Správy o emisiách zúčastnených strán v zmysle tohto odporúčania, ktoré sa prvýkrát budú predkladať do 30. septembra 2005, uvedú efektívnosť a či je potrebný ďalší postup. K podobnej kontrole sa nabádajú ostatné členské štáty, v ktorých sa vykonáva kremácia.

Všeobecne sú do návrhu smernice o prvotných látkach v zmysle Rámcovej smernice o vodách zahrnuté kvalitatívne normy pre ortuť, ktoré treba splniť do roku 2015, čo bude dôležité napríklad v povoľovaní IPPC. Prijatím opatrení sa začne rámec 20-ročného obdobia smernice na zastavenie alebo ukončenie emisií, vypúšťania a únikov.

5. ZNÍžENIE DODÁVOK

S ortuťou sa na svetovom trhu voľne obchoduje. Súčasná svetová dodávka je okolo 3 600 ton ročne. EÚ je hlavný vývozca s čistým ročným vývozom okolo 1 000 ton. Cena ortuti výrazne klesla odvtedy, čo dosiahla maximum v 60. rokoch 20. storočia, a v uplynulých desaťročiach bola pomerne stabilná a dosahovala okolo 5 € za kilogram. Ekonomický dopad obchodovania s ortuťou je preto veľmi malý. Nízka cena a pripravené dodávky tiež podporujú pokračujúce používanie ortuti mimo Európy na činnosti, ako je ťažba zlata.

Zlúčeniny ortuti, ktoré sa používajú ako pesticídy, podliehajú Rotterdamskej dohode o predchádzajúcom informovaní a schvaľovacom postupe týkajúcom sa niektorých nebezpečných chemických látok a pesticídov v medzinárodnom obchode. Spoločenstvo to uskutočňuje nariadením (ES) č. 304/2003[8], ktorým sa zakazuje aj vývoz toaletných mydiel, obsahujúcich ortuť, a vyžaduje sa vývozné oznámenie o zlúčeninách ortuti na všetky ostatné účely. Na obchodovanie s kovovou ortuťou neexistujú obmedzenia Spoločenstva ani medzinárodné obmedzenia. Analýza v ExIA však navrhuje skončiť vývoz ortuti zo Spoločenstva.

Krok 5. Ako aktívny príspevok k navrhovanému celosvetovému úsiliu ukončiť primárnu produkciu ortuti a zabezpečiť, aby sa prebytky vracali na trh, ako sa uvádza v časti 10, Komisia chce navrhnúť zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 304/2003 tak, aby sa do roku 2011 ukončil vývoz ortuti zo Spoločenstva.

Hlavným globálnym dodávateľom ortuti je španielska firma MAYASA vo vlastníctve štátu. Na základe dohody z roku 2001 MAYASA nakupuje prebytok ortuti EÚ zo sektora alkalických chloridov na opätovný predaj. MAYASA predáva aj ortuť, ktorú získa z rudy vyťaženej v španielskom Almadéne. Produkcia ortuti v Almadéne dosiahla vrchol, ktorý bol približne 2 800 ton v roku 1941, ale odvtedy klesla v dôsledku poklesu trhu a v poslednom čase, keď priemysel elektrolýzy alkalických chloridov stanovil alternatívny zdroj. Posledné celkové množstvo, ktoré dodala MAYASA, bolo okolo 1 000 ton ortuti za rok.

ExIA konštatuje, že aj keby neexistoval zákaz vývozu ortuti, negatívne dopady, ktoré má na životné prostredie primárna ťažba a produkcia ortuti, a sporná hospodárnosť podporujú ukončenie týchto konkrétnych činností. Španielsko vyhlásilo, že ťažba a produkcia ortuti v Almadéne boli dočasne zastavené ešte pred prijatím tejto stratégie, a nepredpokladá sa, že sa obnovia.

Komisia chápe, že historický, ekonomický a sociálny význam produkcie a obchodovania s ortuťou v Almadéne siaha do rímskych čias. Komisia tiež masívne podporuje ustanovenie na pomoc pri vytváraní nových oblastí obchodovania a zamestnanosti. Oblasť je už spôsobilá získať podporu Spoločenstva ako súčasť Cieľa 1 regiónu (Castile-la-Mancha) a očakáva sa, že bude rovnako spôsobilá aj v nasledujúcom období programovania štrukturálneho fondu.

6. ZNÍžENIE DOPYTU

Dopyt po ortuti je v celosvetovom meradle okolo 3 600 ton ročne a v roku 2003 to bolo v tom čase v 15 členských štátoch EÚ 300 ton. Využitie ortuti klesá na obidvoch úrovniach, na svetovej i na úrovni EÚ, avšak niektoré významné oblasti použitia zostávajú. Hlavné svetové využitia sú ťažba zlata, výroba batérií a priemysel elektrolýzy alkalických chloridov, čo predstavuje dohromady vyše 75 % spotreby. Z toho je v súčasnosti v celej EÚ významné iba použitie v priemysle elektrolýzy alkalických chloridov, ale výroba ortuťových článkov sa v zmysle smernice IPPC nepovažuje za BAT[9] a prestáva sa používať. Vie sa, že ortuť sa v značnej miere používa v ťažbe zlata vo Francúzskej Guyane (kde francúzske orgány uvažujú o zákaze), ale nie v európskom regióne EÚ. Smernica 91/157/EHS[10] obmedzuje používanie ortuti v batériách.

Keďže v priemysle elektrolýzy alkalických chloridov sa prestávajú používať ortuťové články, hlavnou oblasťou použitia ortuti v EÚ sa stáva zubný amalgám. Z toho dôvodu je vhodné znova preskúmať možnosti jeho nahradenia. Je to osobitne dôležité, keďže členské štáty môžu podporiť jeho nahradenie, ale zahrnutie zubného amalgámu do smernice o lekárskych zariadeniach[11] obmedzuje priestor pre reštrikčné vnútroštátne opatrenia.

Krok 6. V krátkej lehote Komisia požiada expertnú skupinu na lekárske zariadenia, aby posúdila používanie ortuti v zubnom amalgáme a vyžiada si stanovisko Vedeckého výboru pre zdravotné riziká a riziká životného prostredia, ktorý má posúdiť, či sú doplňujúce regulačné opatrenia náležité.

Hlavná skupina výrobkov z ortuti, ktoré nie sú zahrnuté v práve Spoločenstva, sú meracie a kontrolné prístroje. Komisia predloží návrhy na zahrnutie lekárskych zariadení a monitorovacích a kontrolných prístrojov do smernice 2002/95/ES[12], v ktorej už sú zahrnuté osvetľovacie a ostatné elektronické prístroje. Niektoré rozsiahlejšie použitia ortuti v tejto skupine výrobkov (teplomery, tlakomery, a barometre) nie sú elektrické ani elektronické prístroje, preto nebudú zahrnuté. ExIA konštatuje, že v tejto oblasti je potrebný doplňujúci postup.

Krok 7. Komisia plánuje v roku 2005 navrhnúť zmeny a doplnenie smernice 76/769/EHS[13], ktoré obmedzia marketing neelektrických alebo elektronických meracích a kontrolných prístrojov, obsahujúcich ortuť, na spotrebiteľské účely a zdravotnú starostlivosť.

Krok 8. Komisia v krátkom čase ďalej preskúma niekoľko zostávajúcich výrobkov a aplikácií v EÚ s použitím malého množstva ortuti. V strednodobej až dlhodobej lehote akékoľvek zostávajúce účely môžu byť predmetom udelenia oprávnenia a úvahy o nahradení v zmysle navrhovaného nariadenia REACH[14], ktoré už bolo prijaté.

7. URčENIE PREBYTKOV A REZERV

Najrozsiahlejší podiel na ortuti v EÚ má priemysel elektrolýzy alkalických chloridov. Vzhľadom na tendenciu ukončiť vývoz bude potrebné uskladniť alebo zlikvidovať veľké množstvo ortuti. Niektoré členské štáty už vyvíjajú postupy v tejto oblasti[15]. ExIA konštatuje, že hľadiska životného prostredia by bola optimálna trvalá likvidácia, ale jej uskutočnenie na úrovni Spoločenstva je v súčasnosti veľmi nákladné a z hľadiska uskutočnenia technicky neisté. Potreba nájsť nízkonákladové možnosti uskladnenia je preto dôležitou oblasťou pre ďalší výskum.

Krok 9. Komisia podnikne kroky na uskutočnenie dočasného uskladnenia ortuti z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov na základe harmonogramu v súlade s plánovaným postupným skončením vývozov ortuti do roku 2011. Komisia v prvom rade preskúma priestor na dohodu s predstaviteľmi tohto priemyslu.

Veľké množstvo ortuti sa nachádza aj vo výrobkoch, ktoré už sú v spoločnosti v obehu. Keď sa nejaký výrobok zmení na „odpad“, súčasná politika Spoločenstva všeobecne uprednostňuje jeho nové využitie pred likvidáciou. Možno uvažovať o aktívnejšom zbere a recyklácii ortuti. Niektoré členské štáty však vyhlasujú, že ortuť by sa nemala recyklovať na opätovné využitie, ale mala by sa stiahnuť z obehu uskladnením alebo likvidáciou.

Krok 10. Komisia zabezpečí ďalšie skúmanie v krátko- až strednodobej lehote osudu ortuti vo výrobkoch, ktoré už sú v obehu v spoločnosti.

8. OCHRANA PROTI VYSTAVENIU ÚčINKOM

Nedávne stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) o nebezpečenstve z ortuti v potravinách[16] skonštatovalo, že u ľudí, ktorí konzumujú veľké množstvo rýb a rybích výrobkov, najmä veľkých dravých rýb, sa môžu dosiahnuť alebo prekročiť stanovené bezpečné hladiny. Komisia skúma možnosti manažmentu rizika na základe stanoviska EFSA vrátane maximálnych obmedzení v nariadení (ES) č. 466/2001[17] o obsahu ortuti v rybích výrobkoch. Priestor na zníženie týchto hladín je však obmedzený. Potrebné sú aj ďalšie riešenia, ako je cielená rada spotrebiteľom zverejnená Komisiou[18] a členskými štátmi.

Krok 11. V krátkej lehote EFSA prešetrí ďalšie osobitné príjmy rozličných druhov rýb a morských živočíchov v strave ohrozených subpopulácií (napr. tehotných žien, detí).

Krok 12. Komisia zadováži doplňujúce informácie, týkajúce sa ortuti v potravinách, keď bude mať k dispozícii nové údaje. Vnútroštátne orgány sa vyzývajú, aby poskytovali informácie na základe miestnych špecifík.

Právo Spoločenstva obmedzuje aj obsah ortuti v pitnej vode[19]. Nedávno schválená 4. dcérska smernica o kvalite ovzdušia[20] neustanovuje cieľovú hodnotu ani normu kvality pre ortuť – hladiny zaznamenané v okolitom vzduchu sú nižšie ako hladiny, ktoré sú považované za škodlivé pre zdravie – ale jej koncentrácie a ukladanie sa budú merať za účelom zistiť zemepisné a časové trendy.

Súčasné právne predpisy Spoločenstva o zdraví a bezpečnosti pri práci stanovujú príslušný rámec na ochranu pracovníkov pred ohrozením zdravia a na zabezpečenie pred vystavením účinkom ortuti. V tomto rámci Komisia stanovuje hraničnú hodnotu vystavenia pracovníkov účinkom ortuti.

Vo všeobecnom kontexte sa urobia kroky v zmysle Európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie 2004 - 2010[21], aby sa zlepšilo určenie vystavenia ľudí účinkom ortuti vyvinutím integrovaného monitorovania životného prostredia a potravín a skúmaním priestoru na premyslený prístup k biomonitorovaniu. Stanoví sa celý rad stresorov v životnom prostredí vrátane ortuti.

9. LEPšIE POCHOPENIE

Medzery v poznaní problému s ortuťou a možnosti jeho riešenia môžu zaplniť výskumné, rozvojové a pilotné projekty. Oblasti týchto činností zahrnujú účinky ortuti na ľudské zdravie, pohyb alebo hromadenia ortuti v životnom prostredí a otázky citlivosti a toxicity ekosystému. Treba sa zamerať aj na riešenie problémov spojených s ortuťou vo výrobkoch, v emisiách a odpadoch, najmä na rozvoj techník na zníženie vypúšťania ortuti zo spaľovania uhlia a z ostatných veľkých zdrojov, ako aj na nakladanie, stabilizáciu a sústavné odstraňovanie prebytku ortuti a odpadov, obsahujúcich ortuť.

Krok 13. Priority vo výskume ortuti sa určia v 7. rámcovom programe RTD a v ostatných príslušných mechanizmoch financovania.

10. PODPORA A PROPAGÁCIA MEDZINÁRODNÉHO POSTUPU

Dôležité je postupovať v riešení problému ortuti globálne, najmä znížiť emisie a tiež znížiť dodávku a dopyt.

Existuje veľký potenciál znížiť emisie ortuti a podporiť používanie najvhodnejších postupov najmä v energetickom, hutníckom, cementárenskom odvetví, sektore alkalických chloridov a v sektore odpadov. Činnosť EÚ už významne znížila emisie a možno ju uvádzať ako príklad na medzinárodnom, regionálnom a bilaterálnom fóre. Dôležitý je aj prevod technológie.

Globálny dopyt po ortuti v súčasnosti klesá, ale pre charakter problému s ortuťou je dôležité podniknúť kroky, aby sa dopyt ďalej znížil. Treba urobiť opatrenia na ukončenie použitia ortuti, ak sú k dispozícii vhodné alternatívne riešenia, a na prísnu kontrolu, ak nie sú takéto riešenia. Podľa názoru Komisie cieľavedomé úsilie na zníženie dopytu môže výrazne zredukovať globálne používanie ortuti do roku 2020 – na približne 1 000 ton a menej. Spočíva to hlavne v zastavení používania v sektore alkalických chloridov a batérií, kde sa znova preukázal veľký potenciál v EÚ, a v ťažbe zlata.

Pokles globálneho dopytu však nesplní celý potenciál, ak dodávka ortuti zostane vysoká a náklady nízke, s podporou doterajšieho používania a novými použitiami. Na zníženie dodávok je potrebné postupovať súbežne. Vítané je rozhodnutie USA o uskladnení ortuti predtým zhromažďovanej na strategické účely.

Krok 14. Spoločenstvo, členské štáty a ostatné zainteresované skupiny budú prispievať svojím vkladom na medzinárodných fórach a aktivitách, na bilaterálnej účasti a projektoch s tretími krajinami, vrátane prenosu technológií, pri riešení problému ortuti.

Krok 15. Komisia zváži ustanovenie osobitného postupu na financovanie výskumu a pilotných projektov na zníženie emisie ortuti zo spaľovania uhlia v krajinách s veľkou závislosťou na pevných palivách, napr. v Číne, Indii, Rusku atď., podobne ako program CARNOT na podporu čistého, výkonného používania pevných palív.

Krok 16. Spoločenstvo bude podporovať iniciatívu, aby sa ortuť stala predmetom procedúry PIC Rotterdamskej dohody.

Krok 17. Spoločenstvo a členské štáty budú pokračovať v podpornej práci v zmysle protokolu o ťažkých kovoch podľa dohody UNECE o dlhodobom cez hraničnom znečisťovaní ovzdušia.

Krok 18. Spoločenstvo, členské štáty a ostatné zainteresované skupiny budú podporovať aj globálny program pre ortuť UNEP, napr. skúmaním materiálov a poskytnutím technických znalostí a ľudských a finančných zdrojov.

Krok 19. Spoločenstvo a členské štáty budú podporovať globálne snahy, prispievajúce k zníženému používaniu ortuti v sektore ťažby zlata, napr. globálny projekt pre ortuť UNDP/GEF/UNIDO. Zvážia tiež možnosti individuálnej podpory rozvíjajúcim sa krajinám rozličnými nástrojmi, ktoré súvisia s pomocou rozvojovej spolupráce vzhľadom na národné stratégie rozvoja.

Krok 20. S cieľom v medzinárodnom meradle znížiť zásoby ortuti, Spoločenstvo by malo obhajovať celosvetové skončenie primárnej výroby a podporiť ostatné krajiny, aby prestali vracať prebytky na trh zavedením podobnej iniciatívy, akou je Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Na podporu tohto cieľa by pripravovaná zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 304/2003 do roku 2011 ukončili vývoz ortuti zo Spoločenstva.

11. ZHODNOTENIE

ExIA určuje počet významných krátkodobých až strednodobých míľnikov v zmysle súčasných opatrení Spoločenstva a medzinárodných opatrení, ktoré umožnia ďalej preskúmať problém ortuti, úspešnosť politík a možné doplňujúce kroky. Komisia plánuje preskúmať celú stratégiu týkajúcu sa ortuti do konca roka 2010. Toto preskúmanie plní aj požiadavku 4. dcérskej smernice o kvalite ovzdušia na vypracovanie správy o možnosti ďalšieho postupu v súvislosti s ortuťou vzhľadom na opatrenia prijaté na základe tejto stratégie. Komisia plánuje zaviesť výskum s použitím údajov z rozličných zdrojov a všetkých médií, a nie iba z hľadiska kvality ovzdušia.

12. ZÁVERY

Ortuť je hrozbou v Spoločenstve, ale aj pre celý svet. Toto oznámenie je prvým krokom na uskutočnenie jasnej stratégie v tejto záležitosti. Predkladá sa ešte pred plánovanými legislatívnymi návrhmi, ktoré sú v ňom uvedené, aby umožnila včasné vyjadrenie stanoviska Spoločenstva o probléme ortuti pre Riadiacu radu UNEP vo februári 2005.

Komisia žiada Radu, aby odpovedala na jej výzvu predložením stratégie týkajúcej sa ortuti a aby Európsky parlament podporil prístup stanovený v tomto oznámení.

[1] KOM(2002) 489 konečná verzia, 6.9.2002.

[2] SEC(2005) 101.

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 stanovujúca rámec činnosti Spoločenstva v oblasti politiky vody, Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2001/2455/ES z 20. novembra 2001, stanovujúca zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky, Ú. v. ES L 331, 15.12.2001.

[4] Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, Ú. v. ES L 257, 10.10.96.

[5] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovní do ovzdušia, Ú. v. ES L 309, 27.11.2001.

[6] Rozhodnutie Komisie 2000/479/ES zo 17. júla 2000 o uplatňovaní Európskeho registra znečisťujúcich emisií (EPER) v zmysle článku 15 smernice Rady 96/61 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, Ú. v. ES L 192, 28.7.2000.

[7] Rozhodnutie Komisie (2000/532/ES) z 3. mája 2000, ktorým sa nahrádza rozhodnutie 94/3/ES o zozname odpadov v zmysle článku 1(a) smernice 75/442 o odpade a rozhodnutie Rady 94/904 o zozname nebezpečného odpadu v zmysle článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689EHS o nebezpečnom odpade, Ú. v. ES L 226/3, 6.9.2000 (zmenená a doplnená).

[8] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 304/2003 z 28. januára 2003 o vývoze a dovoze nebezpečných chemických látok, Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2003.

[9] Referenčný dokument o najvhodnejších technikách (BAT) v priemysle na výrobu alkalických chloridov prijatý Komisiou v decembri 2001, http://eippcb.jrc.es.

[10] Smernica Rady 91/157/EHS z 18. marca 1991 o batériách a akumulátoroch obsahujúcich určité nebezpečné látky, Ú. v. ES L 078, 26.3.91.

[11] Smernica Rady 93/42/EHS zo 14. júna 1993, ktorá sa týka lekárskych zariadení, Ú. v. ES L 169, 12.7.93.

[12] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzeniach v používaní určitých nebezpečných látok v elektrickom a elektronickom vybavení (RoHS), Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003.

[13] Smernica 76/769/EHS o aproximácii práva, nariadení a administratívnych ustanovení členských štátov, ktorá sa týka obmedzení marketingu a používania určitých nebezpečných látok a prípravkov, Ú. v. ES L 262, 27.9.76.

[14] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý sa týka registrácie, hodnotenia, oprávnenia a obmedzenia chemických látok (REACH), ktorý stanovuje Európsky úrad pre chemické látky a zmenu a doplnenie smernice 1999/45/ES a nariadenie (ES) {o dlhodobo pôsobiacich organických znečisťujúcich látkach}, KOM(2003) 644 konečná verzia, 29.10.2003.

[15] Napríklad Švédsko zaviedlo požiadavku stabilizovať a uskladňovať ortuť v hlbokom skalnom podloží, kým Nemecko skúma možnosť skladovania kovovej ortuti v nepoužívaných soľných baniach.

[16] http://www.efsa.eu.int/science/contam/contam_opinions/259_en.html.

[17] Nariadenie Komisie (ES) č. 466/2001 z 8. marca 2001 o maximálnych hladinách týkajúcich sa určitých kontaminujúcich látok v potravinách, Ú. v. ES L 77, 16.3.2001.

[18] http://europa.eu.int/comm/food/food/chemicalsafety/contaminants/information_note_mercury-fish_12-05-04.pdf.

[19] Smernica Rady 98/83/EHS z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, Ú. v. ES L 330, 5.12.98.

[20] Navrhovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší, KOM(2003) 423 konečná verzia, 16.7.2003. Konečná vezia ešte nebola uverejnená v Úradnom vestníku EÚ.

[21] KOM(2004) 416 konečná verzia, 9.6.2004.