Smernica Rady

z 18. decembra 1975

o aproximácii právnych predpisov členských štátov o povinných štítkoch a nápisoch pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá a ich umiestnení a spôsobe ich pripevnenia

(76/114/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia, [1]

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru, [2]

keďže sa technické požiadavky, ktoré musia spĺňať motorové vozidlá, týkajú medzi iným aj povinných štítkov a nápisov, ich umiestnenia a spôsobu pripevnenia;

keďže sa tieto požiadavky medzi jednotlivými členskými štátmi navzájom líšia;

keďže je z toho dôvodu potrebné, aby všetky členské štáty prijali rovnaké požiadavky buď navyše k už existujúcim pravidlám, alebo namiesto nich tak, aby bolo možné uplatňovať pre každý typ vozidla postup EHS typového schválenia, ktorý bol predmetom smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel; [3]

keďže aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa motorových vozidiel zahŕňa vzájomné uznávanie kontrol vykonaných každým členským štátom na základe spoločných ustanovení; keďže, aby tento systém úspešne fungoval, musia byť tieto ustanovenia uplatňované všetkými členskými štátmi od toho istého dátumu,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Na účely tejto smernice "vozidlo" znamená akékoľvek motorové vozidlo určené na prevádzku na ceste, s karosériou alebo bez nej, s najmenej štyrmi kolesami a s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h a jeho prípojné vozidlá s výnimkou vozidiel, ktoré sa pohybujú po koľajniciach a poľnohospodárskych traktorov a pracovných strojov.

Článok 2

Žiadny členský štát nesmie odmietnuť udeliť EHS typové schválenie alebo národné typové schválenie vozidla z dôvodov týkajúcich sa povinných štítkov a nápisov a ich umiestnenia a spôsobu pripevnenia, ak vyhovujú požiadavkám uvedeným v prílohe tejto smernice.

Článok 3

Žiadny členský štát nesmie odmietnuť registráciu alebo zakázať predaj, uvedenie do prevádzky, alebo používanie vozidla z dôvodov týkajúcich sa povinných štítkov a nápisov a ich umiestnenia a spôsobu pripevnenia, ak vyhovujú požiadavkám uvedeným v prílohe tejto smernice.

Článok 4

Úpravy potrebné k prispôsobeniu požiadaviek príloh k technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 13 smernice 70/156/EHS.

Článok 5

1. Členské štáty do 1. januára 1977 prijmú a uverejnia opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a ihneď o tom budú informovať Komisiu.

Tieto opatrenia implementujú s účinnosťou od 1. októbra 1978.

2. Po oznámení tejto smernice podniknú členské štáty príslušné opatrenia k tomu, aby bola Komisia v dostatočnej dobe informovaná o akýchkoľvek návrhoch zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré zamýšľajú prijať v oblasti upravenej touto smernicou a mohla k nim vyjadriť svoje stanoviská.

Článok 6

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 18. decembra 1975

Za Radu

prezident

M. Toros

[1] Ú. v. ES C 5, 8.1.1975, s. 41.

[2] Ú. v. ES C 47, 27.2.1975, s. 4.

[3] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

1. VŠEOBECNE

1.1. Všetky vozidlá musia byť vybavené štítkom a nápismi opísanými v nasledovných častiach. Štítok a nápisy pripevní buď výrobca, alebo ním oprávnený zástupca.

2. ŠTÍTOK VÝROBCU

2.1. Štítok výrobcu, ktorého vzor je uvedený v doplnku tejto prílohy, musí byť pevne pripevnený na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste na súčasti, ktorá sa pri používaní nevymieňa. Musí ukazovať zreteľne a čitateľne v uvedenom poradí nasledovné informácie:

2.1.1. Názov výrobcu.

2.1.2. EHS typové schvaľovacie číslo. [1]

Toto číslo sa skladá z malého písmena "e", za ktorým nasleduje v danom poradí rozlišovacie číslo alebo písmená štátu, ktorý EHS typové schválenie udelil (1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 6 pre Belgicko, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Luxembursko, DK pre Dánsko, IRL pre Írsko) a typové schvaľovacie číslo zodpovedajúce číslu na osvedčení o typovom schválení vozidla. Medzi malé písmeno "e" a rozlišovacie čísla alebo písmená štátu, ktorý EHS typové schválenie udelil a medzi rozlišovacie číslo alebo písmená typového schvaľovacieho čísla sa umiestni hviezdička.

2.1.3. Identifikačné číslo vozidla.

2.1.4. Maximálne prípustná nosnosť vozidla.

2.1.5. Maximálne prípustná nosnosť pre súpravu, kde je vozidlo použité na ťahanie.

2.1.6. Maximálne prípustná jazdná hmotnosť na každú nápravu uvedená v poradí spredu dozadu.

2.1.7. V prípade návesov maximálne prípustná hmotnosť na výkyvný čap návesného zariadenia.

2.1.8. Požiadavky bodov 2.1.4 až 2.1.7 nenadobudnú platnosť po dobu 12 mesiacov od dátumu prijatia smernice Rady o hmotnostiach a rozmeroch motorových a ich prípojných vozidiel. Zatiaľ však členský štát môže požadovať, aby maximálne nosnosti predpísané v jeho vnútroštátnych právnych predpisoch boli uvedené na štítku akéhokoľvek vozidla, ktoré bolo uvedené do prevádzky na jeho území.

Ak je technicky prípustná hmotnosť vyššia než je maximálna nosnosť, príslušný členský štát môže požadovať, aby bola tiež uvedená technicky prípustná hmotnosť. Hmotnosť by mala byť uvedená v dvoch stĺpcoch: maximálne prípustná nosnosť vľavo a technicky prípustná hmotnosť vpravo.

2.2. Výrobca môže uviesť doplnkové informácie dolu alebo po stranách predpísaných nápisov, mimo jasne označeného obdĺžnika, ktorý ohraničuje len informácie predpísané v bodoch 2.1.1 až 2.1.8 (pozri doplnok tejto prílohy).

IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO VOZIDLA

Identifikačné číslo vozidla je pevne stanovenou kombináciou znakov pridelených výrobcom každému vozidlu. Jeho účelom je zabezpečiť, aby mohlo byť každé vozidlo zreteľne identifikovateľné po dobu 30 rokov sprostredkovateľom výrobcu, bez toho, aby bolo potrebné odvolávať sa na ďalšie údaje. Identifikačné číslo vozidla musí spĺňať nasledovné požiadavky:

3.1. Musí byť vyznačené na výrobcovom štítku a tiež na karosérii, ráme alebo inej podobnej nosnej konštrukcii.

3.1.1. Musí pozostávať z dvoch častí: prvá zložená z maximálne šiestich znakov (písmená alebo číslice), identifikujúca všeobecné charakteristiky vozidla, najmä typ a model; druhá zložená z ôsmich znakov, z ktorých prvé štyri môžu byť písmená alebo číslice a ďalšie štyri len číslice, ktoré zabezpečujú v spojení s prvou časťou jasnú identifikáciu jednotlivého vozidla.

3.1.2. Pokiaľ je to možné, musí byť vyznačené v jedinom riadku. Z technických dôvodov môže byť výnimočne tiež vyznačené v dvoch riadkoch. V tomto prípade však žiadna časť nesmie byť rozdelená na dva riadky. V tomto prípade však nesmie byť žiadna medzera v ktorejkoľvek z oboch častí.

Medzi znakmi nesmie byť žiadne voľné miesto.

V druhej časti musí byť vyplnené každé nevyužité miesto nulou, aby bol splnený požadovaný celkový počet ôsmich znakov.

Začiatok a koniec každého riadku musí byť označený symbolom, ktorým nie je arabské číslo, ani latinské veľké písmeno a ktorý sa nemôže s nimi zameniť. Je tiež prípustné umiestniť takýto symbol medzi dve časti na jednom riadku (bod 3.1.1).

3.2. Identifikačné číslo okrem toho musí:

3.2.1. byť vyznačené na karosérii, ráme alebo inej podobnej nosnej konštrukcii na pravej strane vozidla;

3.2.2. byť umiestnené na zreteľne viditeľnom a prístupnom mieste metódou tepania alebo razenia, tak aby sa nemohli zmazať alebo poškodiť.

4. ZNAKY

4.1. Rímske písmená a arabské čísla sa musia použiť pre všetky označenia uvedené v častiach 2 a 3. Avšak rímske písmená použité v označení podľa bodu 2.1.1, 2.1.3 a 3 musia byť veľkými písmenami.

4.2. V identifikačnom čísle vozidla:

4.2.1. nie je prípustné použitie písmen I, O a Q, pomlčiek, hviezdičiek a ostatných špeciálnych znakov, iných ako sú symboly uvedené v prvom odseku bodu 3.1.2;

4.2.2. minimálna výška písmen a číslic má byť nasledovná:

4.2.2.1. 7 mm pre znaky vyznačené priamo na karosérii, ráme a inej podobnej nosnej konštrukcii vozidla;

4.2.2.2. 4 mm pre znaky vyznačené na štítku výrobcu.

[1] Až dovtedy, kým nie je udelené EHS typové schválenie, môže sa namiesto toho použiť vnútroštátne typové schvaľovacie číslo.

--------------------------------------------------