9.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 214/3

(1)

Na základe nariadenia (ES) č. 994/98 je Komisia oprávnená vyhlásiť v súlade s článkom 87 zmluvy, že za určitých podmienok pomoc pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), pomoc na výskum a vývoj, pomoc na ochranu životného prostredia, pomoc na podporu zamestnanosti, pomoc na podporu vzdelávania a pomoc, ktorá je v súlade s mapou schválenou Komisiou pre každý členský štát na poskytnutie regionálnej pomoci, je zlučiteľná so spoločným trhom a nepodlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(2)

Komisia uplatnila články 87 a 88 zmluvy pri mnohých rozhodnutiach a nadobudla dostatočné skúsenosti na stanovenie všeobecných kritérií zlučiteľnosti, pokiaľ ide o pomoc pre MSP vo forme investičnej pomoci v podporovaných oblastiach a mimo nich, vo forme schém rizikového kapitálu a v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, najmä v kontexte implementácie nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (3), a pokiaľ ide o rozšírenie pôsobnosti uvedeného nariadenia na pomoc na výskum a vývoj implementácie nariadenia Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 (4) implementácie oznámenia Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli (5) a Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (6), ako aj implementácie rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (7).

(3)

Komisia tiež nadobudla dostatočné skúsenosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 87 a 88 zmluvy v oblasti pomoci na podporu vzdelávania, pomoci na podporu zamestnanosti, pomoci na ochranu životného prostredia, pomoci na výskum, vývoj a inovácie a regionálnej pomoci v súvislosti s MSP aj s veľkými podnikmi, najmä v kontexte implementácie nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (8), nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť (9), nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (10), rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj (11), rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, Pravidlá Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (12) z roku 2001, Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (13) z roku 2008 a Usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (14).

(4)

V súvislosti s týmito skúsenosťami je potrebné upraviť niektoré z podmienok stanovených v nariadeniach (ES) č. 68/2001, 70/2001, 2204/2002 a 1628/2006. Uvedené nariadenia by sa mali nahradiť jediným nariadením, aby sa dosiahlo zjednodušenie a zabezpečilo účinnejšie monitorovanie pomoci zo strany Komisie. Zjednodušenie by malo pozostávať, okrem iného, zo súboru spoločných zosúladených definícií a spoločných horizontálnych ustanovení uvedených v kapitole I tohto nariadenia. Aby sa zabezpečila koherencia právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci, definície pomoci a schémy pomoci by mali byť totožné s definíciami určenými pre tieto pojmy v nariadení Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (15). Takéto zjednodušenie má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prinášala výsledky, najmä pre MSP.

(5)

Toto nariadenie by malo oslobodiť od notifikačnej povinnosti každú pomoc, ktorá spĺňa všetky príslušné podmienky tohto nariadenia, a každú schému pomoci za predpokladu, že každá individuálna pomoc, ktorá by mohla byť poskytnutá podľa tejto schémy, spĺňa všetky príslušné podmienky tohto nariadenia. Aby sa zabezpečila transparentnosť, ako aj efektívnejšie monitorovanie pomoci, každé opatrenie individuálnej pomoci poskytnuté podľa tohto nariadenia by malo obsahovať výslovný odkaz na príslušné ustanovenie kapitoly II a na vnútroštátne právo, z ktorého táto individuálna pomoc vychádza.

(6)

S cieľom sledovať implementáciu tohto nariadenia by Komisia mala mať zároveň možnosť získať od členských štátov všetky potrebné informácie týkajúce sa opatrení zavedených na základe tohto nariadenia. Neposkytnutie informácií o týchto opatreniach týkajúcich sa pomoci zo strany členského štátu v primeranej lehote by sa preto mohlo považovať za náznak toho, že podmienky tohto nariadenia sa nerešpektujú. Takéto zanedbanie povinnosti poskytnúť informácie by preto mohlo viesť k rozhodnutiu Komisie, že toto nariadenie alebo príslušná časť tohto nariadenia by sa mala v budúcnosti zrušiť vo vzťahu k danému členskému štátu a že všetky ďalšie opatrenia pomoci, vrátane nových opatrení individuálnej pomoci, poskytnuté na základe schém pomoci, na ktoré sa predtým vzťahovalo toto nariadenie, musia byť notifikované Komisii v súlade s článkom 88 zmluvy. Hneď ako členský štát poskytne správne a úplné informácie, Komisia by mala opäť povoliť plné uplatňovanie nariadenia.

(7)

Štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, na ktorú sa nevzťahuje toto nariadenie, by aj naďalej mala podliehať notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy. Toto nariadenie by sa nemalo dotýkať možnosti členských štátov notifikovať pomoc, ktorej ciele zodpovedajú cieľom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Komisia posúdi takúto pomoc najmä na základe podmienok stanovených v tomto nariadení a v súlade s kritériami stanovenými v príslušných usmerneniach alebo rámcoch prijatých Komisiou, pokiaľ sa na predmetné opatrenie pomoci uplatňujú takéto špecifické nástroje.

(8)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na pomoc na podporu vývozu alebo pomoc, ktorá uprednostňuje domáce výrobky pred dovážanými výrobkami. Nemalo by sa uplatňovať najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového výrobku na trh alebo existujúceho výrobku na nový trh by spravidla nemala predstavovať pomoc na podporu vývozu.

(9)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať doslova vo všetkých odvetviach. V sektore rybolovu a akvakultúry by sa týmto nariadením mala od notifikačnej povinnosti oslobodiť iba pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, pomoc vo forme rizikového kapitálu, pomoc na podporu vzdelávania a pomoc pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím.

(10)

V odvetví poľnohospodárstva by sa na základe tohto nariadenia, najmä v súvislosti s osobitnými pravidlami, ktoré sa uplatňujú v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov, mala od notifikačnej povinnosti oslobodiť iba pomoc v oblasti výskumu a vývoja, pomoc vo forme rizikového kapitálu, pomoc na podporu vzdelávania, pomoc na ochranu životného prostredia a pomoc pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím v rozsahu, v ktorom sa na tieto kategórie pomoci nevzťahuje nariadenie Komisie (EC) č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 (16).

(11)

V súvislosti s podobnosťami medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov a spracovaním a marketingom nepoľnohospodárskych výrobkov a obchodovaním s nimi by sa za predpokladu, že sú splnené určité podmienky, toto nariadenie malo uplatňovať na spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi.

(12)

Činnosti vykonávané v poľnohospodárskom podniku potrebné na prípravu výrobku na prvý predaj, či prvý predaj predajcom alebo spracovateľom, by sa na účely tohto nariadenia nemali pokladať za spracovanie alebo marketing. Súdny dvor Európskych spoločenstiev stanovil, že hneď ako Spoločenstvo prijme právny predpis o vytvorení spoločnej organizácie trhu v danom odvetví poľnohospodárstva, nesmú členské štáty prijať žiadne opatrenie, ktoré by ho mohlo oslabiť alebo mať za následok výnimky z tejto organizácie. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva nakúpených alebo na trh uvedených výrobkov a nemalo by sa uplatňovať ani na pomoc, ktorá je spojená s povinnosťou rozdeliť si ju s prvovýrobcami.

(13)

V súvislosti s nariadením Rady (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (17) by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na pomoc zvýhodňujúcu činnosti v odvetví ťažby uhlia okrem pomoci na podporu vzdelávania, pomoci na výskum, vývoj a pomoci na inovácie a pomoci na ochranu životného prostredia.

(14)

V prípade, že schéma regionálnej pomoci má za cieľ realizovať regionálne ciele, ale zameriava sa na určité odvetvia hospodárstva, cieľ a pravdepodobné účinky schémy môžu byť skôr odvetvové ako horizontálne. Preto by schémy regionálnej pomoci zamerané na špecifické odvetvia hospodárskej činnosti, ani regionálna pomoc poskytovaná na činnosti v oceliarskom odvetví a v odvetví lodného staviteľstva, ako sa uvádza v oznámení Komisie o predĺžení platnosti rámcovej úpravy štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo (18), ani v odvetví syntetických vlákien nemali byť oslobodené od notifikačnej povinnosti. Odvetvie cestovného ruchu však zohráva dôležitú úlohu vo vnútroštátnych hospodárstvach a vo všeobecnosti má mimoriadne pozitívny účinok na regionálny rozvoj. Schémy regionálnej pomoci zamerané na činnosti spojené s cestovným ruchom by preto mali byť oslobodené od notifikačnej povinnosti.

(15)

Pomoc poskytovaná firmám v ťažkostiach v zmysle Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach by sa mala posudzovať podľa týchto usmernení s cieľom vyhnúť sa ich obchádzaniu (19). Pomoc takýmto podnikom by preto mala byť vyňatá z pôsobnosti tohto nariadenia. Aby sa znížila administratívna záťaž členských štátov pri poskytovaní pomoci MSP, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, mala by sa definícia podniku v ťažkostiach zjednodušiť v porovnaní s definíciou použitou v uvedených usmerneniach. Okrem toho MSP založené pred menej ako troma rokmi by sa na účely tohto nariadenia nemali pokladať za podniky nachádzajúce sa v ťažkostiach v tomto období, pokiaľ nespĺňajú kritériá vnútroštátnych právnych predpisov, podľa ktorých sa stávajú subjektmi kolektívnych konkurzných konaní. Toto zjednodušenie by nemalo mať vplyv na zaradenie týchto MSP podľa uvedených usmernení z hľadiska pomoci, na ktorú sa nevzťahuje toto nariadenie a nemalo by mať vplyv na zaraďovanie veľkých podnikov ako podnikov v ťažkostiach podľa tohto nariadenia, na ktoré sa naďalej v plnom rozsahu uplatňuje definícia uvedená v usmerneniach.

(16)

Komisia musí zabezpečiť, aby schválená pomoc nemenila podmienky obchodovania spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Preto pomoc poskytnutá príjemcovi, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom, by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. V dôsledku toho každá pomoc ad hoc vyplatená takémuto príjemcovi a každá schéma pomoci, ktorá neobsahuje ustanovenie výslovne vylučujúce takýchto príjemcov, podlieha naďalej notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy. Uvedené ustanovenie by nemalo ovplyvniť oprávnené očakávania príjemcov schém pomoci, voči ktorým sa nenárokuje vrátenie pomoci.

(17)

S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci a dosiahnuť administratívne zjednodušenie, malo by sa zosúladiť vymedzenie pojmov, ktoré sú relevantné v kontexte rôznych kategórií pomoci, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(18)

Na účely výpočtu intenzity pomoci by sa mali použiť číselné údaje pred odpočítaním daní alebo iných platieb. Na výpočet intenzity pomoci by sa pomoc splatná v niekoľkých splátkach mala znížiť na hodnotu, ktorú mala vo chvíli jej poskytnutia. úrokovou sadzbou, ktorá sa má použiť na diskontné účely a na výpočet výšky pomoci, je v prípade pomoci, ktorá nemá formu grantu, referenčná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci, ako je stanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (20).

(19)

Ak sa pomoc poskytuje formou oslobodenia od dane alebo zníženia dane splatnej v budúcnosti, mala by sa diskontácia jednotlivých tranží pomoci so zreteľom na určitú intenzitu pomoci vymedzenú v ekvivalente hrubého grantu uskutočniť na základe referenčných sadzieb platných k jednotlivým dňom, ku ktorým daňové zvýhodnenia nadobudli účinnosť. Ak pomoc spočíva v oslobodení od dane alebo znížení dane splatnej v budúcnosti, referenčná sadzba, ani presná výška jednotných čerpaní pomoci nemusia byť vopred známe. V takomto prípade by členský štát mal vopred stanoviť horný limit diskontovanej hodnoty pomoci so zreteľom na uplatniteľnú intenzitu pomoci. Následne, keď už je známa výška pomoci z ročnej tranže v danom roku, diskontácia sa môže uskutočniť na základe referenčnej sadzby platnej v danom čase. Diskontovaná hodnota každej tranže pomoci by sa mala odpočítať z celkovej výšky horného limitu.

(20)

Toto nariadenie by sa na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania malo uplatňovať iba na pomoc, ktorá je transparentná. Transparentná pomoc znamená pomoc, v súvislosti s ktorou je možné presne vypočítať ex ante ekvivalent hrubého grantu bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika. Za transparentnú by sa mala považovať najmä pomoc vo forme úverov, ak ekvivalent hrubého grantu pomoci bol vypočítaný na základe referenčnej sadzby tak, ako je ustanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb. Pomoc vo forme fiškálnych opatrení by sa mala považovať za transparentnú, ak opatrenia ustanovujú horný limit, ktorým sa zabezpečí, že nedôjde k prekročeniu uplatniteľného stropu. V prípade zníženia environmentálnych daní, na ktoré sa nevzťahuje individuálny notifikačný strop podľa tohto nariadenia, nie je potrebné zahrnúť do opatrenia žiadny horný limit, aby sa opatrenie považovalo za transparentné.

(21)

Pomoc vo forme záručných schém by sa mala považovať za transparentnú, ak metodika výpočtu ekvivalentu hrubého grantu bola schválená na základe notifikácie tejto metodiky Komisii a v prípade regionálnej investičnej pomoci tiež vtedy, ak Komisia schválila takúto metodiku po prijatí nariadenia (ES) č. 1628/2006. Komisia preskúma takéto notifikácie na základe oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (21). Pomoc vo forme záručných schém by sa mala považovať za transparentnú, ak príjemcom je MSP a ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe poplatkov za zabezpečenie, tzv. poplatkov „safe-harbour“ uvedených v bodoch 3.3 a 3.5 uvedeného oznámenia.

(22)

Vzhľadom na ťažkosti s výpočtom ekvivalentu hrubého grantu vo forme vratných preddavkov by sa na takúto pomoc malo vzťahovať toto nariadenie iba vtedy, ak by celková výška vratných preddavkov bola nižšia, než uplatniteľný individuálny strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť a maximálna intenzita pomoci poskytovaná na základe tohto nariadenia.

(23)

Z dôvodu vyššieho rizika narušenia hospodárskej súťaže by Komisia mala aj naďalej posudzovať vysoké sumy pomoci individuálne. Preto by sa mali stanoviť stropy pre každú kategóriu pomoci patriacej do pôsobnosti tohto nariadenia na úrovni, ktorá berie do úvahy kategóriu príslušnej pomoci a predpokladaný vplyv na hospodársku súťaž. Každá poskytnutá pomoc, ktorá prevyšuje tieto stropy, podlieha aj naďalej notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(24)

S cieľom zabezpečiť, aby bola pomoc primeraná a obmedzená na nevyhnutnú výšku, mali by sa stropy, ak je to možné, vyjadriť vo forme intenzity pomoci vo vzťahu k súboru oprávnených nákladov. Strop vzhľadom na pomoc vo forme rizikového kapitálu by mal byť vyjadrený maximálnymi výškami pomoci, keďže sa opiera o formu pomoci, pre ktorú je ťažké určiť oprávnené náklady.

(25)

Stropy v prípade intenzity pomoci alebo výšky pomoci by sa vzhľadom na skúsenosti Komisie mali stanoviť na takej úrovni, ktorá predstavuje strednú cestu medzi minimalizovaním narušenia hospodárskej súťaže v podporovanom odvetví a riešením zlyhania trhu alebo príslušného problému súdržnosti. Pokiaľ ide o regionálnu investičnú pomoc, tento strop by sa mal stanoviť na úrovni, ktorá zohľadňuje prípustnú intenzitu pomoci podľa máp regionálnej pomoci.

(26)

S cieľom zistiť, či sa dodržiavajú jednotlivé stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálna intenzita pomoci stanovená v tomto nariadení, mala by sa vziať do úvahy celková výška verejnej podpory poskytnutej na podporovanú činnosť alebo projekt bez ohľadu na to, či sa pomoc financuje z miestnych, regionálnych, vnútroštátnych zdrojov alebo zdrojov Spoločenstva.

(27)

Okrem toho by sa v tomto nariadení mali stanoviť okolnosti, za akých sa môžu kumulovať rôzne kategórie pomoci patriace do pôsobnosti tohto nariadenia. Pokiaľ ide o kumuláciu pomoci patriacej do pôsobnosti tohto nariadenia so štátnou pomocou, na ktorú sa toto nariadenie nevzťahuje, malo by sa prihliadať na rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje pomoc, na ktorú sa nevzťahuje toto nariadenie, ako aj na pravidlá štátnej pomoci, z ktorých takéto rozhodnutie vychádza. Osobitné ustanovenia by sa mali uplatňovať v prípade kumulácie pomoci pre pracovníkov so zdravotným postihnutím s inými kategóriami pomoci, najmä s investičnou pomocou, ktorú možno vypočítať na báze mzdových nákladov. Toto nariadenie by tiež malo upravovať kumuláciu opatrení pomoci s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi s opatreniami pomoci bez identifikovateľných oprávnených nákladov.

(28)

Aby bolo zaručené, že pomoc je potrebná a pôsobí stimulujúco na rozvoj ďalších činností alebo projektov, nemalo by sa toto nariadenie uplatňovať na pomoc určenú na činnosti, do ktorých by sa príjemca zapojil v rámci trhových podmienok aj bez pomoci. V prípade akejkoľvek pomoci pre určitý MSP podľa tohto nariadenia by sa prítomnosť takéhoto stimulujúceho prvku mala pokladať za preukázanú, ak MSP predloží žiadosť členskému štátu ešte pred začatím aktivít týkajúcich sa implementácie podporovaného projektu alebo činností. V prípade pomoci vo forme rizikového kapitálu pre MSP, podmienky stanovené v tomto nariadení, konkrétne pokiaľ ide o veľkosť investičných tranží na jeden cieľový podnik, stupeň zapojenia súkromných investorov, veľkosť podniku a financovanú etapu podnikania, zabezpečia, aby opatrenie rizikového kapitálu malo stimulačný účinok.

(29)

V prípade akejkoľvek pomoci patriacej do pôsobnosti tohto nariadenia a poskytnutej príjemcovi, ktorým je veľký podnik, členský štát by mal, okrem podmienok uplatňovaných na MSP, zabezpečiť aj to, aby príjemca v internom dokumente analyzoval životaschopnosť podporovaného projektu alebo činnosti s pomocou a bez pomoci. Členský štát by si mal overiť, že tento interný dokument potvrdzuje podstatný nárast rozsahu alebo oblasti pôsobnosti projektu/činnosti, podstatné zvýšenie celkovej sumy vynaloženej príjemcom na podporovaný projekt alebo činnosť alebo podstatné urýchlenie dokončenia daného projektu/činnosti. Pokiaľ ide o regionálnu pomoc, stimulačný účinok možno zistiť aj na základe skutočnosti, že investičný projekt ako taký by sa v príslušnej podporovanej oblasti v prípade neposkytnutia pomoci nerealizoval.

(30)

Pokiaľ ide o pomoc pre znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím, prítomnosť stimulačného účinku by sa mala pokladať za preukázanú vtedy, keď predmetné opatrenie pomoci vedie k čistému nárastu počtu znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím zamestnaných príslušným podnikom, alebo keď vedie k vzniku dodatočných nákladov na vybavenie alebo zariadenia určené pre pracovníkov so zdravotným postihnutím. V prípade, že príjemca pomoci na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií už dostal pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím, ktorá buď spĺňala podmienky nariadenia (ES) č. 2204/2002, alebo ju Komisia schválila individuálne, predpokladá sa, že podmienka čistého zvýšenia počtu pracovníkov so zdravotným postihnutím, ktorá bola splnená pri predchádzajúcich opatreniach pomoci, zostáva na účely tohto nariadenia aj naďalej splnená.

(31)

Pomoc vo forme daňových opatrení by mala podliehať osobitným podmienkam, pokiaľ ide o stimulačný účinok, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa poskytuje na základe odlišných postupov, než iné kategórie pomoci. Zníženie environmentálnych daní, ktorá spĺňa podmienky smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (22) a na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo pokladať za pomoc so stimulačným účinkom vzhľadom na skutočnosť, že tieto znížené sadzby prinajmenšom nepriamo prispievajú k zlepšeniu ochrany životného prostredia tým, že umožňujú prijatie alebo zachovanie príslušnej všeobecne uplatňovanej daňovej schémy a tým stimulujú podniky podliehajúce environmentálnej dani, aby znížili svoj objem znečisťovania.

(32)

Okrem toho, keďže sa považuje za ťažké stanoviť stimulačný účinok pomoci ad hoc poskytovanej veľkým podnikom, táto forma pomoci by sa mala vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Komisia preskúma existenciu takého stimulačného účinku v kontexte notifikácie príslušnej pomoci na základe kritérií stanovených v uplatniteľných usmerneniach, rámcoch alebo iných nástrojoch Spoločenstva.

(33)

Na zabezpečenie transparentnosti a účinného monitorovania v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 994/98, je vhodné stanoviť štandardný formulár, prostredníctvom ktorého by členské štáty v súlade s týmto nariadením poskytovali Komisii súhrnné informácie o implementovanej schéme pomoci alebo poskytnutej pomoci ad hoc. Formulár obsahujúci súhrnné informácie by sa mal použiť na uverejnenie opatrenia v Úradnom vestníku Európskej únie a na internete. Súhrnné informácie by sa Komisii mali zaslať v elektronickej forme s využitím vytvorenej aplikácie IT. Príslušný členský štát by mal uverejniť na internete úplné znenie takéhoto opatrenia pomoci. V prípade opatrení pomoci ad hoc možno časti textu tvoriace obchodné tajomstvo vypustiť. Meno príjemcu a výška pomoci by sa však za obchodné tajomstvo považovať nemali. Členské štáty zabezpečia, aby takéto texty boli prístupné na internete počas celého obdobia účinnosti opatrenia pomoci. S výnimkou pomoci vo forme daňových opatrení by akt, ktorým sa poskytuje pomoc, mal obsahovať aj odkaz na špecifické ustanovenie(-a) kapitoly II tohto nariadenia týkajúce sa takéhoto aktu.

(34)

Na zabezpečenie transparentnosti a účinného monitorovania by Komisia mala stanoviť špecifické požiadavky so zreteľom na formu a obsah výročných správ, ktoré majú členské štáty predkladať Komisii. Okrem toho je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa záznamov o schémach pomoci a o individuálnej pomoci oslobodenej od notifikačnej povinnosti týmto nariadením, s prihliadnutím na ustanovenia článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999.

(35)

Je potrebné stanoviť ďalšie podmienky, ktoré by malo spĺňať každé opatrenie pomoci oslobodené týmto nariadením. Aby bola v záujme Spoločenstva, mala by byť takáto pomoc so zreteľom na článok 87 ods. 3 písm. a) a článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy primeraná zlyhaniam trhu a nevýhodám, ktoré sa musia prekonať. Pokiaľ ide o investičnú pomoc, je vhodné rozsah pôsobnosti tohto nariadenia obmedziť na pomoc poskytovanú v súvislosti s určitými hmotnými a nehmotnými investíciami. V súvislosti s nadmernou kapacitou Spoločenstva a špecifickými problémami narúšania hospodárskej súťaže v odvetví cestnej nákladnej dopravy a v odvetví leteckej dopravy, pokiaľ ide o podniky, ktoré majú svoju hlavnú hospodársku činnosť v uvedených dopravných odvetviach, by dopravné prostriedky a zariadenia nemali byť považované za oprávnené investičné náklady. Osobitné ustanovenia by sa mali uplatňovať, pokiaľ ide o definíciu hmotných aktív na účely pomoci na ochranu životného prostredia.

(36)

V súlade so zásadami upravujúcimi pomoc patriacu do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy, by sa pomoc mala pokladať za poskytnutú vo chvíli, keď je príjemcovi priznané legálne právo prijať pomoc v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právnym režimom.

(37)

Aby sa neuprednostňoval kapitálový faktor investície pred faktorom práce, malo by sa umožniť posúdenie pomoci na investície pre MSP a regionálnej pomoci na základe investičných nákladov alebo nákladov na pracovné miesta priamo vytvorené investičným projektom.

(38)

Schémy environmentálnej pomoci vo forme daňových úľav, pomoc pre znevýhodnených pracovníkov, regionálna investičná pomoc, pomoc pre novozaložené malé podniky, pomoc pre nové podniky založené podnikateľkami alebo pomoc vo forme rizikového kapitálu, poskytnutá príjemcovi vo forme pomoci ad hoc, môžu mať závažný vplyv na hospodársku súťaž na príslušnom trhu, pretože zvýhodňujú príjemcu voči podnikom, ktoré takúto pomoc nedostali. Pomoc ad hoc, keďže sa poskytuje iba jedinému podniku, má pravdepodobne iba obmedzený pozitívny štrukturálny vplyv na životné prostredie, zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím a znevýhodnených pracovníkov, regionálnu kohéziu alebo zlyhanie trhu s rizikovým kapitálom. Z tohto dôvodu by schémy pomoci týkajúce sa uvedených kategórií pomoci mali byť podľa tohto nariadenia oslobodené, zatiaľ čo pomoc ad hoc by sa mala notifikovať Komisii. Týmto nariadením by sa však mala oslobodiť aj regionálna pomoc ad hoc, ak sa táto pomoc ad hoc použije na doplnenie pomoci poskytnutej na základe schémy regionálnej investičnej pomoci, pričom zložka ad hoc nepresahuje 50 % celkovej pomoci, ktorá má byť poskytnutá na investíciu.

(39)

Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa investičnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti pre MSP by nemali umožňovať, ako to bolo v prípade nariadenia (ES) č. 70/2001, žiadne zvýšenie maximálnej intenzity pomoci prostredníctvom regionálneho bonusu. Maximálnu intenzitu pomoci stanovenú v ustanovení o regionálnej investičnej pomoci by však malo byť možné poskytnúť aj MSP, ak sú splnené podmienky pre poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti. Podobne by sa v ustanoveniach týkajúcich sa investičnej pomoci na ochranu životného prostredia nemalo umožniť zvýšenie maximálnej intenzity pomoci prostredníctvom regionálneho bonusu. Maximálnu intenzitu pomoci stanovenú v ustanovení o regionálnej investičnej pomoci by sa však tiež mohla uplatňovať na projekty, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie, pokiaľ sú splnené podmienky pre poskytnutie regionálnej investičnej pomoci.

(40)

Prostredníctvom národnej regionálnej pomoci zameranej na riešenie nedostatkov znevýhodnených regiónov sa presadzuje hospodárska, sociálna a územná súdržnosť členských štátov a Spoločenstva ako celku. Národná regionálna pomoc je určená na pomoc rozvoju najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory investícií a vytvárania pracovných miest na trvalo udržateľnom základe. Podporuje zakladanie nových podnikov, rozširovanie existujúcich podnikov, rozšírenie výrobného sortimentu určitého podniku o ďalšie nové výrobky alebo zásadnú zmenu výrobného procesu existujúceho podniku.

(41)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa veľké regionálne investičné projekty umelo rozdeľovali na podprojekty a týmto spôsobom sa vyhli stropom pre notifikačnú povinnosť stanoveným v súlade s týmto nariadením, mal by sa veľký investičný projekt považovať za jediný investičný projekt, ak ten istý podnik alebo podniky vynaložia investíciu v období troch rokov a ak táto investícia pozostáva z fixných aktív kombinovaných ekonomicky nedeliteľným spôsobom. Pri posudzovaní toho, či je investícia ekonomicky nedeliteľná, by členské štáty mali zohľadniť technické, funkčné a strategické súvislosti a bezprostrednú geografickú blízkosť. Ekonomická nedeliteľnosť by sa mala posudzovať nezávisle od vlastníctva. To znamená, že na stanovenie toho, či veľký investičný projekt predstavuje jediný investičný projekt, by posúdenie malo byť rovnaké bez ohľadu na to, či projekt realizuje jeden podnik, viac podnikov, ktoré sa podieľajú na investičných nákladoch alebo viac podnikov, ktoré znášajú náklady na jednotlivé investície v rámci toho istého investičného projektu (napríklad v prípade spoločného podniku).

(42)

Na rozdiel od regionálnej pomoci, ktorá by sa mala obmedziť na podporované oblasti, sa investičnú pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti pre MSP by malo byť možné poskytovať v podporovaných aj v nepodporovaných oblastiach. Členské štáty by teda mohli poskytovať investičnú pomoc v podporovaných oblastiach, pokiaľ rešpektujú všetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na regionálnu investičnú pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti alebo všetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na investičnú pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti pre MSP.

(43)

Hospodárskemu rozvoju podporovaných oblastí často bráni relatívne nízka úroveň podnikateľskej činnosti a najmä podpriemerná miera zakladania nových podnikov. Je preto nevyhnutné zahrnúť do tohto nariadenia kategóriu pomoci, ktorá môže byť poskytnutá spolu s regionálnou investičnou pomocou s cieľom vytvoriť v podporovaných oblastiach stimuly na podporu zakladania podnikov a rozvoj malých podnikov v počiatočnej fáze. Aby sa zabezpečilo, že táto pomoc pre novozaložené podniky v podporovaných oblastiach bude cielená účinne, mala by byť táto kategória pomoci odstupňovaná podľa ťažkostí, ktorým podniky čelia v jednotlivých oblastiach. Okrem toho, s cieľom vyhnúť sa neprijateľnému riziku narušenia hospodárskej súťaže vrátane rizika vytlačenia existujúcich podnikov, pomoc by mala byť obmedzená výlučne na malé podniky, mala by mať obmedzenú výšku a klesajúci charakter. Poskytovanie pomoci navrhnutej výlučne pre novozaložené malé podniky alebo nové podniky založené podnikateľkami môže vyvolať nekalé pohnútky vedúce k zrušeniu už existujúcich malých podnikov a ich opätovnému založeniu s cieľom získať túto kategóriu pomoci. Členské štáty by si mali byť vedomé tohto rizika a mali by navrhnúť schémy pomoci takým spôsobom, aby sa tomuto problému vyhli, napríklad zavedením obmedzení pre žiadosti od vlastníkov nedávno zrušených firiem.

(44)

Hospodársky rozvoj Spoločenstva by mohla brzdiť nízka úroveň podnikateľskej činnosti niektorých skupín obyvateľstva, ktoré sú v určitej miere znevýhodnené, napríklad pokiaľ ide o prístup k finančným zdrojom. Komisia v tejto súvislosti preskúmala možnosť zlyhania trhu z hľadiska viacerých kategórií osôb a v tejto fáze môže vyvodiť záver, že v porovnaní s mužmi zostáva počet nových podnikov založených ženami pod priemerom, čo okrem iného dokazujú aj štatistické údaje Eurostat-u. Z tohto dôvodu je potrebné zahrnúť do tohto nariadenia kategóriu pomoci, ktorá poskytne stimuly na zakladanie podnikov podnikateľkami s cieľom riešiť špecifické prípady zlyhania trhu, s ktorými sa ženy stretávajú najmä v oblasti prístupu k finančným zdrojom. Ženy čelia aj osobitným ťažkostiam spojeným s krytím nákladov na starostlivosť o členov rodiny. Takáto pomoc by umožnila dosiahnuť skutočnú a nielen formálnu rovnosť medzi mužmi a ženami znížením faktických prípadov nerovností existujúcich v oblasti podnikania v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Po skončení platnosti tohto nariadenia bude musieť Komisia znovu zvážiť, či rozsah tejto výnimky a príslušné kategórie dotknutých príjemcov sú naďalej odôvodnené.

(45)

Trvalo udržateľný rozvoj tvorí spolu s konkurencieschopnosťou a bezpečnosťou dodávok energie jeden z hlavných pilierov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Trvalo udržateľný rozvoj je založený, okrem iného, na vysokej úrovni ochrany a na zlepšovaní kvality životného prostredia. Podpora trvalo udržateľného životného prostredia a boj proti klimatických zmenám vedú aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok a zabezpečeniu konkurencieschopnosti európskych ekonomík a cenovej dostupnosti energie. Oblasť ochrany životného prostredia je často konfrontovaná so zlyhaniami trhu vo forme negatívnych vonkajších vplyvov. V bežných trhových podmienkach podniky nemusia byť nutne stimulované k znižovaniu znečisťovania, pretože by to mohlo zvýšiť ich náklady. Ak podniky nie sú povinné internalizovať náklady na znečisťovanie, tieto náklady znáša spoločnosť ako celok. Túto internalizáciu environmentálnych nákladov možno zabezpečiť zavedením nariadení týkajúcich sa životného prostredia alebo daní. Chýbajúca úplná harmonizácia noriem týkajúcich sa ochrany životného prostredia na úrovni Spoločenstva vytvára nerovnaké podmienky. Okrem toho, ešte vyššiu úroveň ochrany životného prostredia možno dosiahnuť prostredníctvom iniciatív podnecujúcich kroky, ktoré idú nad rámec povinných noriem Spoločenstva, čo však môže negatívne ovplyvniť konkurenčné postavenie príslušných podnikov.

(46)

So zreteľom na dostatočné skúsenosti získané pri uplatňovaní Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia by od notifikačnej povinnosti mala byť oslobodená investičná pomoc umožňujúca podnikom ísť nad rámec noriem Spoločenstva na ochranu životného prostredia alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Spoločenstva, pomoc na nákup dopravných prostriedkov, ktoré spĺňajú prísnejšie normy ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Spoločenstva, pomoc na včasné prispôsobenie sa budúcim normám Spoločenstva zo strany MSP, environmentálna pomoc na investície do úspory energie, environmentálna investičná pomoc na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, environmentálna investičná pomoc na podporu obnoviteľných zdrojov energie vrátane investičnej pomoci na udržateľné biopalivá, pomoc na environmentálne štúdie a určité druhy pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach.

(47)

Environmentálna pomoc vo forme daňových úľav, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, by sa v súlade s Usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia mala poskytovať na obdobie najviac 10 rokov. Po uplynutí tohto obdobia by mali členské štáty prehodnotiť primeranosť príslušných daňových úľav. Toto by malo platiť bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov po uskutočnení takéhoto prehodnotenia znovu prijať takéto opatrenia alebo podobné opatrenia v súlade s týmto nariadením.

(48)

Na stanovenie toho, či pomoc je alebo nie je zlučiteľná s článkom 87 ods. 3 zmluvy je nevyhnutný správny výpočet mimoriadnych investičných alebo výrobných nákladov na dosiahnutie ochrany životného prostredia. Ako je uvedené v Usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, oprávnené náklady by sa mali obmedziť na mimoriadne investičné náklady potrebné na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia.

(49)

Vzhľadom na ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť najmä v súvislosti s odpočítaním ziskov pochádzajúcich z mimoriadnej investície, mala by sa stanoviť zjednodušená metóda výpočtu mimoriadnych investičných nákladov. Preto by sa na účely uplatňovania tohto nariadenia mali tieto náklady vypočítavať bez zohľadňovania prevádzkových ziskov, úspor nákladov alebo ďalšej vedľajšej výroby a bez zohľadnenia prevádzkových nákladov, ktoré vznikli počas trvania investície. Maximálna intenzita pomoci určená na základe tohto nariadenia pre rozličné kategórie environmentálnej investičnej pomoci sa preto systematicky znižovala v porovnaní s maximálnou intenzitou pomoci stanovenou v Usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia.

(50)

Pokiaľ ide o environmentálnu pomoc na investície do opatrení zameraných na úsporu energie, je vhodné umožniť členským štátom vybrať si buď zjednodušenú metódu výpočtu alebo metódu výpočtu na báze celkových nákladov, podobnú tej, ktorá je stanovená v Usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia. Vzhľadom na osobitné praktické ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní metódy výpočtu na báze celkových nákladov, musí tieto výpočty nákladov overiť externý audítor.

(51)

Pokiaľ ide o environmentálnu pomoc na investície do kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie a environmentálnu investičnú pomoc na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, mimoriadne náklady by sa mali na účely uplatňovania tohto nariadenia vypočítavať bez zohľadnenia iných podporných opatrení poskytnutých na tie isté oprávnené náklady, okrem prípadov inej environmentálnej investičnej pomoci.

(52)

Pokiaľ ide o investície týkajúce sa hydroelektrárenských zariadení, je potrebné poznamenať, že ich vplyv na životné prostredie môže byť dvojaký. Určite majú potenciál v súvislosti so znižovaním emisií skleníkových plynov. Na druhej strane môžu mať takéto zariadenia aj negatívny vplyv, napríklad na vodné systémy a biodiverzitu.

(53)

Aby sa eliminovali rozdiely, ktoré by mohli mať za následok narušenie hospodárskej súťaže, a aby sa uľahčila koordinácia medzi rôznymi iniciatívami Spoločenstva a vnútroštátnymi iniciatívami týkajúcimi sa MSP, ako aj z dôvodov administratívnej jasnosti a právnej istoty, definícia MSP požívaná na účely tohto nariadenia by mala vychádzať z definície uvedenej v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov (23).

(54)

MSP hrajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní pracovných miest a vo všeobecnosti pôsobia ako faktor sociálnej stability a hnacej sily ekonomiky. Ich rozvoj však môže byť obmedzený zlyhaniami trhu, takže môžu byť postihnuté určitými znevýhodneniami. MSP mávajú v dôsledku obáv z rizika na strane určitých finančných trhov a v dôsledku obmedzených záruk, ktoré sú schopné poskytnúť, často ťažkosti pri získavaní kapitálu, rizikového kapitálu alebo úverov. Ich obmedzené zdroje tiež môžu obmedziť ich prístup k informáciám, najmä pokiaľ ide o nové technológie a potenciálne trhy. Toto nariadenie by malo oslobodiť určité kategórie pomoci poskytovanej v prospech MSP od notifikačnej povinnosti, aby sa uľahčil rozvoj hospodárskych činností MSP. Preto je odôvodnené oslobodiť takúto pomoc od notifikačnej povinnosti a na účely uplatňovania tohto nariadenia vychádzať z toho len vtedy, keď sa na príjemcu vzťahuje definícia MSP stanovená tomto nariadení a keď výška pomoci nepresahuje uplatniteľný strop pre notifikáciu, možno takýto MSP pokladať za obmedzený v jeho rozvoji určitými typickými znevýhodneniami MSP spôsobenými zlyhaniami trhu.

(55)

Vzhľadom na rozdiely medzi malými podnikmi a strednými podnikmi by sa mala stanoviť rozdielna intenzita pomoci a rozdielne bonusy pre malé podniky a pre stredné podniky. Zlyhania trhu, ktoré vo všeobecnosti ovplyvňujú MSP, vrátane ťažkostí pri prístupe k finančným prostriedkom, majú za následok ešte väčšie prekážky v rozvoji malých podnikov v porovnaní so strednými podnikmi.

(56)

Na základe skúseností nadobudnutých pri uplatňovaní Usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky sa javí, že v Spoločenstve existuje celý rad špecifických zlyhaní trhu s rizikovým kapitálom v súvislosti s určitými typmi investícií v určitých etapách rozvoja podniku. Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzená a podniky nezískajú finančné prostriedky, napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvňuje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s nesprávnymi alebo asymetrickými informáciami. Následkom toho by za určitých podmienok mali byť vyňaté z notifikačnej povinnosti schémy rizikového kapitálu, ktoré majú podobu komerčne riadených investičných fondov, v ktorých dostatočný podiel finančných prostriedkov zabezpečujú súkromní investori vo forme súkromného kapitálu a ktoré podporujú ziskovo orientované opatrenia rizikového kapitálu v prospech cieľových podnikov. Podmienky, že investičné fondy by mali byť komerčne riadené a že prijaté opatrenia rizikového kapitálu by mali byť ziskovo orientované, by nemali brániť investičným fondom, aby svoje aktivity konkrétne zameriavali, a to aj na osobitné segmenty trhu, napríklad na podniky založené podnikateľkami. Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na status Európskeho investičného fondu ani statusu Európskej investičnej banky, ako sú určené v Usmerneniach Spoločenstva o rizikovom kapitáli.

(57)

Pomoc na výskum, vývoj a inovácie môže prispieť k hospodárskemu rastu, posilneniu konkurencieschopnosti a zvýšeniu zamestnanosti. Na základe skúseností s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 364/2004, rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj a rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie sa javí, že vzhľadom na dostupné možnosti výskumu a vývoja tak na strane MSP, ako aj veľkých podnikov, môžu zlyhania trhu zabrániť trhu v dosiahnutí optimálneho výkonu a viesť k neefektívnemu výsledku. Takéto neefektívne výsledky vo všeobecnosti súvisia s pozitívnymi vonkajšími účinkami/prelievaním poznatkov, verejnými statkami/prelievaním poznatkov, neúplnými a asymetrickými informáciami a zlyhaniami koordinácie a siete.

(58)

Pomoc na výskum, vývoj a inovácie má mimoriadny význam, a to najmä pre MSP, pretože jedna zo štrukturálnych nevýhod MSP spočíva v ťažkostiach so získavaním prístupu k novým výsledkom technologického vývoja a k technologickým transferom a so získavaním vysokokvalifikovaných pracovníkov. Pomoc na výskumné a vývojové projekty, pomoc na vypracovanie štúdií technickej uskutočniteľnosti a pomoc na pokrytie nákladov spojených s právami priemyselného vlastníctva pre MSP, ako aj pomoc pre mladé inovačné malé podniky, pomoc na poradenské služby zamerané na inovácie a na služby na podporu inovácií a pomoc na zapožičiavanie vysokokvalifikovaných pracovníkov by preto mali byť oslobodené od notifikačnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené určité podmienky.

(59)

Pokiaľ ide o pomoc na výskumné a vývojové projekty, podporovaná časť výskumného projektu by v plnom rozsahu mala spadať do kategórie základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja. Ak projekt zahŕňa rôzne úlohy, je potrebné posúdiť, či každá z týchto úloh patrí do kategórie základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho výskumu alebo vôbec nepatrí do žiadnej z týchto kategórií. Pri tomto posúdení sa nemusí bezpodmienečne uplatniť chronologický prístup, pri ktorom sa postupuje v čase od základného výskumu k činnostiam, ktoré sú bližšie k trhu. Preto úloha, ktorá sa vykonáva v neskoršej etape projektu, môže byť označená za priemyselný výskum. Podobne, nie je vylúčené, že činnosť, ktorá sa vykonáva v skoršej etape projektu môže predstavovať experimentálny vývoj.

(60)

Určitá pomoc na výskum a vývoj by mala byť v odvetví poľnohospodárstva oslobodená od notifikačnej povinnosti, ak sú splnené podmienky podobné tým, ktoré sú stanovené v osobitných ustanoveniach stanovených pre odvetvie poľnohospodárstva v rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie. Ak tieto špecifické podmienky nie sú splnené, je vhodné oslobodiť pomoc od notifikačnej povinnosti v prípade, že spĺňa podmienky stanovené vo všeobecných ustanoveniach tohto nariadenia, ktoré sa týkajú výskumu a vývoja.

(61)

Podpora vzdelávania a prijímania znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím do zamestnania a kompenzácia dodatočných nákladov na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím predstavujú hlavný cieľ hospodárskej a sociálnej politiky Spoločenstva a jeho členských štátov.

(62)

Vzdelávanie má obvykle pozitívne vonkajšie účinky na spoločnosť ako celok, pretože zvyšuje rezervu kvalifikovaných pracovníkov, z ktorej môžu čerpať ostatné podniky, zlepšuje konkurencieschopnosť priemyslu Spoločenstva a hrá dôležitú úlohu v stratégii zamestnanosti Spoločenstva. Vzdelávanie, vrátane e-vzdelávania, je tiež nevyhnutné pre vytváranie, nadobúdanie a rozširovanie poznatkov, verejného statku prvotného významu. Vzhľadom na skutočnosť, že podniky v Spoločenstve vo všeobecnosti nedostatočne investujú do vzdelávania svojich pracovníkov, najmä keď je toto vzdelávanie v podstate všeobecné a nemá za následok okamžitý a konkrétny úžitok pre príslušný podnik, môže štátna pomoc pomôcť napraviť toto zlyhanie trhu. Preto by takáto pomoc za určitých okolností mala byť oslobodená od predchádzajúcej notifikácie. Vzhľadom na konkrétne znevýhodnenie, ktorým MSP čelia a vyššie relatívne náklady, ktoré musia znášať, keď investujú do vzdelávania, by sa intenzita takejto pomoci oslobodenej na základe tohto nariadenia, mala pre MSP zvýšiť. Charakteristika vzdelávania v námornej doprave odôvodňuje používanie špecifického prístupu v tomto odvetví.

(63)

Je možné rozlišovať medzi všeobecným a špecifickým vzdelávaním. Prípustná intenzita pomoci by sa mala líšiť podľa typu poskytovaného vzdelávania a veľkosti podniku. Všeobecné vzdelávanie poskytuje prenosnú kvalifikáciu a podstatne zlepšuje schopnosť školeného pracovníka zamestnať sa. Pomoc na tento účel menej narúša hospodársku súťaž, čo znamená, že vyššiu intenzitu pomoci možno oslobodiť od predchádzajúcej notifikácie. Špecifické vzdelávanie, ktoré prináša výhody hlavne podniku, zahŕňa väčšie riziko narušenia hospodárskej súťaže a intenzita pomoci, ktorú možno oslobodiť od predchádzajúcej notifikácie, by preto mala byť oveľa nižšia. Vzdelávanie, aj keď sa týka manažmentu životného prostredia, ekologických inovácií alebo spoločenskej zodpovednosti podnikov, ktoré zvyšuje možnosti príjemcu prispievať k všeobecným cieľom v oblasti životného prostredia, by sa malo pokladať za všeobecné vzdelávanie.

(64)

Určité kategórie pracovníkov so zdravotným postihnutím alebo znevýhodnených pracovníkov sa ešte vždy stretávajú s osobitnými ťažkosťami pri vstupe na trh práce. Z toho dôvodu sú verejnoprávne orgány oprávnené uplatňovať opatrenia stimulujúce podniky na zvýšenie ich úrovne zamestnanosti, najmä zamestnanosti pracovníkov z týchto znevýhodnených kategórií. Náklady na zamestnanosť tvoria súčasť bežných prevádzkových nákladov každého podniku. Preto je mimoriadne dôležité, aby pomoc na podporu zamestnanosti pracovníkov so zdravotným postihnutím a znevýhodnených pracovníkov mala pozitívny účinok na úroveň zamestnanosti týchto kategórií pracovníkov a nemala by iba umožňovať podnikom, aby znížili náklady, ktoré by inak museli znášať. V dôsledku toho by taká pomoc mala byť oslobodená od predchádzajúcej notifikácie, ak je pravdepodobné, že pomôže týmto kategóriám pracovníkov pri opätovnom vstupe na pracovný trh alebo, pokiaľ ide o pracovníkov so zdravotným postihnutím, pri opätovnom vstupe na pracovný trh a udržaní sa na ňom.

(65)

Pomoc na podporu zamestnávania pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií by sa mala vypočítavať na základe konkrétneho stupňa postihnutia daného pracovníka so zdravotným postihnutím alebo by sa mala poskytovať ako paušálna suma za predpokladu, že žiadna metóda nevedie k prekročeniu maximálnej intenzity pomoci pre jednotlivých pracovníkov, ktorých sa pomoc týka.

(66)

Je potrebné stanoviť prechodné ustanovenia pre individuálnu pomoc, ktorá bola poskytnutá pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a v rozpore s povinnosťou uvedenou v článku 88 ods. 3 zmluvy nebola notifikovaná. Po zrušení nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 by malo byť možné existujúce regionálne investičné schémy, ktoré sú oslobodené, naďalej realizovať za podmienok stanovených v uvedenom nariadení v súlade s článkom 9 ods. 2 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

(67)

Vzhľadom na skúsenosti Komisie v tejto oblasti, a najmä na častosť, s akou je vo všeobecnosti potrebné prehodnocovať politiku štátnej pomoci, je vhodné obmedziť dobu uplatňovania tohto nariadenia. Ak by platnosť tohto nariadenia skončila bez predĺženia, schémy pomoci, ktoré už boli oslobodené od notifikačnej povinnosti na základe tohto nariadenia, by aj počas ďalšieho obdobia šiestich mesiacov zostali oslobodené od tejto povinnosti, aby členské štáty dostali čas na prispôsobenie.

(68)

Účinnosť nariadenia (ES) č. 70/2001, nariadenia (ES) č. 68/2001 a nariadenia (ES) č. 2204/2002 uplynula 30. júna 2008 a nariadenie (ES) č. 1628/2006 by sa malo zrušiť,

Kapitola I

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Článok 7

Článok 8

Článok 9

Článok 10

Článok 11

Článok 12

Kapitola II

Oddiel 1

Článok 13

Článok 14

Oddiel 2

Článok 15

Oddiel 3

Článok 16

Oddiel 4

Článok 17

Článok 18

Článok 19

Článok 20

Článok 21

Článok 22

Článok 23

Článok 24

Článok 25

Oddiel 5

Článok 26

Článok 27

Oddiel 6

Článok 28

Článok 29

Oddiel 7

Článok 30

Článok 31

Článok 32

Článok 33

Článok 34

Článok 35

Článok 36

Článok 37

Oddiel 8

Článok 38

Článok 39

Oddiel 9

Článok 40

Článok 41

Článok 42

Kapitola III

Článok 43

Článok 44

Článok 45

Príloha I

Príloha II

Formulár na predkladanie súhrnných informácií o pomoci na výskum a vývoj na základe rozšírenej povinnosti podávať správy, ktorá je stanovená v článku 9 ods. 4

Formulár na predkladanie súhrnných informácií o pomoci na veľké investičné projekty na základe rozšírenej povinnosti podávať správy, ktorá je stanovená v článku 9 ods. 4

Príloha III

a)

regionálna pomoc;

b)

investičná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti pre MSP;

c)

pomoc na zakladanie podnikov podnikateľkami;

d)

pomoc na ochranu životného prostredia;

e)

pomoc na poradenské služby pre MSP a na účasť MSP na veľtrhoch;

f)

pomoc vo forme rizikového kapitálu;

g)

pomoc na výskum, vývoj a inovácie;

h)

pomoc na podporu vzdelávania;

i)

pomoc pre znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím.

a)

pomoc na činnosti súvisiace s vývozom, konkrétne na pomoc priamo súvisiacu s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzku distribučnej siete alebo na iné bežné výdavky spojené s vývoznou činnosťou;

b)

pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným.

a)

pomoc na podporu činností v odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (24), okrem pomoci na podporu vzdelávania, pomoci vo forme rizikového kapitálu, pomoci na výskum, vývoj a inovácie a pomoci pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;

b)

pomoc na podporu činností v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov, okrem pomoci na podporu vzdelávania, pomoci vo forme rizikového kapitálu, pomoci na výskum a vývoj, pomoci na ochranu životného prostredia a pomoci pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím v rozsahu, v akom sa na tieto kategórie pomoci nevzťahuje nariadenie Komisie (EC) č. 1857/2006;

c)

pomoc na podporu činností v oblasti spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov, a to v týchto prípadoch:

d)

pomoc na podporu činností v odvetví ťažby uhlia okrem pomoci na podporu vzdelávania, pomoci na výskum, vývoj a inovácie a pomoci na ochranu životného prostredia;

e)

regionálna pomoc na podporu činností v oceliarskom priemysle;

f)

regionálna pomoc na podporu činností v lodnom staviteľstve;

g)

regionálna pomoc na podporu činností v odvetví syntetických vlákien.

a)

schémy pomoci, ktoré výslovne nevylučujú vyplatenie individuálnej pomoci podniku, voči ktorému je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom;

b)

pomoc ad hoc v prospech podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom;

c)

pomoc firmám v ťažkostiach.

a)

v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou a viac ako štvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov, alebo

b)

v prípade spoločnosti, kde aspoň určitý počet členov ručí neobmedzene za dlhy firmy, ak sa prekryla stratou viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy a viac ako štvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov, alebo

c)

bez ohľadu na typ dotknutej spoločnosti, ak spĺňa kritériá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti.

1.

„pomoc“ znamená každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 87 ods. 1 zmluvy;

2.

„schéma pomoci“ znamená každý predpis, na základe ktorého možno, bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom akte všeobecným a abstraktným spôsobom a každý predpis, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neobmedzenú dobu a v neobmedzenej výške;

3.

„individuálna pomoc“ znamená:

4.

„pomoc ad hoc“ znamená individuálnu pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;

5.

„intenzita pomoci“ znamená výšku pomoci vyjadrenú ako percento oprávnených nákladov;

6.

„transparentná pomoc“ znamená pomoc, v súvislosti s ktorou je možné presne vypočítať ex ante ekvivalent hrubého grantu bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika;

7.

„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ znamenajú podniky spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe I;

8.

„veľké podniky“ znamenajú podniky, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené v prílohe I;

9.

„podporované oblasti“ znamenajú regióny, ktoré sú na základe schválenej mapy regionálnej pomoci pre príslušný členský štát na obdobie 2007 – 2013 oprávnené na získanie regionálnej pomoci;

10.

„hmotné aktíva“ znamenajú bez toho, aby bol dotknutý článok 17 bod 12), aktíva týkajúce sa pozemkov, budov a závodov, strojov a zariadení. V odvetví dopravy sa dopravné prostriedky a dopravné zariadenia považujú za oprávnené aktíva, s výnimkou regionálnej pomoci a s výnimkou cestnej nákladnej dopravy a leteckej dopravy;

11.

„nehmotné aktíva“ znamenajú aktíva spojené s technologickým transferom prostredníctvom nadobudnutia patentových práv, licencií, know-how alebo nepatentovaných technických poznatkov;

12.

„veľký investičný projekt“ znamená investície do kapitálových aktív s oprávnenými výdavkami nad 50 mil. EUR, vypočítané na základe cien a výmenných kurzov platných v čase poskytnutia pomoci;

13.

„počet zamestnancov“ znamená počet ročných pracovných jednotiek (RPJ), konkrétne počet ľudí zamestnaných na plný úväzok v jednom roku, pričom úväzok na kratší pracovný čas a sezónna práca sú podiely z RPJ;

14.

„pracovné miesta vytvorené priamo v súvislosti s investičným projektom“ znamenajú pracovné miesta súvisiace s činnosťou, ktorej sa týka investícia, vrátane pracovných miest vytvorených v dôsledku nárastu miery využívania kapacít vytvorených investíciami;

15.

„mzdové náklady“ znamenajú celkovú výšku nákladov, ktoré musí príjemca reálne znášať v súvislosti s dotknutým pracovným miestom, ktorá zahŕňa:

16.

„investičná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti pre MSP“ znamená pomoc, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 15;

17.

„investičná pomoc“ znamená regionálnu investičnú pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti podľa článku 13, investičnú pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti pre MSP podľa článku 15 a environmentálnu investičnú pomoc podľa článkov 18 až 23;

18.

„znevýhodnený pracovník“ znamená každú osobu, ktorá:

19.

„značne znevýhodnený pracovník“ znamená každú osobu, ktorá je nezamestnaná 24 mesiacov alebo dlhšie;

20.

„pracovník so zdravotným postihnutím“ znamená každú osobu:

21.

„chránené pracovisko“ znamená zamestnanie v podniku, kde najmenej 50 % pracovníkov je zdravotne postihnutých;

22.

„poľnohospodársky výrobok“ znamená:

23.

„spracovanie poľnohospodárskych výrobkov“ znamená akýkoľvek zásah do poľnohospodárskeho výrobku, ktorého výsledkom je takisto poľnohospodársky výrobok, okrem činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného produktu pre prvý predaj, realizovaných v poľnohospodárskom podniku;

24.

„marketing poľnohospodárskych výrobkov“ znamená prechovávanie alebo vystavovanie výrobku za účelom jeho predaja, ponúkanie výrobku na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania výrobku na trh okrem prvého predaja od prvovýrobcu ďalším predajcom alebo spracovateľom a akejkoľvek inej činnosti pripravujúcej produkt na takýto prvý predaj;

25.

„činnosti spojené s cestovným ruchom“ znamenajú obchodné aktivity v zmysle NACE Rev. 2:

26.

„vratný preddavok“ znamená úver na projekt, ktorý sa poskytne v jednej splátke alebo vo viacerých splátkach a ktorého podmienky splácania závisia od výsledku projektu výskumu, vývoja a inovácie;

27.

„rizikový kapitál“ znamená investovanie do vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu spoločností počas ich počiatočných etáp rastu (etapa založenia, začatia činnosti a rozširovania);

28.

„nový podnik založený podnikateľkami“ znamená malý podnik spĺňajúci tieto požiadavky:

29.

„oceliarske odvetvie“ znamená všetky činnosti súvisiace s výrobou jedného alebo viacerých z týchto výrobkov:

30.

„odvetvie syntetických vlákien“ znamená:

a)

pomoc vo forme grantov a bonifikácie úrokov;

b)

pomoc vo forme úverov, ak sa ekvivalent hrubého grantu pomoci vypočítal na základe referenčnej sadzby platnej v čase poskytnutia grantu;

c)

pomoc vo forme záručných schém:

d)

pomoc vo forme daňových opatrení, ak opatrenie stanovuje horný limit, ktorým sa zabezpečí, že nedôjde k prekročeniu uplatniteľného stropu.

a)

pomoc vo forme kapitálových injekcií, bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia týkajúce sa rizikového kapitálu;

b)

pomoc vo forme opatrení rizikového kapitálu, s výnimkou pomoci, ktorá spĺňa podmienky článku 29.

a)

investičná pomoc a pomoc na podporu zamestnanosti pre MSP: 7,5 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

b)

investičná pomoc na ochranu životného prostredia: 7,5 mil. EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

c)

pomoc na poradenské služby pre MSP: 2 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

d)

pomoc na účasť MSP na veľtrhoch: 2 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

e)

pomoc na výskumné a vývojové projekty a štúdie uskutočniteľnosti:

f)

pomoc na náklady spojené s právami priemyselného vlastníctva pre MSP: 5 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt;

g)

pomoc na podporu vzdelávania: 2 mil. EUR na jeden vzdelávací projekt;

h)

pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania: 5 mil. EUR na jeden podnik za rok;

i)

pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme dotácií na mzdové náklady: 10 mil. EUR na jeden podnik za rok;

j)

pomoc, ktorá kompenzuje dodatočné náklady na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím: 10 mil. EUR na jeden podnik za jeden rok.

a)

ak cieľový podnik dostal kapitál v súlade s opatrením rizikového kapitálu podľa článku 29 a následne počas prvých troch rokov po prvej rizikovej kapitálovej investícii požiada o pomoc, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, príslušné stropy pomoci alebo maximálne oprávnené sumy na základe tohto nariadenia sa znížia vo všeobecnosti o 50 % a v prípade cieľových podnikov, ktoré sa nachádzajú v podporovaných oblastiach, o 20 %. Zníženie nesmie presiahnuť celkovú výšku prijatého rizikového kapitálu. Toto zníženie sa neuplatňuje pri pomoci na výskum, vývoj a inovácie, ktorá je oslobodená podľa článkov 31 až 37.

b)

pomoc pre mladé inovačné podniky sa počas prvých 3 rokov po jej poskytnutí nemôže kumulovať s inou pomocou oslobodenou na základe tohto nariadenia, pričom jedinou výnimkou je pomoc oslobodená na základe článku 29 a pomoc oslobodená na základe článkov 31 až 37.

a)

podstatné zväčšenie objemu projektu/činností v dôsledku pomoci;

b)

podstatné zväčšenie rozsahu pôsobnosti projektu/činnosti v dôsledku pomoci;

c)

podstatné zvýšenie celkovej sumy vynaloženej príjemcom na projekt/činnosť v dôsledku pomoci;

d)

podstatné urýchlenie dokončenia daného projektu/činnosti;

e)

pokiaľ ide o regionálnu investičnú pomoc uvedenú v článku 13, že by sa projekt ako taký v príslušnej podporovanej oblasti v prípade neposkytnutia pomoci nerealizoval.

a)

daňové opatrenie vytvára právny nárok na pomoc podľa objektívnych kritérií a bez ďalšieho uplatnenia voľného rozhodnutia členského štátu a

b)

daňové opatrenie bolo prijaté pred začatím práce na podporovanom projekte alebo pred začatím činnosti. Táto podmienka neplatí v prípade následnej daňovej úpravy.

a)

investícií do hmotných a/alebo nehmotných aktív súvisiacich so založením nového podniku, s rozširovaním existujúceho podniku, diverzifikáciou produkcie podniku na ďalšie nové výrobky alebo so zásadnou zmenou celkového výrobného procesu existujúceho podniku alebo

b)

nadobudnutia kapitálových aktív priamo súvisiacich s podnikom, ak bol tento podnik zatvorený alebo by došlo k jeho zatvoreniu, v prípade že by nebolo realizované jeho odkúpenie, a ak tieto kapitálové aktíva odkúpil nezávislý investor. V prípade postúpenia vlastníctva malého podniku rodine pôvodného majiteľa(-ov) alebo v prospech bývalých zamestnancov sa od podmienky odkúpenia kapitálových aktív nezávislým investorom upúšťa.

a)

musia sa používať výhradne v podniku, ktorý je príjemcom pomoci. V prípade regionálnej investičnej pomoci sa musia používať výhradne v prevádzke, ktorá je príjemcom pomoci;

b)

musia sa považovať za umoriteľné aktíva;

c)

musia sa zakúpiť od tretích strán za trhových podmienok bez toho, aby nadobúdateľ vykonával kontrolu nad predávajúcim v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004 (28), alebo naopak;

d)

v prípade investičnej pomoci pre MSP musia byť zahrnuté v aktívach podniku najmenej tri roky. V prípade regionálnej investičnej pomoci musia byť zahrnuté v aktívach spoločnosti a zostať v podniku, ktorý je príjemcom pomoci, najmenej päť rokov alebo tri roky v prípade MSP.

a)

pracovné miesta sa musia vytvoriť v priebehu troch rokov od ukončenia investície;

b)

investičný projekt musí viesť k čistému nárastu počtu zamestnancov v príslušnom podniku v porovnaní s priemerom za predošlých dvanásť mesiacov;

c)

vytvorené pracovné miesta sa musia zachovať najmenej počas obdobia piatich rokov v prípade veľkého podniku a najmenej počas obdobia troch rokov v prípade MSP.

a)

50 % oprávnených investícií v regiónoch, ktoré sú oprávnené na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy a 40 % oprávnených investícií v iných regiónoch, ktoré sú oprávnené na regionálnu pomoc, ako je stanovené v mape regionálnej pomoci schválenej pre príslušné členské štáty na obdobie 2007 – 2013, v prípade, že príjemcom pomoci je MSP;

b)

25 % oprávnených investícií v regiónoch, ktoré sú oprávnené na pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy a 20 % oprávnených investícií v iných regiónoch, ktoré sú oprávnené na regionálnu pomoc, ako je stanovené v mape regionálnej pomoci schválenej pre príslušné členské štáty na obdobie 2007 – 2013, v prípade, že príjemca pomoci má menej ako 750 zamestnancov a/alebo obrat nižší ako 200 mil. EUR, vypočítaný v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

a)

2 mil. EUR pre malé podniky s hospodárskou činnosťou v oblastiach oprávnených na pomoc na základe výnimky stanovenej v článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy;

b)

1 mil. EUR pre malé podniky s hospodárskou činnosťou v oblastiach oprávnených na pomoc na základe výnimky stanovenej v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

a)

v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje článok 87 ods. 3 písm. a) zmluvy, 35 % oprávnených nákladov vynaložených počas prvých troch rokov po založení podniku, a 25 % počas ďalších dvoch rokov;

b)

v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, 25 % oprávnených nákladov vynaložených počas prvých troch rokov po založení podniku, a 15 % počas ďalších dvoch rokov;

a)

úroky z externých finančných prostriedkov a dividendy z použitého vlastného kapitálu, ktoré neprekračujú referenčnú sadzbu;

b)

poplatky za prenájom výrobných kapacít/zariadenia;

c)

náklady na energiu, vodu, vykurovanie, dane (iné než DPH a daň z príjmov právnických osôb) a administratívne poplatky;

d)

odpis majetku, poplatky za leasing výrobných kapacít/zariadenia, ako aj mzdové náklady za predpokladu, že na základné investície alebo vytvorenie pracovných miest a opatrenia súvisiace s náborom zamestnancov nebola poskytnutá iná forma pomoci.

a)

20 % oprávnených nákladov v prípade malých podnikov;

b)

10 % oprávnených nákladov v prípade stredných podnikov.

a)

náklady investície do hmotných a nehmotných aktív alebo

b)

odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom, vypočítané za obdobie dvoch rokov.

a)

75 % oprávnených investícií v najodľahlejších regiónoch;

b)

65 % oprávnených investícií na menších Egejských ostrovoch v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 (29)

c)

50 % oprávnených investícií v regiónoch oprávnených v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. a) zmluvy;

d)

40 % oprávnených investícií vo všetkých ostatných regiónoch.

a)

úroky z externých finančných prostriedkov a dividendy z použitého vlastného kapitálu, ktoré neprekračujú referenčnú sadzbu;

b)

poplatky za prenájom výrobných kapacít/zariadenia;

c)

náklady na energiu, vodu, vykurovanie, dane (iné než DPH a daň z príjmov právnických osôb) a administratívne poplatky;

d)

odpis majetku, poplatky za leasing výrobných kapacít/zariadenia, ako aj mzdové náklady za predpokladu, že na základné investície alebo vytvorenie pracovných miest a opatrenia súvisiace s náborom zamestnancov nebola poskytnutá iná forma pomoci.

e)

náklady na starostlivosť o deti a na starostlivosť o rodičov, prípadne vrátane nákladov na rodičovskú dovolenku.

1)

„ochrana životného prostredia“ znamená každé opatrenie určené na nápravu alebo zabránenie vzniku škôd, pokiaľ ide o naše fyzické okolie alebo o prírodné zdroje, prostredníctvom vlastných činností príjemcu, s cieľom znížiť riziko vzniku takejto škody alebo efektívnejšie využívať tieto zdroje, vrátane opatrení na úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie;

2)

„opatrenia na úsporu energie“ sú opatrenia, ktoré umožnia podnikom znížiť množstvo energie používanej predovšetkým v ich výrobnom cykle;

3)

„norma Spoločenstva“ je:

4)

„obnoviteľné zdroje energie“ znamenajú tieto obnoviteľné nefosílne zdroje energie: veterná, solárna, geotermálna, energia z vĺn, energia z prílivu, vodné elektrárne, energia z biomasy, zo skládkových plynov, z plynov z čistiarní odpadových vôd a z bioplynov;

5)

„biopalivá“ znamenajú kvapalné alebo plynné palivá určené pre odvetvie dopravy, vyrobené z biomasy;

6)

„udržateľné biopalivá“ znamenajú palivá, ktoré spĺňajú kritérium udržateľnosti stanovené v článku 15 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (31). Po prijatí smernice Európskym parlamentom a Radou a jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie sa budú uplatňovať kritériá udržateľnosti stanovené v tejto smernici;

7)

„energia z obnoviteľných zdrojov energie“ znamená energiu vyrobenú v zariadeniach, v ktorých sa využívajú len obnoviteľné zdroje energie, ako aj, pokiaľ ide o výhrevnosť, tú časť energie, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj tradičné zdroje energie. Patrí sem aj elektrická energia z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa na napĺňanie skladovacích systémov, avšak okrem elektrickej energie, ktorá sa získava ako výsledok uskladnenia v systémoch;

8)

„kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie“ znamená súčasnú výrobu tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v rámci jedného procesu;

9)

„vysoko účinná kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie“ znamená kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, ktorá spĺňa kritériá prílohy III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES, (32) a spĺňa harmonizované referenčné hodnoty efektívnosti vymedzené v rozhodnutí Komisie 2007/74/ES (33);

10)

„environmentálna daň“ znamená daň, ktorej osobitný daňový základ má jasne negatívny účinok na životné prostredie, alebo ktorej cieľom je zdaniť určité činnosti, tovary alebo služby tak, aby sa do ich ceny mohli zahrnúť environmentálne náklady, alebo tak, aby sa výrobcovia a spotrebitelia sústreďovali skôr na také činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie;

11)

„minimálna úroveň zdanenia v Spoločenstve“ znamená minimálnu úroveň zdanenia ustanovenú v právnych predpisoch Spoločenstva. V prípade energetických výrobkov a elektrickej energie znamená minimálna úroveň zdanenia v Spoločenstve minimálnu úroveň zdanenia ustanovenú v prílohe I k smernici Rady 2003/96/ES;

12)

„hmotné aktíva“ znamenajú investície do pozemkov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie environmentálnych cieľov, investície do budov, závodov a zariadení určených na zníženie alebo zamedzenie znečisťovaniu a škodlivým vplyvom a investície na úpravu výrobných metód s cieľom chrániť životné prostredie.

a)

investícia umožní príjemcovi zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ktorá je výsledkom jeho činností, tým, že ide nad rámec platných noriem Spoločenstva, a to bez ohľadu na existenciu záväzných vnútroštátnych noriem, ktoré sú prísnejšie ako normy Spoločenstva;

b)

investícia umožní príjemcovi zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ktorá je výsledkom jeho činností, v prípade absencie noriem Spoločenstva.

a)

ak možno náklady na investíciu do ochrany životného prostredia v celkových investičných nákladoch ľahko identifikovať, oprávnenými nákladmi sú presne tieto náklady súvisiace s ochranou životného prostredia;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch sa mimoriadne investičné náklady určia porovnaním so situáciou, kedy štátna pomoc nie je poskytnutá. Správnym príkladom takejto opačnej situácie sú náklady na technicky porovnateľnú investíciu, ktorá zabezpečuje nižší stupeň ochrany životného prostredia (zodpovedajúci záväzným normám Spoločenstva, ak existujú), a ktorá by sa dala zrealizovať bez pomoci („referenčná investícia“). Technicky porovnateľná investícia znamená investíciu s rovnakou výrobnou kapacitou a všetkými ostatnými technickými vlastnosťami (okrem tých, ktoré sú priamo spojené s mimoriadnymi investíciami na ochranu životného prostredia). Takáto referenčná investícia musí byť okrem toho z hľadiska podniku vierohodnou alternatívou k investícii, ktorá je predmetom posúdenia.

a)

ak sa podnik prispôsobuje vnútroštátnym normám prijatým v prípade absencie noriem Spoločenstva, oprávnené náklady pozostávajú z dodatočných investičných nákladov potrebných na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorú vyžadujú vnútroštátne normy;

b)

ak sa podnik prispôsobuje vnútroštátnym normám alebo ide nad rámec vnútroštátnych noriem, ktoré sú prísnejšie ako príslušné normy Spoločenstva, alebo ide nad rámec noriem Spoločenstva, oprávnené náklady pozostávajú z dodatočných investičných nákladov potrebných na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia vyššej, ako je úroveň vyžadovaná v normách Spoločenstva. Náklady na investície potrebné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorú vyžadujú normy Spoločenstva, nie sú oprávnené náklady;

c)

ak neexistujú normy, oprávnené náklady tvoria investičné náklady potrebné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia vyššej, než je úroveň, ktorú by predmetný podnik alebo predmetné podniky dosiahli v prípade, že by im pomoc na ochranu životného prostredia nebola poskytnutá.

a)

podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku; alebo

b)

podmienky stanovené v odsekoch 4 a 5 tohto článku.

1.

„vlastný kapitál“ znamená vlastnícky podiel v spoločnosti, ktorý reprezentujú akcie vydané investorom;

2.

„kvázi vlastný kapitál“ znamená finančné nástroje, ktorých návratnosť pre majiteľa je daná predovšetkým ziskom alebo stratami príslušnej cieľovej spoločnosti a ktoré sú nezaistené v prípade platobnej neschopnosti;

3.

„súkromný vlastný kapitál“ znamená súkromné investovanie – na rozdiel od investovania z verejných zdrojov – do vlastného kapitálu alebo do kvázi vlastného kapitálu nekótovaných spoločností vrátane kapitálu rizikových fondov;

4.

„predštartový kapitál“ znamená financovanie poskytované na štúdiu, posudzovanie a vývoj východiskovej koncepcie, ktorá predchádza fáze štartu;

5.

„štartovací kapitál“ znamená financovanie poskytované spoločnostiam, ktoré svoje výrobky alebo služby doteraz komerčne nepredávali a ešte netvoria zisk, na vývoj výrobkov a počiatočný marketing;

6.

„kapitál na rozširovanie“ znamená financovanie poskytované na rast a rozširovanie podniku, ktorý môže ale nemusí mať vyrovnané hospodárenie, či dosahovať zisk, a to na účely zvýšenej výrobnej kapacity, rozvoja trhu alebo vývoja výrobkov, či na zabezpečenie ďalšieho prevádzkového kapitálu;

7.

„stratégia vystúpenia“ predstavuje stratégiu likvidácie podielu fondu rizikového kapitálu alebo fondu súkromného vlastného kapitálu podľa plánu na dosiahnutie maximálnej návratnosti, vrátane obchodného predaja, odpísania, splatenia prednostných podielov/úverov, predaja inému investorovi rizikového kapitálu, predaja finančnej inštitúcii a predaja formou verejnej ponuky vrátane prvej verejnej ponuky;

8.

„cieľový podnik“ znamená podnik, v prípade ktorého investor alebo investičný fond zvažujú prípadnú investíciu.

a)

pre každú investíciu existuje podnikateľský zámer, ktorý obsahuje podrobnosti o výrobku, o vývoji predaja a rentabilite a stanovuje predbežnú životaschopnosť daného projektu a

b)

pre každú investíciu existuje jasná a realistická stratégia vystúpenia.

a)

medzi profesionálnym správcom fondu a účastníkmi vo fonde musí existovať dohoda, ktorá stanovuje, že odmena správcu je viazaná na výkon, a ktorá stanovuje ciele fondu a navrhovaný časový harmonogram investícií; a

b)

súkromní investori majú zastúpenie pri rozhodovaní, napríklad prostredníctvom výboru investorov alebo poradného výboru; a

c)

pri správe fondov sa uplatňujú osvedčené postupy a regulačný dohľad.

1.

„výskumná organizácia“ znamená subjekt, ako je univerzita alebo výskumný ústav, bez ohľadu na jeho právny status (zriadený podľa verejného alebo súkromného práva) alebo spôsob jeho financovania, ktorého hlavným cieľom je realizácia základného výskumu, priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja a rozširovanie ich výsledkov formou výučby, uverejnenia alebo technologického transferu. Všetky zisky sa musia investovať naspäť do týchto činností, do rozširovania ich výsledkov alebo do výučby. Podniky, ktoré môžu ovplyvňovať takúto organizáciu, napríklad v postavení akcionárov alebo členov, nemajú prednostný prístup k výskumným kapacitám takejto organizácie ani výsledkom výskumu, ktoré dosiahla;

2.

„základný výskum“ je experimentálna alebo teoretická práca vykonávaná najmä s cieľom získať nové poznatky o podstatných základoch javov a o pozorovateľných skutočnostiach bez plánovaného priameho uplatnenia alebo použitia v praxi;

3.

„priemyselný výskum“ je plánovaný výskum alebo kritický prieskum zameraný na získanie nových poznatkov a zručností pre vývoj nových výrobkov, postupov alebo služieb alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich výrobkov, postupov alebo služieb. Zahŕňa vytvorenie súčastí zložitých systémov, ktoré sú potrebné na priemyselný výskum, najmä na overenie základov technológie, s výnimkou prototypov;

4.

„experimentálny vývoj“ znamená získavanie, kombinovanie, formovanie a používanie existujúcich vedeckých, technologických, obchodných a iných relevantných poznatkov a zručností na účely výrobných plánov a zostáv alebo návrhov nových, zmenených alebo vylepšených výrobkov, postupov alebo služieb. To môže zahŕňať napríklad aj ostatné činnosti zamerané na koncepciu, plánovanie a dokumentáciu nových výrobkov, postupov alebo služieb. Činnosti môžu zahŕňať vypracovanie návrhov, nákresov, plánov a ostatnej dokumentácie za predpokladu, že nie sú určené na komerčné použitie;

Vývoj komerčne využiteľných prototypov a pilotných projektov je zahrnutý aj vtedy, keď prototyp je nevyhnutne konečným obchodným produktom a jeho výroba je príliš nákladná, než aby bol použitý výlučne na účely predvádzania a overovania. Pokiaľ sa predvádzacie alebo pilotné projekty následne využijú na obchodné účely, všetky príjmy pochádzajúce z takéhoto využitia sa musia odpočítať z oprávnených nákladov.

Skúšobná výroba a testovanie výrobkov, postupov a služieb sú tiež oprávnené na poskytnutie pomoci za predpokladu, že sa nemôžu použiť alebo upraviť na použitie v priemyselných aplikáciách alebo na komerčné účely.

Experimentálny vývoj nezahŕňa bežné alebo pravidelné úpravy výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, existujúcich služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, ani ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenia.

5.

„vysokokvalifikovaní pracovníci“ znamenajú výskumných pracovníkov, inžinierov, konštruktérov a marketingových manažérov s vysokoškolským diplomom a s aspoň 5 rokmi príslušnej odbornej praxe. Za príslušnú odbornú prax sa môže rátať doktorandské štúdium;

6.

„dočasné vyslanie“ znamená dočasné zamestnanie pracovníkov príjemcom pomoci na obdobie, po ktorého uplynutí majú daní pracovníci právo vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi.

a)

základný výskum;

b)

priemyselný výskum;

c)

experimentálny vývoj.

a)

100 % oprávnených nákladov v prípade základného výskumu;

b)

50 % oprávnených nákladov v prípade priemyselného výskumu;

c)

25 % oprávnených nákladov v prípade experimentálneho vývoja.

a)

ak sa pomoc poskytuje pre MSP, možno intenzitu pomoci zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky; a

b)

do maximálnej intenzity pomoci 80 % oprávnených nákladov je prípustný bonus vo výške 15 percentuálnych bodov, ak:

a)

náklady na personál (výskumní pracovníci, technici a iní pomocní pracovníci v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na výskumnom projekte);

b)

náklady na nástroje a vybavenie v rozsahu a v období ich použitia v rámci výskumného projektu. Ak sa takéto nástroje a vybavenie nepoužívajú na výskumný projekt počas celej doby ich životnosti, za oprávnené sa považujú jedine náklady na odpisy zodpovedajúce dĺžke výskumného projektu, vypočítané na základe osvedčených účtovných postupov;

c)

náklady na budovy a pozemky v rozsahu a v trvaní ich použitia v rámci výskumného projektu. V súvislosti s budovami sa za oprávnené považujú iba náklady na odpisy zodpovedajúce dĺžke výskumného projektu vypočítané na základe osvedčených účtovných postupov. V prípade pozemkov sú oprávnenými nákladmi náklady na komerčný prevod alebo skutočne vynaložené kapitálové náklady;

d)

náklady na zmluvný výskum, technické poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov za trhové ceny, ak sa transakcia vykonala nezávisle a neobsahuje žiadny prvok nepovoleného dohovoru, ako aj náklady na poradenské služby a rovnocenné služby použité výlučne na výskumnú činnosť;

e)

ďalšie priamo vynaložené režijné náklady plynúce z výskumného projektu;

f)

iné priamo vynaložené prevádzkové náklady, vrátane nákladov na materiál, dodávky a podobné výrobky pochádzajúce priamo z výskumnej činnosti.

a)

v prípade MSP 75 % oprávnených nákladov na prípravné štúdie pre činnosti priemyselného výskumu a 50 % oprávnených nákladov na prípravné štúdie pre činnosti experimentálneho vývoja;

b)

v prípade veľkých podnikov 65 % oprávnených nákladov na prípravné štúdie pre činnosti priemyselného výskumu a 40 % oprávnených nákladov na prípravné štúdie pre činnosti experimentálneho vývoja.

a)

všetky náklady predchádzajúce udeleniu práva v prvom právnom konaní vrátane nákladov týkajúcich sa prípravy, podania a posudzovania prihlášky, ako aj náklady vyplývajúce z obnovenia prihlášky predtým, ako sa právo udelilo;

b)

náklady na preklad a iné náklady vynaložené s cieľom získať udelenie alebo schválenie práva v ďalších právnych konaniach;

c)

náklady vynaložené na obhajobu právoplatnosti práva počas úradného posudzovania prihlášky a možných námietkových konaní, aj keď takéto náklady vzniknú po udelení práva.

a)

pokiaľ ide o poradenské služby zamerané na inovácie, náklady na: poradenstvo pre oblasť riadenia, technologickú pomoc, služby technologického transferu, vzdelávanie, poradenstvo zamerané na nadobudnutie a ochranu práv duševného vlastníctva a obchodovanie s nimi a na licenčné dohody, poradenstvo o používaní noriem.

b)

pokiaľ ide o služby na podporu inovácií, náklady na: kancelárske priestory, databázy, technické knižnice, prieskum trhu, používanie laboratória, známky kvality, testovanie a certifikačné služby.

1)

„špecifické vzdelávanie“ je vzdelávanie, ktoré zahŕňa získavanie poznatkov priamo a bezprostredne využiteľných pre súčasnú alebo budúcu pozíciu zamestnanca v podniku a ktoré poskytuje kvalifikáciu neprenosnú alebo iba čiastočne prenosnú na iné podniky alebo oblasti práce;

2)

„všeobecné vzdelávanie“ je vzdelávanie zahŕňajúce získavanie poznatkov, ktoré nie sú využiteľné iba alebo bezprostredne pre súčasnú alebo budúcu pozíciu zamestnanca v podniku, ktoré však poskytuje kvalifikáciu vo veľkej miere prenosnú na iné podniky alebo oblasti práce. Vzdelávanie sa považuje za všeobecné, ak je napríklad:

a)

25 % oprávnených nákladov v prípade špecifického vzdelávania a

b)

60 % oprávnených nákladov v prípade všeobecného vzdelávania.

a)

o 10 percentuálnych bodov, ak sa vzdelávanie poskytuje pracovníkom so zdravotným postihnutím alebo znevýhodneným pracovníkom;

b)

o 10 percentuálnych bodov, ak sa pomoc poskytuje stredným podnikom, a o 20 percentuálnych bodov, ak sa poskytuje malým podnikom.

a)

účastník vzdelávania nie je aktívnym členom posádky, ale je na palube nadpočetný, a

b)

vzdelávanie sa realizuje na palube lodí zapísaných do registrov Spoločenstva.

a)

personálne náklady na lektorov;

b)

cestovné výdavky na lektorov a účastníkov vzdelávania vrátane ubytovania;

c)

iné bežné výdavky, napríklad na materiál a dodávky priamo súvisiace s projektom;

d)

odpisy nástrojov a vybavenia, ak sa používajú výlučne na projekt vzdelávania;

e)

náklady na poradenské a konzultačné služby súvisiace s projektom vzdelávania;

f)

personálne náklady týkajúce sa účastníkov vzdelávania a všeobecné nepriame náklady (administratívne náklady, prenájom, réžia) do výšky celkových ostatných oprávnených nákladov uvedených v písm. a) až e). Pokiaľ ide o personálne náklady týkajúce sa účastníkov vzdelávania do úvahy sa môžu vziať iba hodiny, počas ktorých sa účastníci skutočne zúčastňujú na vzdelávaní, a to po odpočítaní produktívnych hodín.

a)

náklady na úpravu priestorov;

b)

náklady na zamestnávanie personálu, ktorého výhradnou úlohou je pomáhať zdravotne postihnutým pracovníkom;

c)

náklady na úpravu alebo získanie vybavenia alebo na získanie a validáciu softvéru pre zdravotne postihnutých vrátane upravených alebo pomocných technologických zariadení, ktoré sú dodatočnými nákladmi k nákladom, ktoré by príjemca pomoci musel znášať, keby zamestnával pracovníkov, ktorí nie sú zdravotne postihnutí;

d)

ak príjemca pomoci, ponúka chránené pracovisko, náklady na výstavbu, inštaláciu alebo rozšírenie príslušnej prevádzky a akékoľvek administratívne náklady a náklady na dopravu, ktoré sú priamym dôsledkom zamestnávania pracovníkov so zdravotným postihnutím.