1

Komisia Európskych spoločenstiev svojou žalobou navrhuje zrušenie ustanovení bodu 2 prílohy I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (Ú. v. EÚ L 117, s. 1), uvedené pod položkou s názvom „FÍNSKO“ písm. b), „ŠVÉDSKO“ písm. c), a „SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO“ písm. d) až f).

2

Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v zmenenom, doplnenom a aktualizovanom znení nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“), ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením č. 647/2005 (ďalej len „zmenené a doplnené nariadenie č. 1408/71“), zohľadňuje podľa odôvodnení nariadenia č. 647/2005 výklad určitých ustanovení Súdnym dvorom týkajúcich sa najmä osobitných nepríspevkových peňažných dávok s cieľom zjednodušiť ich uplatňovanie. Nariadenie č. 647/2005 bolo prijaté na návrh Komisie s cieľom najmä zmeniť a doplniť prílohu IIa nariadenia č. 1408/71 (ďalej len „príloha IIa“).

3

Podľa znenia článku 1 písm. u) bodu i) zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71 pojem „rodinné dávky“ znamenajú všetky vecné dávky alebo peňažné dávky určené na pokrytie rodinných výdavkov.

4

Na základe článku 4 ods. 1 písm. h) sa toto nariadenie uplatňuje na rodinné dávky.

5

Článok 4 ods. 2a uvedeného nariadenia znie:

„Tento článok sa vzťahuje na osobitné nepríspevkové peňažné dávky, ktoré sa poskytujú podľa právnych predpisov, ktorých osobný rozsah, ciele a/alebo podmienky na priznanie nároku majú znaky právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa odseku 1, ako aj v oblasti sociálnej pomoci.

‚Osobitné nepríspevkové peňažné dávky‘ sú dávky, ktoré:

a

6

Uvedené ustanovenia nahradili tieto ustanovenia:

„Toto nariadenie sa taktiež vzťahuje na osobitné nepríspevkové dávky, ktoré sa poskytujú podľa iných právnych predpisov alebo iných systémov ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, alebo tie, ktoré sú vylúčené na základe odseku 4, pokiaľ sú tieto dávky určené:

alebo

7

Článok 10a zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71 stanovuje:

„1.   Ustanovenia článku 10 a ustanovenia hlavy III sa neuplatňujú na osobitné nepríspevkové peňažné dávky uvedené v článku 4 ods. 2a. Osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, poberajú tieto dávky výlučne na území členského štátu, v ktorom majú bydlisko, a podľa právnych predpisov toho štátu, pokiaľ sú tieto dávky uvedené v prílohe IIa. Dávky na vlastné náklady poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

…“

8

Príloha IIa nariadenia č. 1408/71 uvádza zoznam osobitných nepríspevkových peňažných dávok, ktoré môžu podľa článku 10a nariadenia využívať osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, len na území členského štátu, v ktorom majú bydlisko.

9

Členské štáty nevzniesli žiadne námietky proti návrhu Komisie zmeniť a doplniť článok 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71 s cieľom upresniť definíciu osobitných nepríspevkových peňažných dávok, v zmysle zásad vyvodených Súdnym dvorom v rozsudkoch z 8. marca 2001, Jauch (C-215/99, Zb. s. I-1901), a z 31. mája 2001, Leclere a Deaconescu (C-43/99, Zb. s. I-4265).

10

Na základe tejto judikatúry do zoznamu v prílohe IIa môžu byť zapísané iba dávky, ktoré spĺňajú dve kumulatívne kritériá, a to ako osobitná a ako nepríspevková peňažná dávka.

11

Komisia analyzujúc všetky dávky spôsobilé na klasifikáciu ako „osobitné nepríspevkové peňažné dávky“ so zreteľom na kritériá článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71 a na výklad Súdneho dvora zostavila a predložila nový zoznam vhodných dávok na uvedenie v prílohe IIa.

12

Uplatnenie kritérií stanovených judikatúrou Súdneho dvora viedli Komisiu k tomu, že nezapísala do tohto nového zoznamu:

13

Na žiadosť Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Rada Európskej únie predsa súhlasila s opätovným uvedením nasledujúcich dávok (ďalej celkovo len „sporné dávky“) do zoznamu v prílohe IIa, ktorý navrhla Komisia:

14

Európsky parlament počas druhého čítania návrhu meniaceho a doplňujúceho nariadenie odsúhlasil stanovisko Rady a prijal deklaráciu, podľa ktorej Komisia má vyhradené právo obrátiť sa na Súdny dvor a predložiť v prípade potreby na základe rozsudku, ktorý Súdny dvor vydá, nový návrh zmeny zoznamu uvedeného v prílohe IIa.

15

Nariadenie č. 647/2005 zohľadňujúc žiadosť troch členských štátov uvedených v bode 13 tohto rozsudku bolo prijaté Parlamentom a Radou 13. apríla 2005. Komisia navrhuje zrušenie tohto nariadenia, pokiaľ ide o uvedenie sporných dávok na zozname v prílohe IIa zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71 (ďalej len „zmenená a doplnená príloha IIa“).

16

Komisia totiž zastáva názor, že tieto rozličné dávky nespĺňajú podmienky umožňujúce obmedziť ich poskytovanie jednotlivým osobám, ktoré majú bydlisko na území jedného z členských štátov.

17

Listom z 19. júna 2007 Spojené kráľovstvo predložilo pripomienky k návrhom generálnej advokátky. Tvrdí, že nemohlo odpovedať na tézu uvedenú v týchto návrhoch, podľa ktorej uvedenie DLA na zozname v zmenenej a doplnenej prílohe IIa by malo byť celkom zrušené, aj keď sa nepopiera, že zložka „pohyblivosti“ tejto dávky spĺňa podmienky vyžadované na to, aby bola považovaná za osobitnú dávku.

18

Spojené kráľovstvo v dôsledku toho žiada, aby Súdny dvor znovu otvoril ústnu časť konania s cieľom uplatniť judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa možnosti čiastočného zrušenia normatívneho predpisu. Na podporu svojho tvrdenia pripomína pravidlá o čiastočnom zrušení ustanovenia aktu uvedené v rozsudku z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada (C-244/03, Zb. s. I-4021, body 13 až 15).

19

Súdny dvor môže v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku bez návrhu, na návrh generálneho advokáta alebo tiež na návrh účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania, ak usúdi, že nemá dostatok informácií alebo že vec má byť rozhodnutá na základe tvrdenia, ktoré strany vzájomne neprerokovali (pozri rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 42, ako aj zo 14. decembra 2004, Arnold André, C-434/02, Zb. s. I-11825, bod 27, a Swedish Match, C-210/03, Zb. s. I-11893, bod 25).

20

Na jednej strane otázka deliteľnosti DLA bola spomínaná v písomnostiach Komisie, takže Spojené kráľovstvo mohlo na ňu odpovedať vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania. Na druhej strane Súdny dvor sa domnieva, že má k dispozícii všetky prvky potrebné na zodpovedanie položených otázok.

21

V dôsledku toho nie je potrebné nariadiť znovuotvorenie ústnej časti konania.

22

Parlament sa domnieva, že v čase, keď bola podaná žaloba, lehota upravená v článku 230 ES už uplynula. Tvrdí, že táto lehota sa má počítať od uverejnenia právneho aktu, ktorý mení a dopĺňa nariadenie č. 1408/71 a ktorý po prvýkrát uviedol sporné dávky na zozname v prílohe IIa. Od vstupu do platnosti nariadenia Rady (EHS) č. 1247/92 z 30. apríla 1992, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1408/71 (Ú. v. ES L 136, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 41) sa uvádzali dávky DLA, AA a CA. Fínske prídavky a švédske dávky boli pridané Aktom o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o úprave zmlúv o založení Európskej únie (Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21, a Ú. v. ES L 1, 1995, s. 1).

23

Parlament tvrdí, že pri prijatí nariadenia č. 647/2005 nahradením celej prílohy IIa namiesto obmedzenia sa len na vnesenie zamýšľaných zmien zákonodarca nechcel umožniť napadnutie zapísania dávok, ktoré už boli uvádzané v tejto prílohe.

24

Parlament pripúšťa, že článkom 1 bodom 2 nariadenia č. 647/2005 zákonodarca Spoločenstva zmenil znenie článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71. Zastáva však názor, že len jednoducho preformuloval definíciu osobitných nepríspevkových peňažných dávok. Podstata predchádzajúcej definície sa však nezmenila. Na podporu svojho tvrdenia zdôrazňuje, že Súdny dvor preskúmaním a výkladom ustanovení posledného uvedeného článku v predchádzajúcom znení pred nariadením č. 647/2005 vydal už citované rozsudky Jauch, ako aj Leclere a Deaconescu.

25

Parlament sa preto domnieva, že použité kritériá preformulované nariadením č. 647/2005 už boli časťou prvkov, ktoré upravovali tieto dávky a že zákonodarca sa obmedzil len na ich uvedenie v samotnom texte článku 4 ods. 2a zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71.

26

Komisia zastáva názor, že pokiaľ bol prijatý nový právny predpis sekundárneho práva, aj keď obsah prílohy nebol dotknutý, zákonodarca Spoločenstva prijal nové „rozhodnutie“ o tejto prílohe. To platí o to viac, keďže Komisia ho upozornila na skutočnosť, že predchádzajúca príloha sa stala čiastočne nezlučiteľnou s právom Spoločenstva so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora.

27

Malo by byť preto možné predložiť toto nové rozhodnutie na preskúmanie Súdnemu dvoru bez toho, aby sa v rámci žaloby o neplatnosť mohlo tvrdiť, že napadnutá časť textu zostala nezmenená.

28

Na základe posledného pododseku článku 230 ES žaloba o neplatnosť musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá podľa prípadu začína plynúť od zverejnenia alebo oznámenia napadnutého aktu alebo odo dňa, keď sa žalobca o ňom dozvedel.

29

Zo samotného znenia tohto ustanovenia, ako aj z jeho cieľa, ktorým je zabezpečiť právnu istotu, vyplýva, že akt, ktorý nebol napadnutý v tejto lehote, sa stáva konečným. Tento konečný charakter sa netýka len samotného aktu, ale aj každého neskoršieho aktu, ktorý má čisto potvrdzujúci charakter. Toto riešenie odôvodnené potrebou právnej stability platí pre individuálne právne akty, ako aj pre tie, ktoré majú normatívny charakter, ako je nariadenie.

30

Keď je však ustanovenie nariadenia zmenené, žalobu možno znovu podať, a to nielen proti tomuto ustanoveniu, ale proti všetkým, ktoré s ním tvoria celok, aj keď neboli zmenené.

31

Na základe uplatnenia týchto zásad je žaloba Komisie prípustná.

32

Znenie článku 4 ods. 2a zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71 sa v skutočnosti zásadne odlišuje od predchádzajúceho znenia a zjavne mení dosah tohto článku, a okolnosť prednesená Parlamentom, že Súdny dvor podal výklad predchádzajúceho textu v zmysle, ktorý zodpovedá novému zneniu, nedáva tomuto novému zneniu charakter potvrdzujúci predchádzajúce znenie. Táto zmena bola prijatá práve s cieľom nanovo definovať obsah zoznamu neexpertovateľných dávok uvedených v prílohe IIa.

33

Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 2a zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71 tvorí spolu so zoznamom uvedeným v zmenenej a doplnenej prílohe IIa jeden celok, čo vyplýva okrem toho aj zo samotného znenia článku 10a tohto nariadenia, ktoré stanovuje, že „osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie poberajú [osobitné nepríspevkové peňažné dávky uvedené v článku 4 ods. 2a] výlučne na území členského štátu, v ktorom majú bydlisko, a podľa právnych predpisov toho štátu, pokiaľ sú tieto dávky uvedené v [zmenenej a doplnenej] prílohe IIa.“

34

Žaloba Komisie je preto prípustná.

35

Komisia na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod. Tvrdí, že nariadenie č. 647/2005 je z právneho hľadiska nesprávne v rozsahu, v ktorom priznáva sporným dávkam charakter osobitných dávok tým, že ich uvádza na zozname v zmenenej a doplnenej prílohe IIa.

36

Pokiaľ ide o fínske prídavky na starostlivosť o dieťa, Komisia pripúšťa, že táto dávka môže podporovať začlenenie zdravotne postihnutého dieťaťa do jeho sociálneho prostredia, ale zastáva názor, že slúži aj na pokrytie výdavkov rodiny na dieťa, ktoré vyplývajú zo zdravotného postihnutia dieťaťa alebo jeho choroby. Súdny dvor už rozhodol, že dávka určená na zmiernenie záťaže v súvislosti s vyživovaním dieťaťa spadá do kategórie rodinných dávok definovaných v článku 1 písm. u) bodu i) nariadenia č. 1408/71 a vzťahuje sa na riziko stanovené v článku 4 ods. 1 písm. h) tohto nariadenia (rozsudky z 15. marca 2001, Offermanns, C-85/99, Zb. s. I-2261, a zo 7. novembra 2002, Maaheimo, C-333/00, Zb. s. I-10087).

37

Komisia zastáva názor, že skutočnosť, že táto dávka je poskytovaná na základe individuálneho posúdenia potrieb zdravotne postihnutého alebo chorého dieťaťa, nemôže zmeniť povahu tejto dávky.

38

Pokiaľ ide o švédsky prídavok na starostlivosť o zdravotne postihnuté deti, Komisia uvádza rovnaké úvahy, aké vyjadrila ohľadne fínskeho prídavku na starostlivosť o dieťa, ktorý je s predchádzajúcim v mnohom podobný. Z rovnakých dôvodov sa domnieva, že švédska dávka sa má tiež považovať za „rodinnú dávku“ v zmysle článku 1 písm. u) bodu i) zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71.

39

Čo sa týka švédskeho prídavku za zdravotné postihnutie, Komisia zdôrazňuje, že jeho cieľom je najmä vyrovnanie dodatočných výdavkov, ktoré musí znášať osoba z dôvodu svojho zdravotného postihnutia s cieľom zlepšiť ako odkázanej osobe jej zdravotný stav a kvalitu jej života.

40

Mal by byť teda so zreteľom na už citovaný rozsudok Jauch považovaný za „nemocenskú dávku“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71.

41

Pokiaľ ide o DLA, AA a CA, Komisia tvrdí, že takéto dávky majú za cieľ predovšetkým vyrovnanie dodatočných výdavkov, ktoré musí znášať osoba z dôvodu svojho zdravotného postihnutia s cieľom zlepšiť ako odkázanej osobe jej zdravotný stav a kvalitu jej života. Ako uviedol Súdny dvor v už citovanom rozsudku Jauch, slúži na doplnenie dávok nemocenského poistenia.

42

Za týchto okolností, napriek tomu, že sa vyznačujú určitými osobitosťami, by sa mali tieto dávky považovať za „nemocenské dávky“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) zmeneného a doplneného nariadenia 1408/71.

43

Rada, Parlament, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo tvrdia, že tieto dávky so zreteľom na ich osobitnú povahu, najmä ich základné prvky, ich účel a podmienky ich poskytovania predstavujú naopak „osobitné nepríspevkové peňažné dávky“ odvtedy, ako spĺňajú kritériá definované v článku 4 ods. 2a zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71, ako ich vyložil Súdny dvor.

44

Tieto inštitúcie a členské štáty tvrdia, že na to, aby dávka mohla byť kvalifikovaná ako „osobitná“, musí vykazovať znaky, ktoré ju súčasne zaraďujú do sociálneho zabezpečenia, ako aj sociálnej pomoci z dôvodu jej osobnej pôsobnosti, účelu a spôsobov jej uplatnenia. Sporné dávky sa pritom zdajú byť dávkami sociálnej pomoci, pokiaľ pojem potreby je základným kritériom a ich poskytovanie nie je podmienené nadobudnutím dôb zamestnania alebo odvádzania príspevkov, zatiaľ čo na základe iných znakov sa približujú dávkam sociálneho zabezpečenia v rozsahu, v ktorom príslušné inštitúcie nemajú posudzovaciu právomoc pri ich priznávaní a z dôvodu, že ich poskytnutie stavia ich poberateľov do definovaného právneho postavenia.

45

Sporné dávky sú teda „zmiešanými“ dávkami, ktoré Rada považuje za úzko spojené s hospodárskou a sociálnou situáciou troch dotknutých členských štátov.

46

Postoj, aký prijal Súdny dvor v už citovaných rozsudkoch z 5. marca 1998, Molenaar (C-160/96, Zb. s. I-843), Jauch, ako aj Leclere a Deaconescu, nemení túto analýzu, pretože znaky a podmienky poskytovania dávok, ktoré sú predmetom týchto vecí, sú podstatne odlišné od tých, ktoré sa týkajú sporných dávok.

47

Parlament okrem toho tvrdí, že okolnosť, že niektoré aspekty sporných dávok ich môžu kvalifikovať ako dávky sociálneho zabezpečenia, nie je nezlučiteľná s ich charakterom ako osobitnej dávky.

48

Takýto prístup je posilnený rozsudkom z 29. apríla 2004, Skalka, C-160/02, Zb. s. I-5613, bod 25, podľa ktorého osobitná dávka v zmysle článku 4 ods. 2a nariadenia č. 1408/71 je definovaná svojím účelom. Nahrádza alebo dopĺňa dávku sociálneho zabezpečenia a má charakter sociálnej pomoci odôvodnenej hospodárskymi a sociálnymi potrebami a je stanovená právnou úpravou s objektívnymi kritériami.

49

Inými slovami, dávka môže naraz spadať pod odsek 1 a odsek 2a článku 4 zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71.

50

Spojené kráľovstvo pripomína, že Súdny dvor už rozhodol v rozsudkoch zo 4. novembra 1997, Snares (C-20/96, Zb. s. I-6057), a z 11. júna 1998, Partridge (C-297/96, Zb. s. I-3467), že DLA a AA sú dávkami, ktoré spadajú pod článok 4 ods. 2a písm. b) nariadenia č. 1408/71.

51

Zo znenia a systematiky článku 4 zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že jedna dávka nemôže byť súčasne kvalifikovaná ako rodinná dávka a ako osobitná dávka. Rodinné dávky sú totiž stanovené v odseku 1 tohto článku, zatiaľ čo osobitné dávky sú uvedené v jeho odseku 2a, pričom toto rozlíšenie má umožniť určiť príslušný režim týchto dvoch kategórií dávok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. februára 2006, Hosse, C-286/03, Zb. s. I-1771, body 36 a 37 a citovanú judikatúru).

52

Je teda potrebné preskúmať, či sporné dávky uvedené na zozname v zmenenej a doplnenej prílohe IIa majú osobitný charakter a ich nepríspevkový charakter sa teda nepopiera.

53

Po prvé na základe článku 4 ods. 2a písm. a) bodu ii) zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71 dávka môže byť kvalifikovaná ako osobitná, len ak slúži ako osobitná ochrana pre zdravotne postihnuté osoby a je úzko spätá so sociálnym prostredím uvedenej osoby v dotknutom členskom štáte.

54

V tomto prípade nemajú sporné dávky len túto funkciu. Podporujú totiž nepochybne samostatnosť poberateľov dávok a zabezpečujú ochranu zdravotne postihnutých osôb v ich vnútroštátnom sociálnom prostredí, ich cieľom je tiež zabezpečovať potrebnú starostlivosť a dohľad nad týmito osobami v ich rodinách alebo v špecializovanom zariadení. Nemôžu byť teda kvalifikované ako osobitné dávky v zmysle článku 4 ods. 2a písm. a) bodu ii) zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71.

55

Po druhé okrem zvláštneho prípadu uvedeného v predchádzajúcom bode, na základe článku 4 ods. 2a písm. a) bodu i) zmeneného a doplneného nariadenia č. 1408/71 osobitná dávka v zmysle tohto ustanovenia sa určuje tiež podľa jej účelu. Nahrádza alebo dopĺňa dávku sociálneho zabezpečenia, ale súčasne sa od nej odlišuje a má charakter sociálnej pomoci odôvodnenej hospodárskymi a sociálnymi potrebami a je stanovená právnou úpravou s objektívnymi kritériami (pozri rozsudok zo 6. júla 2006, Kersbergen-Lap a Dams-Schipper, C-154/05, Zb. s. I-6249, bod 30 a citovanú judikatúru).

56

Dávka sa naopak považuje za dávku sociálneho zabezpečenia, ak je predmetná dávka priznávaná na základe zákonom definovanej situácie mimo akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb, a ak sa vzťahuje na niektoré z rizík výslovne uvedených v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 (rozsudky z 27. marca 1985, Hoeckx, C-249/83, Zb. s. 973, body 12 až 14; z 20. júna 1991, Newton, C-356/89, Zb. s. I-3017; zo 16. júla 1992, Hughes, C-78/91, Zb. s. I-4839, bod 15; Molenaar, už citovaný, bod 20, a Jauch, už citovaný, bod 25). Na základe tejto judikatúry, ktorá zohľadňuje základné znaky nemeckého poistenia pre prípad odkázanosti, Súdny dvor v bode 25 v už citovanom rozsudku Molenaar rozhodol, že uvedené dávky sa majú považovať za „nemocenské dávky“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 a v bode 36 toho istého rozsudku za „peňažné dávky“ nemocenského poistenia stanovené najmä v článku 19 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia (pozri tiež rozsudok Jauch, už citovaný, bod 25).

57

Po prvé, pokiaľ ide o fínske a švédske prídavky na starostlivosť o deti, podľa vyjadrenia dotknutých vlád ich cieľom je umožniť rodičom zdravotne postihnutých detí zabezpečiť starostlivosť, dohľad a prípadne rehabilitáciu týchto detí. Vo Fínsku sú upravené zákonom o prídavkoch na starostlivosť o dieťa (laki lapsen hoitotuesta) a vo Švédsku zákonom o sociálnom zabezpečení (lag om allmän försäkring).

58

Okolnosť, že poskytovanie týchto dávok nie je podmienené dobou zamestnania alebo odvádzania príspevkov, že sa poskytujú z prípadu na prípad podľa potrieb dieťaťa a podľa kritérií stanovených zákonom a že okrem toho patria do celku dávok a služieb určených pre zdravotne postihnuté osoby, a preto sú úzko spojené s hospodárskou a sociálnou situáciou dotknutých členských štátov, nemôže ovplyvniť ich základný účel, ktorý má lekársku povahu.

59

Keďže v dôsledku toho treba tieto dávky kvalifikovať ako nemocenské dávky, Komisia oprávnene tvrdí, že nariadenie č. 647/2005 je z právneho hľadiska nesprávne v rozsahu, v ktorom sú tieto dávky uvedené na zozname v zmenenej a doplnenej prílohe IIa vyhradenej pre osobitné nepríspevkové peňažné dávky.

60

Čo sa týka, po druhé, švédskej dávky pre zdravotne postihnuté osoby, najmä z vysvetlení švédskej vlády vyplýva, že táto dávka stanovená zákonom o prídavkoch pre zdravotne postihnuté osoby a na starostlivosť (lag om handickappersättning och vårdbigrad), sa priznáva invalidným osobám, u ktorých nastalo zníženie pohyblivosti medzi 19. a 65. rokom. Je určená na financovanie pomoci treťou osobou alebo na umožnenie invalidnej osobe znášať náklady vzniknuté jej ochorením a na zlepšenie jej zdravotného stavu, ako aj kvality jej života v rozsahu, v ktorom je na to odkázaná.

61

Dávky priznané objektívnym spôsobom na základe situácie definovanej právnymi predpismi, ktorých účelom je zlepšiť zdravotný stav a život odkázaných osôb, majú predovšetkým za cieľ doplniť dávky nemocenského poistenia a majú sa považovať za „nemocenské dávky“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 (rozsudky Molenaar, už citovaný, body 24 a 25; Jauch, už citovaný, bod 28, a Hosse, už citovaný, bod 38).

62

Švédsky prídavok pre zdravotne postihnuté osoby, ktorý zodpovedá týmto znakom a tomuto účelu, má byť preto kvalifikovaný ako nemocenská dávka, ako to Súdny dvor rozhodol v už citovaných rozsudkoch Molenaar, Jauch alebo Hosse, aj keď režim stanovený švédskymi právnymi predpismi je odlišný od režimu upravujúcemu predmetné dávky v týchto veciach.

63

Na rozdiel od tvrdenia Švédskeho kráľovstva okolnosť, že zníženie pohyblivosti musí mať značnú dobu trvania a musí nastať pred 65. rokom veku, nemôže zmeniť účel švédskeho prídavku pre zdravotne postihnuté osoby, ktorý spočíva v uspokojení potrieb vyplývajúce z invalidity a má pokryť riziko vyvolané chorobou, ktorá je pôvodcom zdravotného postihnutia.

64

V dôsledku toho Komisia oprávnene tvrdí, že nariadenie č. 647/2005 je z právneho hľadiska nesprávne v rozsahu, v ktorom je táto dávka uvedená na zozname v zmenenej a doplnenej prílohe IIa vyhradenej pre osobitné nepríspevkové peňažné dávky.

65

Po tretie, pokiaľ ide o DLA, AA a CA, všetky tieto dávky majú charakter dávok v stave odkázanosti, aj keď v prípade DLA len čiastočne.

66

Podľa Spojeného kráľovstva sú tieto dávky osobitné a ich cieľom je prispieť k podpore samostatnosti, ako aj sociálnej integrácii zdravotne postihnutých osôb a pomôcť im čo najviac viesť život porovnateľný so životom osôb bez zdravotného postihnutia. Potreba pomoci predstavuje kritérium, ktoré určuje nárok na tieto dávky. Právo na DLA alebo AA nezávisí od pracovnej neschopnosti a predmetné tri dávky sa poskytujú nezávisle od výšky príjmu poberateľa, môže sa zmeniť len ich sadzba.

67

Na rozdiel od tvrdenia Spojeného kráľovstva len DLA možno považovať za dávku majúcu zložku sociálnej pomoci. Ostatné dve predmetné dávky majú len účel podobný účelu švédskeho prídavku pre zdravotne postihnuté osoby, totiž pomôcť zdravotne postihnutým osobám prekonávať čo najviac ich zdravotné postihnutie pri činnostiach každodenného života.

68

V dôsledku toho treba tieto tri dávky považovať za nemocenské dávky tak, ako aj tie predchádzajúce, aj keď DLA obsahuje odlišný aspekt týkajúci sa pohyblivosti.

69

V skutočnosti, ako okrem iného uvádza Komisia, zložku „pohyblivosti“ dávky DLA, ktorú by bolo možné považovať za osobitnú nepríspevkovú peňažnú dávku, možno individualizovať tak, že len túto zložku by bolo možné uviesť na zozname v zmenenej a doplnenej prílohe IIa, ak by sa Spojené kráľovstvo rozhodlo vytvoriť dávku, ktorá by sa týkala len tejto zložky.

70

Skutočnosť, že DLA, AA a CA na rozdiel od dávok v už citovaných rozsudkoch Jauch a Hosse nemajú predovšetkým za cieľ doplniť dávky nemocenského poistenia, nemá dopad na kvalifikáciu týchto dávok.

71

Okrem toho skutočnosť, že Súdny dvor rozhodol v už citovaných rozsudkoch Snares a Partridge, že DLA a AA sú v právnom kontexte tej doby dávkami, ktoré spadajú pod článok 4 ods. 2a písm. b) nariadenia č. 1408/71, nemá dopad na analýzu týchto dávok, ktorú môže Súdny dvor urobiť v neskoršom právnom kontexte po vydaní už citovaného rozsudku Jauch.

72

Následne Komisia oprávnene tvrdí, že nariadenie č. 647/2005 je z právneho hľadiska nesprávne v rozsahu, v ktorom sú DLA, AA a CA uvedené na zozname v zmenenej a doplnenej prílohe IIa vyhradenej pre osobitné nepríspevkové peňažné dávky.

73

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia bodu 2 prílohy I nariadenia č. 647/2005 uvádzajúce pod položkou s názvom „Fínsko“ písm. b), „Švédsko“ písm. c) a „Spojené kráľovstvo“ písm. d) až f) sú z právneho hľadiska nesprávne, a preto sa musia zrušiť.

74

Je však potrebné, aby Súdny dvor konštatoval, že jednoduché zrušenie zápisu DLA na zozname v zmenenej a doplnenej prílohe IIa by malo za následok, že Spojené kráľovstvo by bolo donútené priznať prvok „pohyblivosti“ tejto dávky neurčitému počtu poberateľov v celej Európskej únii, aj keď charakter nepríspevkovej dávky tejto časti DLA nemožno poprieť, a že táto časť dávky by mohla byť oprávnene zapísaná do uvedeného zoznamu ako neexportovateľná dávka.

75

Táto okolnosť odôvodňuje, aby Súdny dvor vykonal právomoc, ktorú mu výslovne udeľuje článok 231 druhý pododsek ES v prípade zrušenia nariadenia, dočasne zachovať účinky zápisu dávky DLA, pokiaľ ide o jej časť „pohyblivosti“, aby sa mohli v primeranej lehote prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie jej zápisu do zmenenej a doplnenej prílohy IIa.

76

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V súlade s článkom 69 ods. 3 prvým pododsekom uvedeného rokovacieho poriadku však Súdny dvor môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech v časti predmetu konania alebo z výnimočných dôvodov. Keďže v tejto veci parlament a Rada nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné rovným dielom nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii. V súlade s článkom 69 ods. 4 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: