31988L0077



Úradný vestník L 036 , 09/02/1988 S. 0033 - 0061
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 8 S. 0036
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 8 S. 0036


Smernica Rady

z 3. decembra 1987

o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti emisiám plynných znečistujúcich látok zo vznetových motorov určených na pohon vozidiel

(88/77/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä na článok 100A,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže je dôležité prijať opatrenia s cieľom progresívneho vytvárania vnútorného trhu v priebehu obdobia, ktoré končí 31. decembra 1992; keďže vnútorný trh bude zahŕňať oblasť bez vnútorných hraničných priechodov, v ktorom bude zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu;

keďže prvý program činnosti Európskych spoločenstiev pre ochranu životného prostredia, schválený Radou 22. novembra 1973 vyzýval na zohľadnenie najnovších vedeckých poznatkov pri boji so znečistením atmosféry, spôsobenom plynmi emitovanými z motorových vozidiel a na príslušné doplnenie smerníc prijatých skôr; keďže tretí program činnosti stanovuje ďalšie činnosti, ktoré sa majú vykonať na výrazné zníženie súčasnej hladiny emisií znečisťujúcich látok z motorových vozidiel;

keďže technické požiadavky, ktoré musia motorové vozidlá spĺňať podľa vnútroštátnych právnych predpisov, sa okrem iného týkajú emisie plynných znečisťujúcich látok z naftových motorov určených na použitie vo vozidlách; keďže tieto požiadavky sa odlišujú od jedného členského štátu k druhému; keďže tieto rozdiely by mohli obmedziť voľný obeh uvedených výrobkov;

keďže je preto potrebné, aby všetky členské štáty prijali tie isté požiadavky buď ako doplnok k existujúcim pravidlám, alebo ako náhradu existujúcich pravidiel, aby sa najmä umožnilo zavedenie EHS typového schválenia pre každý typ vozidla, čo bolo predmetom smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel [4], naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 87/403/EHS [5];

keďže je potrebné dodržiavať technické požiadavky prijaté Hospodárskou komisiou Spojených národov pre Európu v jej nariadení č. 49 (jednotné ustanovenia týkajúce sa schválenia naftových motorov z hľadiska emisie plynných znečisťujúcich látok), ktoré je pripojené k zmluve z 20. marca 1958 týkajúcej sa prijatia jednotných podmienok schválenia a vzájomného uznávania schválenia pre zariadenia motorových vozidiel a súčiastky;

keďže Komisia sa zaviazala dodať Rade najneskôr do konca roku 1988 návrhy týkajúce sa ďalšieho zníženia medzných hodnôt pre tie tri znečisťujúce látky, ktoré podliehajú tejto smernici, a stanovujúce medzné hodnoty pre emisie častíc,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Na účely tejto smernice:

- "vozidlo" znamená akékoľvek vozidlo poháňané naftovým motorom, určené na prevádzku na ceste, s alebo bez karosérie, ktoré má najmenej štyri kolesá a maximálnu návrhovú rýchlosť prevyšujúcu 25 km/h, s výnimkou vozidiel kategórie M1, ako sú definované v časti 0.4 prílohy I k smernici 70/156/EHS s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 tony a vozidiel, ktoré sa pohybujú po koľajniciach, poľnohospodárskych traktorov a strojov a vozidiel určených na verejné práce,

- "motor naftového typu" znamená naftový motor, pre ktorý môže byť udelené typové schválenie zvláštnej technickej jednotky v zmysle článku 9 písm. a) smernice 70/156/EHS.

Článok 2

1. Od 1. júla 1988 nemôže žiadny členský štát na základe týkajúcom sa plynných znečisťujúcich látok emitovaných z motora:

- odmietnuť udeliť EHS typové schválenie alebo vydať dokument uvedený v článku 10, ods. 1, posledná zarážka smernice 70/156/EHS, alebo udeliť národné typové schválenie pre typ vozidla poháňaného naftovým motorom alebo

- zakázať registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie takýchto vozidiel alebo

- odmietnuť udeliť typové schválenie EHS alebo udeliť národné typové schválenie pre typ vozidla poháňaného naftovým motorom alebo

- zakázať predaj alebo používanie nových naftových motorov,

ak sú splnené požiadavky príloh k tejto smernici.

2. Od 1. júla 1988 môžu členské štáty z dôvodov týkajúcich sa plynných znečisťujúcich látok emitovaných z motora:

- odmietnuť udeliť národné typové schválenie pre typ vozidla poháňaného naftovým motorom alebo

- odmietnuť udeliť národné typové schválenie pre naftový typ motora,

ak nie sú splnené požiadavky príloh k tejto smernici.

3. Do 30. septembra 1990 sa nebude odsek 2 uplatňovať na typy vozidiel poháňaných naftovým motorom a na motory naftového typu, ak je tento naftový motor uvedený v prílohe k typovému schvaľovaciemu certifikátu udeleného pred týmto dátumom v súlade so smernicou 72/306/EHS.

4. Od 1. októbra 1990 môžu členské štáty z dôvodov týkajúcich sa plynných znečisťujúcich látok emitovaných z motora:

- zakázať registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel poháňaných naftovým motorom alebo

- zakázať predaj a používanie nových naftových motorov,

ak nie sú splnené požiadavky príloh k tejto smernici.

Článok 3

1. Členský štát, ktorý udelil typové schválenie pre typ naftového motora, príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol informovaný o akýchkoľvek modifikáciách v časti alebo charakteristike uvedenej v časti 2.3 prílohy I. Príslušné orgány tohto členského štátu rozhodnú o tom, či sa vykonajú nové testy na modifikovanom motore a vypracuje sa nová správa. Ak testy odhalia skutočnosť, že modifikácia nespĺňa požiadavky tejto smernice, nebude táto modifikácia schválená.

2. Členský štát, ktorý udelil typové schválenie typu vozidla ohľadom jeho naftového motora, podnikne potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol informovaný o akýchkoľvek modifikáciách takéhoto typu vozidla, týkajúcich sa inštalovaného motora. Príslušné orgány tohto členského štátu rozhodnú o tom, či sa po vykonaní takejto modifikácie musia prijať opatrenia na uplatnenie smernice 70/156/EHS, najmä jej článku 4 alebo článku 6.

Článok 4

Modifikácie potrebné pre prijatie požiadaviek príloh, na účely zohľadnenia technického pokroku budú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 13 smernice 70/156/EHS.

Článok 5

1. Členské štáty prijmú zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. júla 1988. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Hneď po vyhlásení tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby Komisia bola informovaná v časovom predstihu, ktorý je dostatočný na predloženie komentárov o všetkých návrhoch hlavných zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré zamýšľajú prijať v oblasti upravenej touto smernicou.

Článok 6

Najneskôr do konca roku 1988 Rada posúdi na základe návrhu Komisie ďalšie zníženie medzných hodnôt pre tie tri znečisťujúce látky, ktoré upravuje táto smernica, a stanovenie medzných hodnôt pre emisie častíc.

Článok 7

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 3. decembra 1987

Za Radu

predseda

Chr. Christensen

[1] Ú. v. ES C 193, 31.7.1986, s. 3.

[2] Stanovisko parlamentu z 18. novembra 1987 (Ú. v. ES C 345, 21.12.1987, s. 61).

[3] Ú. v. ES C 333, 29.12.1986, s. 17.

[4] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 220, 8.8.1987, s. 44.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

ROZSAH, DEFINÍCIE A SKRATKY, ŽIADOSŤ, ŠPECIFIKÁCIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EHS A TESTY A SPĹŇANIE POŽIADAVIEK VÝROBY

1. ROZSAH:

Táto smernica platí pre plynné znečisťujúce látky zo všetkých motorových vozidiel vybavených vznetovými motormi a pre vznetové motory, ako sú špecifikované v článku 1, s výnimkou tých vozidiel kategórie N1, N2 a M2, pre ktoré bolo typové schválenie udelené podľa smernice 70/220/EHS [1] v znení najnovších doplnkov smernicou 88/76/EHS [2].

2. DEFINÍCIE A SKRATKY

Na účely tejto smernice:

2.1. "Schválenie motora" znamená schválenie typu motora z hľadiska hladiny emisie plynných znečisťujúcich látok;

2.2. "naftový motor" znamená motor, ktorý pracuje na vznetovom princípe;

2.3. "typ motora" znamená kategóriu motorov, ktoré sa nelíšia v zásadných aspektoch od charakteristík motorov, ako sú definované v prílohe II k tejto smernici;

2.4. "plynné znečisťujúce látky" znamenajú oxiduhoľnatý, uhľovodíky (predpokladajúc pomer C1H1,85) a oxidy dusíka, posledne menované sú vyjadrené v ekvivalente oxidu dusičného (NO2);

2.5. "čistý výkon" znamená výkon v kW EHS, získaný na brzde na konci kľukového hriadeľa, alebo jeho ekvivalent nameraný v súlade s metódou EHS na meranie výkonu, ako je stanovené v smernici 80/1269/EHS [3];

2.6. "menovitá rýchlosť" znamená rýchlosť pri maximálnej záťaži, povolenú regulátorom, ako je špecifikovaná výrobcom v jeho predajnej a servisnej literatúre;

2.7. "percentuálna záťaž" znamená zlomok maximálneho možného krútiaceho momentu pri rýchlosti motora;

2.8. "okamžitá rýchlosť" znamená rýchlosť zodpovedajúcu maximálnemu krútiacemu momentu, ak je takáto rýchlosť v rámci rozsahu od 60 do 75 % menovitej rýchlosti; v ostatných prípadoch to znamená rýchlosť rovnú 60 % menovitej rýchlosti;

2.9. Skratky a jednotky

P | kW | výstup čistého výkonu neskorigovaný |

CO | g/kWh | emisia oxidu uhoľnatého |

HC | g/kWh | emisia uhľovodíkov |

NOx | g/kWh | emisia oxidov dusíka |

conc | ppm | koncentrácia (ppm podľa objemu) |

mass | g/h | hmotnostný prietok znečisťujúcej látky |

WF | | váhový faktor |

GEXH | kg/h | hmotnostný prietok výfukového plynu na mokrom základe |

V’EXH | m3/h | objemový prietok výfukového plynu na suchom základe |

V’’EXH | m3/h | objemový prietok výfukového plynu na mokrom základe |

GAIR | kg/h | hmotnostný prietok prívodného vzduchu |

VAIR | m3/h | objemový prietok prívodného vzduchu (mokrý vzduch pri O oC a 101,3 kPa) |

GFUEL | kg/h | hmotnostný prietok paliva |

HFID | | detektor ionizácie nahriateho plameňa |

NDUVR | | nedisperzná ultrafialová rezonančná absorpcia |

NDIR | | nedisperzná infračervená |

CLA | | chemiluminiscentný analyzátor |

HCLA | | nahriaty chemiluminiscentný analyzátor |

3. ŽIADOSŤ O EHS TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1. Žiadosť o EHS typové schválenie pre typ motora zvláštnej technickej jednotky

3.1.1. Žiadosť o schválenie typu motora z hľadiska emisie plynných znečisťujúcich látok podá výrobca motora alebo náležite akreditovaný

3.1.2. K žiadosti sa priložia v troch vyhotoveniach uvedené dokumenty obsahujúce nasledujúce podrobnosti:

3.1.2.1. popis typu motora obsahujúci podrobnosti uvedené v prílohe II k tejto smernici, ktorý zodpovedá požiadavkám článku 9 písm. a) smernice 70/156/EHS.

3.1.3. Motor zodpovedajúci charakteristikám "typu motora" popísaným v prílohe II bude dodaný technickej službe zodpovednej za vykonávanie schvaľovacích testov definovaných v časti 6.

3.2. Žiadosť o EHS typové schválenie pre typ vozidla vzhľadom na jeho motor

3.2.1. Žiadosť o schválenie vozidla z hľadiska emisie plynných znečisťujúcich látok jeho motora podá výrobca vozidla alebo náležite akreditovaný zástupca.

3.2.2 K žiadosti sa priložia uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach, obsahujúce nasledujúce podrobnosti:

3.2.2.1. popis typu vozidla a častí vozidla týkajúcich sa motora, obsahujúci podrobnosti uvedené v prílohe II, spolu s dokumentáciou vyžadovanou v žiadosti z článku 3 smernice 70/156/EHS, alebo

3.2.2.2. popis typu vozidla a častí vozidla týkajúcich sa motora, obsahujúci podrobnosti uvedené v prílohe II, ako sú použiteľné, a kópiu certifikátu EHS typového schválenia (príloha VIII) pre motor ako zvláštnu technickú jednotku, ktorá je inštalovaná v type vozidla, spolu s dokumentáciou vyžadovanou v žiadosti z článku 3 smernice 70/156/EHS.

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE EHS

4.1. Certifikát potvrdzujúci model špecifikovaný v prílohe VIII sa vydá na schválenie uvedené v častiach 3.1 a 3.2.

5. OZNAČENIA MOTOROV

5.1. Motor schválený ako technická jednotka musí mať:

5.1.1. obchodnú značku alebo obchodný názov výrobcu motora;

5.1.2. komerčný popis výrobcu;

5.1.3. číslo typového schválenia EHS, pred ktorým je uvedené rozlišujúce písmeno krajiny udeľujúcej EHS typové schválenie [5].

5.2. Tieto označenia musia byť jasne čitateľné a nezmazateľné.

6. ŠPECIFIKÁCIE A TESTY

6.1. Všeobecne

Komponenty, ktoré pravdepodobne ovplyvnia emisiu plynných znečisťujúcich látok, budú navrhnuté, skonštruované a zmontované tak, aby mohol motor pri normálnom používaní, napriek vibráciám, ktorým môže podliehať, spĺňať ustanovenia tejto smernice.

6.2. Špecifikácie týkajúce sa emisie plynných znečisťujúcich látok

Emisia plynných znečisťujúcich látok motorom dodaným na testovanie sa budú merať metódou uvedenou v prílohe III. Môžu byť schválené ďalšie metódy, ak sa zistí, že poskytujú ekvivalentné.

6.2.1. Získaná hmotnosť oxidu uhoľnatého, hmotnosť uhľovodíkov a hmotnosť oxidov dusíka nepresiahne údaje uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh | Hmotnost uhľovodíkov (HC) g/kWh | Hmotnost oxidov dusíka (NOx ) g/kWh |

11,2 | 2,4 | 14,4 |

7. INŠTALÁCIA NA VOZIDLE

7.1. Inštalácia motora na vozidle musí spĺňať nasledujúce charakteristiky v súvislosti s typovým schválením motora:

7.1.1. vstupná depresia nesmie presiahnuť tú, ktorá je špecifikovaná pre typovo schválený motor v prílohe VIII;

7.1.2. výfukový spätný tlak nesmie presiahnuť ten, ktorý je špecifikovaný pre typovo schválený motor v prílohe VIII;

7.1.3. maximálny výkon absorbovaný zariadením poháňaným motorom nesmie presiahnuť maximálny povolený výkon špecifikovaný pre tento typovo schválený motor v prílohe VIII.

8. SPĹŇANIE POŽIADAVIEK VO VÝROBE

8.1. Každý motor označený číslom EHS typového schválenia podľa tejto smernice sa musí zhodovať so schváleným typom motora.

8.2. Na overenie zhody podľa časti 8.1 sa vyberie zo série motor označený číslom EHS typového schválenia.

8.3. Ako všeobecné pravidlo sa zhoda motora so schváleným typom bude overovať na základe opisu uvedeného v certifikáte typového schválenia a jeho prílohách a, ak je to potrebné, motor sa podrobí testu uvedenému v časti 6.2.

8.3.1. Pre overenie zhody motora v teste sa prijme nasledujúci postup:

8.3.1.1. Motor je prevzatý zo sériovej výroby a podlieha testu uvedenému v prílohe III. Hmotnosť získaného oxidu uhoľnatého, hmotnosť uhľovodíkov a hmotnosť oxidovov dusíka nesmie presiahnuť hodnoty uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh | Hmotnost uhľovodíkov (HC) g/kWh | Hmotnost oxidov dusíka (NOx ) g/kWh |

12,3 | 2,6 | 15,8 |

8.3.1.2. Ak motor prevzatý zo sériovej výroby nespĺňa požiadavky časti 8.3.1.1, výrobca môže požiadať o merania, ktoré sa vykonajú na vzorke motorov prevzatých zo sériovej výroby vrátane pôvodne testovaného motora. Výrobca určí veľkosť n) vzorky po dohode s technickou službou. Motory, okrem pôvodne prevzatého sa podrobia testu. Potom sa stanoví aritmetický priemer (

x

) výsledkov získaných zo vzorky pre každú plynnú znečisťujúcu látku. Sériová výroba sa bude pokladať za zhodnú, ak je splnená nasledujúca požiadavka:

x

+ k·S ≤ L

[6]

kde:

L je medzná hodnota stanovená v časti 8.3.1.1. pre každú posudzovanú plynnú znečisťujúcu látku a

k je štatistický faktor závisiaci od n a uvedený v nasledujúcej tabuľke:

n | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |

k | 0,973 | 0,613 | 0,489 | 0,421 | 0,376 | 0,342 | 0,317 | 0,296 | 0,279 |

n | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |

k | 0,265 | 0,253 | 0,242 | 0,233 | 0,224 | 0,216 | 0,210 | 0,203 | 0,198 |

Ak n ≥ 20, | k = 0,8602n- |

8.3.2. Technická služba zodpovedná za overenie zhody výroby vykoná testy na motoroch, ktoré boli čiastočne alebo úplne zabehnuté, v súlade so špecifikáciami výrobcu.

[1] Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46.

[5] B = Belgicko, D = Nemecká spolková republika, DK = Dánsko, E = Španielsko, F = Francúzsko, GR = Grécko, I = Taliansko, IRL = Írsko, L = Luxembursko, NL = Holandsko, P = Portugalsko, UK = Spojené kráľovstvo.

[6] S2 = ∑x − x-2n − 1, kde x je akýkoľvek individuálny výsledok získaný so vzorkou n.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

Dodatok I

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

Dodatok 2

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

POSTUP TESTOV

1. ÚVOD

1.1. Táto príloha opisuje metódu určovania emisií plynných znečisťujúcich látok z motorov, ktoré sa majú testovať.

1.2. Tento test sa musí vykonávať s motorom namontovaným na skúšobnej lavici a pripojeným k dynamometru.

2. PRINCÍP MERANIA

Plynné emisie z výfuku motora obsahujú uhľovodíky, oxid uhoľnatý a oxidy dusíka. Počas predpísanej postupnosti zahrievania motora do prevádzkových podmienok sa budú nepretržite merať množstvá vyššie uvedených plynov. Predpísaná postupnosť operácií pozostáva z viacerých režimov výkonu a rýchlosti, ktoré pokrývajú celý typický prevádzkový rozsah naftových motorov. Počas každého režimu sa bude určovať koncentrácia každej znečisťujúcej látky, prietok výfuku a výstup výkonu a namerané hodnoty sa budú zvažovať a použijú sa na výpočet gramov každej znečisťujúcej látky emitovanej na kilowatthodinu, ako je uvedené v tejto prílohe.

3. PRÍSTROJOVÉ VYBAVENIE

3.1. Dynamometer a prístrojové vybavenie motora

Nasledujúce vybavenie sa použije pre testy emisií motorov na dynamometroch motora:

3.1.1. dynamometer motora s primeranými charakteristikami na vykonanie cyklu testu popísaného v časti 4.1.;

3.1.2. meracie prístroje pre rýchlosť, krútiaci moment, spotrebu paliva, spotrebu vzduchu, teplotu chladiva a mastiva, tlak výfukového plynu a depresiu vstupnej komory, teplotu výfukového plynu, teplotu vpustu vzduchu, atmosférický tlak, vlhkosť a teplotu paliva. Presnosť týchto prístrojov musí spĺňať metódu EHS merania výkonu interných spaľovacích motorov cestných vozidiel;

3.1.3. systém chladenia motora s dostatočnou kapacitou na udržanie motora na normálnej prevádzkovej teplote v priebehu predpísaných testov motora,

3.1.4. neizolovaný a nechladený výfukový systém vedúci aspoň 0,5 metra za bod, kde je umiestnená výfuková sonda, a poskytujúci spätný tlak výfuku v rámci 650 Pa (5 mm Hg) horného limitu pri maximálnom menovitom výkone, ako je stanovený v predajnej a servisnej literatúre výrobcu pre používanie vozidla;

3.1.5. systém vpustu vzduchu motora poskytujúci obmedzenie vpustu vzduchu v rámci 300 Pa (30 mm H2O) horného limitu pri prevádzkových podmienkach motora, ktoré vyúsťujú do maximálneho prietoku vzduchu, ako je stanovený výrobcom motora pre čistič vzduchu pre motor, ktorý sa testuje.

3.2. Prístrojové vybavenie pre ananlýzu a výber vzorkov

Systém obsahuje jeden analyzátor HHD pre meranie nespálených uhľovodíkov (HC) a analyzátor NDIR pre meranie oxidu uhoľnatého (CO) a CLA, HCLA alebo ekvivalentný analyzátor na meranie oxidov dusíka (NO). Kvôli ťažkým uhľovodíkom, ktoré sú prítomné vo výfuku naftového motora, je systém HHD nahrievaný a udržovaný na teplote 453 až 473 K (180 až 200O C).

Presnosť analyzátorov je ± 2,5 odklonu plnej stupnice alebo lepšia. Stupnica merania analyzátorov sa zvolí primerane vo vzťahu k meraným hodnotám.

3.3. Plyny

3.3.1. Systém musí byť plynotesný. Konštrukcia a použité materiály musia byť také, aby systém neovplyvňoval koncentráciu znečisťujúcej látky vo výfukovom plyne. Použiť sa môžu nasledujúce plyny:

Analyzátor | Kalibračný plyn | Nulovací plyn |

CO | CO v N2 | dusík alebo suchý očistený vzduch |

HC | C3H8 vo vzduchu | suchý očistený vzduch |

NOx | NO v N2 | dusík alebo suchý očistený vzduch |

3.4. Podporné plyny

3.4.1. Nasledujúce plyny musia byť k dispozícii, ak je to potrebné pre činnosť:

3.4.2. Očistený dusík (čistota ≤ 1 ppm C,≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO);

3.4.3. Očistený kyslík (čistota ≥ 99,5 % obj O2);

3.4.4. Zmes vodíka (40 ± 2 % vodíka, vyrovnávajúci dusík alebo hélium) (čistota ≤ 1 ppm C, ≤ 400 ppm CO2);

3.4.5. Očistený syntetický vzduch (čistota ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO) obsah kyslíka v rozpätíi 18 až 21 % obj.

3.5. Kalibračné plyny

3.5.1. Skutočná koncentrácia kalibračného plynu musí byť v rozpätí ± 2 % uvedeného údaju.

3.5.2. Plyny používané na kalibráciu sa dajú získať pomocou deliča plynov, riedením očisteným N2 alebo očisteným syntetickým vzduchom. Presnosť zmiešavacieho zariadenia musí byť taká, aby sa koncentrácia zriedených kalibračných plynov dala stanoviť v rámci ± 2 %.

Príloha V opisuje analytické systémy, ktoré sa bežne používajú. Môžu sa použiť takisto iné systémy alebo analyzátory, ktoré dokázali, že poskytujú ekvivalentné výsledky.

4. POSTUP TESTU

4.1. Testovací cyklus

Pri činnosti dynamometra na testovanom motore sa bude dodržiavať nasledovný 13 režimový cyklus:

Číslo režimu | Otáčky motora | Percento záťaže |

1 | voľnobežné | — |

2 | stredné | 10 |

3 | stredné | 25 |

4 | stredné | 50 |

5 | stredné | 75 |

6 | stredné | 100 |

7 | voľnobežné | — |

8 | menovité | 100 |

9 | menovité | 75 |

10 | menovité | 50 |

11 | menovité | 25 |

12 | menovité | 10 |

13 | voľnobežné | — |

4.2. Meranie prietoku výfukového plynu

Pre výpočet emisie je potrebné poznať prietok výfukového plynu (pozri časť 4.8.1.1.). Na stanovenie prietoku výfuku sa môže použiť jedna z nasledujúcich metód:

a) priame meranie prietoku výfuku prietokovou dýzou alebo ekvivalentným systémom;

b) meranie prietoku vzduchu a prietoku paliva vhodnými meracími systémami a výpočet prietoku výfuku podľa nasledujúcich rovníc:

GEXH = GAIR + GHUH

alebo

V’EXH = VAIR – 0,75 GHUH (objemový prietok suchého výfukového plynu)

alebo

V’’EXH = VAIR + 0,77 GHUH (objemový prietok mokrého výfukového plynu)

Presnosť určenia prietoku výfuku bude ± 2,5 % alebo lepšia. Koncentrácia oxidu uhoľnatého a oxidu dusičného sa meria v suchých výfukových plynoch. Z tohto dôvodu sa emisie CO a NOx vypočítajú s použitím množstva suchého výfukového plynu V’EXH. Avšak v prípade analytického systému s nahrievaným vzorkovým vedením sa emisie NOx vypočítajú s použitím mokrého výfukového plynu V’’EXH. Ak sa pri výpočte použije hmotnostný prietok výfuku (GEXH), koncentrácie CO a NOx sa budú týkať mokrého výfukového plynu. Výpočet emisie HC bude obsahovať GEXH a V’’EXH podľa použitej meracej metódy.

4.3. Pracovný postup pre analyzátory a vzorkovací systém

Pracovný postup pre analyzátory bude dodržiavať pokyny pre naštartovanie a prevádzku od výrobcu prístrojov. Zohľadnené budú nasledujúce minimálne požiadavky.

4.3.1. Postup kalibrácie

Postup kalibrácie sa vykoná do jedného mesiaca pred testom emisie. Zostava prístrojov sa skalibruje a kalibračné krivky sa skontrolujú voči štandardným plynom. Pri vzorkovaní výfuku sa použijú rovnaké prietoky plynov.

4.3.1.1. Na zahriatie analyzátorov bude umožnený minimálne čas dvoch hodín.

4.3.1.2. Vykoná sa test prepúšťania systému. Sonda sa odpojí od výfukového systému a koniec bude zastrčený. Čerpadlo analyzátora bude zapnuté. Po počiatočnom období stabilizácie majú všetky prietokomery a tlakové kalibre ukazovať nulu. Ak nie, musí sa skontrolovať vzorkovacie vedenie(-a) a opraviť chyba.

4.3.1.3. Analyzátor NDIR sa odladí, ak je to potrebné, a zoptimalizuje sa plameňové spaľovanie analyzátora HFID.

4.3.1.4. S použitím suchého vzduchu (alebo dusíka) sa nastavia na nulu analyzátory CO a NOx, suchý vzduch sa pre analyzátor HC očistí. S použitím vhodných kalibračných plynov sa analyzátory vynulujú.

4.3.1.5. Nastavenie nuly sa opätovne skontroluje a postup uvedený v časti 4.3.1.4. vyššie sa zopakuje, ak je to potrebné.

4.3.2. Vytvorenie kalibračnej krivky

4.3.2.1. Kalibračná krivka analyzátora sa vytvorí aspoň piatimi kalibračnými bodmi rozmiestnenými v maximálnej možnej miere. Nominálna koncentrácia kalibračného plynu najvyššej koncentrácie nesmie byť menšia ako 80 % maximálnej hodnoty na stupnici.

4.3.2.2. Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.

Ak je výsledný stupeň polynómu väčší ako 3, počet kalibračných bodov musí byť aspoň rovný tomuto stupňu polynómu plus 2.

4.3.2.3. Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac ako 2 % od nominálnej hodnoty každého kalibračného plynu.

4.3.2.4. Stopa kalibračnej krivky

Zo stopy kalibračnej krivky a kalibračných bodov je možné overiť, že kalibrácia sa vykonala správne. Odlišné parametre charakteristiky analyzátora sa musia označiť, najmä:

- stupnica,

- citlivosť,

- nulový bod,

- dátum vykonania kalibrácie.

4.3.2.5. Ak sa ku spokojnosti technickej služby dá preukázať, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky riadený prepínač rozsahov atď.) môže poskytnúť ekvivalentnú presnosť, potom sa môžu použiť tieto alternatívy.

4.3.3. Test účinnosti konvertora NOx

4.3.3.1. Účinnosť konvertora používaného na konverziu NOx na NO sa testuje takto:

4.3.3.2. Účinnosť konvertorov sa môže otestovať prostredníctvom ozonátora s použitím nastavenia testu uvedeného na konci tejto prílohy a ďalej uvedeného postupu.

4.3.3.3. Skalibrujte CLA v najbežnejšom prevádzkovom rozsahu pri dodržaní špecifikácií výrobcu s použitím nulového a rozpínajúceho sa plynu (ktorého obsah NO musí predstavovať zhruba 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 v zmesi plynu musí byť menej ako 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť v režime NO tak, aby rozpínajúci sa plyn neprechádzal cez konvertor. Zapíšte zistenú koncentráciu.

4.3.3.4. Cez T tvarovku sa sústavne pridáva kyslík k prietoku plynu, až kým nie je indikovaná koncentrácia okolo 10 % menšia ako indikovaná koncentrácia kalibrácie uvedená v časti 4.3.3.3. Zapíšte zistenú koncentráciu c). Ozonátor sa v priebehu procesu udržiava neaktivovaný.

4.3.3.5. Teraz sa aktivuje ozonátor, aby sa generoval dostatok ozónu na stlačenie koncentrácie NO na 20 % (minimálne 10 % koncentrácie kalibrácie uvedenej v 4.3.3.3. Zapíšte zistenú koncentráciu d).

4.3.3.6. Analyzátor NO sa potom prepne do režimu NOx, čo znamená, že zmes plynu (pozostávajúca z NO, NO2, O2 a N2) teraz prechádza cez konvertor. Zapíšte zistenú koncentráciu a).

4.3.3.7. Ozonátor je teraz dezaktivovaný. Zmes plynov popísaná v časti 4.3.3.4. prechádza cez konvertor do detektora. Zapíšte zistenú koncentráciu b).

4.3.3.8. Pri dezaktivovanom ozonátore je prietok kyslíka takisto uzavretý. Zosnímaná hodnota NO na analyzátore nesmie byť potom väčšia ako 5 % od údaju uvedeného v časti 4.3.3.3.

4.3.3.9. Účinnosť konvertora NO sa vypočíta takto:

Účinnosť

=

× 100

4.3.3.10. Účinnosť konvertora sa musí testovať pred akoukoľvek kalibráciou analyzátora NOx.

4.3.3.11. Účinnosť konvertora nesmie byť menšia ako 90 %.

Poznámka:

Ak je prevádzkový rozsah analyzátora vyšší ako najvyšší rozsah, ktorý môže generátor prevádzkovať, aby dosiahol zníženie od 80 % do 20 %, potom sa použije najvyšší rozsah, na ktorom môže byť prevádzkovaný generátor NOx.

4.3.4. Kontroly pred testom

Na zahriatie infračervených analyzátorov NDIR sú potrebné minimálne dve hodiny, ale uprednostňuje sa nepretržité napájanie v analyzátoroch. Motory prerušovača sa môžu vypnúť, ak sa nepoužívajú.

4.3.4.1. Analyzátor HC bude nastavený na nulu so suchým vzduchom alebo dusíkom a na merači zosilnenia a záznamníku sa dosiahne stabilná nula.

4.3.4.2. Zavedie sa rozpínajúci plyn a zisk sa nastaví tak, aby bol zhodný s kalibračnou krivkou. Rovnaký prietok sa použije pre kalibráciu rozpínania a vzorkovanie výfuku, aby sa vyhlo korekcii pre tlak vzorkovej bunky. Použije sa rozpínajúci sa plyn s koncentráciou zložky, ktorá poskytne 75 až 95 % výchylky plnej stupnice. Dosiahne sa koncentrácia ± 2,5 %.

4.3.4.3. Skontroluje sa nula a zopakuje sa postup popísaný v časti 4.3.2.1 a 4.3.2.2., ak je to potrebné.

4.3.4.4. Skontrolujú sa prietoky.

4.4. Palivo

Palivom bude referenčné palivo špecifikované v prílohe IV.

4.5. Podmienky testu motora

4.5.1. Bude sa merať absolútna teplota (T) vpustu vzduchu motora vyjadrená v kelvinoch a suchý atmosférický tlak (ps) vyjadrený v kilopascaloch a podľa nasledujúceho vzorca sa určí porameter:

F =

×

4.5.2. Aby bol test uznaný za platný, musí byť parameter F nasledujúci:

0,96 < F < 1,06

4.6. Priebeh testu

Počas každého režimu cyklu testu sa bude špecifikovaná rýchlosť udržiavať v rámci ± 50 ot/min a špecifikovaný krútiaci moment sa bude udržiavať v rámci ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri testovacej rýchlosti. Teplota paliva na vpuste vstrekovacieho čerpadla bude 306 až 316 K (33 až 43 o C). Regulátor a palivový systém sa doladia, ako je stanovené v predajnej a servisnej literatúre výrobcu. Pre každý test sa podniknú nasledujúce kroky:

4.6.1. prístrojové vybavenie a vzorkové sondy sa inštalujú podľa požiadaviek;

4.6.2. naštartuje sa chladiaci systém;

4.6.3. motor sa naštartuje a zahreje, až kým sa dosiahne rovnováha všetkých teplôt a tlakov;

4.6.4. s = P

×

+ P

aux

kde

s = nastavenie dynamometra,

Pmin = minimálny čistý výkon motora, ako je uvedený v dodatku I k prílohe II v časti 7.2. v riadku e),

L = percento záťaže, ako je uvedené v časti 4.1 tejto prílohy,

Paux = celkový prípustný výkon absorbovaný príslušenstvom poháňaným motorom mínus výkon akéhokoľvek takého príslušenstva skutočne poháňaného týmto motorom: d) – b) časti 7.2 prílohy I až prílohy II;

4.6.5. analyzátory emisie budú nastavené na nulu a rozpínané;

4.6.6. odštartuje sa postupnosť testov (pozri časť 4.1). Motor bude v činnosti po dobu šesť minút v každom režime, v priebehu prvej minúty prebehnú zmeny rýchlosti a záťaže motora. Reakcie analyzátorov sa zaznamenávajú na zapisovači s registračným pásikom počas celých šesť minút, výfukový plyn preteká cez analyzátory minimálne počas posledných troch minút. Rýchlosť motora a záťaž, teplota vpustového vzduchu a teplota a spätný tlak depresie výfuku, prietok paliva a prietok výfuku sa budú zaznamenávať počas posledných piatich minút každého režimu, požiadavky na rýchlosť a záťaž budú splnené počas poslednej minúty každého režimu;

4.6.7. zosnímajú a zapíšu sa všetky ďalšie údaje požadované pre výpočet (pozri časť 4.7);

4.6.8. nastavenia nuly a rozpínania analyzátorov emisie sa skontroluje a znovu nastaví podľa potreby, minimálne na konci testu. Test sa bude považovať za uspokojivý, ak doladenie potrebné po teste nepresiahne presnosť analyzátorov predpísanú v časti 3.2.

4.7. Údaje grafických záznamov

Lokalizuje sa posledných 60 sekúnd každého režimu určia sa priemerné hodnoty údajov pre HC, CO a NOx v priebehu tohto obdobia. Z priemerných zaznamenaných údajov a zodpovedajúcich kalibračných údajov sa stanoví koncentrácia HC, CO a NOx počas každého režimu. Môže sa však použiť iný typ zápisu, ak zabezpečuje získanie ekvivalentných údajov.

4.8. Výpočty

4.8.1. Konečné ohlásené výsledky testu budú odvodené prostredníctvom nasledujúcich krokov:

4.8.1.1. hmotnostný prietok výfukového plynu GEXH alebo V’EXH a V’’EXH sa stanoví (pozri časť 4.2) pre každý režim;

4.8.1.2. pri použití GEXH sa nameraný oxid uhoľnatý a oxidy dusíka konvertujú do mokrého základu podľa prílohy VI. Avšak v prípade analytického systému s nahrievaným vzorkovým vedením sa emisie NOx nebudú konvertovať podľa prílohy VI;

4.8.1.3. koncentrácia NO2 sa koriguje podľa prílohy VII;

4.8.1.4. hmotnostný prietok znečisťujúcej látky sa pre každý režim vypočíta takto:

(1) NOx mass = 0,001587 x NOx conc x GEXH

(2) COmass = 0,000966 x COconc x GEXH

(3) HCmass = 0,000478 x HCconc x GEXH

alebo

(1) NOx mass = 0,00205 x NOx conc x V’EXH (suché) pre nenahrievané systémy

(2) NO2 mass = 0,00205 x NO2 conc x V’’EXH (mokré) pre nahrievané systémy

(3) COmass = 0,00125 x COconc x V’EXH (suché)

(4) HCmass = 0,000618 x HCconc x V’’EXH (mokré)

4.8.2. Emisie sa vypočítajú nasledujúcim spôsobom:

NO

=

∑NO

× WF

CO =

∑CO

× WF

HC =

∑HC

× WF

Váhové faktory použité pri vyššie uvedených výpočtoch sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Číslo režimu | WF |

1 | 0,25/3 |

2 | 0,08 |

3 | 0,08 |

4 | 0,08 |

5 | 0,08 |

6 | 0,25 |

7 | 0,25/3 |

8 | 0,10 |

9 | 0,02 |

10 | 0,02 |

11 | 0,02 |

12 | 0,02 |

13 | 0,25/3 |

+++++ TIFF +++++

Schéma zariadenia na stanovenie účinnosti konvertora NOx

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY REFERENČNÉHO PALIVA PREDPÍSANÉHO PRE SCHVAĽOVACIE TESTY A NA OVERENIE SPĹŇANIA POŽIADAVIEK SÉRIOVEJ VÝROBY

Referenčné palivo CEC RF-03-A-84 (1), (3), (7)

Typ: Motorová nafta

| Limity a jednotky | Metóda ASTM |

Cetánové číslo | min. 49 | D 613 |

max. 53 | |

Hustota pri 15 oC (kg/l) | min. 0,835 | D 1298 |

max. 0,845 | |

Destilácia | | |

—bod 50 % obj. | min. 245 oC | D 86 |

—bod 90 % obj. | min. 320 oC | |

max. 340 oC | |

—konečný bod varu | max. 370 oC | |

Bod vzplanutia | min. 55 oC | D 93 |

Bod upchania filtra za studena (CFPP) | min. – | EN 116 (CEN) |

max. – 5 oC | |

Viskozita pri 40 oC | min. 2,5 mm2/s | D 445 |

max. 3,5 mm2/s | |

Obsah síry | min. (uviesť) | D1266/D2622 |

max. 0,3 % hmot. | D 2785 |

Korózia medi | max. 1 | D 130 |

Conradsonove uhlíkové rezíduum v 10 % destilačnom zbytku | max. 0,2 % hmot. | D 189 |

Obsah popola | max. 0,01 % hmot. | D 482 |

Obsah vody | max. 0,05 % hmot. | D95/D1744 |

Neutralizačné číslo (číslo kyslosti) | max. 0,20 mg KOH/g | |

Oxidačná stabilita | max. 2,5 mg/100 ml | D 2274 |

Aditíva | | |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

ANALYTICKÉ SYSTÉMY

Opísané sú tri analytické systémy založené na použití:

- analyzátora HFID pre meranie uhľovodíkov,

- analyzátora NDIR pre meranie oxidu uhoľnatého,

- analyzátora CLA, HCLA alebo ekvivalentu s alebo bez výhrevného odberového zariadenia na meranie oxidov dusíka.

Systém 1

Schéma analytického a vzorkovacieho systému s použitím chemoluminiscentného analyzátora pre meranie NOx je znázornená na obrázku 1.

SP | Vzorková sonda z nehrdzavejúcej ocele pre získanie vzoriek z výfukového systému. Odporúča sa statická sonda s uzavretým koncom, viacerými otvormi, siahajúca minimálne 80 % naprieč výfukovej rúry. Teplota výfukového plynu pri sonde nesmie byť menej ako 343 K (70oC). |

HSL | Nahrievané vedenie odberu vzorky, teplota sa bude udržiavať od 453 K do 473 K (180o až 200oC); vedenie bude vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE. |

F1 | Nahrievaný predfilter, ak sa používa, teplota bude rovnaká ako HSL. |

T1 | Snímač teploty prietoku výfukového plynu vstupujúceho do vyhrievanej komory. |

V1 | Vhodné ventily pre výber vzorky, rozpínajúceho sa plynu alebo generátorového plynu systému. Ventil musí byť vo vyhrievanej komore alebo musí byť nahrievaný na takú istú teplotu ako vedenie odberu. |

V2, V3 | Ihlové ventily na regulovanie kalibračného plynu a nulového plynu. |

F2 | Filter na odstránenie čiastočiek. Vhodný je disk filtra zo sklenených vlákien s priemerom 70 mm. Filter musí byť ľahko dostupný a musí sa meniť denne alebo podľa potreby aj častejšie. |

P1 | Nahrievané čerpadlo pre odber vzorky. |

G1 | Manometer na meranie meranie tlaku v odberovom potrubí. |

V4 | Tlakový regulačný ventil na reguláciu tlaku vo vedení odberu vzorky a prietoku do detektora. |

HFID | Nahrievaný plameňový ionizačný detektor pre uhľovodíky. Teplota vo vyhrievanej komore sa má udržiavať od 453 do 473 K (180 až 200 oC). |

FL1 | Prietokomer na meranie obtokového prietoku |

R1, R2 | Tlakové regulátory pre vzduch a palivo |

SL | Vedenie odberu vzorky. Vedenie má byť vyrobené z PTFE alebo z nehrdzavejúcej ocele. Môže byť nahrievané alebo nenahrievané. |

B | Kúpeľ na ochladenie a kondenzovanie vody zo vzorky výfuku. Kúpeľ sa má udržiavať pri teplote 273 až 277 K (0 až 4 oC) ľadom alebo ochladzovaním. |

C | Chladiaca cievka a lapač dostatočný na kondenzovanie a chladenie vodných pár |

T2 | Snímač teploty kúpeľa |

V5, V6 | Kĺbové ventily na odtok lapača kondenzátu a kúpeľa |

V7 | Trojcestný ventil |

F3 | Filter na odstránenie čiastočiek znečisťujúcich látok zo vzorky pred analýzou. Vhodný je typ zo skleneného vlákna s priemerom minimálne 70 mm. |

P2 | Čerpadlo pre odber vzorky |

V8 | Tlakový regulátor na riadenie prietoku vzorky |

V9, V10, V11,V12 | Trojcestné guľkové ventily alebo solenoidové ventily na nasmerovanie tokov vzorky, nulového plynu alebo kalibračného plynu do analyzátorov. |

V13, V14 | Ihlové ventily na regulovanie prietokov do analyzátorov |

CO | Analyzátor NDIR pre oxid uhoľnatý |

NOx | Analyzátor CLA pre oxidy dusíka |

FL2, FL3, FL4 | Obtokové prietokomery |

Systém 2

Schéma analytického a vzorkovacieho systému s použitím analyzátora NDIR pre meranie NOx je znázornená na obrázku 2.

SP | Vzorková sonda z nehrdzavejúcej ocele pre získanie vzoriek z výfukového systému. Odporúča sa statická sonda s uzavretým koncom, viacerými otvormi, siahajúca minimálne 80 % naprieč výfukovej rúry. Teplota výfukového plynu pri sonde nesmie byť menej ako 343 K (70 oC) (v súlade so smernicou 72/306/EHS). Sonda bude umiestnená vo výfukovom vedení vo vzdialenosti 1 až 5 metrov od príruby vývodu výfukovej komory na výstupe turbodúchadla. |

HSL | Nahrievané vedenie odberu vzorky, teplota sa má udržiavať od 453 K do 473 K (180 až 200 oC); vedenie má byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE. |

F1 | Nahrievaný predfilter, ak sa používa, teplota bude rovnaká ako HSL. |

T1 | Snímač teploty prietoku výfukového plynu vstupujúceho do vyhrievanej komory. |

V1 | Vhodné ventily pre výber vzorky, rozpínajúceho sa plynu alebo generátorového plynu do systému. Ventil musí byť vo vyhrievanej komore alebo nahrievaný na teplotu vedenia odberu vzorky. |

V2, V3 | Ihlové ventily na regulovanie kalibračného plynu a nulového plynu |

F2 | Filter na odstránenie čiastočiek. Vhodný je disk filtra zo sklenených vlákien s priemerom 70 mm. Filter musí byť ľahko dostupný a musí sa meniť denne alebo podľa potreby aj častejšie. |

P1 | Nahrievané čerpadlo pre odber vzorky |

G1 | Tlakový kaliber na meranie tlaku vo vedení odberu vzorky |

V4 | Tlakový regulačný ventil na riadenie tlaku vo vedení odberu vzorky a prietoku do detektora |

HFID | Nahrievaný plameňový ionizačný detektor pre uhľovodíky. Teplota vyhrievanej komory sa má udržiavať od 453 do 473 K (180 až 200 oC). |

FL1 | Prietokomer na meranie obtokového prietoku |

R1, R2 | Tlakové regulátory pre vzduch a palivo |

SL | Vedenie odberu vzorky. Vedenie má byť vyrobené z PTFE alebo z nehrdzavejúcej ocele. |

B | Kúpeľ na ochladenie a kondenzovanie vody zo vzorky výfuku. Kúpeľ sa má udržiavať pri teplote 273 až 277 K (0 až 4 oC) ľadom alebo ochladzovaním. |

C | Chladiaca cievka a lapač dostatočný na kondenzovanie a zber vodných pár |

T2 | Snímač hodnoty teploty kúpeľa |

V5, V6 | Kĺbové ventily na odtok lapača kondenzátu a kúpeľa |

V7 | Trojcestný ventil |

F3 | Filter na odstránenie čiastočiek znečisťujúcich látok zo vzorky pred analýzou. Vhodný je typ zo skleneného vlákna s priemerom minimálne 70 mm. |

P2 | Čerpadlo na odber vzorky |

V8 | Tlakový regulátor na riadenie prietoku vzorky |

V9 | Guľkový alebo solenoidový ventil pre nasmerovanie tokov vzorky, nulového plynu alebo kalibračného plynu do analyzátorov |

V10, V11 | Trojcestné ventily do obtokového sušiča |

D | Sušič na odstránenie vlhkosti odoberaných plynov. Ak sa sušič použije pred analyzátorom NOx, bude mať minimálny vplyv na koncentráciu NOx. |

V12 | Ihlový ventil na regulovanie prietoku do analyzátorov |

G2 | Manometer na indikovanie vpustového tlaku do analyzátorov |

CO | Analyzátor NDIR pre oxid uhoľnatý |

NOx | Analyzátor NDIR pre oxidy dusíka |

FL2, FL3 | Obtokové prietokomery |

Systém 3

Schéma analytického a vzorkovacieho systému s použitím HCLA alebo ekvivalentných systémov pre meranie NOx je znázornená na obrázku 3 tejto prílohy.

SP | Vzorková sonda z nehrdzavejúcej ocele pre získanie vzoriek z výfukového systému. Odporúča sa statická sonda s uzavretým koncom, viacerými otvormi, siahajúca minimálne 80 % naprieč výfukovou rúrou. Teplota výfukového plynu pri sonde nesmie byť menej ako 343 K (70 oC). |

HSL1 | Nahrievané vedenie odberu vzorky, teplota sa má udržiavať od 453 K do 473 K (180 až 200 oC); vedenie má byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE. |

F1 | Nahrievaný predfilter, ak sa používa, teplota má byť rovnaká ako HSL1. |

T1 | Snímač teploty prietoku výfukového plynu vstupujúceho do vyhrievanej komory |

V1 | Vhodné ventily pre výber vzorky, rozpínajúceho sa plynu alebo generátorového plynu do systému. Ventil má byť vo vyhrievanej komore alebo nahrievaný na teplotu vedenia odberu vzorky HSL1. |

V2, V3 | Ihlové ventily na regulovanie kalibračného plynu a nulového plynu |

F2 | Filter na odstránenie čiastočiek. Vhodný je disk filtra zo sklenených vlákien s priemerom 70 mm. Filter musí byť ľahko dostupný a má sa meniť denne alebo podľa potreby aj častejšie. |

P1 | Nahrievané čerpadlo pre odber vzorky |

G1 | Manometer na meranie tlaku vo vedení odberu vzorky k analyzátoru HC |

R3 | Tlakový regulačný ventil na riadenie tlaku vo vedení odberu vzorky a prietoku do detektora |

HFID | Nahrievaný plameňový ionizačný detektor pre uhľovodíky. Teplota pece sa má udržiavať od 453 do 473 K (180 až 200 oC). |

FL1, FL2, FL3 | Prietokomery na meranie vzorky obtokovým prietokom |

R1, R2 | Tlakové regulátory pre vzduch a palivo |

HSL2 | Nahrievané vedenie odberu vzorky, teplota sa má udržiavať od 368 K do 473 K (95 až 200 oC). Vedenie má byť vyrobené z PTFE alebo z nehrdzavejúcej ocele. |

T2 | Snímač hodnoty teploty toku vzorky vstupujúceho do analyzátora CL |

T3 | Snímač hodnoty teploty konvertora NO2 na NO |

V9, V10 | Trojcestný ventil do obtokového konvertora NO2 na NO |

V11 | Ihlový ventil na vyrovnanie prietoku cez konvertor NO2 na NO a obtok |

SL | Vedenie odberu vzorky. Vedenie má byť vyrobené z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele. Môže byť nahrievané alebo nenahrievané. |

B | Kúpeľ na ochladenie a kondenzovanie vody zo vzorky výfuku. Kúpeľ sa má udržiavať na teplote 273 až 277 K (0 až 4 oC) ľadom alebo ochladzovaním. |

C | Chladiaca cievka a lapač dostatočný na kondenzovanie a chladenie vodných pár |

T4 | Snímač hodnoty teploty kúpeľa |

V5, V6 | Kĺbové ventily na vysušenie lapača kondenzátu a kúpeľa |

R4, R5 | Tlakové regulátory na riadenie prietoku vzorky |

V7, V8 | Guľkový ventil alebo solenoidové ventily na nasmerovanie tokov vzorky, nulového plynu alebo kalibračného plynu do analyzátorov. |

V12, V13 | Ihlové ventily na regulovanie prietokov do analyzátorov |

CO | Analyzátor NDIR pre oxid uhoľnatý |

NOx | Analyzátor HCLA pre oxidy dusíka |

FL4, FL5 | Obtokové prietokomery |

V4, V14 | Trojcestné guľkové alebo solenoidové ventily. Ventily budú vo vyhrievanej komore alebo nahrievané na teplotu vedenia odberu vzorky HSL1. |

+++++ TIFF +++++

Prietokový diagram systému analýzy výfukového plynu pre CO, NOx, HC (analýza NOx podľa CLA)

+++++ TIFF +++++

Prietokový diagram systému analýzy výfukového plynu pre CO, NOx, HC (analýza NOx podľa NDIR)

+++++ TIFF +++++

Prietokový diagram systému analýzy výfukového plynu pre CO, NOx a HC (analýza podľa HCLA a nahrievané vzorkové vedenie)

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

KONVERZIA KONCENTRÁCIE CO A NOx NA HODNOTY ZA VLHKA

Koncentrácie výfukového plynu CO a NOx merané uvedenou metódou sa vzťahujú na suché podmienky. Na prevedenie nameraných hodnôt na skutočné koncentrácie vo výfukových plynoch (vlhké podmienky) sa môže použiť nasledovný vzťah:

ppm

= ppm

×

G

G

kde:

GFUEL = prietok paliva (kg/s) (kg/h)

GAIR = prietok vzduchu (kg/s) (kg/h) (suchý vzduch).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VII

KOREKČNÝ FAKTOR VLHKOSTI PRE OXIDY DUSÍKA

1 + A

+ B × 1,8

T − 302,

kde:

A 0,044

G

G

− 0,0038

B 0,116

G

G

+ 0,0053

m = vlhkosť nasávaného vzduchu v g vody na kg suchého vzduchu,

T = teplota vzduchu v K,

G

G

AIR = pomer palivo/vzduch (suchý vzduch).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VIII

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

Dodatok

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------