Smernica Komisie

z 1. augusta 1989,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/535/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa metód vzorkovania a analýzy hnojív

(89/519/EHS)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 76/116/EHS z 18. decembra 1975 o aproximácií právnych predpisov členských štátov o hnojivách [1], naposledy zmenenú a doplnenú smernicou Rady 89/284/EHS [2], a najmä na jej článok 9 ods. 2,

keďže smernica 89/284/EHS doplňuje a pozmeňuje smernicu 76/116/EHS vzhľadom na obsah vápnika, horčíka, sodíka a síry v hnojivách;

keďže smernica Komisie 77/535/EHS [3], naposledy zmenená a doplnená smernicou 87/566/EHS [4], zavádza úradné kontroly hnojív EHS na účely overenia kvality a zloženia hnojív s požiadavkami danými predpismi spoločenstva; keďže daná smernica by sa mala doplniť, aby sa mohli kontrolovať aj tie hnojivá, na ktoré sa vzťahuje smernica Komisie 89/284/EHS; keďže je nutné metódy 5.1, 5.2, 5.3 a 5.4 nahradiť inými; keďže by sa všeobecné ustanovenia týkajúce sa všetkých metód analýzy hnojív mali doplniť ku všeobecným poznámkam v prílohe II;

keďže opatrenia uvedené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Výboru na prispôsobenie smerníc o odstraňovaní technických prekážok v obchode s hnojivami technickému pokroku,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Všeobecné ustanovenia týkajúce sa metód analýzy hnojív uvedených v prílohe I tejto smernice sa dopĺňajú ku všeobecným poznámkam prílohy II smernice 77/535/EHS.

2. Metódy 8.1 až 8.10 v prílohe II ku tejto smernici sa pripájajú k prílohe II smernice 77/535/EHS.

3. Medy 5.1 až 5.4 uvedené v prílohe II ku smernici 77/535/EHS sa zrušujú.

Článok 2

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. septembra 1990 a budú o tom ihneď informovať Komisiu.

Opatrenia prijaté podľa prvej zarážky budú vyslovene odkazovať na túto smernicu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou.

Článok 3

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 1. augusta 1989

Za Komisiu

Martin Bangemann

podpredseda

[1] Ú. v. ES L 24, 30.1.1976, s. 21.

[2] Ú. v. ES L 111, 22.4.1989, s. 34.

[3] Ú. v. ES L 213, 22.8.1977 s 1.

[4] Ú. v. ES L 342, 4.12.1987, s. 32.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

"VŠEOBECNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA METÓD ANALÝZ HNOJÍV

1. Reagencie

Kým nie je ináč určené v analytickej metóde, všetky reagencie používané pri analýze hnojív musia byť čistoty pre analýzu (p. a. čistoty). Keď sa analyzujú hnojivá na účely stanovenia stopových prvkov, čistota reagentov sa musí overiť prevedením slepého pokusu. V závislosti na výsledok slepého pokusu môže byť užitočné urobiť ďalšie prečistenie používaných reagentov.

2. Voda

V metódach analýzy hnojív pre jednotlivé opatrenia postupov, akými sú rozpúšťanie, zriedenie, oplachovanie alebo umývanie, sa niekedy neuvádza druh rozpúšťadla alebo riedidla. V takých prípadoch sa používa voda. Voda používaná v analytických postupoch musí byť odmineralizovaná alebo destilovaná. V špeciálnych prípadoch, čo sa uvádza v analytickom postupe, musí byť voda prečistená špeciálnym čistiacim postupom.

3. Laboratórne zariadenia a laboratórne prístroje

Čo sa týka bežných laboratórnych zariadení používaných v kontrolných laboratóriách, podľa uvedených metód analýz hnojív sa tieto zariadenia používajú len na konkrétne analýzy alebo na špeciálne účely. Zariadenia a prístroje musia byť úplne čisté, hlavne v prípadoch, keď ide o stanovenie nízkych koncentrácii. Pracovníci laboratória musia stanoviť presnosť ciachovaného laboratórneho skla."

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

"Metódy 8

DRUHOTNÉ ŽIVINY

Metóda 8.1

EXTRAKČNÝ POSTUP CELKOVÉHO VÁPNIKA, CELKOVÉHO HORČÍKA, CELKOVÉHO SODÍKA A CELKOVEJ SÍRY VO FORME SÍRANOV

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument popisuje metódu extrakcie celkového vápnika, celkového horčíka a celkového sodíka a pre extrakciu celkovej síry prítomnej vo forme síranov. Postup umožňuje použiť ten istý extrakt na stanovenie každej požadovanej živiny.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda sa používa na hnojivá EHS, pri ktorých sa v smernici Rady 89/284/EHS [1] uvádza obsah celkového vápnika, celkového horčíka, celkového sodíka a celkovej síry vo forme síranov.

3. PRINCÍP METÓDY

Uvedené prvky sa do roztoku prevedú varom v prostredí zriedenej kyseliny chlorovodíkovej.

4. REAGENCIE

4.1. Zriedená kyselina chlorovodíková:

Jeden objem chlorovodíkovej kyseliny (d = 1,18) sa zriedi jedným objemom vody.

5. LABORATÓRNE ZARIADENIA

Elektrická vyhrievacia platňa s reguláciou teploty

6. PRÍPRAVA VZORKY

Pozri metódu 1 v smernici Komisie 77/535/EHS.

7. POSTUP

7.1. Analyzované vzorky

Vápnik, horčík, sodík a síra vo forme síranov sa vylúhujú z 5 g vzorky, odváženej na presnosť 1 mg.

Keď však hnojivo obsahuje viac ako 15 % síry (S), resp. 37,5 % SO3, a viac ako 18,8 % vápnika (Ca), resp. 26,3 % CaO, na vylúhovanie vápnika a síry sa použije vzorka hmotnosti 1 g, odvážená s presnosťou 1 mg. Odvážená vzorka sa vloží do 600 ml kadičky.

7.2. Príprava analyzovaného roztoku

Po pridaní 400 ml vody sa pridá 50 ml roztok zriedenej kyseliny chlorovodíkovej (4.1). V prípade, že vzorka hnojiva obsahuje väčšie množstvo uhličitanov, kyselina sa pridáva postupne v malých dávkach. Obsah kadičky sa privedie do varu a varí sa počas 30 minút. Nechá sa vychladnúť za občasného premiešavania. Roztok sa kvantitatívne zleje do 500 ml odmernej banky. Objem sa doplní vodou a premieša sa. Prefiltruje sa cez suchý filter do suchej banky. Prvý podiel filtrátu sa vyhodí. Takto získaný filtrát musí byť úplne číry. V prípade, keď sa filtrát nespracúva ihneď, banku treba zazátkovať.

Metóda 8.2

EXTRAKCIA CELKOVEJ SÍRY PRÍTOMNEJ V HNOJIVE V RÔZNYCH FORMÁCH

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument definuje postup extrakcie celkovej síry prítomnej v hnojive v elementárnej a/alebo v iných chemických formách.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda sa vzťahuje na hnojivá EHS, pri ktorých sa v smernici Rady 89/284/EHS uvádza obsah celkovej síry prítomnej v rôznych formách (elementárna síra, tiosírany, siričitany, sírany).

3. PRINCÍP METÓDY

Elementárna síra sa v zásaditom prostredí prevedie na polysulfidy a tiosírany, ktoré sa spolu s prítomnými siričitanmi oxidujú s peroxidom vodíka. Týmto spôsobom sa rôzne formy síry prevedú na sírany, ktoré sa stanovia vo forme zrazeniny síranu bárnatého (metóda 8.9).

4. REAGENCIE

4.1. Zriedená kyselina chlorovodíková:

Jeden objem chlorovodíkovej kyseliny (d = 1,18) sa zriedi s jedným objemom vody.

4.2. Roztok hydroxidu sodného, NaOH, minimálne 30 % roztok (d = 1,33).

4.3. Roztok peroxidu vodíka, 30 % hmotnostných.

4.4. Vodný roztok chloridu bárnatého BaCl2.2H2O; 122 g/1.

5. LABORATÓRNE ZARIADENIA

Elektrická výhrevná platňa s reguláciou teploty.

6. PRÍPRAVA VZORKY

Pozri metódu 1.

7. POSTUP

7.1. Analyzovaná vzorka

S presnosťou 1 mg sa naváži také množstvo hnojiva, ktoré obsahuje 80 – 350 mg síry (S) alebo 200 – 875 mg SO3.

V prípade obsahu síry (S) menej ako 15 % sa navažuje 2,5 g hnojiva. Odvážená vzorka sa vloží do 400 ml kadičky.

7.2. Oxidácia

Do kadičky sa vleje 20 ml roztoku hydroxidu sodného (4.2) a 20 ml vody. Kadička sa zakryje hodinovým sklíčkom. Na elektrickej výhrevnej doske (5.1) sa uvedie do varu a varí sa 5 minút. Potom sa odloží z platne. Prúdom horúcej vody sa zohrieva síra prilepená na stenách kadičky a varí sa počas 20 minút. Potom sa nechá vychladnúť.

Peroxid vodíka (4.3) sa dávkuje v 2 ml dávkach, až kým reakcia prebieha. Vo všeobecnosti sa použije 6 až 8 dávok peroxidu. Oxidácia sa nechá prebiehať počas 1 hodiny a potom sa uvedie do varu a varí sa 30 minút. Potom sa obsah kadičky nechá vychladnúť.

7.3. Príprava analyzovaného roztoku

Prileje sa do kadičky cca 50 ml vody a 50 ml roztoku kyseliny chlorovodíkovej (4.1).

- V prípade, že obsah síry (S) je menší ako 5 %:

obsah kadičky sa sfiltruje do 600 ml kadičky. Zvyšok na filtri sa niekoľkokrát premyje studenou vodou. Po premytí sa skontroluje neprítomnosť síry v posledných vytekajúcich kvapkách filtrátu, pomocou roztoku chloridu bárnatého (4.4). Filtrát musí byť úplne číry. Sírany sa stanovia v celom objeme filtrátu podľa metódy 8.9.

- V prípade, že obsah síry (S) je väčší ako 5 %:

kvantitatívne sa prenesie obsah kadičky do 250 ml odmernej banky. Objem sa doplní po rysku vodou a premieša sa. Filtruje sa cez suchý filter do suchej banky; získaný filtrát musí byť úplne číry. Banka s filtrátom sa zazátkuje, keď sa roztok nepoužije ihneď. Obsah síranov sa stanoví v alikvotnom podiele získaného filtrátu. Sírany sa stanovia vyzrážaním síranu bárnatého (pozri. metódy 8.9).

Metóda 8.3

EXTRAKCIA VODOROZPUSTNÉHO VÁPNIKA, HORČÍKA, SODÍKA A SÍRY (VO FORME SÍRANOV)

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument definuje postup extrakcie vodorozpustného vápnika, horčíka, sodíka a síry (vo forme síranov), pri ktorom sa jeden a ten istý extrakt použije na stanovenie jednotlivých živín.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Metóda sa používa len na tie hnojivá, pre ktoré sa v smernici Rady 89/284/EHS uvádzajú obsahy vodorozpustného vápnika, horčíka, sodíka a síry (vo forme síranov).

3. PRINCÍP METÓDY

Živiny sa prevedú do roztoku varom vo vadnom prostredí.

4. REAGENCIE

Destilovaná a demineralizovaná voda, rovnakej kvality.

5. LABORATÓRNE ZARIADENIA

Elektrická výhrevná doska s reguláciou teploty.

6. PRÍPRAVA VZORKY

Pozri metódu 1.

7. POSTUP

7.1. Analyzovaná vzorka

a) V prípadoch, keď hnojivo vôbec neobsahuje síru alebo keď obsahuje nie viac ako 3 % síry, (S) t. j. 7,5 % SO3, a súčasne neobsahuje viac ako 4 % vápnika (Ca), t. j. 5,6 % CaO, sa navažuje 5 g hnojiva s presnosťou 1 mg.

b) V prípadoch, keď hnojivo obsahuje viac ako 3 % síry (S) a viac ako 4 % vápnika (Ca), navažuje sa 1 g hnojiva s presnosťou 1 mg.

Odvážená vzorka sa prenesie do 600 ml kadičky.

7.2. PRÍPRAVA EXTRAKTU

Do kadičky sa naleje cca 400 ml vody a varí sa počas 30 minút. Nechá sa vychladnúť počas občasného premiešavania. Potom sa kvantitatívne zleje do 500 ml odmernej banky. Objem sa doplní vodou a premieša sa.

Obsah banky sa prefiltruje cez suchý filter do suchej zbernej banky. Prvý podiel filtrátu sa vyhodí. Filtrát musí byť úplne číry.

Ak sa filtrát nepoužije ihneď, treba banku zazátkovať.

Metóda 8.4.

EXTRAKCIA VODOROZPUSTNEJ SÍRY Z HNOJÍV, KDE SÍRA JE PRÍTOMNÁ V RÔZNYCH FORMÁCH

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument definuje postup extrakcie vodorozpustnej síry z hnojív, v ktorých sa síra nachádza v rôznych formách.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda sa používa na hnojivá, v ktorých sa v smernici Rady 89/284/EHS udáva obsah vodorozpustnej síry.

3. PRINCÍP METÓDY

Síra sa rozpustí v studenej vode a prevedie sa oxidáciou peroxidu vodíka v zásaditom prostredí na sírany.

4. REAGENCIE

4.1. Zriedená kyselina chlorovodíková:

Jeden objem chlorovodíkovej kyseliny (d = 1,18) sa zriedi s jedným objemom vody.

4.2. Roztok hydroxidu sodného, s min. koncentráciou 30 % NaOH (d = 1,33).

4.3. Roztok peroxidu vodíka, 30 % hmotnostných.

5. LABORATÓRNE ZARIADENIA

5.1. 500 ml odmerná Stohmannova banka.

5.2. Rotačná trepačka, 30 – 40 otáčok za minútu.

5.3. Elektrická výhrevná platňa s reguláciou teploty

6. PRÍPRAVA VZORKY

Pozri metódu 1.

7. POSTUP

7.1. Analyzovaná vzorka

a) V prípade hnojív obsahujúcich maximálne 3 % síry (S), t. j. 7,5 % SO3, spolu s maximálne 4 % vápnika (Ca), t. j. 5,6 % CaO, sa odváži 5 g hnojiva s presnosťou 1 mg na účely analýzy.

b) V prípadoch, keď hnojivo obsahuje viac ako 3 % síry (S) spolu sa viac ako 4 % vápnika (Ca), z hnojiva sa naváži 1 g s presnosťou 1 mg.

Odvážené hnojivo sa prenesie do 500 ml banky (5.1).

7.2. Príprava analyzovaného roztoku.

Do banky sa vleje 400 ml vody. Zazátkuje sa. Pretrepáva sa počas 30 minút. Doplní sa objem vodou a premieša sa. Prefiltruje sa cez suchý filter do suchej zbernej banky. Banka sa zazátkuje, ak sa filter hneď nespracúva.

7.3. Oxidácia alikvotnej časti

Odoberie sa alikvotná časť extraktu, nie viac ako 50 ml, obsahujúca 20 – 100 mg síry (S).

Objem sa doplní do 50 ml vodou, ak to je potrebné. Potom sa pridajú 3 ml roztoku hydroxidu sodného (4.2) a 2 ml roztoku peroxidu sodíka (4.3). Po zakrytí hodinovým sklíčkom sa nechá mierne variť 1 hodinu na elektrickej výhrevnej platí (5.3). Peroxid vodíka sa pridáva v dávkach 1 ml dovtedy, kým reakcia prebieha (maximálne sa pridáva 5 ml).

Potom sa nechá vychladnúť. Hodinové sklíčko sa zo spodku opláchne destilovanou vodou do kadičky. Potom sa pridá cca 20 ml zriedenej kyseliny chlorovodíkovej (4.1). Doplní sa na cca 300 ml vodou.

Obsah síranov sa stanoví v celom zoxidovanom roztoku podľa metódy 8.9.

Metóda 8.5

EXTRAKCIA A STANOVENIE ELEMENTÁRNEJ SÍRY

UPOZORNENIE

Táto metóda používa sírouhlík (CS2). Preto treba urobiť špeciálne bezpečnostné opatrenia, týkajúce sa hlavne:

- uchovávania sírouhlíka,

- používania ochranných pracovných pomôcok pre personál,

- dodržiavania pracovnej hygieny,

- ochrany pred požiarmi a výbuchmi,

- zaobchádzanie s reagentom.

Táto metóda vyžaduje laboratórne zdatný a skúsený personál a vhodné vybavenie laboratória

1. ROZSAH METÓDY

Táto metóda definuje postup extrakcie a stanovenia elementárnej síry v hnojivách.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda sa použije na hnojivá EHS, pri ktorých sa podľa smernice Rady 89/284/EHS udáva obsah celkovej síry v elementárnej forme.

3. PRINCÍP METÓDY

Po odstránení rozpustných zlúčenín sa elementárna síra extrahuje sírouhlíkom. Síra sa stanovuje gravimetrickou metódou.

4. REAGENCIE

Sírouhlík

5. LABORATÓRNE ZARIADENIA

5.1. 100 ml extrakčné banky so sklenenými zátkami.

5.2. Soxhletova aparatúra s vhodnou filtračnou jednotkou.

5.3. Rotačná vákuová odparka.

5.4. Elektrická pec s nastaviteľnou teplotou 90 ± 2 °C.

5.5. Porcelánové Petriho misky s priemerom 5 – 7 cm a výškou nie väčšou ako 5 cm.

5.6. Elektrická výhrevná platňa s reguláciou teploty.

6. PRÍPRAVA VZORKY

Pozri metódu 1.

7. POSTUP

7.1. Analyzovaná vzorka

Odváži sa 5 až 10 g vzorky hnojiva s presnosťou 1 mg a prenesie sa do patróny Soxhletovej aparatúry (5.2).

7.2. Extrakcia síry

Dôkladne sa s horúcou vodou premyje obsah, aby sa odstránili všetky rozpustné zlúčeniny. Potom sa vysuší v peci pri 90 °C (5.4) minimálne počas 1 hodiny. Filter sa vloží do Soxhletovej aparatúry (5.2).

Do banky (5.1) sa vloží niekoľko sklenených varných kamienkov a odváži sa (P0). Potom sa pridá 50 ml sírouhlíka (4.1).

Aparatúra sa zloží a elementárna síra sa nechá extrahovať 6 hodín. Po vypnutí ohrevu a po vychladení sa banka odpojí. Banka sa pripojí na rotačnú vákuovú odparku (5.3) a odparuje sa dovtedy, až sa obsah banky premení na špongiovitú hmotu.

Obsah banky sa suší v sušiarni pri 90 °C (5.4) do konštantnej hmotnosti (P1). Sušenie trvá cca 1 hodinu.

7.3. Určenie čistoty elementárnej síry

Niektoré zlúčeniny sa mohli vyextrahovať spolu s elementárnou sírou počas extrakcie so sírouhlíkom. Čistota elementárnej síry sa určí nasledujúcim postupom:

Obsah banky sa dôkladne zhomogenizuje a naváži sa 2 – 3 g s presnosťou 1 mg (n). Prenesie sa do Petriho misky (5.5) a odváži sa miska s naváženým obsahom (P2). Položí sa na horúcu platňu (5.6) vyhriatu na teplotu nepresahujúcu 220 °C (aby nedošlo k horeniu síry). Sublimácia síry sa robí počas 3 – 4 hodín, až do konštantnej hmotnosti (P3).

Poznámka:

Pre niektoré hnojivá nie je potrebné určovať čistotu síry, a teda krok 7.3 možno vynechať.

8. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Obsah elementárnej síry (S) v hnojive sa vyjadruje v percentách nasledujúcimi vzťahmi:

nečistá S (%) v hnojive =

P

- P

× 100

čistota vyextrahovanej síry v (%) =

P

- P

× 100

čistá S (%) v hnojive =

P

- P

P

- P

× 100

Kde:

m = hmotnosť vzorky hnojiva g),

P0 = hmotnosť Soxhletovej banky g),

P1 = hmotnosť Soxhletovej banky a nečistej síry po sušení g),

n = hmotnosť vzorky nečistej síry g), ktorá sa prečistí,

P2 = hmotnosť Petriho misky g),

P3 = hmotnosť Petriho misky po sublimácii síry g).

Metóda 8.6

MANGANOMETRICÉ STANOVENIE VYEXTRAHOVANÉHO VÁPNIKA VYZRÁŽANÍM DO FORMY ŠŤAVELANU

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument definuje postup stanovenia vápnika v extrakte hnojív.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda sa používa na hnojivá EHS, pre ktoré smernica Rady 89/284/EHS udáva obsah celkového a/alebo vodorozpustného vápnika.

3. PRINCÍP METÓDY

V alikvotnej časti extraktu sa vápnik vyzráža vo forme šťavelanu, ktorý sa stanoví titračne s manganistanom draselným.

4. REAGENCIE

4.1. Zriedený roztok kyseliny chlorovodíkovej:

Jeden objem kyseliny chlorovodíkovej (d = 1,18) sa zriedi s jedným objemom vody.

4.2. Zriedená kyselina sírová; 1:10:

Jeden objem kyseliny sírovej (d = 1,84) sa zriedi s 10 objemami vody.

4.3. Zriedený roztok amoniaku, 1:1:

Jeden objem amoniaku (d = 0,88) sa zriedi s jedným objemom vody.

4.4. Nasýtený roztok šťavelanu amónneho [(NH4)2C2O4.H2O] pri izbovej teplote (cca 40 g/l).

4.5. Roztok kyseliny citrónovej, 30 % (m/v).

4.6. Roztok chloridu amónneho, 5 % (m/v).

4.7. 0,1 % (m/v) roztok bromothymolovej modrej v etylalkohole 95 %.

4.8. 0,04 % (m/v) roztok bromokrezolovej zelenej v etylalkohole 95 %.

4.9. Štandardný roztok manganistanu draselného o koncentrácii 0,02 M.

5. LABORATÓRNE ZARIADENIA

5.1. Filtračné kelímky s fritou o porozite 5 – 20 μ.

5.2. Vodný kúpeľ

6. PRÍPRAVA ANALYZOVANEJ ALIKVOTNEJ ČASTI EXTRAKTU

Pipetou sa odoberie taký alikvotný podiel z extraktu získaného metódou 8.1 alebo 8.3, ktorý obsahuje 15 – 50 mg Ca (= 21 – 70 mg CaO). Tento objem sa označí ako v2. Preleje sa do 400 ml kadičky. Keď je potrebné, tak sa roztok neutralizuje s niekoľkými kvapkami amoniakálneho roztoku (4.3), až sa indikátor (4.7) sfarbí zo zelenej na modrú.

Pridá sa 1 ml roztoku kyseliny citrónovej (4.5) a 5 ml roztoku chloridu amónneho (4.6)

7. VYZRÁŽANIE ŠŤAVELANU VÁPENATÉHO

Prileje sa cca 100 ml vody a zohreje sa do varu. Pridá sa 8 – 10 kvapiek roztoku indikátora (4.8) a pomaly sa dávkuje 50 ml horúceho roztoku šťavelanu amónneho (4.4). Keď sa začne tvoriť zrazenina, pridaním niekoľkých kvapiek kyseliny chlorovodíkovej (4.1) sa reakčná zmes zriedi. Veľmi pomaly sa zmes zneutralizuje roztokom amoniaku (4.3) počas stáleho premiešavania zmesi. Konečné pH má byť 4.4 až 4.6. Indikátor (4.8) sa zmení zo zelenej farby na modrú. Potom sa kadička vloží na 30 minút do vodného kúpeľa s vriacou vodou (5.2).

Kadička sa vyberie z vodného kúpeľa, nechá sa stáť počas 1 hodiny a prefiltruje sa cez kelímok (5.1).

8. TITRÁCIA ŠŤAVELANU

Kadička aj kelímok sa oplachujú, až sa nadbytočný šťavelan amónny úplne neodstráni (jeho prítomnosť možno kontrolovať neprítomnosťou chloridov v oplachovacej vode). Potom sa kelímok vloží do 400 ml kadičky a zrazenina sa rozpustí v 50 ml horúcej kyseliny sírovej (4.2). Pridá sa voda do kadičky, aby celkový objem bol cca 100 ml. Ohreje sa na 70 – 80 °C a titruje sa roztokom manganistanu (4.9) po kvapkách, až kým ružová farba vydrží jednu minútu. Tento objem sa označí n.

9. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Obsah vápnika (Ca) v hnojive sa vypočíta takto:

Ca (%) = n × 0,02004 ×

×

v

× m

kde:

n = objem roztoku manganistanu draselného (ml),

m = hmotnosť analyzovanej vzorky (g),

v2 = alikvotný podiel extraktu (ml),

v1 = objem extrakčného roztoku (ml),

t = molarita roztoku manganistanu draselného (M),

.

Metóda 8.7

STANOVVENIE HORČÍKA METÓDOU ATÓMOVEJ ABSORPČNEJ SPEKTROMETRIE

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument definuje postup stanovenia horčíka v extraktoch hnojív.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda sa používa na tie extrakty hnojivá EHS, ktoré sa získali metódami 8.1 a 8.3. Táto metóda sa použije na hnojivá, v ktorých sa udáva celkový obsah horčíka a/alebo vodorozpustného horčíka; nevzťahuje sa na nasledujúce hnojivá:

Sú to hnojivá z prílohy ku smernici týkajúcej sa druhotných živín (89/284/EHS):

typ 4 (kieserit),

typ 5 (síran horečnatý) a

typ 7 (kieserit so síranom horečnatým).

Na tieto hnojivá sa používa metóda 8.8.

Táto metóda sa aplikuje na všetky extrakty hnojív obsahujúce prvky v takých koncentráciách, ktoré môžu interferovať komplexometrické stanovenie horčíka.

3. PRINCÍP METÓDY

Stanovenie horčíka sa robí metódou atómovej absorpčnej spektrofotometrie po vhodnom zriedení extraktu.

4. REAGENCIE

4.1. Roztok kyseliny chlorovodíkovej; 1 M;

4.2. Roztok kyseliny chlorovodíkovej; 0,5 M;

4.3. Štandardný roztok horčíka, 1,00 mg/ml;

4.3.1. 1,013 g síranu horečnatého (MgSO4.7H2O) sa rozpustí v 0,5 M roztoku kyseliny chlorovodíkovej (4.2).

4.3.2. Odváži sa 1,658 g kysličníka horečnatého (MgO), ktorý bol vopred vyžíhaný s cieľom odstrániť všetky stopy po karbonácii. Kysličník horečnatý sa vloží do kadičky obsahujúcej 100 ml vody a 120 ml 1 M kyseliny chlorovodíkovej (4.1). Po rozpustení kysličníka sa roztok kvantitatívne zleje do 1000 ml odmernej banky. Objem sa doplní po rysku a zmieša sa

alebo:

4.3.3 Komerčný štandardný roztok.

Personál laboratória zodpovedá za testovanie takýchto roztokov.

4.4. Roztok chloridu stroncia 75 g chloridu stroncia (SrCl2 6H2O) sa rozpustí v roztoku kyseliny chlorovodíkovej (4.2) a

doplní sa do 500 ml s tým istým roztokom kyseliny.

5. LABORATÓRNE ZARIADENIA

Spektrofotometer pre atómovú absorpciu s horčíkovou lampou pre 285,2 nm.

Plameň: vzduch – acetylén.

6. PRÍPRAVA VZORKY

Pozri metódy 8.1 a 8.3.

7. POSTUP

7.1. V prípade, že hnojivo má deklarovaný obsah horčíka (Mg) vyšší ako 6 % (t. j. 10 % ako MgO) sa odpipetuje 25 ml (V1) z extrakčného roztoku (6) do 100 ml odmernej banky. Objem sa doplní po rysku vodou a premieša sa. Zrieďovací faktor je rovný D1 = 100/V1.

7.2. 10 ml extrakčného roztoku (6) alebo roztoku (7.1) sa odpipetuje do 200 ml odmernej banky. Objem sa po rysku doplní 0,5 M roztokom kyseliny chlorovodíkovej (4.2) a premieša sa. Zrieďovací faktor je rovný 200/10.

7.3. Roztok (7.2) sa zriedi 0,5 M roztokom kyseliny chlorovodíkovej (4.2) tak, aby pripravený zriedený roztok mal koncentráciu vpadajúcu do pracovného rozsahu spektrofotometra (5.1). V2 je objem vzorky v 100 ml roztoku. Zrieďovací faktor sa rovná D2 = 100/V2.

Konečný roztok má obsahovať 10 % objemových roztoku chloridu stroncia (4.4).

7.4. Príprava slepého roztoku

Slepý roztok sa pripraví horeuvedenou metódou (8.1 alebo 8.3), avšak bez prítomnosti vzorky hnojiva.

7.5. Príprava kalibračných roztokov

Zriedením štandardného roztoku (4.3) s 0,5 M roztokom kyseliny chlorovodíkovej sa pripraví najmenej 5 kalibračných roztokov so vzrastajúcou koncentráciou, prirodzene v pracovnom rozsahu spektrofotometra (5.1).

Tieto roztoky majú obsahovať 10 % objemových roztoku chloridu stroncia (4.4).

7.6. Merania

Spektrofotometer (5.1) sa nastaví na vlnovú dĺžku 285,2 nm.

Vstreknú sa roztoky v nasledujúcom poradí: kalibračné roztoky (7.5), analyzovaný roztok (7.3) a slepý roztok (7.4). Prístroj sa premyje pred každým ďalším meraním. Celý tento krok sa opakuje trikrát. Narysuje sa kalibračná krivka z priemerných absorbancií kalibračných roztokov (7.5) voči prislúchajúcim koncentráciám horčíka (μg/ml). Koncentrácia horčíka vo vzorke (7.3) Xs a v slepom roztoku (7.4) Xb sa odčíta z kalibračnej krivky.

8. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Obsah horčíka (Mg) alebo kysličníka horečnatého (MgO) vo vzorke sa vypočíta z hodnoty zistenej pomocou kalibračných roztokov, berúc do úvahy výsledok slepého pokusu.

Percentuálny obsah horčíka (Mg) v hnojive sa vypočíta podľa vzťahu:

Mg (%) =

D

D

500.100

1000.1000 M

Xs = koncentrácia analyzovaného roztoku, zistená z kalibračnej krivky (μg/ml).

Xb = koncentrácia horčíka v slepom roztoku, odčítaná z kalibračnej krivky (μg/ml).

D1 =

zrieďovací faktor pri zrieďovaní roztoku (7.1);

je rovný čislu 4, ak 25 ml sa odobralo;

je rovný číslu 1, ak sa roztok nezrieďuje.

D2 = zrieďovací faktor z 7.3.

M = navážka vzorky na analýzu.

MgO (%) = Mg (%)/0,6

Metóda 8.8

STANOVENIE HORČÍKA KOMPLEXOMETRICKY

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument definuje postup stanovenia horčíka v extraktoch hnojív.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda sa používa na stanovenie horčíka a/alebo vodorozpustného horčíka v extraktoch nasledujúcich hnojív EHS:

- hnojivá uvedené v zozname smernice 76/116/EHS: minerálne dusíkaté hnojivá, typ 1b (nitrát horečnato-vápenatý); typ 7 (sulfonitrát horečnatý); typ 8 (dusíkaté hnojivá obsahujúce horčík) a minerálne draselné hnojivá; typ 2 (obohatený kainit); typ 4 (chlorid draselný obsahujúci horčík); typ 6 (síran draselný obsahujúci horečnatú soľ),

- hnojivá uvedené v prílohe k smernici týkajúcej sa druhotných živín (89/284/EHS).

3. PRINCÍP METÓDY

Horčík sa prevedie do roztoku metódami 8.1 a/alebo 8.3. Prvá titrácia sa robí s EDTA vápenatým a horečnatým v prítomnosti eriochrómovej černe-T. Druhá titrácia sa robí s vápenatým EDTA v prítomnosti kalceínu alebo kalkónovej karbonylovej kyseliny. Obsah horčíka sa učí diferenčne.

4. REAGENCIE

4.1. Štandardný roztok horčíka, 0,05 M.

4.1.1. V 0,5 M roztoku kyseliny chlorovodíkovej (4.11) sa rozpustí 1,232 g síranu horečnatého (MgSO4.7H2O). Do 100 ml sa doplní tým istým roztokom kyseliny

alebo:

4.1.2. odváži sa 2,016 g kysličníka horečnatého, čerstvo vyžíhaného, aby stopy karbonácie nerušili analýzu. Kysličník horečnatý sa rozpustí v 100 ml vody v kadičke.

Vmieša sa cca 120 ml približne 1 M kyseliny chlorovodíkovej (4.12).

Po zriedení sa kvantitatívne prenesie do 1000 ml odmernej banky. Objem sa doplní po rysku a premieša sa.

Koncentrácia týchto roztokov má byť 1,216 mg Mg/ml, čo sa rovná 2,016 mg MgO/ml.

Personál laboratória je zodpovedný za overovanie koncentrácie štandardného roztoku.

4.2. Roztok EDTA, 0,05 molárny

18,61 g dihydrátu dvojsodnej soli etyléndiaminotetraoctovej kyseliny (C10H14N2Na2O8.2H2O) sa v 1000 ml kadičke rozpustí v 600 – 800 ml vody. Roztok sa kvantitatívne prenesie do 1000 ml odmernej banky. Objem sa doplní a premieša sa. Koncentrácia roztoku sa skontroluje štandardným roztokom (4.1) na 20 ml uvedeného roztoku, titračnou metódou podľa analytického postupu uvedeného (7.2).

Každý ml roztoku EDTA má korešpondovať s 1,216 mg Mg (= 2,016 mg MgO) a s 2,004 mg Ca (= 2,804 mg CaO). Pozri: poznámky v kapitole 10.1 a 10.6.

4.3. Štandardný roztok vápnika, 0,05 M

Odvážených 5,004 g vysušeného uhličitanu vápenatého sa prenesie do kadičky s 1000 ml vody. 120 ml približne 1 M kyseliny chlorovodíkovej (4.12) sa vmieša do roztoku.

Roztok sa uvedie do varu, aby sa vypudil kysličník uhličitý. Potom sa roztok ochladí a kvantitatívne sa prenesie do odmernej banky. Po doplnení roztoku po značku sa obsah banky premieša. Koncentrácia roztoku sa skontroluje roztokom EDTA (4.2) podľa analytického postupu (7.3). Koncentrácia roztoku má byť 2,004 mg Ca (= 2,804 mg CaO) a má korešpondovať s 1 ml 0,05 molárneho roztoku EDTA (4.2).

4.4. Indikátor kalceín

V trecej miske sa opatrne zmieša 1 g kalceínu so 100 g chloridu sodného. Bežne sa používa 10 mg tejto zmesi. Farebná zmena indikátora je zo zelenej na oranžovú farbu. Titruje sa dovtedy, kým sa roztok nesfarbí na oranžovo a úplne zmizne zelený odtieň roztoku.

4.5. Indikátor kalkón karbonylová kyselina

400 mg kalkón karbonylovej kyseliny sa rozpustí v 100 mg metanolu. Tento roztok je použiteľný približne počas 4 týždňov. Bežne sa používajú 3 kvapky roztoku. Farebná zmena indikátora je z červenej na modrú. Titruje sa do modrého sfarbenia roztoku, až červený odtieň úplne vymizne.

4.6 Indikátor eriochrómová čerň-T

300 mg eriochrómovej černe-T sa rozpustí v zmesi 25 ml 1-propanolu a 15 ml trietanolamínu. Pripravený roztok indikátora je účinný približne 4 týždne. Bežne sa používajú 3 kvapky roztoku indikátora. Indikátor sa sfarbuje z červenej na modrú farbu. Titruje sa do zmiznutia červeného odtieňa. K farebnej zmene prichádza len v prítomnosti horčíka. V prípade potreby sa pridáva 1 ml štandardného roztoku (4.1).

Ak sú prítomné oba prvky, aj vápnik aj horčík, tak EDTA najprv vytvára komplex s vápnikom a potom s horčíkom. V takomto prípade sa oba prvky stanovujú súčasne.

4.7. Roztok kyanidu draselného

Vodný roztok KCN o koncentrácii 2 % (nepipetovať ústami; pozri 10.7).

4.8. Roztok hydroxidu draselnéh

O a kyanidu draselného 280 g KOH a 66 g KCN sa rozpustia vo vode; roztok sa doplní na 1 liter vodou a premieša sa.

4.9. Roztok pufra o pH 10,5

33 g chloridu amónneho sa rozpustí v 200 ml vody v 500 ml odmernej banke. Potom sa pridá 250 ml roztoku amoniaku (d = 0,91) a doplní sa vodou po rysku. Premieša sa; pH roztok sa pravidelne premeriava.

4.10. Zriedený roztok kyseliny chlorovodíkovej: 1 objem kyseliny chlorovodíkovej (d = 1,18) sa zriedi s 1 objemom vody a pripraví sa roztok.

4.11. Zriedený roztok kyseliny chlorovodíkovej, 0,5 M;

4.12. Zriedený roztok kyseliny chlorovodíkovej, 1 M;

4.13. Roztok hydroxidu sodného, 5 M.

5. PRÍSTROJE A ZARIADENIA

5.1. Magnetické alebo mechanické miešadlo

5.2. pH meter

6. KONTROLNÝ TEST

Urobí sa stanovenie takej alikvotnej časti roztokov (4.1 a 4.3), aby pomer Ca/Mg bol približne rovnaký ich obsahu v analyzovanej vzorke. Vezme sa (a) ml štandardného roztoku (4.3) a (b – a) zo štandardného roztoku (4.1). (a) aj (b) sú ml roztoku EDTA pri stanoveniach analyzovaného roztoku. Tento postup je správny len vtedy, ak roztoky EDTA, vápnika a horčíka sú úplne ekvivalentné. V prípade, keď to neplatí, treba robiť korekcie.

7. PRÍPRAVA ANALYZOVANÉHO ROZTOKU

Pozri metódy 8.1 a 8.3.

8. STANOVENIE

8.1. Odber alikvotných podielov na analýzu

Alikvotný podiel vzorky má obsahovať 9 – 18 mg horčíka (= 15 až 30 mg MgO).

8.2. Titrácia na eriochrómovú čerň-T

Odpipetuje sa alikvotný podiel roztoku (8.1) na účely analýzy do 400 ml kadičky. Nadbytočná kyselina sa zneutralizuje s 5 M roztokom hydroxidu sodného (4.12); pH sa meria pH-metrom. Po úprave pH sa roztok zriedi na cca 100 ml vodou. Potom sa pridá 5 ml roztoku pufra (4.9). pH pripraveného roztoku, merané pH-metrom, má byť 10,5 ± 1. Pridajú sa 2 ml roztoku kyanidu draselného (4.7) a 3 kvapky roztoku indikátora eriochrómovej černe-T (4.6). Titruje sa s roztokom EDTA (4.2) počas stáleho pomalého premiešavania roztoku miešadlom (5.1) (pozri. 10.2, 10.3 a 10.4). Spotreba 0,05 molárneho roztoku EDTA sa označí ako "b".

8.3. Titrácia v prítomnosti kalceínu alebo kalkón karbónovej kyseliny

Odpipetuje sa alikvotný podiel roztoku (8.1), rovnaký ako v horeuvedenom kroku, do 400 ml kadičky. Nadbytočná kyselina sa neutralizuje roztokom 5 M hydroxidu sodného (4.13); pH roztoku sa meria pH metrom. Roztok sa zriedi vodou na cca 100 ml. Pridá sa 10 ml roztoku KOH/KCN (4.8) a indikátor (4.4) alebo (4.5). Počas titrácie s roztokom EDTA (4.2) sa roztok pomaly premiešava (pozri 10.2, 10.3 a 10.4). Spotreba (ml) titračného roztoku 0,05 M EDTA sa označí ako "a".

9. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Percentuálny obsah horčíka v hnojivách EHS, pre ktoré táto metóda platí (5 g hnojiva v 500 ml extraktu) sa vypočíta takto:

MgO (%) v hnojive =

× T

M

Mg (%) v hnojive =

× T'

M

Kde:

a = spotreba (ml) 0,05 M roztoku EDTA pri titrácii na indikátor kalceín alebo kalkón karbónovú kyselinu,

b = spotreba (ml) 0,05 M roztoku EDTA pri titrácii na eriochrómovú čerň-T,

M = hmotnosť vzorky g) v alikvotnej časti odobratej na analýzu,

T = 0,2016 x 0,05 (molarita roztoku EDTA, pozri. 4.2),

T' = 0,1216 x 0,05 (molarita roztoku EDTA, pozri. 4.2).

10. POZNÁMKY

10.1. Stechiometrický pomer EDTA- kov je vždy 1:1, v nezávislosti od valencie kovu a od skutočnosti, že EDTA je dvojvalentý. Preto titračný roztok EDTA, ako aj štandardné roztoky, sa udávajú v koncentračných jednotkách molarít, a nie normalít.

10.2. Komplexometrické indikátory sú často citlivé na vzduch. Roztok môže stratiť svoju farbu počas titrácie. V takom prípade treba pridať 1 – 2 kvapky indikátora. Tento prípad môže nastať v prípade indikátorov eriochrómovej černe a kalkón karbónovej kyseliny.

10.3. Komplexy kov – indikátor sú často dosť stále, čo vyvoláva dlhšie ustaľovanie farby roztoku. Preto posledné kvapky EDTA roztoku sa musia pridávať pomaly a na overenie farebnej zmeny sa pridá 1 kvapka 0,05 M roztoku horčíka (4.1) alebo vápnika (4.3). Tento jav nastáva pri titrácii horčíka v prítomnosti eriochrómovej černe, keď vzniká pomerne stabilný komplex erichrómu s horčíkom.

10.4. Farebná zmena roztoku sa má pozorovať nie v zvislom smere, ale pri vodorovnom pohľade cez celý objem roztoku. Kadička musí byť umiestnená pred bielym pozadím na dobre osvetlenom mieste. Farebná zmena sa ľahšie pozoruje, ak kadička je položená na mliečnom skle, v priestore osvetľovanom 25 W žiarovkou.

10.5. Táto analýza vyžaduje určitú skúsenosť pracovníka. Na správny odhad farebnej zmeny, inter alia, sa najprv titrujú štandardné roztoky 4.1 a 4.3. Odporúča sa, aby titrácie robil stále ten istý pracovník.

10.6. Testovnie štandardných roztokov 4.1, 4.2 a 4.3 je jednoduchšie použitím roztoku EDTA s garantovanou koncentráciou (Titrisol, Normex atď.).

10.7. Roztoky obsahujúce kyanid draselný nemožno vylievať do kanalizačnej siete. Najprv treba kyanid premeniť na neškodnú zlúčeninu, a to napr. oxidáciou chlorečnanom sodným a následnou zmenou pH roztoku na zásaditú.

Metóda 8.9

STANOVENIE SÍRANOV

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument popisuje postup stanovenia síry v extraktoch hnojív obsahujúcich sírany.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda sa používa na stanovenie síranov v extraktoch pripravených podľa metód 8.1, 8.2, 8.3, ako aj 8.4.

3. PRINCÍP METÓDY

Gravimetrické stanovenie síranu bárnatého.

4. REAGENCIE

4.1. Zriedená kyselina chlorovodíková:

Jeden objem chlorovodíkovej kyseliny (d = 1,18) sa zriedi s jedným objemom vody.

4.2. Roztok chloridu bárnatého sa pripraví rozpustením 122 g BaCl2.2H2O v 1 litri vody.

4.3. Roztok dusičnanu strieborného: 5 g/l.

5. LABORATÓRNE ZARIADENIA

5.1. Porcelánové kelímky

5.2. Vodný kúpeľ s ohrevom

5.3. Sušiareň s nastaviteľnou teplotou 105 °C ± 1 °C.

5.4. Muflonova pec nastaviteľná na 800 °C ± 50 °C.

6. POSTUP

6.1. Príprava analyzovaného roztoku.

Odpipetuje sa taký alikvotný podiel z jedného extrakčného roztoku (uvedeného v 2), ktorý obsahuje 20 – 100 mg síry (S) alebo 50 – 250 mg SO3.

Alikvotny podiel sa nadávkuje do kadičky vhodného objemu. Pridá sa 20 ml zriedenej kyseliny chlorovodíkovej (4.1) a doplní sa vodou na cca 300 ml.

6.2. Zrážanie

Roztok sa privedie do varu. Po kvapkách sa nadávkuje 20 ml roztoku chloridu bárnatého (4.2) počas intenzívneho premiešavania roztoku. Nechá sa variť niekoľko minút.

Kadička zakrytá hodinovým sklíčkom sa vloží do vodného kúpeľa s vriacou vodou (5.2) a nechá sa v ňom počas 1 hodiny. Potom sa nechá pri teplote ± 60 °C postáť, až sa roztok nad zrazeninou vyčíri. Roztok sa zleje cez pomalý filter neobsahujúci popol. S horúcou vodou sa zrazenina premyje niekoľkokrát. Ďalej sa zrazenina premýva, až filtrát neobsahuje chloridy. Prítomnosť chloridov sa zisťuje reakciou s dusičnanom strieborným (4.3).

6.3. Spaľovanie a váženie

Filtračný papier spolu so zrazeninou sa vloží do porcelánového téglika (5.1) vyváženého s presnosťou 0,1 mg. Najprv sa suší v peci (5.3) a potom sa spaľuje pri cca 800 °C počas pol hodiny (5.4). Nechá sa vychladnúť v exikátore a potom sa odváži s presnosťou 0,1 mg.

7. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

1 mg síranu bárnatého predstavuje 0,137 mg síry (S) alebo 0,343 mg kysličníka sírového (SO3).

Percentuálny obsah síry v hnojive sa vypočíta takto:

S (%) = w × 0,0137 ×

v

v

× m

SO

(%) = S (%) × 2,5

Kde:

w = hmotnosť zrazeniny síranu bárnatého (mg),

v1 = objem (ml) extrakčného roztoku,

v2 = alikvotny objem (ml),

m = hmotnosť analyzovanej vzorky (g).

Metóda 8.10

STANOVENIE VYEXTRAHOVANÉHO SODÍKA

1. ROZSAH METÓDY

Tento dokument definuje postup stanovenia sodíka v extraktoch hnojív.

2. OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda je použiteľná na tie hnojivá EHS, pre ktoré sa v smernici Rady 89/284/EHS udáva obsah sodíka.

3. PRINCÍP METÓDY

Po vhodnom zriedení extraktu získaného metódou 8.1 a/alebo 8.3 sa obsah sodíka stanoví plameňo-emisnou spektrofotometriou.

4. REAGENCIE

4.1. Zriedená kyselina chlorovodíková:

Jeden objem chlorovodíkovej kyseliny (d = 1,18) čistoty p.a. sa zriedi s jedným objemom vody.

4.2. Dusičnan hlinitý Al(NO3)3.9H2O.

4.3. Chlorid cézny; CsCl.

4.4. Chlorid sodný NaCl, bezvodý.

4.5. Roztok chloridu cézneho a dusičnanu hlinitého

50 g chloridu cézneho (4.3) a 250 g dusičnanu hlinitého (4.2) sa rozpustí vo vode v 1000 ml odmernej banke. Objem sa doplní vodou a premieša sa.

4.6. Štandardný roztok sodíka o koncentrácii 1 mg Na/1 ml.

2,542 g chloridu sodného (4.4) sa rozpustí v 1000 ml odmernej banke vo vode. Pridá sa 10 ml kyseliny chlorovodíkovej (4.1) a objem sa doplní po rysku vodou. Premieša sa.

5. PRÍSTROJE

Spektrofotometer pre plameňovú emisiu pri 589,3 nm.

6. KALIBRAČNÉ ROZTOKY

6.1. Odoberie sa 10 ml štandardného roztoku (4.6) do 250 ml odmernej banky. Objem sa doplní a premieša sa. Získa sa roztok o koncentrácii 40 μg Na/ml.

6.2. Odoberie sa 0, 5, 10, 15, 20, 25 ml z roztoku (6.1) do 100 ml odmerných baniek. Pridá sa 10 ml roztoku (4.5). Doplní sa po značku a premieša sa. Koncentrácie pripravených roztokov sú nasledujúce: 0, 2, 4, 6, 8, 10 μg Na/ml.

7. PRÍPRAVA ANALYZOVANÝCH ROZTOKOV

V závislosti od obsahu sodíka v roztoku extraktu (8.1 alebo 8.3; 5 g hnojiva do 500 ml) sa riedenie robí podľa údajov v nasledujúcej tabuľke:

Na2O (%) | Na (%) | Roztok 6.2 | Analyzovaný roztok | Pôvodný Roztok (ml) (v2) |

Riedenie do ml (v3) | Pôvodný Roztok (ml) (v4) | Riedenie Do ml | Stupeň zriedenia |

3 – 5 | 2,2 – 3,7 | 10 | 50 | 10 | 100 | 50 |

5 – 10 | 3,7 – 7,4 | 10 | 100 | 10 | 100 | 100 |

10 – 20 | 7,4 – 15 | 10 | 100 | 5 | 100 | 200 |

20 – 38 | 15 – 28 | 5 | 100 | 5 | 100 | 400 |

Roztok 6.2 sa riedi vodou. Pri príprave analyzovaných roztokov sa do 100 ml odmernej banky pridáva 10 ml roztoku (4.5).

Pre analyzovanú vzorku o hmotnosti 1 g sa objem konečného riedenia (v4) vynásobí 5-krát.

8. STANOVENIE

Spektrofotometer (5.1) sa nastaví na vlnovú dĺžku 589,3 nm. Prístroj sa kalibruje meraním obsahov sodíka v kalibračných roztokoch (6.2). Potom sa citlivosť prístroja nastavuje podľa odozvy pri najkoncentrovanejšom roztoku. Zmeria sa odozva analyzovanej vzorky (7). Tento postup sa opakuje 3-krát.

9. VÝPOČET VÝSLEDKOV

Kalibračná krivka sa zostaví z priemerných nameraných hodnôt jednotlivých kalibračných roztokov voči ich prislúchajúcim koncentráciám, vyjadreným v μg/ml. Z grafu sa zistí obsah Na v analyzovanom roztoku. Pri výpočte obsahu sodíka treba brať do úvahy riedenia roztokov. Výsledok sa udáva v percentách na vzorku hnojiva.

Percentuálny obsah sodíka (Na) sa v hnojive vypočíta podľa nasledujúceho vzťahu:

Na (%) = ×.

v

v

v

v

10

-2m

Na

(%) = Na (%) × 1,348

kde:

x = koncentrácia analyzovaného roztoku μg/ml,

v1 = objem (ml) roztoku extraktu,

v2 = alikvotny objem (ml) roztoku 6.2,

v3 = objem (ml) zriedeného roztoku 6.2,

v4 = alikvotny objem (ml) zriedeného analyzovaného roztoku (na 100 ml)

m = hmotnosť g) analyzovanej vzorky."

[1] Ú. v. ES L 111, 22.4.1989, s. 34.

--------------------------------------------------