EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32005L0071

Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu

OJ L 289, 3.11.2005, p. 15–22 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Bulgarian: Chapter 19 Volume 007 P. 199 - 206
Special edition in Romanian: Chapter 19 Volume 007 P. 199 - 206
Special edition in Croatian: Chapter 19 Volume 003 P. 216 - 223

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 23/05/2018; Zrušil a nahradil 32016L0801

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2005/71/oj

3.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 289/15


SMERNICA RADY 2005/71/ES

z 12. októbra 2005

o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 63 ods. 3 písm. a) a ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

keďže:

(1)

S cieľom upevňovať a štrukturovať európsku výskumnú politiku Komisia v januári 2000, považovala za potrebné vytvoriť Európsky výskumný priestor ako základný pilier budúcej činnosti Spoločenstva v tejto oblasti.

(2)

Európska Rada v Lisabone podporujúc Európsky výskumný priestor určila v marci 2000 Spoločenstvu cieľ stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou založenou na vedomostiach na svete.

(3)

Globalizácia ekonomiky vyzýva k väčšej mobilite výskumných pracovníkov uznanej šiestym rámcovým programom Európskeho spoločenstva (4), keď otvorilo svoje programy aj pre výskumných pracovníkov mimo Európskej únie.

(4)

Počet výskumných pracovníkov, ktorých bude Spoločenstvo potrebovať do roku 2010 na splnenie cieľa stanoveného v marci 2002 Európskou radou v Barcelone o investovaní 3 % HDP do výskumu, sa odhaduje na 700 000. Tento cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom vzájomne prepojených opatrení ako napr. zatraktívnením vedeckej kariéry pre mladých ľudí, podporou zapojenia žien do vedeckého výskumu, zvýšením možností vzdelávania a mobility vo výskume, zlepšením kariérnych vyhliadok pre výskumných pracovníkov v Spoločenstve a sprístupnením Spoločenstva štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí by mohli byť prijatí na účely výskumu.

(5)

Cieľom tejto smernice je prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov podporovaním prijímania a mobility štátnych príslušníkov z tretích krajín na pobyty na vedecké účely dlhšie ako tri mesiace s cieľom zatraktívniť Spoločenstvo pre výskumných pracovníkov z celého sveta a povýšiť jeho postavenie ako medzinárodného strediska pre výskum.

(6)

Vykonávanie tejto smernice by nemalo podporovať únik mozgov z nových alebo rozvojových krajín. Podporné opatrenia na opätovné začlenenie výskumných pracovníkov do ich krajín pôvodu, ako aj pohyb výskumných pracovníkov by sa mali prijať v partnerstve s krajinami pôvodu s cieľom zaviesť migračnú politiku.

(7)

Na dosiahnutie cieľov Lisabonského procesu je taktiež dôležité podporovať v rámci Únie mobilitu výskumných pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi EÚ, a najmä výskumných pracovníkov z členských štátov, ktoré pristúpili v roku 2004, na účely vykonávania vedeckého výskumu.

(8)

Vzhľadom na otvorenosť vynútenú zmenami v celosvetovej ekonomike a pravdepodobné požiadavky na dosiahnutie cieľa investovať 3 % HDP do výskumu by sa výskumní pracovníci z tretích krajín, ktorí by mohli byť oprávnení podľa smernice, mali definovať všeobecne v súlade so svojimi kvalifikáciami a výskumnými projektmi, ktoré zamýšľajú vykonávať.

(9)

Keďže úsilie, ktoré je treba vyvinúť na dosiahnutie uvedeného cieľa 3 % HDP, sa do veľkej miery týka súkromného sektora, v ktorom sa preto v nadchádzajúcich rokoch musí prijať viac výskumných pracovníkov, výskumné organizácie, ktoré by mohli byť oprávnené podľa smernice, patria do verejného aj súkromného sektora.

(10)

Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby čo najobsiahlejšie, pravidelne aktualizované informácie o výskumných organizáciách schválených podľa tejto smernice, s ktorými by mohli výskumní pracovníci uzavrieť dohodu o hosťovaní a o podmienkach a postupoch na vstup a pobyt na jeho území na účely vykonávania výskumu, ako sa prijalo podľa tejto smernice, boli verejne dostupné, najmä pomocou internetu.

(11)

Je vhodné uľahčiť prijímanie výskumných pracovníkov stanovením prijímacieho postupu, ktorý nezávisí od ich právneho vzťahu s hostiteľskou výskumnou organizáciou a okrem povolenia na pobyt už nevyžaduje aj pracovné povolenie. Členské štáty by mohli uplatniť podobné pravidlá pre štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o prijatie na účely vyučovania v zariadení poskytujúcom vyššie vzdelávanie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo administratívnou praxou, v súvislosti s výskumným projektom.

(12)

Zároveň by sa mali zachovať tradičné spôsoby prijímania (ako napríklad zamestnanie a odborná stáž) najmä pre doktorandov vykonávajúcich výskum ako študenti, ktorí by mali byť vyňatí z rozsahu pôsobnosti tejto smernice a na ktorých sa vzťahuje smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (5).

(13)

Osobitný postup pre výskumných pracovníkov sa zakladá na súčinnosti medzi výskumnými organizáciami a migračnými orgánmi v členských štátoch: výskumným organizáciám sa tým dáva kľúčová úloha v prijímacom postupe s cieľom uľahčiť a urýchliť vstup a pobyt výskumných pracovníkov z tretích krajín v Spoločenstve, pričom sa zachovávajú výhradné práva členských štátov ohľadom migračnej politiky.

(14)

Výskumné organizácie vopred schválené členskými štátmi by mali mať možnosť podpísať dohodu o hosťovaní so štátnym príslušníkom tretej krajiny na účely vykonávania výskumného projektu. Ak sú splnené podmienky pre vstup a pobyt, členské štáty udelia povolenie na pobyt na základe dohody o hosťovaní.

(15)

S cieľom zatraktívniť Spoločenstvo pre výskumných pracovníkov z tretích krajín, by sa im počas ich pobytu mali v mnohých oblastiach udeliť rovnaké sociálne a hospodárske práva, aké majú štátni príslušníci hostiteľského členského štátu, a možnosť vyučovať v zariadeniach poskytujúcich vyššie vzdelávanie.

(16)

Táto smernica predstavuje veľmi významné zlepšenie v oblasti sociálneho zabezpečenia, keďže zásada nediskriminácie sa uplatňuje priamo aj na osoby prichádzajúce do členského štátu priamo z tretej krajiny. Táto smernica by však nemala delegovať viac práv než sú tie, ktoré sa už poskytujú v existujúcich právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých postavenie má cezhraničné prvky medzi členskými štátmi. Táto smernica by navyše nemala udeľovať práva v súvislosti so situáciami, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Spoločenstva, napríklad rodinných príslušníkov s bydliskom v tretej krajine.

(17)

Je dôležité podporovať mobilitu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vykonávania vedeckého výskumu ako prostriedok rozvoja a konsolidácie kontaktov a sietí medzi partnermi a stanovenie úlohy Európskeho výskumného priestoru (ERA) na celosvetovej úrovni. Výskumní pracovníci by mali mať možnosť mobility za podmienok stanovených v tejto smernici. Podmienky pre výkon mobility podľa tejto smernice by nemali mať vplyv na predpisy, ktorými sa v súčasnosti riadi uznávanie platnosti cestovných dokladov.

(18)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať uľahčovaniu a podpore zachovania celistvosti rodín výskumných pracovníkov podľa odporúčania Rady z 12. októbra 2005 uľahčiť prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom vykonávať vedecký výskum v Európskom spoločenstve (6).

(19)

S cieľom zachovať celistvosť rodiny a umožniť mobilitu by rodinní príslušníci mali mať možnosť pripojiť sa k výskumnému pracovníkovi v inom členskom štáte za podmienok určených vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto členského štátu vrátane jeho záväzkov vyplývajúcich z dvojstranných alebo mnohostranných dohôd.

(20)

Držiteľom povolení na pobyt by malo byť v zásade umožnené predkladať žiadosť o udelenie povolenia na pobyt, pričom by zostávali na území príslušného členského štátu.

(21)

Členské štáty by mali mať právo vyberať od žiadateľov poplatok za spracovanie žiadostí o povolenie na pobyt.

(22)

Táto smernica by za žiadnych okolností nemala mať vplyv na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (7).

(23)

Ciele tejto smernice, najmä zavedenie osobitného prijímacieho postupu a prijatie podmienok vstupu a pobytu, uplatňovaných voči štátnym príslušníkom tretích krajín pri pobyte dlhšom ako tri mesiace v členských štátoch na účely vedenia výskumného projektu na základe dohody o hosťovaní s výskumnou organizáciou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie mobility medzi členskými štátmi, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva. Komisia je preto oprávnená prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(24)

Členské štáty by mali uviesť do platnosti ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie založenej na pohlaví, rase, farbe pleti, etnickom alebo sociálnom pôvode, genetických vlastnostiach, jazyku, náboženskom vyznaní alebo viere, politických alebo iných názoroch, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvode, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

(25)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(26)

V súlade s odsekom 34 Medzinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve sa členské štáty podporia, aby vypracovali pre seba a v záujme Spoločenstva vlastné tabuľky, v ktorých bude podľa možnosti vysvetlený vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a uverejnili ich.

(27)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva Írsko oznámilo listom z 1. júla 2004 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(28)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené kráľovstvo sa nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je viazané jej uplatňovaním, ani jej nepodlieha.

(29)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva Dánsko sa nezúčastňuje prijímania tejto smernice a nie je ňou viazané, ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel

Táto smernica stanovuje podmienky pre prijímanie výskumných pracovníkov z tretích krajín do členských štátov na viac než tri mesiace na účely vykonávania výskumného projektu podľa dohôd o hosťovaní s výskumnými organizáciami.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a)

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy;

b)

„výskum“ je tvorivá, systematicky vykonávaná práca s cieľom rozšíriť vedomosti, vrátane vedomostí o človeku, kultúre a spoločnosti, a využívanie týchto vedomostí na odvodenie nových aplikácií;

c)

„výskumná organizácia“ je každá verejná alebo súkromná organizácia, ktorá vykonáva výskum a ktorej udelil súhlas členský štát na účely tejto smernice v súlade so svojimi právnymi predpismi alebo administratívnou praxou;

d)

„výskumný pracovník“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má primeranú kvalifikáciu vyššieho vzdelania umožňujúceho prístup k doktorandským programom, vybraný výskumnou organizáciou na vykonávanie výskumného projektu, na ktorý sa spravidla vyžaduje vyššie uvedená kvalifikácia;

e)

„povolenie na pobyt“ je každé povolenie udelené orgánmi členského štátu, do ktorého vyznačili „výskumný pracovník“ a ktoré štátnemu príslušníkovi tretej krajiny umožňuje legálny pobyt na území členského štátu v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1030/2002.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu na účely vykonávania výskumného projektu.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte ako žiadatelia o medzinárodnú ochranu alebo v rámci režimu dočasnej ochrany;

b)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie povolenia na pobyt v členskom štáte ako študenti v zmysle smernice 2004/114/ES s cieľom vykonávať výskum vedúci k získaniu doktorátu;

c)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých vyhostenie bolo odložené zo skutkových alebo právnych dôvodov;

d)

výskumných pracovníkov vyslaných výskumnou organizáciou do inej výskumnej organizácie v inom členskom štáte.

Článok 4

Výhodnejšie ustanovenia

1.   Touto smernicou nie sú dotknuté výhodnejšie ustanovenia:

a)

dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzavretých medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej;

b)

dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzavretých medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

2.   Táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov prijať alebo zachovať ustanovenia výhodnejšie pre osoby, na ktoré sa táto smernica vzťahuje.

KAPITOLA II

VÝSKUMNÉ ORGANIZÁCIE

Článok 5

Súhlas

1.   Každej výskumnej organizácii, ktorá chce byť hostiteľom výskumného pracovníka na základe prijímacieho postupu stanoveného v tejto smernici, príslušný členský štát najprv udelí súhlas na tento účel.

2.   Udeľovanie súhlasu výskumným organizáciám je v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo administratívnej praxe členských štátov. Žiadosti o udelenie súhlasu podávajú verejné a súkromné organizácie v súlade s týmito postupmi a tieto žiadosti sú založené, podľa potreby, na ich úlohách vyplývajúcich z ich štatútu alebo podnikateľských cieľov a na dôkaze, že vykonáva výskum.

Súhlas sa udeľuje výskumnej organizácii najmenej na obdobie piatich rokov. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty udeliť súhlas na kratšie obdobie.

3.   Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právnymi predpismi vyžadovať písomný záväzok výskumnej organizácie, že v prípadoch, keď výskumný pracovník zostane nelegálne na území príslušného členského štátu, uvedená organizácia zodpovedá za úhradu nákladov súvisiacich s jeho/jej pobytom a návratom, vynaložených z verejných finančných prostriedkov. Finančná zodpovednosť výskumnej organizácie sa skončí najneskôr 6 mesiacov po ukončení platnosti dohody o hosťovaní.

4.   Členské štáty môžu stanoviť, že do dvoch mesiacov od ukončenia platnosti danej dohody o hosťovaní poskytne organizácia, ktorej bol udelený súhlas príslušným orgánom menovaným na tento účel členskými štátmi, potvrdenie, že sa vykonala práca v každom výskumnom projekte, v súvislosti s ktorým bola podpísaná dohoda o hosťovaní podľa článku 6.

5.   Príslušné orgány v každom členskom štáte uverejňujú a pravidelne aktualizujú zoznamy výskumných organizácií, ktorým bol udelený súhlas na účely tejto smernice.

6.   Členský štát môže okrem iných opatrení zamietnuť obnovenie súhlasu výskumnej organizácii alebo rozhodnúť o jeho odobratí výskumnej organizácii, ktorá viac nespĺňa podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4, alebo v prípadoch, ak sa súhlas získal podvodom alebo ak výskumná organizácia podpísala dohodu o hosťovaní so štátnym príslušníkom tretej krajiny podvodným alebo nedbanlivým spôsobom. Ak sa súhlas zamietol alebo odobral, príslušná organizácia môže dostať zákaz opätovne žiadať o udelenie súhlasu až do piatich rokov od dátumu uverejnenia rozhodnutia o odobratí alebo neobnovení.

7.   Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť dôsledky odobratia súhlasu alebo zamietnutia obnovenia súhlasu pre existujúce dohody o hosťovaní uzavreté v súlade s článkom 6, ako aj dôsledky pre povolenia na pobyt príslušných výskumných pracovníkov.

Článok 6

Dohoda o hosťovaní

1.   Výskumná organizácia, ktorá chce byť hostiteľom výskumného pracovníka, s ním podpíše dohodu o hosťovaní, ktorou sa výskumný pracovník zaväzuje vykonať výskumný projekt a organizácia sa zaväzuje byť hostiteľom výskumného pracovníka na tento účel bez toho, aby bol dotknutý článok 7.

2.   Výskumné organizácie môžu podpísať dohody o hosťovaní, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)

výskumný projekt prijali príslušné orgány v organizácii po preskúmaní:

i)

účelu a doby trvania výskumu a dostupnosti potrebných finančných zdrojov na jeho vykonanie;

ii)

kvalifikácií výskumného pracovníka vzhľadom na ciele výskumu, čo je doložené overenou kópiou jeho/jej kvalifikácie v súlade s článkom 2 písm. d);

b)

počas svojho pobytu má výskumný pracovník dostatočné mesačné zdroje na úhradu svojich výdavkov a na cestovné náklady na spiatočnú cestu v súlade s minimálnou sumou uverejnenou na tento účel členským štátom bez toho, aby sa musel obrátiť na systém sociálnej pomoci daného členského štátu;

c)

výskumný pracovník má počas svojho pobytu nemocenské poistenie všetkých rizík, ktoré spravidla majú štátni príslušníci príslušného členského štátu;

d)

dohoda o hosťovaní stanoví právny vzťah a pracovné podmienky výskumných pracovníkov.

3.   Keď sa podpíše dohoda o hosťovaní, od výskumnej organizácie sa môže v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi žiadať, aby výskumnému pracovníkovi poskytla samostatné vyhlásenie o prebratí finančnej zodpovednosti za náklady v zmysle článku 5 ods. 3.

4.   Dohoda o hosťovaní automaticky zaniká, ak výskumný pracovník nie je prijatý alebo ak sa ukončí právny vzťah medzi výskumným pracovníkom a výskumnou organizáciou.

5.   Výskumné organizácie bezodkladne informujú orgány menované na tento účel členskými štátmi o každej udalosti, ktorá by mohla zabrániť vykonávaniu dohody o hosťovaní.

KAPITOLA III

PRIJÍMANIE VÝSKUMNÝCH PRACOVNÍKOV

Článok 7

Podmienky prijímania

1.   Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie na účely ustanovené v tejto smernici:

a)

predloží platný cestovný doklad, ako je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Členské štáty môžu požadovať, aby bol cestovný doklad platný minimálne po dobu platnosti povolenia na pobyt;

b)

predloží dohodu o hosťovaní podpísanú výskumnou organizáciou v súlade s článkom 6 ods. 2, a

c)

ak je to vhodné, predloží vyhlásenie o finančnej zodpovednosti vydané výskumnou organizáciou v súlade s článkom 6 ods. 3, a

d)

nepredstavuje ohrozenie verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

Členské štáty skontrolujú splnenie všetkých podmienok uvedených v písmenách a), b), c) a d).

2.   Členské štáty môžu skontrolovať aj podmienky, na základe ktorých je dohoda o hosťovaní založená a uzatvorená.

3.   Ak sa kontroly uvedené v odsekoch 1 a 2 uzatvoria s pozitívnym výsledkom, výskumní pracovníci sú prijatí na územie členských štátov s cieľom plniť dohodu o hosťovaní.

Článok 8

Doba platnosti povolenia na pobyt

Členské štáty udelia povolenie na pobyt na dobu minimálne jedného roka a obnovia ho, ak sú stále splnené podmienky ustanovené v článkoch 6 a 7. Ak je výskumný projekt naplánovaný tak, že má trvať menej ako jeden rok, povolenie na pobyt sa udelí na dobu trvania projektu.

Článok 9

Rodinní príslušníci

1.   Ak sa členský štát rozhodne udeliť povolenie na pobyt rodinným príslušníkom výskumného pracovníka, doba platnosti ich povolenia na pobyt je rovnaká ako doba platnosti povolenia na pobyt udeleného výskumnému pracovníkovi, pokiaľ tak umožňuje platnosť ich cestovných dokladov. V riadne odôvodnených prípadoch sa doba platnosti povolenia na pobyt rodinného príslušníka výskumného pracovníka môže skrátiť.

2.   Udelenie povolenia na pobyt rodinným príslušníkom výskumného pracovníka prijatého členským štátom nezávisí od požiadavky minimálnej doby pobytu výskumného pracovníka.

Článok 10

Zrušenie alebo neobnovenie povolenia na pobyt

1.   Členské štáty môžu zrušiť alebo neobnoviť povolenie na pobyt udelené na základe tejto smernice, ak bolo získané podvodom alebo ak sa javí, že držiteľ nesplnil alebo už nespĺňa podmienky vstupu a pobytu stanovené v článku 6 a 7, alebo pobyt využíva na iné účely než sú tie, na ktoré mu bolo udelené povolenie na pobyt.

2.   Členské štáty môžu zrušiť alebo neobnoviť povolenie na pobyt z dôvodov verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

KAPITOLA IV

PRÁVA VÝSKUMNÝCH PRACOVNÍKOV

Článok 11

Vyučovanie

1.   Výskumní pracovníci prijatí podľa tejto smernice môžu vyučovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.   Členské štáty môžu stanoviť maximálny počet hodín alebo dní výučbovej činnosti.

Článok 12

Rovnosť zaobchádzania

Držitelia povolenia na pobyt majú právo, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o:

a)

uznanie diplomov, osvedčení a ostatných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

b)

pracovné podmienky vrátane podmienok odmeňovania a prepúšťania;

c)

oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sú vymedzené v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci Spoločenstva (8). Osobitné ustanovenia v prílohe k nariadeniu Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorými sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (9), sa uplatnia primerane;

d)

daňové úľavy;

e)

prístup k tovarom a službám a poskytovaniu tovarov a služieb, ktoré sú k dispozícii verejnosti.

Článok 13

Mobilita medzi členskými štátmi

1.   Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý ako výskumný pracovník podľa tejto smernice, má možnosť vykonať časť svojho výskumu v inom členskom štáte za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Ak sa výskumný pracovník zdržiava v inom členskom štáte po dobu do troch mesiacov, výskum sa môže vykonávať na základe dohody o hosťovaní uzavretej v prvom členskom štáte za predpokladu, že bude mať dostatok zdrojov v druhom členskom štáte a nepredstavuje ohrozenie verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia v druhom členskom štáte.

3.   Ak sa výskumný pracovník zdržiava v inom členskom štáte dlhšie ako tri mesiace, členský štát môže vyžadovať novú dohodu o hosťovaní na vykonávanie výskumu v tomto členskom štáte. V každom prípade sa v súvislosti s príslušným členským štátom musia splniť podmienky stanovené v článku 6 a 7.

4.   Ak príslušné právne predpisy stanovujú požiadavku víza alebo povolenia na pobyt pre mobilitu, toto vízum alebo povolenie sa udelí včas v lehote, ktorá nebráni vykonávaniu výskumu, pričom príslušným orgánom zostane dostatočný čas na spracovanie žiadostí.

5.   Členské štáty nevyžadujú, aby výskumní pracovníci opustili ich územie s cieľom predložiť žiadosti o víza alebo o udelenie povolenia na pobyt.

KAPITOLA V

POSTUP A TRANSPARENTNOSŤ

Článok 14

Žiadosti o prijatie

1.   Členské štáty určia, či žiadosti o udelenie povolenia na pobyt má podať výskumný pracovník alebo príslušná výskumná organizácia.

2.   Žiadosť sa posúdi a preskúma, keď má príslušný štátny príslušník tretej krajiny pobyt mimo územia členských štátov, do ktorých chce byť prijatý.

3.   Členské štáty môžu, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, prijať predloženú žiadosť, keď je už príslušný štátny príslušník tretej krajiny na ich území.

4.   Príslušný členský štát poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý predložil žiadosť a ktorý spĺňa podmienky článku 6 a 7, všetky možnosti na získanie potrebných víz.

Článok 15

Procedurálne záruky

1.   Príslušné orgány členských štátov rozhodnú o skompletizovanej žiadosti čo najskôr a podľa potreby stanovia zrýchlené postupy.

2.   Ak sú informácie poskytnuté na podloženie žiadosti nedostatočné, môže sa posúdenie žiadosti odložiť a príslušné orgány informujú žiadateľa o všetkých ďalších informáciách, ktoré potrebujú.

3.   Každé rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o udelenie povolenia na pobyt, sa oznámi príslušnému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s postupmi oznamovania podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. V oznámení sa stanovia možné dostupné postupy nápravy a lehota, v ktorej možno konať.

4.   Ak je žiadosť zamietnutá alebo ak je povolenie na pobyt udelené v súlade s touto smernicou zrušené, má príslušná osoba právo podať opravný prostriedok na orgáne príslušného členského štátu.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 16

Správy

Pravidelne a prvýkrát najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhne potrebné zmeny a doplnenia.

Článok 17

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 12. októbra 2005.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 18

Odchylne od ustanovení uvedených v kapitole III členské štáty nie sú povinné udeľovať po uplynutí dátumu uvedeného v článku 17 ods. 1 povolenia v súlade s touto smernicou vo forme povolení na pobyt na obdobie do dvoch rokov.

Článok 19

Nič v tejto smernici nemá vplyv na právo Írska zachovať si dojednania spoločnej oblasti cestovania uvedené v protokole pripojeného Amsterdamskou zmluvou k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva o uplatňovaní určitých aspektov článku 14 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre Spojené kráľovstvo a Írsko.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Luxemburgu 12. októbra 2005.

Za Radu

predseda

C.CLARKE


(1)  Stanovisko z 12. apríla 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 60.

(3)  Ú. v. EÚ C 71, 22.3.2005, s. 6.

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES z 27. júna 2002, ktoré sa týka šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006) (Ú. v. ES L 232, 29.8.2002, s. 1). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 786/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 7).

(5)  Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.

(6)  Pozri stranu 26 tohto úradného vestníka.

(7)  Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.

(8)  Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 (Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 1.


Top