1.

Má sa požiadavka nevyhnutnosti produktu, ktorý je predmetom odmietnutia dodávky, v súlade s článkom 102 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že prístup musí byť nevyhnutný na vykonávanie danej činnosti na susednom trhu, alebo postačuje, že prístup je nevyhnutný na pohodlnejšie používanie produktov alebo služieb ponúkaných spoločnosťou žiadajúcou o prístup, najmä ak produkt, ktorý je predmetom odmietnutia, má v podstate za úlohu uľahčiť a spohodlniť používanie existujúcich produktov alebo služieb?

2.

Je možné v súvislosti so správaním klasifikovaným ako odmietnutie dodávky konštatovať zneužívajúce správanie v zmysle článku 102 ZFEÚ v kontexte, v ktorom napriek neexistencii prístupu k požadovanému produktu i) žiadajúca spoločnosť už pôsobila na trhu a naďalej na ňom rástla počas obdobia údajného zneužívania a ii) iné hospodárske subjekty, ktoré konkurujú spoločnosti žiadajúcej o prístup k produktu, naďalej pôsobili na trhu?

3.

Má sa článok 102 ZFEÚ v súvislosti so zneužívaním spočívajúcim v odmietnutí prístupu k údajne nevyhnutnému produktu alebo službe vykladať v tom zmysle, že neexistencia produktu alebo služby v čase žiadosti o dodávku by sa mala brať do úvahy ako objektívne odôvodnenie samotného odmietnutia, alebo je aspoň orgán pre hospodársku súťaž povinný vykonať na základe objektívnych prvkov analýzu času, ktorý podnik s dominantným postavením potrebuje na vývoj produktu alebo služby, pre ktoré sa požaduje prístup, alebo je namiesto toho potrebné, aby podnik s dominantným postavením vzhľadom na zodpovednosť, ktorú preberá na trhu, mal povinnosť informovať žiadateľa o čase potrebnom na vývoj produktu?

4.

Má sa článok 102 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že od podniku s dominantným postavením, ktorý má kontrolu nad digitálnou platformou, sa môže vyžadovať, aby upravil svoje produkty alebo vyvinul nové s cieľom umožniť tým, ktorí o to požiadajú, prístup k týmto produktom? Vyžaduje sa v tomto prípade od podniku s dominantným postavením, aby vzal do úvahy všeobecné potreby trhu alebo potreby jedinej spoločnosti žiadajúcej o prístup k údajne nevyhnutnému vstupu, alebo aspoň vzhľadom na osobitnú zodpovednosť, ktorú preberá na trhu, musí stanoviť objektívne kritériá na preskúmanie žiadostí, ktoré sú mu adresované, a na určenie poradia priority?

5.

Má sa článok 102 ZFEÚ v súvislosti so zneužívaním spočívajúcim v odmietnutí poskytnúť prístup k údajne nevyhnutnému produktu alebo službe vykladať v tom zmysle, že od orgánu pre hospodársku súťaž sa vyžaduje, aby najprv vymedzil a určil relevantný nadväzujúci trh ovplyvnený zneužívaním, a či môže ísť aj len o potenciálny trh?