Žaloba podaná 7. marca 2022 – Ecocert India/Komisia

(Vec T-123/22)

(2022/C 207/58)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ecocert India Pte Ltd (Gurugram, India) (v zastúpení: Y. Martinet, D. Todorova a J. Sohm, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil článok 1 v spojení s bodom 5 Prílohy I, pokiaľ ide o Indiu, vykonávacieho nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2325 zo 16. decembra 2021, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 stanovuje zoznam tretích krajín a zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných podľa článku 33 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 na účely dovozu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby do Únie, (1) a to v rozsahu, v akom sa týmto ustanovením spoločnosť Ecocert India Private Limited vyraďuje zo zoznamu uznaných inšpekčných organizácií pre Indiu, ktoré sú oprávnené vykonávať inšpekcie a vydávať osvedčenia na prepustenie výrobkov dovezených z Indie do voľného obehu v Európskej únii ako ekologické produkty, a

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci žalovanej vyškrtnúť žalobkyňu zo zoznamu uznaných indických inšpekčných organizácií.

—

podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 (2) a článku 7 nariadenia (ES) č. 1235/2008 (3) je žalovaná oprávnený vypracovať zoznam uznaných tretích krajín uvedený v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1235/2008. Inšpekčné organizácie však môže schváliť alebo vyradiť zo zoznamu len príslušný orgán tretej krajiny. Žalobkyňa tvrdí, že tým, že ju žalovaná vyškrtla zo zoznamu uznaných inšpekčných organizácií, prekročila svoje právomoci a porušila článok 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 v spojení s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1235/2008. Okrem toho ustanovenia, na ktorých žalovaná založila nariadenie (EÚ) 2021/2325, konkrétne článok 3 písm. a) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1342 z 27. mája 2021, (4) nadobudli účinnosť až 1. januára 2022.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí žalovanou.

—

žalobkyňa tvrdí, že tým, že žalovaná rozhodla o vyradení žalobkyne zo zoznamu indických inšpekčných orgánov na základe zoznamu uverejneného v prílohe III nariadenia Komisie (ES) č. 1235/2008 (zoznam uznaných tretích krajín), odňala jej všetky procesné záruky, keďže pri tomto právnom základe neexistuje možnosť vypočutia jednotlivých inšpekčných orgánov pred prijatím negatívneho rozhodnutia voči nim.

Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení skutkového stavu a nesprávnom posúdení dôkazov, ako aj na nesprávnom posúdení zo strany žalovanej, pokiaľ ide o prijatie nariadenia (EÚ) č. 2021/2325.

—	Prvá časť tretieho žalobného dôvodu je založená na tom, že žalovaná nezohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa v čase predmetnej udalosti nevedela o používaní etylénoxidu (ETO) ako fumigantu na ničenie salmonely.

—	Druhá časť tretieho žalobného dôvodu je založená na tom, že žalovaná nevyvodila správne závery zo skutočnosti, že žalobkyňa prijala všetky potrebné nápravné opatrenia.

—	Tretia časť tretieho žalobného dôvodu je založená na tom, že žalovaná nezohľadnila sankcie uložené príslušným indickým orgánom APEDA.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecných právnych zásad ochrany legitímnej dôvery, proporcionality a zákazu diskriminácie.

—	Prvá časť štvrtého žalobného dôvodu je založená na porušení zásady proporcionality, keďže vyčiarknutie žalobkyne zo zoznamu uznaných inšpekčných organizácií bolo neprimerané zisteným nedostatkom a nezohľadnilo časový odstup a primerané nápravné opatrenia.

—

Druhá časť štvrtého žalobného dôvodu je založená na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, keďže žalovaná diskriminačne rozhodla o vylúčení len niektorých inšpekčných organizácií zo zoznamu, hoci rovnaké nedostatky boli zistené aj u iných organizácií, čím vytvorila nekalú súťaž medzi zahraničnými inšpekčnými organizáciami.

—

Tretia časť štvrtého žalobného dôvodu je založená na porušení zásady legitímnej dôvery, keďže opakované zaradenie žalobkyne do zoznamu inšpekčných organizácií od roku 2006 viedlo k situácii, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou vyvolala legitímnu dôveru, ktorú žalovaná porušila, pričom ako základ pre vyradenie žalobkyne zo zoznamu indických inšpekčných organizácií bolo použité nejasné a nepredvídateľné právne ustanovenie.

(1) Ú. v. EÚ L 465, 2021, s. 8.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 2007, s. 1).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 1235/2008 z 8. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 334, 2008, s. 25).

(4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1342 z 27. mája 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 o pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú zasielať tretie krajiny a štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie na účely dohľadu nad ich uznaním podľa článku 33 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 v prípade dovezených produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, a opatrení, ktoré sa majú prijať pri výkone uvedeného dohľadu (Ú. v. EÚ L 292, 2021, s. 20).