26.9.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 368/23 |
Žaloba podaná 27. júna 2022 – Hypo Vorarlberg Bank/SRB
(Vec T-395/22)
(2022/C 368/42)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Hypo Vorarlberg Bank AG (Bregenz, Rakúsko) (v zastúpení: G. Eisenberger a A. Brenneis, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
— |
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií prijaté 11. apríla 2017 o výpočte príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2022/18), vrátane príloh, v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, |
— |
uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.
1. |
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného oznámenia napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie nebolo oznámené žalobkyni v celom rozsahu v rozpore s článkom 1 ods. 2 ZEÚ, článkami 15, 296 a 298 ZFEÚ, ako aj článkami 42 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Znalosť neposkytnutých údajov ako centrálneho prvku rozhodnutia je nevyhnutná na pochopenie a overenie výpočtu príspevkov, ako bola individuálna situácia žalobkyne zohľadnená pri výpočte príspevkov vzhľadom na situáciu všetkých ostatných dotknutých inštitúcií. |
2. |
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 102 smernice 2014/59/EÚ (1), článku 69 ods. 1 a 2 a článku 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (2), článku 3 a článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 (3), ako aj zásady proporcionality z dôvodu nesprávneho stanovenia cieľovej úrovne, pretože žalovaný stanovil nadmernú cieľovú úroveň, ktorá je v rozpore s právnym rámcom Únie. |
3. |
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 ods. 2 ZFEÚ, ako aj v článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty z dôvodu uverejnenie nízkeho počtu vybraných čiastočných výsledkov výpočtov. Požiadavky týkajúce sa rozsahu povinnosti odôvodnenia stanovené Súdnym dvorom vo veci C-584/20 P (4) neboli dodržané. Žalovaná nevyužila možnosť uverejniť v súhrnnej alebo všeobecnej podobe údaje, ktoré sa majú dôverne spracovávať v súlade s článkom 88 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014. |
4. |
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatku odôvodnenia vyčerpania základnej diskrečnej právomoci. Napadnuté rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 ods. 2 ZFEÚ, ako aj v článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty, keďže pokiaľ ide o diskrečnú právomoc žalovaného, nebolo vysvetlené, ktoré hodnotenia vykonal žalovaný a z akých dôvodov. Nemožno teda vylúčiť svojvoľný výkon diskrečnej právomoci zo strany žalovaného. |
5. |
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu neuskutočnenia vypočutia a porušenia práva byť vypočutý. Žalobkyňa nebola vypočutá pred prijatím napadnutého rozhodnutia ani pred prijatím platobného výmeru založeného na tomto rozhodnutí, v rozpore s tým, čo stanovuje článok 41 ods. 1 a článok 41 ods. 2 písm. a) Charty. Rovnako konzultácia zo strany žalovanej neumožnila predložiť skutočné a úplné pripomienky ku konkrétnemu výpočtu príspevkov. |
6. |
Šiesty žalobný dôvod je založený na protiprávnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ako právneho základu napadnutého rozhodnutia, ako aj na protiprávnosti metodiky úpravy rizika stanovenej delegovaným nariadením (EÚ) 2015/63 a diskrečnej právomoci zverenej SRB. Články 4 až 7 a 9, ako aj príloha I delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, zaviedli netransparentný systém stanovovania príspevku, ktorý je v rozpore s článkami 16, 17, 41 a 47 Charty a ktorý nerešpektuje články 20 a 21 Charty ako ani zásady proporcionality a právnej istoty. Žalovaný disponuje mnohými diskrečnými právomocami, ktorých vyčerpanie nemôže byť zrozumiteľným a overiteľným spôsobom odôvodnené. |
7. |
Siedmy žalobný dôvod je založený na protiprávnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 (5) ako základu napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie porušuje Zmluvy v rozsahu, v akom článok 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 prekračuje hranice stanovené článkom 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 291 ZFEÚ a vykonávacie nariadenie, ani právny základ neobsahujú odôvodnenie v súlade s článkom 296 ods. 2 ZFEÚ. Táto protiprávnosť sa odráža aj v napadnutom rozhodnutí. |
8. |
Ôsmy žalobný dôvod je založený na protiprávnosti smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ako právneho základu pre delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 ako aj vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/81 a tým pre napadnuté rozhodnutie. Subsidiárne sa namieta protiprávnosť tých ustanovení smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré záväzne stanovujú systém príspevkov zavedený delegovaným nariadením (EÚ) 2015/63 a priznávajú žalovanému príliš širokú diskrečnú právomoc. Keďže tieto ustanovenia nemožno vykladať v súlade s primárnym právom, sú v rozpore so zásadou odôvodnenia aktov, so zásadou právnej istoty, ako aj so Zmluvami (najmä článkom 1 ods. 2 ZEÚ, článkami 15, 296 a 298 ZFEÚ) a s Chartou (najmä článkami 16, 17, 41, 42 a 47 Charty). |
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).
(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).
(4) Rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden-Württemberg a SRB, C-584/20 P a C-621/20 P, EU:C:2021:601.
(5) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).