1.

Bránia články 187 a 189 smernice Rady 2006/112/ES (2) z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty právnej úprave ako je tá, o ktorú ide v konaní vo veci samej (konkrétne článok 48 § 2 a článok 49 WBTW v spojení s článkom 9 KB č. 3 van 10. december 1969, met betrekking tot de aftrekregeling voor de toepassing van de belasting over de toegevoegde waarde), podľa ktorej sa v prípade rekonštrukčných prác na existujúcej budove použije predĺžená lehota na úpravu odpočítanej dane (15 rokov) len vtedy, keď po ukončení prác ide podľa kritérií vnútroštátneho práva o „novú budovu“ v zmysle článku 12 tejto smernice, hoci ekonomická životnosť zásadne rekonštruovanej budovy (ktorá sa však na základe administratívnych kritérií vnútroštátneho práva nepovažuje za „novú budovu“ v zmysle článku 12) je totožná s ekonomickou životnosťou novej budovy, ktorá je podstatne dlhšia ako lehota 5 rokov stanovená v článku 187 smernice 2006/112, čo vyplýva okrem iného z toho, že vykonané práce sa odpisujú počas obdobia 33 rokov, ktoré zodpovedá dobe odpisovania nových budov?

2.

Má článok 187 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty priamy účinok, takže zdaniteľná osoba, ktorá na budove vykonala práce a tieto práce neviedli k tomu, že rekonštruovaná budova sa na základe kritérií vnútroštátneho práva má klasifikovať ako „nová budova“ v zmysle článku 12 tejto smernice, pričom však tieto práce sú spojené s ekonomickou životnosťou, ktorá je totožná s ekonomickou životnosťou adekvátnych nových budov, na ktoré sa vzťahuje lehota na opravu daňového priznania v trvaní 15 rokov, sa môže dovolávať použitia lehoty na úpravu odpočítanej dane v trvaní 15 rokov?