|
20.3.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 104/17 |
Žaloba podaná 18. januára 2023 – Dánske kráľovstvo/Európsky parlament a Rada Európskej únie
(Vec C-19/23)
(2023/C 104/22)
Jazyk konania: dánčina
Účastníci konania
Žalobca: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: C. Maertens, M.P. Brøchner Jespersen a J. Farver Kronborg, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie
Návrhy žalobcu
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
|
— |
zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 (1) z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, |
|
— |
uložil Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania. |
Subsidiárne Dánske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:
|
— |
zrušil článok 4 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, |
|
— |
zrušil článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho hlavného návrhu Dánske kráľovstvo v prvom rade tvrdí, že žalovaní prijatím napadnutej smernice porušili zásadu prenesenia právomocí a konali v rozpore s článkom 153 ods. 5 ZEÚ. Napadnutá smernica priamo zasahuje do určovania úrovne odmien v členských štátoch a týka sa práva združovať sa, ktoré je vylúčené z právomoci normotvorcu Únie podľa článku 153 ods. 5 ZFEÚ.
Na podporu svojho hlavného návrhu Dánske kráľovstvo v druhom rade tvrdí, že napadnutá smernica nemohla byť platne prijatá na základe článku 153 ods. 1 písm. b) ZFEÚ. Smernica totiž sleduje cieľ stanovený v článku 153 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, ako aj cieľ stanovený v článku 153 ods. 1 písm. f) ZFEÚ. Tento posledný uvedený cieľ nie je doplňujúci vo vzťahu k prvému cieľu a predpokladá použitie rozhodovacieho postupu odlišného od postupu uplatňovaného pri prijímaní napadnutej smernice (pozri článok 153 ods. 2 ZFEÚ). Oba rozhodovacie postupy sú nezlučiteľné, pretože prijatie aktov podľa článku 153 ods. 1 písm. f) ZFEÚ – na rozdiel od aktov prijatých podľa článku 153 ods. 1 písm. b) ZFEÚ – si vyžaduje jednomyseľnosť (pozri článok 153 ods. 2 ZFEÚ).
Na podporu svojho subsidiárneho návrhu Dánske kráľovstvo tvrdí, že žalovaní prijatím článku 4 ods. 1 písm. d) a článku 4 ods. 2 napadnutej smernice porušili zásadu prenesenia právomocí a konali v rozpore s článkom 153 ods. 5 ZFEÚ. Tieto ustanovenia priamo zasahujú do určovania úrovne odmien v členských štátoch a týkajú sa práva združovať sa, ktoré je vylúčené z právomoci normotvorcu Únie podľa článku 153 ods. 5 ZFEÚ.