1.

Predmetom prejednávanej veci je po prvý raz výklad článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní ( 2 ). Toto ustanovenie chráni dobrý úmysel subjektu, ktorý bez toho, aby vedel o začatí konkurzného konania, poskytne plnenie konkurznému dlžníkovi, hoci by plnenie mohol účinne poskytnúť už len konkurznému správcovi.

2.

V konaní vo veci samej požadujú konkurzní správcovia od banky vyplatenie pôvodných aktív konkurznej dlžníčky, ktoré banka po predložení šeku – vystaveného na základe príkazu, ktorý jej pred začatím konkurzného konania udelila konkurzná dlžníčka, – už vyplatila tretej strane. Banka nechce platiť druhý raz, tentoraz konkurznému správcovi, a na svoju obhajobu sa dovoláva článku 24 nariadenia.

3.

Článok 24 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 stanovuje:

„Splnenie záväzku dlžníkovi

1.   Ak sa v niektorom členskom štáte v prospech dlžníka splatí záväzok, ktorý je predmetom konkurzného konania začatého v inom členskom štáte, pričom tento záväzok sa mal splatiť v prospech likvidátora v tomto konaní, potom sa záväzok tejto osoby, ak o začatí konania nevedela, považuje za vyrovnaný.“

4.

Dňa 11. mája 2006 podala Association des Copropriétaires du Quartier des Arts na Tribunal de commerce de Bruxelles (Obchodný súd v Bruseli) návrh na začatie konkurzného konania spoločnosti Grontimmo SA ( 3 ).

5.

V dňoch 22. a 24. mája 2006 vystavili dve spoločnosti šeky v prospech spoločnosti Grontimmo v celkovej výške 1400000 eur na čiastočné splatenie svojich existujúcich záväzkov voči spoločnosti Grontimmo.

6.

Dňa 29. mája 2006 boli vymenovaní noví riaditelia spoločnosti Grontimmo. V ten istý deň podpísali spoločnosti Grontimmo a Kostner Development Inc. ( 4 ), spoločnosť založená podľa panamského práva, ktorá vznikla len krátko predtým, dohodu, podľa ktorej mala spoločnosť Kostner predať spoločnosti Grontimmo opciu na kúpu v sume 1400000 eur. Táto opcia na kúpu sa týkala akcií spoločnosti založenej podľa luxemburského práva a spoločnosti založenej podľa práva Holandských Antíl.

7.

Noví riaditelia spoločnosti Grontimmo 2. júna 2006 zaslali banke Dexia Internationale Luxembourg ( 5 ) príkaz, ktorým žiadali, aby i) otvorila účet na vyplatenie dvoch šekov v celkovej sume 1400000 eur a ii) vydala bankový šek Dexia v prospech spoločnosti Kostner na ťarchu spoločnosti Grontimmo v sume 1400000 eur. Dňa 14. júna 2006 boli oba šeky s celkovou sumou 1399900 eur vyplatené na účet spoločnosti Grontimmo v banke.

8.

Tribunal de Commerce de Bruxelles vyhlásil 4. júla 2006 na spoločnosť Grontimmo konkurz. Podľa opisu vnútroštátneho súdu sa tým konkurznej dlžníčke podľa belgického práva odňalo právo spravovať celý jej majetok, pričom toto odňatie práva nastalo zo zákona prvou hodinou daného dňa. Podľa belgického práva už nemohli predovšetkým tretí dlžníci konkurznej dlžníčke poskytovať plnenia s tým účinkom, že by sa oslobodili od dlhu. Konkurzní správcovia oznámili začiatok konkurzného konania verejne len v Belgicku, nie však v Luxembursku.

9.

Dňa 5. júla 2006, čiže na druhý deň po vyhlásení konkurzu, banka na základe príkazu, ktorý spoločnosť Grontimmo udelila už 2. júna 2006, vystavila šek na úhradu ceny opcie na kúpu vo výške 1400000 eur v prospech spoločnosti Kostner. Spoločnosť Kostner si tento šek nechala preplatiť v ten istý deň a banka adekvátnym spôsobom zaťažila účet spoločnosti Grontimmo.

10.

Konkurzní správcovia spoločnosti Grontimmo následne vyzvali banku, aby sumu, ktorá bola vyplatená spoločnosti Kostner, poukázala na účet spoločnosti Grontimmo. K uvedenému vyplateniu došlo v rozpore s odňatím práva spravovať majetok konkurznej dlžníčky, v dôsledku čoho je jeho vyplatenie voči konkurznej podstate neúčinné.

11.

Banka sa dovolávala článku 24 nariadenia č. 1346/2000 a poukázala na to, že pri vystavení a preplatení šeku, ktoré prebehlo v súlade s pokynmi 5. júla 2006, nevedela o konkurze spoločnosti Grontimmo, v dôsledku čoho nie je povinná vrátiť uvedenú sumu do konkurznej podstaty. V nadväznosti na to podali konkurzní správcovia proti banke na vnútroštátnom súde žalobu o zaplatenie.

12.

Vnútroštátny súd prerušil rozhodnutím z 26. apríla 2012 konanie a predložil Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

13.

Na písomnej a ústnej časti konania pred Súdnym dvorom sa zúčastnili konkurzní správcovia spoločnosti Grontimmo, Banque Internationale à Luxembourg, belgická vláda a Európska komisia. Francúzska a portugalská vláda predložili písomné stanoviská. Na ústnej časti konania sa okrem toho zúčastnila aj nemecká vláda.

14.

Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o výklad výrazu „splnenie záväzku [konkurznému] dlžníkovi“ uvedený v článku 24 nariadenia č. 1346/2000. Chce vedieť, či pod tento výraz môže spadať aj platba, ktorá sa neuskutočnila v prospech konkurzného dlžníka, ale na jeho pokyn veriteľovi konkurzného dlžníka, a to na účet a v prospech konkurzného dlžníka.

15.

Pred tým, ako sa budem venovať výkladu článku 24, treba zaradiť toto ustanovenie stručne do všeobecného kontextu úpravy nariadenia. Nariadenie č. 1346/2000 stanovuje okamžité uznávanie rozhodnutí o začatí konkurzného konania. ( 6 ) Na základe uvedeného automatického uznávania sa preto účinky spojené s konaniami uskutočnenými podľa práva štátu, v ktorom sa konanie začne, vzťahujú na všetky ostatné členské štáty. ( 7 ) Nariadenie obsahuje primárne kolíznu úpravu na stanovenie uplatniteľného práva a príslušného súdu. Článok 4 ods. 1 nariadenia tak stanovuje, že účinky konkurzných konaní sa riadia právom členského štátu, na ktorého území sa toto konanie začne.

16.

Podľa práva členských štátov stratí konkurzný dlžník začatím konkurzného konania spravidla právo spravovať svoj majetok a disponovať ním. To znamená, že stratí aj právomoc prijímať ho: dlžník konkurzného dlžníka (tretí dlžník) už nemôže konkurznému dlžníkovi poskytnúť plnenie, ktoré povedie k vyrovnaniu dlhu. Ak tretí dlžník predsa poskytne plnenie konkurznému dlžníkovi, týmto plnením sa dlh nevyrovná. Konkurzný správca, ktorý je teraz oprávnený prijímať plnenia, nemusí toto plnenie akceptovať. Tretí dlžník je preto v tomto prípade v zásade povinný poskytnúť plnenie znovu, a to konkurznému správcovi.

17.

Keďže nariadenie prikazuje automaticky uznávať účinky začatia konkurzného konania vo všetkých členských štátoch, tretie osoby, ktoré sú dlžníkmi, sa domnievajú, že sú v dôsledku toho vystavení riziku poskytnutia plnenia nesprávnej osobe vzhľadom na to, že nevedia o začatí konkurzného konania v inom členskom štáte. Toto riziko je mimoriadne veľké v prípade začatí konkurzného konania v iných členských štátoch, pretože tretí dlžníci si sotva dokážu zabezpečiť denne aktuálny prehľad o konkurzných konaniach, ktoré začali vo všetkých ostatných členských štátoch. Tretí dlžníci sa predovšetkým nemôžu jednoducho obmedziť na to, aby vzali na vedomie oznámenia o začatí konkurzných konaní, ku ktorým došlo v ich členskom štáte, pretože nariadenie neupravuje povinnosť oznámiť začatie konkurzného konania vo všetkých členských štátoch. Tak nebol ani v prejednávanom prípade začiatok konkurzného konania proti spoločnosti Grontimmo oznámený v Luxembursku.

18.

Na základe toho je účelom článku 24 ochrana tých tretích dlžníkov, ktorí poskytujú plnenie s dobrým úmyslom v rozpore s novým právnym stavom po začatí konkurzného konania. ( 8 ) V záujme ochrany takýchto osôb, ktoré dlžníkovi uhradia platbu, pretože nevedia o začatí zahraničného konania, pričom podľa správnosti by takúto platbu mali uhradiť likvidátorovi, sa v nariadení stanovuje, že takáto platba má účinok na vyrovnávanie dlhu. ( 9 )

19.

Podľa môjho názoru do pôsobnosti článku 24 nariadenia č. 1346/2000 nespadajú len plnenia konkurznému dlžníkovi, ktoré spočívajú v priamej platbe v prospech neho alebo v tom, že sa mu priamo poskytne iné majetkové aktívum, ale vo všeobecnosti aj príspevky pre tretie osoby, keď ich tretí dlžník poskytuje na pokyn konkurzného dlžníka a na jeho účet. Aj tieto príspevky treba kvalifikovať ako „splnenie záväzku konkurznému dlžníkovi“ v zmysle článku 24 nariadenia č. 1346/2000. Uvedené vyplýva z výkladu znenia, ako aj zo zmyslu a účelu článku 24 nariadenia.

20.

Žalobcovia v konaní vo veci samej, ako aj belgická, nemecká a portugalská vláda argumentujú v prospech takého výkladu pojmu „splnenie záväzku“, ktorý zahŕňa aj príspevok zo strany banky (tretieho dlžníka) v prospech veriteľa konkurzného dlžníka, ktorý sa poskytuje na pokyn konkurzného dlžníka ( 10 ), resp. s jeho súhlasom ( 11 ).

21.

Znenie článku 24 nariadenia nebráni takému chápaniu. Uvedené platí o to viac pre anglické, francúzske, španielske a talianske znenie nariadenia, kde sa hovorí o „plnení v prospech dlžníka“ ( 12 ). K splneniu zmluvného záväzku v prospech konkurzného dlžníka totiž nedochádza len vtedy, keď priamo na základe neho dostane konkurzný dlžník peňažnú sumu alebo iné majetkové aktívum, a obrazne povedané, má teda na základe plnenia niečo priamo v rukách.

22.

„Splnenie v prospech dlžníka“ existuje vo všeobecnom zmysle slova automaticky aj vtedy, keď tretí dlžník síce poskytne príspevok tretej osobe, čím však splní práve záväzok, ktorý preňho ako pre tretieho dlžníka existuje vo vzťahu ku konkurznému dlžníkovi. Ak napríklad záväzok, ktorý bol prijatý vo vzťahu ku konkurznému dlžníkovi, spočíva práve v odovzdaní veci tretej osobe, splnenie tohto záväzku v prospech dlžníka spočíva práve v odovzdaní tretej osobe.

23.

Príspevok v prospech tretej osoby možno za splnenie v prospech konkurzného dlžníka považovať aj z iného aspektu. Keď je totiž konkurzný dlžník vo vzťahu k tretej osobe povinný poskytnúť určité plnenie, napríklad platbu na účely splnenia pohľadávky v podobe kúpnej ceny, konkurzný dlžník sa na základe plnenia tretej osobe oslobodí od svojej povinnosti. Príspevok tretieho dlžníka tretej osobe má teda v tomto zmysle účinky „v prospech“ konkurzného dlžníka. Je to tak aj v prejednávanom prípade: platba spoločnosti Kostner sa uskutočňuje v prospech spoločnosti Grontimmo, pretože táto spoločnosť sa na základe toho oslobodzuje od pohľadávky v podobe kúpnej ceny, ktorá jej bola vystavená zo strany spoločnosti Kostner.

24.

Aj nemecká formulácia „wer an einen Schuldner leistet“ pripúšťa bez výhrad uvedenú interpretáciu. Pri doslovnom prenesení napríklad do francúzskeho jazyka, by sa to malo skôr preložiť ako „celui qui exécute une obligation à l’égard du débiteur“. Nemecké znenie by teda mohlo byť reštriktívnejšie než niektoré z iných jazykových znení, ktoré používajú slovné spojenie „v prospech dlžníka“. Podľa všeobecného jazykového chápania v prípade príspevku ide o „plnenie“ vtedy, keď sa príspevok vynaloží v súvislosti s určitým záväzkovým vzťahom. Z jazykového hľadiska ide preto o „splnenie záväzku dlžníkovi“ aj vtedy, keď tretí dlžník poskytne finančný príspevok tretej strane z dôvodu záväzkového vzťahu, ktorý existuje medzi ňou a konkurzným dlžníkom. Tento záväzkový vzťah mení príspevok v prospech tretej strany na splnenie záväzku konkurznému dlžníkovi.

25.

Toto chápanie článku 24 nariadenia potvrdzuje aj jeho odôvodnenie 30, z ktorého vyplýva, že pojem plnenie v článku 24 nezahŕňa len platby, ale aj všetky ostatné druhy plnení v prospech konkurzného dlžníka. ( 13 ) Plnenie v prospech konkurzného dlžníka sa však na rozdiel od platby v jeho prospech nemusí nevyhnutne spájať s priamym finančným príspevkom v jeho prospech.

26.

Ako oprávnene uviedla nemecká vláda, to, či taký záväzkový vzťah medzi tretím dlžníkom a konkurzným dlžníkom vznikol, sa riadi vnútroštátnym právom. V prejednávanom prípade, samozrejme, neexistuje nijaký náznak, prečo by sa nemala potvrdiť existencia takého vzťahu. Na základe finančného príspevku tretej strane (spoločnosti Kostner) poskytuje tretia dlžníčka (banka) plnenie konkurznému dlžníkovi (spoločnosti Grontimmo) v rámci plnenia záväzku zo zmluvy, ktorá existuje medzi ňou a konkurzným dlžníkom. Banka totiž mala voči spoločnosti Grontimmo zmluvný záväzok vyplatiť časti aktív na príkaz spoločnosti Grontimmo priamo jej alebo tretím subjektom, alebo – ako v prejednávanom prípade – vystaviť šeky na ťarchu účtu a vyplatiť ich. Povinnosť, ktorú prijala vo vzťahu k spoločnosti Grontimmo, chcela banka v tomto prípade splniť vystavením a vyplatením šekov.

27.

Podľa môjho názoru sa na situáciu, ako je situácia sporná v tejto veci, automaticky vzťahuje znenie článku 24 nariadenia, a to bez toho, aby si to vyžadovalo extenzívny výklad tohto predpisu. Vystavenie a vyplatenie šeku v prospech spoločnosti Kostner, ktoré je dôvodom zaťaženia účtu, predstavuje plnenie banky v prospech jej klienta, konkurzného dlžníka.

28.

Ako už bolo vysvetlené, nariadenie stanovuje automatické uznávanie konkurzného konania, ktoré už začalo v inom členskom štáte, bez toho, aby v tejto súvislosti zároveň povinne upravovalo oznámenie začiatku vo všetkých členských štátoch. Z toho vyplýva, že účelom článku 24 je ochrana tých tretích osôb, ktoré s dobrým úmyslom v rozpore s novým právnym stavom po začiatku konkurzného konania ešte poskytli plnenie konkurznému dlžníkovi, ktorý ho už nebol oprávnený prijať. Tieto tretie osoby konajúce s dobrým úmyslom by nemali byť povinné plniť záväzok dvakrát – teraz už konkurznému správcovi.

29.

Nutnosť chrániť tretiu osobu konajúcu v dobrej viere, ktorej plnenie v prospech konkurzného dlžníka spočíva vo finančnom príspevku tretej strane na základe jej pokynu, sa v tejto súvislosti nelíši od potreby chrániť tretiu osobu, ktorá v podobe priameho príspevku poskytuje plnenie v prospech konkurzného dlžníka. V oboch prípadoch totiž tretí dlžník plní svoj zmluvný záväzok, ktorý prijal vo vzťahu ku konkurznému dlžníkovi, len preto, že nevie o jeho platobnej neschopnosti.

30.

Uvedené potvrdzuje aj pohľad na skutkový stav v konaní vo veci samej. Keď banka nevie o začatí konkurzného konania na majetok svojho klienta v inom členskom štáte, nie je zrejmý nijaký dôvod, prečo by sa potom banka, keď na základe záväzku, ktorý účinne prijala ešte pred začatím konkurzného konania, pokiaľ ide o vystavenie šeku a jeho vyplatenie, pri nevedomosti o konkurze vyplatí aktíva konkurzného dlžníka tretej strane, mala ocitnúť v nevýhodnejšom postavení ako v prípade priameho vyplatenia aktív konkurznému dlžníkovi.

31.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd oprávnene poukazuje na to, že od banky nemožno očakávať, že denne pred realizáciou platobných príkazov zahraničných klientov skontroluje oznámenia o začatí konkurzných konaní v iných členských štátoch alebo si nechá vystaviť potvrdenie o neexistencii konkurzného konania, ktoré by aj tak malo výpovednú hodnotu len v deň, keď bolo vystavené. Ako správne uviedli niektoré členské štáty, iný výklad by viedol k značnému obmedzeniu cezhraničného platobného styku.

32.

To, že by v tomto prípade konkrétne mohlo ísť o obchod, ktorým konkurzný dlžník – s úmyslom spôsobiť škodu alebo spáchať podvod – zmenšil konkurznú podstatu, neodôvodňuje reštriktívny výklad článku 24 nariadenia na ťarchu banky. Týmto predpisom má byť totiž chránený práve jej dobrý úmysel. Keby banka vedela o podvodnej dispozícii konkurznej dlžníčky, nekonala by tak v dobrom úmysle a z článku 24 nariadenia by nemohla odvodiť nijaké práva.

33.

Presvedčivý nie je ani argument Komisie, že názor, ktorý sa na tomto mieste prezentuje, by zvýhodňoval zmenšenie konkurznej podstaty. V tejto súvislosti nie je rozdiel v tom, či konkurzný dlžník zmenší konkurznú podstatu tým, že si nechá vyplatiť aktíva a potom túto sumu prevedie ďalej tretej osobe, ktorá nie je dostupná, alebo využije platbu svojej banky. V oboch prípadoch sa dopustil porušenia vnútroštátneho práva, čo však treba prípadne stíhať trestnoprávne alebo iným spôsobom vo vzťahu ku konkurznému dlžníkovi. Nie je však zrejmý nijaký dôvod, prečo má banka ručiť iba v druhom prípade.

34.

Pokiaľ si Komisia myslí, že vnútroštátnemu právu prináleží, aby sa v ňom stanovila možnosť, či bude obsahovať ustanovenie o dobrom úmysle, podľa ktorého by banka v situácii, ako je situácia v prejednávanej veci, mohla byť oslobodená od platobnej povinnosti, nie je to v súlade s myšlienkou harmonizácie podľa článku 24 nariadenia č. 1346/2000. Článok 24 nariadenia totiž na rozdiel od väčšiny jeho ostatných ustanovení neodkazuje práve na vnútroštátne právo, ale obsahuje samostatnú hmotnoprávnu úpravu, ktorá sa vo všetkých členských štátoch musí aj rovnako uplatňovať. Vhodný je preto opísaný autonómny výklad tohto ustanovenia v súlade s právom Únie.

35.

Komisia v konečnom dôsledku zastáva názor, že ako úprava výnimky zo zásady automatického uznávania rozhodnutia o začatí konkurzného konania treba článok 24 od začiatku vykladať reštriktívne. V prejednávanom prípade však toto tvrdenie nemôže byť úspešné, pretože na predmetný výklad sa vzťahuje priamo znenie predpisu a na rozdiel od názoru Komisie nepredstavuje neprípustný extenzívny výklad.

36.

Vzhľadom na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky odpovedal takto:

Platba veriteľovi konkurzného dlžníka predstavuje plnenie záväzku „dlžníkovi“ v zmysle článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, keď sa táto platba uskutočňuje na účely splnenia záväzku, ktorý bol prijatý vo vzťahu ku konkurznému dlžníkovi.