31997L0067

Smernica Európskeho parlamentu A Rady 97/67/ES

z 15. decembra 1997

o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 57 ods. 2, 66 a 100a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na posudok Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na posudok Výboru regiónov [3],

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo dňa 22. januára 1993 o Zelenej knihe o rozvoji jednotného trhu poštových služieb [4],

so zreteľom na uznesenie Rady zo dňa 7. februára 1994 o rozvoji poštových služieb spoločenstva [5],

súlade s postupom, stanoveným v článku 189b zmluvy, z hľadiska spoločného návrhu, schváleného Zmierovacím výborom dňa 7. novembra 1997 [6],

(1) keďže je potrebné prijať opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh v súlade s článkom 7a zmluvy; keďže tento trh predstavuje oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu;

(2) keďže je preukázaná dôležitosť vytvorenia vnútorného trhu v odvetví poštových služieb pre hospodársku a sociálnu súdržnosť spoločenstva, pričom poštové služby sú podstatným nástrojom komunikácie a obchodu;

(3) keďže 11. júna 1992 Komisia predložila Zelený dokument o rozvoji jednotného trhu poštových služieb a 2. júna 1993 Oznámenie o smerniciach pre rozvoj poštových služieb spoločenstva;

(4) keďže Komisia viedla rozsiahlu verejnú diskusiu o aspektoch poštových služieb, ktoré sú v záujme spoločenstva a strany, zainteresované v poštových službách, oznámili svoje zistenia Komisii;

(5) keďže súčasný rozsah univerzálnych poštových služieb a podmienky ich poskytovania sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišujú; keďže je predovšetkým kvalita poskytovaných služieb v členských štátoch veľmi rozdielna;

(6) keďže medzinárodné poštové spojenie nie vždy spĺňa očakávania užívateľov a európskych štátnych príslušníkov a kvalita poskytovaných služieb v rámci medzinárodných poštových služieb spoločenstva je v súčasnosti nedostatočná;

(7) keďže rozdiely, zistené v odvetví poštových služieb, majú značný dosah na tie odvetvia činnosti, ktoré sú závislé predovšetkým od poštových služieb, a účinne bránia pokroku smerom k vnútornej súdržnosti spoločenstva, pričom regióny, ktoré nemajú k dispozícii poštové služby dostatočne vysokej kvality, sa považujú za znevýhodnené z hľadiska listovej služby a distribúcie tovaru;

(8) keďže sú potrebné opatrenia na zabezpečenie postupnej a riadenej liberalizácie trhu a primeranej rovnováhy pri jej uplatňovaní s cieľom zaručiť poskytovanie služieb zdarma v samotnom sektore poštových služieb v celom spoločenstve pri dodržaní povinností a práv poskytovateľov univerzálnych služieb;

(9) keďže sú preto potrebné opatrenia na úrovni spoločenstva pre zabezpečenie harmonizácie podmienok v odvetví poštových služieb, pričom je potrebné urobiť následné opatrenia na vytvorenie spoločných pravidiel;

(10) keďže v súlade so zásadou subsidiarity, je potrebné prijať súbor všeobecných zásad na úrovni spoločenstva, pričom výber presných postupov má byť záležitosťou členských štátov, ktoré majú mať voľnosť pri výbere systému, ktorý je najlepšie prispôsobený ich podmienkam;

(11) keďže je podstatné zaručiť na úrovni spoločenstva univerzálnu poštovú službu, obsahujúcu minimálny rozsah služieb určenej kvality, ktoré majú byť poskytované v členských štátoch za prijateľné ceny v prospech všetkých užívateľov, bez ohľadu na ich zemepisnú polohu v spoločenstve;

(12) keďže cieľom univerzálnych služieb je ponúknuť všetkým užívateľom jednoduchý prístup k poštovej sieti predovšetkým vytvorením dostatočného počtu prístupových miest a zabezpečením uspokojivých podmienok vzhľadom na frekvenciu vyberania a zásielok; keďže poskytovanie univerzálnych služieb musí spĺňať základnú potrebu zabezpečenia kontinuity prevádzky a súčasne musí naďalej zodpovedať potrebám užívateľov a zabezpečiť im spravodlivé zaobchádzanie bez diskriminácie;

(13) keďže univerzálne služby musia zabezpečovať vnútroštátne aj medzinárodné služby;

(14) keďže užívateľom univerzálnych služieb musia byť poskytované primerané informácie o rozsahu ponúkaných služieb, podmienkach ich dodávania a využívania, kvalite poskytovaných služieb a sadzbách;

(15) keďže ustanovenia tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie univerzálnych služieb platia bez toho, aby boli dotknuté práva prevádzkovateľov univerzálnych služieb individuálne dojednávať zmluvy so zákazníkmi;

(16) keďže sa zdá, že udržanie rozsahu týchto služieb, ktoré môžu byť vyhradené, v súlade s pravidlami zmluvy a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie týchto pravidiel pri súťaži, je oprávnené na základe zabezpečenia prevádzky univerzálnych služieb za finančne vyrovnaných podmienok; keďže proces liberalizácie nemá obmedziť nepretržité dodávanie určitých služieb zdarma, ktoré zaviedli členské štáty pre nevidiace a čiastočne vidiace osoby;

(17) keďže korešpondencia, vážiaca 350 gramov a viac predstavuje menej ako 2 % objemu listov a menej ako 3 % prijatých zásielok verejných prevádzkovateľov; keďže cenové kritériá (päťnásobok základnej sadzby) lepšie umožnia rozlišovať medzi vyhradenou službou a expresnou službou, ktorá je liberalizovaná;

(18) keďže vzhľadom na skutočnosť, že podstatný rozdiel medzi expresnou poštou a univerzálnymi poštovými službami spočíva v pridanej hodnote (bez ohľadu na to, akú má formu), ktorú vytvárajú expresné služby a vnímajú zákazníci, najúčinnejším spôsobom určenia vnímanej nadhodnoty je posúdenie osobitnej ceny, ktorú sú zákazníci ochotní zaplatiť, čím však nie je dotknutý cenový limit vyhradenej oblasti, ktorý treba dodržiavať;

(19) keďže je primerané umožniť, na dočasnom základe, priame zásielky a medzinárodné zásielky, aby bolo možné naďalej uplatňovať výhrady cenových a hmotnostných limitov; keďže je potrebné, ako ďalšie opatrenia k dokončeniu vnútorného trhu poštových služieb, aby Európsky parlament a Rada rozhodli o ďalšej postupnej riadenej liberalizácii poštového trhu, predovšetkým z hľadiska liberalizácie medzinárodnej a priamej pošty, a o ďalšom prehodnotení cenových a hmotnostných limitov, a to do 1. januára 2000, na základe návrhu Komisie, vyplývajúceho z hodnotenia tohto odvetvia;

(20) keďže na účely verejného poriadku a verejnej bezpečnosti môžu mať členské štáty oprávnený záujem na tom, aby jednému alebo viacerým nimi určeným subjektom bolo priznané právo umiestniť na verejnej ceste poštové schránky pre prijímanie pošty; keďže z rovnakých dôvodov majú právo menovať subjekt alebo subjekty zodpovedné za vydávanie poštových známok identifikujúcich krajinu pôvodu a subjekty zodpovedné za poskytovanie služieb doporučených zásielok používaných v priebehu súdnych a správnych konaní v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi; keďže môžu taktiež označovať členstvo v Európskej únii použitím symbolu 12 hviezdičiek;

(21) keďže nové služby (služby značne vzdialené od konvenčných služieb) a výmena dokumentov nie sú súčasťou univerzálnych služieb, a teda neexistuje dôvod, aby boli vyhradené pre poskytovateľov univerzálnych služieb; keďže sa táto skutočnosť vzťahuje rovnako na vlastné poskytovanie služieb (poskytovanie poštových služieb fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je odosielateľom pošty alebo vyzdvihovanie a smerovanie tejto korešpondencie treťou osobou, ktorá koná výlučne v mene tejto osoby), čo nepatrí do kategórie služieb;

(22) keďže členské štáty majú pomocou vhodných schvaľovacích postupov na svojom území regulovať poskytovanie poštových služieb, ktoré nie sú vyhradené pre poskytovateľov univerzálnych služieb; keďže tieto postupy musia byť transparentné, nediskriminačné, primerané a založené na objektívnych kritériách;

(23) keďže členské štáty majú mať možnosť viazať poskytovanie povolení na povinnosť univerzálnych služieb alebo na platenie príspevkov do kompenzačného fondu, ktorého účelom je nahradiť poskytovateľom univerzálnych služieb náklady na poskytovanie služieb, predstavujúcich neúmerné finančné zaťaženie; keďže členské štáty nemajú poskytovanie povolení viazať na povinnosť, aby povolené činnosti neporušovali exkluzívne alebo osobitné práva, poskytnuté poskytovateľom univerzálnych služieb v súvislosti s vyhradenými službami; keďže možno zaviesť systém identifikácie priamych zásielok na účel dozoru v prípade liberalizácie priamej pošty;

(24) keďže bude potrebné prijať opatrenia na harmonizáciu schvaľovacích postupov, stanovených členskými štátmi, ktorými sa riadi komerčné poskytovanie nevyhradených služieb verejnosti;

(25) keďže v prípade potreby, je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie prehľadnosti a nediskriminačného charakteru podmienok, ktorými sa riadi prístup k verejnej poštovej sieti v členských štátoch;

(26) keďže s cieľom zabezpečiť primerané riadenie medzinárodných služieb a vyhnúť sa skresľovaniu pravidiel súťaže, sadzby, uplatňované pri univerzálnych službách, majú byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a zodpovedať nákladom;

(27) keďže odmeňovanie za poskytovanie medzinárodných poštových služieb v rámci spoločenstva bez toho, aby boli dotknuté minimálne povinnosti, vyplývajúce zo zákonov Svetovej poštovej únie, by malo pokrývať náklady na doručovanie, ktoré vzniknú poskytovateľovi univerzálnych služieb v cieľovej krajine; keďže toto odmeňovanie by malo poskytovať aj stimul pre zvýšenie alebo udržanie kvality medzinárodných služieb pomocou cieľov zameraných na kvalitu služieb; keďže by táto skutočnosť mala odôvodňovať vhodné systémy primeraného krytia nákladov, ktoré sa predovšetkým vzťahujú na kvalitu poskytovaných služieb;

(28) keďže je potrebné viesť osobitné účtovníctvo pre vyhradené služby a nevyhradené služby s cieľom zaviesť prehľadnosť skutočných nákladov na rôzne služby a zabezpečiť, aby dotácie, ktoré poskytuje vyhradené odvetvie nevyhradenému odvetviu, nemali nepriaznivý vplyv na podmienky súťaže v nevyhradenom odvetví;

(29) keďže s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zásad, uvedených v troch predchádzajúcich častiach, by poskytovatelia univerzálnych služieb mali v primeranej lehote zaviesť systémy nákladového účtovníctva, ktoré možno nezávisle overovať, a pomocou ktorých sa náklady môžu čo najpresnejšie priradiť službám na základe transparentných postupov; keďže takéto požiadavky možno splniť napríklad zavedením zásady úplne rozdelenej kalkulácie; keďže takéto systémy nákladového účtovníctva nemožno vyžadovať za okolností, keď existujú skutočné podmienky otvorenej súťaže;

(30) keďže je potrebné brať do úvahy záujmy užívateľov, ktorí majú právo na služby vysokej kvality; keďže z toho vyplýva, že treba vynaložiť všetko úsilie na zlepšenie a zvýšenie kvality služieb poskytovaných na úrovni spoločenstva; keďže takéto zvýšenie kvality vyžaduje, aby členské štáty stanovili normy, ktoré majú dosiahnuť alebo prekročiť poskytovatelia univerzálnych služieb pri službách, ktoré sú súčasťou univerzálnych služieb;

(31) keďže kvalita služieb, ktorú očakávajú užívatelia, predstavuje podstatný aspekt poskytovaných služieb; keďže normy hodnotenia kvality služieb a informácie o dosiahnutej úrovni kvality musia byť uverejňované v záujme užívateľov; keďže je potrebné mať k dispozícii jednotné normy kvality služieb a spoločné metódy merania, aby bolo možné hodnotiť približovanie kvality služieb v rámci spoločenstva;

(32) keďže členské štáty musia stanoviť národné kvalitatívne normy, ktoré sú zhodné s normami spoločenstva, keďže v prípade medzinárodných služieb poskytovaných v rámci spoločenstva, ktoré vyžadujú spoločné úsilie aspoň dvoch poskytovateľov univerzálnych služieb z dvoch rôznych členských štátov, musia byť kvalitatívne normy stanovené na úrovni spoločenstva;

(33) keďže súlad s týmito normami musí byť nezávisle overovaný v pravidelných intervaloch a na jednotnom základe; keďže užívatelia musia mať právo na informácie o výsledkoch tohto overovania a členské štáty majú zabezpečiť, aby boli prijaté opatrenia na nápravu v prípadoch, keď výsledky ukážu, že normy nie sú splnené;

(34) keďže sa smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv [7] vzťahuje na prevádzkovateľov poštových služieb;

(35) keďže potreba zvýšenia kvality služieb znamená, že spory sa musia riešiť rýchlo a účinne; keďže okrem foriem právneho odškodnenia, ktoré existujú podľa vnútroštátneho práva a práva spoločenstva; je potrebné zaviesť postup riešenia sťažností, ktorý má byť transparentný, jednoduchý a finančne nenáročný a má umožňovať účasť príslušných strán;

(36) keďže pokrok v prepojení poštových sietí a záujmy užívateľov vyžadujú podporu technickej normalizácie; keďže technická normalizácia je nenahraditeľná pre podporu spolupráce medzi národnými sieťami a účinných univerzálnych služieb v rámci spoločenstva;

(37) keďže nariadenia o európskej harmonizácii stanovujú, že špecializovanými činnosťami technickej štandardizácie má byť poverený Európsky výbor pre normalizáciu;

(38) keďže je potrebné založiť komisiu pre vykonávanie tejto smernice, predovšetkým v súvislosti s budúcou prácou na rozvoji opatrení, ktoré sa vzťahujú na kvalitu medzinárodných služieb v rámci spoločenstva a technickú normalizáciu;

(39) keďže s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie univerzálnych služieb a nerušenej súťaže v nevyhradenom odvetví, je dôležité oddeliť funkciu riadiaceho orgánu na jednej strane a prevádzkovateľa na strane druhej; keďže žiadny prevádzkovateľ poštových služieb nemôže byť zároveň sudcom aj zainteresovanou stranou; keďže úlohou členského štátu je definovať štatút jedného alebo viacerých riadiacich orgánov, ktoré možno vybrať zo štátnych orgánov alebo nezávislých subjektov menovaných na tento účel;

(40) keďže bude potrebné vyhodnotiť účinky zjednotených podmienok fungovania vnútorného trhu poštových služieb; keďže Komisia z tohto dôvodu predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice vrátane príslušných informácií o rozvoji odvetvia, predovšetkým čo sa týka ekonomických a sociálnych aspektov, zamestnanosti a technických aspektov, ako aj o kvalite služieb, a to tri roky odo dňa jeho nadobudnutia účinnosti, v každom prípade však nie neskôr ako 31. decembra 2000;

(41) keďže sa táto smernica nevzťahuje na uplatňovanie pravidiel zmluvy a predovšetkým pravidiel súťaže a voľného poskytovania služieb;

(42) keďže nič nemôže zabrániť členským štátom v ďalšom uplatňovaní alebo zavádzaní opatrení pre odvetvie poštových služieb, ktoré sú liberálnejšie ako služby stanovené touto smernicou, ani táto smernica nespochybní uplatňovanie opatrení, ktoré sa prijali s cieľom jej vykonávania, pričom takéto opatrenia musia byť v každom prípade v súlade so zmluvou;

(43) keďže je vhodné, aby sa táto smernica uplatňovala do 31. decembra 2004, ak Európsky parlament a Rada nerozhodnú inak na základe návrhu Komisie;

(44) keďže sa táto smernica nevzťahuje na žiadnu činnosť mimo rámca práva spoločenstva, ako sú činnosti uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii, a v žiadnom prípade na činnosti, ktoré sa týkajú verejnej bezpečnosti, obrany, štátnej bezpečnosti (včítane hospodárskeho blahobytu štátu, ak sa tieto činnosti týkajú záležitostí štátnej bezpečnosti) a činnosti štátu v oblasti trestného práva;

(45) keďže táto smernica v prípade podnikov, ktoré nie sú zriadené v spoločenstve, nebráni prijatiu opatrení, ktoré sú v súlade s právom spoločenstva a existujúcimi medzinárodnými záväzkami, ktoré majú zabezpečiť štátnym príslušníkom členských štátov podobné zaobchádzanie v tretích krajinách; keďže podniky v rámci spoločenstva majú mať v tretích krajinách prospech z tohto zaobchádzania a účinného prístupu, porovnateľného so zaobchádzaním a prístupom na trh, ktorý majú štátni príslušníci daných krajín v kontexte spoločenstva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

Článok 1

Táto smernica stanovuje spoločné pravidlá, ktoré sa týkajú:

- poskytovania univerzálnych poštových služieb v rámci spoločenstva,

- kritérií určujúcich služby, ktoré môže byť vyhradené pre poskytovateľov univerzálnych služieb, a podmienok, ktorými sa spravuje poskytovanie nevyhradených služieb,

- sadzobných zásad a prehľadnosti účtovníctva pri poskytovaní univerzálnych služieb,

- stanovenia noriem kvality pre poskytovanie univerzálnych služieb a vytvorenia systému zabezpečenia súladu s týmito normami,

- harmonizácie technických noriem,

- vytvorenia nezávislých národných riadiacich orgánov.

Článok 2

Na účely tejto smernice platia nasledovné definície:

1. poštové služby: zahŕňajú vyberanie, triedenie, prepravu a doručovanie poštových zásielok;

2. verejná poštová sieť: systém organizácie a zdrojov všetkých druhov, ktoré používajú poskytovatelia univerzálnych služieb, predovšetkým na účely:

- vyberania poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje povinnosť univerzálnych služieb, z prístupových miest na celom území,

- smerovanie a manipulácia so zásielkami z prístupového miesta poštovej siete do distribučného strediska,

- distribúcia na adresy, uvedené na zásielkach;

3. prístupové miesta: fyzické zariadenia vrátane poštových schránok určených pre verejnosť buď na verejnej ceste, alebo v priestoroch poskytovateľa univerzálnych služieb, kde môžu zákazníci uložiť poštové zásielky vo verejnej poštovej sieti;

4. vyberanie: prevádzka vyberania poštových zásielok, uložených na prístupových miestach;

5. distribúcia: proces od rozdeľovania v distribučnom stredisku až po doručenie poštových zásielok adresátom;

6. poštová zásielka: zásielka adresovaná v konečnej podobe, v ktorej ju má prepraviť poskytovateľ univerzálnych služieb. Okrem korešpondencie tieto zásielky zahŕňajú napríklad aj knihy, katalógy, noviny, periodickú tlač a poštové balíky, ktoré obsahujú tovar s komerčnou hodnotou alebo bez nej;

7. písomnosť: oznámenie v písomnej forme na akomkoľvek druhu fyzického média, ktoré sa má dopraviť a doručiť na adresu, uvedenú odosielateľom na samotnom oznámení alebo na obálke. Knihy, katalógy, noviny a periodická tlač sa nepovažujú za korešpondenciu;

8. priama zásielka: oznámenie, ktoré pozostáva výlučne z reklamného, marketingového alebo propagačného materiálu a obsahuje rovnakú správu, okrem mena adresáta, adresy a identifikačného čísla, ako aj ďalších modifikácií, ktoré nemenia charakter správy, pričom sa tento materiál posiela značnému počtu adresátov a má sa dopraviť a doručiť na adresu, uvedenú odosielateľom na samotnom oznámení alebo na obálke. Národný riadiaci orgán vymedzí pojem "značný počet adresátov" v rámci každého členského štátu a uverejní príslušnú definíciu. Účty, faktúry, finančné výkazy a iné neidentické správy sa nepovažujú za priamu poštu. Oznámenie, ktoré je kombináciou priamej pošty s inými prvkami v tej istej obálke, sa nepovažuje za priamu poštu. Priama pošta zahŕňa medzinárodné aj domáce priame zásielky;

9. doporučená zásielka: služba, ktorá za paušálny poplatok poskytuje záruku proti riziku straty, krádeže alebo poškodenia a dôkaz pre odosielateľa, podľa potreby na jeho žiadosť, o podaní poštovej zásielky a/alebo jej doručení adresátovi;

10. cenný list: služba, ktorou sa poštová zásielka poisťuje pre prípad straty, krádeže alebo poškodenia do hodnoty, uvedenej odosielateľom;

11. medzinárodné zásielky: zásielka z iného členského štátu alebo do iného členského štátu, alebo z tretej krajiny, alebo do tretej krajiny;

12. výmena dokumentov: poskytovanie prostriedkov, vrátane poskytovania priestorov ad hoc (len na tento účel), ako aj preprava treťou osobou, ktoré umožňuje samodoručenie vzájomnou výmenou poštových zásielok medzi užívateľmi, ktorí si predplatili túto službu;

13. poskytovateľ univerzálnych služieb: verejný alebo súkromný subjekt, ktorý poskytuje univerzálne poštové služby alebo ich časť v rámci členského štátu, názov ktorého bol oznámený Komisii v súlade s článkom 4;

14. povolenie: znamená akékoľvek povolenie, ktoré vymedzuje práva a povinnosti, špecifické pre odvetvie poštových služieb a umožňuje podnikom poskytovať poštové služby a v prípade potreby zriaďovať a/alebo prevádzkovať poštové siete pre poskytovanie takýchto služieb, vo forme "všeobecného povolenia" alebo "individuálneho povolenia", vymedzeného nižšie:

- "všeobecné povolenie" znamená povolenie bez ohľadu na to, či je regulované "triednou licenciou" alebo všeobecným právnym predpisom a bez ohľadu na to, či takýto predpis vyžaduje registračné alebo deklaračné konanie, ktoré nevyžaduje, aby daný podnik získal jednoznačné rozhodnutie od národného riadiaceho orgánu pred výkonom práv, vyplývajúcich z tohto povolenia,

- "individuálne povolenie" znamená povolenie, ktoré udeľuje národný riadiaci orgán a ktoré dáva podniku špecifické práva alebo podriaďuje prevádzku tohto podniku špecifickým povinnostiam, ktoré v prípade potreby dopĺňajú všeobecné povolenie, ak podnik nesmie vykonávať dané práva dovtedy, kým nezíska rozhodnutie národného riadiaceho orgánu;

15. konečné poplatky: odmena poskytovateľom univerzálnych služieb za distribúciu prichádzajúcich medzinárodných zásielok, ktoré pozostávajú z poštových zásielok z iného členského štátu alebo z tretej krajiny;

16. odosielateľ: fyzická alebo právnická osoba, zodpovedná za odoslanie poštových zásielok;

17. užívatelia: akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má prospech z poskytovania univerzálnych služieb ako odosielateľ alebo adresát;

18. národný riadiaci orgán: orgán alebo orgány v každom členskom štáte, ktorý (ktoré) tento členský štát poverí, medzi iným, riadiacou funkciou, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

19. podstatné požiadavky: všeobecné neekonomické dôvody, ktoré môžu prinútiť členský štát stanoviť podmienky poskytovania poštových služieb. Medzi tieto dôvody patrí dôvernosť korešpondencie, bezpečnosť siete v súvislosti s prepravou nebezpečného tovaru a v odôvodnených prípadoch ochranou dát, ochranou životného prostredia a regionálnym plánovaním.

Ochrana dát môže zahŕňať ochranu osobných údajov, dôvernosť prenášaných alebo skladovaných informácií a ochranu súkromia.

KAPITOLA 2

Univerzálne služby

Článok 3

1. Členské štáty zabezpečia, aby mali užívatelia právo na univerzálne služby, medzi ktoré patrí trvalé poskytovanie poštových služieb stanovenej kvality na všetkých miestach na ich území za prijateľné ceny pre všetkých užívateľov.

2. V tejto súvislosti prijmú členské štáty opatrenia, ktorými zabezpečia, aby hustota kontaktných miest a prístupových miest zodpovedala potrebám užívateľov.

3. Členské štáty podniknú opatrenia, ktorými zabezpečia, že poskytovateľ (poskytovatelia) univerzálnych služieb bude (budú) zaručovať každý pracovný deň a najmenej päť dní v týždni, okrem okolností a zemepisných podmienok, ktoré národné riadiace orgány považujú za výnimočné, minimálne:

- jedno vyberanie,

- jedno doručenie do domu alebo priestorov každej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo, odchyľujúc sa od týchto podmienok, podľa podmienok, ktoré zváži národný riadiaci orgán, jedno doručenie do príslušných zariadení.

Akákoľvek výnimka alebo odchýlka, ktorú udelí národný riadiaci orgán podľa tohto odseku, sa musí oznámiť Komisii a všetkým národným riadiacim orgánom.

4. Každý členský štát prijme opatrenia, ktorými zabezpečí, aby univerzálne služby zahŕňali minimálne nasledovné služby:

- vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu poštových zásielok do dvoch kilogramov,

- vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu poštových balíkov do desiatich kilogramov,

- služby spojené s doporučenými zásielkami a poistenými zásielkami.

5. Národné riadiace orgány môžu pri univerzálnych službách zvýšiť hmotnostný limit pre poštové balíky na akúkoľvek hmotnosť, ktorá nepresahuje 20 kilogramov, a taktiež môžu stanoviť osobitné postupy doručovania takýchto balíkov do domu.

Bez ohľadu na hmotnosť poštových balíkov pri univerzálnych službách, zriadených daných členským štátom, členské štáty zabezpečia, aby poštové balíky z iných členských štátov, ktoré vážia do 20 kilogramov, boli doručené v rámci ich územia.

6. Minimálne a maximálne rozmery poštových zásielok predstavujú rozmery, stanovené Dohovorom a Dohodou o poštových balíkoch, ktoré prijala Svetová poštová únia.

7. Univerzálne služby, uvedené v tomto článku, zahŕňajú národné aj medzinárodné služby.

Článok 4

Každý členský štát zabezpečí, aby bolo zaručené poskytovanie univerzálnych služieb a oznámi Komisii opatrenia, ktoré podnikol pre splnenie tejto povinnosti a predovšetkým totožnosť poskytovateľa (poskytovateľov) univerzálnych služieb. Každý členský štát v súlade s právom spoločenstva určí povinnosti a práva, priznané poskytovateľovi (poskytovateľom) univerzálnych služieb, a uverejní ich.

Článok 5

1. Každý členský štát podnikne opatrenia, ktorými zabezpečí, aby poskytovanie univerzálnych služieb spĺňalo nasledovné požiadavky:

- má ponúkať služby, ktoré zaručujú súlad s podstatnými požiadavkami,

- má ponúkať užívateľom rovnaké služby za porovnateľných podmienok,

- má byť k dispozícii bez akejkoľvek formy diskriminácie, predovšetkým bez diskriminácie vyplývajúcej z politických, náboženských alebo ideologických príčin,

- nemá sa prerušiť ani zastaviť, okrem prípadov vyššej moci,

- má sa rozvíjať v súlade s technickým, hospodárskym a sociálnym prostredím a potrebami užívateľov.

2. Ustanovenia odseku 1 nevylučujú opatrenia, ktoré urobia členské štáty v súlade s požiadavkami, týkajúcimi sa verejného záujmu, uznaného zmluvou, najmä v jej článkoch 36 a 56, ktoré sa okrem iného vzťahujú na verejnú morálku, verejnú bezpečnosť, vrátane vyšetrovania trestných činov, a verejný poriadok.

Článok 6

Členské štáty podniknú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby užívatelia pravidelne dostávali od poskytovateľa (poskytovateľov) univerzálnych služieb dostatočne podrobné a aktuálne informácie o určitých charakteristikách ponúkaných univerzálnych služieb s osobitným dôrazom na všeobecné podmienky prístupu k týmto službám, ako aj na úroveň cien a kvality. Tieto informácie treba uverejniť vhodným spôsobom.

Členské štáty do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice oznámia Komisii, ako budú sprístupnené informácie, ktoré majú byť uverejnené podľa prvého pododseku. Každú nasledujúcu modifikáciu treba oznámiť Komisii pri prvej príležitosti.

KAPITOLA 3

Harmonizácia služieb, ktoré môžu byť vyhradené

Článok 7

1. V rozsahu potrebnom na zabezpečenie spravovania univerzálnych služieb, medzi služby, ktoré môže každý členský štát vyhradiť pre poskytovateľa (poskytovateľov) univerzálnych služieb, patrí vyberanie, rozdeľovanie, preprava a doručovanie vnútroštátnej korešpondencie, či už ide o zrýchlené doručovanie, alebo nie, cena ktorých je menšia ako päťnásobok verejnej sadzby za korešpondenciu v prvej hmotnostnej triede najrýchlejšej štandardnej kategórie v prípade, že takáto kategória existuje, za predpokladu, že táto korešpondencia váži menej ako 350 gramov. V prípade poštových služieb poskytovaných zdarma nevidiacim a čiastočne vidiacim osobám, možno povoliť výnimky z hmotnosti a cenové obmedzenia.

2. V rozsahu potrebnom na zabezpečenie spravovania univerzálnych služieb, môžu byť medzinárodné zásielky a priama pošta naďalej vyhradené v rámci cenových a hmotnostných limitov uvedených v odseku 1.

3. Ako ďalšie opatrenie smerom k dokončeniu vnútorného trhu poštových služieb, Európsky parlament a Rada do 1. januára 2000, bez dotknutia kompetencie Komisie, rozhodnú o ďalšej postupnej a riadenej liberalizácii trhu poštových služieb, predovšetkým vzhľadom na liberalizáciu medzinárodných zásielok a priamej pošty, ako aj ďalšie hodnotenie cenových a hmotnostných limitov, s účinnosťou od 1. januára 2003, pričom budú brať do úvahy rozvoj, a to predovšetkým hospodársky, sociálny a technický rozvoj, ku ktorému došlo do tohto dňa, a taktiež budú brať do úvahy finančnú rovnováhu poskytovateľa (poskytovateľov) univerzálnych služieb vzhľadom na ďalšie sledovanie plnenia cieľov tejto smernice.

Takéto rozhodnutia budú vychádzať z návrhu Komisie, ktorý má byť predložený na prejednávanie do konca roku 1998, na základe hodnotenia tohto odvetvia. Na žiadosť Komisie poskytnú členské štáty informácie potrebné na dokončenie hodnotenia.

4. Výmena dokumentov nesmie byť vyhradená.

Článok 8

Ustanovenia článku 7 nemajú vplyv na právo členských štátov organizovať umiestňovanie poštových schránok na verejnej ceste, vydávanie poštových známok a službu doporučených zásielok, používanú v priebehu súdneho alebo správneho konania v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

KAPITOLA 4

Podmienky poskytovania nevyhradených služieb a prístup k sieti

Článok 9

1. Pre nevyhradené služby, ktoré sa nachádzajú mimo rámca univerzálnych služieb, uvedených v článku 3, môžu členské štáty zaviesť všeobecné povolenia v rozsahu, potrebnom na zabezpečenie súladu s podstatnými požiadavkami.

2. Pre nevyhradené služby, ktoré sa nachádzajú v rámci univerzálnych služieb, uvedených v článku 3, môžu členské štáty zaviesť schvaľovacie konanie vrátane individuálnych povolení, a to v rozsahu, potrebnom na zabezpečenie súladu s podstatnými požiadavkami a ochrany univerzálnych služieb.

Pre poskytovanie povolení sa môžu:

- podľa potreby stanoviť povinnosti, vyplývajúce z univerzálnych služieb,

- v prípade potreby stanoviť požiadavky, týkajúce sa kvality, dostupnosti a vykonávania príslušných služieb,

- stanoviť povinnosť nezasahovať do exkluzívnych alebo osobitných práv na vyhradené poštové služby podľa článku 7 ods. 1 a 2, poskytnutých poskytovateľovi (poskytovateľom) univerzálnych služieb.

3. Postupy, popísané v odseku 1 a 2, majú byť transparentné, nediskriminačné, primerané a založené na objektívnych kritériách. Členské štáty musia zabezpečiť, aby dôvody celkového alebo čiastočného odmietnutia povolenia boli oznámené žiadateľovi a musia stanoviť odvolacie konanie.

4. Na účely zabezpečenia ochrany univerzálnych služieb v prípade, že členský štát zistí, že povinnosti, vyplývajúce z univerzálnych služieb, určených touto smernicou, predstavujú neprimeranú finančnú záťaž pre poskytovateľa univerzálnych služieb, môže zriadiť kompenzačný fond, ktorý na tento účel spravuje orgán nezávislý od príjemcu alebo príjemcov finančných prostriedkov. V tomto prípade môže pre poskytnutie povolenia stanoviť povinnosť finančného príspevku do tohto fondu. Členský štát musí zabezpečiť, aby pri zriaďovaní kompenzačného fondu a určovaní výšky finančných príspevkov bola dodržaná zásada prehľadnosti, nediskriminácie a primeranosti. Týmto spôsobom možno financovať len služby uvedené v článku 3.

5. Členské štáty môžu zabezpečiť systém identifikácie priamych zásielok, ktorý umožní dozor na týmito službami v prípade ich liberalizácie.

Článok 10

1. Európsky parlament a Rada, konajúc na návrh Komisie a na základe článku 57 ods. 2, 66 a 100a zmluvy prijmú opatrenia, potrebné pre harmonizáciu postupov, uvedených v článku 9, ktorými sa riadi komerčné poskytovanie nevyhradených poštových služieb verejnosti.

2. Opatrenia pre harmonizáciu, uvedené v odseku 1, sa predovšetkým týkajú kritérií a postupov, ktoré má dodržiavať prevádzkovateľ poštových služieb, spôsobu uverejňovania týchto kritérií, ako aj odvolacích postupov.

Článok 11

Európsky parlament a Rada, konajúc na návrh Komisie a na základe článku 57 ods. 2, 66 a 100a zmluvy prijmú také harmonizačné opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, aby poskytovateľ (poskytovatelia) univerzálnych služieb mal/-i prístup k verejnej poštovej sieti za podmienok, ktoré sú transparentné a nediskriminačné.

KAPITOLA 5

Sadzobné zásady a prehľadnosť účtovníctva

Článok 12

Členské štáty podniknú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sadzby za každú službu, ktorá je súčasťou poskytovania univerzálnych služieb, boli v súlade s nasledovnými zásadami:

- ceny musia byť prijateľné, pričom musia byť také, aby poskytované služby boli dostupné všetkým užívateľom,

- ceny musia pokrývať náklady; členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že na ich území budú uplatňované jednotné sadzby,

- uplatňovanie jednotnej sadzby nevylučuje právo poskytovateľa (poskytovateľov) univerzálnych služieb uzatvárať so zákazníkmi individuálne zmluvy o cenách,

- sadzby musia byť prehľadné a nediskriminačné.

Článok 13

1. Na účely zabezpečenia medzinárodného poskytovania univerzálnych služieb, členské štáty môžu svojich poskytovateľov univerzálnych služieb podporovať v tom, aby vo svojich zmluvách o konečných poplatkoch za medzinárodné zásielky v rámci spoločenstva zabezpečili dodržiavanie nasledovných zásad:

- konečné poplatky sa určia podľa nákladov na spracovanie a doručovanie prichádzajúcich medzinárodných zásielok,

- úroveň odmeňovania sa má vzťahovať na dosiahnutú kvalitu služieb,

- konečné poplatky majú byť transparentné a nediskriminačné.

2. Vykonávanie týchto zásad môže zahŕňať dočasné dohody, ktorých cieľom je vyhnúť sa zbytočnému narušeniu trhov poštových služieb alebo nepriaznivým dôsledkom pre hospodárskych prevádzkovateľov za predpokladu, že existuje dohoda medzi prevádzkovateľmi, ktorí sa zaoberajú odosielaním a prijímaním; takéto dohody však treba obmedziť na minimum, potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

Článok 14

1. Členské štáty urobia opatrenia, ktorými zabezpečia, aby do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice bolo účtovníctvo poskytovateľov univerzálnych služieb vedené v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2. Poskytovatelia univerzálnych služieb musia v rámci svojich vnútorných systémov účtovníctva viesť oddelené účtovníctvo pre každú zo služieb vo vyhradenom odvetví na jednej strane a pre nevyhradené služby na strane druhej. V účtovníctve pre nevyhradené služby sa má presne rozlišovať medzi službami, ktoré sú súčasťou univerzálnych služieb a ostatnými službami. Takéto vnútorné systémy účtovníctva majú fungovať na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad nákladového účtovníctva.

3. Systémy účtovníctva, uvedené v odseku 2, majú, bez dotknutia odseku 4, vymedziť náklady na každú vyhradenú respektíve nevyhradenú službu nasledovným spôsobom:

a) náklady, ktoré možno priamo priradiť k určitej službe, majú byť k tejto službe priradené;

b) spoločné náklady, teda náklady, ktoré nemožno priamo priradiť k určitej službe, sa majú priraďovať nasledovne:

i) kedykoľvek je to možné, spoločné náklady sa majú priraďovať na základe priamej analýzy pôvodu samotných nákladov;

ii) ak priama analýza nie je možná, kategórie spoločných nákladov sa majú priraďovať na základe nepriamej súvislosti s inou nákladovou kategóriou alebo skupinou nákladových kategórií, pri ktorej (ktorých) je priraďovanie nákladov možné; nepriama súvislosť má byť založená na porovnateľnej štruktúre nákladov;

iii) ak nemožno nájsť priame ani nepriame spôsoby priraďovania nákladov, nákladová kategória sa priradí na základe všeobecného prideľovacieho koeficientu, vypočítaného ako pomer všetkých výdavkov, priamo alebo nepriamo pridelených ku každej vyhradenej službe na jednej strane a k ostatným službám na strane druhej.

4. Iné systémy nákladového účtovníctva možno uplatňovať len vtedy, ak sú v súlade s odsekom 2 a ak ich schválil národný riadiaci orgán. Pred ich uplatnením je potrebné informovať Komisiu.

5. Národné riadiace orgány zabezpečia, aby súlad s jedným zo systémov nákladového účtovníctva, ktoré sú popísané v odseku 3 a 4, overil príslušný orgán, ktorý nie je závislý od poskytovateľa univerzálnych služieb. Členské štáty zabezpečia pravidelné uverejňovanie správy, týkajúcej sa tohto súladu.

6. Národný riadiaci orgán má mať k dispozícii primerane podrobné informácie o systémoch nákladového účtovníctva, ktoré uplatňuje poskytovateľ univerzálnych služieb a na požiadanie odovzdať takéto informácie Komisii.

7. Podrobné účtovné údaje, vyplývajúce z týchto systémov, budú poskytnuté národnému riadiacemu orgánu a Komisii na požiadanie, pričom je potrebné zachovať dôvernosť týchto údajov.

8. Ak si daný členský štát nevyhradil žiadnu zo služieb, ktoré sa dajú vyhradiť podľa článku 7, a nezriadil kompenzačný fond pre poskytovanie univerzálnych služieb, čo povoľuje článok 9 ods. 4, a ak národný riadiaci orgán súhlasí s tým, že žiadni určení poskytovatelia univerzálnych služieb v tomto členskom štáte nedostávajú štátnu dotáciu, či už v skrytej podobe, alebo inak, národný riadiaci orgán môže rozhodnúť o neuplatňovaní požiadaviek, uvedených v odseku 2, 3, 4, 5, 6 a 7 tohto článku. Národný riadiaci orgán informuje Komisiu o všetkých takýchto rozhodnutiach.

Článok 15

Je potrebné zostaviť finančné účtovníctvo všetkých poskytovateľov univerzálnych služieb, dať ho overiť nezávislým audítorom a uverejniť pre obchodné podniky v súlade s právnymi predpismi spoločenstva a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

KAPITOLA 6

Kvalita služieb

Článok 16

Členské štáty zabezpečia, aby boli stanovené a uverejnené kvalitatívne normy služieb, vzťahujúce sa na univerzálne služby, s cieľom zaručiť poštové služby dobrej kvality.

Kvalitatívne normy sa majú predovšetkým zamerať na lehoty, pravidelnosť a spoľahlivosť služieb.

Tieto normy stanovia:

- členské štáty v prípade vnútroštátnych služieb,

- Európsky parlament a Rada v prípade medzinárodných služieb v rámci spoločenstva (pozri prílohu). Tieto normy možno ďalej prispôsobiť technickému pokroku alebo rozvoju trhu v súlade s postupom, uvedeným v článku 21.

Nezávislý monitoring výkonu robia aspoň raz ročne vonkajšie orgány, ktoré nie sú žiadnym spôsobom spojené s poskytovateľmi univerzálnych služieb, a to za normalizovaných podmienok, ktoré budú stanovené v súlade s postupom, uvedeným v článku 21 a o ktorom sa uverejňujú správy aspoň raz ročne.

Článok 17

Členské štáty stanovia kvalitatívne normy pre vnútroštátnu poštu a zabezpečia, aby boli v súlade s normami, stanovenými pre zahraničné služby v rámci spoločenstva.

Členské štáty informujú Komisiu o svojich kvalitatívnych normách pre vnútroštátne služby, ktorá ich uverejní rovnakým spôsobom ako normy pre zahraničné služby v rámci spoločenstva, uvedené v článku 18.

Národné riadiace orgány zabezpečia, aby bolo nezávislé monitorovanie výkonu realizované v súlade so štvrtým pododsekom článku 16, aby boli výsledky odôvodnené a aby sa v prípade potreby vykonali nápravné opatrenia.

Článok 18

1. Kvalitatívne normy pre zahraničné služby v rámci spoločenstva sú uvedené v prílohe, v súlade s článkom 16.

2. Ak tak vyžadujú výnimočné situácie s ohľadom na infraštruktúru alebo geografiu, národné riadiace orgány môžu stanoviť výnimky z kvalitatívnych noriem, uvedených v prílohe. V prípade, keď národné riadiace orgány stanovia výnimky týmto spôsobom, bezodkladne informujú Komisiu. Komisia predloží výročnú správu o oznámeniach, získaných počas predchádzajúcich 12 mesiacov, výboru, zriadenému podľa článku 21, pre jeho informáciu.

3. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev akékoľvek úpravy kvalitatívnych noriem pre zahraničné služby v rámci spoločenstva a podniknú opatrenia na zabezpečenie pravidelného nezávislého monitorovania a uverejňovania úrovní výkonu, ktoré budú potvrdzovať súlad s týmito normami a dosiahnutý pokrok. Národné riadiace orgány zabezpečia, aby boli v prípade potreby prijaté opatrenia na nápravu.

Článok 19

Členské štáty zabezpečia vypracovanie transparentných, jednoduchých a finančne nenáročných postupov riešenia sťažností užívateľov, predovšetkým v prípade straty, krádeže, poškodenia alebo nesúladu s kvalitatívnymi normami služieb.

Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby tieto postupy umožňovali spravodlivé a rýchle vyriešenie sporov a v prípade záruky vytvorenie systému náhrady a/alebo kompenzácie.

Bez toho, aby boli dotknuté možnosti odvolania podľa vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov spoločenstva, členské štáty zabezpečia, aby užívatelia, ktorí konajú samostatne alebo v prípadoch, povolených vnútroštátnymi právnymi predpismi, spoločne s organizáciami, zastupujúcimi záujmy užívateľov a/alebo spotrebiteľov, mohli začať pred príslušným národným orgánom konanie v prípadoch, keď sťažnosti užívateľov proti poskytovateľovi univerzálnych služieb neboli uspokojivo vyriešené.

V súlade s článkom 16, členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia univerzálnych služieb spolu s výročnou správou o monitorovaní ich výkonu uverejňovali aj informácie o počte sťažností a spôsob, akým boli riešené.

KAPITOLA 7

Harmonizácia technických noriem

Článok 20

Harmonizácia technických noriem má pokračovať, pričom treba brať do úvahy predovšetkým záujmy užívateľov.

Európsky výbor pre normalizáciu bude poverený vypracovaním technických noriem, platných pre odvetvie poštových služieb, na základe získaných údajov a podľa zásad, uvedených v smernici Rady 83/189/EHS z 28. marca 1983, ktorá stanovuje postup poskytovania informácií v oblasti technických noriem a nariadení [8].

Pri tejto práci treba brať do úvahy harmonizačné opatrenia prijaté na medzinárodnej úrovni a predovšetkým opatrenia, o ktorých rozhodla Svetová poštová únia.

Platné normy budú uverejňované raz ročne v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia univerzálnych služieb používali tieto normy, uverejnené v úradnom vestníku, primerane v záujme užívateľov a predovšetkým pri poskytovaní informácií, uvedených v článku 6.

Výbor uvedený v článku 21 bude informovaný o rozhovoroch v Európskom výbore pre normalizáciu a o pokroku, ktorý tento orgán dosiahol v tejto oblasti.

KAPITOLA 8

Výbor

Článok 21

Komisii pomáha výbor, zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie. Výbor stanoví vlastný rokovací poriadok.

Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré treba prijať. Výbor vyjadrí svoje stanovisko k návrhu v lehote, ktorú môže stanoviť predseda podľa naliehavosti danej záležitosti. Stanovisko vyjadrí väčšina uvedená v článku 148 ods. 2 zmluvy v prípade rozhodnutí o návrhu Komisie, ktoré má prijať Rada. Hlasy zástupcov členských štátov vo výbore sa vážia spôsobom, stanoveným v tomto článku. Predseda nehlasuje.

Komisia prijme navrhované opatrenia vtedy, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

Ak navrhované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, alebo ak nie je vyjadrené žiadne stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh o opatreniach, ktoré treba urobiť.

Rada koná na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny.

Ak Rada nekonala po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa oznámenia Rade, Komisia prijme navrhované opatrenia.

KAPITOLA 9

Národný riadiaci orgán

Článok 22

Každý členský štát určí jeden alebo viaceré národné riadiace orgány pre odvetvie poštových služieb, ktoré sú právne oddelené a prevádzkovo nezávislé od prevádzkovateľov poštových služieb.

Členské štáty oznámia Komisii, ktoré národné riadiace orgány určili pre vykonávanie úloh, vyplývajúcich z tejto smernice.

Hlavnou úlohou národných riadiacich orgánov je zabezpečenie súladu s povinnosťami, vyplývajúcimi z tejto smernice. Taktiež im môže byť uložená povinnosť zabezpečiť súlad s pravidlami súťaže v odvetví poštových služieb.

KAPITOLA 10

Záverečné ustanovenia

Článok 23

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7 ods. 3, tri roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, najneskôr však do 31. decembra 2000, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice vrátane príslušných informácií o rozvoji v danom odvetví, predovšetkým čo sa týka ekonomických a sociálnych aspektov, zamestnanosti a technických aspektov, ako aj kvality služieb.

K správe budú v prípade potreby priložené návrhy Európskeho parlamentu a Rady.

Článok 24

Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti smernice. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.

Článok 25

Smernica nadobúda účinnosť 20. deň od jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 26

1. Smernica nebráni žiadnemu členskému štátu pri vykonávaní a zavádzaní opatrení, ktoré sú liberálnejšie ako opatrenia, uvedené v tejto smernici. Takéto opatrenia musia byť v súlade so zmluvou.

2. Ak uplynie účinnosť tejto smernice, opatrenia prijaté členskými štátmi na jej vykonanie, možno zachovať v rozsahu, v ktorom sú v súlade so zmluvou.

Článok 27

Ustanovenia tejto smernice, s výnimkou článku 26, platia do 31. decembra 2004, ak nebude rozhodnuté inak podľa článku 7 ods. 3.

Článok 28

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 15. decembra 1997

Za Európsky parlament

predseda

J. M. Gil-robles

Za Radu

predseda

J.-C. Juncker

[1] Ú. v. ES C 322, 2.12.1995, s. 22 aÚ. v. ES C 300, 10.10.1996, s. 22.

[2] Ú. v. ES C 174, 17.6.1996, s. 41.

[3] Ú. v. ES C 337, 11.11.1996, s. 28.

[4] Ú. v. ES C 42, 15.2.1993, s. 240.

[5] Ú. v. ES C 48, 16. 2.1994, s. 3.

[6] Stanovisko Európskeho parlamentu zo dňa 9. mája 1996 (Ú. v. ES C 152, 27.5.1996, s. 20), spoločné stanovisko Rady zo dňa 29. apríla 1997 (Ú. v. ES C 188, 19.6.1997, s. 9) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo dňa 16. septembra 1997 (Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 34); rozhodnutie Európskeho parlamentu zo dňa 19. novembra 1997 a rozhodnutie Rady zo dňa 1. decembra 1997.

[7] Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29.

[8] Ú. v. ES L 109, 26.4.1983, s. 8. Smernica naposledy zmenená rozhodnutím Komise 96/139/ES (Ú. v. ES L 32, 10.2.1996, s. 31).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Kvalitatívne normy pre zahraničné zásielky v rámci spoločenstva

Kvalitatívne normy pre zahraničné zásielky v rámci spoločenstva budú v každej krajine stanovené vo vzťahu k lehote na smerovanie zásielok zo začiatočného miesta na koncové miesto [1], pre poštové zásielky najrýchlejšej normalizovanej kategórie podľa vzorca D + n, kde D je dátum podania [2] a n počet pracovných dní, ktoré uplynú od tohto dňa do doručenia adresátovi.

Kvalitatívne normy pre zahraničné zásielky v rámci spoločenstva |

Lehota | Cieľ |

D + 3 | 85 % zásielok |

D + 5 | 97 % zásielok |

Tieto normy musia byť dosiahnuté nielen pre prepravu v rámci spoločenstva ako celok, ale aj pre každý dvojstranný tok medzi dvomi členskými štátmi.

[1] Smerovanie zásielok zo začiatočného miesta na koncové miesto sa meria od prístupového miesta k sieti do miesta doručenia adresátovi.

[2] Dátumom podania, ktorý se má použiť, sa rozumie deň, keď je zásielka podaná, za predpokladu, že k podaniu dôjde pred posledným oznámeným časom zberu z príslušného prístupového miesta do siete. Ak dôjde k podaniu po tejto lehote, rozumie se dátumom podania, ktorý se má použiť, deň nasledujúci po zbere.

--------------------------------------------------